Osudová baba - kapitola 1

(rozpracovaný článok)

Zrazu začal zvoniť mobil na nočnom stolíku a ja som sa mykol. Otvoril som oči a nevedel čo sa deje. V hlave mi dunelo a cítil som zo seba ešte zostatkový alkohol. Otočil som sa, aby som zdvihol ten drnčajúci mobil a zároveň  pozrel koľko je hodín. Bolo len 9 hodín a snažil sa mi dovolať kamoš čo sme boli spolu chlastať v diskoklube.

„Haló“ – ozval som sa.

„No nazdar chlape, si v pohode?“ – opýtal sa kamoš

„Nazdar, no som v pohode tak na 50 %. Prečo mi voláš tak skoro ráno. Zobudil si ma a som úplne zlomený. Ešte potrebujem spať“- vysvetlil som mu môj momentálny stav, tak ako som sa cítil.

„Nevedeli sme, čo je s tebou. Vytratil si sa z podniku. Nevedel som, či si zbalil nejakú čajku a išiel si  užiť, alebo sa stalo niečo iné. A už som ti niekoľko krát volal. Tak, ale keď ťa počujem už viem, že si o.k.“

„Áno, som o.k, len ma prosím ťa nechaj ešte spať. Ja sa potom ozvem.“ – ukončil som rozhovor a položil telefón.

Snažil som sa znova zaspať, ale jednoducho sa mi už nedalo. Deväť hodín ráno v nedeľu je pre mňa dosť zavčasu. Obyčajne je môj čas najskôr okolo obeda. Ale v podstate sám som si zato mohol, že som sa vytratil z lokálu a kamarátom som nedal vedieť. Oceňoval som starostlivosť a obavy, ktoré prejavil volajúci kamoš. Dnes však nedeľa bola iná. Mohol by som ju nazvať ako osudová. Odsunul som zo seba paplón a posadil na posteľ. Byť  tak skoro hore bola pre mňa nočná mora. Musel som hľadať spôsob ako sa úplne prebudím a môžem fungovať. Inštinktívne ma to viedlo hneď do sprchy. Potom som šiel do izby, že si zapnem TV. Samozrejme v nedeľu ráno tam nič nebolo, takže už ma začala chytať nuda. Potreboval som vyrovnať hladinu krvného tlaku a tak som si šiel urobiť kávu. Čo čert nechcel ,akurát sa mi minula a tak som potreboval vybehnúť von. Našťastie neďaleko je nákupné centrum a tak som si to zamieril rovno tam. Zobral som si peňaženku, mobil , kľúče a vypadol som z bytu. Netrvalo mi dlhšie ako 10 minút dosiahnuť svoj cieľ, začo som bol v takom nalomenom stave  vďačný. Chladné počasie nebolo príjemné a to hlavne tak skoro ráno.  Vytemperovaný interiér nákupného centra ma  však dostatočne zahrial. Zacítil som tam aj veľmi chytľavú vôňu „mekáča“, ktorá ovplyvnila moje rozhodnutie, že s kávou rovno spojím aj rýchle raňajky. Nechodím tam často, ale dnes ma tá vôňa dostala a prebudil sa vo mne hlad. Stál som v rade len pár minút. Keď som sa dostal k pultu, objednal som si miešané vajíčka a dvojité presso k tomu. Zobral som si k nemu aj trošku viac balených cukrov, lebo veľmi sa mi žiadalo sladké. Našiel som si voľné miesto a s chuťou som sa pustil do raňajok. Ako som si tak pochutnával na jedle a popíjal kávičku, zrazu môj zrak zachytil veľmi peknú babu, ktorá išla spolu s nejakou  jej kamarátkou. Hneď na  prvý pohľad mi padla do oka a začal som ju pozorovať  kam spolu pôjdu. Obidve si niesli tácku s jedlom a prial som si, aby si sadli blízko mňa. Tá čo sa mi páčila si našťastie sadla tvárou oproti mne vo vzdialenosti asi tak 2 stolov odomňa. To, že bola spolu s kamarátkou mi aj vyhovovalo, aspoň bola menšia pravdepodobnosť, že si všimne ako ju sledujem. Mala prenikavé modré oči, ktoré jej žiarivo svietili z jej opálenej pokožky. Buď bola ženská na dovolenke, alebo chodila pravidelne do solária. Vlasy mala čiernej farby, zastrihnuté s krátkou ofinkou a vzadu strihom postupne do stratena. Jej pery boli pekne tvarované a bolo zaujímavé ich sledovať,  keď si ich občas popri jedení oblízala špičkou jazyka. Aj jej nos sa mi páčil. Bol taký menší ,tupý. Skrátka vyzerala úžasne a páčila sa mi od prvého momentu, čo som ju zbadal. Sledoval som ako vždy prikývla  kamarátke, keď jej niečo vysvetľovala  a občas sa usmiala takým veľkým úsmevom, že bolo vidieť jej prekrásne biele zuby. Počas môjho nenápadného pozorovania zrazu vstala od stola a namierila jednou z uličiek, ktoré viedli k jednotlivým obchodom. Bohužiaľ bolo vidieť iba polovicu jej zadku, ktorý mala napasovaný v džínsoch, zato nohavice  perfektne kopírovali línie jej nôh. Zadok jej prekrývalo biele voľné tričko. Vyzerala v tom veľmi sexy. Vedel som, že mám len pár minút nato, aby som urobil akciu dňa. Predpokladal som, že išla na toaletu. Vstal som od stola, tácku s použitými obalmi po jedle som ani nešiel odložiť, aby som zbytočne nestrácal čas. Namieril som si to rovno k ich stolu a sadol si na jej miesto oproti kamarátke.

„Ahoj, môžem?“ - opýtal som sa.

„Hm, ahoj. Prepáč, ale toto miesto je obsadené.“  - odpovedala mi šokovaným výrazom kamarátka mojej sledovanej osoby. Inak ani som sa nečudoval, veď som ju vyslovene prepadol a sadol si na stoličku bez opýtania.

„Volám sa Roman“, podal som jej ruku a jemne potriasol. Urobila presne ten istý úkon.

„Ja som Jana“ – predstavila sa a mierne pritom mykla kútikom svojich úst. Stále bola taká vystrašená.

Uvedomil som si, že musím udržať iniciatívu a tak som jej položil ďalšiu otázku.

„Prepáč, že som sa sem tak votrel, ale chcem sa ťa spýtať. Tá baba, čo tu sedela s tebou, je tvoja kamarátka?“

„Áno je. Na chvíľku si musela odskočiť na toaletu a o chvíľu sa vráti. Prečo sa pýtaš?“

Narýchlo som hľadal nejakú odpoveď čo by som jej asi povedal.

„Ja viem, teraz si pomyslíš, že som si prišiel na ňu vypýtať telefónne číslo, ktoré by si mi aj tak nedala“ – nahrával som jej do karát a videl som ako sa jej to páči. Potvrdzovala to svojim úsmevom a strach z nej úplne opadol.

„Možno by mi na začiatok stačilo vedieť jej meno..“ – pozeral som sa jej pritom do očí.

„Je mi ľúto, ja nevidím dôvod. Okrem toho si mi nepovedal, kvôli čomu to chceš vedieť a koniec koncov ak príde, môžeš sa jej nato spýtať sám.“ – odpálkovala ma a pritom sa mi usmievala priamo do očí. Tento úsmev bol však taký falošný.

„No tak som asi nezvolil ten najsprávnejší spôsob. Úprimnosť tam však nechýbala“ – snažil som sa dostať z nej odpoveď inou cestou. Pozerali sme si pritom tvárou v tvár. Keď už som sa jej chystal povedať dôvod, zrazu sa jej zrak upriamil nad moju hlavu a ja som začul za mojim chrbtom ženský hlas:

„Neruším?“

Otočil som hlavu cez moje rameno, aby som sa znova pozrel na tú krásnu babu.

„Hm nie, ja som už v podstate na odchode a prepáč, že som ti obsadil miesto...“ – začal som sa ospravedlňovať a pomyslel pritom na únik. Dostal som zrazu strach sa s ňou zoznámiť, pritom som nikdy nemal problém nadviazať kontakt so ženou. Bolo to však asi tým, že ona znamenala pre mňa niečo iné. Cítil som, že mi na nej záleží aj keď ju zatiaľ nepoznal.

„Ale? Kam sa tak zrazu ponáhľaš, veď si chcel vedieť jej meno. Máš príležitosť.“ – ozvala sa Jana.

„Čo sa tu deje? Kto ste? Alebo som prerušila vaše balenie mojej kamarátky?“ – vyšetrovala ma kráska.

Bol som v rozpakoch a premýšľal či jej mám povedať pravdu. Nebolo to však také jednoduché. Nechcel som všetko pokaziť neuváženým krokom.

„Pravdupovediac, chcel som sa tu vašej kamarátky spýtať na vaše meno. Sedel som tam neďaleko od vás a keď som vás videl prichádzať padla si mi do oka. Hm, prepáč. Neviem či ti môžem tykať“ – povedal som jej.

„Ale áno, ja som Miša“ – odpovedala mi a pritom si sadla za stôl vedľa mňa.

„Teší ma ja som Roman“ – predstavil som sa jej a pritom som mal možnosť úplne zblízka vidieť tie jej prekrásne modré oči. Potriasli sme si rukami a ja som cítil jej jemnú dlaň.

„Načo ti bolo vedieť moje meno? Stále som sa nedozvedela čo si mal zaľubom...“ – dopytovala sa ma Miša a šibalsky sa na mňa pritom usmievala. Stále mi nedochádzali tie správne slová akoby som ju mohol zaujať. Na jednej strane som ju chcel bližšie spoznať, ale na druhej mi nevyhovovala situácia a miesto, kde sme sa nachádzali. Do určitej miery mi robila trému aj jej kamarátka. tak zvláštne sa na mňa pozerala. Z jej pohľadu bola čitateľná myšlienka. „Ty chceš jej číslo a potom ju dostať !“. V podstate by som s ňou aj súhlasil, ale nie úplne. S Mišou som mal iné plány, bola očarujúca a musím povedať, že som sa do nej zaľúbil. Teda mal som také zmiešané pocity, ktoré to mohli pripomínať. Ja som sa totižto nikdy predtým nezaľúbil. 

„Už som dávno nevidel tak peknú babu a jednoducho som ťa chcel spoznať.“  - argumentoval som.

„A potom prečo si prišiel tuto k Janke, keď ja som si odskočila?“ – vyzvedala sa Miša.

„No priznám sa, nemal som tú odvahu prísť a čakal som, že Janka by ti o mne povedala, keď by som sa na vás pozeral od môjho miesta. Tam som sedel!“ – skomolil som vetu, čo ma narýchlo napadla a pritom som ukázal na miesto, kde som predtým sedel.

Pochválil som ich aké sú sympatické, ale pritom som to úprimne myslel iba o Miške. Janka bola taký priemerný typ. Nechcem tým však povedať, že by bola špatná, ale ani nijak  zvlášť očarujúca.

„Inak je už medzi nami trošku vekový rozdiel, ale ešte stále chodím sem tam na diskotéky. Takže ak by ste niekedy chceli vybehnúť, mohli by sme sa tam spoznať bližšie.“ – navrhol som babám stretnutie a čakal som aká bude reakcia.

„Cha, cha, cha“ – obidve sa naraz zasmiali, rozdiel bol len v tom, že od každej som vnímal trochu inak. Zatiaľ čo od Miši to vyznelo tak, že som ju pobavil, Jana mala taký pohŕdavý smiech. Pritom si myslím, že nato mala najmenší dôvod. O ňu som nemal záujem a pozval som ju len do počtu. Mal som s tým skúsenosti, že dve baby sú vždy smelšie a jedna sa spolieha na druhú.

„Teda za predpokladu ak vás frajeri pustia...“ – uškrnul som sa pritom.

„My nemáme frajerov. A kam vlastne chodíš na diskotéku?“ – spýtala sa ma Miša a cítil som, že by mohol byť záujem.

„No tam kam vy asi nie, inak by sme sa už niekedy stretli.“ – pohotovo som zareagoval. Čakal som, že by to z nich mohlo vypadnúť. A stalo sa.

„No my chodíme do Harleya a môžeš nám tam niekedy zobrať drinky...“ – zahlásila Jana.

<<No už len tebe ty trubka>>  pomyslel  som  si v duchu  o Jane.  Strašne bola sebavedomá  a drzá.

 Neviem ako by to celé dopadlo, lebo nikdy som nemal rád, ak si niekto niečo vynucoval a hlavne nato nemal a to som mal na mysli Janu. Ešte keby mi to povedala Miša, tak by som sa jej rovno spýtal, kedy tak môžem učiniť. Taký som bol z nej v čase toho prvého stretnutia napichaný.  

„Tak fajn, zoznámili sme sa, ale my už budeme musieť ísť. Možno sa fakt niekedy stretneme na tej diskotéke.“ – snažila sa ukončiť debatu Miša. Pravdepodobne jej tiež prišla Janina poznámka dosť trápna a možno tam bol iný motív, neviem. Jedno je isté, zrazu sa obidve postavili a odišli od stola uličkou vedúcou smerom k východu z nákupného centra.

Nečakal som, že to bude mať taký rýchly spád. Myslel som, že viac rozvinieme komunikáciu. Potreboval som rýchle vymyslieť stratégiu ako celú situáciu zachrániť a nestratiť Mišu z očí. Trvalo mi to pár sekúnd kým som zobral odvahu a rýchlym krokom som sa vybral tou istou uličkou za ňou.

Po ceste som rozmýšľal čo jej asi poviem. Ako prebudiť jej záujem o mňa. Podarilo sa mi ich zastihnúť  až skoro pri východe z budovy.

„Baby počkajte!“ – zakričal som na nich. V tom zastavili a otočili sa ku mne. Pozerali na mňa dosť prekvapene.

„Miša prosím ťa mohol by som s tebou ešte nachvíľu hovoriť“ – oslovil som ju a zároveň rukou naznačil, aby podišla ku mne bližšie. Schválne som sa posunul trochu nabok, aby sme boli od Jany dostatočne ďaleko a nemohla ma počuť.

„Miša nechcem, aby sme naše stretnutie nechali na náhodu. Ja som ťa chcel poznať a poviem ti aj prečo. To, že si veľmi pekná baba o tom niet pochýb. V skutočnosti som nabral odvahu a prišiel som za tebou aj keď nie hneď priamo aj z iného dôvodu“ – začal som vysvetlovať.

„A to? No počúvam?“ – opýtala sa ma Miša a nahodila ten jej krásny úsmev.

Keď som utekal za nimi , napadla ma taká myšlienka, ktorá už mi raz zafungovala pri balení baby a tak som to riskol. Pokračoval som v mojom vysvetlovaní:

„To že nemáš frajera ma potešilo, ale nechcel som ťa baliť. Je medzi nami viac ako 15 ročný vekový roziel“.

„No a čo ! Ak by som chcela, v tomto ja problém nemám. Vždy som mala starších mužov!“ – skočila mi do reči Miša.

„Miša počkaj ! Chcem ti to dopovedať. Ďalším dôvodom bol fakt, že som ti chcel ponúknuť spoluprácu...“

„Spoluprácu?“ – prekvapene zareagovala.

„Áno spoluprácu a prosím nenahnevaj sa. Si fotogenický typ a chcel som ti navrhnúť fotenie. Žiadne nahé veci. Išlo by o módne oblečenie, ale to by bolo nadlho teraz vysvetľovať.  Super by bolo ak by sme sa mohli niekde  stretnúť  na káve či drinku a vysvetlil by som ti o čo ide.“ – snažil som sa ju presvedčiť.

„No ja neviem, či sa na niečo také vôbec hodím a druhá vec je či vôbec mám záujem“ – váhavo mi odpovedala.

„Ja viem, že to nie je na rozhodnutie v tejto sekunde. Určite potrebuješ nato čas. Kľudne si to premysli. Ja ti dám na seba číslo a keď budeš mať záujem o stretnutie tak mi jednoducho napíš SMS a ja ti zavolám. Len chcel by som ťa poprosiť, bolo by dobre, keď by sme sa stretli len my dvaja čo sa týka toho rozhovoru.“

„Dobre , platí teda.“  - súhlasila s návrhom.

Napísal som jej na kúsok papiera číslo na mňa a rozlúčili sme sa. Kamarátka Jana už v pozadí nervózne prestupovala z nohy na nohu. Cítil som sa spokojnejší. Dosiahol som svoj čiastkový cieľ a teraz to záležalo už iba na nej, či sa mi ozve. Nebolo mi to však ľahostajné. Chcel som, aby sa mi napísala alebo zavolala čím skôr. Musel som na ňu myslieť počas celej cesty späť na byt. Rozmýšľal som o termíne do ktorého by sa mi mohla ozvať. Ak mi nezavolá do konca budúceho týždňa, budem sa jej musieť ozvať ja. Budem však čakať až do konca týždňa? Veď to je dosť dlhá doba...ale tak hádam to nejako vydržím. Okrem toho som mal ísť ku koncu týždňa na služobnú poradu do Čiech, ale tak to mohlo len zmeniť moje myslenie aj na niečo iné ako na ňu. No potreboval som si to ešte nechať prejsť hlavou. Bola predomnou ešte celá nedeľa a ja som premýšľal čo budem celý deň robiť. Najprv ma napadla myšlienka, že by som mohol zavolať kamošovi, ktorý ma ráno zobudil, že by sme vybehli poobede na kávu. Na alkohol som už nemal chuť. Nepijem často a preto mi po včerajšej dávke bolo trochu divne. Keď som otvoril dvere na byte a vošiel dnu, nečakal som, že môj spánkový deficit sa ozve tak skoro. Tušil som, že to určite počas dňa príde, len ma prekvapil ten rýchly spád. Vyzliekol som zo seba nohavice a len tak v košeli a spodnom prádle som sa natiahol na posteľ. Chcel som si posnívať o Miši. Skutočnosť, že som ju videl ani nie pred polhodinou mi dávala možnosť detailnej predstavy. Zatvárali sa mi oči od únavy a ja som sa dostával do živého sna. Videl som pomocou mojich predstáv ten očarujúci úsmev, dokonale vyšportované telo, krásne modré oči, ktoré svietili z opálenej tváre. Cítil som príjemný stav tepla. Cez moje žily v tele začala rýchlejšie prúdiť krv. Ten stav vyvolalo moje náhle vzrušenie. Ani neviem ako som zaspal a či sa mi aj naďalej snívalo, len keď som sa prebudil, zistil , že som potiahol asi tri hodiny a zabudol sa pritom  vyzliecť. Opäť ma premohol hlad a mal som dilemu či si niečo uvariť sám, alebo rovno zavolať kamošovi, dohodnúť miesto stretnutia, kde by som sa rovno mohol najesť. Zvíťazila samozrejme druhá voľba, nakoľko už bol pokročilý čas obeda a ja hladný. Zavolal som kamošovi a navrhol stretnutie cca o hodinu v centre mesta. Mal som na pamäti, dať si niečo výdatné. Dostal som chuť na stejk s grilovanou zeleninou a čili omáčkou. Prezliekol  som sa do čistých vecí a MHD-čkou odviezol do mesta. Nechcelo sa mi ísť autom nakoľko som nevedel či si nedám po pikantnej omáčke pivko. S kamošom som sa stretol na námestí, kamarátsky ma objal a povedal, že ma opäť rád vidí, nakoľko mal ráno tie pochybnosti o mojom zdraví. Namierili sme si to rovno do reštiky, kde sme počas jedenia rekapitulovali priebeh večernej akcie. Pochválil sa mi, že išiel nad ránom odprevadiť taxíkom jednu študentku domov. Poďakovala sa mu tak, že mu to vo vchode bytovky urobila pusou.

„Aké romatické...“ -  poznamenal som s kľudom  Angličana a obaja sme sa pritom tak rozrehotali, že sme vzbudili záujem okolitých hostí. Všetci otočili svoje pohľady smerom k nášmu stolu. Veľmi rýchlo sme sa však upokojili. Nepotreboval som nejakú negatívnu reklamu, nebol som v tej reštaurácii prvý a dúfam že ani posledný krát. Mišo (tak sa volal ten môj kamoš) mi potom ešte porozprával ako sa bavil s ostatnými kamarátmi v partii, keď som ja  vzdialil. Posedeli sme také dobré dve hodiny. Nemal som sa kam ponáhľať. Stihol som popritom vypiť 3 pivká, tak ma po tej omáčke smädilo. Popri našom rozhovore som sa občas pozrel na telefón a prial si, aby mi prišla správa od Miši. Áno, bol som taký naivný, myslel som si, že mi napíše ešte v ten deň. Od toho dnešného rána som sa nespoznával. Veď toto som nebol ja. Zrazu som mal pocit žiť usporiadaným rodinným životom, nie že by som bol vagabund, ale odrazu ako keby ma prestali baviť všetky tie úlety, lovenie báb, užívanie si. Urobiť si čiarku s novou babou a zažiť s ňou one night stand. S Mišom som sa rozlúčil a dohodli sme sa, že si zavoláme až tesne pred víkendom, nakoľko budem mať prácu a pôjdem aj na tú služobku. Nasadol som najbližšiu električku a tešil sa na sprchu a rovno potom do postele. Mal som ešte čo dospať. Večerná akcia bola pre mňa vyčerpávajúca a aj keď som si trošku okolo obeda zdriemol, stále som potreboval dobiť baterky. Na sprchu som myslel o to viac intenzívnejšie, keď som mohol napáchnuť od takej asociálnej dvojice, ktorá sedela v električke v mojej úrovni, ale na druhej strane sedadiel. Mali vážnu debatu o tom koľko dostal ich kamarát za znásilnenie a prečo až toľko. Neskutočne smrdeli alkoholom a ešte aj nejakou zažratou špinou. Našťastie som to domov  nemal veľa zastávok, lebo by som si musel  vážne odsadnúť.  V cieľovej zastávke som vybehol ako blesk nadýchať sa čerstvého vzduchu. Pre tieto momenty neznášam  MHD a riešim to len zriedka. Ak by som to bol vedel, radšej by som si zobral taxíka. Keď som vošiel do bytového domu normálne som sa bál, aby niekto somnou náhodou nešiel vo výťahu a mohol nedajbože niečo zacítiť. Súrne som potreboval sprchu. V byte som všetky veci nahádzal do prádlového koša a v sprche som si to užíval dobrých 20 minút. Schválne som použil teplejšiu vodu, aby ma viac unavila a mohol bezproblémovo zaspať. Mával som vo zvyku občas si pustiť nejakú dobrú hudbu a zaspať tak pri nej. Teraz to však nebolo potrebné. Cítil som, že veľmi rýchlo zaspím. Ľahol som si do postele a opäť začal premýšľať a snívať. Takéto stavy som zažíval naposledy v pubertálnom veku a myslel som si, že som z toho vyrástol. Začal som veriť tomu, že láska kvitne v každom veku a mne sa dostáva nová šanca, šanca spoznať osudovú lásku. Žial, zatiaľ to bolo iba jednostranné bez akejkoľvek perspektívy realizácie. Okrem toho sám som jej povedal, že je medzi nami vekový rozdiel a nechcel by som do toho ísť. Pritom som jej klamal do očí. A keby len v tom. Aj to fotografovanie bol zatiaľ iba výmysel ako ju dostať. Čo ak sa to celé prevalí a ja ju poriadne sklamem. Bude nešťastná a zažije vo mne sklamanie. Bože prečo som si privodil takéto zlé myšlienky pred spaním. Musím to zotrieť ako školskú tabuľu a nemyslieť nato. Stratégiu začnem riešiť až keď sa mi ozve, až teda sa mi vôbec ozve.  So zvláštnym pocitom som zaspal a skončil sa pre mňa veľmi pekný osudový deň, ktorým sa to celé ani zďaleka nekončilo...

Spolubývajúca - 2.časť

(cenzurovaný úryvok, celý obsah = odkaz dole)

Ráno odišla Martina do školy, lebo mala prednášky. Bola síce poriadne nevyspatá, ale po tom čo som opísal, tak poriadne šťastná a s úsmevom na tvári. Ešte pred odchodom mi dala sladkú pusu a popriala pekný deň s tým, že poobede sa vidíme a pôjdeme niekde do mesta. Ja som mal v ten deň voľno. Mal som v pláne len si  urobiť malú prípravu na zajtrajší deň. Po dobrom výkone a určitej dávke spánkového deficitu sa mi však ani nechcelo ísť veľmi z postele von. Rozhodol som sa, že si ešte nejaký čas poleňoším. Netrvalo to však dlho, pretože sa ozval vo mne pocit hladu. Ak vás premôže hlad, zabudnete aj na spánok. Okrem toho bolo počuť zvonku cez otvorené okno, že už je pekne rušný deň. Natiahol som si na seba tričko s boxerkami  a vybehol som do kuchyne pripraviť si omeletu a silnú kávu. Pustil som si v kuchyni rádio a pospevoval som pesničky, ktoré sa v ňom momentálne hrali. Mal som dôvod mať dobrú náladu, veď tiež som si pekne do rána s Martinou užil a uvoľnil som tlak , ktorý sa mi hromadil v nohaviciach . Cítil som sa ako znovuzrodený. Ako som bol započúvaný do tej muziky, ktorá mi hrala pri mojej manipulácii s panvicou a rozmixovanými vajíčkami ,vôbec som nepočul otvorenie dverí a zostal som prekvapený, keď do kuchyne vošla Lucia s rovnakým úmyslom ako ja.  Mala na sebe oblečené ešte pyžamo a usúdil som, že si tiež pekne potiahla v spánku. Spýtal som sa jej ako sa jej po včerajšku spalo, keď sme išli všetci naraz pomerne  neskoro. Hovorila mi, že na jednej strane bola aj dosť unavená a viečka sa jej zatvárali ale na druhej strane sa jej ani nedalo keď nás vedľa počula. Zostal som poriadne obarený keď som to počul. Nevedel som či sa  mám hanbiť alebo z chuti zasmiať, ale uvedomoval som si načo presne narážala. Boli to tie neskutočné Martinine QQQQQ, ktoré vydávala keď som ju QQQQQQ QQQQQQ. Ale určite počula aj ten môj rev, ktorý som vypustil zo svojich úst pri mojom QQQQQQQ.  Zachoval som však s kamennou tvárou a nevedomky som sa jej spýtal čím sme boli taký hluční a že sa vopred ospravedlňujem ak som ešte nechal pustený televízor. Pozrela sa na mňa s takým výrazom, že som si hneď uvedomil, čo si v danom momente o mne myslí. Určite to bolo niečo v tom zmysle „z koho robíš QQQQQ chlapče“.

Pri to výzore tváre jej však vyšla z úst veta: „ No QQQQQQ ste sa tam ako dva zajace na poli“.

„Ale my sme sa QQQQQQQQ“ – snažil som sa jej oponovať

„Ale veľmi dobre vieš, ako som to myslela“ – zaklincovala ma a usmiala sa pri tom.

Nevedel som , čo jej mám nato povedať, lebo mala pravdu. Jediné čo ma v tom momente napadlo, bolo ponúknuť  jej urobenie raňajok a tak som sa jej spýtal, či jej môžem tak isto urobiť raňajky. Slušne sa mi poďakovala, ale neprosila si. Odôvodnila to tým, že omeleta je na ňu dosť mastná a dá si radšej nejakú zeleninu, ktorú si vyťahovala z chladničky.

„Kávičku by som si však dala, ak by sa našla aj pre mňa“ – utrúsila popri tom ako si pripravovala zeleninu na stole. Ja som už mal jedlo pripravené a chystal sa jesť, avšak nelenilo sa mi odskočiť od stola a splniť jej želanie.

„Samozrejme, že ti ju môžem spraviť a môžeme si ju spoločne vypiť“ – zareagoval som na jej prianie.

Chcel som sa s Luciou viac spoznať a toto bola príležitosť ako nadviazať komunikáciu. Už pri tom našom zoznamovacom stretku keď sme boli i spolu aj s Martinou sa mi veľmi páčila a pravdepodobne aj ja jej. Naznačovali tomu vzájomné očné kontakty. Osobne si myslím, že obidvaja sa chceme zblížiť a spoznať, len hľadáme cestu ako nato.  Kávička bola pre ňu veľmi rýchlo pripravená a ona si medzi tým naservírovala plný tanier zeleniny. Sadli sme si obaja k stolu a začali raňajkovať.

„Martina išla do školy?“ – spýtala sa ma popritom ako si chrumkala zeleninu v ústach

„Áno išla, ja mám dnes voľný deň a stretneme sa spolu až poobede“ – odpovedal som jej.

„Ja mám dnes školu až poobede a tak sa nemusím nikam ponáhľať. Hodím si sprchu a ešte si v izbe trochu poupratujem“ – prezradila mi svoj denný plán.

„Ty si odkiaľ vlastne Lucia? Viem, že mi do toho nič nie je, ale včera si to neprezradila a od Martiny toho veľa o tebe neviem, nebolo veľa času a ani dôvod, aby sme ťa preberali“.

Prezradila mi , že je zo Spiša a že veľmi často domov nechodila ani minulý rok či semester a v tomto sa to bude opakovať. Odôvodnila to tým, že cesta je pre ňu dosť drahá a neoplatí sa jej to. Chodí domov jedine na  také dlhšie a významnejšie sviatky. Pri tom rozhovore som sa jej nezabudol spýtať aj na priateľa. Povedala mi, že momentálne asi pol roka nikoho nemá. Mala dlhoročného priateľa, ale rozdelila ich vzdialenosť. On bol od nej starší, už pracujúci muž a stále bol niekde služobne odcestovaný. Nemalo to údajne pre ňu žiadny význam takto fungovať. Povedala mi, že radšej bude sama nejaký čas ako keby to malo takto pokračovať. Videla v tom jedno veľké pozitívum, že momentálne je voľná, necíti sa byť nijak obmedzovaná. Pri tomto som sa trochu zastavil a spýtal som sa jej ako to myslela tým vyjadrením, že obmedzovaná. Povedala mi, že nemusí mať druhá strana žiadne výčitky čo robila a s kým. Sama si organizuje svoj voľný čas a nikoho nemusí zaujímať s kým ho bude tráviť. Ja som sa pri tomto zasmial a povedal som jej, že ja tak isto nie som obmedzovaný a napriek tomu som „zadaný“. Lucia ma v tomto hneď pohotovo poopravila a povedala mi, že to určite nie je až také jednoduché ako si myslím a vie o tom svoje. Povedala mi, že vie ako ma Martina koľkokrát nenápadne kontrolovala, počula ako mi veľakrát volala len tak čo robím a kde som. Zdá sa jej to však normálne ak jeden partner chce vedieť čo ten druhý robí. Neznáša však neopodstatnenú chorobnú žiarlivosť a absolútne obmedzovanie toho druhého. Človek je podľa nej stále človekom aj keď je v určitom vzťahu či zväzku. Nikomu podľa nej neprináleží prisvojiť si toho druhého ako vec a disponovať s ňou len podľa svojich potrieb. Toto údajne miestami pociťovala aj ona a bola to asi druhá vec popri tej vzdialenosti ,kvôli čomu sa s jej Ex rozišla.

Inak bolo zaujímavé, že Lucii nevadilo to, že sa naša komunikácia uberala len jedným smerom. Bavili sme sa iba o nej, teda ja som ju atakoval rôznymi otázkami a chcel som vedieť o nej  viac. Možno ona ani nepotrebovala o mne vedieť základné informácie. Ktovie, čo všetko už o mne od Martiny vedela. Veď bývali spolu na byte a ako baby sa určite rozprávali o svojich chalanoch a skúsenostiach. Stopla ma až vo chvíli, keď som sa jej spýtal ako to teda teraz rieši v QQQQQQQQ vzťahu a hlavne ak nastane situácia aká sa stala nad ránom, keď bola nútená počúvať naše QQQQQQ QQQQQQQQQ. Pozrela sa na mňa a s úsmevom na tvári mi povedala, že toto by si radšej nechala pre seba a nie je vhodné, aby ma takéto veci zaujímali. Zdôraznila mi, že sa vôbec nepoznáme, aby sme preberali takéto veci. Vysvetlil som jej, že nebolo mojím účelom, aby som sa jej nejako dotkol a samozrejme akceptujem, že je to jej súkromie. Spýtal som sa jej či aj Martine povie ako nás počula. Nahlas sa zasmiala a povedala mi:

„Načo by som to robila? Veď to je tiež vaša súkromná vec aj keď ste možno rušili nočný kľud. Mne však takéto veci nevadia a možno som vám v tom momente aj trošku závidela“.

„Závidela?“ – pohotovo som zareagoval

„Áno, závidela som Martine, ako pekne QQ QQQQQQQ a muselo to byť pre ňu veľmi vzrušujúce“  - odpovedala mi Lucia a zároveň sa aj zdvihla od stola, čím mi asi chcela naznačiť ukončenie debaty na túto tému.  Nechcel som už zbytočne do nej rýpať, aby som sa s ňou nedostal na šikmú plochu čo by bola hneď na začiatku veľká škoda. Pozoroval som ju zozadu keď umývala po sebe tanier a šálku od kávy. Aj keď pyžamo mala na sebe trošku voľnejšie, QQQQQ mala pekne vyrysovaný. Vedel som si predstaviť aj to ostatné, ako tam môže byť usporiadané. Normálne sa mi začal v QQQQQQQQ QQQQQQQQQ QQQQQ, tak som radšej stále sedel za stolom pokým Lucia neodíde späť do svojej izby.

Ešte pred odchodom sa ma spýtala čo budem robiť, tak som jej povedal, že budem si v izbe robiť prípravu na zajtra do školy. Nato mi povedala, že si pôjde dať sprchu tak nech ju potom v kúpeľni neruším, jedine že by ma potrebovala na umytie chrbta a zasmiala sa pritom. Nevedel som, čo tým presne myslela, ale schválne som nato nereagoval, aby sa to náhodou neotočilo proti mne. Skutočne som ešte presne nevedel, čo môžem od tej baby čakať. Nepoznal som jej myšlienkové pochody, čo myslí zo srandy  a čo zase vážne. Bola veľmi ťažko čitateľná. Keď zatvorila dvere na svojej izbe, rýchlo som vstal od stola a čo najrýchlejšie som poumýval svoj riad. QQQQQ som mal v QQQQQQQQ tak mierne QQQQQQQQQ a nechcel som sa pred Luciou hanbiť ak by to bola videla. Keď som sa potom dostal do svojej izby obliekol som si spodnú časť športového oblečenia a zapol som si svoj notebook. Pokiaľ sa mi počítač štartoval stále som premýšľal o Lucii. Áno priznám sa, ja som sa do tej baby platonicky zamiloval. Bol som v takom rozpoložení ako pubertálny chlapec. Vedel som , že je vo vedľajšej izbe a ja som túžil byť pri nej a QQQQQQQQQ ju. Zároveň som si však uvedomoval, že ak aj niečo podniknem, budem musieť ísť nato veľmi  opatrne a diskrétne. Nechcel by som si to pokašlať s Martinou. Ešte predtým ako som sa pustil do spomínanej  školskej prípravy  potreboval som si odskočiť na toaletu. Vôbec som si v tom momente neuvedomil, že ma Lucia ešte v kuchyni po raňajkách informovala o tom, že si pôjde dať sprchu. Ani neviem ako to náhoda zariadila, ale práve v tom momente keď som otvoril dvere do kúpeľne ,cez ktorú sa prechádzalo na WC, uvidel som QQQQQQ QQQQQ. Otvoril som dvere v záverečnej fáze QQQ QQQQQQQQQQ, lebo zostali na nej už iba QQQQQQQQQ. V momente prekvapenia iba mierne otočila hlavu smerom k dverám  nakoľko stála ku mne chrbtom a vyslovila jednu krátku vetu: „Ja som tu !“

Pochopil som, že som vstúpil nevhod a v zlomku sekundy som sa jej tiež krátkou vetou ospravedlnil. Aj keď moje nahliadnutie do kúpeľne bolo krátke a trvalo len pár sekúnd, vyvolalo vo mne príjemný a riadne vzrušujúci zážitok. Pohľad na QQQQQQQQ QQQQQ bol super. Jej telo bolo krásne opálené. Na chrbte jej vynikal biely pásik po QQQQQQQQQQ. Lucia si asi pri opaľovaní zabúdala rozopínať QQQQQQQQQQQ. Viac bieleho už vidieť nebolo nakoľko spodnú časť jej tela prekrývali modré bavlnené QQQQQQQQQ. Mala v nich úžasný QQQQQ. Pekne zaguľatené slabiny, ktoré mu dávali QQQQ tvar. Nohy mala pevné a svalnaté. Bolo vidieť, že dievča cvičí a stará sa o svoj vzhľad tela. Pri tomto aj keď len chvíľkovom pohľade som zostal poriadne prekvapený aké krásne telo mala. Hlavou mi prebehla myšlienka ako asi muselo vyzerať QQQQQQ. Či jej QQQQQ tiež boli sexy vytvarované ako jej QQQQQ. To som sa žiaľ v tej chvíli nedozvedel, ale nechal som pracovať moju fantáziu.  Pomaly som sa vracal späť do svojej izby. Hlava sa mi točila, cítil som  rýchle búšenie srdca a predstavoval si aké by to bolo krásne byť s ňou v spoločnej  sprche. Moje snívanie zrazu prerušilo zvonenie mobilného telefónu, ktorý mi pri súčasnom vibračnom zvonení tancoval na stole. Pozrel som na sa displej či má význam ho vôbec zdvihnúť . Teplo ktoré sálalo z môjho rozpáleného tela zrazu vystriedal studený pot keď som uvidel, že sa mi pokúša dovolať Martina. Pravdepodobne jej skončila prednáška a potrebovala ma počuť. V tom momente som zostal v pomykove či to mám zdvihnúť, alebo sa jednoducho na niečo vyhovoriť. Nebolo však načo, nič také ma nenapadlo, čomu by sa dalo reálne uveriť a vedel som zároveň, že keď to nedvihnem teraz, tak ma bude bombardovať neskôr.

„Áno zlatko, čo sa deje?“ – trochu vyplašeným hlasom som sa ozval do telefónu

„Ahoj, čo by sa malo diať, normálne ti volám. Čo ti je ?“ – prekvapivo sa ma opýtala Martina

„Nič zlatko, len pracujem na počítači a bol som hlboko zamyslený a teraz sa mi pretrhla myšlienka“ – narýchlo som si vymyslel výhovorku.

„Tak to som ťa nechcela vyrušiť, Teraz sa mi skončila prednáška, ale ide to pomaly a neviem sa dočkať kedy už pôjdem na byt. Aspoň na hodinku sa budem potrebovať natiahnuť, ak budeš mať chuť, môžeš ma QQ QQQQQQQQQ a potom si vyrazíme niekde do mesta ako sme sa ráno dohodli. Súhlasíš?“

Martina si trošku zavtipkovala. Nevedel som v tom momente čo jej mám povedať a tak som so všetkým čo povedala len stroho súhlasil. Keď sme ukončili rozhovor opäť som sa mysľou vrátil k Lucii. Na izbe som mal dvere zatvorené, takže som ani nepostrehol či sa už z kúpeľne vrátila späť do izby. Na toaletu som však už súrne potreboval ísť, tak som to opäť riskol. Otvoril som dvere na mojej izbe a nakukol som smerom ku kúpeľni. Dvere boli pootvorené a to znamenalo, že už bola voľná. Cestou na WC som premýšľal nad tým či tento zážitok povedať Martine. Ako by to asi zobrala. Zároveň ma však napadala aj myšlienka či by to nášmu vzťahu nemohlo uškodiť. Ale zase, veď ja som nebol na vine. Nemohol som predsa zato, že Lucia v tom okamihu keď som potreboval ísť na WC bola v kúpeľni polonahá. Mal som veľkú dilemu. Ak jej to nepoviem ja, tak možno jej to povie časom sama. Nemohol som vedieť o čom všetkom sa ako kamarátky rozprávajú. Na WC sa mi opäť vynorili myšlienky o Lucii. Tá baba ma neskutočne zaujala. Predstavoval som si znova to pekné telo, ktoré som videl len pár sekúnd, ale bolo to také vzrušujúce, že som nedokázal ovládať. Cítil som v momente tejto predstavy, že sa musím uvoľniť. Krátko nato, čo som vykonal malú potrebu, začal som si ho QQQQQ. Zapojil som predstavivosť na plné obrátky a do 2 minút som bol urobený. Hneď mi bolo lepšie. Spokojný som sa vrátil do izby a pokračoval v mojej príprave do školy. Hneď sa mi lepšie robilo a mal som pocit, že po odľahčení mojich QQQQQ moje myšlienkové prepojenia boli rýchlejšie. Po pár hodinách keď sa  Martina vrátila zo školy  späť na byt, rozhodol som sa, že jej poviem čo sa stalo. Očakával som od nej reakciu pobúrenia, ale naopak, upokojila ma, že mi verí ako sa to stalo a nebolo tam nič zámerné ani z jednej strany.  Povedala mi, že v tom nevidí žiadny problém ak som náhodne vošiel do kúpeľne, kde som videl QQQQQQQQ babu a nebude to rozoberať ani s Luciou, pokiaľ jej o tom ona sama nepovie. A ani jej nepovedala. Bolo mi jasné, že Lucia tiež chcela túto záležitosť udržať v diskrétnej rovine hlavne pokiaľ mala záujem, aby sa naše vzťahy viac rozvinuli. Luciu som viac spoznával hlavne cez naše spoločné vychádzky aj s Martinou. Chodili sme spolu na pivo či iné drinky. V strede týždňa na študentské diskotéky a keď bola možnosť byť nachvíľu osamote, porozprávali sme sa aj dôvernejšie. Mal som pocit, že Lucii sa celkom páčilo ako jej dvorím, ale stále si do určitej miery nechávala odomňa odstup. N druhej strane ma však dráždila svojim telom. Vedela, že sa mi páči jej postava a keď sa naskytla príležitosť  tak chodila po byte s minimom oblečenia...

Necenzurovaný článok TU

Spolubývajúca - 1.časť

(cenzurovaný úryvok, celý obsah = odkaz dole)

Príbeh je napísaný ako spracovaná výpoveď bývalého študenta, ktorý býval v jednom prenajatom byte so svojou priateľkou a jej spolužiačkou.

Začal sa mi zimný semester 2 ročníka na škole v QQQQQQ, kde som chodil na materiálovo-technickú fakultu. Ešte minulý rok som sa na študentskej diskotéke zoznámil s jednou babou,  čo tiež v QQQQQQ chodila do školy, ale ona študovala právo. Keď sme sa zoznámili, tak ona už vtedy bola druháčka. Cez prázdniny sme boli v kontakte iba telefonicky a cez internet, pretože naše domovy boli od seba trošku viac vzdialené. Nevídali sme sa osobne, ale o to viac sme sa na seba tešili, keď sa po skončení prázdnin opäť uvidíme. Plánovali sme počas školského voľna aj spoločné bývanie, aby sme boli čo najviac času spolu. Ja som býval predtým so samými chalanmi v jednom trojizbovom byte. Tam sa nikto nechystal z toho bytu odísť a Martina (tak sa volala moja priateľka) by ani nešla sama medzi toľkých chalanov. Hľadalo sa teda iné riešenie. Najprv sme mali predstavu, že si ako párik prenajmeme spolu garsónku, len potom z toho veľmi rýchlo zišlo, pretože ceny, ktoré sa pohybovali v Trnave sme nedokázali pokryť s naším rozpočtom. Trnava bola skutočne na bývanie dosť drahá. Nakoniec to vyriešila „pani náhoda“. V byte , kde bývala Martina s ďalšími dvoma babami sa jedna z nich rozhodla v nájme už nepokračovať, údajne si našla niečo lepšie. Zostávalo tam teda voľné miesto. Aj keď jej spolubývajúca , tá sa mimochodom volala Lucia, pôvodne nechcela do bytu chalana, nakoniec urobila výnimku z dôvodu, že som s Martinou tvoril párik. Medzitým sme sa ešte dohodli, že si vymeníme aj izby, aby sme mali viac priestoru . Lucia keď už nemala spolubývajúcu, tak jej stačila aj  menšia izba a ušetrila aj na nájomnom. Ja som si to s Martinou potom vzájomne rozpočítal. V tom byte sa mi celkom páčilo. Zariadenie nebolo veľmi staré a baby sa starali o čistotu. Dokonca ani s majiteľom bytu neboli problémy, pretože som ho ani nevidel. Nahlásila sa mu iba zmena osoby. Jeho vôbec nezaujímalo kto tam je, podstatné preňho  bolo, že mu chodia peniaze na účet  každý mesiac načas. Keď už sme sa vzájomne usadili, premiestnili veci z jednotlivých izieb, nastal čas na zoznamovací večer. Dohoda bola, že ho spravíme jednoducho na byte. Nebolo by vhodné ísť niekde von, keď som sa s Luciou nepoznal a okrem toho ak by sme išli niekde na disco alebo hlučného podniku nepočuli by sme sa poriadne. Kúpili sme v obchoďáku víno, niečo slané pod zub a urobili sa aj jednohubky. Vyzeralo to ako malá oslava. Začalo sa to  veľmi dobre a podstatné pre mňa bolo, že sme si hneď na začiatku mali čo povedať. Nebolo to teda obmedzené iba na rozhovory medzi mnou a Martinou a naopak Martinou a Luciou. Už počas tejto prvej debaty sme si robili plány na aké aktivity budeme spoločne chodiť keď budeme mať voľný čas po škole. Život si treba užívať. Inak čím viac som pil, tým viac som popri mojej Martine dostával chuť aj na Luciu. Lucia bola postavou trošku nižšia od Martiny, ale zase mala lepšie vyvinuté prsia a celkom pekný okrúhly zadok. Vlasy mala tmavšie a zastrihnuté s takou veľkou ofinou , ktorá jej stále padala do očí. Keď sme tak spoločne sedeli na posteli , ona mala skrížené nohy v polohe tureckého sedu. Mala na sebe také elastické tepláky alebo ako  by sa to dalo nazvať. Inak veľmi dobre v tom mala vyformované nohy a ja som slintal. Zaujímavá situácia nastala keď si potom na krátky čas kolená stiahla k svojmu trupu a nohy mala spojené pri sebe, veľmi pekne sa jej vyformovala QQQQQQ medzi sedacími polkami. To bol neskutočne pekný pohľad a ona si dokonca aj všimla, že môj zrak sa upriamil na jej QQQQQQQ. Zachovala však veľmi chladnú hlavu a nedala na sebe nič poznať, aby to Martina nespozorovala. Pri rozhovore sa nám dosť často stretli očné kontakty a už vtedy som vedel, že si budeme celkom rozumieť . Nechcem si nič nahovárať, ale pravdepodobne som sa jej musel zapáčiť, keď sa takto zachovala a nechala to celé plávať v diskrétnej rovine. Myslím si , že veľmi dobre vedela o tom, že jej alebo náš spoločný čas ešte len príde. Ten večer bol veľmi príjemný, hrali sme spolu karty, debatovali na rôzne témy a veľmi dobre sme sa pritom zasmiali. V kartách sa mi celkom darilo a Martina ma dosť často upozorňovala nato, že pri miešaní kariet podvádzam, inak nie je možné, aby som tak často vyhrával. Lucia sa tomu iba pousmiala a nezabudla pripomenúť to staré známe pravidlo „Kto nemá šťastie v láske, má ho v kartách“.  Boli sme hore do neskorej rannej hodiny. Nepamätám si koľko bolo presne, ale viem, že pomaly začínalo svitať. Všetko čo bolo nakúpené sa pojedlo a popilo, náladička bola ale super.  V tom momente keď sme sa z kuchyne rozchádzali do svojich izieb bol som z oboch dievčat veľmi QQQQQQQQ, ale vedel som, že si to môžem rozdať  len s jednou  a to s kým iným ako mojou priateľkou Martinou. Aj keď som počas prázdnin pravidelne QQQQQQQQ, nič sa nevyrovnalo tomu krásnemu pocitu  byť  po dlhšej odmlke opäť v nej, cítiť to teplo jej QQQQQQ a môcť ju vášnivo QQQQQQQQQQ.  Ešte začiatkom leta sme si to pekne užívali hocikde v prírode, alebo aj na toalete v obchodnom dome , či QQQQQQQQ na diskotéke. Martina bola veľmi akčná baba a to sa mi na nej veľmi páčilo. Sama mi vravela, že nemala veľmi veľa chalanov a možno aj preto sa snažila užívať si to plným dúškom. Viem, že sme si takto vzájomne vypomáhali aj pri zvládaní stresových situácií počas skúškového obdobia. Aby som sa však vrátil k tomu ránu, dohodli sme sa s Luciou, že pôjdeme do sprchy až po nej. Nebudeme ju obmedzovať, aby na nás musela zbytočne pred spaním čakať, keď som vedel, že my tam určite obaja zostaneme trošku dlhšie. Aj tak bolo, vzájomne sme sa s Martinou v sprche namydlili, omývali teplou vodou jeden druhého a postupne sme si vytvorili atmosféru vhodnú na vášnivé QQQQQQQQQ. Pravdupovediac ja som sa už nevedel dočkať ,kedy spolu vhupneme do postele a začneme sa QQQQQQQ. Moje QQQQQ boli tak plné, že som si to  musel urobiť na dve etapy. Už pri jemnej predohre, keď sa Martina začala so mou hrať, hneď ako si môj QQQQQ zobrala do QQQQ a urobila pár ťahov, ja som brutálne začal QQQQQQQQ. Začala sa pritom nahlas smiať a rukou mi QQQQQQ QQQQQ čoraz rýchlejšie a ja som pritom ručal ako jeleň. Týmto to nekončilo. Obaja sme sa potom začali vzájomne vzrušovať bozkávaním po celom tele. Skúšali sme to v rôznych polohách. Potom som si na pár minút zobral oddychový čas  pre môj QQQQQ a môj jazyk sa vášnivo venoval Martininmu  QQQQQQQQ. Bola veľmi QQQQQQQQ a ja som ju svojimi vibráciami a kmitaním QQQQQQ  QQQQQQ privádzal do QQQQQQ.

Necenzurovaný článok TU