Sekretárka

Sedel som na gauči v jednej firme a čakal na klienta, presnejšie povedané obchodného riaditeľa spoločnosti. Oproti mne sedela pekná sekretárka a občas ma skontrolovala svojím pohľadom. Ja som si na konferenčnom stolíku otvoril notebook a kontroloval som si veci, ktoré budem chcieť riaditeľovi predložiť.

„Nedáte si kávu?“ nadviazala rozhovor sekretárka.

„Rád by som si dal... ehm... ak tu máte...“

Zodvihla sa od stola a išla do rohu miestnosti, kde bola mini kuchynka a dala postaviť na kávu. Potom sa vrátila cestou späť k svojmu stolu.

„Tak chvíľku vydržte prosím, hneď to bude...“

„To máme dnes, ale zlý čas,“ snažil som sa udržať komunikačnú linku.

„Prosím?“

„No, že to máme dnes zlé počasie...“

„Jáj, tak to áno...a údajne to má byť ešte horšie.“

Po chvíli sa vrátila do kuchynky zaliať kávu a priniesla mi ju na konferenčný stolík.

„Tak, nech sa páči kávička.“

„Veľmi pekne Vám ďakujem, ste milá.“

„Nie je zač, rado sa stalo.“

„Ešte raz ďakujem.“

Sadla si opäť za svoj stôl oproti mne a pozerala na veľký PC monitor.

„To čierne BMW je vaše?“ odstrihla svoj pohľad od monitora smerom na mňa.

„Áno, páči sa Vám?“

„Páči,“ šibalsky sa usmiala, “veľmi pekné autíčko. Mám veľmi rada veľké, luxusné a nablýskané autá“.

„No tak to máme spoločný názor, tiež sa mi páčia veľké a pohodlné autá. Viete veľa cestujem a pri dlhých trasách to človek ocení, že sa necíti polámaný.“

„Úspešným ľudom  patria k postaveniu zodpovedajúce typy áut,“ šibalsky sa usmiala a pokračovala v práci na počítači. Ja som sa tiež pokračoval v práci na notebooku a v miestnosti nastalo asi pár minútové ticho.

-Pracujete, tu už dlho?

-No, asi šesť mesiacov, takže nie moc dlho.

-Ale tak už ste po trojmesačnej skúšobnej dobe...

-Ste s pánom riaditeľom dohodnutý na konkrétnu hodinu?

-Áno, ale viac menej orientačne.

-Tak on by tu mal byť do polhodinky. Pokojne si zatiaľ vypite tú kávu.

Za stolom vypisovala nejaké papiere.

„A koľko máte rokov? Ja viem, že sa vám to môže zdať neslušné.“

„V pohode, mám 26 rokov.“

„No ja by som vám tipoval menej...“

„Menej? Tak ďakujem za kompliment,“ usmiala sa pritom. „To poteší každú ženu.“

„Skutočne?“

„Ehm, určite áno.“

„Ja si myslím, že ženu v dnešnej dobe potešia iba peniaze...“

„To tiež,“ s chuťou sa zasmiala „to tiež, samozrejme“.

Hodnú chvíľu sa prehrabávala v papieroch a potom pokračovala v rozhovore.

„Takže idete na prvé jednanie...“

„Hmm, no jednanie... Ja niečo preňho už mám a buď to zoberie, alebo nie.“

„Ehm, ehm... tak uvidíte...“

„A že som taký zvedavý. Koľko vám tu tak dáva? Teda koľko si tu zarobíte za mesiac?“

„No, neviem či je to vhodné hovoriť, ale... okolo 700 eur.“

„Iba?“

„No takto to je.“

„A to je celkom málo na Trnavu, či?“

„No, tak asi áno, chcelo by to viac, ale zase na druhej strane, snažím sa privyrobiť si...“

„Aha, takže máte ešte nejakú prácu...“

„Ja mám ešte brigádu...“

„Čo robíte ako brigádnička?“

„Robím fitnes trénerku.“

„Skutočne?“

„Áno, je to celkom zaujímavá práca a baví ma to... šport ma baví, takže... takže preto to robím.“

„Takže aj nejaké špeciálne diéty a tak čo?“

„Diéty nie, ja nie som nejaká špeciálna zástankyňa diét...“

„Žiadne sacharidové vlny a podobné veci?“

„Nie, nie... ja som úplne na normálnej strave.“

„Ja tiež veľmi rád jem, a mohol by som jednu takú neslušnú otázku len medzi štyrmi očami?“

Pozrela sa mi do oči, usmiala sa a potom povedala:

„Záleží ako neslušná bude, ale pokojne môžete...“

„Ste vydatá?“

„Nie som.“

„Tak potom slobodná?“

„Áno.“

„Inak keď robíte to fitnes, tak to musíte mať super postavu.“

„No tak to asi áno. To by malo patriť k tomu, keď už som fitnes trénerka.“

„Viete čo? Ja mám taký nápad...“

„Aký?“

„No mám jedného klienta, čo mu robím obchodné zmluvy a on má výhradné zastúpenie pre značkové spodné prádlo a robí si vlastné reklamné letáčiky do predajní. Potrebuje tam pekné, sympatické baby, no presne také typy, ako ste Vy? Nemala by ste záujem? Mohol by som vám takúto brigádu dohodnúť a tie honoráre veľmi ľahko prepíšu výšku vášho platu... “

S úžasom sa na mňa pozrela a bolo zreteľne vidieť, že ju moja ponuka zaujala.

„Tak, ale to znie celkom fajn. Určite áno?“

„Ako, že by...“

„No páčilo by sa mi to...“

„Môžem mať takú malú otázočku? Mohla by ste mi akože ukázať vašu postavu?“

„Ehm.“

„No mňa teraz niečo napadlo, ja vám poviem prečo...“

„O.K., ja v tom nevidím problém,“ zdvihla sa od svojho stola a postavila sa predo mňa. V napasovaných tesilových nohaviciach mala neskutočne vytvarovaný zadok.

„Takže, vy máte 26 rokov...“

„Áno.“

„A bruško, čo keď by ste mi ukázala bruško?“

Trochu sa zahanbila.

„Bruško?“

„No ja chcem iba vidieť, ako ste na tom s tým fitnes.“

„To je trochu hlúpe, aby som vám tu ukazovala bruško, nie?“

„Nie, nie... nie je.“

Nadvihla si letnú blúzku a ukázala perfektne vypracované bruško.

„Wau! To je neskutočné! Tak to áno, už viem, prečo som sa pýtal.“

„Ďakujem...“

„No a keď by ste teda mala fotiť to spodné prádlo, ste s tým úplne v pohode, či do akej miery ste hanblivá?“

„Tak ja nemyslím, že som veľmi hanblivá, spodné prádlo by bolo v pohode.“

„No ak by som vás mal odporučiť, tak teraz premýšľam, že či to urobiť len tak nezištne, alebo...“

„Áno...“ usmiala sa „no...“

„Viete čo myslím...“

„No, neviem...“ pozerala sa mi pritom stále do očí a usmievala sa „neviem čo tým myslíte...“

„Také to, že žena pokľakne a...“

„Čoooooo?! To fakt? No teda to je výzva... A ďalej?“

„No a potom to môže považovať za vybavené... Ja si myslím, že je to úplne normálne a bežné.“

„To je bežné?“

„Ehm.“

Na chvíľu sklonila hlavu. Tvárila sa, že veľmi hlboko premýšľa a potom sa opäť na mňa pozrela:

„No a čo ja by som mala preto urobiť? Aby ste ma teda odporučil?“

„Veď som vám vravel, ako to bežne funguje...“

„Ehm.“

„Takže pokľaknúť?“

Na hodnú chvíľu zostala v rozpakoch, ale výraz jej tváre napovedal, že ostáva len veľmi málo k tomu, aby sa rozhodla urobiť to.

„No to je teda celkom zaujímavá, tá vaša ponuka. A baby to takto normálne robia, áno?“

„No Vy z toho získate viac ako ja. A jednoducho musíte rátať s tým, že aj klient si vás vyskúša.“

„Ako? To aj on?“

„No poviem vám to takto. Všetky tie baby, modelky ktoré takéto niečo robia, tak robia aj určité služby navyše pre svojich zamestnávateľov. Tí im zato platia slušné prachy a podobe honorárov.“

„No to ste ma teda pekne prekvapil. Dnešné ráno som nečakala s takouto ponukou.“

„No veď ja sa s vami iba bavím, ale ak ste to myslela skutočne vážne, tak...“

„Tak?“

„No ak by ste sa chcela predsa len dohodnúť. Toto je zatiaľ iba tak, že sa o tom bavíme, ako to chodí...“

„Ehm...“ v rukách si pretáčala pero a pozerala sa stále na mňa „no možno by som o tom aj premýšľala.“

„Kľudne, veď ja mám času dosť... alebo vám nechám na seba vizitku.“

„Ak by som to ako skutočne prijala, tááaak, to vám musím akože to...?“

„No presne tak ako som hovoril. Tak, ako to bežne chodí...“

Zakusla si do pier a jednou rukou prehrabla vo vlasoch. Potom sa zdvihla od stola.

„Samozrejme, by ste mala istotu že... jednoducho ten džob dostanete. Ja jednoducho s babami nevyj*b*vam, prepáčte za výraz.“

„Áno... no tak ja by som asi nato pristúpila.“

„Áno?“ spýtal som sa s veľkým očakávaním.

„Chvíľku vydržte...“ zdvihla telefón a niekomu volala.

Ja som s napätím očakával, čo sa bude diať.

„Marienka, prosím ťa, ak by si chcela niečo odo mňa, tak ma teraz asi polhodinku neruš. Budem mať konferenčný hovor. O.K?...“

Pochopil som, že si vytvorila nerušené prostredie, aby sa mohla venovať zaslúženej práci. Ja som samozrejme nechcel vyzerať ako chudák, ktorý si takýmto lacným spôsobom  chce vynútiť sex, ale normálne som vybral z peňaženky 200 Eur a položil som jej ich na stôl. Pozrela na peniaze a len sa usmiala:

„Tak poďte ku mne bližšie...“

„Takže sme dohodnutí, áno?“

„Dohodnutí,“ odpovedala súhlasne.

„Myslíte, že teraz nikto nepríde?“

„Nebojte sa, teraz nás nikto nebude rušiť , riaditeľ chodí samostatným vchodom do svojej pracovne a to ho budem počuť.“

Pristúpil som k jej stoličke a spýtal sa:

„Tak ako to urobíme?“

„Nič, iba stojte prosím?“

„Aha...“

Pokračovanie príbehu TU

Prázdniny s pani Simonou

Pochádzam z malého mesta na západnom Slovensku a každý rok som cez letné prázdniny chodila k mojej starej mame do malej dedinky na strednom Slovensku. Keď som chodila ešte na základnú školu tak som tam zotrvala aj celé dva prázdninové mesiace . Krásne hory a lesy, čistý vzduch, milí ľudia, ktorí ma cez babku veľmi dobre poznali. V podstate postupne z roka na rok aj ja ich. V jeden pekný letný deň, keď som sa už ako stredoškoláčka vybrala na prechádzku do neďalekého lesa za dedinou, asi po takej hodinke vychutnávania lesného ticha, sadla som si na pník vedľa príjemným zvukom žblnkotavého potoka. Bola som v tom, že som tam úplne sama. Horúci vzduch vo mne vyvolával aktívnu činnosť hormónov a ja som jednoducho dostala chuť sa v tom lese urobiť. U babky som nemala také súkromie, aby som sa mohla riadne uvoľniť a moje orgazmy boli veľmi hlasné aj keď som bola mladá žabka. Trvalo to asi len dve minúty, keď som postupne naberala krúživými pohybmi v dierke na obrátkach. Zrazu upss! Prišiel nečakaný moment prekvapenia. 

Na akékoľvek zachraňovanie situácie už bolo neskoro. Stála nado mnou  v slamenom klobúku a bledomodrých šatočkách. Uprene ma pozorovala s podivne napätým výrazom v tvári. Zhlboka vydýchla a usmiala sa. Tvár mi horela hanbou. Vybrala som prsty z dierky a široko roztiahnuté pokrčené nohy som dala kolenami k sebe. Vstala  som a pretiahla sukňu cez boky. Na nohavičky už nebol čas, tie som skrčila v dlani. Spoznala som ju okamžite. Bola to pani z veľkej chalupy tesne pri lese na konci dediny. Bola to zbohatlíčka z Bratislavy, ale ľudia v dedine s ňou nemali problém a aj ona bola k nim veľmi milá. Žiadna namyslená veľkomeštianka. Kde sa tam ale vtedy vzala, netuším do dnes. Nadvihla malý pletený košíček:

„Je tu plno jahôd, nechceš?“

Zavrtela som hlavou a stála som tam ako debil.

„Ty si tu v dedine na prázdninách, však?“ povedala a mne nezostávalo nič iné iba prikývnuť. Pristúpila ku mne a pohladila ma po tvári.

„No tak prečo sa červenáš. Ja to predsa nikomu nebudem rozprávať.“

Rozpačito som pokrčila ramenami. Čo na to predsa povedať?

 „To sa tu nenudíš? Také mladé dievča. Koľko máš vôbec rokov?“

„Šestnásť,“ pípla som.

„Vieš čo? Príď ku mne večer na chalupu, urobíme si oheň a opečieme viedenské klobásky.  U babky ti to vybavím, poznáme sa. Čo ty na to?“

Znovu som pokrčila ramenami a nerozhodne prikývla. Keď vás niekto v lese nachytá pri prstovaní  p*čky, tiež asi veľa rečí nenarobíte.

„Takže o šiestej,“ povedala pani a stratila sa v kroví.

Keď som sa vrátila domov, babula  fakt o všetkom už vedela. Teda o tom pozvaní samozrejme. To dá rozum.

„Pani Simona povedala, že pre tvoje bezpečie nechce, aby si sa v noci ťahala z horného konca cez celú dedinu,  tak ťa nechá u nej prespať.“

 Chudák babička, je to stará škola. Nie som úplne hlúpa a tak mi bolo všetko jasné. Sama som sa divila, ako ma to nadchádzajúce dobrodružstvo vzrušuje. Ale čo, napokon mala tá Simona pravdu. Tam skutočne skapal pes. Koniec koncov, keď  to tam bude o ničom, môžem kedykoľvek odísť.

 Vyšliapala som hore dedinou až na horný koniec k začiatku lesa. Tá chalupa bola celá zmodernizovaná  a pomerne veľká. Okolo celého objektu bol vysoký živý plot, takže zvonku nebolo vidieť na dvor. Drevená bránka bola otvorená a tak som vošla do dvora. Pani Simona sedela v plavkách na záhrade a čítala si časopis. Zamávala mi.

„Je teplo, však?“ povedala, položila časopis a vošla do chalupy. Mrkla som na titulnú stránku časopisu a spozorovala  milujúci sa pár žien. Aha. Simona mi priniesla orosenú  plechovku piva.

„ V tomto teple je pivo najlepšie. Ale nikomu ani muk!“ dala si ukazovák na pery.

 „Jasnačka pani...“

 „Hovor mi jednoducho Simona alebo Sima,“ zasmiala sa. „Plavky tu asi nemáš však? A ja som ti to zabudla povedať.“

Priznala som sa, že ma to nenapadlo. Pritom som už išla toľkokrát okolo a cez plot som počula skákanie do vody. Ale čo už.

 „Nevadí, tak sa budeš kúpať iba tak. Na viedenské klobásky je ešte čas.“

 Opatrne sa ponorila do bazéna, vykúkala jej iba hlava.

 „Tak poď, je to super.“

Pomaly som si vyzliekala sukňu.

 „Hádam by si sa nehanbila, veď sme obe ženy.“

 Nahá som sa ponorila vedľa nej. Simona siahla za seba a podala mi pohár s vínom. Môj Bože, to sa mi začalo páčiť. Tam sa so mnou konečne jednalo ako s dospelou! Popíjali sme a hovorili o všetkom možnom. Simona bola výborná spoločníčka. Slnko zapadlo a vo vode už bolo chladno.

„Poď na chvíľku dovnútra. Osušíme sa a niečo pojeme.“

Priznala som sa, že ani nemám hlad, ale dala by som si skôr ešte trochu toho vína. Nemohla som sa nabažiť  toho pocitu dospelosti.

„Vieš čo? Tak si zakúrime v krbe a už zostaneme tu. Alebo chceš oheň vonku?“

„ Ja by som radšej zostala. Máte to tu fajn.“

„ Dobre,“ povedala Simona a začala kmitať. Rozkúrila krb, priniesla drevo a na veľký tác nakrájala chlieb a viedenské klobásky. Potom zatvorila okenice a zamkla chalupu.

„ Je to tu na samote,“ povedala ospravedlňujúc. Odpovedala som jej, že je to v poriadku. Simona postavila na stôl šampanské. Parádička. Lenivo som sa rozvalila na sedačke.

„ Nepustíme si nejaké video?“ opýtala sa Simona medzi dvoma šlukmi z dlhej cigarety.

„ A čo máte?“

„Čo by si chcela?“

„Nechám to na vás. Veď sme tu dve samé ženské. Dala som si ukazovák na pusu. Simona ma napodobnila a potom vybrala film. Dievča s navlečeným kolíkom  š*kala kamošku kľačiacu na kolenách. Spomenula som si na Mirku, ako sme si ich u nej v izbičke pekne nah*nili. Pocítila som vzrušenie. Simona bola zrelá žena okolo štyridsiatky a ja som sa začínala tešiť, aby niečo poriadne začala. Sama som nemohla, to by bolo hlúpe.

„Ty Renátka, na čo si myslela tam v lese? Vieš dnes keď si si to robila.“

„Viete, že ani neviem... asi na to, aby mi bolo dobre.“

„Robíš si to často?“ Simona mala zastretý hlas.

„Robím, myslím že na tom nič nie.“

„No samozrejme, ja to tiež mám rada.“

Hovorili sme spolu a sledovali film. Padla druhá fľaša šampusu. Simona si sadla vedľa mňa a mierne roztiahla nohy. Očkom som sledovala, ako si tajne rozopína gombíky na šatách. Potom si ich zospodu vyhrnula a prstami si prehrabávala pár chĺpkov  na k*nde. To už bolo na mňa priveľa, cítila som, že úplne tečiem. Položila som dlaň na jej stehno a zľahka zmačkla. Slabo zastonala a zatvorila oči. Pootočila  som sa k nej a rozopla ostatné gombíky. Potom som šaty úplne rozhrnula. Mala obrovské prsia s tmavohnedými bradavkami.

„Chcete ju nahoniť?  opýtala som sa šepotom.

„Nevykaj mi!  Urob mi to ty moja malá k*rvička,“ chytila sa rukami za spodky stehien a otvorila sa. Vstala som, vyzliekla sa do nohavičiek a kľakla  pred ňu. Rukami som jej chytila zadoček a lízala p*ču. Otvorila oči.

„To je nádhera, taká malá a šikovná mačička,“ zastonala.

Nabrala si plnú hrsť mojich blonďavých  vlasov a trela si nimi p*ču okolo môjho jazyka. Za chvíľu začala híkať a prirážať.

„Už budem, makaj!“

 Strčila som jej do k*ndy prst a zúrivo š*kala.

„Áááááá,“ vyrazila zo seba metúca sa Simona a skrčila sa do klbka. Niekoľkokrát som ju pleskla po zadočku až to hlasito zamľaskalo. Sadla som si a napila sa vína. Simona sa ľahko chvela a stále ležala. Potom otvorila oči a usmiala sa.

„Ty blonďavá potvorka, ty si mi dala,“ zahrozila sa mi prstom a posadila sa.

„Chutila som ti?“

„Áno, veľmi. Máš ju tak veľkú a voňala mi.“

 „Tak poď ku mne, poď sem.“

 Ľahla som si na chrbát na jej stehná. Ešte si ma trochu posunula tak, že som mala zadoček v jej rozkroku. Roztiahla som nohy. Jednou rukou mi hladkala p*čku a druhou moje prsia.

„Najradšej by som ti tie prsíčka zjedla, máš krásne ružové bradavky,“ zohla sa a sala mi nabehnuté bradavky.

 „Si tak mladá,“ zašepkala. Po chvíľke sa začala venovať mojej p*čke.

„Tak čo urobíme s tou tvojou blonďavou buchtičkou?“

Necenzurovaná 1.časť príbehu TU

Pokračovanie 2.časti príbehu TU