Tajila som, že čakám dieťa

Vážený portál,

píšem vám síce anonymne, ale dúfam, že vás to neodradí od uverejnenia môjho životného príbehu, ktorý bol v čase jeho aktuálnosti  pre mňa veľmi smutný. Zároveň by ma v tom čase mohli kľudne titulovať za hlupaňu roka nakoľko som deväť mesiacov tajila svoje tehotenstvo a ohrozovala svojím neuvedomelým konaním dva životy. Dnes len neveriacky krútim hlavou ako ma vôbec také niečo mohlo čo i len napadnúť. Mala som vtedy osemnásť rokov a bola som beznádejne hlúpa a naivná. Odvtedy už síce prešlo zopár rokov, moja dcéra je našťastie zdravá a spokojná, ale občas v noci mi nedá svedomie spávať a potrebovala by som sa vyspovedať niekomu zo svojho života.  Niekomu okrem mojej milovanej dcéry, ktorú nadovšetko milujem a nedokážem si predstaviť, ako by to celé poňala a či by mi vôbec dokázala odpustiť.

Vtedy som chodila rok so svojím chlapcom, nazvime ho pseudonymom SLABOCH. (mám na to svoje osobné dôvody aja viem, že potom som bola aj ja). Mali sme sa spolu radi a aj naši nám verili. Aj toto zohralo úlohu v tom, že nás cez predposledné prázdniny na škole pustili spolu na stanovačku. Tam sa vtedy stalo to, čo som si pôvodne myslela, že sa nemalo stať, ale dnes vďačím pánu Bohu, že sa to stalo presne tak, teda mám na mysli ten šťastný koniec. Pamätám si to presne. Bol studený večer. V stane by nám bolo za normálnych okolností zima a tak sme sa rozhodli, že si pomôžeme rozprúdiť krv v žilách fľaškou červeného vína. Natoľko sme sa uvoľnili až sme sa spoločne vyspali pod jedným spacákom a asi nemusím zdôrazňovať, že určite sme hneď nespali. Budete na správnej ceste ak si pomyslíte, že sme mali spolu s*x. S*x, ktorý som v krátkej chvíli oľutovala, lebo sa mi vôbec nepáčil. Bolo to len také pudové, bez lásky. Ja som vtedy so Slabochom necítila nijakú formu nehy a milovania. On to skrátka do mňa strkal ako do mechu a úplne mu boli ukradnuté moje pocity. Našťastie v opojení alkoholu som necítila až takú bolesť a moja po*va bola celkom poddajná napriek tomu, že jej chýbala šťava vzrušenia. Zaťala som päste, hlavu viac skryla pod spacákom, zakusla som si do predlaktia, aby nepočul moje kvílenie. V takomto stave som čakala pokým sa urobí, lebo som vedela, že nemá význam klásť odpor človeku pod vplyvom alkoholu. On ma vtedy skutočne kl*til ako zmyslov zbavený. Ja som ho od tej chvíle začala nenávidieť a to som netušila, že bude biologickým otcom mojej dcéry. Hneď ráno keď som sa prebúdzala s ubolenou v*g*n*u, pohádala som sa do krvi so Slabochom. Zbalila som si tých pár vecí do rupsaku a s plačom som utekala domov, ale iba po prah dverí, nechcela som, aby ma matka vypočúvala, čo sa mi stalo. Slabocha som nechala tam, nech si poskladá stan a márne som očakávala, že mu to v tej jeho hlave dôjde, čo mi urobil a príde sa mi ospravedlniť. Po stanovačke život pokračoval ďalej. So Slabochom sme sa nerozprávali pekne dlho a doma som povedala, že ma udrel. To stačilo nato, aby sme sa nemuseli vídať. Dokonca aj sám tomu uveril, lebo som povedala, že to urobil v stave op*tosti v ten osudný večer. Ale takto som mu to nepovedala, ale sprostredkovane moja matka keď ma išiel pýtať von. Keď som niekoľkokrát nedostala menštruáciu, pochopila som, že som tehotná. Nevedela som čo mám robiť. Už som potom aj rozmýšľala či sa neudobriť so Slabochom, ale on by sa k tomu tak či tak nepriznal a zbytočne by to celé vyplávalo na povrch v nevhodný čas. Nakoniec som sa rozhodla, že nikomu nič nepoviem. Sústredila som sa na školu a povedala som si: -Keď to príde, tak to príde. Budem sa tým zaoberať potom!-

Bola som prekvapená, že som pribrala len šesť kíl. Vždy som dosť športovala, mala som stále dobrú postavu a nemala som takmer žiadne ranné nevoľnosti. Dieťa som cítila kopať až v posledných dvoch mesiacoch. Z času na čas ma prepadla túžba niekomu sa zdôveriť. Najviac mame, ale bála som sa. Je tak kresťansky  založená... Vedela som, že som urobila niečo zlé, tak som to odsúvala na zajtra a zas na zajtra...

Neskôr, keď už bolo po všetkom, sa mi matka priznala, že zbadala, že nie som v poriadku. vraj zo zúfalstva začala prehrabávať moje osobné veci, či nenájde niečo čo by jej mohlo napomôcť k vyriešeniu problému. Nevedela sa rozhodnúť, či beriem nejaké dr*gy, či som tehotná, ale jej obavy bránili rovno sa ma spýtať...

Takto sa výchovný kruh uzavrel. jej bránila jej výchova a mne zas moja. Dúfam, že keď príde ten čas, budem ja k svojej dcére otvorenejšia, ale zatiaľ nemám odvahu, skôr veľkú obavu. Nechcela by som ju stratiť, prerušiť kontakt, alebo aby si náhodou niečo v afekte neurobila.

Koncom marca nasledujúceho roka som bola cez víkend u svojich známych, keď na mňa prišli bolesti. Tak som sa zvíjala, že ma museli odviesť do nemocnice. Až tam som sa lekárovi so všetkým priznala. Nechcel veriť svojim ušiam. Ale v tú noc sa to stalo a narodila sa mi moja milovaná dcéra. Ja som plakala od šťastia, že sa mi dieťatko narodilo živé a zdravé. Bol to najkrajší okamih v mojom živote. Lekári boli prekvapení. Povedali, že som mohla skrývať svoje tehotenstvo preto, lebo dieťa sa vyvíjalo vysoko v hrudnom koši. Po pôrode si prišla po mňa moja mamina. (otca nemáme) a bola som prekvapená, ako sa k tomu postavila. Vyhlásila, že keď chcem, dieťa si vezme a bude ho vychovávať ona. Že mi bude moja dcéra ako mladšia sestra. Ale rozhodli sme sa nakoniec inak. Postavili sme sa čelom všetkým klebetám. Dieťa som si nechala ja sama, hoci mama odišla z práce, aby som mohla zmaturovať. Našli sa aj dobrí ľudia, ktorí nám v ťažkých časoch pomohli. Po čase som nastúpila do práce a pomáhame si spolu, ako len môžeme.  Inak mojej mame to nedalo a jedného dňa si odchytila Slabocha. Povedala mu, že má krásnu dcéru a ak by niekedy chcel mohol by sa na ňu prísť pozrieť aj keď ja ho už moc od tej osudovej noci nemusím. Postavil sa k tomu presne tak ako som predpokladala. Z toho mu v mojich očiach prischlo „SLABOCH“, vždy pre mňa ním zostane. Dcéra ak niekedy sama bude chcieť po ňom pátrať ja jej v tom brániť nebudem, ale zatiaľ je v tom, že nemá otca. Dnes mám už dosť času na to, aby som nám dvom hľadala nového otca – hoci po ňom ani tak veľmi netúžime. Vystačíme si. Zdedila po mne aj výzor a myslím, že aj intelekt. Priznám sa, mojou najväčšou úľavou a zároveň aj výhrou je to, že moja dcéra žije. Totiž – ako mi povedal jeden psychológ, ktorého som istý čas navštevovala, keď som potrebovala morálnu pomoc – ak by som začala rodiť sama alebo v noci, mohlo by sa mi stať to, čo sa stalo v Amerike viacerým dobrým študentkám a vzorným dcéram, ktoré nechceli „sklamať“ svojich rodičov: po pôrode sa snažili dieťa utíšiť a zväčša ho udusili. Ďakujem osudu, že som bola ušetrená.

Necenzurovaný obsah príbehu nájdete TU

Erotický skype (linka) do Nemecka

Čo spája ľudí, ktorí sa rozhodnú zavolať, respektíve dnes spojiť prostredníctvom internetu na erotické linky? Dievčatá, ktoré na nich pracujú tvrdia, že ich klienti milujú fantáziu. Nik nepochybuje o tom, že hlas je silný erogénny nástroj podnecujúci predstavivosť. Farba hlasu, audiálno-erotické fantázie, intonácia gradovaná necudným nábojom tajomna robia s duchom i telom  divy. Človek pri tejto forme sexuálneho ukojenia je neverný a pritom nie je neverný...

Prednedávnom sa nám po predchádzajúcej mailovej komunikácii dostalo zaujímavého telefonátu. Na druhej strane telefónnej linky bola slečna s veľmi príjemne zafarbeným hlasom a ponúkla nám poskytnutie svojho interview na zaujímavú tému, za podmienky, ak niečo z toho bude mať. Nenechala sa odbiť našou argumentáciou, že ponúk na vyrozprávanie príbehov máme dosť a najlepšie bude, ak si niečo napíše sama. Nakoniec  keď nám prezradila čo robí a o čom by bol vedený náš rozhovor, nechali sme sa zlákať touto ponukou.

Stretnutie slečna naplánovala tak trochu netradične. Nemalo to byť žiadne nákupné centrum ani kaviareň, či reštaurácia mimo neho. Namiesto interiéru zvolila vonkajšie prostredie a bolo ním veľmi známe jazero v bratislavskej časti *******. To, prečo zvolila práve toto miesto sme sa dozvedeli až neskôr. Slečna sa chcela vopred uistiť, že na stretnutie príde niekto seriózny, aj keď podľa nášho telefonátu všetko tomu nasvedčovalo. Tak nám potvrdila svoj prvý dojem z nášho telefonátu. Čo sa týka nášho prvého dojmu pri samotnom stretnutí, tak sa výrazne odlišoval od predstavy, ktorú som mal v hlave po telefonáte. Podľa hlasu som si predstavoval, že sa rozprávam s dlhonohou prekrásnou modelkou. Týmto však nechcem naznačiť, že slečna s ktorou sme sa stretli spolu s mojou kolegyňou bola škaredá. Práve naopak. V tvári išlo o veľmi sympatickú ženu, len nie štíhlu modelku, ale skôr o mladú bacuľku kyprých tvarov.  Po krátkom predstavení sme sa dozvedeli, že slečna sa volá M*n* a páčilo sa jej to, že som prišiel s mojou kolegyňou a nie sám. Urobili sme si spoločne asi dva okruhy okolo jazera a potom M*n* navrhla, aby sme sa presunuli na byt, respektíve aj jej pracovisko v jednom. Nebolo to od jazera ďaleko, ale dohodli sme sa, že sa presunieme našim autom. Trvalo to skutočne len pár minút. Po príchode na byt výškového domu nás M*n* pohostila čajom a sušeným ovocím. Povedala nám, aby sme si urobili pohodlie a pripravili veci, ona si pôjde zatiaľ dať rýchlu sprchu. M*n* býva v jednoizbovom byte, ktorý je vkusne zariadený. V miestnosti  kde sme sedeli sa nachádzala  veľká TV s audio sústavou, kvalitná sedačka z kože vo farbe slonovej kosti. V rohu tejto miestnosti sa nachádzalo pohodlné pracovné kreslo a stacionárny počítač s kamerou, veľkým mikrofónom a slúchadlami. Po pár minútach M*n* dorazila zo sprchy, sadla si k nám na sedačku a spýtala sa, či niečo nepotrebujeme na vytvorenie úplného pohodlia. Poďakoval som a navrhol, že by sme mohli začať. M*n* súhlasila. Preložila si nohu cez nohu. Mala na sebe biely župan s čiernymi obrazcami malých šeliem, ktorý kopíroval kypré tvary tejto milej bacuľky. Pohyb jej nôh odhalil napnutú kožu jej ladného stehna. Na prvý pohľad bolo vidieť, že slečna sa o seba vzorne stará. Žiadna celulitída sa na odhalenej časti tela nenachádzala. Pochválil som jej pekne zariadený byt a s nadsázkou som sa spýtal, či je to všetko nadobudnuté tou prácou, ktorú vykonáva na byte svojim hlasom. Usmiala sa a dodala, že žiadnu inú prácu nemá, nakoľko ešte stále študuje. Baví ju psychológia a veľa vecí z nej uplatňuje už teraz v praxi. Poprosil som moju kolegyňu, aby robila záznam a poznámky môjho rozhovoru s M*no**, ktoré potom v kľude spracujeme.

Začali sme sa pomaly rozprávať.

- M*n*, prácu ktorú vykonávaš popri štúdiu na VŠ robíš rada? Chcel by som vedieť, či ťa táto práca skutočne baví a napĺňa?

- Pred pár rokmi boli v kurze audiotextové linky. Noviny a časopisy plné plošných inzerátov s audiotextovými číslami a v niektorých prípadoch doplnených pikantnými obrázkami nabádali ľudí, aby na takéto číslo so zvýšenou tarifou zavolali. V podstate ešte aj dnes nájdeme takéto inzeráty určené pre ľudí, ktorí sa nejako ešte neskamarátili s internetom. Dnes je to už trochu iné. Hlavne čo sa týka týchto platených služieb, je potrebné, aby tam dotyčná osoba zakomponovala svoju kreditnú kartu, či zvolila iný spôsob platby. Tam už je potom aj ľahšia identifikácia užívateľa. To v prípade telefonovania v minulosti mohli tieto čísla využiť aj deti a potom zrazu len rodičia boli prekvapení, aký im prišiel účet za telefón.

- Áno M*n*, toto všetko vieme, ale nezodpovedala si mi na otázku. Mám ju teda ešte raz zopakovať?

- Nie je to potrebné. S*x cez skype je úplne niečo iné, než som robila predtým. Mám tým na mysli rôzne brigády v obchodných reťazcoch za pár eur  na hodinu. Vždy som prichádzala unavená ako kôň. Mať však na webe živého, s*xuchtivého muža je iné, oveľa  vzrušujúcejšie, keď viem ako s ním dokážem manipulovať.

Aj keď spočiatku som mávala výčitky svedomia. Išlo skôr o náboženskú vec, som totižto katolíčka. Dnes mám však vlastnú filozofiu. Napokon, prečo neurobiť niekomu rajcovným slovom cez net dobre? A keď si sa pýtal či ma to baví. tak odpoviem kladne, veľmi ma to baví. Možno keby sa ten chlap neodbavil s mojou pomocou cez net, tak by mohol niekoho znásilniť v parku. Ale zase netreba to brať úplne doslovne.

-Ako si sa k tejto práci vôbec dostala ?

- Cez slovenskú ******** bola zverejnená ponuka jedným chlapíkom. Najprv som si myslela, že je to iba žart. Ľudia toho dnes napíšu a aj narozprávajú. Seriózne to začínalo byť, až keď sme si vymenili telefónne čísla a on mi potom zavolal. Dôležité preňho bolo počuť môj hlas a na základe toho sme sa mali pohnúť ďalej. Hlasová skúška dopadla dobre a dohodli sme si nezáväzné stretnutie  na káve. Ja som ho vopred upozornila, že nie som modelka a mám pár kíl navyše. Na toto mi odpovedal  veľmi jednoducho. Nezáleží mu na mojej váhe, postačí keď budem v tvári sympatická a to, že mám príjemný hlas  už vie a ostatné za predpokladu že sa dohodneme mi vysvetlí  a naučí.

-No a čo konkrétne ste preberali na tom stretku? Páčila si sa mu? To, že ste sa nakoniec dohodli je zrejmé, nakoľko tú prácu vykonávaš.

-Je pravda, že som mu padla do oka a vedel si už vtedy predstaviť so mnou spoluprácu, len som sa musela vedieť prezentovať. Nakázal mi pripraviť pár ******* môjho *****. Ich obsahom malo byť ako si predstavujem, že svojím ****** dovediem muža k vrcholu. Samozrejme, že tam nesmeli chýbať ani moje ******. Dostala som od neho inštrukcie ako by som mala postupovať. Najskôr som sama pre seba trénovala do ******** na *****, donekonečna som si svoj **** ******* a hľadala chyby.

-Čo myslíš tými chybami?

-Tak napríklad, že či ********* veľmi rýchlo, alebo aby som nemala ostrý prechod od normálneho ******* k vyzývavému, erotickému.  Prípadne si dávať pozor, aby som nie málo intenzívne vzdychala. Dobre by nebolo, ak by to bolo aj priveľa intenzívne. Alebo, že sa v prípade potreby utiekam málo k vulgárnostiam.

-K vulgárnostiam ? Je potrebné, aby si v rozhovore používala škaredé slová?

-Áno, nech už to znie akokoľvek  blbo, vzrušený klient miluje nabádania ako: „T*tk*j ma riadne! J*b, j*b riadne ty k*nec.!" Určite to majú klienti radi preto, lebo doma sa im takéhoto počastovania nedostáva. A naopak, aj oni nás radi oslovujú vulgárne. Neraz som zažila ako mi hovorí: „Ty k*rv*, urob ma, ukáž čo vieš!". V podstate by som sa mohla uraziť, ale ...

Celý obsah necenzurovaného článku nájdete TU

Dvojičky

Poznáte nejaké jednovaječné dvojičky osobne? Spýtali ste sa ich niekedy ,či jedna pociťuje presne to čo druhá? Prípadne či by si dokázala predstaviť život bez tej druhej. Otázky, ktoré sme položili hneď na začiatku tohto článku nie sú iba náhodou. Dostali sme totižto emailom pozvánku na návštevu takýchto 2 sestier, jednovaječných dvojičiek. Iniciatíva vzišla z ich strany po tom čo nám poslali ďakovnú správu o tom, že sa im páči náš blog príbehov pre dospelých a nato, aby sa tam uverejňovalo viac skutočných príbehov by aj ony chceli prispieť takým svojím netradičným. Tento príbeh nie je svojím obsahom ani tak veľmi eroticky založený, ako skôr poukazuje na ťažký život psychicky zrastených jednovaječných dvojčiat Beáty a Romany. V súčasnej dobe sú to už ženy v zrelom veku ťahajúce na päťdesiatku. Chceli vyrozprávať svoj príbeh z obdobia keď boli mladé baby a mali o polovicu menej rokov ako teraz. Pozvanie na návštevu sme s radosťou prijali, ale dohodli sme sa, že s nimi urobí rozhovor naša mladá kolegyňa. Pani Beáta a Romana súhlasili pod podmienkou, že k nim pošleme sympatickú mladú slečnu. Samozrejme, že to mysleli zo žartu, ale pravdupovediac sme vôbec nemali problém s tým vyhovieť ich požiadavke. Kolegynka si s nimi dohodla termín stretnutia a my vám prinášame prepis rozhovoru, ktorý sa uskutočnil v jednom  byte na Morave. Romana a Beáta už pár rokov žijú na Morave aj keď sú Slovenky ako repa.

Byt v malom mestečku na Morave nebolo problém nájsť. Adresa bola presná a moja navigácia si s ňou poradila veľmi ľahko. Bez problémov som zaparkovala hneď vedľa vchodu do bytovky. Byt sa nachádzal hneď na prvom poschodí. Zvoním na zvonček a som plná očakávania kto mi príde otvoriť. Priznám sa mala som aj trochu trému, ale snažila som sa pôsobiť profesionálne. Vo veľmi krátkom okamihu sa otvorili dvere s v nich sa zjavila pekne upravená blondína s úsmevom na tvári.

„Dobrý deň, vy ste...? “ – spýtala sa ma hneď v zlomku sekundy a pravdepodobne očakávala aj rýchlu odpoveď.

„Áno, boli sme dohodnutí na tom stretnutí a som veľmi rada, že sa mi k vám podarilo doraziť a spoznať vás osobne. Volám sa Kika. Vy ste pani Beáta alebo Romana?“ – spýtala som sa ešte pri vchodových dverách do bytu pri podávaní ruky.

„Ja som Romana a Beátka vás už tiež čaká v obývačke. Nech sa páči, prejdite ďalej...“ – príjemným hlasom ma vítala pani Romana.

Keď som vošla do obývačky a zbadala pani Beátu tak v tvári bola na nerozoznanie od Romany, jedine vlasy mala upravené každá inak.

Zvítali sme sa, urobili mi kávu a mohli sme sa pripraviť pustiť do vzájomnej debaty na tému, ktorú sme už mali vopred odkonzultovanú. Ide o dvojičky, ktoré zistili, že nemôžu žiť jedna bez druhej asi po celý svoj život. Obidve sú stále slobodné aj vo svojom zrelšom veku a už si tak aj nato zvykli, že by to nechceli meniť.

Kika: „Takže dámy, ja by som začala takou prvou otázkou. Čo by ste nám povedali o sebe a ktorým životným mílnikom by sme asi začali?“

Beáta: „Začala by som ja. Spolu s Romanou sme jednovaječné dvojičky. Na tom asi nič zvláštne nebude, lebo nie sme jediné na svete. Chceli by sme sa však podeliť o naše pocity, čo takýto život obnáša. Je to pre nás nesmierne náročné a máme z toho doživotné psychické následky. Od malička sme všetko robili spolu. Spolu sme spali, spolu jedli, spolu sme mali nutkanie na toaletu... Nemohli sme sa rozlúčiť ani na pár dní, strašne sme si chýbali“.

Kika: „Fúha! Takže takéto veľmi silné prepojenie je medzi vami a jedna z vás pociťuje presne to čo druhá?“

Beáta: „Keď sme mali okolo 22 rokov tak raz Romana musela odísť do nemocnice, vybrali jej slepé črevo. Išla som sa zblázniť, nechutilo mi jesť, nespala som“.

Kika: „Vy ste to prežívali so svojou sestrou?“

Beáta: „Dva dni po jej operácii som dostala aj ja bolesti. A hádaj dievčatko čo bolo príčinou?“

Kika:  „Žeby slepé črevo?“

Beáta: „Správne, si chytrá hlavička. Musela som ísť tiež do nemocnice a zvyšok hospitalizácie sme strávili na spoločnej nemocničnej izbe“.

Po chvíľke sa so šibalským úsmevom zapojila do debaty aj dvojča Romana.

Romana: „Tebe ako žene sa to nehanbím povedať. Aj menzes sme dostali v ten istý deň“.

Kika: „To vážne?“

Romana: „Áno. Aj prvý bozk od chalanov, v deň, keď sme mali pätnásť rokov. Všetko sme si povedali, Však Beátka?“

Beáta: „Do určitého obdobia áno.“ – povedala potichu so sklopeným zrakom.

Kika: „Čo sa stalo? Vidím, že vašej sestry sa tá spomienka  nejako dotkla...“ – zvedavo som sa spýtala Romany.

Romana: „Bolo to do obdobia, keď som sa zoznámila s jedným chlapcom. Volal sa Dušan a Beátke sa veľmi páčil a tak sme sa jedného dňa dohodli, že pôjde namiesto mňa na rande a urobím svojej sestričke radosť“.

Beáta: „Romana, prosím ťa prestaň!“

Romana: „Prečo sestrička ?! Viem, že je ti to nepríjemné spomenúť si nato, ale dohodli sme sa, že vypovieme naše dlhoročné tajomstvo. Slečinka si sem neprišla vypiť iba kávu, však?“

Kika:  „Áno, máte stopercentnú pravdu a rada by som sa dozvedela viac o vašom tajomstve, a určite nielen ja. Ten Dušan on to nezbadal, že na rande prišla druhá žena?“

Romana: „Nie nezbadal to, ale tu začalo moje trápenie a uvedomila som si, že som urobila osudovú chybu. Bola som nešťastná , kým moja sestrička...“

Beáta: „Romanka prosím! Nedobre sa mi to počúva. Ja som to už dávno oľutovala a niekoľkokrát som sa ti ospravedlnila.“

Romana: „Ja viem sestrička, že sme si to vydiskutovali, ale vraciame sa do svojich spomienok, tak skús aj ty povedať slečinke svoj pohľad, ako si to videla ty.“

Kika: „Áno, to by ma veľmi zaujímalo. Ako ste sa cítili?“

Beáta: „Žiarlila som, keď Romana odišla s Dušanom do kina, alebo niekde sa zabaviť a ja som ostala doma. Cítila som sa vtedy osamelá. Ja som tiež potrebovala lásku. Bude to znieť zvláštne, ale ja som chcela, aby sme mali Dušana spoločne pre seba, tak ako sme mali všetko dovtedy. Viem, že on nebol vec, ale ja som to skrátka cítila takto.

Kika: „Začali ste nenávidieť svoju sestru?“

Beáta: „To je dosť silné slovo. Neviem, či by som toho bola fyzicky schopná. Je mojou súčasťou a ja zase jej. Pravda je taká, že v tom čase sme sa hádali. Mala taký úmysel odtrhnúť  sa odomňa. Možno tá láska jej tak zaslepila oči. Prestala mi zrazu rozprávať  o svojich zážitkoch a pocitoch, vyhýbala sa mi, aby som sa jej nemusela pýtať. Dokonca poprosila mamu, aby mohla spávať v obývačke !“

Kika: „Je to pravda? To až takto ďaleko zašlo?“ – spýtala som sa a svoj pohľad som uprela na Romanu. Tá sa prekvapene zatvárila, ale nenechala dlho čakať na svoju reakciu.

Romana: „Strašne mi liezla na nervy... Bola som veľmi zamilovaná, predstavovala som si svoju budúcnosť s Dušanom v ružových farbách. Netušila som vtedy, že Beátka tak trpí. Vlastne... čosi som o tom čítala, ale netušila som, že sa to môže stať práve nám.

Kika: „Myslíte to psychické prepojenie medzi vami?“

Romana: „Áno, presne to.“

Beáta: „Rodičia videli, že niečo nie je medzi nami v poriadku. prirátali to k pubertálnym výstrelkom a viacej sa s nami nezaoberali. Ale ja som práve vtedy pochopila, že bez Romany nikdy nebudem celým človekom. Že som vlastne iba jedna polovica“.

Kika: „No muselo to byť pre vás veľmi ťažké. A s tým Dušanom to ako skončilo. Dohodli ste sa nakoniec medzi sebou?“

Beáta: „Áno, veľmi ťažko som to znášala. Nedokázala som sa s tým zmieriť, že Romana má Dušana iba pre seba a tak som urobila niečo, čo dnes ľutujem. Podrazila som svoju sestru.“

Kika: „Ako podrazila?“

...

Pokračovanie článku nájdete TU

IT-čkárka

Pozdravujem všetkých členov komunity príbehov pre dospelých,

nedávno som zavítal na váš blog a zaujali ma niektoré príbehy natoľko, že som dostal inšpiráciu podeliť sa s vami aj s tým mojím. Chcem vás však vopred upozorniť nato, že to nebudú dlhé elaboráty, pretože nemám v sebe danosť veľkého scenáristu či spisovateľa. Chcem len v stručnosti zachytiť pekný erotický príbeh z môjho mladého života. Pevne verím, že sa vám môj príbeh bude páčiť a že sa ho podarí aj uverejniť.

Bol krásny, slnečný deň.  Okolo desiatej hodine predpoludním bolo prihlásených kopec ľudí na jednej nemenovanej, ale veľmi známej internetovej zoznamke.  Lea, mladá IT-čkárka, ktorá bola práve doma na Slovensku, na dovolenke, hľadala niekoho na zoznámenie bez záväzkov, skôr takého pokecového kamoša,  keďže o mesiac odchádzala opäť pracovať do zahraničia a chlap s prezývkou Max (to ako JA), ktorý tam  hľadal ženu, ktorá by ho zaujala.

Lea si dávala vyhľadávacie kritéria a našlo jej aj Maxa a napísala mu. Prebiehali prvotné rozhovory a zoznámili sme sa. Lea zistila, že sa so mnou  dá normálne písať a ja, že Lea aj keď bez fotky bola niečím iná ako iné ženy. Mal som na poobedie už dohodnuté posedenie s partiou v kaviarni. Takže odchádzal som z domu a Lea sa chystala do obchodného centra, kúpiť si šlapky,  spomínala mi to v rozhovore na nete, zároveň mi sama navrhla, že ak chcem, môžem tam prísť za ňou a zoznámime sa v reále.

Po skončeni posedenia v kaviarni som sedel v aute. Na križovatke bola červená a ja som  rozmýšľal či to risknem a pôjdem na stretko bez toho, že by som videl jej fotku, alebo pôjdem pozerať domov Tour de France. Prešiel som na druhú stranu križovatky,  rozhodol som sa zastaviť na zastávke MHD, vytiahol som telefón a napísal jej správu, že idem tiež do Mlynov (to je nákupné centrum v Nitre) a dal som jej na seba telefónne číslo.

Po dohovore som  ju čakal pred vchodom do Mlynov. Trochu som sa obával kto príde, ale potom som si uvedomil,  však sa nič nestane, keď sa mi páčiť nebude....zrazu sa objavila  čiernovláska s modrými očami. V mysli som mal hneď  myšlienku..že uff  aká pekná ženská a snažil som sa niečo rozumné zo seba dostať. Odišli sme  do reštaurácie kde prebiehalo zoznamovanie pri miešaných drinkoch. Ja som si dal samozrejme nealkoholické, keďže som prišiel autom.

Neustále som rozmýšľal,  ako  by som ju dostal ku mne domov a riadne si s ňou užil. Pri

pohľade na jej prázdny pohár  som jej navrhol, že mám doma skvelý odšťavovač a poznám pár receptov na skvelé drinky, takže by som jej niečo sám pripravil a zhodnotila by to. Na moje prekvapenie Lea sa pousmiala a súhlasila s mojim návrhom. Pobrali sme sa k môjmu autu a vyrazili spoločne ku mne domov. Lea sa cestou hrala s mojim rádiom a púšťala si tam skladby, čo som mal naťahané na USB kľúči.  Ťažko som sa dokázal kontrolovať, vzrušoval ma čo i len pohľad na ňu. Už v aute som kul plán ako z nej dostať  i posledné oblečenie. Doma som nachystal tak ako som jej sľúbil, poháre s mix koktejlom dávam pred nás  a sadol som  si vedľa nej.  Po chvíľke som už skúšal  trik a dal som  jej otázku, že či sa vie bozkávať. Lea sa na mňa zadívala a odvetila, že jasne že sa vie. Moja odpoveď na seba nenechala dlho čakať...

Mohla by si mi to dokázať?  - odvážne som sa jej spýtal.

Prekvapená návrhom, ale posilnená  dobre namiešaným koktejlom  sa posunula ku mne.

 Odhrnul som jej vlásky z tváre a jemne som  si navlhčil pery jazykom,  privrel som oči a jemne sa dotkli  naše pery.  Potom provokatívne s jazykom  som sa dotkol jej jazyka na čo Lea reagovala podobne. Jemné bozkávanie sa potom postupne vygradovalo na  vášnivé bozkávanie, ktoré nemalo

konca kraja a obaja sme  nechceli prestať. Skúsil som ďalší pokus , ako zareaguje na prejdenie mojej ruky po zadočku. Kedže moja  ruka nebola chytená ani inak odstrčená, pokračoval som a dostal sa k jej gaťkám, ktoré len jemne zakrývala sukňa. Prechádzal som  prstami po gaťkách, ktoré boli už krásne vlhké. Stále som  čakal na odstrčenie, ktoré sa ale neudialo. Chytil som si ju poriadne a posúval si jej telo na moje. Pekne si na mne sedela  a ja som ju pevne držal za jej jemný zadoček, ktorý  tlačil na môj už tvrdý penis. Bozkával som ju po krku a pomaly ju vyzliekal.  Celá vrchná časť išla dolu a

jemne  som jej prechádzal rukou po bradavke zatiaľ čo druhú bradavku som bozkával. Sal som a jemne zubami poťahoval. Dal som jej i posledné oblečenie dole. Aj Lea mi pomáhala odhľahčiť ma od oblečenia. Vstal  som s  ňou v rukách a uložil som  si ju na gauč.  Pomaly od bozkávania pŕs išiel som  nižšie až k jej vlhkej mušlicke.  Najprv  som pomaly bozkával jej vnútorné stehná až k pyskom, jazykom  som blúdil po jej krásnej mušličke...zastavil som  sa pri jej dierke a zasunul  jazyk do nej až ju nadvihlo a jemne prehnutá si opäť  lahla. Ja som pokračoval v lízaní a pomaham si prstami pri dráždení klitorisu. Následne  som  sa jazykom  presunul ku klitorisu a kmital s ním do bokov. Prsty som  zasúval do nej, najprv jeden potom dva a neprestával som  kmitať jazykom.

Hovorila mi ,,Zlatko, ale ja to mám rada natvrdo!“ a ja som sa  len šibalsky pousmial. Odtiahol  som sa od nej  a chcel, aby si dala hlavu z gauča a otočila si hlavu k môjmu už úplne vzrušenému penisu. Jej krásna hlavička vytŕčala z gauča a ja som  sa k nej približoval už s tvrdým penisom.  Tlačil som jej ho celý do pusinky, potom som sa  opäť  povenoval jej mušličke ústami a moje neposlušné prsty som zasúval do jednej i druhej dierky. Následne poloha 69  a potom prišlo na rad vyšukanie hrdielka. Dusila sa a ja som sa nachvíľu mierne  odsunul, ale potom zase som sa snažil  celý ho tam strčiť. Nevedel som  sa pri nej ovládnuť  a toto trvalo ešte hodnú chvíľku. Keď som prestal, mal som ho celý od slín a Lea  sa celá od slín utierala. Následne  som si  ľahol na gauč, prichádzala a otáčala sa ku mne chrbtom.  Zasunula si pomaly môj penis do vagíny a ja som  videl  nádherne  obe jej  dierky, vysúvala  si ho von, skoro až z nej vypadol a potom zase si ho celý zasunula až po koreň. Vzdychal  som od slasti a užíval  každú  sekundu jej pohybu na mne.  Cítil som už veľký  tlak v penise a chcel prevziať iniciatívu. Dal som si ju na štyri, chcel aby držala nohy pri sebe a prechádzal som jej penisom po  vlhkej dierke až som ho jej  tam vrazil. Tvrdo som  prirážal, nádherne to mľaskalo. Chytil som jej  dlhé čierne vlasy ,omotal som si ich o ruku a  ťahal za ne, zatiať  čo som riadne prirážal jej mušličku. Cítil som, že sa spravím..tak  som sa odtiahol a pripravil si ju na moje obľúbené zakončenie.  Celá si musela ľahnúť na posteľ.  

Pod  boky som  jej dal veľký vankúš, aby jej zadoček bol vystrčený ku mne a tak, aby ju netlačil na brušku. Opäť som môj penis dal do jej vlhkej mušličky, ľahol som  si na ňu, ľavú ruku dal pod ňu a začínal rýchlo dráždiť  klitoris a tvrdo som pritom prirážal. Lea začínala stonať hlasnejšie, celé jej telo sa nádherne vlnilo až som si ju musel pridŕžať a stále v rytme do nej vrážal penis a masíroval klitoris.

To ju neskutočne naštartovalo a dorovnávala moje tempo. Celá horela až zohrievala i mňa. Nakoniec  prišiel  jej hlučný výkrik silného orgazmu , v zápätí bol nasledovaný mojím.

Urobil som sa do nej či to chcela,  alebo nie. Nedokázal som  sa od nej odtiahnuť a celé moje semeno som vystriekal do jej horúcej vagíny ,pričom prechádzala mojím telom obrovská rozkoš  a riadne som pritom stonal. Ešte dlho som nemal silu ani ho z nej vytiahnuť. Bozkávali sme  sa ešte dlho potom...

 Bolo to veľmi pekné. Lea ma pochválila, že som veľmi dobrý milenec a ak sa nenahnevám, tak veľmi rada by so mnou počítala aj najbližšie, resp. keď bude mať prísť opätovne na Slovensko. Dohodli sme sa, že môžeme zostať v takom kamarátsko-mileneckom vzťahu vzhľadom na jej časté zotrvanie v zahraničí. Ja som súhlasil a dodnes sme v kontakte, píšeme si cez net a teším sa ako malé decko, keď má prísť na Slovensko.

                                                                                                   S pozdravom  MAX

Zábava, ktorá skončila inak.

Je tomu nejaký čas čo som uverejnil príbeh vyrozprávaný novou známosťou zo sauny. Áno, zase prichádza ten jesenný čas keď sa rád vraciam na toto miesto. Musím povedať, že niektoré tie tváre (stály zákazníci wellness centra) sa vôbec nezmenili. Človek s niekým prehodí len pár slov pri pozdrave ale sú aj typy ľudí, ktorí radi rozprávajú a dokážeme spolu debatovať aj počas celého pobytu v saune.

Takto sa mi to stalo s jedným zaujímavým chlapíkom, ktorý sa so mnou a mojím kamarátom ocitol spoločne v suchej saune. Najprv nás iba tak počúval a potom sa sem tam zapojil do rozhovoru. Nakoniec z neho vyšlo, že je to vyslúžilý policajt na dôchodku. To bola pre nás zaujímavá informácia, lebo hneď sa naša téma rozhovoru zvrtla na tému polície, súčasného stavu, silného postavenia ministra atď. Chlapík mal v tom celkom dobrý prehľad a bolo veľmi zaujímavé počúvať ho, ako to celé komparoval s obdobím, keď bol on vo výkone služby. Potom som tak začal doňho dobiedzať, že či nemá nejakú dobrú historku ktorú zažil a nezabudne na ňu do konca života. Spomenul som mu, že uverejňujem príbehy pre dospelých s erotickou tematikou a určite by bodol aj taký z policajného archívu. Popritom som ho nahováral nech prípadne skúsi sám niečo zoštylizovať a pošle na samotný blog. To odmietol s odôvodnením, že on nikdy nebol nijaký spisovateľ, ale môže nám spomenúť jednu príhodu, ktorá sa stala počas jeho služby. Pamätá si tú udalosť veľmi dobre, lebo spisoval zápisnicu a mal potom aj ten prípad pridelený na vyšetrovanie. Okrem toho sa to stalo v dedine na Záhorí, ktorú veľmi dobre pozná. S napätím som počúval ako to pán expolicajt podá.

Ten osudný večer v malej dedinke na Záhorí sa v mnohom nelíšil od tých predchádzajúcich. Snáď až na tú zábavu. Jedna zo zúčastnených a neskôr aj svedok spomenula do výpovede. „Ako skupina dievčat  sme zakončili svoj pracovný týždeň práve na nej. Medzi nami bola aj Eva, ktorá sa pre vrelý vzťah k rodičom vo svojich 29-tych rokoch nestihla ani vydať. Tak či onak, zostávala pri stole sama, pričom my sme sa bavili a postupne sa roztrúsili po sále. Spomenula mi, že ju bolí hlava a pôjde sa asi trochu von prejsť s tým, že ešte nevie, či sa na zábavu vráti, alebo pôjde domov.“

To dievča povedalo, že mohlo byť asi okolo jedenástej hodiny večer.

Na tej zábave mala pôvodne koncertovať amatérska skupina z neďalekého mesta. Nedostavili sa včas.

Jeden z členov skupiny, to meno už si presne nepamätám, ale dajme mu meno Otto. Bol jediný, ktorý prišiel a pokúšal sa situáciu zachrániť. Púšťal z pultu hudbu na ukľudnenie.  Popíjal popritom koňak a zúčastnení ho videli, ako ním zapíjal nejaké tabletky. Keď pred polnocou konečne dorazila partia, nasledovala hádka s obvineným, že Otto je „naklepaný“ a Ottova predstava pochvaly, že zachránil zábavu sa rozplynula. Odmietol sa ďalej zúčastniť tejto frašky a urazený sa rozhodol odísť. Mal dokonca takú smolu, že nik zo zúčastnených ho nechcel ani odviesť domov. Stál pred kultúrnym domom chvíľu sám. Mal veľkú dilemu, či sa vráti späť dovnútra, alebo si urobí túru na pešiaka. Vybral sa teda skratkou pomalým krokom k lesu. Ako si tak išiel zrazu mu myšlienky pretrhol pohľad na siluetu pred ním. Vo svetle mesiaca videl mladú ženu. Áno, bola to Eva.

Otto vypovedal: „Aspoň budem mať s kým pokecať. Takto mi napadlo v tej mojej otupenej hlave. Možno sa mi zlepší nálada a pôjdem späť za chalanmi z kapely...“

Mladú ženu dobehol na okraji lesa. Od prvého oslovenia, i keď si nič nesľuboval, mu bolo zrejmé, že ho žena odmieta.

„Ako sa voláš?“ – spýtal sa jej údajne nesmelým hlasom.

Ona mu podľa jeho výpovede stroho odpovedala: „Eva !“.

Údajne sa chcel iba chvíľku pobaviť, ale nebola ochotná s ním komunikovať. Vytáčalo ho to. Nie je predsa žiadny chudák, aby sa s ním tá baba vôbec nerozprávala ! Uvedomil si, že je teplý, príjemný letný večer. V hlave pôsobením kombinácie alkoholu s liekmi sa mu vynárali rôzne myšlienky.

„Dajte mi pokoj, neotravujte ma, prosím vás, nechoďte ďalej so mnou!“ – takto reagovala Eva na Ottove úsilie nadviazať s ňou opäť rozhovor. Povedal mi, že cítil ako v ňom stúpa zúrivosť. Mohol by predsa chcieť oveľa viac. Bola tma. Cítil v sebe ohromnú silu. Opiát mu dodával odvahu. Žena je sama, štíhla a pekná, lietalo mu otupenou hlavou. Čo keby to len skúsil, možno, že neochotu iba predstiera...Chytil Ev u za ruku. Prudko ju vytrhla. Znovu si domýšľal, že ho považuje za nejakého prašivého psa. Tento moment vyvolal  stratu jeho sebakontroly. Uchopil dievča za ruky a pás a ťahal ho na okraj lesa., ďalej od cesty. Eva chcela kričať, ale podarilo sa mu zakryť jej ústa tak, že vydávala len neartikulované zvyky. Potom ju to prasa zvalilo na zem. Opísal ako pociťoval obrovské vzrušenie, predstava blížiaceho sa pohlavného styku mu bičovala nervy a napĺňala vypasované nohavice.

EK: „Takže už začal rozmýšlať spodnou hlavou namiesto tej otupenej hornej?“ – spýtali sme sa expolicajta.

„Áno, dalo by sa to aj tak povedať. Chlapcovi jednoducho v tom okamihu preplo a jediné čo chcel dosiahnuť , tak bolo jeho vlastné ukojenie. Bol schopný to urobiť aj za cenu prekonania odporu násilím“.

EK: „Ako vlastne ten Otto vyzeral? Bol nato odkázaný?“

Expolicajt sa pousmial a povedal: „Chlapci zlatý, tu nejde či bol nato odkázaný. Jasné že nebol. Chlapec hrával v kapele. Vyzeral dobre. Život mal pred sebou. On musel mať predtým žien koľko len chcel a určite by ich mal aj potom. Eva mu nestála zato čo urobil. Vzal ľudský život za cenu vlastného ukojenia. On to potom oľutoval. Tak to poväčšine býva, pokiaľ nejde o vážneho psychopata. Otto nebol psychicky chorý, len v danom momente dostal skrat“.

EK: „Ako to pokračovalo ďalej?“

No ako sa chystal urobiť upokojoval ju.

„Prečo kričíš, neublížim ti,“ – dychčal Otto, usilujúc sa postupne vyzliekať mladú ženu.

-          Tú pohanu neprežijem... – počul ju ako vo sne.

„Prosím ťa, mlč !“ – zakrýval jej ústa.

Eva začala klásť najprv verbálny odpor: „Ak ma chcete znásilniť, radšej ma zabite“. Údajne to hovorila s plačom. Otto pritom ovínal svoje prsty okolo jej krku ako zvierací obojok.

„Mlč, lebo !“ – pritlačil Otto ruky, krik a plač ho privádzal do nepríčetnosti. Trhal jej gombíky na šatách, až sa mu podarilo odhaliť jej prsia. Uvedomil si ich plnú krásu spolu s poznaním, že Evin odpor slabne a hlas sa mení na sipot. Povolil ruky. Opísal ju, že i pri mesačnom svite bola pekná, obnažil jej spodnú polovicu tela, podprsenku hodil do trávy, rovnako aj biele nohavičky. Šaty vyhrnul a odhalil čierny , zamatový trojuholník.

EK: „Takto do detailu to dokázal opísať ?“

Expolicajt: „Áno, chlapec nebol hlúpy. On to prežil. Predstavivosť mu fungovala. Spomenul si ako to celé bolo  a veľmi presne to uviedol vo výpovedi“.

EK: „No len ma trochu zaujal ten básnický opis zamatového trojuholníka“.

Expolicajt: „No ak by si videl ten spis, tak ten opis bol detailný. Spomínal akoby bol stále pred ním. Niečo v štýle, že bol krásny, voňavý a hustý. Ako vo sne doň zaboril prsty. Pocítil nádherné vlhko lona a svojím obnaženým údom vyplnil celý voľný priestor. O krátku chvíľu údajne vzrušenie vyvrcholilo“.

EK: „Ak to takto s precíznosťou dokázal opisovať pri výpovedi. Neverím , že nebol trochu pošahaný úchylnosťou“.

Expolicajt: „Hmm...“

EK: „Takto to teda skončilo?“

Expolicajt: „To by bol ten lepší prípad. Hovoril som , že vzal ľudský život“.

Vo výpovedi ďalej stálo...

Celý obsah článku nájdete TU

Môj prvý kontakt s tantrou

Zdravím vás,

našiel som si váš blog skutočných príbehov a rozhodol som sa, že poskytnem do éteru  aj niečo s mojich zážitkov. Vybral som príbeh, ktorého obsahom bola moja skúsenosť s tantrickou masážou. Priznám sa, vôbec som netušil čo to vlastne tantra je. Len som videl na internete či na pokeci že veľa dievčat to ponúkalo. Mal som trochu zmiešané pocity či to môže vykonávať ktokoľvek, lebo túto službu ponúkalo aj veľa takých báb z privátov a tam som si nebol zrovna istý či majú nejakú odbornú prax. Nechcel som svoje peniaze vyhodiť len tak pre nič za nič. Minimálne mesiac som len tak sondoval na nete, písal som si len tak nezáväzne s ženami, ktoré ponúkali túto službu, alebo sa nejak inak prezentovali ako vykonávatelky tantrickej masáže. Stačil som osloviť pomerne širokú vzorku žien rôzneho veku. Trochu som sa v tých ich ponukách strácal, lebo každá si to vysvetľovala po svojom. Hneď na začiatku som selektoval také, ktoré pod hlavičkou tantry poskytovali jednoducho svoje erotické služby s typickým cenníkom hodky, polhodky plus príplatky za "bez gumy" a "s výstrekom do úst". Na chvíľu som bol z toho dosť znechutený, ale potom som si to vysvetlil tak, že jednoducho som mal iba smolu na ľudí a musím hľadať ďalej. Ako sa to hovori? Kto hľadá, ten nájde? Tak presne to sa mi stalo. Natrafil som na jednu učiteľku jazykov, ktorá si tantrou privyrábala. Nebrala to však ako druh živnosti. Jednoducho ju to bavilo a rada týmto spôsobom relaxovala. Písali sme si o tom, že ona to robí pre uvoľnenie oboch, teda nielen muža, ale aj ona sa musí dostatočne uvoľniť a byť uspokojená. Hovorila mi, že dokáže toho druhého stopercentne naviesť k tomu, aby vedel čo má robiť. Týmto ma neskutočne zaujala a túžil som po stretnutí s ňou. Na začiatok mala požiadavku, aby sme sa len tak stretli na káve. Bolo pre ňu dôležité, aby zapracovala chémia, ak sa má niekomu  plnohodnotne oddať. Stretnutie dopadlo nad mieru očakávania oboch. Tatiana, tak si hovorila žena s ktorou som sa túžil stretnúť a privoňať do tajov tantry. Bola nižšieho vzrastu, chudulinká, tvrdila mi neskôr, že sa zdravo stravuje a pravidelne cvičí. Na prvý pohľad sa mi celkom zapáčila. Táto dáma sa starala o svoj zovňajšok. Líčenie bolo jednoduchšie, čo som kvitoval, nakoľko nemám rád keď si toho ženy na tvár dajú celé kilá. Vlasy mala dlhé čierne a mali pekný lesk. Bola to usmievavá žena s príjemným hlasom a hovorila velmi čistou slovenčinou. Nezaprela v sebe, že sa venuje jazykom a je učiteľka. Pri káve sme najprv rozoberali všeobecné témy a potom  každý čo to prezradil aj so svojho súkromia. Pripadalo mi to také, ako keď sa dvaja stretnú na rande s vyhliadkou vážneho vzťahu. Tatiana však veľmi dobre vedela čo robí. Ona si potrebovala svojho “klienta” získať na dlhodobejšie, nie jednorázovo. Aspoň tak mi to prezentovala. Navodiť príjemnú atmosféru, urobiť dobrý servis tak, aby sa k nej muž vrátil aj druhý krát. Sama hovorila, že jej nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Prvé stretnutie, ktoré sme plánovali tak na polhodinku, čiže na to vypitie kávičky, debatovali sme spolu nakoniec dobré dve hodiny a cítil som sa v jej prítomnosti veľmi príjemne. Baba vedela ako zaujať. Ku koncu nášho rozhovoru, sme sa zatiaľ iba tak okrajovo porozprávali, ako to urobíme s tou masážou, kedy a kde uskutočníme ďalšie stretko za hlavným účelom. Tatiana ma požiadala, aby som rezervoval nejaký priestor, ideálne hotel. Nechcela z bezpečnostných dôvodov ísť na žiadny privát, ani si nikoho nevodila k sebe domov. Mala deti, ktoré bývali s ňou a ani nechcela, aby ju v budúcnosti exklienti  kontaktovali. Nemal som proti tomu námietky a dohodli sme sa, že ju budem v predstihu kontaktovať, keď bude všetko pripravené. Rezervoval som izbu v jednom nenápadnom penzióne na okraji mesta. Mal aj vlastné wellness, ktoré sa dalo prenajať. Chcel som si dopriať výrivku a saunu pred samotnou akciou. Tatiane sa môj výber páčil. Naplánoval som všetko tip top , aby sa jednoducho večer vydaril. Do penziónu sme dorazili niečo pred 18 hodinou. Ja som ju predtým vyzdvihol na dohodnutom mieste pri autobusovej stanici. Všetko bolo maximálne diskrétne. Krátko po tom čo sme sa ubytovali, bol dohodnutý wellness. Ja som ešte predtým kúpil v obchode jahody a šampanské. Tatiana pochválila môj zmysel pre romantiku a otvorene mi povedala, že také niečo nečakala. Chcel som sa jednoducho odlíšiť od ostatných. Ale priznám sa, nebolo to len o tom. Ja som potreboval Tatianu zaujať aj z dôvodu, že sa mi veľmi páčila. Poznali sme však obaja svoje hranice. Mala svoj súkromný život zabehnutý a nechcela ho meniť. Už na tej spoločnej káve sme si povedali, aké sú limity. Ja som to akceptoval. Vo wellness náš rozhovor už nabral celkom iný rozmer. Prevažne hovorila ona, nakoľko obsahovo spočíval v inštruktáži čo bude každý z nás robiť a v krátkosti mi vysvetlila scenár akcie. Tatiana si zakladala na tom, aby všetko klapalo presne tak ako má. Vysvetlila mi, že moje telo bude v pozícii hudobného nástroja znamenitého hudobníka. Bude potrebné na ňom hrať vo všetkých možných variáciách. Len týmto spôsobom môžme preskúmať cesty k tvorívému ovládaniu. Počúval som každé jedno slovo a tešil som sa na nezabudnuteľnú noc v znamení tantry. Predtým však ešte nasledovala večera v reštaurácii penziónu. Posedeli sme tiež dobré 2 hodiny. Mala mi čo vysvetľovať, aby som zvládol praktickú skúšku. Bolo to veľmi zaujímavé a bavilo ma rozprávať sa o tom. Keď sme sa ocitli na izbe, obaja sme ešte narýchlo absolvovali spoločnú sprchu a boli pripravení začať. V izbe sme zhodili zo seba župany, sadli sme si oproti sebe na posteľ a zaujali pozíciu vzájomného vnímania a rozjímania. Celé telo bolo potrebné uvoľniť. V hlave som si postupne prešiel kroky, ktoré mi Tatiana hovorila vo wellness. Chcel som jej scenár naplniť do bodky. Tatiana si ľahla na posteľ do relaxačnej polohy, zatvorila oči a očakávala to, čo mi presne opísala, aby som robil. Posadil som sa po jej pravej strane. Jej som sa pritom vôbec nedotýkal. Pozeral som sa na jej hlavu a p*sia. Boli veľmi pekne tvarované. Zdvihol som ruku a ukazovákom som sa dotkol jej pier. Potom som sa k nej naklonil tak, aby som sa nedotýkal jej tela, ale iba svojimi perami jej pier. Presne takto to chcela a napĺňal som iba scenár. Po pobozkaní Tatiana nechala svoje ústa mierne otvorené a sústredila sa na ovládnutie svojho vzrušenia. Po chvíli som položil svoje dlane na Tatianine p*sia a každú bradavku som jemne masíroval palcom a ukazovákom. Potom som pokračoval v intenzívnejšom dráždení tak, že ľavú ruku som nechal na jej ľavom p*sníku  a naklonil som sa nad pravý. Zobral som b*adavku do úst a jemne som sal, pričom špičkou jazyka som krúžil okolo nej. Potom som sa posadil a počkal som nech ju slasť precíti a ovládne ju. Ten istý akt som potom zopakoval aj s druhou bradavkou. Takto som sa s ňou pekne hral. Ku všetkému ma presne predtým inštruovala. Užívala si to a pekne pritom relaxovala. Ďalšia časť rituálu sa týkala spodnej časti jej tela. Zaujal som polohu, aby som videl na jej nohy, g*nitálie a brucho. Rukami som prešiel cez brucho až k v*gíne. Roztvoril som ju, palcami som pritlačil na kl*toris a po krátkej pause viedol svoje ruky k hrádzi a jemne na ňu pritlačil. Uvoľnil som ruky na v*gíne a potom ich zase viedol k hrádzi a pritlačil. Palcami som otvoril v*gínu a ukazovákmi pritlačil na kl*toris. Zase som uvoľnil ruky na v*gíne. Tatiana sa pritom snažila kontrolovať. Sledoval som jej tvár, ako to s ňou lomcovalo. Po chvíli mi dala signál, že na rade je jej v*gína. Nelenil som ani sekundu. Naklonil som sa k jej v*gíne a jazykom a perami som sa dotýkal vnútornej strany ľavého stehna.Tým istým spôsobom som servisoval aj pravú časť. Palcom a ukazovákom pravej ruky som roztvoril v*gínu. Potom som perami a jazykom jemne začal sať pravú stranu v*gíny a v zápätí nato na striedačku aj ľavú. Keď som zaktivizoval jej p*švu po obidvoch stranách, blúdil som jazykom po celom otvore a nakoniec som ho doň vložil. Bez pohybu jazyka som potom počkal, kým sa Tatiana uvoľnila. Podľa plánu, však nesmelo prísť k orgazmu. Pochválila ma, že mám veľmi šikovný jazyk. Dobre mi padla taká pochvala. Jej mušlička mi veľmi chutila a možno preto som to robil tak dobre. Pokračoval som. Pritlačil som jazyk na kl*toris a jemne ho podráždil. Dráždenie som neskôr zintenzívnil sacími pohybmi pier a tým, že som vložil pravý palec do jej v*gíny bez pohybu. Pokračoval som v dráždení  až pokiaľ Tatiana nezacítila blížiaci sa orgazmus. Nesmel som sa pritom dotýkať žiadnej časti jej tela. Ani ona sa ma nesmela dotýkať, ruky mala položené na bruchu a nohy mala spojené chodidlami. V okamihu keď zacítila blížiaci sa orgazmus, uchopila moju ruku. Dala mi tým signál. Ihneď som odtiahol ruky a ústa od vagíny a pozeral som sa na Tatianu. Obaja sme sa snažili získať kontrolu nad orgazmom. Bolo to pre mňa nesmierne namáhavé. Tatiana mi povedala, že len touto kontrolou sa dá naučiť a uskutočniť celková koncepcia tantry. Keď sme ukončili rituál kontroly a usmerňovania, bez slova a dotyku tiel sme si vymenili úlohy. Ľahol som si do polohy vnímania a keď som sa úplne uvoľnil, zatvoril som oči a Tatiana sa posadila po mojej pravej strane. Pozerala sa na moju tvár a hruď, potom sa ukazovákom dotkla mojich pier. Oboma rukami mi objala hlavu a naklonila sa ku mne. Najprv sa iba perami dotkla mojich pier a potom mi vložila jazyk do úst. Bozkávala ma, pričom ja som mal zostať pasívny a mal sa koncentrovať iba na pocity vznikajúce z bozku. Potom položila svoje dlane na moju hruď. Obe bradavky mi začala dráždiť palcami a ukazovákmi. Neskôr ľavú ruku odtiahla a ústami sala moju bradavku. Druhou rukou pritom masírovala pravú bradavku. To isté po chvíli opakovala opačne. Po masáži sa odomňa odtiahla a počkala na moju kontrolu. Pozrela sa mi hlboko do očí a naznačila mi, že sa ide venovať mojej spodnej časti tela. Položila svoje dlane na moje brucho a viedla ich pomaly k p*nisu. Uchopila ho palcami a ukazovákmi pri koreni. Mierne pritlačila a viedla prsty k žaluďu, zovrela ho prstami a potom uvoľnila ruky po obidvoch  stranách genitálií. Jej prsty ďalej viedli po spodnej strane p*nisu k miešku, ktorý jemne stlačila a uvoľnila ruky. Cez hrádzu prešla k rektálnemu otvoru, pritlačila a uvoľnila ruky. Jej ukazováky a palce objímali koreň p*nisu a zovreli ho. Potom ľavou rukou uchopila môj miešok a pravým ukazovákom a palcom držala pevne koreň p*nisu. Môj p*nis bol tvrdý ako skala. Bol som veľmi vzrušený. P*nis bol naplnený krvou. Tatiana sa naklonila k môjmu p*nisu a vložila  si ho do úst. Sacími pohybmi viedla ústa od žaluďu ku koreňu a zasa hore. Pravou rukou držala koreň p*nisu a ľavou rukou masírovala jemne miešok, hrádzu a rektálny otvor. Riadila pohyby podľa mojich reakcií. Keď som silne reagoval na určité podráždenie, musela ho zopakovať, aby ma bližšie doviedla k orgazmu. Pritom som sa jej nemohol dotýkať iba som pasívne ležal. Pri prvom náznaku orgazmu som jej mal dať signál, ale tak aby nedošlo k vyvrcholeniu. Tatiana sa spolu so mnou usilovala ovládnuť a usmerniť sexuálnu energiu. Túžba po orgazme bola veľká, ale nechcel som sklamať, a naučiť sa ovládať svoju myseľ a telo. Obaja sme boli pri sebe, počkali na útlm a potom sme sa iba tak jemne dotýkali jeden druhého. Bola to taká súhra vzájomných dotykov po celom tele. Veľmi sa mi to páčilo, vzrušovalo ma to a čoraz viac som túžil vniknúť do Tatiany. Upozornila ma, že dobrú hodinku sa budeme iba tak láskať bez akéhokoľvek sexuálneho aktu alebo masturbovania. Až potom sa môžeme oddať ľúbostnému aktu podľa vlastnej vôle. Spýtal som sa jej, či sa mi oplatí vydržať tú hodinku. Pekne sa namňa usmiala, pohladila a pošepkala mi do ucha, že na také milovanie určite nezabudnem. Tešil som sa ako malé decko, vedel som, že po tejto vzájomnej masáži bude moje vyvrcholenie na maximálnom stupni. Milovali sme sa potom až do neskorého rána a ani som nevedel kedy som zaspal. Spoločne sme sa zobudili až niečo predpoludním, stihli sme ešte malé číselko do 10 hod., keď bolo potrebné opustiť izbu penziónu. V reštaurácii sme dali neskoré raňajky a pobrali sa pekne domov, každý do toho svojho. Cestou sme sa rozprávali o spoločnej noci. Tatiana sa ma pýtala, ako sa mi to celé páčilo, či som si z toho niečo zobral a či budem mať záujem aj o ďalšie stretnutia, kde lekciu opäť o niečo obohatíme. Nemohol som robiť nič iné, ako len súhlasiť. Bol som spokojný nad mieru môjho očakávania. Takúto inštruktorku by som doporučil každému, kto sa pokúsi mať prvý kontakt s tantrou.

 Dušan

Necenzurovaný obsah príbehu TU

Pedagóg a žiak (plus psychologická úvaha autora o tejto problematike)

Môj príbeh je na jednej strane celkom obyčajný, ktorých sa stalo neúrekom, ale na druhej strane sú skryté a spoločnosťou opovrhované. Vzťah učiteľ a žiak je stále jedno veľké tabu. Som už bývalý učiteľ, takže to čo sa stalo je tiež zabudnuté časom, ale v mojich spomienkach má stále svoje miesto. Bolo to na jednom braneckom výcviku. Bol som telocvikár. U žiakov som bol veľmi obľúbený a bolo vo všeobecnosti známe, že niektorým dievčatám som bol idolom správneho muža, ktorého by chceli mať ak budú mať svoj dospelácky život. Žiaci sa v ten osudný večer veľmi dobre bavili. Formálne bol prísny zákaz pitia a prechovávania alkoholických nápojov na izbách. Študenti však boli vynaliezaví a dokázali si ho zabezpečiť aj napriek dôsledným kontrolám pedagógov. Kontroly sa robili každý deň respektíve večer priamo na jednotlivých izbách. Osobne som ich tiež vykonával, ale na rozdiel od mojich kolegov som mal viac pochopenia k týmto mladým ľudom. Bral som to tak, že aj ja v ich veku som nebol iný. Oni to veľmi dobre vedeli a preto sme mali medzi sebou vytvorený taký kamarátsky vzťah. Mal som tie decká rád, ale poznal som svoje hranice. K tomu prekročeniu hranice skoro prišlo aj v ten večer, ktorý sa mi zapísal do svojich spomienok. Ocitol som sa na izbe kde sa mládež bavila a boli potužení alkoholom. Nemal som im to za zlé, ale dohodli sme sa, že nebudem informovať pedagogický zbor ak zachovajú hranice slušného správania a nebudeme musieť riešiť sexuálny škandál alebo nedajbože otravu alkoholom. Aj keď na chatke bolo koncentrovaných veľa žiakov, vytvorili sa tam skupinky. Atmosféra bola veľmi uvoľnená. Vždy s niekým som prehodil pár viet a rozoberali sa rôzne témy. Potom som sa však na chvíľu utiahol do kúta, kde bol kazetový magnetofón a poprezeral som si kazety, ktoré boli pohodené na stole. Občas som upriamil svoj pohľad na žiakov, hlavne keď bolo počuť hlasný smiech. Netrvalo to tak dlho, aby som tam zostal sedieť sám. Volala sa Dušana, ale všetci jej hovorili Duda. Bola viditeľne v dobrej nálade a odrazu mi položila ruku na plece.

„To predsa môžem“ – povedala a pozrela mi s huncútskym úsmevom do tváre.

Bol som zmätený... Nikdy by ma nebolo napadlo začínať si niečo s Dudou, pretože odhliadnuc od jej veku, bola stredobodom pozornosti svojich rovesníkov a tým pádom väčším rizikom škandálu.

Ale cez jej tenkú blúzku som cítil teplo a mäkkosť jej tela, keď sa pritúlila ku mne bližšie. Bolo to veľmi príjemné. Tlakom na nohy ma povzbudzovala a vzrušovala. Cítil som na krku jej dlhé vlasy a pokúšal som sa kontrolovať myšlienky a pocity. V podvedomí sa vo mne ozýval pedagóg. 

Obsah celého článku TU

Perestrojka - temná tvár tejto doby

Perestrojka - je pôvodom ruské slovo označujúce ekonomické reformy z júna 1987 v Sovietskom zväze. V preklade znamená prestavba, čo malo znázorňovať prestavbu sovietskeho hospodárstva. Perestrojka sa skončila odchodom Michaila Gorbačova a vystriedal ju korporatívny kapitalizmus. Základy perestrojky schválilo v apríli 1985 Plénum ÚV KSSZ.


Politiku perestrojky, ktorú začala realizovať časť vedenia Komunistickej strany ZSSR na čele s Michailom Gorbačovom, viedla k veľkým zmenám v celom ZSSR. Podstatná súčasť perestrojky bola glasnosť - otvorené informovanie o stave a perspektívach sovietskej spoločnosti, ktoré viedlo k prekonaniu mnohých zaužívaných ideologických stereotypov a dogiem. Priniesla tiež pomalý koniec politického monopolu Komunistickej strany, pripravila pôdu pre vytvorenie politickej a názorovej plurality a viedla k ukončeniu studenej vojny.


Počas perestrojky však vznikli mnohé nové ekonomické a národnostné problémy. V dôsledku boja viacerých názorových prúdov, ktoré mienili riešiť vznikajúcu krízu rôznymi spôsobmi, sa rozhodla časť konzervatívneho vedenia komunistickej strany riešiť problém odstránením Gorbačova z vedenia strany. Pri pokuse o uchopenie moci však 18. augusta 1991, neboli úspešní. Gorbačov však rýchlo strácal politickú moc a nebol už ďalej schopný zabrániť rozpadu ZSSR koncom roku 1991.


Zdroj: Wikipédia.

Pozrime sa na temnú tvár tejto doby. Nik nemohol tušiť aký spád a smer to celé naberie. Mohla sa krajina znovu ocitnúť v stave, keď sa v uliciach mesta budú otáčať tanky, aby nanovo vnútili nejakú odnož diktatúry, tentokrát po “demokratoch” zgrupujúcich sa spomedzi starých štruktúr? Alebo sa mala zriadiť demokracia podľa vzoru amerických kovbojských filmov, v ktorých ľudia nosia zbraň, aby boli kedykoľvek pripravený strielať? Nádych to taký malo, ale s tým rozdielom, že na tom Divokom Východe nesedeli na koňoch uvedomelí kovboji, ale kaukazskí mafiáni, prevážajúci sa na mercedesoch so samopalmi a pancierovými päsťami. Každého milicionára bolo možné kúpiť za pät dolárov, alebo za škatuľku obľúbených Marlboriek. Profesionálny zabijak stál 2000 rubľov, čo bolo smiešnych 5 dolárov a niekedy sa za vraždu zaplatilo len fľašou vodky za predpokladu, že išlo o alkoholika, ktorý to bol schopný za takú cenu urobiť. Bola mi známa jedna anonymná anketa na moskovských školách, kde polovica žiačok odpovedala na otázku ohľadom ich vízie do budúcnosti. Chceli sa stať dolárovými prostitútkami a chlapci by sa najradšej venovali poskytovaniu “osobnej ochrany”,  ktorá bola vtedy spojená s vydieraním a čiernym valutovým trhom. Oni, tie deti vedeli, že len tieto skupiny ľudí sa majú dobre.

Predstava absolventov škôl, ktorí sami seba vidia ako budúcich lekárov, alebo učiteľov bola veľmi nízka. Väčšinu ich lákali rýchlo získané peniaze pasákov, špekulantov a vekslákov. Z policajného zdroja prenikla informácia, že pätnásťročné dievča zabilo v Moskve svoju starú spolubývajúcu v spoločnom komunálnom byte. Nijako sa nepokúšalo vraždu pred milíciou zatajiť. Pýtate sa prečo? Len stroho povedala, že tá stará by bola tak či tak čoskoro skapala a ona je mladá a tie peniaze potrebovala viac ako ona.

Päť rokov perestrojky stačilo na to, aby sa zlikvidovala komunistická morálka, avšak ani zákony civilizovanej spoločnosti v bývalom sovietskom impériu neboli zakorenené. Načo sa malo poctivo pracovať, keď sa dalo napríklad predajom matriošiek v podobe Gorbačova pohodlne inkasovať od západných turistov na moskovskom Arbate niekoľkonásobok mesačného platu lekára? Načo študovať, keď bolo celkom pohodlné svoje mladé telo zopár hodín ponúkať za doláre a potom z toho celé mesiace slušne žiť? Najkrajšie dievčatá čakali v Moskve na veľkorysých cudzincov v Nightflight na Tverskej ulici. Ostro vzrušujúci striptíz ponúkali v nočnom klube hotela Ukrajina. Kurvy striehli v každom bare za 100 až 300 dolárov. Celkom normálny inžinier, ktorý pracoval vo svojom fachu priniesol domov dva až tri doláre mesačne. Sedeli sme s kamarátom na pive v jednej elegantnej krčme menom Čajka. Prišiel za nami jej majiteľ v jemnom obleku a že či sa cítime dobre a nepotrebovali by sme spoločnosť. Predstavil nám blondínku, ktorú pritom potľapkával po prsiach. Volala sa Svetlana, študentka z Petrohradu...

Obsah celého článku TU

Spoveď spoločníčky

Exkluzívne vám  prinášame v sérii skutočných príbehov interview so spoločníčkou na podnet jedného nemenovaného zdroja (údajne jej klienta), ktorý to zorganizoval a samozrejme jej aj zaplatil. Mal záujem  o zverejnenie príbehu o nej formou otvorenej spovede. Chcel, aby to išlo priamo z jej úst. Táto myšlienka mu zišla na um po tom, čo si niektoré skutočné príbehy prečítal a chcel, aby tento bol niečím iným. Celé sprostredkovanie bolo v jeho réžii a boli sme kontaktovaní, aby sme si už len dohodli miesto a čas stretnutia s uvedenou ženou. Pripravili sme si približný zoznam otázok ,čo by nás asi mohlo zaujímať a rozhodli sme sa dohodnúť stretnutie. V telefonáte nás prekvapil veľmi príjemný ženský hlas s takým netradičným menom Kaytlin. Kaytlin, bolo asi meno „umelecké“, ale na tom vôbec nezáležalo. Bola veľmi ochotná vyhovieť nám časovo. (nedozvedeli sme sa koľko zato dostala zaplatené, alebo z akého dôvodu či vzťahu s tým nemenovaným pánom bola taká ústretová, nás to samozrejme len potešilo) Samotné stretnutie sa uskutočnilo v kaviarni jedného bratislavského hotela v užšom centre mesta. S kolegom sme sedeli pri stole a popíjali minerálku. Boli sme autom, takže žiaden alkohol. Blížila sa hodina stretnutia a minútu pred celou mi zazvonil telefón. Kaytlin už bola na recepcii a chcela sa uistiť či už sme tam a koho má presne hľadať. Páčil sa mi jej nemecký štýl presnosti. Telefonicky som ju znavigoval kde presne sedím aj s kolegom. Neubehla ani minúta a zrazu stála predomnou vysoká a štíhla žena veľmi príjemného vzhľadu a prenikavými očami. Na prvý pohľad to bola riadna samica za ktorou sa muži otáčali. Nahodila hollywoodsky úsmev na dva prsty a predstavili sme sa. Kaytlin bola zo začiatku prekvapená, že sme prišli dvaja muži, ale ubezpečil som ju, že kolega ju chcel len viacmenej vidieť a celé interview s ňou uskutočním ja. Objednali sme si dobrú kávu, vytvorili si pohodu , vymieňali navzájom pohľady a celé sa to mohlo začať.

EK: Takže Kaytlin, čo by si nám na začiatok povedala o sebe?

Kaytlin: Mám 25 rokov. Som vyštudovaná právnička. Nevenujem sa však tomu. Na Slovensku je toľko „právnikov“ , že by sme ich mohli vyvážať do zahraničia. Len kto by ich chcel. Drvivá väčšina škôl tohto zamerania dnes vôbec nemá úroveň. Produkuje kvantitu namiesto kvality. Detičky zbohatlíkov a politické špičky si robia tento humanitný odbor za dochádzku. Ale to je o inom a nebudem to ďalej rozoberať.

EK: Čomu sa teda venuješ? Máš nejaký trvalý pracovný pomer?

Kaytlin:  Pracujem v jednej účtovníckej firme. Mám tam flexibilnú pracovnú dobu, ktorá mi vyhovuje. Dokážem sa popritom venovať aktivite spoločníčky.

EK: Ako si sa k tomu dostala? A odkedy to už robíš?

Kaytlin:  Prvé kontakty a akcie začali už počas vysokej školy. Chodila som na diskotéky, stretávala zahraničných študentov, ktorí mali bohatých rodičov a študovali tu napríklad medicínu. Stávalo sa mi dosť často, že sa do mňa okamžite zaľúbili, ale ja som im veľmi rýchlo vysvetlila pravidlá. Mohli sme sa stretávať častejšie, teda nemuselo ísť o jednorázovku, ale museli chlapci platiť. Možno ich rodičia ani netušili, načo ich synáčik tak veľmi utráca.

EK: Aj teraz to robíš takto na diskotékach?

Kaytlin: Klamala by som, keby som povedala že nie, ale nie je to jediný zdroj kontaktov. Mám už svoje známosti. Tie známosti majú svoje známosti. Komunikujem cez internet so zahraničnými agentúrami. Plynule hovorím anglicky, nemecky a trochu španielsky. Veľa zákazníkov mi píše na sociálne siete. Je to obrovský zdroj kontaktov. V dnešnej dobe ak je baba šikovná, tak si celý ten marketing dokáže zabezpečiť sama a nepotrebuje k tomu žiadneho parazita.

EK: Mala si na mysli pasáka?

Kaytlin: No nazvi si to ako chceš, ale nemám rada to slovo. Skôr by som to postavila do inej roviny. Niekedy človek potrebuje pomôcť v rámci ochrany keď sa ocitne v úzkych. Presne na toto mám kamarátov, ktorí mi ochotne pomôžu a dokonca veľmi promptne. Máme spolu veľmi dobré vzťahy. Oni pomôžu mne a ja pomôžem im. Poznám ich poväčšine z klubov alebo z fitka kde sa stretávame.

EK: Zastavil by som sa pri tej vete, ktorú si vyslovila. Oni pomôžu tebe a ty im? To bolo ako myslené. Ako im ty pomôžeš?

Kaytlin: No skús si tipnúť. (smiech). Áno, ak ti prebehla hlavou myšlienka či spolu spíme, tak potvrdím, že občas áno, ale nie je to vždy len o tom. Sú radi v mojej spoločnosti a vybehneme si večer von, večera, za kultúrou, športom a tak ako normálny ľudia. Skrátka nerandím s jedným, ale mám ich viac.

EK: No vidím, že si život užívaš nielen pracovne ale aj v tom súkromí  ideš na maximum.

Kaytlin: No hlavne sa snažím maximálne využiť svoj čas. Rada si veci plánujem. Nedá sa to síce pri práci ktorú vykonávam úplne na 100 %, ale viacmenej sa o to snažím . Preto som aj spomenula, že v práci mi vyhovuje flexibilný pracovný čas, aby som popritom vedela skĺbiť aj mimopracovnú činnosť spoločníčky a budovať si kariéru.

EK: Pri budovaní kariéry prikladáš väčší význam spoločníčke ako pracovníčke v účtovníctve?

Kaytlin:  Samozrejme že áno.  V účtovnej firme si nerobím sama na seba, ale vždy na niekoho, teda na majiteľa firmy. Osamostatniť sa v tejto oblasti je čistý nezmysel. Nemienim robiť daňové priznania, fakturáciu či mzdy ako živnostníčka. To je tak na prežitie a dnes to môže už robiť hocikto. Stačí si zadovážiť počítačový program, ktorý to už robí za človeka sám. V tomto budúcnosť určite nevidím.

EK: Tak prečo si nebuduješ kariéru napríklad v tom práve?

Kaytlin: Pozri sa, spomenula som, že tiež je toho veľmi veľa. Tu tiež profitujú len zvučné mená , ktoré sa určitým spôsobom dedili, alebo veľké právnické firmy. Títo ľudia berú veľké a zaujímavé súdne spory a samozrejme ich vďaka svojím konexiám aj úspešne vyhrávajú. Pre týchto ľudí potom všetky prípravné práce robia buď koncipienti, ktorí sú tam po známosti a za minimálnu odmenu, veď môže byť rád , že naberá prax, alebo potom takí právnici nižšieho levelu, ktorí chodia na pojednávania  a zbierajú informácie, lebo pán právnik zvučného mena nato nemá čas. Mám bývalých spolužiakov, viem koľko tu môže zarobiť právnik a vôbec to už nie je zaujímavé povolanie a dobre platené ako tomu bolo voľakedy.  To čo oni zarobia za mesiac, ja mám za týždeň, alebo za pár dní v čistom na ruku.

EK: Dobre, čo sa týka financií, to chápem, že pokiaľ sa stretávaš so zahraničnou klientelou, tak ti dobre platia. Len by ma zaujímalo v akom ponímaní vnímaš to budovanie kariéry. Veď povedzme si to otvorene. Stále nebudeš mladá a pekná. Či myslíš si, že za tú dobu si nahromadíš toľko peňazí , aby si z nich vyžila na „zaslúženom dôchodku“ ?

Kaytlin: (smiech) Viem načo narážaš. Pozri, ja by som nemusela ani v tej účtovníckej firme pracovať. Ja som tam akože, aby som bola niekde oficiálne zamestnaná, aby mal kto za mňa platiť odvody, aj keď je pravda, že by som mohla byť dobrovoľne nezamestnaná a platiť si len do poisťovne. Ja to však mám premyslené. Som riadny zamestnanec s riadnym platom a všetkými výhodami, ktoré mi ako zamestnancovi zo zákona vyplývajú. To, že mám nejaký „koníček“ a ďalšiu mimopracovnú činnosť a dostávam „finančné dary“, to už je moja vec. Ale aj v tejto oblasti mám znalosť kedy a za akých podmienok treba odvádzať daň z darov. Vždy je lepšie niečo dať štátu, staneš sa vzorným daňovým subjektom a máš pokoj.

EK: Vidím, že to máš veľmi sofistikovane premyslené. Takže máš toľko nahrabané, že ti ešte zostáva niečo prispieť na charitu štátu? (smiech)

Kaytlin: Tak robím to už nejaký ten rok. Spomenula som, že som si už vytvorila dobrú klientelu. Poznám veľa vplyvných ľudí a tí mi vo veľa veciach pomohli. Veľa ľudí si pomyslí, že som nejaká obyčajná štetka či prostitútka, pritom práca, ktorú robím, má svoj systém. Som si manažérkou sama sebe, všetok marketing na získanie nových klientov si tiež robím sama. Zabezpečenie dopravy, teda napr. zakúpenie letenky, rezerváciu hotela a podobné veci, to si tiež robím sama. Naučila som sa komunikovať s ľuďmi, vzdelávam sa v rôznych oblastiach, námety čerpám od klientov, aby som s nimi vedela komunikovať  v ich reči. Samozrejme pokiaľ neviem, nezachádzam do hĺbky, ale zostávam vo všeobecnej rovine komunikácie. Toto veľa ľudí oceňuje a niektorí by somnou  chceli stráviť zvyšok života (smiech).

EK: A nebolo by pre teba jednoduchšie nabaliť si nejakého zbohatlíka a žiť s ním?

Kaytlin: Nie ! To by v tejto chvíli bola tá najväčšia blbosť, čo by som mohla urobiť. Som ešte mladá a pekná. Stratila by som svoju nezávislosť. Ja nepotrebujem byť vtáčikom v zlatej klietke, teda ak sa to dá klientkou nazvať. Áno, toto je sen skoro každej vypatlanej zlatokopky, ktorá má v hlave piliny a snaží si uloviť nejakého čáva, ktorý sa bude o ňu starať. Pritom je preňho na jednej strane príveskom a na druhej matracom. A ak narazí na nejakého debila, tak bude robiť huličku aj jeho kamošom či „obchodným partnerom“.  Vieš koľko báb takto trpí? Ale pre pocit zabezpečenia radšej držia hubu. Ideálny stav ako si ho udržia je nechať sa nabúchať, aby ju nevymenil časom za krajšiu s neojazdenou buchtou.

EK: No vidím, že v tom máš celkom jasno, ale niečo pravdy asi na tom bude. Ono zase, nie každá je tak inteligentná, aby sa vedela okrem vagíny a šikovnej pusy prezentovať aj inak. Čo pre teba znamená byť nezávislá?

Kaytlin: No to, že sa dokážem postarať sama o seba. Nikoho k tomu nepotrebujem. Mám byt, auto, peniaze na účte, v akciách a podobne. Sama rozhodujem s kým budem tráviť svoj čas a kde. Zahraničné „pracovné cesty“ podľa možnosti využijem aj ako relax, rada spoznávam nové miesta a som vášnivý turista. Mám rada históriu a rada sa kultúrne vyžívam.

EK: Tak to je super, že dokážeš spojiť viac vecí naraz. Poďme sa však bližšie pozrieť na ten tvoj systém práce. Ako to teda vlastne robíš, alebo lepšie povedané kde?

Kaytlin: Pokiaľ som na Slovensku tak ak je tá možnosť, uprednostňujem svoje vybrané hotely. Aj keď klient má svoj tip, kde by chcel ísť, snažím sa ho pokiaľ je to možné prehovoriť na hotel podľa môjho výberu. Asi ti nemusím hovoriť, že to nie je len tak náhodou a mám z toho určitý benefit.

EK: (smiech) Počuj, ty si fakt obchodníčka vo vo všetkých smeroch...

Kaytlin: No tak, snažím sa vyťažiť maximum z každej akcie.

EK: Takže na Slovensku len hotel? A predpokladám, že v zahraničí tiež, alebo sa mýlim?

Kaytlin: Áno, v zahraničí je to prevažne hotel, prípadne súkromie klienta. Môže ísť o nehnuteľnosť, ale aj o jeho hnuteľný majetok, napríklad jachta na mori. Na Slovensku je to obdobné plus dá sa dohodnúť aj u mňa na byte, ale to robím len zriedka kedy a určite nie pri novom klientovi po prvý krát. Do bytu si vpustím iba človeka, ktorého už poznám a môžem mu ako tak dôverovať.

EK: Takže snažíš sa to všetko viacmenej smerovať na ten hotel ? Vyhovuje ti to tam viac?

Kaytlin: Určite áno a ako som spomínala, snažím sa vybrať hotel ja. Hotel je bezpečnejšie miesto ako ktorékoľvek iné.

EK: Bezpečnejšie ako ktorékoľvek iné? To je ako myslené? Prečo?

Kaytlin: V hoteli sme JA aj zákazník cudzí, takže musíme dodržiavať určité zásady. Napríklad včas odísť. A je záruka, že sa viac už nemusíme stretnúť ak si to jedna zo strán nebude priať.

EK: Inak veľmi dobre vyzeráš. Je vidieť, že sa skutočne o seba staráš. A to nemyslím len tvár, ale aj postavu máš vynikajúcu. A čo tie prsia? To sú tvoje originál?

Kaytlin: (smiech) Nie, také krásne mi ich príroda nedala sama. Veľa vecí som musela na sebe doladiť, ale o postavu sa starám pravidelným cvičením.

EK: Takže máš implantáty? Čo všetko si si dala „doladiť“, lebo pozerám že aj pery máš super tvarované.

Kaytlin: Áno mám implantáty a dala som si ešte upraviť aj pery a buchtu...

EK: Buchtu? Myslíš svoju buchtu čo máš medzi nohami?

Kaytlin: Áno, presne tú.

EK: A to ako čo si si na nej dala robiť. Vytŕčali ti pysky von a viseli?

Kaytlin:  Vôbec nie, s tým som absolútne nemala problém. Jednoducho veľké pysky som si dala napustiť a vymodelovať do tvaru peknej buchtičky. Nie jeden klient mi povedal, že sa vyslovene zamiloval do mojej buchtičky. Je zábavné keď človek zistí, že muži po nej šalejú a chceli by ju mať len pre seba. Pery tie som si dala vytvarovať tak decentne, aby boli plné a pekné a nie ako spuchnutá kačica. Veď poznáme aj známe tváre čo sa dali takto poznačiť.

EK: Jasné, veď ak to potrebuješ kvôli svojmu imidžu a zaujatiu vo vodách, kde sa pohybuješ, tak nič proti tomu.  Ozaj ako je to medzi tebou a trvalým pracovným pomerom. Vedia o tebe vo firme čo robíš?

Kaytlin: Myslím, že ani netušia a tak by to aj malo zostať.

EK: A kto všetko o tom vie?

Kaytlin: No rodina určite nie. Rodičia žijú tu na Slovensku, vzájomne sa navštevujeme a so sestrou sa vídavam zriedka, lebo už dlhodobo žije v Londýne, vidíme sa príležitostne pri nejakých sviatkoch a podobne. Online sme však dosť často v kontakte. Máme sa radi. No a kto všetko o tom vie?

Charakterizovala by som to určitou skupinou ľudí s ktorými som previazaná profesionálnymi putami.

EK: No a konkrétnejšie?

Kaytlin: Nepriamo ma registrujú dievčatá a ich ochrancovia z fachu. Ja sa snažím nenadväzovať moc kontakty s týmito ľuďmi. Ja ich k životu nepotrebujem a bola by som rada keby aj oni mňa. Potom sú to ľudia, ktorí participujú  a pomáhajú mi s vykonávaním servisu. s niektorými komunikujem pravidelne ohľadom ubytovania, dopravy a v neposlednom rade aj ochrany.

EK: Takže aj ty máš svojho ochrancu, alebo inak povedané pasáka?

Kaytlin:  Prosím nepoužívaj slovo pasák v mojej súvislosti a prítomnosti. Už som ti raz povedala, že nemám rada to slovo. Ja nemám žiadneho pasáka. Je podľa mňa opovržlivé a urážajúce.  Človek, ktorého máš ty na mysli sa úplne inak správa, ako sa ku mne správajú moji kamaráti. To som ti už povedala, že ich mám viac, spoznali sme sa rôzne a stretávame sa mimo práce napríklad vo fitku. Ja nemám pri sebe ľudí, ktorí by sa na mne len priživovali a parazitovali. Ľudia, ktorí mi pomáhajú v oblasti ochrany sa aj tak správajú. Vedia presne čo je ich úlohou. Ja potrebujem mať po ruke človeka, ktorý promptne vyrieši môj problém ak mi hrozí čo i len potenciálne nebezpečenstvo. a dáva na mňa pozor v dobrom slova zmysle. Skrátka musím mať pocit, že je niekto na koho sa môžem spoľahnúť nablízku. Stali sa rôzne prípady, teraz nehovorím že konkrétne mne, že dievčatá uspali, okradli a zdúchli. V tom okradli je zahrnuté aj to, čo mali dať a nedali a teda si ešte zobrali na cestu.

EK: Takže ty máš po ruke iba svojich „ochrancov“ , ktorí ti chodia stále za chrbtom?

Kaytlin: Nie je tomu tak, ako si to myslíš. Ja som povedala, že nablízku a to neznamená stále pri mne. Je rozdielna situácia keď mám nového klienta a keď už overeného. Tak isto je rozdiel ,či som v Bratislave, alebo kdekoľvek inde na Slovensku a iné je to v zahraničí. Toto všetko závisí od toho či ochrancu potrebujem, alebo nie, a na ako dlho.

EK: A ako je to v zahraničí, keď si spomínala, že je to iné?

Kaytlin:  No tam je potrebné , aby so mnou ochranca vycestoval, hlavne pokiaľ ide o nového klienta. Pri novom klientovi tiež odmietam ísť mimo pevninu a na klientov privát. Bezpečnosť je pre mňa veľmi dôležitá po všetkých smeroch. Na cestu do zahraničia so mnou chodí jeden veľmi dobrý kamarát, vyslúžilec zo štátnej služby a špeciálnej jednotky. Verím mu a viem že je fyzicky zdatný a cvičený muž. Len tak ho niečo neprekvapí. Nato , aby mohol ísť so mnou, tak ho musím informovať v predstihu, zabezpečiť všetky veci ohľadom dopravy a ubytovania. Z týchto dôvodov si aj klient musí dať objednávku v predstihu.

EK: Vyslúžilec zo štátnej služby? Takže polícia alebo armáda?

Kaytlin: Toto nebudem špecifikovať. Pre mňa je dôležité, že je profesionál a môžem sa naňho spoľahnúť. Jeho služby a kontakty využívam aj v prípade problémov na Slovensku, ak by ma začali otravovať nejakí paraziti. Dnes chlapci skúšajú či nenatrafia na dojnú kravu.

EK: Mala si na mysli výpalníkov?

Kaytlin: (Smiech) Dnes sa už tento termín nepoužíva. Veď to zaniklo, nie? Výpalníci chodili v 90 rokoch. (smiech). Mala som na mysli neželanú kvázi ochranu. Je úplne bežné, že si ma pomýlia s nejakou babou s privátu a skúšajú pod rôznymi zámienkami, že som ich neželaná konkurencia a pod. Pritom je to veľký omyl. Ja babám, ktoré sú na privátoch klientov neberiem. Som trošku iný level. Ja dokonca ani zdroje reklamy, teda napríklad všelijaké portály, ako je napríklad aj váš nepoužívam. Mám svoje zdroje informácií a nepotrebujem ich. Preto si ani neželám, aby ma niekto otravoval pod zámienkou , že mu leziem do kapusty.

EK: No človek nikdy nevie, kedy aj nás budeš potrebovať. Fajn, berieme to ako fakt a nech ti to čo najdlhšie vydrží. Ak si spomínala, že si iný level, bude to asi tým, že berieš bohatú klientelu. Môžeš niečo povedať o svojich príjmoch? Koľko berieš?

Kaytlin: Na Slovensku pod 200 Eur nejdem a to ide o obyčajné stretnutie. Čím je klient náročnejší, tak tým musí aj viac siahnuť do vrecka. Samozrejme, že tú minimálku som myslela už pod odrátaní nákladov. Z toho vychádza, že každá objednávka sa kalkuluje indi-vindi.

EK: Takže minimálne 200 eur za noc?

Kaytlin: Nemusí to byť noc. Sú klienti, ktorí majú radi stretnutie len cez deň. Ide hlavne o ženáčov, ktorí to robia počas pracovného dňa. Jednoducho si naplánuje „služobnú cestu“ na stretnutie so mnou. Domov príde spokojný a nikto nič netuší a nemusí vysvetľovať  kde a s kým bol. V všeobecnosti sa teda dá povedať, že taxa sa ráta za stretnutie v intervale 24 hodín a je jedno či je noc alebo deň. Osobne tiež sa mi radšej pracuje cez deň aj keď ke pravda, že potom potrebujem riešiť uvoľnenia z práce vo firme.

EK: Čo sa skýva za takým stretnutím?

(pokračovanie článku)

Svedectvo histórie: Pohlavný život v starovekom Grécku

Ak sa zvyklo hovoriť o demokracii v starom Grécku, tak bolo by omylom myslieť si, že každý mal rovnaké práva. Keď v roku 594 pred n.l. požiadali Aténčania múdreho Solóna, aby im spísal zákony, tak tento muž už vtedy rozdelil občanov do štyroch skupín podľa veľkosti majetku. Solón popri tomto kodifikoval aj to, čo je mravné a čo nie. Pre ochránenie slobodného zväzku slobodných občanov vymyslel kruté sankcie na manželskú neveru zo strany ženy. Aj manžel musel dodržiavať voči manželke niektoré povinnosti. Jedna z nich bola napríklad, že podľa zákona bol povinný najmenej tri razy do mesiaca poskytnúť svojej roditeľke detí pohlavnú rozkoš a uspokojiť ju. Aby sa tým manžel necítil potrestaný, zriadil  Solón štátne b*rd*l*, v ktorých vykonávali svoje remeslo výlučne ženy, ktoré už neboli slobodné. Slobodná žena (slobodná v zmysle kastovnom) sa k pr*st*t*c** nesmela znížiť.  Solón svojím rozhodnutím takto radikálne zabezpečoval rodinu, ale na druhej strane, keďže poznal mužské chúťky, utvoril podmienky na s*x**ln* neviazanosť mužov.  O dievčatá na tento druh podnikania nebola núdza. Treba v tejto súvislosti spomenúť aj určité kvalifikačné stupne, do ktorých boli „radodajky“ zaradené. Dali sa členiť rôzne, ale spomenieme si také dve najzákladnejšie skupiny. Do jednej patrili tkzv. „porné“ – išlo o skupinu lacných prostitútok, ktoré vykonávali svoju prácu kdekoľvek, teda na ulici, v b*rd*l*, v krčme alebo hoci aj niekde pod bránou.

Druhú skupinu tvorili „hetéry“ – tieto ženy sa okrem svojej krásy vyznačovali zvodnosťou, schopnosťou hrať na hudobný nástroj a viesť plynulý rozhovor. Boli trvalými alebo len občasnými spoločnicami mužov najvyššieho postavenia. Mnohé z týchto žien boli uvedené ako objekt zaznamenaný v literatúre, zachytené rukami sochárov alebo sa z nejakého dôvodu stali predmetom  určených sporov filozofov tej doby. Ich hlavná úloha však spočívala v remeselne zdatných ukájateľkách s*x**lnych vášní mladých zurvalcov a zároveň aj majsterkách v prebúdzaní žiadostivosti v prípade staršej generácie mužov. Ani mladí, ani starí sa svojím kontaktom  s hetérami netajili. Tieto dámy robili spoločnosť a obšťastňovali aj epikov Homéra a Hesioda, dramatikov Euripida, Aristofana, Aischila či Sofokla. Pozornosť patrila aj lyrikovi Anakreontovi. Sochári Feidias a Praxiteles umiestnili sochy héter do veštiarní a chrámov, pozornosť im venovali historici Thukydides a Herodotos a neodmietli ich ani filozofi Epikuros, Aristoteles, Platón, Demokritos a Herakleitos. Aristofanes mal len v Aténach zoznam stotridsaťpäť héter. Medzi nájznámejšie grékyne, ktoré vošli do histórie boli: Aspasia, Rhodopis, Agathoklea, Galathea, Targélia. Lais staršia i mladšia, Charaklea. Na záver by sa patrilo spomenúť ešte Thaisu, vernú spoločníčku a súputničku Alexandra Veľkého, ktorá sa po panovníkovej smrti vydala za Ptolemaia I. Keďže chudobní na hétery nemali, museli ...

Celý (necenzurovaný článok) nájdete TU

Manželská nevera s nadriadeným

Volám ja XY. Chcela by som sa touto cestou podeliť o môj skutočný príbeh, ktorý sa odohral pred pár rokmi, keď som pracovala ako finančný poradca pre jednu nemenovanú nadnárodnú spoločnosť. Vystriedala som mnoho zamestnaní a už som potrebovala niečo seriózne, aspoň tak mi to bolo prezentované. Napriek môjmu zrelšiemu  veku som aj v 38 rokoch svojho života nestrácala chuť, budovať si kariéru. Bola som už vydatá, deti mi chodili na stredné školy, manžel pracoval a ja som tiež potrebovala vypadnúť medzi ľudí. Nebavil ma už ten stereotyp žienky domácej. Chcela som dynamickú, kreatívnu prácu s ľuďmi a samozrejme aj s dobrým zárobkom. Toto všetko mi sľúbila firma v ktorej som sa zamestnala ako finančný poradca. Táto pracovná pozícia vyžadovala neustále vzdelávať sa. Firma robila v pravidelných mesačných cykloch školenia rôzneho druhu z oblasti financií, psychológie predaja a podobne. Robilo sa to prevažne ako súčasť pracovných stretnutí na centrále v Prahe, ktorá bola určená pre Čechy aj Slovensko. V Bratislave sme mali iba prenajatú kanceláriu, nakoľko naša práca spočívala prevažne v teréne s klientom. Celé to začalo jednou zo služobných jázd do Prahy. Z ekonomických dôvodov som sa vždy zviezla s mojím supervisorom.  Obaja sme bývali v Bratislave a tak sme riešili služobné cesty jedným autom, inak by som bola nútená ísť po vlastnej linke.  YX, tak sa volal môj nadriadený. Bol ženatý už niekoľko rokov a teda zadaný ako aj ja. Mal približne 50 rokov a bol to ukecaný a vážený pán. Bol veľmi hrdý nato čo robí a kam sa mu to podarilo dotiahnuť. Z jeho súkromia mi prezradil len to, že už má odrastené deti, ktoré si žijú po svojom a s manželkou aj po toľkých (nedozvedela som sa koľkých) rokoch si vychádza dobre.  Inak „dobre“ , to je u mňa na „3“, ale nechcela som to rozoberať. Naša komunikácia sa viacmenej točila len o pracovných veciach a poväčšine rozprával on. Dokonca niekedy aj dve hodiny dokázal viesť monológ a mal pocit, že ho vo všetkom počúvam a rozumiem mu. Ja som sa samozrejme tvárila ,že áno. Bol predsa len môj nadriadený a nechcela som si ho poštvať  proti sebe. Denne sme sa stretávali spolu v kancelárii, určovali si denné ciele a priority, popritom rozoberali životné skúsenosti z predchádzajúceho  dňa.  Aj keď sa mi niekedy zdal otravný svojimi rečami, tak vo všeobecnosti by som mohla povedať, že sme boli dobrí kolegovia.  Ja som sa tiež musela naučiť byť neodbytná, ale nie zase otravná. Nato som nemala žalúdok a možno aj preto mi nebolo súdené dostať sa vyššie. Našliapnuté som síce nato mala, no bol to len klamlivý obláčik môjho kariérneho úspechu.  Na služobky do Prahy sme chodili väčšinou  skoro ráno.  Museli sme vždy brať do úvahy dĺžku cesty , ranné špičky naprieč Prahou. Zväčša sme vyrazili už o pol piatej.  Presne tak tomu bolo aj v tú osudnú služobku. Cesta autom  ubiehala v rannom tichu. Peter mal vo zvyku vykecávať až tak po dvoch hodinách jazdy, keď sa ako tak rozobral.  V to osudové ráno však bol akýsi iný. Zdal sa mi dosť nervózny a nechcela som zbytočne vyzvedať. Možno prekonal manželskú hádku, alebo sa stalo ešte niečo horšie. Inštinkt mi napovedal, že teraz by nebolo dobré dráždiť ho otázkami, ale by potreboval niečo iné. Mala som takú divnú myšlienku či vôbec mal v blízkej dobe sex. Sama som sa poznala, že ak aj manžel nemal chuť a neurobila som sa, bola som tiež poriadne nervózna.  V to ráno som sama seba nespoznávala. Cítila som sa počas cesty čoraz viac nadržaná keď som jedným prižmúreným  okom sledovala YX. Niežeby mi vyhovovala jeho nervozita, ale cítila som potrebu intímne sa ho dotknúť a vytvoriť bližší kontakt medzi nami. Akoby v spánku som sa posunula bližšie k jeho sedadlu a vytrvalo tvárila, že spím. Úzka sukňa sa mi akoby náhodou skĺzla do polovice stehien. Mierne som rozkročila nxhx a ľavé koleno som viac posunula k radiacej páke. Netrpezlivo som čakala, čo sa bude diať. Potom prišiel ten okamih. Pri preraďovaní rýchlosti sa dotkol mojej nohy. Žeby náhoda? Zacítila som náhle zvlhnxtix tam dole.  Samozrejme navonok som sa snažila nereagovať na jeho podnet. Prešli sme ďalšie kilometre a zacítila som ako mi položil ruku na stehno a hladkal ho prstami. Pamätala som si, že práve v rádiu hrali ten slaďák od Scorpions. No hotová romantika, akoby to bolo načasované. Moje telo pociťovalo obrovskú vlnu tepla. Srdce mi búšilo a medzi nxhxmx ani nechcem pomyslieť, aké to nabralo obrátky. Aby som zahnala hriešne predstavy hneď tak zrána, pohla som sa. Malo to vyzerať , že sa preberám zo spánku. YX okamžite stiahol svoju ruku a znova sledoval cestu.

Keď sme dorazili do Prahy tak počas prednášky na centrále stále na mňa pozeral. Asi tušil, že ten spánok som iba hrala a vedela som o všetkom, čo sa odohrávalo. Potom nabral odvahu a pri druhej prestávke na chodbe mi pri káve povedal, že by dnes večer chcel so mnou niečo prebrať osobne. Pracovná schôdza mala trvať až do nejakej 19 hodiny a návrh bol, aby sme prespali v Prahe a domov šli až na druhý deň ráno. Dala som ju jasný súhlas a dohodli sme sa, že večer ešte môžeme dať nejaký ten drink a preberieme čo má na pláne. Priznám sa, že počas celej prednášky mi vŕtalo hlavou myšlienka, čo asi tak môže odomňa chcieť. Už som mala aj také konšpiračné teórie, že sa ma chce zbaviť a bude to preňho ťažké povedať mi to. pri tomto by však asi nemal dôvod, lebo po pracovnej stránke som bola veľmi obetavá včelička, ale možno potreboval ešte viac. Možno mu vadilo a a chcel to už konečne dosiahnuť, aby som si plnila aj svoje mimopracovné povinnosti k svojmu nadriadenému. V tomto som však ešte nemala celkom jasno respektíve nemala som odvahu aj keď občas som dostávala chute. Presné také, ako ma premohla ráno v aute. Na druhej strane som však premýšľala aj nad tým, či by to nebol začiatok môjho konca. Či by som sa tým úplne neodpálila, ak by sa jeho nároky na mňa zvyšovali. Z tohto všetkého som dostávala strach o udržanie si pracovnej pozície. Prednáška skončila a českí a slovenskí kolegovia sa dohodli, že si pôjdu večer zahrať bowling. YX sa ospravedlnil a povedal, že potrebuje si so mnou ešte sadnúť a prebrať nejaké záležitosti. Dohodli sme sa, že po ubytovaní  sa stretneme na recepcii hotela a odtiaľ pôjdeme do reštaurácie v meste na nejakú dobrú večeru a drink. Nechal sa počuť, že on pozýva a všetko ide naňho. Tak som sa celkom potešila aj keď som nevedela, čo ma všetko bude čakať. Všetko zariadil sám, vybral reštauráciu, nechal objednať taxík a zašli sme na večeru. Počas cesty nič nehovoril, iba sa na mňa občas usmial. Bola som z toho veľmi nervózna. V hlave mi tie rôzne myšlienky začali bežať ešte s väčšími obrátkami. Povýši ma? Vyhodí ma? Nepoznala som ho až tak dostatočne dobre, aby som to mohla rozpoznať. Je pravda, že ľudia sa tam striedali dosť často. Nie každý sa uchytil. Dôvodom bolo vysoké pracovné nasadenie, veľa času stráveného v teréne s klientom a v neposlednej rade plnenie plánov. Každý musel pracovať sám za seba a dvakrát toľko na svojho nadriadeného. Z toho dôvodu si potom robili aj značnú selekciu medzi pešiakmi. Taxík zastavil pred nenápadnou reštauráciu v úzkej uličke. Takých uličiek je Prahe dosť a páčia sa mi. Cítiť z nich niečo romantické. V reštaurácii ma YX nechal objednať to najlepšie jedlo aké tam mali a fľašu vína som nechala na neho. Prekvapilo ma, že vôbec nespomenul nič pracovné. Myslela som si, že najmenej polhodinu urobí skrátenú verziu priebehu prednášky a školenia. Naopak, začal sa ma pýtať na moje súkromie, rodinu, skrátka veci, ktoré o mne doposiaľ nevedel. Popri mojich odpovediach ich doplnil informáciami zo svojho súkromia, ale bolo to z jeho strany veľmi opatrné a až také podstatné veci som sa nedozvedela. Popravde, až tak do hĺbky ma to ani moc nezaujímalo. Ja som nechcela rušiť moje manželstvo a ani som v ňom nevidela budúceho životného partnera. Skôr by mohol byť ešte lepším a ústretovejším nadriadeným a mohla by som čerpať nejaké tie výhody. Keď sme sa navečerali a popíjali výborné vínko, Peter sa zrazu hlboko zamyslel, nachvíľu sklopil zrak a oslovil ma „XY...“

Stiahlo sa mi krku a cítila som ako mi na čelo vystúpil pot. Bála som sa čo vyriekne a ani neviem prečo, stále som myslela na ten vyhadzov. Zdvihol zrak a pozrel sa mi do očí. V tom momente by sa mi krvi nedorezal. Kútiky jeho úst naznačovali, že sa chystá niečo vážne povedať.

„...páčiš sa mi a túžim po tebe“ – zašepkal a ja som sa cítila zaskočená. Nevedela som v tej chvíli rozlíšiť, či to bolo pre mňa to najlepšie čo ma mohlo postihnúť. Zobrala som pohár vína a jeho obsah v pohári som skoro jedným dúškom dostala do seba. Po pár sekundách som sa spamätala a vypustila som z úst nepremyslenú reakciu:

„Čo ti mám nato povedať? Strieľaš si zo mňa?“ – zasypala som ho otázkami a vyrazila smerom k toalete. Tam som sa pozrela do zrkadla a nevedela či sa mám smiať alebo plakať. V tom momente som si ani neuvedomila ako som mohla ohroziť svoju prácu. Po chvíľke vytriezvenia som vyšla z toalety a vrátila som sa k stolu. YX na mňa udivene pozeral a potom sa ma spýtal či urobil niečo zlé. Nevedela som mu v danom momente odpovedať. Vysvetlil mi, že sa ma nechcel nijako dotknúť, len jednoducho potreboval vyjadriť svoj pocit. Zároveň mi pripomenul, že je samozrejme na mojom rozhodnutí ,aký postoj zaujmem. Vyjadril mi predstavu fungovania nás dvoch bez narušenia súkromia. Zdôraznil nedotknuteľnosť rodinných vzťahov a zachovania fungovania manželstva. Dal mi čas na rozmyslenie a bol ochotný prijať akékoľvek moje rozhodnutie. Ja som si však uvedomovala, že na výber aj tak moc nemám a v podstate mi to pomohlo prelomiť tú bariéru a uplatniť svoje predošlé predstavy intímneho kontaktu v praxi. Cestou späť na hotel sme v taxíku obidvaja mlčali. Premýšľala som nad tým čo si asi YX o mne myslí a možno to isté si zase myslel on o mne. Určite čakal na moju reakciu čo najskôr. Mala som zmiešané pocity. Urobiť to? Neurobiť to? Kedy? Teraz, alebo už nebude príležitosť? Zastavili sme pred hotelom...

Obsah celého (necenzurovaného) príbehu TU