Amazonka

 Chodím so svojim terajším priateľom Janom už päť mesiacov. Schválne píšem "už", lebo toto je zatiaľ moje najdlhšie chodenie s chalanom a dúfam, že sa to s ním tak rýchlo neskončí. Mám totiž pocit, že som našla muža, ktorý ma berie takú aká som, so všetkými mojimi muchami. Som obyčajná baba, ale skôr mám viacej kamarátov ako kamarátok. Možno je to aj mojím spôsobom života. Nepotrpím si na módu. Som rockerka a preto aj môj šatník je veľmi jednoduchý. Pár džínsov a samozrejme koženná bunda na leto aj hrubšia na zimu nesmú chýbať. Hudbu mám veľmi rada a chodievam veľa na koncerty či letné festivaly. Na jednom takom som sa zoznámila aj s Janom. On ma potom zoznámil aj s jeho partiou. Chodievame spolu so pubu na pivko alebo v lete na táboráky, posedenie s gitarou pri ohni. Páči sa mi tento štýl života. Som ešte mladá, študujem a nerada si komplikujem život. S Janom sme na začiatku bolo iba dobrí kamaráti. Predtým ako som zistila, že cítime k sebe viac, chodila som s dvoma kamošmi jeho partie. Samozrejme,  že nie naraz, ale postupne som ich vyskúšala. So žiadnym z nich som však nespala, aj keď sa mi ponúkali niekoľko krát. Bola som v týchto veciach dosť opatrná. Nerada rozťahujem nohy len tak. Aby som ich však uspokojila, vždy som to uhrala na kvalitnú fajku. Nemala som im to problém ani spapať a to ich veľmi uspokojovalo. Nakoľko ma však videlo neraz nahú, prischla mi prezývka "Amazonka". Bolo to kvôli môjmu hustému ochlpeniu tam dole. Neholila som si ju iba občas upravila zastrihnutím chĺpkov. Viem, že v dnešnej dobe je to už rarita, ale mne to absolútne nevadilo mať bobríka medzi nohami. Zdalo sa mi, že muži sa viac zaujímajú o zvyšok môjho tela, hlavne o moje prsia, ktoré sú dosť veľké a neovisajú.  Akceptovala som konzervatívny názor mojej mamy, že príroda presne vedela prečo to tak má byť. Chráni nás to pred nečistotami a baktériami, ktoré môžu spôsobiť zdravotné problémy. Viem, že chalanov v partii to aj rajcovalo. Každý z nich túžil aspoň raz vidieť môjho bobra. Najodvážnejšie reči mali vždy po pár pivách, ale vždy som ich nejako odbila. Keď som potom začala chodiť s Janom, páčilo sa mi na ňom, že z jeho strany to nebolo to, čo by chcel prvé vidieť a skúsiť. V súkromí sme sa bavili o úplne iných veciach a moje srdce si získal hlavne tým, že okrem inteligencie oplýval aj manuálnou zručnosťou. Veľa krát porobil veci u nás doma a odľahčil tak mamu od volania všelijakých hodinových majstrov. Nám to doma nemal kto urobiť nakoľko otec bol s matkou rozvedený a nežil s nami v jednej domácnosti. Jana som si inak tiež dosť dlho držala od tela čo sa súlože týka. Podľa potreby tiež dostal fajku a tváril sa, že mu to tak postačuje. Postupom času však chcel svoju pozornosť voči mne prejaviť recipročným orálom. Zo začiatku som mala trošku výhrady, ale napokon som zistila, že je skvelý lízač a dokážem sa pri ňom pekne spraviť. Takto sme sa nejaký čas vzájomne uspokojovali až prišiel ten osudný moment. V jeden pekný večer sa ma spýtal, či som niekedy rozmýšľala nad tým, že by som si oholila chĺpky na ohanbí... Najprv som nechcela len tak prerušiť niekoľkoročnú tradíciu od prvého zarastenia, ale potom som predsa len chcela podstúpiť tú zmenu už len kvôli tomu, že Jano si veľa krát vyberal z úst moje chĺpky po dlhotrvajúcom, kvalitnom lízaní mojej mušličky. Toto moje rozhodnutie nenastalo len tak. Absolvovali sme predtým ešte dve či tri diskusie. Povedal mi, že by chcel vidieť viac z mojej mušličky. a pozorovanie toho zvláštneho záblesku mojej dierky, keď som sa doma prechádzala po kúpeľni (za situácie že mama nebola doma), ho vedelo veľmi vzrušiť. Jeho vzrušujúca požiadavka tiež stála za veľkú úvahu z mojej strany. Ak ho to vzrušovalo a bol by potom ešte pozornejší, nebolo v tom prípade nad čím váhať. Po rozhodnutí musel prísť na rad samotný skutok. Urobila som si kúpeľ. Predtým som si ešte zaobstarala nový holiaci strojček a holiacu penu. Poradili mi, že na moje husté strnisko by bol na začiatok najlepší strojček určený pre pánov. Zvolila som teda pánsky  niekoľkočepieľkový Fusion. Ďalším krokom bolo už iba ostrihať svojho bobríka. Ostrihanie masy chĺpkov medzi nohami mi trvalo dlhšie ako som si pôvodne myslela, a keď som konečne skončila, vedela som, že som sa dostala do bodu, z ktorého už niet návratu. Po dlhom pomalom namáčaní v kúpeli som si sadla na kraj vane a votrela si do strniska penu. Potom som sa zhlboka nadýchla, prešla som žiletkou po Venušinom pahorku a pozrela sa na plešinku. Po niekoľkých ťahoch mi to začalo ísť od ruky, až kým som si nevychutnávala pohľad na pokožku mojej dierky, ktorá sa pomaly vynorila z temného, zarasteného lesa. Po niekoľkých minútach sa môj trojuholníček stratil a urobila som si prehliadku svojho diela. Moje pysky ohanbia boli dosť malé, ale pekne tvarované. Ani neviem, ale zrazu som sa začala mať viacej rada. Bola som rozrušená pohľadom, ktorý sa mi naskytol. Začala som konečne rozumieť tomu, prečo Jano okolo toho robil taký poplach. Nanešťastie  oblasť medzi dierkou a zadkom bola oveľa hustejšia ako som si myslela! Holiace strojčeky naozaj nie sú navrhnuté  na to, aby zapadli do takýchto štrbín, a ja som nakoniec skončila s jednou nohou na podlahe a druhou na vani a s hlavou prakticky medi nohami, aby som videla, čo tam vlastne robím. Po niekoľkých ťahoch som si siahla dozadu, aby som skontrolovala, či tam neostali ešte zabudnuté chĺpky. Pokožka bola neuveriteľne citlivá a nemohla som sama sebe zabrániť, aby som si nevložila prst medzi svoje pysky do prekvapivo vlhkej k*ndy. Zopár šplechnutí vodou neskôr, a bola som kompletne vyholená. Mala som ju, ako sa vraví, ako dieťa prdelku. Stála som pred zrkadlom, aby som mala lepší výhľad. Otočila som sa a sklonená v páse som vystrčila zadok oproti zrkadlu a skontrolovala svoj zadoček a dierku. Bol to veľmi pekný pohľad. Zrazu som si uvedomila tie narcistické sklony. Možno to bude znieť nafúkane, ale pohľad na moju čerstvo oholenú mušličku ma vzrušil. Vkĺzla som si rukou medzi nohy odzadu a otvorila som si tie dva záhyby na svojej dierke, pričom som sa naďalej pozorovala. Keď som sa takto na seba pozerala, bolo to akoby som sa dívala na inú ženu a priznám sa, že som to považovala za trochu výstredné. Moje šťavy sa leskli vo vnútri mojej mušličky a môj ukazovák sa plazil ďalej dnu a zasunul sa hlboko do mojej diery...

Celý (necenzurovaný) príbeh nájdete TU

Okradol ma Barbie-man

Môj príbeh sa odohral v New Yorku. Bolo to mesto, kde som strávila viac ako dve desaťročia môjho osobného aj pracovného života. Avšak ani vo sne by ma nenapadlo, že práve tu sa môžem stať obeťou sexuálneho poníženia a podvodu v jednom.

Môjho milenca pre každý prípad dodala agentúra, v jedno piatkové popoludnie, pokiaľ som bola ešte v práci. Keď som prečítala správy, zobrala som si prvý možný taxík a uháňala domov. Mala som originálne zariadený byt. Moja čistučká obývačka páchla atramentom a čerstvým čajom. Na všetkých stoloch z teakového dreva stáli ruže. Biely nábytok s hnedými lištami vždy každého očaril. Zavrela som za sebou dvere. Môj milenec pre každý prípad Ken vyšiel z kuchyne. Jeho kimono z čierneho hodvábu bolo otvorené. Mohla som obdivovať jeho chlpatú hruď až po pupok. V štíhlych rukách držal čajovú šálku. Mal čierne vlasy a čokoládovo hnedé oči. Moje telo sa zachvelo. Ken sa usmial. To bol pozdrav na privítanie. Bolo to preto, že jedna z mojich požiadaviek bola málo rozprávať a viac konať. Nepotrebovala som kecača, v práci som sa narozprávala dosť.

„Hallo" - povedala som neistým hlasom. Ešte som s ním nikdy nebola sama. Veď som ho v skutočnosti videla iba raz.

Ken mi podal šálku s čajom. Bola teplá. A pomaly mi rozopínal blúzku. Keď sa teplými prstami dotkol mojej pokožky, cítila som ako mi udrela krv do tváre. Trocha sa mi zatočila hlava, ako keby som mala vypité. On sa ma jemne dotýkal – správne a na správnych miestach. Tam, kde som chcela byť odjakživa láskaná. Zastenala som a stiahla som ho na seba. V tom momente som ho potrebovala tak ako ešte nikdy nikoho.

V mesiacoch po rozvode som prechádzala do práce v lokálnom rozhlase každý deň okolo veľkej budovy z chrómu a skla. Ale v ten deň, ktorý kedysi býval mojim svadobným dňom, zašla som konečne do agentúry, nad ktorou bola tabuľa s nápisom: Perfektný muž pre každý prípad – Dajte si nezáväzne poradiť. Vnútri to akosi páchlo sexom, tak ako keby tam ktosi kefoval a práve miestnosť opustil. Pred oblokmi stáli veľké zelené palmy a bránili výhľadu von. Hromady vankúšov ležali na plyšových kobercoch a ručne vyrezávané japonské deliace steny, na ktorých boli zobrazené milujúce sa páry, rozdeľovali miestnosť na malé separé. Cítila som sa, ako keby som bola vošla do spálne nejakého bohatého muža.

Keď sa za mnou s ľahkým zasyčaním zatvorili dvere, vošiel čierno-zlatými dverami muž. Mal na sebe decentný oblek, ktorý zdôrazňoval jeho vlasy a zatienil vrásky na jeho tvári. Ošacovala som ho tak na 45, hoci mohol mať aj 60 rokov.

„Čím môžem poslúžiť?“ – spýtal sa a chvíľku sa mi zdalo, že v jeho hlase počujem stopu po výsmechu.

„Naši muži pre každý prípad sú úplne osobitné individuality. Sú výnimoční nielen svojou inteligenciou, ale očaria vás aj svojou krásou. Stačí si len vybrať z katalógu a ostatné už všetko našijeme na mieru podľa vašich požiadaviek. Chcete ho pre seba, alebo pre niekoho iného?“

Skoro, povedala som, že ho hľadám ako darček  k narodeninám pre priateľku.

„Pre mňa,“ povedala som napokon.

„Výborne.“ Vložil jednu ruku do druhej  a jeho pohľad bol odrazu veľmi teplý.

„Máte záujem pozrieť si katalóg modelov?“

Prikývla som hlavou. Podal mi do rúk katalóg z kvalitného lesklého papiera, kde som si prezerala fotografie nádherných mužov s krátkym popisom o každom z nich. Bolo mi povedané, že je to iba základné info a všetko ostané sa dozviem po konkrétnom výbere na osobnom stretnutí. Priznám sa, že všetci boli niečím zaujímaví, ale napokon som si vybrala muža, ktorý vyzeral ako Ken – Barbie man (bábika mužského pohlavia z dvojice Barbie a Ken). Ešte aj v katalógu vystupoval pod menom Ken.

Keď som tam bola, mala som zvláštne pocity. Možno som tam predsa len nemala chodiť. Bolo to tam naozaj veľmi svojské a cítila som sa trocha omámená. Ale túžba spoznať toho muža všetko prekonala. Muž stlačil nejaké tlačidlo a dvere vedúce do zadnej miestnosti sa otvorili. Objavila sa akási žena v bielych splývavých šatách.

„Dáma by chcela, aby sme jej pomohli spoznať Kena“ povedal muž.

Žena prikývla. „Poďte so mnou,“ povedala a viedla ma popri bludisku z japonských deliacich stien. Za každou som videla vankúše a lampy v tvare kocky z dreva a papiera. na všetkých vankúšoch ležali deky, ako keby lákali návštevníka. Už som sa chcela spýtať, prečo mi Kena nepredviedol hneď ten muž, ale odrazu sme zastali pred jednou deliacou stenou.

"Je tu za stenou," - povedala žena.

"Ken?" - spýtala som sa len pre overenie, aby nedošlo k omylu.

Žena čakala kým vojdem. A tak som vstúpila do séparé, kde ležal nahý muž. Hlavu mal položenú na vankúši. Keď som sa mu pozrela do tváre, bola presne ako z toho katalógu. Do detailov bol prepracovaný. Bol jednoducho výsledkom vynikajúcej práce nejakého špičkového plastického chirurga. Celého som si ho pohľadom premeriavala a skončila som pri ...

Žena sa dotkla môjho pleca až so mnou myklo.

"Nechám vás pri ňom," -povedala.

"Len si dožičte toľko času, koľko sa vám bude páčiť."

Zacítila som teplo tela toho muža, keď som sa k nemu priblížila. Jeho dych bolo cítiť pepermitom. Pôsobil ako vyrovnaný a pokojný muž. Hladkal mi prstami rameno, až mi zaštípala pokožka. Pritlačil zľahka ale rozhodne. Ľahol si vedľa mňa. Jeho ruka mi vkĺzla do vlasov. Pevne mi pridržal hlavu a začal ma bozkávať. V tele sa mi rozblčali malé plamienky. Už roky som sa tak rýchlo nevzrušila. Vrátila som mu bozky a ruka sa mi skĺzla po jeho tele. Dotkla som sa pevných bokov a jednotlivých častí pekne tvarovaného a do hladka upraveného pohlavia. Bože môj, veď som v agentúre, za deliacou stenou, a som hotová pomilovať sa s ním už-už tu, takmer na verejnosti. A navyše s mužom, obeťou niekoľkých plastík, len aby vyzeral dokonale. Ktovie koľko mu to vydrží a čo ho v starobe čaká. Odlepila som sa od neho. Ale mal perfektné telo bez jedinej chybičky. Skotúľal sa nabok, takže mi bolo umožnené vidieť jeho krásne stoporený penis. Zhlboka som sa nadýchla, prihladila som si vlasy a vstala. Nevedela som si spomenúť či ma niekto niekedy tak perfektne bozkával. Upravila som si blúzku a vyšla zo séparé.

Žena čakala na jednom vankúši v prednej časti agentúry: "Je úžasný, však?"

Prikývla som. Ešte som bola príliš rozrušená na to, aby som niečo povedala.

"Máte záujem?" - žena sa usmiala. "Je to pomerne veľký výdavok prenajať si takéhoto skvelého milenca, ale za kvalitu sa platí. Usexuje Vás k smrti. Teda neberte to úplne doslovne. Chi-chi." - opäť tam bol úsmev, ale teraz taký plastikový, hollywoodsky s vycerenými zubami. Opätovala som jej ho len takým úškrnom. Necítila som sa veľmi komfortne pri debate o mojej intimite s cudzou ženou, ale na druhej strane som potrebovala ďalšie informácie. Tá žena to vycítila a pokračovala v rozhovore:

"Ak vám môžem doporučiť, oplatí sa ho prenajať dlhodobo, to znamená najmenej na jeden mesiac. Usilovala som sa dýchať rovnomerne a z hlboka tak, ako som to robila vždy, keď som mala ísť do vysielania a potom som jej povedala:

„Porozprávajte mi o tom trochu viac.“

Žena ma odviedla do malej miestnosti, kde sme sa podrobnejšie pobavili. Mesačná splátka sa rovnala zhruba jednej štvrtine môjho výborného platu. Vyplnila som dotazník zameraný na moje sexuálne želania a predstavy, nechala som na stole malý preddavok a podpísala som niekoľko dokumentov, väčšina z nich boli kópie zmluvy, ktorú som iba preletela. Nato, aby mi ho mohli pripraviť na mieru, absolvovala som ešte pachový test. Bolo to s odôvodnením, že by sme si nemali byť odporní a chémia musí sedieť na 100%. Súčasťou zmluvy bol aj môj súhlas s odovzdaním kľúča od bytu pre môjho budúceho milenca.

 V ten deň, keď mal Ken prvý krát prísť, zavolal si ma k sebe vedúci výroby Tom. Zaklopala som na dvere na ktorých bolo veľkými staromódnymi zlatými písmenami vytlačené Tomovo meno. Pozrela som do tváre neznámeho muža. Keď sa na mňa usmial, zbadala som okolo jeho očí vrásky od častého smiechu. Mal hranatú tvár vhodnú do televízie, ale pod ľavým okom veľkú jazvu a tvár poznačenú kiahňami.

„Teší ma, že vás konečne poznávam Kate“ (tak ma tam volali, pôvodne som Katka, ale písala som si Kate)

Tom sa vo svojej stoličke oprel dozadu. „Smiem vám predstaviť pána Justina Jennersa, Kate? (priezvisko je zámerne vymyslené) Predbežne je riaditeľom spravodajstva, kým bude prijatý nový.“

Snažila som sa aj naďalej usmievať. Dobre, v poslednom čase som bola príliš zamestnaná sama sebou, ale napriek tomu som podávala dobrú robotu. Vyrátala som si šance na tú funkciu, nakoniec, veď som bola služobne najstaršia moderátorka správ.

„Tomovi sa zdá, že bude lepšie, ak to v tomto prechodnom období bude viesť niekto zvonka,“ -  povedal Justin.

„To zmie rozumne,“ – povedala som. Hlas som si držala pod kontrolou len s veľkou námahou. Nechcela som si zmariť šancu, aby som sa o to otvorené miesto mohla prípadne ešte uchádzať.

„Vy ste sa to, Kate, mali dozvedieť najskôr,“ – povedal Tom a naznačil, že rozhovor je skončený.

„Ďakujem,“ – povedala som, keď za mnou zapadli dvere.

Keď som uvidela Kena, okamžite som zabudla na robotu. Ešte nikto sa ma nedotýkal tak, ako on. Poznal všetky moje erotogénne zóny. Jeho prsty boli veľmi citlivé a telesné reakcie presne prispôsobené mojim. Bola som šokovaná ako to môže všetko tak dokonale hrať. Bol skutočný profesionálny milenec. To sa mi páčilo, hoci som sa počas šiestich nocí sotva dostala k spánku, pretože sme sa bez prestania milovali. Obdivovala som na ňom ako bol stále plný energie. Ja som čoraz väčšmi nadobúdala pocit, že sa ho už nikdy nebudem chcieť zbaviť. Áno, zamilovala som sa do neho.

Potom ma Justin pozval na večeru. Zdal sa mi byť trochu nervózny, keď predo mnou stál po skončení vysielania s rukami skríženými na chrbte. Prečítala som správy vynikajúco, to som vedela, aj keď som bola unavená. Bolo mi jasné, že sa Justin tento večer nechce sťažovať na moju robotu. Žeby mal nejaké iné sťažnosti? Ken zaberal najväčšiu časť mojej koncentrácie.

Justin ma doviedol do jednej mexickej reštaurácie neďaleko stanice metra. Pri predjedle sme hovorili o kolegoch, pri hlavnom jedle o vysielači, pri pár pohárikoch mi potom Justin porozprával niečo zo svojej minulosti.

Počúvala som ho jedným uchom dnu a druhým von. Stále som myslela iba na Kena, cítila som už, ako vo mne stúpa vzrušenie. Jeho jemné prsty, príjemná vôňa – všetko ma ťahalo domov.

„Ste unavená,“ – povedal Justin. „Je všetko v poriadku?“

Odsunula som si z čela prameň vlasov: „Nespala som dobre.“

„Vidieť.“ Postavil na stôl šálku kávy. Ani som len nezbadal, kedy ju objednal.

„Prečo neprídete zajtra do práce trocha neskôr? Vyspite sa raz.“

Pozorne som počúvala. Teraz zrejme začne hovoriť o mojich výkonoch. Justin zaplatil, zľahka sa dotkol mojej ruky.

„Môžem vás odviesť domov?“

Odľahčene som si vydýchla. Nijaký rozhovor o robote a mojich výkonoch. Chcel sa len porozprávať. O pätnásť minút zastavil pred mojím bytom. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Jeho ústa chutili pivom, mexickým jedlom a kávou. Pevne pritlačil svoje pery na moje. Jeho jazyk bol veľmi dotieravý. Pokúšala som sa vyslobodiť z jeho objatia, ale on ma ešte pevnejšie chytil za ramená.

„Rád by som vám pomohol pri zaspávaní.“

Vytrhla som sa mu. Miesta, kde ma predtým držal ma boleli.

„Ja, ja si nechcem nič začínať s kolegami z roboty.“

Jeho tvár zostala v tme, hlas mu znel pridusene, skoro zúrivo.

„Tak potom je dobre, že nie som prijatý natrvalo, že?“

Z jeho tónu som sa celá roztriasla. Spomenula som si, že tento typ zúrivosti som už zažila s inými mužmi. Keby som vtedy nebola zareagovala rýchlo, bolo by z toho znásilnenie. Preto som povedala s toľkým kľudom, koľko sa mi ho podarilo pozbierať:

„Večera bola ale naozaj dobrá.“

„Mne sa to tiež páčilo,“ Dotkol sa ma jedného prameňa vlasov. „Tak to raz zopakujeme.“

„V poriadku.“ – siahla som po kľučke na dverách auta a vystúpila som. „Srdečná vďaka za pozvanie.“

Zostala som stáť na chodníku a pozerala na odchádzajúce auto. Neďaleko mňa bzučali polievacie zariadenia, ktoré kropili trávnik a šírili okolo seba tmou jemne roztrúsený chlad na moju holú pokožku.

Bola som unavená, obrátila som sa a išla ku dverám bytu. Po prvý raz som sa cítila naozaj vyčerpaná od únavy. Predtým, než sa ku mne nasťahoval Ken, spávala som osem hodín.

V obývačke sa jasne rozsvietilo svetlo. Stál tam Ken vo svojej kráse. Mal na sebe iba župan. Zatiahla som závesy. Usmial sa a zostal prekvapený, že tentoraz som sa oňho vôbec nezaujímala.

„Myslím, že teraz potrebujem veľa horúceho kakaa a spánku,“ – povedala som mu. Vyzula som si topánky a položila kabelku na stoličku vedľa dverí. Potom som vošla do kuchyne. Ken ma chytil za rameno. otočil ma k sebe a pobozkal. Jeho bozk bol oveľa lepší ako Justinov. Ken presne vedel ako sa má dotýkať mojich pier, aby v mojom tele rozpútal oheň. Cítila som ten oheň, ale v tú noc som nechcela horieť. Spánok bol dôležitejší.

„Dnes v noci nie, Ken.“

Nechcel ma pustiť, bozkával ma ďalej, vzrušoval ma, dotýkal sa môjho ušného lalôčika, mojich bradaviek.

„Prestaň, Ken! Potrebujem sa vyspať!“ – opakovala som, ale zároveň vedela, že to nemalo žiadny zmysel. Robil si svoju robotu. Dostal zaplatené za to, aby ma sexuálne uspokojoval a nikde v zmluve nebol vymedzený čas. Ja som si však už nemohla dovoliť ďalšiu noc bez spánku. Mala som rôzne myšlienky. Už mi to prestávalo byť príjemné. Hádam ma len nechce uštvať. Kde sa v ňom berie toľko energie. Ale v podstate on na rozdiel odo mňa mohol celý deň oddychovať.

Ken sa iba usmieval a robil si so mnou čo chcel. Bránila som sa, odtláčala som ho. Od únavy som už v ňom videla Justina. Držal ma tak pevne, že som pociťovala, ako mi nabiehajú modriny. Metala som rukami. Bola som v rozpakoch. Nevedela som, či mám volať o pomoc. Kto by mi pomohol? Susedia? Tu bol každý v anonymite.

Hodil ma na posteľ, jednou rukou ma pevne držal a druhou mi roztiahol nohy.

„Prestaň!“ – kričala som. „Okamžite prestaň!“ Už mi bolo do plaču. Cítila som bezmocnosť, ale nechcela som sa len tak vzdať.

Pozrel na mňa a povedal: „Nemáš šancu ty suka...“

Toto vo mne vyvolalo skrat. Zostala som nemilo prekvapená, na okamih ako keby som ochrnula. Využil tento okamih a priviazal moju pravú nohu o rám postele. Keď som sa vzchopila, aby som sa opätovne bránila, bolo už neskoro.

„Čo to robíš?!“ – kričala som. „To predsa nesmieš!“ Posadila som sa. Zastrčil mi vreckovku medzi zuby a zviazal ruky za chrbtom. Kopla som ho ľavou voľnou nohou. Vzápätí mi ju zakvačil pod svoje koleno. Potom mi strhol z tela šaty. Vreckovka v ústach ma skoro zadusila. Ovládla som sa a pomaly a rovnomerne som začala dýchať nosom.

„Dáme si jedno číselko, kým zavolám šéfovi.“ Zrazu mal jeho hlas inú farbu. „A teraz si to urobím pre seba a po svojom.“

Obrátil ma na brucho, priviazal mi aj ľavú nohu o posteľ a vnikol do mňa zo zadu. Nenávidela som to. Zostala som stuhnutá. Bolesť bola ostrá, pálivá. Plieskal ma po zadku až mi od bolesti stŕpol. Potiahol mi hlavu naspäť a zahryzol sa mi do šije tak prudko, že  napriek vreckovke v ústach som prudko vykríkla. Potom mi tak pritlačil hlavu o vankúš, že som sa skoro udusila. Potom sa stenajúc odbavil, úplne prvý raz z neho vystrekla obrovská láva semena. Dovtedy to boli malé dávky. Jeho spermie ma pálili v ranách. Skríkla som a znovu napla motúzy, ktorými som bola priviazaná. Bránila som sa poznaniu, ktoré sa šírilo v mojej zahmlenej mysli. On nebol jemný a dokonalý milenec. Nikdy ním nebol. Bol to sadista, ktorý všetko pekne hral, len horšie bolo, že som nemala potuchy, ako sa tá hra skončí.

„Páčilo sa mi to,“ – povedal. „Veľká škoda, že si tak skoro začala byť unavená. Mal som ťa v pláne ešte ďalšie dva týždne. Celkom si ma bavila a chcel som zhromaždiť ešte viac informácií o tebe.“

S dráždivou nedbanlivosťou zo mňa vytiahol úd, vstal a podišiel k telefónu. Chvíľu som ho pozorovala, potom som pevne zavrela oči, aby som sa už dlhšie nemusela pozerať na jeho nahotu. Neprotivilo sa mi to tak, ako som si myslela. Jedna časť zo mňa ešte vždy chcela, ale zloba a bolesť udusili moju žiadostivosť.

„Šéf tu bude hneď,“ – povedal, keď si sadol na posteľ.

„A prinesie so sebou aj tvojho budúceho Pána.“

„Pána? Preboha, čo to má znamenať?“ – zaliala ma vlna strachu.

Ken sa na mňa usmial, potom natiahol ruku a vybral mi z úst vreckovku. Trasúc sa vdýchla a potom som pomaly vydýchla. Bojovala som, aby som zasa nadobudla čistú myseľ. Zo všetkých síl som vytlačila zo seba otázku: „O akom pánovi to hovoríš, ja predsa nikomu nepatrím ani patriť nebudem.“

Ken sa usmial: „To zistíš práve dnes večer, keď budeš odovzdaná. Mňa a šéfa zaujímajú iba peniaze za teba a tvojho pána ty a tvoj majetok. Ale veď on ti to potom všetko vysvetlí. Nás zaujíma čisto obchod. My máme preňho niečo a on zase pre nás. Je celkom jednoduché vás nadržané fešandy dostať do sekty. Pri týchto drogách, ktoré ti naordinoval šéf to bola malina.“

Potriasla som hlavou, aby som zahnala záchvat.

„Dostávala som drogy? Ako sa mi to mohlo stať?“

Ken sa pozrel na budík, vystrel ruku, siahol mi medzi nohy a zasunul mi dovnútra jeden prst. „Chceš chytro ešte raz?“ Máme ešte trochu času, kým tu bude tvoj pán a šéf.“

„Nie!“ – pokúsila som sa od neho odsunúť, sotva som sa však mohla pohnúť.

„Prosím...“ – žobronila som.

Nechal prst vo mne a otáčal ním sem a tam, hore-dolu. Vedel, že to mám rada. Nútila som rozum, aby ignoroval moje telo. Boli to tie drogy. Chemikálie. Feromóny. A týždeň stálej aktivity. Presne vedel ako si ma má získať. Ale bola som rozhodnutá, opäť sa dostať pod kontrolu, ukončiť to, celou silou svojho rozumu.

„Načo sem má prísť akýsi tvoj šéf a nejaký pán?“ – spýtala som sa tak, ako som bola navyknutá ako reportérka.

Ken mykol plecami a pohyboval prstom stále rýchlejšie. „Dôjde k odovzdaniu vecí v zmysle podpísaných zmlúv.“

„O akých zmluvách to hovoríš?“

„Okrem iného aj o tých, ktoré si podpísala u nás v agentúre.“

Ken mi bozkával bradavky a hryzkal mi okolo prsníka až po rameno. Všetko o mne vedel. Robil to perfektne. Kdesi hlboko som cítila, že sa vo mne niečo vzdáva. keď sa jeho prst pohyboval ešte rýchlejšie a jeho pery po mojom tele prehnali elektrické vlny, začala som kričať. Explodovala som v obrovskom orgazme. A kričala som.

Vysoký tmavý muž španielskeho typu sedel oproti mne v obývačke. Občas si ma premeral pohľadom. Potom Ken s ďalším mužom so striebornými vlasmi zatvárali kufrík, ktorého obsah mi nebol známy. Potom sa tmavý muž postavil a všetci si potriasli pravicami. Stále ma na sebe dlhý kabát a zdalo sa, že nevedel čo má spraviť skôr. Stále sa na mňa pozeral so zvláštnym, skoro chladným výrazom v tvári, pred ktorým by som sa bola najradšej skryla. Odviazal ma a čakal, kým som sa dlho sprchovala pod horúcou vodou. Rozmýšľala som pritom, čo sa asi deje v obývačke a čo bude nasledovať. Keď som vyšla z kúpeľne, mala som na sebe župan a na stole som mala pripravený čaj, ktorý mi urobil.

„Rád by som sa predstavil. Som Patrick a dnešným dňom mám to potešenie privítať ťa v mojom náboženskom spoločenstve. Najprv osobne a neskôr to bude aj oficiálne spolu s ostatnými členmi.“

„Teší ma Patrick, ja som Kate, ale prepáč, nerozumiem ti. Čo sa tu vlastne deje? Kam išli tí dvaja. Chcem zavolať políciu. Bola som znásilnená! Aké náboženské spoločenstvo. Ken mi niečo vravel o sekte a pánovi. Ja ničomu nerozumiem.“ – hystericky som chrlila otázky na Patricka.

„Aby som to v skratke vysvetlil. Podpísali ste zmluvu,“ pokrútil hlavou. „Obávam sa, že všetko bolo celkom legálne. Som majoritným vlastníkom agentúry, ktorú ste požiadali o erotické služby. Zmluvne ste sa vzdali akýchkoľvek nárokov voči agentúre v prípade, že by služba nesplnila svoj účel. Medzi ostatnými dokumentmi ste svojím podpisom vstúpila do môjho spoločenstva a jednou z podmienok členstva je aj vzdanie sa svojho majetku prostredníctvom darovacej zmluvy. Podpisov bolo toľko, že boli uvedené aj na podkladoch pre overenie u notára. Páni z agentúry odviedli dobrú prácu a získali za vás slušnú províziu. Váš majetok však môžete naďalej užívať aj keď patrí de facto spoločenstvu. Od dnes ste jeho súčasťou. Iná situácia však nastane, ak by si sa rozhodla nás opustiť, čo si však nemyslím. Ak by si mala nejaké zajačie úmysly, máme dostatok materiálov, aby sme ťa vedeli zdiskreditovať. Ak budeš poslušná ovečka a budeš nadovšetko ctiť a milovať svojho Pána, teda mňa hmm, bude ti u nás dobre. Nadobudneš pocit, že tvojou povinnosťou bude urobiť všetko preto, aby naše spoločenstvo fungovalo a rozrastalo sa o nových členov.“

„Ale dávali mi drogy.“

„Boli to dovolené prostriedky, zmes rastlín ktoré sa tu ani neevidujú a pracujú s nimi africké kmene. Silné afrodiziaká,“ – odpovedal mi Patrick.

Vstal a podišiel ku mne. Z nejakého dôvodu mi to pripadalo erotické. Posadil sa vedľa mňa a dotkol sa mojej nohy. Začala som sa chvieť. Triaška postupovala od chrbtice až k nohám. Prevrátila som do seba zvyšok čaju. Noha sa mi chvela pod Patrickovou rukou. Silná mošusová vôňa ma priťahovala a v hlave sa mi začal krútiť celý svet.

„Necítim sa...“

„Viem.“ Patrick ma pohladkal po líci a usmial sa. „To robí ten čaj. Keď si bola pod sprchou, dal som ti zmes, ktorú mi tu nechal Ken. Sú ti ušité na mieru. Okrem toho mi povedal, že ho piješ veľmi rada...“

Patrickova ruka mi vkĺzla pod župan a chytil mi prsia. Zohol sa ku mne. Jeho dych ma šteklil na krku. Potom mi začal oblizovať ušný boltec. Čosi urobilo klik. Moje telo začalo opäť explodovať. A nie iba raz. Kričala som od rozkoše. Moje prijatie do spoločenstva trvalo s jeho pánom celú noc...

Zhnusil sa jej

Zdravím vás,

tento tak trochu smutný príbeh je výpoveďou jednej mojej najlepšej kamarátky Majky, s ktorou som drala lavice na strednej škole. Tento príbeh som samozrejme napísala s jej súhlasom.

Začalo to tým, keď sme sa ako bývalí spolužiaci stretli na spoločnom stretnutí po 5 rokoch. Nad ránom, keď už každý čo to popil a vytvorili sa jednotlivé debatné skupiny, sa mi Majka vyspovedala:

„S Mirom chodíme štyri roky, sme rovnako starí, a už takmer ruka v rukáve. Ale ja čoraz viac cítim, že to nemá zmysel. On býva v Malackách, ja stále doma (v Považskej Bystrici), vídame sa iba počas víkendov. Vtedy chodievame k nim. Myslím, že ma má celá jeho rodina rada, najmä s Mirovou mamou si dobre rozumiem. No Miro si rád vypije, najmä sa sobotňajších zábavách. Tam sa viac-menej baví iba so svojimi kamošmi, ja som preňho vzduch. Kamoši ho uznávajú, pretože robí s počítačmi a to dnes celkom letí. Viem, že IT-čkári sa nemajú zle, ale ja za ním necestujem desiatky kilometrov, aby som cítila jeho povýšenosť. Naposledy so zo zábavy v susednej obci ušla. Plačúc som nocou šliapala desať kilometrov k nim domov. Ani ho nenapadlo strachovať sa o mňa. Prišiel nad ránom, akoby sa nič nestalo, a vliezol ku mne do postele. Potom chcel, aby som ho pred spaním vyfajčila, vraj má na mňa strašnú chuť. Tiahol z neho alkohol ako zo suda. Priznám sa, keď som mu to proti svojej vôli robila, bolo mi na vracanie. To ani nevravím o tom akú príšernú chuť malo jeho semeno. Vždy ma nútil, aby som to všetko prehltla. Vraj, ženy ktoré ľúbia svojich mužov to berú ako samozrejmosť a úctu k svojmu partnerovi. Úcta k partnerovi?  Nemala som najmenší dôvod, aby som ja prejavovala nejakú úctu k Mirovi. Položme si otázku. Akú úctu prejavuje on ku mne? Žiadnu! Správa sa ku mne ako k handre. Len ja som taká sprostá, že stále si vypočujem tú istú pesničku. Že už nebude piť a strašne ma miluje. Mám chuť ukončiť tento vzťah, ale je mi ľúto Mirovej mamy, ktorá je fajn, a považuje ma už za svoju. Ona by už najradšej bola, keby sme mali sobáš...“

Nechcela som jej veľmi zasahovať do jej života. Ono to v živote poväčšine býva tak, že nakoniec najhorší zostane ten tretí, ak sa tí dvaja spolu udobria. Ja som Mira nepoznala, ale podľa toho, čo mi vtedy vravela, bol to typický Záhorák, ktorý bol s alkoholom veľmi dobrý kamarát.  Človek, ktorý uprednostní alkohol a kamarátov pred svojou priateľkou, nemal by u mňa šancu. Ale to je môj názor, nemala som právo v Majkinom prípade súdiť jedného, alebo druhého. Cenila som si to, že sa mi vyspovedala a viem, že potrebovala jednoducho morálnu oporu. To ráno na stretávke, sme ešte čo to popili a ja som ju povzbudzovala, že určite sa to nejako všetko dá do poriadku, len chlapec sa potrebuje vyblázniť a časom ho to prejde. Keď sme sa lúčili, mala som pocit, že dala na moje slová a cítila sa pokojnejšia.

Čas plynul, každá z nás si žila život po svojom a asi tak po roku som stretla Maju v žilinskom nákupnom centre. Obe sme sa potešili, že sa opäť vidíme, ale potom, čo som sa jej spýtala ako sa má a čo nové s Mirom, jej úsmev sa vytratil z tváre. Skutočne som bola veľmi zvedavá, ako to s nimi dopadlo a tak som Maju neváhala pozvať na obed. Spočiatku sa zdráhala, že nemá toľko času, ale nakoniec sa nechala prehovoriť. Predtým som ju však pochválila, lebo úplne zmenila svoj zovňajšok. Bola z nej pekná, nakrátko ostrihaná žena a veľmi vkusne oblečená. Dodatočne som sa dozvedela, že robí sekretárku v jednej nemenovanej firme. Poďme však k jej príbehu s Mirom tak ako mi to pri spoločnom obede vyrozprávala:

„Môj život sa od nášho posledného stretnutia poriadne zmenil. Zistila som totiž, že som tehotná.“

„Waw, Majka!!! Takže svadba, ktorá visela vo vzduchu, sa zrejme urýchlila?! A ty si už mamička?“

„Počkaj, ukľudni sa prosím...“

Vtedy sa jej, akoby na oplátku, podarilo vytratiť môj úžas z tváre. Nechápavo som na ňu hľadela a s napätím očakávala, čím ma nemilo prekvapí. Chytila som ju za ruku a čakala čo príde.

„Spočiatku to tak vyzeralo. Súhlasila som so sobášom. Veď čo už, každá druhá nevesta býva tuším tehotná. A napokon aj Miro mával, keď nepil, svoje svetlé chvíľky. Už boli aj snubné prstene kúpené, kostol objednaný, budúca svokra už začala piecť svadobné koláče. No ja som sa stále viac pristihovala pri myšlienke, či to dieťa vlastne chcem.“

V tom momente sa mi tlačili slzy do očí a opätovne som ju chytila za ruku.

„Majka, vari sa Mirovo správanie voči tebe nejako zmenilo či zhoršilo?“

„Veď práve!“ – Majka potiahne nosom.

„On podľa mňa ešte nedozrel na to, aby bol otcom. Vieš, nedokázala som si ho predstaviť, ako tlačí kočík... Mala som pocit, že sa na naše dieťatko neteší, že je na príťaž jeho virtuálnemu svetu v podobe jedna a nula a že si ma berie len preto, lebo sa to patrí. Veď čo by na to povedala jeho rodina? Vieš, oni sú veľmi pobožní... A sprotivila sa mi...“

Na chvíľu sa odmlčí, akoby váhala, či pokračovať.

„...aj Mirova mama,“ dokončí nakoniec vetu.

„Práve tou svojou nadprílišnou starostlivosťou“.

Na jej tvári bolo vidieť, že sa v nej hromadí hnev, nenávisť, pocit viny. Eskalovalo v nej napätie, pery sa jej začali chvieť a cítila som ako to všetko potrebuje dostať zo seba von. Pozorne som počúvala, čo bude nasledovať ďalej...

„Stále som musela počúvať: Majka, také svadobné šaty si nedávaj šiť. Toto nevaríš dobre, ja tam dávam aj cesnak. A tak ďalej a tak ďalej. Stále viac mi to pripadalo, že o mne niekto rozhoduje, že sa nik nepýta na môj názor. Všetko mali premyslené.“

„Čo všetko?“ – chcela som vedieť detaily. Nie preto, že by som bola zvedavá, ale chcela som Majku viac pochopiť.

„Porodíš, potom ťa postavíme za pult do nášho obchodu, aj záhrada je veľká, robiť nemá kto, pretože Mirka sme vychovávali nie pre motyku, ale pre vyššie ciele...“

Bezradne mykne plecami a pokračuje: „Prestávalo sa mi to páčiť, cítila som sa ako nejaký nástroj, ktorý možno naprogramovať... Aj ja mám školu, nie len Miro a zo mňa si nikto slúžku robiť nebude. Moji rodičia síce nie sú takí bohatí, nepodnikajú, nevlastnia obchod. Ale,“ zvyhne pyšne hlavu, „mám svoju hrdosť. A nemám rada diktátorov.“

„A čo dieťa?“ – udrela som otázkou asi najcitlivejšou a presne do živého.

Dobrú chvíľu mlčí. Cítim jej rozpaky, akoby mala prezradiť niečo, s čím ešte nie je vysporiadaná. Potom sa znova rozhovorí.

„Rátala som, kedy sme ho splodili. Vyšiel mi dátum, keď si veľmi dobre pamätám na ten deň a hlavne to, že Miro bol opitý. Je síce pravda, že on ma chcel preťahovať len keď mal alkohol v krvi, prípadne chcel len orál. Počula som, že deti splodené v alkoholickom opojení môžu byť poškodené. A tak som si povedala: Dievča , maj rozum! Neuveď sa do celoživotného trápenia!“

„Takže si Mira z rozhodovania vynechala?“

„Povedala som mu o svojich obavách. Opil sa ako ešte nikdy. Ledva rozprával... Vraj oni majú dobrý rodokmeň, a že ja priveľa rozmýšľam o hlúpostiach. Vraj mu môžem nohy bozkávať, pretože sa vydám do bohatej rodiny. Posielala som ho spať, nech vytriezvie a boli by sme všetko opäť prebrali ak by mal čistý rozum. Nechcel o tom ani počuť. Alkohol mu zase mútil rozum a chcel ma pretiahnuť. Kričal na mňa, nadával mi, používal pri tom samé vulgarizmy. Mala som z neho strach...“

Maja sa znova odmlčí, no potom sa zhlboka nadýchne a so slzami v očiach a trasúcim hlasom dodá:

„Zhnusil sa mi. Všetka tá jeho slabosť, nadutosť, neschopnosť vymaniť sa z matkinho područia, alkohol... Vtedy som ho tak odstrčila, až spadol a riadne si udrel bok. Potom skučiac od bolesti vstal, vyfackal ma, udieral dlaňami do hlavy až som padla na zem. Tam ma ešte dobre dokopal do celého tela. Nadával mi pri pritom do k*riev a vyje*aných p*č. Bolo tam toho viac, ale všetko si moc dobre nepamätám. Zvíjala som sa od bolesti a prosila ho, aby ma prestal biť, že ja som to tak nemyslela a nezaslúžim si také poníženie. V ňom to vyvolalo ešte väčšiu chuť po pomste. Stiahol mi nohavice a roztiahol nohy, keď som ležala na zemi. Nebránila som sa, lebo som už nechcela dostávať žiadne údery ani kopance.  Celá som sa triasla. Nervy mi pracovali a nedokázala som vedome zastaviť hryzenie mojich pier. Bol opitý, takže som vedela, že sa mu nepostaví.  To mi však nepomohlo, lebo na penetráciu do mojej vagíny použil svoju dlaň. Od strachu som mala pošvu stiahnutú a pri každom pokuse dostať jeho ruku do mňa som prežívala ukrutnú bolesť. Nemalo význam ho prosiť, aby prestal. Každý pokus o to by ho ešte viac hecoval. Prestal až potom, keď mal dlaň celú od krvi. Zľakol sa a nechal ma tam ležať na podlahe. Zavolala som si sanitku. Bol to jasný koniec a definitívna bodka medzi nami. Nechala som v Malackách všetky svoje veci a nechcela som sa tam už vrátiť. V hlave som mala jedinú myšlienku. Ešte nebolo neskoro na potrat.“

„Takže, odvtedy si Mira nevidela?“

„Nie, pokúsil sa ma kontaktovať a hľadal ma niekoľkokrát aj doma. Poslala som za ním jedného človeka, ktorý mu vysvetlil, že buď mi dá nadobro pokoj, alebo môže mať problémy s trestným stíhaním. Existovalo veľmi veľa dôvodov, za ktoré mohol byť odsúdený. Dokonca som musela ošetrujúceho lekára prosiť, aby tak neurobil, keď mi urobili komplexné vyšetrenie a poranenia zodpovedali viac ako 3 týždňom práceneschopnosti, nehovoriac o psychickej traume, ktorá mi asi zostane na celý život.“

„Majka, toto, čo si mi povedala, je niečo strašné a neskutočne mi je ľúto, že sa ti také niečo stalo.“ – utešovala som ju po tom, čo sa rozplakala. Trvalo to niekoľko minút, kým sa jej poriadne uľavilo. Všimla som si, že sa po nás začali pozerať hostia reštaurácie a tak som navrhla, aby sme sa išli niekam ešte presjť na vzduch. Po tomto som s Majkou viac v kontakte. Snažím sa jej pomôcť a stali sa z nás ešte väčšie kamošky, ako keď sme spolu chodili do školy.

Tehotenstvo a potrat: Byť či nebyť?

Dobrý deň,

Volám sa Vanesa a rozhodla som sa prostredníctvom vášho blogu podeliť so svojim nie veľmi veselým, ale za to možno pre ostatných veľmi poučným príbehom.

 „So Števom som žila v pohodlnom a príjemnom vzťahu niekoľko rokov. Nikdy som nemyslela na to, že by sa mohlo niečo stať. Počestne som verila, že mne sa nič zlé nestane. Mala som 26 keď som zistila, že som tehotná. Števo práve vtedy odcestoval. Prišlo to absolútne neočakávane – hoci som v podvedomí tušila, že niečo nie je v poriadku, pretože som v jedno nedeľné ráno vstala celá zaliata potom. Pomyslela som si: Čo ak som tehotná?

Bola som belšia ako stena, keď som si kupovala test, a ešte belšia, keď sa na ňom objavil pozitív. Len som tak sedela celé hodiny v kúpeľni a nemohla tomu uveriť.

Keď som ešte ten istý deň volala so Števom, bola som stále v šoku. Skôr ako sa ozval jeho hlas v slúchadle, vytryskli mi slzy. Trvalo mi asi desať minút, kým som mu povedala, čo sa stalo. Keď som to zo seba všetko dostala, nastala minúta ticha – pripadala mi ako hodina. Potom povedal: „Čokoľvek chceš urobiť, budem pri tebe.“

Nasledujúci týždeň Števo o tehotenstve ani o názoroch naň nehovoril.  Keď som mu povedala, že som sa nakoniec rozhodla ísť na potrat, len prikývol a potľapkal ma po pleci. Ťažko sa dalo z jeho tváre vyčítať, čo sa v ňom deje.

Keď si na to dnes spomínam, bol to jasný začiatok zlyhávania našej komunikácie. Často sa sama seba pýtam, či bolo správne obrátiť to všetko len na môj problém a moje rozhodnutie. Nemôžem si pomôcť, ale pokúste sa to vidieť z inej stránky. Bolo to moje telo, ktoré sa chystalo porodiť a starať sa, a to by navždy zmenilo môj život. A myšlienka na dieťa so Števom vo mne vzbudzovala aj otázku, či práve s ním chcem zostať navždy.

Po tom, ako som sa rozhodla ísť na potrat, som musela týždeň čakať. Števo mi v tomto období veľmi nepomohol. Veľa som nerozprávala a môžem povedať, že on proste nevedel, o čom hovoriť, aby som sa mu otvorila. Varil mi večere a sedel vedľa mňa, hladiac mi koleno, no po celý čas bol ticho. Cítila som, akoby ma opustil práve vtedy, keď som ho najviac potrebovala.

Predtým bol vždy taký silný – teraz bol slabší ako ja.

Do nemocnice sme išli spolu. Počkal, kým ma nezavolali. Popoludní po mňa prišiel.

Celou cestou domov sme si povedali nanajvýš dve slová . Bolo to veľmi napäté, no nemohla som prísť na nič, čo by bolo vhodné povedať. Števo si asi vydýchol a pomyslel: No konečne, máme to za sebou. Ale pre mňa to nebol koniec – vedela som, že s tým budem bojovať aj v budúcnosti. Fakt, že muži po zvyšok života nemusia žiť s pocitom viny či ľútosti, vo mne vzbudzoval hnev voči Štefanovi. A nasledujúce týždne vo mne narastal stále väčší a väčší odpor, pretože bol schopný preniesť sa cez to všetko tak ľahko. Nebolo prekvapujúce, že náš vzťah trval už iba niekoľko mesiacov.

Jednoducho sme nechceli – alebo nemohli – stiahnuť masku a riskovať prejav emócií. Keď sme si po šiestich týždňoch začali znovu so sexom, bolo to jasné – bol koniec. Vytratila sa vášeň aj skutočná intimita. Správali sme sa ako dvaja príbuzní. Každý z nás sa s tým vyrovnával po svojom.

Po roku som sa cez to preniesla, čomu sa neprestávam čudovať. Samozrejme, prichádzajú veľké zrútenia a sĺz. Ale viem, že nemá zmysel ľutovať, čo som raz urobila – nemôžem to vrátiť späť. čo však viem, je to, že sa nemôžem poučiť z toho, čím som prešla. život nie je rozprávka, zlé veci sa stávajú.

Aj keď s odstupom času, stále mám pocit, akoby sa tie myšlienky nechtiac  vracali späť. Dostáva sa mi pocitu, že to všetko zostalo také nezodpovedané a uľavilo by sa mi keď by som sa od Števa dozvedela celú pravdu. Sama však nato nemám odvahu a potrebovala by som, aby mi s tým niekto pomohol.  Áno, teraz som ja tá zbabelá, ktorá na jednej strane niečo chce a na druhej, aby to niekto iný urobil za ňu. Ak by sa mi v tomto smere vedelo pomôcť, bola by som veľmi vďačná.

Vanesa

Na základe bližších informácií získaných od Vanesy, sa nám podarilo Štefana kontaktovať a požiadať ho o jeho stanovisko k danej, pre neho už aj časom zabudnutej veci. Toto je Štefanovo priznanie venované tebe Vanesa:

-Už keď mi  Vanesa telefonicky oznámila, že je tehotná, cítil som, ako sa na mňa valí obrovská vlna viny.

Po prvé, do telefónu som jej povedal, že nech sa rozhodne akokoľvek, budem stáť pri nej. Nie som si istý, že som to myslel vážne. Neveril som, že by išla na potrat. Tak som si seba začal pomaly predstavovať ako otca. Vždy som si prial mať jedného dňa veľkú rodinu a Vanesu som hlboko miloval.

Samozrejme, keď som tú noc dorazil domov, premýšľal som o tom ešte viac. Boli sme obaja mladí – sme si skutočne istí, že chceme spolu zostať navždy? A bol som skutočne pripravený na otcovstvo? Čím viac som premýšľal o plienkach a vstávaní uprostred noci, tým viac som sa pre to nadchýnal. Možno je lepšie deti neplánovať.

Keď som našiel Vanesu skrútenú a plačúcu na pohovke, moje srdce po nej zatúžilo. Cítil som sa taký vinný: vinný za to, že som ju do toho zmätku dostal, vinný za to, že som nevedel, čo povedať. Som si istý, že Vanesa si myslí, že som to nechal počas tých týždňov plynúť mimo seba ako jej problém.

Pravdou je, že som na nič iné nemyslel – proste som len netušil, čo jej mám povedať. Cítil som sa nepotrebný a bezmocný, a tak som prenechal rozhodnutie na ňu. Keď mi oznámila, že sa rozhodla ísť na potrat, cítil som sa vyslobodený.

Teraz si vyčítam, že som si o tom nezisťoval viac. Ani som sa jej nespýtal, ako dlho je tehotná. Nechal som ju, aby všetko dohodla sama. Viem, že chcela, aby som sa aktívne zapájal a bol silnou oporou, ale bolo toho na mňa priveľa, bol som ako paralyzovaný. Myslel som si: Zavri oči, a ono to samo odíde. Snažil som si nahovoriť, že je to „ženská záležitosť“, ale dnes viem, že som pre ňu neurobil dosť. Predtým bývala šťastná a usmiata – nič ju nezaskočilo, jednoducho sa nechala unášať životom. Ešte nikdy som ju nevidel takú otrasenú. Proste sa s tým nevedela vysporiadať. V nasledujúcom období som si uvedomoval, ako sa mi pomaly vzdaluje. Bolo mi nanič, z toho, že som nedokázal byť silný práve vtedy, keď ma potrebovala. Stále som ju miloval, no mal som pocit, že si ju nezaslúžim. Vanesa nakoniec povedala: „Myslím, že by sme mali byť len priatelia.“ Ešte pár mesiacov tomu bolo tak, že sme si občas vybehli na kávu, ale vždy to bolo trochu nemotorné. Určite bolo toho toľko, čo sme si chceli povedať, no namiesto toho sme napríklad hovorili o počasí , či iných nepodstatných veciach.

Či by som to chcel vrátiť späť? Odpoveď na túto otázku treba rozdeliť do dvoch rovín. určite by som chcel, aby to vtedy inak dopadlo, ako to v skutočnosti dopadlo. Uznávam, že tam zlyhala komunikácia. V súčasnej dobe naň nadviazať momentálne nie je možné. Nebránil by som sa stretnutiu na káve a docieliť odpustenie. To je asi tak všetko, nakoľko dnes už mám svoj nový život a je v ňom aj iná žena s ktorou sa budem snažiť žiť tak, aby som sa vyvaroval chybám v predchádzajúcom vzťahu s Vanesou. Na Vanesu však nechcem zabudnúť a som ochotný pomôcť  ako kamarát a stým by sa určite stotožnila aj moja priateľka.

Slovák robí v Amerike sex trénera. (interview)

V tomto článku vám prinášame exkluzívny rozhovor s 47 ročným mužom, ktorý sa ako Slovák žijúci v Amerike rozhodol pre zaujímavé podnikanie. S pánom Petrom sa nám podarilo stretnúť po emailovej konverzácii, kde sme stretnutie plánovali niekoľko mesiacov až po dohodnutí konkrétneho dátumu stretnutia, kde spojil cestu na dovolenku s návštevou rodiny na Slovensku. Kontakt nám sprostredkoval jeho dlhoročný kamarát žijúci na Slovensku, ktorý nám dal tip na zaujímavého človeka. Peter už skoro 10 rokov robí samozvaného trénera sexu. Nemá lekársku kvalifikáciu, ale ani jeden študent nemá naštudované také množstvo kníh z oblasti sexuológie ako on. Inšpiroval ho k tomu obrovský záujem o sex, skúmanie ženského tela a mal tú česť stretnúť sa s takýmto trénerom sexu v Londýne, kde v deväťdesiatych rokoch odišiel za prácou. Tento chlapík mu za dohodnutú odmenu poskytol základné informácie, ukázal smer a cestu akou sa má uberať. Ten najsilnejší pilier úspechu spočíval aj tak v samoštúdiu. Ten učiteľ sa volal Patrick a Peter ho navštevoval jeden krát týždenne, vždy počas víkendu, keď mal v práci voľno. Vždy dostal zopár vzácnych rád a počas pracovných dní keď sa vrátil z práce, vzdelával sa z kníh, ktoré mu Patrick zapožičal. Ak mal Peter dostatok teoretických znalostí, dovolil mu Patrick zúčastniť sa na praktických lekciách, ktoré vykonával so svojou klientelou. Pre Petra ako vraví to bola neskutočná skúsenosť a obohatenie jeho poznania v tejto oblasti. Vo veľmi krátkom čase si ho Patrick obľúbil a stal sa jeho asistentom a tzv. pravou rukou.   Bolo preňho potešením a cťou ak mu Patrick raz povedal, že by bol rád ak by pokračoval v jeho šľapajách a rozvíjal nadobudnuté skúsenosti vo svojej domovine prípadne kdekoľvek to ľudia budú potrebovať a dokážu s pochopením prijať. Varoval ho, že určite sa stretne s veľkou dávkou kritiky z prostredia odbornej lekárskej obce. Podľa jeho názoru veľa študovaných odborníkov z lekárskeho prostredia nemajú radi ak im do remesla fušujú rôzni "špekulanti" či "samozvaní liečitelia alebo terapeuti".

Peter sa však nenechal odradiť a sľúbil Patrickovi, že sa vynasnaží zachovať si dobré meno na základe dosiahnutých výsledkov a ústretovému prístupu ku každému klientovi. Po ukončení pracovného pobytu v Anglicku sa Peter rozhodol usadiť na Slovensku a s vidinou úspechu chcel poskytovať služby sexuálneho trénera v  hlavnom meste. Rozbehol aj určitú reklamnú kampaň v tlači s erotickou tematikou, ale výsledok bol veľmi slabý. Veľa klientov si ho mýlilo s pozíciou gigola a žiadali od neho sexuálne služby pod zámienkou nech ich naučí sexovať, alebo im to poriadne ukáže, lebo majú chuť byť poriadne pretiahnutí a pretiahnuté. Ďalšiu samostatnú kategóriu tvorili zanedbávané ženy či priateľky zaneprázdnených podnikateľov, ktorým išlo len o jedno: zaplatiť si za kvalitný sex.

Ako vraví Peter, veľmi rýchlo zistil, že toto nie je to, čo chcel robiť a za čo ho tí ľudia mali. Bol veľmi sklamaný, že jeho snaha pomôcť bola na Slovensku nedocenená a nestretla sa s pochopením. Dokonca začínal mať problém, keď sa v istom čase začala o neho zaujímať obchodná inšpekcia v súvislosti s návrhom podnetu nejakého občana-dobráčiska, že vykonáva neoprávnené podnikanie. Preto sa rozhodol, že vo veľmi krátkom čase opäť pôjde skúsiť šťastie s prácou v zahraničí. V jeho plánoch však už nebolo opätovne sa vrátiť do Anglicka, dokonca ani krajiny v Európe ho nelákali. Jeho veľkým snom bolo dostať sa za oceán. Amerika je kontinentom s obrovskou koncentráciou  ľudí, kde človek svojou šikovnosťou môže skutočne preraziť s hociakým dobrým nápadom. Uvedomoval si skutočnosť, že nebolo len také jednoduché dostať sa do USA na dlhší čas ako povoľovalo turistické vízum. Na ambasáde v Bratislave čakalo od skorých ranných hodín neskutočne veľa ľudí, ktorí žiadali o udelenie víz. Veľa z nich, hlavne z východného Slovenska prespávali v autách ako nejakí migranti. Petrov prvý pokus bol tiež neúspešný, ale na druhý krát to bolo, ako sám vraví: "snažil som sa vsadiť na inú kartu". Cez nemenovanú cirkevnú organizáciu bola cesta do USA ďaleko jednoduchšia. Splnil sa mu teda sen a usadil sa v malom mestečku, ktoré bolo známe tým, že už tam vycestovalo niekoľko jeho krajanov. Obavy z jazykovej bariéry boli teda úplne zbytočné nakoľko v meste kde začal svoj americký život žilo neskutočne veľa Čechov, Poliakov a v neposlednom rade aj Slovákov. Drvivá väčšina ich tam žila a pracovala "načierno". Pokiaľ človek neurobil nejaký veľký problém, tak sa každý tváril, že je všetko v poriadku. Polícia vedela o týchto skupinách a od ľudí, ktorí tieto pracovné skupiny riadili dostávali riadne "všimné", aby držali jazyk za zubami. Korupcia teda funguje všade, aj v Amerike. Najjednoduchšia cesta ako získať nejaký platný doklad k identifikácii totožnosti bolo urobiť si vodičský preukaz. Američania neuznávali vodičáky vydané na Slovensku. "Aspoň vtedy to tak bolo a k získaniu toho amerického bola ďaleko jednoduchšia cesta," dodáva Peter. Cesta bola do USA bola teda pomerne jednoduchá a aj s dokladom na preukazovanie totožnosti sa to dalo vyriešiť. To však na prežitie nestačí. Peter si musel nájsť prácu, aby si vedel platiť nájom ubytovania. Začal pracovať s premiestňovaním paliet v jednom supermarkete a po čase si ešte k tomu privyrábal čistením interiérov automobilov v autoumývarni. Ako sám vraví, poctivo si odkladal každý ušetrený dolár, aby ho mohol jedného dňa investovať. Takto mu to trvalo skoro dva roky, keď sa potom rozhodol zobrať si hypotéku na veľký dom, ktorý si žiadal pomerne veľké opravy, ale nevzdával sa a svojpomocne s dobrými kamarátmi sa im to spoločne darilo. Potreboval veľký dom. Bolo potrebné v ňom mať veľkú halu, ktorá mala slúžiť na skupinové sedenia a prednášky a neposlednom rade aj niekoľko izieb, ktoré sa prerobili na väčší počet plochou menších, aby mohli poslúžiť väčšiemu počtu ľudí.

S Petrom sme sa stretli v jednom nemenovanom hoteli v Trnave. Mal to údajne najbližšie od miesta, kde býva jeho rodina. Sedeli sme v salóniku, ktorý nám poskytoval dostatočné súkromie na nerušený rozhovor. Už na začiatku tohto článku sme spomínali, že ide o 47 ročného muža. Musíme však podotknúť, že tento pánko vôbec na svoj vek nevyzerá. Práve naopak. Bolo vidieť, že Peter si potrpí na kvalitné oblečenie, stará sa o svoju pleť a celkovo pôsobil dojmom maximálne 40 ročného elegána. Spolu s kolegyňou sme mu teda položili pár otázok ako je to s tým jeho biznisom v USA.

EK: „Peter, z našej predchádzajúcej emailovej konverzácie a súčasne aj od vášho dobrého kamaráta, ktorý nám dal kontakt na vás, sme nejako spoločne s kolegyňou pochopili, že predstavujete určitého trénera sexu a snažíte sa postupne zdokonalovať vo všetkých jeho oblastiach. Vedeli by ste sa nám predstaviť bližšie, čo teda vlastne konkrétne robíte alebo ako sa prezentujete vy sám?“

Peter: „Áno, zo všeobecného hľadiska by sme to mohli takto nazvať, ale ak by sme mali opísať moju náplň práce, rád by som v tejto súvislosti podotkol, že nie som terapeut v pravom slova zmysle ako by si niektorí mohli myslieť. Vyučujem tantrické a taoistické tradície sexuality a mimo tejto skupiny som najnovšie pribral ešte jednu a tou je sexuálna masáž, ktorú aj vyučujem a jedným s mojich žiakov bol môj dobrý kamarát tu na Slovensku, ktorý vám dal na mňa kontakt a nám sa podarilo prostredníctvom neho spoločne stretnúť a uskutočniť rozhovor a prezentáciu mojej osoby a biznisu. Aby som sa však ešte vrátil k tej kmeňovej činnosti. Ľudia za mnou prichádzajú so svojimi problémami alebo preto, lebo sa chcú naučiť viac o svojej sexualite. Viete, v USA majú ľudia iný prístup k takýmto veciam a je pravda, že tam žije obrovská masa ľudí, teda tá klientela sa má z čoho tvoriť v porovnaní v malým Slovenskom. Niečo podobné som zažíval aj ako žiak u môjho učiteľa v Anglicku.“

EK: „Ja by som možno predbehla môjho kolegu a spýtala by som sa vás ako žena: Ako by ste ma naučili vyvolať si orgazmus?“

Na Petrovi bolo vidieť, že sa ocitá vo svojich vodách a pohotovo odpovedal:

„Navrhol by som vám, aby ste ma navštívili raz za dva týždne, a poskytol by som vám nácvik, takže by ste mohli odísť domov a skúšať to sama alebo s partnerom. Takto by ste si mohli vyvolať orgazmus, kedykoľvek by sa vám zachcelo. Môže to trvať nanajvýš tri mesiace, avšak k vyvrcholeniu sa určite dopracujete. To vám s istotou zaručujem.“

EK: „Prepáčte, ale slovo „nácvik“ ma trošku znepokojuje. Aký odstup si udržiavate ako školiteľ? Nakoľko idete „na telo“?“

Peter: „Nie je pravidlom, aby som žiadal, nech dievčatá predo mnou masturbujú. Výnimku tvorí len prípad ak mi niektorá z nich povie, že sa jej nedarí masturbovať. Vtedy ju požiadam, nech mi ukáže ako to robí a spoločne nájdeme spôsob, ktorý jej bude v budúcnosti vyhovovať a docieli ním dosiahnutie orgazmu.

K tejto téme spomeniem jeden taký trošku extrémny prípad s ktorým som sa stretol doma v štátoch (poz. USA).

Jedno dievča, ktoré ma požiadalo o pomoc, nikdy neskúmalo svoje genitálie. Nechal som ju sadnúť si na matrac, požiadal som ju, aby si vyzliekla spodnú bielizeň a podržala si zrkadielko medzi nohami, aby sa mohla na seba pozrieť.  Ukázal som jej a pomenoval jednotlivé časti vagíny a vysvetlil proces orgazmu . Bola to hodina anatómie. Zaškolil som ju do masturbovania, a jej reakcia bola asi takáto: „Fíha! Objavila som ôsmy div sveta!“.

Keď mala tri roky, matka ju bila za to, že si tam šúchala. Myslela si, že je zlá a špinavá, nikdy nemala orgazmus a sex bol pre ňu trpenou nepríjemnosťou.“

EK: „Mohli by ste nám aspoň tak v skratke priblížiť, čo obsahovala tá prednáška o jednotlivých častí vagíny a hlavne by ma zaujímalo aj to vysvetlenie procesu orgazmu...“

Peter: „Tak predpokladám, že poznáte svoju vagínu (smiech), ale beriem to tak, že to ani nebudem vysvetlovať vám, ale tým že to napíšete, môžu sa niečo nové dozvedieť ešte neskúsené osoby ženského pohlavia, čo to vlastne majú medzi nohami a ako im to tam funguje. Teda pokúsim sa to čo najkratšie opísať.

Ak nepoznáte svoju anatómiu, siahnite po malom zrkadielku, pohodlne si sadnite a dobre si poprezerajte svoje genitálie. Pod ochlpením ohanbia, za predpokladu, že už ste si ho neodstránili napr. holením, sú dva páry pyskov, ktorých úlohou je chrániť pošvu. Zvonku sú najprv veľké pysky a za nimi ďalej vnútri sú vlhkejšie malé pysky. Na mieste, kde sa veľké a malé pysky spájajú, máte klitoris. V klitorise je veľká hustota nervových zakončení, a ak sa istý čas dráždi, vedie to zvyčajne k orgazmu.

Čo sa týka samotného procesu orgazmu, ten má štyri štádiá:

vzrušenie, plató, orgazmus a uvoľnenie

Vo fáze vzrušenia začína pošva vylučovať klzkú tekutinu a krv sa presúva do panvovej oblasti, čím sa subjektívne vytvára pocit tepla až horúčavy a pošva stmavne. Ako pokračuje predohra, klitoris napuchne a na dotyk stvrdne, zatiaľ čo pošva sa predĺži a nalieva, čím sa pripravuje na prijatie penisu. Fáza vzrušenia zvykne trvať 10 až 20 minút. Orgazmus je reflex prenášaný mozgom, ktorý však môže byť aj blokovaný, ak má žena zábrany, alebo pociťuje napätie. Keď dosiahnete orgazmus, pošvové svalstvo sa rytmicky sťahuje, maternica sa zdvihne a horná časť pošvy sa vyduje. Pocity sa potom postupne strácajú a počas uvoľňovacej fázy sa váš krvný tlak a dýchanie znormalizujú. Toto zvykne trvať 10 až 15 minút.

EK: „Wau, pekná prednáška, človek by vás vydržal počúvať aj celé hodiny.“

Peter: „Ďakujem za kompliment, rád rozprávam na túto tému a snažím sa odovzdávať nadobudnuté vedomosti ďalej.“

EK: „Ale predsa len, tá predstava, že by som mala pred Vami ako školiteľom masturbovať sa mi zdá trochu divoká...“

Peter: „Divoká? No od takýchto vecí sa musíte odosobniť. Ani ak idete gynekológovi na prehliadku, nebudete sa hanbiť ak sa vám bude pozerať do vagíny, nie?“

EK: „Ja nemám gynekológa, ale gynekologičku.“

Peter: „Mám tomu rozumieť tak, že ak by som bol žena, nevadilo by vám predomnou masturbovať?“

EK: (Obaja smiech) „Fajn, teraz ste ma dostali. Jedna nula pre Vás.“

Peter: „Inak ak sa vám zdá masturbácia predomnou niečo divoké, možno vás prekvapím niečím iným. Mával som od mojich klientiek veľa ponúk, aby som začatú prácu aj dokončil, teda aby som hral úlohu ich partnerov.“

EK: „Takže ich aj na objednávku sexuálne uspokojujete?“

Peter: „Priznám sa, že keď som s profesiou školiteľa sexu začínal, tak som to robieval. Teraz sa považujem za profesionála a všetky ponuky odmietam. Nechcem, aby si ma moje klientky mýlili s nejakým gigolom a celkovo moja skúsenosť mi ukázala, že to nie je v záujme mojej klientely.“

EK: „Ale pán Peter, osobne si myslím a predpokladám, že aj moja kolegyňa je toho názoru, že ak by bola žena veľmi pekná, sympatická a jednoducho páčila sa vám, jej prosbu o uspokojenie by ste určite meodmietol.“

Peter: (úsmev) „Viete, toto by som si nechal ak dovolíte pre seba, ale poviem len toľko k tomu, že nikdy nehovor nikdy.“

EK: „Ďakujeme, zodpovedali ste nám k spokojnosti, aj keď nepriamo, ale pochopili sme.“

EK: „Ja by som sa predsa len chcela viac dozvedieť o tom vašom biznise. Je privádzanie žien k orgazmu vaším nosným pilierom?“

Pokračovanie článku TU

Bláznivé sledovanie

Moje dievča Elena je vysoká a štíhla baba, s dlhými nohami, s pekne okrúhlym zadkom a pevnými pehavými prsiami. Je staršia odo mňa skoro o tri roky a (nehanbím sa priznať to) pravdepodobne o sto rokov skúsenejšia v sexe. Za posledné tri roky, čo sme spolu, prebrala vedenie a iniciovala niekoľko bláznovstiev. Ale zo všetkých vecí, ktoré urobila, je najlepšie to, že ohromne vylepšila náš sexuálny život.

Jedna z nich, ktorá ma naozaj prekvapila, sa stala minulý rok , keď sme boli dva týždne v Španielsku na dovolenke. Prvých pár dní sme leňošili na pláži a pri hotelovom bazéne a občas sme si urobili prestávku na pomalý sex v našej izbe. Potom však jedného dňa Elena vyhlásila, že si musí nájsť iný spôsob. Bol som trochu šokovaný, pretože som si myslel, že je unavená zo mňa a teraz si hľadá nejakého iného chlapa, ktorý ju bude obšťastňovať. Ale keď mi povedala, že nejde o muža, a sľúbila mi, že sa so mnou podelí o svoj zisk – začalo ma to zaujímať...

Ten večer sme išli do disko baru neďaleko hotela a tam sme sa rozdelili. Elena ma nechala pri bare a odišla ku skupinke sporo odetých kočiek, ktoré sedeli pri stole na druhom konci miestnosti. Rozprávala sa s nimi a smiala sa. Videl som, že ony sa na ňu tiež usmievajú a ponúkajú jej stoličku.

Začala sa mi z toho krútiť hlava. Bolo pre ňu naozaj jednoduché zbaliť ženu? Bola naozaj jej ženská intuícia taká dokonalá, že mohla vedieť, či sú bisexuálne alebo lesbičky hneď po tom, čo ich zazrela?

Alebo iba skúšala, či bude mať šťastie?

Ako pokračoval večer, zdalo sa, že vytvorila dvojicu s najatraktívnejšou ženou. Začali spolu zmyselne tancovať, ich telá sa otierali a pritláčali k sebe, nedbajúc na pohľady ostatných skupín, ktoré priťahovali. Keď sme potom spolu vedľa seba ležali, Elena mi povedala, že to dievča sa volá Karla, že si s ňou dohodla schôdzku na popoludnie a že sa pôjdu „previezť“. Keď sa pohrávala so špičkou môjho vtáka, navrhla mi, aby som ich sledoval v aute, ktoré sme si prenajali. Mal som pozorovať, čo sa bude diať a zároveň jej robiť aj ochranu.

Dievčatá vyrazili z námestia a ja som ich sledoval z diskrétnej vzdialenosti. Niekoľko kilometrov za mestom zaparkovali v parku neďaleko pláže a zašli na jeho koniec, mimo dosahu verejnosti. Nechal som im nejaký čas, aby sa pripravili, potom som prišiel autom bližšie, aby som si pozrel, čo sa bude diať. Začali jedna druhú vyzliekať, jednu vrstvu oblečenia po druhej. Karla hladkala Elenine prsia a hrala sa s jej bradavkami, občas ich krútiac. Vždy , keď to urobila, Elena mimovoľne hodila hlavou na jednu stranu a nechala voľný priechod svojej intenzívnej rozkoši, potom zastonala – bol to zvuk, ktorý som ju nikdy nepočul vydať, keď to robila so mnou! Ako som tak zízal a zízal, videl som, ako má každá vložené dva prsty do hladnej a premočenej mušličky tej druhej, masturbujúc tú druhú do vzájomného šialenstva. Jemne sa vzpínali, nevšímajúc si svoje okolie, a jazdili na prstoch tej druhej až do vyvrcholenia. Karla sa urobila prvá – a Elena jej zovrela ústa, aby zadržala výkrik, hoci aj ona už viditeľne bojovala so sebou od rozkoše. Zúfalo som potreboval úľavu – viac ako kedykoľvek predtým vo svojom živote. Keď ležali vedľa seba, bozkávali sa a objímali, využil som prestávku v ich činnosti na to, aby som vyšiel z auta a ešte viac sa k nim priblížil.

Nasledujúcich zopár momentov sa dievčatá ešte bozkávali, pripravujúc sa na ďalšiu akciu. Vymieňajúc si úsmevy a bozky, vytiahli z podlahy kufra rohož a roztiahli ju na zem vedľa plota na vzdialenejšom okraji parku, ďaleko od zvedavých pohľadov – okrem môjho! Rozvalili sa na rohož v žiariacom slnečnom svetle a znovu sa začali objímať. Na moju radosť Karla začala sať Elenine prsty na nohách. Vzala si každý jeden medzi zuby, obracala ho, nežne hrýzla a pritom jej pozerala do tváre. Elena to opätovala tým, že jej hladkala prsia a zasúvala si jej bradavky hlboko do úst – tvrdo ju sala, až kým Karla nezačala skoro vzlykať od rozkoše. Elena ju nakoniec utíšila a upokojila šepkaním a Karla súhlasne niečomu prikývla. Čoskoro som prišiel na to, čomu , keď Karla začala umiestňovať Elenu do správnej polohy na kolenách a lakťoch. Ovinula svoje telo zozadu okolo nej a začala lízať zadoček môjho dievčaťa, vrážajúc jazyk do Eleninej štrbinky.

Vytiahol som svoj nástroj z džínsov. Bolo toho na mňa už priveľa. A bolo toho veľa aj na Elenu. Bola taká vzrušená, že začala zúrivo masturbovať. Karla na to odpovedala olizovaním ukazováka, potom ho použila na preniknutie a veľmi opatrne začala trieť Eleninu dieročku zároveň s jej masturbovaním. Nikdy som nemal povolený prístup k tejto najintímnejšej oblasti Eleninho tela a nemohol som si pomôcť, no cítil som ľahké (zvláštne vzrušujúce) bodanie žiarlivosti. Elenine oči žiarili. Opatrne odtlačila Karlu späť na lakte a široko jej roztiahla nohy. Teraz som bol už tak blízko, že som bol schopný vidieť každý najmenší detail. Potom roztiahla pysky Karlinej mušličky, olizovala jej dierku a zasúvala si prekrvené pysky do svojich zošpúlených úst, zatiaľ čo jej jazyk pracoval na Karlinom vlhkom a lesklom klitorise. Karla tesne pritlačila svoje stehná na Eleninu tvár a začala si o jej nos a bradu otierať kundičku, pričom ťažko oddychovala, hrajúc sa prstami s Eleninými vlasmi, a pritláčala jej tvár tvrdšie o svoju premočenú vagínu. Ostrá vôňa Karliných štiav ostro narazila do mojich nozdier a z krúženia jej holého zadku som vycítil, že je na ceste k ďalšiemu – pravdepodobne ešte hlasnejšiemu – orgazmu. Aj Elena to vycítila a počul som, ako začala sať tvrdšie, jedna ruka trochu nadvihnutá, pripravená zadržať prenikavý výkrik, ktorý sme obaja každú chvíľu očakávali. Musel som stonať, pretože Elena sa na mňa náhle pozrela, preletiac pohľadom na stále sa chvejúcu kôpku v jej náručí... a nezbedne sa na mňa usmiala. Už som sa nedokázal ďalej ovládať. Moja ruka pevne zovrela môjho vtáka a ja som iba niekoľko centimetrov od nich začal tvrdo onanovať. Moje semeno vystrelilo na spletené lesbické milenky. Keď Karla, ktorá bola dosiaľ stále skoro v tranze, zacítila moje teplé semeno na svojej nohe a pupku, vyzerala, akoby si až teraz po prvýkrát všimla moju prítomnosť. A jej reakcia na to, že som ju ostriekal semenom? Žiarivý úsmev zreteľnej vďaky za to, že som dovolil svojej úžasnej priateľke, aby jej otvorila úplne nový svet telesnej rozkoše.


Peter.

Náš syn nosí ženské šaty

„Videl niekto moju čiernu sukňu?“ – kričala J*** zo svojej izby.

„Pozrela si sa už do bielizne?“ – spýtala som sa.

„Áno, ale tam nie je.“ – odvetila naspäť J***

Odložila som načaté jablko a išla som jej hore pomôcť v hľadaní.

„Odprisahala by som, že som zavesila sukňu do skrine,“ hundrala moja dcéra.

„Hneď vedľa tohto modrého pulóvra.“

„Ja som si ju nepožičala, ak na to narážaš,“ odvetila som.

„Našťastie nemáme rovnakú veľkosť. Musela si ju len niekde založiť.“

„Jasné, rovnako ako moju korálikmi vyšitú vestu a červený pulóver.“

V našej rodine zjavne vznikol problém s miznutím vecí. Spomenula som si, že sa mi nedávno stratili náušnice. Okrem toho to vyzeralo tak, že sa niekto hrabal v mojej skrini.

„Obleč si dnes niečo iné!“ povedala som.

„Tá prekliata sukňa sa už niekde nájde.“

Keď sme schádzali po schodoch, môj syn O*** už sedel v kuchyni pri raňajkách. Obom som im strčila do tašiek desiate. O*** sa v gymnáziu pripravoval na maturitu, kým o tri roky mladšia Jana ešte len začínala študovať. Ale obaja nosili domov celkom dobré známky.

Ten deň krátko pred večerou som chcela dať do O******* skrine pár čerstvo vyžehlených košieľ. Náhodne mi padol zrak na niečo tmavé v rohu. Neverila som vlastným očiam...

Visela tam J****** sukňa a červený pulóver hneď vedľa! Ako sa tam len tie veci dostali? Hodnú chvíľu som tam stála, krútila hlavou a rozmýšľala. J*** musela dať po praní veci do nesprávnej skrine. Iné vysvetlenie mi nenapadlo. O pár dní neskôr  sa opäť stalo niečo zvláštne. Tentoraz chýbal z môjho toaletného stolíka lak na nechty a tmavý rúž. Prehľadala som celý dom od vrchu po spodok. Zbytočne! Jana mi odprisahala, že sa mojich vecí nedotkla. Záhada bola ešte väčšia, keď stratené veci stáli nasledujúce ráno opäť na svojom mieste. Pomaly som začala veriť na duchov.

Krátko pred O******** maturitným večierkom  som však náhodne odhalila dôvod záhadných udalostí. A bol to pre mňa riadny šok. Poriadne som prechladla a trápila ma bolesť hlavy a údov. Nakoniec ma šéf poslal domov. Unavene som liezla hore schodmi. No keď som otvorila dvere do spálne, skoro sa mi zastavilo srdce. Môj syn stál pred zrkadlom v pančuchách a lodičkách s vysokým opätkom a maľoval sa.

„Čo robíš... čo to má znamenať...“ – koktala som.

„Mama!“ zreval O***. „Už si doma?“ Otočil sa a bežal do svojej izby.

Najprv som sa hodila na posteľ. Prečo som si tieto synove sklony nevšimla?

„No dobre,“ povedala som si nahlas po tom, čo som sa upokojila. Už som počula veľa o transvestitoch, fetišistoch a transsexuáloch. A tak som išla do O******* izby. Sedel na posteli vo svojich bežných texaskách , kolená pritisnuté k hrudi, tvár čerstvo umytá.

„Je niečo, čo by si mi chcel povedať?“ – spýtala som sa opatrne.

O*** pokrútil hlavou. „Je mi ľúto, mama. Viem, že som sa mal najprv spýtať. Chcel som vás tým prekvapiť. A akosi mi to bolo trochu trápne.“

„Prekvapiť?“ spýtala som sa udivene. „Čo tým myslíš?“

O*** si odkašlal. „V triede sme si naštudovali malú satiru na maturitný večierok. Dostal som rolu, ktorá nie je jednoduchá. Musel som si požičať pár vecí od teba a Jany.“

Záblesk nádeje sa objavil ako slnko nad obzorom.

„Ty... ty nacvičuješ divadelnú hru?“ začudovala som sa. „Musíš hrať ženskú úlohu?“

„A nielen to,“ odvetil O***. „Mám vystupovať ako sexbomba dvadsiatych rokov. Žiadne dievča z našej triedy sa na to neodvážilo. Pre mňa to bola riadna výzva.“

Uľahčene som sa zasmiala. „No snáď sa ti tá rola podarí,“ – dodala som.

O*** sa naširoko usmial. „Aj ja v to dúfam,“ povedal. „Koniec koncov, nerád by som sa pred všetkými tými ľuďmi strápnil.“

Položila som mu ruku na plece. „Tak čo sa toho prekvapenia týka, budem mlčať. Otec a J*** sa to tajomstvo nemusia dozvedieť.“

Dodržala som slovo. Naši nemali  potuchy, čo ich čaká, keď sme vchádzali do sály na maturitný večierok.

HVIEZDA

„Aký má byť vlastne program? – spýtal sa môj muž.

„Ach, ich trieda si pripravila menšiu satiru,“ – odpovedala som.

V tom momente sa začal program. Kým sa pripravovalo pódium, prišiel k nám O*** a pyšne oznámil: „Priemer známok mám jedna celé dva. To je niečo, čo?“

Otec ho uznanlivo potľapkal po pleci. „S tým sa bez problémov dostaneš na každú univerzitu.“

O*** iba krátko prikývol a veselo dodal: „Áno. Ale teraz už musím ísť. Hra sa o chvíľu začína.“

Aby som to urýchlila, O***** výstup zožal obrovský úspech. Svojou paródiou na Marlene Dietrichovú zo starého čiernobieleho filmu „Modrý anjel“ rozburácal celú aulu. Od smiechu nám tiekli slzy. Oleg ako blonďatý vamp pôsobil presvedčivo a rozkošne komicky. Boli sme naňho mimoriadne pyšní. Takmer tak ako na jeho ukončenie školy.

Prvé dni prázdnin prebehli pokojne. Deti chodili každý deň plávať a večer vysedávali hodiny s priateľmi.

Uprostred prázdnin O*** povedal: „Asi nebudete súhlasiť s tým, čo chcem spraviť. Ale myslím, že som dosť starý na to, aby som robil vlastné rozhodnutia. Sám som sa prihlásil do jedného hereckého súboru v Prahe. V októbri nastúpim.“

Počítala som so všetkým, ale s týmto nie. O*** nikdy neprejavoval záujem o divadlo.

„To nemyslíš vážne?!“ vykríkla som. „A čo bude so štúdiom? Chcel si ísť predsa na univerzitu...“

O*** sa na mňa pokojne pozrel a povedal:

„Momentálne sú pre mňa dôležité iné veci, mami. Potrebujem trochu času, aby som si niektoré veci ujasnil.“

„Si si úplne istý, že to, čo robíš, je správne?“ spýtala som sa po chvíli mlčania.

„Absolútne, mami!“ odvetil O*** rozhodne. „V tomto som si absolútne istý!“

Celý necenzurovaný článok nájdete TU

Dostal ma môj učiteľ-matematikár

Bola som pätnásťročná žabka (teraz už mám cez 40), keď som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu. Noví spolužiaci boli zo začiatku fajn, ale keď sa o mňa začali zaujímať chalani z vyšších ročníkov, chcela som sa im v dospelosti vyrovnať a moji rovesníci mi pripadali priveľmi detský. Netrvalo dlho a mala som povesť rebelky s výrazným mejkapom a strapatými vlasmi. Diskotéky a večierky sa konali okrem víkendu aj utorky  a ja som na nich samozrejme nemohla chýbať, čo sa odzrkadlilo aj na mojich známkach. Odrazu chcel so mnou chodiť takmer každý chalan a to nielen z našej školy. ale rýchlo ma každý odkopol, pretože som nikomu nechcela roztiahnuť nohy či zobrať mu ho do úst. To som si šetrila pre niekoho výnimočného, komu by záležalo na mne a nie iba na sexe. Takto ubiehali týždne a neskôr mesiace a keď tu bol polrok, bola som rada, že som prešla so štvorkami. Jednotku som mala len z telocviku a dvojku z matematiky, čo ma dosť prekvapilo, pretože som z nej nič nevedela. Po polročných prázdninách sme išli s triedou na lyžiarsky výcvik do Tatier. Myslela som si, že to bude nuda, ale to som ešte nevedela, čo ma tam čaká. Keďže ma lyžovanie veľmi nebaví, spravila som sa maród a mala som pokoj. Celý deň som bola sama na chate a ležala som na izbe. Tak to bolo aj v ten osudný deň. Bola som v izbe a fajčila som v okne, keď zrazu niekto zaklopal. Pomaly som otvorila dvere a uvidela jedného z profesorov. Bol to môj matematikár a telocvikár v jednej osobe, ktorý tu bol s nami ako dozor. Vstúpil do izby a spýtal sa ma, či mám chvíľku čas, že mi musí niečo povedať. Odrazu z neho vyhŕklo, že sa mu veľmi páčim a že ma od prvého dňa miluje. Údajne čakal na vhodnú chvíľu, kedy mi to chcel už dlhšie povedať a tá nastala práve vtedy. Ostala som ako obarená, ale aj ja som sa mu priznala, že sa mi páči, veď koniec koncov, mal iba 33 rokov a bol najmladší  a najkrajší z profesorov na našej škole. Netrvalo dlho, aby sme si uvedomili, že ten čas čo sme boli sami v izbe treba efektívne využiť. Začali sme sa nežne dotýkať jeden druhého a potom aj bozkávať.  Zaliala ma horúca vlna a mala som pocit, že zažívam najkrajšie obdobie môjho teanegerského života. Oddala som sa mu celá, dovolila som mu, aby si so mnou robil čo chcel. Pri ňom som pocítila, že on je ten pravý na ktorého  som čakala, aby som prežila šťastné chvíle, keď do mňa vnikol a svojimi pohybmi ma priviedol k vytúženému orgazmu. Nikdy nezabudnem na prvé milovanie s ním a to ich bolo ešte potom niekoľko desiatok. Stretávali sme sa tajne počas celého môjho štúdia na škole.  Nerozmýšlali sme nad tým, čo bude potom, nechávali sme tomu voľný priebeh. Bol ku mne veľmi milý a ukázal mi úplne inú cestu životom. Pri ňom sa zo mňa stala úplne iná žena. Prestala som chodiť na diskotéky, nezaujímali ma iní ľudia, vždy som sa tešila na svojho učiteľa. Áno, postavenie učiteľ mu právom patrí v mojom prípade. Nielenže ma naučil matematiku, kde tú dvojku som si právom vylepšila na jednotku, ale aj i intímnej sfére som sa pri ňom ako skúsenom mužovi naučila. Boli sme kreatívny a radi sme skúšali nové veci. Pri ňom som sa nebála ničoho. Vedela som, že to všetko robí s citom a láskou ku mne. Nemohli sme byť bez seba čo i len jediný deň a takto nám to pekne v tajnosti klapalo. Obaja sme boli veľmi rozumní a opatrní. Za tie stredoškolské roky čo som s ním prežila, mala som pocit, že by mohol byť mužom môjho života aj keď bol medzi nami značný vekový rozdiel. Vtedy sme si to však vôbec nepripúšťali. Milovali sme sa to to bolo pre nás podstatné. Dokonca tak, že aj keď som mala stužkovú a mala na nej svojho partnera, kamaráta z našej ulice, pohľadom a mysľou som bola stále s ním. Dokonca sa nám podarilo počas večera, odskočiť si do úzadia zo sály a urobiť si rýchlovku, teda prevažne som bola aktívna ja, keď som mu urobila kvalitný orál do konca. Naučil ma ako to robiť a zvykla som si na chuť jeho spermatu. Problém nastal až po škole, keď už sme sa nevídali v škole, on sa chcel so mnou  stretávať aj naďalej a urobil rázny krok. Prišiel o tom informovať mojich rodičov a povedal im aj to, že spolu chodíme skoro 4 roky. Môj otec to veľmi ťažko zobral a vyhodil ho z domu. Potom prišiel rad aj na mňa. Popri riadnom vypucovaní žalúdka sa mi ušlo aj pár po ušoch. Dostala som kázeň o tom, že som mohla celú rodinu dostať do riadneho problému. Vtedy sa to bralo trochu inak a v podstate aj môj učiteľ poriadne riskoval svoje postavenie. Ak by sa to bolo prevalilo, vyhodili by ho z práce. Pravdepodobne si to uvedomoval, ale stála som mu aj za taký risk – obetovania svojej kariéry. Dostala som od otca ultimátum, že ak sa s ním okamžite neprestanem stretávať, môžem si pobaliť svoje veci a odísť z domu. Bolo to pre mňa veľmi ťažké rozhodnutie a nielen pre mňa. nakoniec sme sa už s mojím exučiteľom rozhodli, že budeme musieť splniť otcovu požiadavku. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Pomohlo mi až moje časté odlúčenie od domova, keď som nastúpila na vysokú školu a bývala som na študentskom internáte. Skúsite si tipnúť, čo som išla študovať? Áno, všetci máte pravdu, pokiaľ ste odpovedali, že pedagogickú a nasledovala som môjho učiteľa v telesnej výchove a matematike. Po škole som sa ako mladá učiteľka zamestnala na jednej strednej škole, ale v inom meste než to , kde som študovala a spoznala môjho matematikára ja. Nedokázala som sa však dosť dlho spamätať zo šoku, keď ma riaditeľ školy predstavoval mojim novým kolegom medzi ktorými bol aj môj exučiteľ a exmilenec v jednej osobe. Obaja sme mali vtedy zmiešané pocity a nevedeli ako zareagovať jeden na druhého. Za ten čas sa však udialo veľa vecí. Ja som počas štúdia na vysokej škole spoznala človeka s ktorým si rozumiem dodnes. Vtedy sme ešte len plánovali spoločný život, dnes sme už manželia a máme 2 deti. V exučiteľovom prípade to vtedy už bolo viac ako trojročné manželstvo a tiež už sa mu podarilo splodiť dieťa. Stará láska však nehrdzavie. Napriek tomu, že každý sme mali svojich partnerov, čím viac sme sa stretávali v práci, tým viac sme nostalgicky spomínali na to, ako nám bolo spolu dobre, ako sme sa spolu milovali. Netrvalo veru dlho, aby sme si to po rokoch zopakovali aj v praxi. Pri maximálnej diskrétnosti a nenarúšaní súkromia, sme sa občas spolu krásne pomilovali. Možno ma niektorí odsúdia zato, ako môžem spávať s dvomi mužmi a ani sama nato nepoznám odpoveď. Nie je to však také časté ako by si niektorí mysleli. Tých príležitostí zase nie je tak veľa a ak by to bolo často, možno by nám to už ani tak nechutilo. Beriem to ako také vybočenie zo stereotypu aj keď môjho manžela veľmi milujem a fungujeme ako normálna rodina. Niekto múdry raz povedal: „Ak sa o tom ten druhý nedozvie, nie je to nevera“.

S pozdravom

Natália.

Moja prvá návšteva v erotickom salóne

Zdravím vás,

príbeh, ktorý som sa vám rozhodol napísať je viac ako 20 rokov starý. Snažil som sa čo najviac autenticky priblížiť moju prvú návštevu v erotickom salóne. Trvalo mi dosť času, kým som sa poriadne rozpamätal ako to vlastne všetko bolo, čo bolo asi povedané a aké boli jednotlivé reakcie.Ono to trochu súviselo aj s tým, že som chcel bližšie spoznať život dievčat, ktoré takúto prácu robia, nahliadnuť viac do vnútra ich mysle a zistiť prečo to vlastne robia. Neviem čím to bolo, ale z nejakého dôvodu ma také typy priťahovali ako magnet. Viem, že by to nebola výhra verejne sa ukazovať s takouto devou. Ja som sa však hneď do prvej s ktorou som zažil erotický zážitok vážne zamiloval. Tá baba ma neskutočne rajcovala. Normálne som sa snažil vymaniť  ju z toho začarovaného kruhu obrábania vtákov. Keby mi povedala zober ma odtiaľto preč, normálne by som ju bol schopný vykúpiť. Kurva je však kurva a tej sa nedá veriť. Môj skutočný príbeh som rozdelil na dve časti. Prvá sa  odohráva priamo v salóne a obsahom druhej je rozhovor s tou masérkou na neutrálnej pôde, kde som sa snažil od nej získať  čo najviac informácií, za ktoré dostala riadne a veľmi dobre zaplatené. Inak by sa so mnou ani nebavila, pretože už len to že sa stretla s klientom mimo „pracoviska“ bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

 Vtedy som nemal ešte ani tridsať, na Slovensku sa rozvíjalo „podnikanie“ alebo každý tomu hovoril inak resp. každý ho vnímal po svojom, alebo dnes niektorí nato spomínajú ako na zlaté časy deväťdesiatych rokov. Dnes som zrelý päťdesiatnik žijúci spokojne so svojou manželkou a moje deti majú už vlastný život. Nebudem písať svoje meno, v podstate je jedno ako sa volám, či som Jožo, Ďuro alebo Fero. Kašľať na meno. Prenesme sa však o tie desaťročia späť...

Nebudem menovať ten podnik v Bratislave (robiť reklamu zadarmo), ale ešte stále, aj po tých rokoch  funguje. Napoviem však, že vedľa podniku bola štýlová reštaurácia a ja som sa rozhodol vojsť najprv tam a zistiť info „čo a ako“.

-Prosím vás, u vás sa robia služby intímneho charakteru?

-Áno, - vraví čašník a ani brvou nepohne. – Musíte vyjsť na ulicu a hentá budova vo dvore...

Ale, viete čo, -mávne rukou, - prejdite toť cez kuchyňu.

Čosi tam vysmážajú, možno býčie žľazy. Kuchár sa po mne akože nepozerá. Cez kuchyňu je to ozaj kúsok.

Zamrežované dvere...

Zvoním. Tá istá otázka, tá istá odpoveď mladého barmana s motýlikom. Vari päť metrová chodba vyúsťuje do miestnosti. Bar. Vysoké stoličky, vpravo sedačka a kreslá. Rajcovné prítmie, hrala hudba zo slovenského rádia pre mladých. Dvere naľavo sú otvorené, tri dievčatá v jednoznačných úboroch polihujú na jednoznačne pracovnej posteli. Zákazník v bare pre nich znamená okamžitú pohotovosť. Celkovo v daný deň je v „službe“ myslím asi sedem alebo osem dievčat. Priplávajú sviežimi (alebo unavenými?) riťkami do kresiel a volajú ma medzi seba.

Som chlap. Mám chuť. Môžem v tejto chvíli nemať?

Štíhla brunetka s vyčesanými vlasmi po pravici v červenej minisukni s pásom ako osa, takže aj jej priemerné prsíčka sa zdajú nádherné. Paradoxne na môj kompliment odpovedá  cudzím prízvukom. Moldavka, ktorá prišla na Slovensko dobyť Západ. Viac napravo sa zubí moletnejšia plavovláska. Je ukecaná, ale je mi jasné, že čipkové saténové handry nemaskujú len jej melóny, ale aj faldy nad pupkom...

-Niečo na pitie, pane? – pýta sa motýlik od baru.

Vyhováram sa na auto. Prináša mi kávu. Prisadá si ešte jeden zákazník, ktorý údajne nie je „zákazník“, ale rád si do tohto „intim masage saloonu“ zájde. Pokecať pri vyše stokorunovom koňačiku s dievčatami. Ale niekedy si vraj musí dať povedať, aby zostal dobrým zákazníkom. Vraví vtip. Tupý, nezrozumiteľný. Dievčatá výskajú nad jeho debilitou ako stepné kozy. A tie sa im aj natriasajú...

Po ľavici sedí nakrátko ostrihaná blondína. Z každého oka jej trčí sto (hádajte čoho?). Očividne ma balí. Aj to je inostranka, toš, ako keby od Břeclavi...

Zdá sa byť najstaršia, možno čosi nad 25 rokov. Ale inak sú to dievčatá okolo dvadsiatky. Vedľa nej jednu mrlborku za druhou cmúľa sporo oblečená plavovláska. Iba v bikinách a v priesvitnej podprde. A sú tam ešte dve také nič moc, ale pánboh zaplať, keby povedali :

„Poď chlapče, len tak zadarmo.“

Ale koľko bude toto stáť, neviem... Neviem, či je to služba... ehm... kompletná. Senzuálna masáž to vraj nie je súloženie, ale je to to isté a teraz dám tomu také prirovnanie na lepšie pochopenie:

Ako keď proruskí separatisti nezostrelia nad Ukrajinou Boeing 777 letu MH17, ale iba prerušia jeho let.

Erotická fantázia funguje. Najmä pri pohľade na Niku. Tiež blondína s plnými ústami a výraznými očami. Inteligentnými. A také sú aj jej rajcovné komplimenty, lebo získať zákazníka to je bod v ich bordelovej (pardon, masérskej ) súťaži. Nika sedí naširoko rozkročmo. Podupkáva pevnými nohami vo vysokých šteklách. Cez čipkované nohavičky jej presvitajú chĺpky. Tiež má na sebe od pol pása akýsi  maskovaný habit. Určite skrývaš, dievčatko, menšie prsia, neúmerné plastickému zadočku, ale robíš to rafinovane. Klobúk dole. Nika pocukáva karmínovými perami, hladí mi do rozkroku. Vie to...

Niku chcem, to viem zasa ja. Na spôsob, akože som si vybral najtvrdšiu hlávku kapusty na trhu?

A vlastne, ako dlho treba chlípať sos vypitej kávy, aký má byť čas určený na toto výberové konanie?

Barman cíti moje rozpaky, snažím sa byť solidárny, a tak poviem, že by som najradšej bol so všetkými dievčatami... Ubezpečuje ma, že je to možné, ale napokon telo by aj chcelo. Ale... pravdaže, je to ale...

-Poď so mnou, - tyká mi Nika, - neobanuješ.

Kristepane, ako si vie olizovať hornú peru...! Vstávam. Stojíme... Robia mi dobre  akože uľútostené pohľady ohrdnutých dievčat, je to balzam na mužskú ješitnosť.  Ale možno majú v náplni práce aj takýmto spôsobom posilňovať chlapské sebavedomie...

Izba je čistučká. Celkove je v tomto bodreli poriadok ako v kostole. Dávam na stolík päť päťstokorunáčok. Nika ma žerie. Keby som pridal tri stovky, vraj by bol k dispozícii aj bazén. Keby raz toľko, aj dve dievčatá.

Keby... Keby boli kdesi ryby, nebolo by treba rybníka...

Sprcha je príjemná. A povinná ! Musím sa ponáhľať. Je osprchovanie už súčasťou päťdesiatminútovky?  Panebože. Chcem to. Strašne to chcem. Ako kanec ! Ale som ja blbec.  Preto, lebo som si hneď začal dávať dole nohavice, len čo barman zvonka zatvoril dvere. Viem. Nika si pripadala ako tovar. Aj keď ním v podstate bola. Ale vari ním nechce byť?

Stále nahá pri televízore, ktorý nie a nie sa naladiť. Závesy zastreté, cez nočnú lampičku prehodený uterák. Na stene sa na nás slastne usmieva dáma s rukou preberajúcou si medzi nohami...

Nika ma objíma. Nika už vie, čo robiť. Má krásne stuhnuté bradavky, tiež ich treba ladiť... V ústach mierne chladia.

-Poď...

Na letisku je biela plachta a nič. Tam budeme my.

-Ľahni si prosím na brucho, - je to ako keby pokyn lekárky.

-Nevadí ! Siaha na nočný stolík po plastovej flaštičke s masážnou emulziou v zátiší pestrofarebných prezervatívov.

Cítim ťarchu jej tela. Masíruje rytmicky, avšak jemne. Plecia, chrbát, bedrá... Nahýba sa k mojej hlave... tomu, kto vymyslel bozkávanie na ušné laloky by mali dať Nobelovu cenu. Uvedomujem si, že je ťažká. Alebo chce byť ťažká? To, čo mi ako jemné pohladenie kefky trie zadok, to je... to je jej kefka. Dvaapol tisíca, bože! Hľadám ju plecami zaborený v molitane, hľadám ju s rukami dozadu. Smiem mútiť maslo...

-Obráť sa, dobre? Dáme prezervatív. – vyberá telovej farby, obal trhá zubami.

Keby človek v tej chvíli uvažoval , uvažoval by, prečo to všetko robí. „Ktovie ako chutí guma?“

Chcem to, cúvať sa už nedá.

-Už to konečne chcem, počuješ?

-A čo chceš? – Mal som pocit akoby to na mňa hrala, ale veľmi dobre vedela o čo ide.

Pojazdil som v nej prstom hore-dole. Pičku mala pekne elastickú. Jej dierka sa hneď prispôsobila mojim prstom a začala ich pohlcovať. Každým vniknutím mojich prstov do pičky Nika jemne prižmúrila svoje oči. Veľmi ma to rajcovalo. Potom sa usmiala a povedala:

-Ale nesmieš o tom nikomu povedať.

A potom sme už nerozprávali. Bolo počuť iba mľaskanie našich tiel...

Tuším, že o pár minút sa ozve tiché, ale nástojčivé zaťukanie na dvere.

-Opláchnem sa dobre?

Prezervatív hádžem do koša v kúpeľni. A potom si umývam dôkladne ruky a potom to čosi , čo si prišlo na svoje.

Nika je už oblečená. Opäť ten širokorozchodný posed, je rajcovná, potvora! Žeby sme ešte niečo stihli?

-Bolo mi s tebou fajn, -  vravím jej. Keď sa ozvalo klop-klop. Vravím to úplne vážne. Nič stupídne, nič násilné. Fajn. Až na ten lásky cit.

-Aj mne bolo fajn. Ahoj.

***

Zbieham v salóne dole schodíkmi. Nie, nie je to ľahké odísť z bordelu. To vie Jožo, Ďuro aj Pišta. S pečiatkou po súložení na tvári, vytrasený z chtíča, teraz už opäť vzorný muž rodinného typu či milujúci manžel.

Prečo to robíme? Prečo to robíš ty Nika? Baví ťa to?  Stojí ti to za tie peniaze?

***

-Nika, prepáč, ale naozaj som bol s tebou služobne. Rád by som sa s tebou ešte stretol, ale na inej pôde. Nebudeš banovať. Prídeš si na svoje. Ver mi!

-Mlč! Chceš si vyrobiť problém sebe a v neposlednom rade aj mne? Rozmyslím si to, okrem toho nemám veľa času na blbosti.

-Zavolám ti sem do podniku. Neboj, ja to už nejako zahrám. Páčiš sa mi Nika...

-Potrebuješ čerstvý vzduch. Náhle sa ti odkrvil mozog a teraz to s tebou takto lomcuje...

S úsmevom ma vyprevadila po bar a zakývala mi na cestu. Cestou domov som ju mal stále v hlave a premýšľal som nad tým, ako ju dostať von na stretnutie.

Pokračovanie príbehu TU