Sekretárka

Sedel som na gauči v jednej firme a čakal na klienta, presnejšie povedané obchodného riaditeľa spoločnosti. Oproti mne sedela pekná sekretárka a občas ma skontrolovala svojím pohľadom. Ja som si na konferenčnom stolíku otvoril notebook a kontroloval som si veci, ktoré budem chcieť riaditeľovi predložiť.

„Nedáte si kávu?“ nadviazala rozhovor sekretárka.

„Rád by som si dal... ehm... ak tu máte...“

Zodvihla sa od stola a išla do rohu miestnosti, kde bola mini kuchynka a dala postaviť na kávu. Potom sa vrátila cestou späť k svojmu stolu.

„Tak chvíľku vydržte prosím, hneď to bude...“

„To máme dnes, ale zlý čas,“ snažil som sa udržať komunikačnú linku.

„Prosím?“

„No, že to máme dnes zlé počasie...“

„Jáj, tak to áno...a údajne to má byť ešte horšie.“

Po chvíli sa vrátila do kuchynky zaliať kávu a priniesla mi ju na konferenčný stolík.

„Tak, nech sa páči kávička.“

„Veľmi pekne Vám ďakujem, ste milá.“

„Nie je zač, rado sa stalo.“

„Ešte raz ďakujem.“

Sadla si opäť za svoj stôl oproti mne a pozerala na veľký PC monitor.

„To čierne BMW je vaše?“ odstrihla svoj pohľad od monitora smerom na mňa.

„Áno, páči sa Vám?“

„Páči,“ šibalsky sa usmiala, “veľmi pekné autíčko. Mám veľmi rada veľké, luxusné a nablýskané autá“.

„No tak to máme spoločný názor, tiež sa mi páčia veľké a pohodlné autá. Viete veľa cestujem a pri dlhých trasách to človek ocení, že sa necíti polámaný.“

„Úspešným ľudom  patria k postaveniu zodpovedajúce typy áut,“ šibalsky sa usmiala a pokračovala v práci na počítači. Ja som sa tiež pokračoval v práci na notebooku a v miestnosti nastalo asi pár minútové ticho.

-Pracujete, tu už dlho?

-No, asi šesť mesiacov, takže nie moc dlho.

-Ale tak už ste po trojmesačnej skúšobnej dobe...

-Ste s pánom riaditeľom dohodnutý na konkrétnu hodinu?

-Áno, ale viac menej orientačne.

-Tak on by tu mal byť do polhodinky. Pokojne si zatiaľ vypite tú kávu.

Za stolom vypisovala nejaké papiere.

„A koľko máte rokov? Ja viem, že sa vám to môže zdať neslušné.“

„V pohode, mám 26 rokov.“

„No ja by som vám tipoval menej...“

„Menej? Tak ďakujem za kompliment,“ usmiala sa pritom. „To poteší každú ženu.“

„Skutočne?“

„Ehm, určite áno.“

„Ja si myslím, že ženu v dnešnej dobe potešia iba peniaze...“

„To tiež,“ s chuťou sa zasmiala „to tiež, samozrejme“.

Hodnú chvíľu sa prehrabávala v papieroch a potom pokračovala v rozhovore.

„Takže idete na prvé jednanie...“

„Hmm, no jednanie... Ja niečo preňho už mám a buď to zoberie, alebo nie.“

„Ehm, ehm... tak uvidíte...“

„A že som taký zvedavý. Koľko vám tu tak dáva? Teda koľko si tu zarobíte za mesiac?“

„No, neviem či je to vhodné hovoriť, ale... okolo 700 eur.“

„Iba?“

„No takto to je.“

„A to je celkom málo na Trnavu, či?“

„No, tak asi áno, chcelo by to viac, ale zase na druhej strane, snažím sa privyrobiť si...“

„Aha, takže máte ešte nejakú prácu...“

„Ja mám ešte brigádu...“

„Čo robíte ako brigádnička?“

„Robím fitnes trénerku.“

„Skutočne?“

„Áno, je to celkom zaujímavá práca a baví ma to... šport ma baví, takže... takže preto to robím.“

„Takže aj nejaké špeciálne diéty a tak čo?“

„Diéty nie, ja nie som nejaká špeciálna zástankyňa diét...“

„Žiadne sacharidové vlny a podobné veci?“

„Nie, nie... ja som úplne na normálnej strave.“

„Ja tiež veľmi rád jem, a mohol by som jednu takú neslušnú otázku len medzi štyrmi očami?“

Pozrela sa mi do oči, usmiala sa a potom povedala:

„Záleží ako neslušná bude, ale pokojne môžete...“

„Ste vydatá?“

„Nie som.“

„Tak potom slobodná?“

„Áno.“

„Inak keď robíte to fitnes, tak to musíte mať super postavu.“

„No tak to asi áno. To by malo patriť k tomu, keď už som fitnes trénerka.“

„Viete čo? Ja mám taký nápad...“

„Aký?“

„No mám jedného klienta, čo mu robím obchodné zmluvy a on má výhradné zastúpenie pre značkové spodné prádlo a robí si vlastné reklamné letáčiky do predajní. Potrebuje tam pekné, sympatické baby, no presne také typy, ako ste Vy? Nemala by ste záujem? Mohol by som vám takúto brigádu dohodnúť a tie honoráre veľmi ľahko prepíšu výšku vášho platu... “

S úžasom sa na mňa pozrela a bolo zreteľne vidieť, že ju moja ponuka zaujala.

„Tak, ale to znie celkom fajn. Určite áno?“

„Ako, že by...“

„No páčilo by sa mi to...“

„Môžem mať takú malú otázočku? Mohla by ste mi akože ukázať vašu postavu?“

„Ehm.“

„No mňa teraz niečo napadlo, ja vám poviem prečo...“

„O.K., ja v tom nevidím problém,“ zdvihla sa od svojho stola a postavila sa predo mňa. V napasovaných tesilových nohaviciach mala neskutočne vytvarovaný zadok.

„Takže, vy máte 26 rokov...“

„Áno.“

„A bruško, čo keď by ste mi ukázala bruško?“

Trochu sa zahanbila.

„Bruško?“

„No ja chcem iba vidieť, ako ste na tom s tým fitnes.“

„To je trochu hlúpe, aby som vám tu ukazovala bruško, nie?“

„Nie, nie... nie je.“

Nadvihla si letnú blúzku a ukázala perfektne vypracované bruško.

„Wau! To je neskutočné! Tak to áno, už viem, prečo som sa pýtal.“

„Ďakujem...“

„No a keď by ste teda mala fotiť to spodné prádlo, ste s tým úplne v pohode, či do akej miery ste hanblivá?“

„Tak ja nemyslím, že som veľmi hanblivá, spodné prádlo by bolo v pohode.“

„No ak by som vás mal odporučiť, tak teraz premýšľam, že či to urobiť len tak nezištne, alebo...“

„Áno...“ usmiala sa „no...“

„Viete čo myslím...“

„No, neviem...“ pozerala sa mi pritom stále do očí a usmievala sa „neviem čo tým myslíte...“

„Také to, že žena pokľakne a...“

„Čoooooo?! To fakt? No teda to je výzva... A ďalej?“

„No a potom to môže považovať za vybavené... Ja si myslím, že je to úplne normálne a bežné.“

„To je bežné?“

„Ehm.“

Na chvíľu sklonila hlavu. Tvárila sa, že veľmi hlboko premýšľa a potom sa opäť na mňa pozrela:

„No a čo ja by som mala preto urobiť? Aby ste ma teda odporučil?“

„Veď som vám vravel, ako to bežne funguje...“

„Ehm.“

„Takže pokľaknúť?“

Na hodnú chvíľu zostala v rozpakoch, ale výraz jej tváre napovedal, že ostáva len veľmi málo k tomu, aby sa rozhodla urobiť to.

„No to je teda celkom zaujímavá, tá vaša ponuka. A baby to takto normálne robia, áno?“

„No Vy z toho získate viac ako ja. A jednoducho musíte rátať s tým, že aj klient si vás vyskúša.“

„Ako? To aj on?“

„No poviem vám to takto. Všetky tie baby, modelky ktoré takéto niečo robia, tak robia aj určité služby navyše pre svojich zamestnávateľov. Tí im zato platia slušné prachy a podobe honorárov.“

„No to ste ma teda pekne prekvapil. Dnešné ráno som nečakala s takouto ponukou.“

„No veď ja sa s vami iba bavím, ale ak ste to myslela skutočne vážne, tak...“

„Tak?“

„No ak by ste sa chcela predsa len dohodnúť. Toto je zatiaľ iba tak, že sa o tom bavíme, ako to chodí...“

„Ehm...“ v rukách si pretáčala pero a pozerala sa stále na mňa „no možno by som o tom aj premýšľala.“

„Kľudne, veď ja mám času dosť... alebo vám nechám na seba vizitku.“

„Ak by som to ako skutočne prijala, tááaak, to vám musím akože to...?“

„No presne tak ako som hovoril. Tak, ako to bežne chodí...“

Zakusla si do pier a jednou rukou prehrabla vo vlasoch. Potom sa zdvihla od stola.

„Samozrejme, by ste mala istotu že... jednoducho ten džob dostanete. Ja jednoducho s babami nevyj*b*vam, prepáčte za výraz.“

„Áno... no tak ja by som asi nato pristúpila.“

„Áno?“ spýtal som sa s veľkým očakávaním.

„Chvíľku vydržte...“ zdvihla telefón a niekomu volala.

Ja som s napätím očakával, čo sa bude diať.

„Marienka, prosím ťa, ak by si chcela niečo odo mňa, tak ma teraz asi polhodinku neruš. Budem mať konferenčný hovor. O.K?...“

Pochopil som, že si vytvorila nerušené prostredie, aby sa mohla venovať zaslúženej práci. Ja som samozrejme nechcel vyzerať ako chudák, ktorý si takýmto lacným spôsobom  chce vynútiť sex, ale normálne som vybral z peňaženky 200 Eur a položil som jej ich na stôl. Pozrela na peniaze a len sa usmiala:

„Tak poďte ku mne bližšie...“

„Takže sme dohodnutí, áno?“

„Dohodnutí,“ odpovedala súhlasne.

„Myslíte, že teraz nikto nepríde?“

„Nebojte sa, teraz nás nikto nebude rušiť , riaditeľ chodí samostatným vchodom do svojej pracovne a to ho budem počuť.“

Pristúpil som k jej stoličke a spýtal sa:

„Tak ako to urobíme?“

„Nič, iba stojte prosím?“

„Aha...“

Pokračovanie príbehu TU