Znásilnil ma masér z kúpeľov

Zdravím vás,

moje meno je Eva. Prečítala som si zopár príbehov uverejnených na vašej stránke a niečo ma podnietilo k tomu, aby som aj ja prispela mojim životným príbehom, ktorý považujem za dosť smutný a nevydarený. Určite všetci dobre poznáte tú otrepanú vetu : "Keď som bola mladá a pekná... alebo Keby som bola ešte raz mladá..."

No poviem vám, že z mojich úst nikdy nevylezie ba priam ju neznášam. Ani jedno z toho mi v živote neprinieslo šťastie. Možno to bolo práve tým, že som bola za mlada až veľmi pekná a to ostatné čo malo byť s tým spojené mi nebolo dopriate. Narodila som sa ako neplánované a nechcené dieťa. Táto negatívna iniciatíva vychádzala hlavne s môjho biologického otca. Schválne píšem biologického, lebo po ostatných stránkach mi nebol otcom. Bol to ťažký alkoholik a jediné čo ho zaujímalo bolo, aby mal plný pohárik. Keď som bola ešte malá, mama sa s ním rozviedla, lebo pod vplyvom alkoholu páchal na nej pomerne často násilie. Ja už som ho potom prakticky odvtedy nevidela a ani nám s mamou nechýbal. Mama sa ma snažila vychovávať sama, ale bolo toho na ňu veľa. Dosť času som trávila s kamarátmi na ulici a chcela som zapadnúť do partie. Už od malička som si rozumela viac s chlapcami ako s dievčatami. Vyrastala som s partiou ktorej vodcom bol môj bratranec Vilo. Vilo bolo jedno vychcané a zvrhlé h*v*do. Využil moju veľkú túžbu byť súčasťou partie starších chalanov a tak ako jediné dievča, ktoré prijali medzi seba, muselo platiť určitú daň.

S nimi som sa dostala do kontaktu s or*ln*m s*x*m keď som im ho ako päťnásťročná musela pravidelne vykonávať ak chlapci dostali chuť a vždy ju niektorý z nich mal. Dokonca keď niečo oslavovali, musela som ich postupne po jednom urobiť všetkých. Občas sa mi stalo, že z takého množstva sp*rm*tu naraz mi až prišlo od žalúdka zle. Ale vydržala som. Vilo mi vravel, že on ak by bol dievča, tiež by sa pre kamarátov obetoval. Mohla som byť však rada, že to zostalo iba pri or*le, ale asi boli natoľko znalí, že som ešte bola pod zákonom na vykonanie súlože. No a keď som dovŕšila plnoletosť, našla som si jednoduchého chalana, ktorý ma neskutočne miloval a nepotreboval k tomu riešiť hneď sex. Všetci, ktorí ma poznali, ma od neho odhovárali. Vraveli, že taká pekná bábika, aká som bola, má na viac ako sa zapodievať z takým podivínom. Ale Peter mi vtedy vyhovoval. Do ničoho ma netlačil a bol rád, že má vedľa seba takú peknú babu. Aj chlapci z bývalej Vilovej  partie to pochopili, že mám právo na iný život. Čo bolo bolo a každý z nás si zachoval iba spomienky. Môj vzťah s Petrom bol taký normálny. Keď už som sa rozhodla, že po dlhšom čase by som práve s ním chcela prísť o panenstvo pri krásnom milovaní, dostala som od života poriadnu facku. Jedno pekné ráno sme sa spolu s Petrom vracali z diskotéky autom. Peter zásadne nikdy nepil za volantom. V ten osudný deň ho však skolila únava. Počas jazdy dostal mikrospánok, vozidlo nabralo smer ku kraju cesty, kde predným kolesom zachytilo obrubník. Odtiaľ nás odhodilo na druhú stranu cesty kde stál elektrický betónový stĺp. Nesmerovalo nás to rovno doňho. Peter to neprežil a mne pokrčené plechy prednej kapoty auta poškodili nohy. Nič si poriadne z toho okamihu nepamätám. Upadla som do šoku. Bolo mi neskôr povedané., že nám pomohli ľudia náhodne okoloidúceho auta, ktorí privolali pomoc. Žiaľ Petrovi už nebolo možné pomôcť. Zomrel údajne na mieste. Mňa museli z auta vykliesňovať hasiči a zobrali ma do nemocnice. Zotavovala som tam niekoľko dní a potom ma ešte lekár poslal do kúpeľov. Potrebovala som ešte medzitým absolvovať pár sedení so psychiatrom. Po tom všetkom čo sa stalo som bola psychicky úplne na dne. Jedinou oporou mi bola moja mamina, ktorá mi pomáhala ako len vládala. Nehoda mi spôsobila veľkú životnú traumu a snažím sa na ňu čo najskôr zabudnúť. Z toho dôvodu ani nebudem opisovať ďalšie podrobnosti. Zažila som však ešte jednu, ktorá bola možno ešte horšia ako tá prvá. A to z toho dôvodu, že som bola neskutočne ponížená. Začalo sa to mojou cestou do spomínaných kúpeľov. Keď som prišla do kúpeľov, ubytovala som sa v krásne zariadenom liečebnom dome. Izba bola čistá, príjemne v nej voňalo. Bola som z cesty unavená. Sadla som si do kresla a len tak premýšľala. Izba bola dvojlôžková a tak som netrpezlivo čakala či budem mať nejakú dobrú spolubývajúcu s ktorou si budeme rozumieť. Túžila som bývať s takou čo by mala aspoň približne rovnaký vek ako ja. To sa mi nakoniec nesplnilo. O dva dni prišla ku mne na izbu pani, ktorá mala už po štyridsiatke. Ja slobodná mladá baba a ona vydatá žena, ktorá už tridsiatke mala tri deti. To však nebolo niečo, čo by nás malo rozdeľovať. Volala sa Vierka. Hneď na začiatku sme sa predstavili a každá v krátkosti povedala niečo o sebe. Priznala som sa jej aké nešťastie ma stretlo a Vierka mi sľúbila, že počas pobytu ma bude morálne podporovať a užijeme si to spolu. Tak tomu aj bolo. Prvých desať dní sme chodili všade spolu - popíjať liečivú vodu z prameňa, popoludní po procedúrach na kávičku, večer si posedieť  pri živej hudbe keďže tancovať sa nám nedalo.

Len potom vo mne nastal zlom. Začala som sa voči Vierke správať čudne. Vravela mi,  že sa jej zdám občas taká zamĺknutá. Ja som sa popoludní zakaždým vytratila z izby s výhovorkou, že si potrebujem usporiadať myšlienky a prechádzka po okolí mi len prospeje. Chvíľu mi to tolerovala, ale potom mi povedala, že nie je včerajšia. Ďalej mi   naznačila, že tuší o tom, že som niekoho stretla v kúpeľoch a stretávam sa s ním. V podstate nechcela vyzvedať, ale po dvoch dňoch nato sa neudržala a chcela vedieť, kto je ten šťastný. Povedala som jej, že som mala voči nej rešpekt a preto som sa jej so svojím objavom nezdôverila. Nakoniec som sa jej hanblivo priznala, že to bol masér Jano, ku ktorému som chodila na procedúru. Vierka to však zobrala športovo a vravela mi, že som sa vôbec nemusela ostýchať. Som mladá, pekná a hlavne slobodná baba. Mám právo, aby som začala nový život. To však ešte netušila ako to celé bolo. V jedno nedeľné popoludnie Vierka polehovala na posteli a pozorovala ma ako sa chystám na rande so svojím priateľom. Odrazu sa len otvorili dvere a dnu bez zaklopania vošiel Jano. Pozdravil len tak cez zuby, drzo a suverénne ma posúril, aby som sa ponáhľala, že už poriadne meškám. Vyslovene povedal: "Kde toľko trčíš ty opica?!“ Bolo mi to vtedy veľmi trápne. Riadne ma pred Vierkou ponížil. Pozrela som sa na ňu a kyslím úsmevom som dala najavo, že nechápem čo sa deje. Potom som si rýchlo dokončila účes, schmatla kabelku a odišla spolu s Janom. Najprv to vyzeralo ako každé iné stretnutie, čo sme predtým mali. Sedela som v aute spolu s Janom, ktorý šoféroval a mali sme to namierené cestou za mestom. Išli sme tak asi polhodinu, obaja sme boli ticho. Nechcela som veľmi rozoberať tú trápnu situáciu na izbe, lebo som si nebola istá ako by Jano zareagoval....

Celý obsah necenzurovaného príbehu nájdete TU

Mojej spolužiačky mama je lesbička

Vážený portál,

rozhodla som sa vám opísať jednu skutočnú udalosť, ktorá sa prihodila mojej spolužiačke. Jedno pekné ráno prišla na autobusovú zastávku MHD odkiaľ sme spoločne chodili do školy. Bola celá rozrušená. Pýtala som sa jej:

"Renátka, čo sa ti stalo?"

"Neviem na koho sa mám obrátiť. Predstav si, aký darček som dostala od mojej mamy na moje blížiace sa narodeniny! Ach, bože nenávidím tento svet!" - kričala Renáta so slzami v očiach.

Tie blížiace sa narodeniny boli myslené, že sa blížil osemnásty rok jej života.

"Slávnostne mi oznámila, že sa mi musí priznať s tým, čo dlhé roky tajila. To, že moja mater je lesbička. Nenávidím aj ju za to a nechcem sa už vrátiť domov" - pokračovala Renáta.

"Reni neboj, nejako sa to celé vysvetlí..." - ukľudňovala som ju. Renáta sa však len tak nedala a potrebovala mi oznámiť ešte ďalšie skutočnosti:

"Vieš čo mi povedala? A teraz, keď som už údajne rozumná a všetko chápem, chce, aby sa k nám jej priateľka nasťahovala. Kam mám ísť? Na nejaký sociálny odbor, na súd, na lampáreň...? Bože, prečo sa toto muselo stať práve mne. Všetci sa mi budú smiať keď sa to dozvedia a potom ešte aj zo mňa urobia lesbu, lebo budem po svojej materi.“ - žalostivo sa sťažovala Renáta.

Snažila som sa jej vysvetliť, aby sa predovšetkým upokojila a neriešila veci s horúcou hlavou. Bola som presvedčená, že všetko sa v krátkej dobe utíši a dá do poriadku. Renátku som mala veľmi rada, nechcela som jej ubližovať, ale na druhej strane som sa jej snažila citlivo vysvetliť, že žiť sa dá aj s dvoma ženami v spoločnej domácnosti. Teda ja by som sa to namiesto nej aspoň snažila skúsiť. Vštepila som jej myšlienku, nakoniec možno zistí, že ona sama je dosť tolerantná vďaka svojej inteligencii.

Navrhla som jej ešte v ten deň, že keď sa budeme vracať zo školy ja pôjdem k nim domov a poviem jej mame, že sa nemusí o Renku báť, lebo na pár dní zostane u nás doma. Nebol s tým najmenší problém. Jej mama to pochopila a pobalila Renátke veci na pár dní. Vysvetlia som jej, že sa potrebuje trochu zotaviť v inom prostredí a sľúbila som jej, že dám na ňu pozor. Doma som všetko našim vysvetlila. Bez zbytočných otázok mohla Renátka u nás bez problémov bývať. Veľa sme sa počas tých pár dní čo u nás bývala rozprávali. Zaujímalo ma ako to celé bolo, aby som ju mohla pochopiť a pomôcť jej nájsť riešenie.

Renátina mama si v predvečer Renátinich narodenín zavolala svoju priateľku a ona ich prichytila v spálni ako sa spolu bozkávajú. Dievča bolo z toho  veľmi šokované. Nevedela to jednoducho stráviť. Jej mama sa rozviedla pred desiatimi rokmi. Vôbec si nepamätala, že by predtým s niekým čo i len objímala. Bola pre ňu anjelsky čistá až do toho osudného dňa. Opýtala som sa jej ako vyhodnotila a riešila tú nelichotivú situáciu. S mamou sa veľmi pohádala, zúrila a veľmi vyvádzala. Chcela utiecť z domu  no uvedomila si, že nemala kam ísť. Keď som sa jej spýtala, prečo rovno hneď neprišla k nám, povedala mi, že sa cítila veľmi trápne a nechcela zaťažovať svojim problémom našu rodinu. Odišla na Hlavnú stanicu, posedela si tam asi tri hodiny a potom sa vrátila späť domov. Celú noc nespala a ráno prišla na zastávku v stave ako som už napísala. Spomenula som, že mojou snahou bolo Renátke  pomôcť. Nemohla u nás zostať naveky. Musela som ziniciovať stretnutie medzi Renátkou a jej mamou. Jej mama bola v pohode a ochotne sa so mnou najprv porozprávala a potom sme sa dohodli, že bude chcieť Renátke všetko vysvetliť. Renátke tiež medzitým vychladla hlava a nastal čas, aby sa prišla domov so svojou mamou porozprávať. Trvala však na tom, aby som jej pri tom bola oporou. Necítila sa na to, že by to zvládla sama. Od Renkinej mamy sme sa dozvedeli, že už dlhšiu dobu nadobudla status, že je lesbičkou a vzťah s mužmi jej nevyhovuje. Keď bola mladá, čakalo sa, že sa vydá ako ostatné dievčatá. Tak sa aj vydala. Potom sa jej narodila Renka a ona sa po pár rokoch rozišla s mužom, otcom Renky. Asi by žila do konca života ako slamená vdova nebyť internetu, kde sa začala zaujímať o komunity lesbičiek. Dozvedela sa, že existujú ženy, ktoré môžu normálne spolu žiť a pracovať ako partneri - nie ako porno herečky vo filmoch. Začala viacej komunikovať prostredníctvom internetu s takýmito ženami. Neskôr začala vyhľadávať posedenie v podnikoch, kde sa schádzali gayovia a lesbičky a tam sa zoznámila aj s Veronikou. Nechcela to už dlho tajiť a ak by ju vtedy Renátka nenačapala, vyšla by s pravdou von. Prosila Renátku, aby jej dala šancu na nový spôsob života. Má právo byť šťastná a to isté chce aj od svojej dcéry. Vie, že rodinu stále budú tvoriť len ony dve, nemala a nepoznala dlho otca a vôbec im nechýba. Veroniku nechce veľmi zaťahovať do ich vzťahu, teda matky a dcéry. Ak by si však Renátka nepriala, aby k nim Veronika chodila, pochopí to a budú sa pár krát do týždňa stretávať niekde inde. Renátka viac-menej iba matku počúvala a potom dlho ticho premýšľala. Potom sa ma spýtala čo si o tom myslím. Ja som vtedy striedavo pozrela na obidve zúčastnené a nakoniec som Renátke povedala, že by im mala dať šancu. Všimla som si ako sa jej mama pousmiala a bola šťastná, že som jej takto poradila.

Renátka teda súhlasila, ale mala jednu podmienku. Nechcela, aby sa to nejako navonok  zverejňovalo a chcela, aby fungovali čo najviac diskrétne. Jej mama súhlasila a sľúbila jej, že Veronika s tým nebude mať najmenší problém. Ja som sa potom Renátky s odstupom času spýtala, ako to u nich funguje a či sa ten pokus vydaril. Dozvedela som sa, že Veronika u nich nebýva natrvalo, tak to v podstate aj bolo na začiatku dohodnuté. Príde tam párkrát do týždňa a navonok s Renkinou mamou vyzerajú ako hocijaké iné kamarátky, ktoré sa prechádzajú po meste. Na čele to nemajú napísané, takže tá hanba, ktorej sa tak Renátka bála, sa nikdy nekonala. Sama mi dokonca raz povedala, že sa cíti tolerantnejšia, ale zase nie definitívne zmierená. Naučili sa s mamou vzájomne sa rešpektovať. Dôležité pre ňu je, že nevidí žiadne sexuálne orgie. Nie sú vulgárne, ani nechutné. Správajú sa ako priateľky. Pomáhajú si v práci. Pred Renátkou si nič nedovoľujú a čo majú spolu v noci, tak to ju nezaujíma. Nešpehuje. Keď som sa Renátky spýtala či v tom nakoniec našla aj nejaké pozitíva, na moje prekvapenie mi odpovedala, že áno. Údajne je u nich doma veselšie ako bolo predtým. Veronika je veľmi zhovorčivá a keď Renátka potrebuje, tak ju vypočuje a aj poradí ako skúsenejšia žena. Raz som ju tak podpichla či sa ju Veronika nepokúšala zviesť. Zobrala to športovo a so smiechom mi povedala: “Preboha, nie! Ja som normálna. Veď vieš, že mám chlapca (medzitým si Renátka našla frajera). Chodí k nám domov. Povedala som mu to a všetko chápe. Má z toho síce srandu, ale dobre vychádza s mamou aj s Veronikou. A vieš čo je zaujímavé? Veronika mi vo vzťahu s mojim chlapcom dobre radí. Má pochopenie pre moje nálady aj pre kadejaké problémy, ktoré sa u nás vyskytli. Dala mi aj pár dobrých rád z intímneho života, čo som absolútne nečakala. Ešte sme s mojim frajerom nič nemali, ale už sa toho tak neobávam ako predtým. Neboj dozvieš sa to. Veď si moja najlepšia kamarátka."

Renátka to všetko hovorila tak odľahčene. Na moju otázku či prežíva teraz takú idylku,  už mala realistickú odpoveď. Nie je to u nich vždy pohľad cez ružové okuliare. Občas sa vyskytnú hádky ako v každej normálnej rodine. U nich je to prevažne kvôli peniazom. Teraz už by ani nechcela, aby sa mama s Veronika rozišla. Na jednej strane sa lepšie ťahajú náklady na domácnosť a na druhej z ľudského hľadiska zisťuje, že by jej za ňou bolo ľúto. Zvykla si na ňu. Je pre ňu dobrá kamarátka a občas aj druhá mama. Som rada, že to takto dobre dopadlo. Myslím, že Renátka za to obdobie citovo zosilnela, váži si svoju mamu, veď má len jednu a úplne inak sa pozerá na veci ako predtým. Tento príbeh zakončím už len jednou vetou. Priala by som si, aby vo všetkých partnerských vzťahoch kde dvaja sú rovnako orientovaní, aby našli rovnaké porozumenie od ich okolia. Tiež sú iba ľudia, ktorí majú právo na svoj život.