„Ahoj ujo!“ s radosťou ma vítala Karolova dcéra Monika. „Otec príde až zajtra, tak ma poslal, aby som ti otvorila a že mám skočiť ešte niečo nakúpiť.
Poďakoval som sa za starostlivosť a požiadal ju o kávu. S maximálnou pohodičkou som zasadol do kresla a pozoroval Moniku ako sa činí. Bolo sa načo pozerať. Mladé pevné prsia jej napínali malé tričko a dráždivo sa pohojdávali pri každom jej pohybe. Akurát keď som hodnotil jej nohy, spadol jej na zem vrchnáčik od kávovej nádoby. Monika sa preň zohla a ja som mohol oči nechať na jej nádherne vymodelovanom zadočku ktorý vyčnieval z neúmyselne odhalenej a zradnej minisukni. O malú chvíľu som mal na stole svoju dennú drogu. Monika sa posadila oproti mne a zapálila si.
„Nepovieš to fotrovi, že?“ uistila sa.
Zavrtel som hlavou. Môj pohľad priťahovali jej stehná, medzi ktorými sa občas mihol vypuklý trojuholníček jej nohavičiek.
„Čo sa deje?“ všimla si moje náhle mlčanie Monika.
„Som niekde špinavá?“ a začala skúmať s obavami svoje bledé tričko.
„Nič sa nedeje,“ prebral som sa. „Už si veľká slečna, tak si sadni poriadne, alebo bež na nákup, pretože... no skrátka... mám hlad.“
„Tak ja sa idem osprchovať a potom skočím do obchodu,“ vyslobodila ma z rozpakov Monika a zmizla v kúpeľni.
Asi za desať minút prišla, mala na sebe voľnú košeľu a pod ňou, Panebože – iba biele nohavičky priliehavé tak na tesno, akoby ich ukradla niekde v materskej škôlke. Zobrala mi opäť cigaretu, postavila sa k oknu a začala si česať vlhké vlasy. Skoro nahý zadoček sa jej vrtel pri každom pohybe a ja som cítil ako sa mi môj chobot nalieva krvou a tvrdne. Radšej som zatvoril oči.
„Dymí sa ti z auta,“ ozvalo sa od okna.
V tom momente som stál za ňou. A samozrejme, slnko už začínalo páliť a menilo na paru lesklé kvapky rosy na streche môjho draka. V tej chvíli sa Monča akoby náhodou poškriabala vzadu na stehne. Stál som blízko a chrbát jej ruky sa niekoľkokrát otrel o moje napnuté nohavice. Nenašiel som v sebe silu odstúpiť. Po chvíli, keď už bolo jasné, že to nie je náhoda, otočila Monika ruku a jej dlaň sa pritisla na môj tvrdý úd. Zatočila sa mi hlava. Nechal som zvedavú ruku tam, kde pristála a horlivo som premýšľal čo ďalej. Monika ma nechala vydýchnuť.
„Chcem Ťa,“ jednoducho povedala a otočila sa oproti mne.
„Prečo?“ opáčil som slaboducho a bezmocne sa prizeral ako mi rozopína džínsy.
„Paľo už mi lezie na nervy a mám ho dosť.“
Vedel som, že mala nejakého frajera Paľa. Bol od nej starší a celkom taký borec.
„Čo proti nemu máš?“ alibisticky som sa spýtal zatiaľ čo moja pravá ruka vkĺzla medzi teplé dievčenské stehná.
„Príde z tréningu, rýchlo ma pretiahne, možno nie ani dve minúty a utečie preč. A vždy musí byť tma.“
Môj ukazovák našiel malú ryhu uprostred nohavičiek. Skoro naraz Monika zhodila moje džínsy a nedočkavo mi stiahla slipy na stehná. Oddal som sa osudu.
„Tak dobre, pýtala si si to, tak máš to mať.“
Zahodil som kamarátske vzťahy za hlavu a zatiahol Monču k pohovke. Cestou som zahodil nohavice aj slipy. Zatiaľ čo som rozopínal košeľu, Monika dychtivo pozerala medzi moje stehná.
„Môžem?“ opýtala sa podľa mňa celkom zbytočne a opatrne sa dotkla môjho žaluďa.
„Rob čo chceš, nepýtaj sa. Ja ti budem tiež robiť čo chcem.“ Oboma rukami som si vychutnal útly dievčenský pás. Potom som jej začal vyzliekať tričko. Musela na chvíľu dvihnúť ruky, ale hneď ich spustila do môjho klina. Vzal som do dlaní jej mladé prsia, dráždivo biele, tam, kde slnko nesmelo cez úsporné plavky. Vzrušením som prešiel prstami jej tvrdé bradavky a na moje prekvapenie, prsia stvrdli ešte viac. Jemným tlakom na nežné ramená som prinútil Moniku, aby pokľakla. Dráždila ma oboma rukami, ale to nebolo to pravé. Zastavil som jej ruky. Vzal som...
