Ak sa zvyklo hovoriť o demokracii v starom
Grécku, tak bolo by omylom myslieť si, že každý mal rovnaké práva. Keď
v roku 594 pred n.l. požiadali Aténčania múdreho Solóna, aby im spísal
zákony, tak tento muž už vtedy rozdelil občanov do štyroch skupín podľa
veľkosti majetku. Solón popri tomto kodifikoval aj to, čo je mravné a čo
nie. Pre ochránenie slobodného zväzku slobodných občanov vymyslel kruté sankcie
na manželskú neveru zo strany ženy. Aj manžel musel dodržiavať voči manželke
niektoré povinnosti. Jedna z nich bola napríklad, že podľa zákona bol
povinný najmenej tri razy do mesiaca poskytnúť svojej roditeľke detí pohlavnú
rozkoš a uspokojiť ju. Aby sa tým manžel necítil potrestaný, zriadil Solón štátne b*rd*l*, v ktorých
vykonávali svoje remeslo výlučne ženy, ktoré už neboli slobodné. Slobodná žena
(slobodná v zmysle kastovnom) sa k pr*st*t*c** nesmela znížiť. Solón svojím rozhodnutím takto radikálne
zabezpečoval rodinu, ale na druhej strane, keďže poznal mužské chúťky, utvoril
podmienky na s*x**ln* neviazanosť mužov. O dievčatá na tento druh podnikania
nebola núdza. Treba v tejto súvislosti spomenúť aj určité kvalifikačné
stupne, do ktorých boli „radodajky“ zaradené. Dali sa členiť rôzne, ale
spomenieme si také dve najzákladnejšie skupiny. Do jednej patrili tkzv. „porné“
– išlo o skupinu lacných prostitútok, ktoré vykonávali svoju prácu
kdekoľvek, teda na ulici, v b*rd*l*, v krčme alebo hoci aj niekde pod
bránou.
Druhú skupinu tvorili „hetéry“ – tieto ženy sa okrem
svojej krásy vyznačovali zvodnosťou, schopnosťou hrať na hudobný nástroj
a viesť plynulý rozhovor. Boli trvalými alebo len občasnými spoločnicami
mužov najvyššieho postavenia. Mnohé z týchto žien boli uvedené ako objekt
zaznamenaný v literatúre, zachytené rukami sochárov alebo sa
z nejakého dôvodu stali predmetom
určených sporov filozofov tej doby. Ich hlavná úloha však spočívala
v remeselne zdatných ukájateľkách s*x**lnych vášní mladých zurvalcov
a zároveň aj majsterkách v prebúdzaní žiadostivosti v prípade
staršej generácie mužov. Ani mladí, ani starí sa svojím kontaktom s hetérami netajili. Tieto dámy robili
spoločnosť a obšťastňovali aj epikov Homéra a Hesioda, dramatikov
Euripida, Aristofana, Aischila či Sofokla. Pozornosť patrila aj lyrikovi
Anakreontovi. Sochári Feidias a Praxiteles umiestnili sochy héter do
veštiarní a chrámov, pozornosť im venovali historici Thukydides
a Herodotos a neodmietli ich ani filozofi Epikuros, Aristoteles,
Platón, Demokritos a Herakleitos. Aristofanes mal len v Aténach
zoznam stotridsaťpäť héter. Medzi nájznámejšie grékyne, ktoré vošli do histórie
boli: Aspasia, Rhodopis, Agathoklea, Galathea, Targélia. Lais staršia i mladšia,
Charaklea. Na záver by sa patrilo spomenúť ešte Thaisu, vernú spoločníčku
a súputničku Alexandra Veľkého, ktorá sa po panovníkovej smrti vydala za
Ptolemaia I. Keďže chudobní na hétery nemali, museli ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára