"Opušťák" na ktorý nikdy nezabudnem

Tento príbeh sa odohral ešte za čias mojej vojenskej základnej služby. Prišiel som na "opušťák" a naši neboli doma. To asi preto, že som im nedal vedieť, že by sa mi podarilo prísť domov. Od susedy som sa dozvedel, že vyrazili k vode na priehradu a vrátia sa až v nedeľu. A že s nimi išiel aj jej muž, ona musela zostať doma s dieťaťom. Jej dcérka mala asi tri roky. Veľmi sa jej páčila moja uniforma. V priebehu chvíľky si ma obľúbila. Jej matka sa ma opýtala čo budem jesť keď so mnou rodičia nepočítali. Povedal som, že niekam zájdem. Nato zahlásila, že prečo by som zbytočne utrácal. Pokiaľ mi nevadí bežné jedlo, tak môžem jesť s nimi. Odvetil som, že jem skoro všetko a vojna ma naučila nevyberať si. Zobrala to ako súhlas a dievčatko malo obrovskú radosť, že u nich zostanem. Vyliezla mi na kolená a rozprávali sme sa. Náhle priklonila tie malé ústa k môjmu uchu a zašepkala, že ocinko mamičku bije. Od dverí do kuchyne sa ozvalo: „Čo tam máte za tajnosti, vy dvaja?“

Stála tam susedka. Tá žena mala 35 rokov a veľmi peknú postavu. S dlhými svetlými vlasmi, zopnutými vzadu do copu a peknými prsiami pod ľahkými šatami však vyzerala oveľa mladšia. Podišla až k nám.

„Čo to tu Jurkovi rozprávaš Zuzka?“

Dievčatko odvrátilo hlavu.

„Nesmieš jej všetko veriť. Ona si rada vymýšľa,“ zahlásila, ale z výrazu jej očí vyžarovalo niečo iné.

Suseda som poznal iba tak povrchne, ale vedel som, že je to taký grobian a pre facku nechodí ďaleko. Aj to, že nechal ženu s dievčatkom doma a sám si vyrazil na výlet svedčí o tom, že sa im manželstvo veľmi nevydarilo. Povečerali sme. Poďakoval som. Chcel som sa zdvihnúť  od stola, ale dievčatko ma chytilo okolo krku.

„Vieš nejakú rozprávku? Tie mamičkine už všetky poznám.“

„Možno by som si na nejakú vedel spomenúť,“ prerušil som susedkine dohováranie  dcérke, aby neotravovala. Doniesol som ju do detskej izby a zatiaľ čo sa jej matka prezliekala do nočnej košele, rozmýšľal som s čím vyrukujem. Začal som o Snehulienke. Už som bol  takmer pri konci, keď malá zamrmlala, že mamička je veľmi dobrá a zatvorila oči. Ticho som sa vytratil z detskej izby a pootvorenými dverami nakukol do obývačky, aby som sa rozlúčil. Susedka sedela pri stole, pred ňou na tanieri nejaké jednohubky a fľaša červeného vína. Pri nej dva naliate poháre.

„Ak by si neodmietol...“ povedala skôr, ako som zo seba dostal, že pôjdem domov. Vlastne ma to ani neťahalo. Sedieť pri telke som mohol aj v kasárňach a nemusel chodiť cez 200 km vlakom domov. Pocuckávali sme dobré vínko a hovorili o všetkom možnom. Naraz som sa cítil lepšie, akoby som sa cítil medzi chalanmi v uniforme. Susedka zrazu povedala:

„Ale ty si možno chcel ísť za Martičkou.“

„To už nie je pravda. Listom mi dala kopačky necelé dva mesiace potom, čo som narukoval,“ povedal som jej, teraz už s odstupom času veľmi hrdo.

„Určite si si tam našiel inú, však?“

„Bohužiaľ.“ Nevedel som, ako jej mám priblížiť postavenie vojaka v meste, kde je veľká posádka. Že ma neláka vyberať si z niekoľkokrát preberaného. Začala o niečom inom a zrazu bola polnoc. V tej chvíli susedka stála pri okne. Keď videla, že vstávam, povedala:

„Vonku prší ako z krhle. Než by si prebehol, budeš na nitku mokrý.“

„Čo iného mi zostáva?“

„Môžem ti ustlať na gauči.“ Nečakala na môj súhlas, odklopila sedačku, vytiahla, čo bolo potrebné.

Mlčky som sa prizeral, ako mi v predklone ustiela, potom priskočil a začal jej horlivo pomáhať. V jednej chvíli sme sa stretli telami. Nechtiac som sa otrel ramenom o jej výrazný prsník.

„Prepáčte,“ dostal som zo seba a zalialo ma teplo.

„Prečo by si sa ospravedlňoval. Som strašne nešikovná,“ povedala s ľahkým rumencom na tvári.

„Nech sa ti tu spí lepšie ako v kasárňach.“

„Toto viem určite,“ utrúsil som.

„Ťažko si asi dokážete predstaviť izbu, kde spí celé družstvo.“

„To máš pravdu. Pozriem sa ešte na malú a pôjdem tiež spať.“

Vykĺzla do chodby. Myslel som na ten dotyk a začal si predstavovať ako by som ten prsník hladil ak by som mal k tomu príležitosť. Ibaže susedka je vydatá žena...

Pokiaľ išlo o moje skúsenosti v sexe, neboli absolútne žiadne. Veľa som o tom čítal a fantazíroval. Vtedy neboli ešte také vymoženosti ako dnes. Neboli mobily, internet...

Niekoľkokrát som sa už pokúsil o praktické uskutočnenie a dvakrát bol aj pomerne blízko, ale vždy v rozhodujúcej chvíli, som sa toho zľakol a namiesto činu som trepal hlúposti, aby som sa z toho vyhovoril. Možno aj preto sa so mnou Marta rozišla. Nemohol som zato, že som nebol dostatočne akčný v týchto veciach. Neviem. Možno to bola iba prehnaná opatrnosť.

Z chodby vošla susedka a bola iba v nočnej košeli. Privrel som oči a predstieral, že spím. Zastavila sa pri gauči a pár sekúnd na mňa hľadela. Keď som sa nepohol, prešla do susednej miestnosti.

Čo keď to bola šanca? napadlo ma. nadával som si ako po každý krát, keď som sklamal. Keď som nedokázal uskutočniť, čo som vymyslel. Rezignovane som zatvoril oči, že to celé vygumujem spánkom.

„Jurko, spíš?“ ozvalo sa od tých dverí, za ktorými susedka zmizla.

„Zatiaľ nie,“ vydoloval som zo seba priškrteným hlasom.

„Tak poď sem,“ zašepkala a zmizla.

Vykĺzol som spod prikrývky a sadol si, akoby som sa katapultoval. Nevedel som čo odo mňa chce, ale zatlela vo mne nádej. Čo keď predsa len...

Docupital som do susednej miestnosti. Nebola tam tma ako vedľa. Riedilo ju svetlo zo stĺpa pred domom. V spálni dominovala široká manželská posteľ s jedinou veľkou prikrývkou. Susedka pod ňou ležala vľavo.

„Keď chceš , šupni sa ku mne,“ vyzvala ma a ja som neváhal, aby si to náhodou nerozmyslela. Sprava som vkĺzol pod prikrývku a idiotsky trepol:

„Potrebujete niečo?“

„Trocha nehy. Už ani pomaly neviem, ako vyzerá,“ zavzlykala.

Tápavo som nahmatal jej tvár a zašepkal:

„Malá hovorila pravdu, že?“ opýtal som sa jej, ale susedka vedľa mňa naďalej povzlykávala.

„Nechápem, prečo to trpíte?“

„Mám malú zbaviť otca? A kam by som išla? Už teraz sa o mne šíria klebety a všetci na mňa pozerajú cez prsty. Na neho si len tak hocikto nedovolí.“

„Aj takí sa dajú prekabátiť.“

„Som veľmi rada, že si neodišiel.“ Otrela sa o moje rameno tvárou vlhkou od sĺz.

„Neľutuješ toho, že si zostal?“

„Je mi s vami fajn.“

„Ak by si chcel, mohlo by ti byť ešte lepšie. Keď sa to o mne roznáša, prečo by som to nemohla reálne urobiť?“

„To iba tak hovoríte...“

Vkĺzla pažou pod moju hlavu, pritiahla si ju. Prilepila pery na moje ústa. Zašla do nich svojim svižným jazykom. Celý som sa roztriasol, v rozkroku vták zaútočil na moje slipy. Musela to cítiť stehnom. Naľakal som sa toho.

„Neodťahuj sa. Urobí mi radosť cítiť, ako sa v tebe rodí túžba,“ zašepkala mi.

„Musím sa vám s niečím priznať,“ zamrmlal som.

„Až potom. Nič nie je dôležitejšie ako to, k čomu sa chystáme.“

Uchopila moju ruku a ťahala ju niekam dolu. Musel som sa natočiť na bok. Náhle som povrchom ruky pocítil vypuklý pahorok, rozpolený brázdičkou spojených pyskov. Uvedomil som si, že si vyhrnula nočnú košeľu. Pridŕžala moju ruku, ktorou som po prvý krát skúmal ženské prirodzenie. Bo som tým taký uchvátený, že som poslušne vykonal, čo mi umožňovali jej ruky. Ocitol som sa kolenami medzi jej roztiahnutými nohami. Stiahla si moju hlavu a začala ma bozkávať. Špičkou stoporeného vtáka som zacítil jej vagínu. Nedočkavo som zatlačil, ale žaluď zišiel nahor k jej podbrušku. Nešťastne som zastonal, ale tvrdohlavo som sa rukami nadvihol a prinútil vtáka k návratu. Konečne sa to podarilo a vkĺzol som medzi pysky. Zatlačil som ho ďalej a hneď som začal divoko prirážať. Susedka pokrčila nohy a híkala pod mojimi nárazmi. Rukami tlačila moje boky, možno sa ma pokúšala zmierniť, ale keď pochopila, že nato nepristúpim, - ako mi neskôr povedala – povyšla rukami na môj zadok a vzpínala sa proti mne. Bolo to úžasné, lepšie, ako som si vždy predstavoval. Začal som kňučať blaženosťou, ktorá sa stupňovala. Miesila mi ritné polovičky, roztvárala ich, jazdila prstom po ritnom venčeku. Potom tá slasť vyvrcholila. So zachrčaním som do nej naposledy prirazil a už to do nej letelo. Vyčerpaným telom sa mi rozliala obrovská sladká úľava.

„Čo si mi chcel povedať?“ zašepkala, keď sa jej ustálil dych a prstami sa mi prehrabával vo vlasoch.

Pokračovanie 2.časti príbehu nájdete TU

Podľa šéfa som najlepšia asistentka akú kedy mal

Šéf sa mi zapáčil už od môjho nástupu do práce. Na pohovore sme sa očným kontaktom premerali jeden druhého a už vtedy som cítila, že sa mu páčim. Samozrejme nielen po tej vizuálnej stránke, ale aj praktickými skúsenosťami , vzdelaním a ovládaním dvoch cudzích jazykov. On  bol vysoký s peknými ramenami. Aj vo svojej päťdesiatke, čo som zistila až časom, si držal peknú vzpriamenú postavu. Vlastne ani na svoj vek vôbec nevyzeral, teda až na tie vlasy, značne prekvitnuté šedinami. A veľmi štýlovo sa obliekal, čo sa mi na mužoch veľmi páči. Z jeho súkromného života som sa  dozvedela, že je síce rozvedený, ale to len preto, že všetok čas obetoval práci a to mu samozrejme prinieslo aj patričné ovocie. Jeho firme sa darí a on je značne finančne za vodou. Sympatické mi na ňom bolo aj jeho správanie. Napriek tomu, že je „lovatý“, vôbec nie je povýšenecký ani arogantný. Za celý čas čo som bola uňho zamestnaná, nepočula som od neho jediné hrubé slovo. Vždy všetko riešil s rozvahou a vo mne to vyvolávalo neskutočne príjemné pracovné prostredie. Bol pozorný a vnímavý k potrebám všetkých  zamestnancov vo firme, bol jednoducho úplne iný ako ten u ktorého som pracovala hneď po škole. Práca asistentky ma baví a vždy som také niečo chcela robiť. Samozrejme čím významnejšia firma, tým lepšie. Svoju prácu som si urobila vždy na 100% a ak bolo treba, vedela som sa pre firmu a kariéru obetovať.

Budem mať dvadsaťpäť rokov. Som drobnej, ale veľmi peknej a športovej postavy. Chodievam pravidelne do fitnescentra  a veľmi rada tancujem. Som už druhý rok vydatá, ale manželstvo nesplnilo moje očakávania. Karol – môj muž – hráva futbal. Je to v podstate jeho práca, ktorá ho viac menej aj živí, ale okrem toho pokúša sa aj o rôzne podnikateľské aktivity. Keď sa asi pred rokom dostal do prvoligového mužstva, začal bývať čoraz menej doma a keď som sa chcela večer k nemu pritúliť z pozície manželky vyžadujúcej pozornosť a partnerské uspokojenie, väčšinou zabručal, že je na smrť unavený. Vyhováral sa stále častejšie a ja som sa trápila, že si absolútne neplní svoje manželské povinnosti.

A práve tento jeho nezáujem sa podpísal o to, že jedného dňa k tomu, čo neskôr oľutoval, aj došlo.

Bola som v práci a bol všedný pracovný deň, ničím výnimočný, respektíve, všetko išlo podľa načasovaného plánu. Okolo desiatej som k šéfovi niesla podpísať niekoľko dokumentov. Obišla som stôl a postupne jednotlivé papiere rozložila na podpisy. Ako som sa naklonila, pootočil hlavu a mala som pocit akoby mi nakukol do výstrihu. Keď podpísal posledný text a chcela som sa narovnať, objal ma v páse a pritiahol ma k sebe. Lajstre mi vykĺzli z ruky a plachtili po väčšine priestoru v miestnosti rovno k podlahe. Vzoprela som sa o stôl a zamrmlala popod nos:

„Čo to robíte?“

„Neskutočne ma vzrušuješ,“ zatykal mi. Natočil si ma k sebe, prilepil pery na moje, jazykom sa pretlačil a tápal v mojich ústach. Bola som z toho trochu vystrašená, ale po druhej stránke nemôžem tvrdiť, že by mi to bolo vyslovene nepríjemné. Jednou rukou si ma pridŕžal a druhá sa ocitla na mojom prsníku. Chvíľu som sa mykala, ale keď sa dotkol mojej bradavky, úplne som rezignovala. Stehnami mi zomkol nohu a ja som pociťovala pnutie v jeho rozkroku. Celá som sa rozochvela. Využil moju nerozhodnosť. Skĺzol rukou k môjmu boku a vsunul ju pod košieľku. Premasíroval mi prsník a mne sa rozklepali nohy.

„Čo ak sem niekto vojde?“ vystrašená som dostala zo seba.

„To by som ho asi prizabil. Ale kvôli tebe zamknem.“

Zľahka ma nadvihol do náručia a zamieril so mnou ku koženej sedačke. Posadil ma na ňu a išiel otočiť kľúčom v zámke. Sedela som s rukami v lone a snažila sa nemyslieť nato k čomu sa schyľuje. Prikľakol si k mojim nohám.

„Nebojíš sa ma však?“

Nebola som schopná zo seba dostať slova. Pripadalo mi to neskutočné. Uchopil moje ruky a položil ich na pohovku. Potom mi oboma rukami vnikol pod sukňu. Stiahla som stehná k sebe. Zachytil prstami gumu mojich nohavičiek pri bokoch a ťahal ich smerom dolu.

„Nadvihneš sa trochu, prosím?“ požiadal ma.

Mimovoľne som to urobila a on mi nohavičky šikovne pretiahol cez kolená. Vzápätí ma ich zbavil úplne.

„Vy ste sa úplne zbláznil. Veď som...“

Slovo „vydatá“ zostalo nevyslovené. V zlomku sekundy som si uvedomila v akej som pozícii a aké by to mohlo mať pre mňa negatívne následky. Namiesto toho zo mňa vypadlo:

„Toto by som do vás nikdy nepovedala, šéfe.“

„Tichá voda brehy myje,“ zasmial sa a evidentne moje slová zobral ako kompliment.

„Už som nato myslel viackrát, ale dnes je to nutkanie silnejšie ako inokedy.“

Pokračovanie 2.časti článku TU

Tragická strata skúsenej milenky

Aj keď sa to stalo pred pár rokmi, pamätám si to ako dnes. Bola už druhá polovica prázdnin a ja som musel stále viac myslieť na posledný ročník gymnázia. Ak som mal z niečoho strach, tak z maturity, ktorá ma čakala na konci jari. Dôvod bol veľmi jednoduchý. Doposiaľ som prechádzal s odretými lakťami. Keď prišiel telefonát od tety Julky, že či by som neprišiel, lebo prácu okolo chalupy nestíha, keď je teraz strýko hospitalizovaný v nemocnici v meste a nevyzerá to, že by mohol aj potom niečo robiť ak by ho prepustili, tak ma napadlo, že by mi nejaký ten deň u nej prospel a prišiel by som na iné myšlienky. Strýko sa venoval spracovaniu dreva a stal sa mu nešťastný úraz. Bolo treba poukladať aspoň tie narezané laty a celkovo dať pílu do poriadku. Na toto teta Julka fyzicky nestačila a preto ma požiadala o pomoc. Matke sa to z nejakého dôvodu, ktorý sa predo mnou zdráhala povedať, nezdalo. Nakoniec rozhodol otec, ktorý povedal, že v tom Julku nemôžem nechať, keď už sme si nenašli čas, aby sme strýka v nemocnici navštívili. A tak ma matka začala chystať na cestu. Keď som večer pred spaním skontroloval batoh, tretinu som z toho vrátil do skrine. Bolo leto a veľmi teplo. Nechcel som so sebou brať zbytočné oblečenie. V posteli som musel myslieť na tetu Julku. Vlastne to teta ani nebola. Strýko sa s ňou zoznámil až po smrti svojej prvej ženy a žili spolu ako druh a družka, čo moju matku strašne dráždilo. Okrem toho od začiatku lamentovala, že ten skoro dvadsaťročný vekový rozdiel nebude robiť dobrotu a že Julka čoskoro strýkovi utečie. Zmýlila sa.

 Čo sa mňa týka, fascinovali ma jej prsia. Keď sme k ním ešte chodili, nespustil som z nich oči. Strýko si to raz všimol, zobral ma stranou a so smiechom mi povedal:

„A to ak by si ich mohol chytiť...“

Vyslovil to pyšne, istotne so žartom a určite netušil akú túžbu už pred tými dvoma rokmi vo mne vyvolal. Mal som vtedy šestnásť a už som o sexe čo to vedel, ale všetko to boli teoretické poznatky. Nebol som v tomto veľmi priebojný chlapec. Jediné, čo som robil prakticky, bolo časté honenie vtáka a pritom som si z pamäti predstavoval – koho iného ako tetu Julku. Za necelé tie dva roky sa toho v tejto oblasti veľmi nezmenilo. Chodil som s dvomi dievčatami, ale ani u jednej som sa ďaleko neprebojoval. Z poznámok v diári som vedel, že za dva dni po mojom príchode bude mať teta Julka narodeniny. Cestou na stanicu som sa zastavil v zlatníctve a kúpil striebornú retiazku s príveskom v tvare srdiečka. Krabičku som schoval do batohu, keď som v hale čakal na vlak.

Privítanie bolo srdečné, ale nahnevala ma jej zmienka o tom, že očakávala aj otca. Naraz akoby sa mi všetko, čo sa mi v noci a potom aj počas dňa cestou vlakom vyliahlo v hlave, zdalo skoro absurdné. Ako ma mohlo napadnúť, že by sa do mňa mohla zaľúbiť tridsaťdvaročná žena?

Popoludnie ma v tom iba utvrdilo. Ukladal som porezané laty z píly do štósu vedľa steny a teta iba niekoľkokrát vykukla von oknom než ma zavolala k večeri. Po nej ma zaviedla hore do izby a popriala mi dobrú noc. Myslel som na nasledujúci deň, keď mala narodeniny, ale skôr ma zmohla únava a zaspal som ako malé dieťa.

Ráno som pokračoval v ukladaní. Keď Julka vyšla z autom z garáže, že ide do supermarketu  v meste niečo nakúpiť, bol som nahnevaný, že ma nezavolala, aby som išiel s ňou. Ale potom som zlosť potlačil, vybehol na lúku za chalupou a natrhal kyticu margarét. Dal som ich do vázy s vodou a schoval hore vo svojej izbe. Keď prišla, povedala, že predsa nemusím stále pracovať a navrhla mi, aby som sa išiel k jazeru okúpať. Dievčat tam bolo dosť, ale všetko to boli školáčky, pubertiačky, podľa toho ako sa chovali. Stále si niečo šuškali, robili na mňa grimasy a chichúňali sa. Išlo mi to na nervy. Počkal som pokým mi uschnú plavky a vrátil som sa k tete Julke.

Po večeri som vyklusal na izbu, schmatol kytičku a krabičku a vrátil som sa dole. Stála ku mne chrbtom, umývala v drese taniere z večere. Zakašlal som. Najskôr iba zľahka potočila hlavu. Potom sa obrátila a s rozpačitým výrazom si utierala ruky do zástery.

„Teta, všetko najlepšie k tvojim narodeninám. Mám ťa veľmi rád.“

Do jednej ruky som jej vtisol kytičku a do druhej ozdobnú krabičku. Celá akoby zmeravela, oči sa jej slzami zaleskli.

„A pusu mi nedáš Kubko?“ povedala celá dojatá.

Pristúpil som k nej, ostýchavo sa oprel perami o jej ústa a vyhŕkol:

„Ani sa nepozrieš, čo je v krabičke?“

„To vieš, že áno. Som neskutočne zvedavá.“

Odložila kytičku na linku, odklopila viečko a zízala na strieborné srdiečko.

„Bože, to je krása. Ani nevieš, ako si ma potešil Kubko.“

Sama ma pobozkala na pery. Ako sa ku mne naklonila, prevážila sa dopredu. Včas som ju zachytil a vnímal tlak veľkých pŕs na hrudi. Nijako sa z môjho náručia nenáhlila. Skoro akoby sa jej v ňom zapáčilo. Konečne s rumencom na tvári sa odtiahla.

„Prepáč. Nenapadlo ma, že si spomenieš. Utriem tie taniere.“

Skôr ako som zahlásil, že to urobím, otočila sa. Zobral som krabičku so srdiečkom a dostal zo seba:

„Môžem ti ho zavesiť, teta?“

„Kto iný by to mal urobiť Kubko?“

Vytiahol som retiazku so srdiečkom a spustil do jej výstrihu. Chvíľu mi to trvalo, než sa mi ju podarilo zapnúť, neposlúchali ma prsty. Uložila tanier do odkvapkávača a obrátila sa tvárou ku mne. Stál som tesne pri nej a jej prsia sa vrcholkami dotýkali mojej hrudi. Zdvihla ruku a srdiečko posunula do hlbokého žliabku medzi nimi. Nedokázal som z toho miesta odtrhnúť oči. Položila mi dlane na ramená.

„Urobil si mi obrovskú radosť Kubko.“

Objal som ju rukami cez boky, primkol sa k nej.

„Keby si vedela ako rád by som urobil veľa ďalších radostí,“ vyhŕkol som zo seba spontánne.

„Áno?“

V akomsi zmätku ma opätovne pobozkala na pery. Až v tejto chvíli zašepkala:

„Už ma pusť. Veď skoro nemôžem dýchať.“

„Ale ja ťa nechcem pustiť. Chcel by som ťa takto k sebe stískať stále,“ mrmlal som a snažil sa k nej pritisnúť  aj rozkrokom, aby vedela, čo to objatie so mnou robí. Konečne som to zo seba dostal:

„Aj toto by bolo k narodeninám.“

„Tebe snáď preskočilo Kubko,“ zamrnčala.

„Prečo to nechceš? Myslíš si, že som iba bláznivý chlapec? Že by som to nedokázal?“ súkal som zo seba nešťastne a s vydutými kraťasmi trel o jej stehno.

„Prestaň Kubko. Prestaň, prosím ťa.“

Vymanila sa z môjho objatia. Z náprotivných dverí zahlásila:

„Prezlečiem sa k oslave.“

Sklesnutosť, ktorá sa ma zmocnila po jej odchode zo mňa rýchlo vypršala. Nepovedala predsa, že to nepripadá do úvahy! Čosi ma hnalo za ňou. Stála pri otvorenej skrini, akurát si cez hlavu dávala dolu šaty. Len v podprsenke a nohavičkách mi pripadala tak úžasná. Pootočila ku mne hlavu, nervózne sa pousmiala. Zamumlal som, či jej môžem dať dolu podprsenku. Nerozhodne kývla. Podarilo sa mi uvoľniť háčiky. Nahmatal som úzke ramienka, pomáhal im v po pažiach. Pri lakťoch som ich pustil a rukami uhol k prsiam. Miskami vytvorených z dlaní som ich podobral a zatvoril oči.

Konečne sa mi to splnilo! Vedel som, že tak úžasný pocit som ešte nezažil. V rozkroku sa mi znova naplno stoporil úd. Mimovoľne som sa primkol k jej zadnici. Cítil som zachvenie, ale neodtiahla sa.

„Uvedomila som si, že darčeky od blízkych sa neodmietajú,“ povedala, akoby mala potrebu vysvetliť, prečo z kuchyne utiekla. Hladkal som jej prsia a skusmo sa dotýkal tvrdnúcich bradaviek. Ako na oplátku zato sa mi trela zadnicou o môj vztýčený penis. Z úst sa mi vydralo povzdychnutie. Rukami som opustil prsia a prsty ukotvil do nohavičiek. Ťahal som ich dolu. Keď schádzali k jej členkom, strhol som si kraťasy aj s plavkami. Pritisol som ruky na jej boky a tvrdým penisom som schádzal roklinou medzi polovičkami. Prvý pokus medzi pysky ohanbia sa nepodaril, ale nedal som sa odradiť. Navyše mi pomohla prehnutím. Ponoril som žaluď a nedočkavo prirazil. Zhlboka sa nadýchla a rukami zachytila skrine. Ďalším rýchlym zásunom som sa dostal do teplej pošvy.

„Kubko, nie som si istá, či toto môžeme,“ zašepkala, ale v rozpore s tým čo vyslovila, sa zhupla v panve, akoby ma chcela mať až na dne mušličky.

„Máš to k narodeninám,“ zabrblal som a prežíval určite najkrajšie chvíle svojho doterajšieho života. V slabinách akoby mi tlel oheň. Trochu som sa dolu odtiahol, ale hneď sa vrátil. Ani ďalšie nekontrolovateľné pohyby mi pokoj nepriniesli. Potom nastal tlak v slabinách a než mi došlo, čo sa vo mne chystá, penis v jej mušličke začal šklbať a striekal do nej moju milostnú šťavu. Tisol som sa k nej, náhlivo dýchal a triasli sa mi lýtka. Potom som si uvedomil, čo som urobil a moju rozkoš rozdrobil pocit nenapraviteľného previnenia.

„Teta, ja... Nehnevaj sa, toto som nechcel.“

Povzlykával som, slzy sa mi drali z očí.

„Veď sa nič strašného nestalo Kubko.“

Odtiahla sa a obrátená ku mne ma objala. Mokrý, polotvrdý penis sa tisol k jej teplému podbrušku.

„Upokoj sa. Jednoducho si bol veľmi vzrušený. Teraz si oddýchneš.“

Dotlačila ma do postele. Zaľahla, stiahla si ma vedľa seba.

„Aj toto bol pekný darček Kubko.“

„Ale nič si z neho nemala,“ namietal som nešťastne.

„Mýliš sa. Cítila som ťa v sebe a vďaka tomu teraz už viem, že ťa tam chcem cítiť znova. Potrebujem ťa tam, Kubko.“ šepkala a dlaňou mi hladkala slabiny. Potom prstami zomkla môj penis. Bol som prekvapený ako na to reaguje. Roztiahla nohy, nežne mi medzi ne pomohla.

„Nemôže to byť zlé, keď je to darček k narodeninám. Urob to Kubko.“

Rukom som penisu pomohol medzi mierne ocerené pysky, klesol na lakte a zatlačil. Bola už pekne vlhká. Ľahko som prenikol až na doraz. Bozkávala ma. Hnietla mi ramená. Pohyboval som sa v jej mušličke a ona sa mi prehýbala v ústrety. Náhle mi v hlave preblysla myšlienka, že nesmiem dopustiť, aby sa zopakovalo, že vyvrcholím sám, ako pri skrini. Perami som našiel jej prsník a nasal vztýčenú bradavku. Cumľal som ju a olizoval. Dych sa jej zrýchlil a ešte usilovnejšie prirážala  k mojim pohybom. Rukami mi postupne zišla až na zadok. Pomáhala mi udržať rytmus pohybov, ktoré začala nahlodávať slabá krč.

„Neprestávaj Kubko. Chýba mi už len máličko. Podarí sa nám to,“ mumlala medzi hlbokými nádychmi. Čosi ma nútilo, aby som zrýchľoval.  Vzpínala sa ku mne akoby bola z gumy. Potom zrazu zhíkla a zmetala sa podo mnou. Jej mušlička stlačila pošklbávajúci penis a žmýkala z neho semeno. Súčasne s blaženou úľavou som si uvedomil, že aj Julke bolo nádherne.

„Však to bol pekný darček,“ zašepkal som hrdinsky a vášnivo ju bozkával.

Šmátravými prstami hladila zvlhnuté vlasy.

„Ten najkrajší, aký si mi mohol dať, Kubko.“

Ľahko sa podo mnou zavlnila.

„Ale ty si vo mne stále silný?“ vyhŕkla prekvapená.

„Môžem ti dať ešte jeden darček?“ povedal som a pohol v nej penisom, akoby som sa chcel uistiť, že som toho schopný.

„Kubko, dovoľ mi, aby som si ho zobrala sama.“

Nevedel som čo urobí, ale inštinktívne som pochopil, že pokiaľ si sama zoberie darček, môže to veľa znamenať pre môj ďalší pobyt u nej. Preto som zahlásil:

„Teta, ty môžeš všetko.“

„Prestaň s tým tetovaním, Kubko. Znie to príšerne.“

Rukami mi zovrela ramená.

„Otočíme sa, aby som bola hore. Áno?“

Než som stačil odpovedať, už sme sa obracali. Prevalením sa ocitla nado mnou. Bez toho, aby pustila penis z mušličky, naraz mala kolená pri mojich bokoch. Kľačala s prsiami na mojej hrudi, lakťami sa podopierala pri mojich podpažiach.

„Keby si vedel ako mi je skvelo, keď si takto vo mne. Už mi vôbec nič nechýba,“ šepkala.

„Chcem, aby si bola stále šťastná.“

Necenzurovaná 1.časť príbehu TU

Pokračovanie 2.časti príbehu

Bankový klient

Volám sa Lucia. Mám dvadsaťpäť rokov. Som vysoká tmavovláska, dlhé nohy ako modelka a celkovo mám peknú postavu. Rada sa pekne obliekam. Najradšej nosím krátke sukne a vypasované svetríky, aby mi vynikli prsia. Mám síce iba trojky, ale sú pevné, pekne tvarované a skoro stále s tvrdými bradavkami. Mám rada ak sa za mnou muži vonku otáčajú a ja môžem takto neškodne provokovať ich zmysly. Niekedy zvolím odvážnejšie kúsky, inokedy zase menej, hlavne ak to vyžaduje interná smernica v práci ktorú vykonávam. Pracujem totižto v banke, zatiaľ ako bežný priečinkový pracovník. Otváram ľudom nové účty a vykonávam bežné finančné operácie. Myslím, že som obľúbená, pretože klienti sú ochotní na mňa počkať napriek tomu, že pri susedných okienkach je voľno. Šéfka na mňa našťastie nežiarli, pretože svoje pracovné povinnosti a úlohy si plním na sto percent, ale aj z druhého dôvodu. Dozvedela som sa z kuloárnych informácií na firemných akciách, že má pozitívnu náklonnosť k ženám. Vidím ako milo sa ku mne v práci správa, dokonca  ma už niekoľkokrát pochválila a sem tam dostanem aj návrh na  mimoriadnu odmenu. Kolegovia majú čo robiť, aby sa mi vyrovnali a nikde nie je napísané, že nemôžem využívať svoje ženské zbrane. Pokiaľ ide o mužov, mala som vášnivý vzťah s referentom okresného úradu. Šialene som sa do neho zamilovala a venovala mu veľa nocí, ale potom po jednom našom divokom milovaní prehlásil, že by vedel ako prísť k peniazom. Keď mi naznačil, čo by som mala urobiť, zhrozila som sa. V tej chvíli som pochopila, prečo si so mnou začal. Ak by som urobila to, čo mi navrhoval, už nikdy by som nemala pokoj. Stále by som musela myslieť na to, že môj podvod niekto odhalí. Povedala som mu, čo si o jeho nápade myslím. Prehlásil, že poctivou prácou ešte nikto nezbohatol a že mal o mne lepšiu mienku. Ustrojil sa a buchol dverami. Bola to naša posledná noc, po nej sa mi vyslovene vyhýbal. Rozchod som znášala veľmi ťažko, ale to, čo odo mňa požadoval by ma poznačilo určite viac. Čas moju ranu zahojil a postupne som sa upriamila len na určité skupiny mužov. Mala som stanovené presné kritériá, ktoré musí dotyčný spĺňať. Na sex som však bola opatrná. Dokázala som sa inak uspokojiť. Mojím verným kamarátom sa stal  vibrátor, ktorý som si objednala na dobierku cez internetový obchod. Dokonale a verne uspokojoval moje potreby až do momentu, kde sa začala nová etapa môjho milostného života.

 V jeden pekný deň si predo mňa v práci sadol pán, ktorého som na prvý pohľad odhadla vekom tesne po päťdesiatke. Zatiaľ čo mi rozprával čo odo mňa požaduje, jeho oči často schádzali na moje poprsie. Z výrazu jeho tváre bolo zrejmé, že ho moje prsia priťahujú ako magnet. A taktiež úsmevmi popod nos dával neverbálnou komunikáciou najavo, že sa mu páčia. Som zvyknutá, že si ma zákazníci prezerajú, ale jeho pohľad vo mne vyvolal neobvyklé pocity. Myslím, že aj tvár sa mi mierne sčervenala a toto zistenie ma aj trochu zaskočilo. Nepamätala som si, že by som s ním už niečo riešila, ale jeho vizáž mi bola povedomá. Mám veľmi dobrú pamäť, ale napriek tomu som si nemohla spomenúť, kde som sa s ním už stretla. Rušil jeden sporiaci účet a chcel previesť všetky peniaze na iný účet. Chcel vedieť všetky informácie ohľadom poplatkov a benefitov, ktoré môže získať.  Tak som mu to mechanicky dopodrobna všetko povysvetľovala a v duchu sa snažila zistiť odkiaľ ho poznám. Potom mi to došlo. Asi pred mesiacom som si kúpila knižku a bola na nej okrem iného aj zaujímavá kresba nahej milujúcej sa dvojice. Ešte v ten večer som si k nej sadla a tesne pred polnocou dočítala. Bol to neobyčajný a strhujúci príbeh. Myslím, že niečo tak vzrušujúceho som doposiaľ nečítala. Na zadnej strane bola jeho fotografia. Na počítači som urobila prevod peňazí, vystavila mu bankomatovú kartu a zriadila pravidelnú platbu inkasa, ktorú požadoval. Ďakoval mi a pritom neskrývane zízal na moje prsia. V podbruší mi lietali motýliky. Ten muž ma neskutočne priťahoval, napriek tomu, že mohol byť mojim otcom. S mierne roztrasenou rukou som mu posunula firemnú vizitku spolu so súkromnou adresou a telefónnym číslom na zadnej strane. Tieto údaje som tam mala dopísané rukou.  Zároveň som ho ubezpečila, že sa na mňa môže kedykoľvek obrátiť pokiaľ by potreboval s niečím poradiť. Pravdupovediac takéto niečo som urobila po prvý krát a nemala potuchy, čo to môže vyvolať. Ešte dlho po jeho odchode z banky som musela naňho myslieť. Ešte sa mi nestalo, že by ma klient takto zaujal. Spomenula som si na neho aj večer keď som zaľahla do postele. Vybavovala som si ako sedel za priečinkom oproti mne a jeho oči sliedili po mojom svetríku a telom mi prebiehalo sladké mrazenie. Položila som si ruky na prsia a prstami sa dotkla bradaviek. Okamžite stvrdli. Ľavú ruku som ponechala na prsníku a pravou zišla po pevnom brušku až do lona. Napnutým prstom som kĺzala brázdičkou nahor ku klitorisu, zľahka ho kontaktovala. Jemne som v tom pokračovala a cítila ako vlhnem. Do pyskov ohanbia sa mi tlačila krv a klitoris naberal na objeme. Aby som si uvoľnila vchod do pošvy, zľahka som si stisla lupeň klitorisu. Už som iba povzdychávala a krútila sa v panve. Položila som hlavu na podušku a opatrne si zašla dvoma prstami do otvoru. Povytiahla som ich a vzápätí prenikla ešte hlbšie. Keď som ich na tretí krát vsunula až na doraz, zhíkla som slasťou. Prstami som sa začala šústať. Pri každom spätnom pohybe som ich takmer vytiahla z mušličky. Keď som bola vo vnútri, roztiahla som prsty a masírovala si steny pošvy. Stále viac sa premazávala. Prehýbala som sa k svojim prstom a prežívala intenzívne pocity rozkoše. Keď som mala pocit, že už sa moja chvíľa blíži, zatlačila som na stoporený klitoris. Z pošvy mi začal vyvierať pramienok šťavy a tá mi stekala po stehnách. Nahmatala som pripravený vibrátor, špičkou ho omočila v tej šťave, ktorá opúšťala moju mušličku a vzápätí si ho vtlačila do pošvy. V tom momente som sa okamžite urobila. Pridusene som vykríkla a krč mi prehol telo. Pridŕžala som si v sebe vibrátor a vychutnávala sladko doznievajúci orgazmus.

Na druhý deň sa pri mojom priečinku objavil znova. Chcel poslať peniaze do zahraničia na adresu, tak som mu pomohla vyplniť príslušné tlačivo. Hovorila som s ním a cítila, že dolu vlhnem. To, čo som podnikla večer s vibrátorom, som túžila robiť s ním. Ibaže ako mu naznačiť, čo mi behá po rozume? Keď odišiel, vyčítala som si tú zbabelosť. Ale potom sa do toho vnorili myšlienky, že jeho pohľady na moje prsia boli možno mimovoľné a že som sa stala obeťou svojich vlastných predstáv. Cestou domov som si uvedomila, že mám predsa na neho telefonický kontakt. Prečo by som to neskúsila?

Mobil chvíľu vyzváňal. Už som to chcela položiť, keď to zrazu zdvihol.

„Prosím. Kto volá?“ počula som jeho hlas.

„Lucia. Včera a dnes som vám poskytovala klientský servis na pobočke.“

„Na váš hlas sa nedá len tak zabudnúť. Dobrý večer. O čo ide?“

„Takto po telefóne by to bolo dlhé vysvetľovanie. Bolo by lepšie, ak by sme sa stretli osobne pán ...“

„Ide o záležitosť súvisiacu s bankou?“

„No ako sa to vezme. Ide skôr o diskrétnu záležitosť. Bolo by fajn ak by sme to prebrali ešte dnes večer. Pokojne by ste mohli prísť ku mne domov. O takej siedmej by vám to vyhovovalo? O večeru sa samozrejme postarám...“ vychrlila som v obave, aby ma neprerušil, pokým to zo seba dostanem.

„Prídem...“ povedal stroho a ukončil hovor.

Položila som telefón a až potom ma napadlo, že som mu nepovedala adresu. Ale veď som mu ju napísala na vizitku!

Začala som pripravovať večeru pre dvoch. Prestrela som a do stredu stola postavila sedmičku archívneho červeného vína. Prešľapovala som pri okne a v hlave triedila myšlienky, čo mu poviem. Ešte nikdy som takto muža nekontaktovala. Viem o ňom iba to, že napísal dobrú knižku a má slušné bankové konto. Keď v predsieni zazvonil zvonček, bolo mi všelijako. Po otvorení dverí sa mi roztriasli lýtka. V ruke držal kyticu ruží, ktoré mi podal do ruky.

„Kde ste ich teraz zobral?“ vykĺzlo mi z úst.

„Mám číslo na promptného kvetinového kuriéra...“  šibalsky sa popritom pousmial.

„Sú nádherné. Som dojatá k slzám. Ste neskutočný džentlmen. Môžem vám dať za ne pusu?“

Zatváril sa rozpačito. Voľnú pažu som mu položila okolo krku, pritlačila sa k nemu a prilepila svoje pery na jeho ústa.

„Vlastne je aj za tú knižku, čo som od vás čítala. Ako ste to vlastne myslel, keď ste mi po telefóne povedal, že na môj hlas sa nedá zabudnúť?“

„Nielen na váš hlas...“ objal ma.

Pod prsiami som ešte viac ucítila jeho pevnú hruď, stehnom sa vtlačil medzi moje stehná. Neodstrčila som ho. Pobozkal ma rovno na pery.

„Okrem toho zmyselného hlasu v sebe musíte mať akési fluidum. V banke som oproti vám sedel značne vzrušený. A hlavou mi blyslo:

„Túto ženu by som chcel zovrieť v náručí.“

„Tak potom sme obaja mysleli na rovnakú vec,“ priznala som farbu.

„Byť o nejaký ten rôčik mladší...“ zaváhal.

„Pokračujte...,“ utrúsila som a povzbudivo pobozkala.

Zobral mi kyticu z ruky, odložil ju na botník. Potom uchopil svetrík v mojom páse a vyhŕňal ho smerom nahor. Bez toho, aby niečo povedal, zdvihla som paže. Pretiahol mi ho cez hlavu a poslal za kyticou. Zohol hlavu, vrcholček ľavého prsníka zomkol svojimi perami. Pocítila som jazyk na bradavke. Bradavku druhého prsníka mi žmolil medzi prstami.

„Nie je to nebezpečná hra? Som hneď mokrá,“ zamumlala som.

„Neberte to ako hru.“

Ako klesal na kolená a schádzal mi perami po bruchu, jeho dlane sa ocitli na mojom zadočku. Mimovoľne som nahmatala zips na boku a jedným šklbnutím  ho roztvorila. Sukňa mi zbehla po nohách. Pritisol tvár na moje nohavičky a horúco mi zadýchal do rozkroku. Ako robot som prstami zakotvila v bokoch a nohavičky zrolovala rýchlo dolu.

Odklonil hlavu: „Úžasne voniate,“ nešetril komplimentom.

Dlaňami hladkal vypuklé polovičky môjho zadočku a perami blúdil po mojej mušličke. Takto rýchlo sa mi k nej ešte nikto nedostal, ale nebola som z toho  veľmi rozrušená. Chcela som to. Vedela som, že mu dovolím úplne všetko. Rozkročila som sa, aby som získala stabilitu, vošla prstami do hustých vlasov. Vpichol mi špičku jazyka do štrbinky, ktorá sa mu už ústretovo rozškľabovala. Prechádzaním stále viac roztváral pysky. Už dlho som tam necítila jazyk a tak som rýchlo vlhla. Vybehol až ku klitorisu, ktorý sa už predieral z chlopničiek. Keď sa ho dotkol, vydralo sa mi z úst sladké zastonanie. V miernom záklone som sa pohojdávala v bokoch  a slasť v mojej mušličke rýchlo rástla. Teplo sa mi šírilo naprieč podbruškom. Niečo tak skvelé som ešte nezažila. Ten muž to naozaj ovládal, vedel kde pritlačiť. Telom sa mi prešľahávali akési prúdy slasti. Rútila som sa do vyvrcholenia. Zachytila som sa jeho hlavy, triasla sa a povzlykávala blaženosťou. Nohy mi nenápadne zoslabli, ale držal ma pevne.

„Ty si kúzelník,“ zamrmlala som ústami plných slín.

„Ty zase nádoba plná zmyselnosti,“ reagoval.

Pootočil hlavu k botníku, preskočil očami na malú chladničku, ktorú som mala v predsieni. V malej kuchynke už pre ňu nebolo miesto. Vzápätí už stál. Rukami zišiel pod môj zadoček, odniesol ma k chladničke a položil na ňu. Uvoľnil si nohavice, posunul za nimi slipy. Spod brucha sa mu vztýčil nádherný vták s lesklou kvapôčkou pri otvorčeku na špičke žaluďa.  Roztiahol mi nohy a vsunul sa medzi moje stehná. Vzápätí som pocítila klzký žaluď medzi pyskami. Tlačil ho ďalej. Chytila som sa jeho ramien, prehla sa k nemu, aby som mu to uľahčila. Prirazil ho do mňa. Bol to úžasný pocit mať ho v sebe a cítiť to teplo. Každým pohybom akoby vyháňal tých, ktorý tam boli pred ním. Aj tie hry s vibrátorom, akoby v porovnaní s tým, čo vo mne vyvolával jeho vták boli nepodstatné. Aktívne som sa mu snažila vychádzať v ústrety a neudržala v hlave nič iného ako myšlienku, čo vo mne tento akt vyvolá. Nesklamalo ma to. Naposledy do mňa prenikol a už som cítila vstrekovanie horúcej lávy. Akoby to vo mne vyvolalo explóziu slasti. Telo mi ovládala sladká rozkoš. Až po jej utíchnutí som si uvedomila, že tak silnú som ju ešte nikdy nemala. Úplne ma vyčerpala. Zomknutá k jeho hrudi som si položila hlavu na jeho rameno a zhlboka sa nadýchavala. Keď som zdvihla hlavu, oprel ma o stenu a odskočil narýchlo po toaletný papier, aby som sa mohla zatiaľ aspoň utrieť.  Potom si natiahol slipy aj nohavice a ustrojil sa. Pozbieral aj moje veci, zobral ma do náručia a doniesol do obývačky. Opatrne ma položil na gauč a sklonený nado mnou sa pousmial.

„Vzali sme to trochu zhurta, však Lucka?“

„Chcela som, aby sa to stalo. Preto som ti predsa volala.“

„Vycítil som veľkú túžbu z tvojho hlasu. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som to vedel vopred.“

„Chcem to s tebou robiť ešte veľakrát, ale najskôr sa najeme, áno?“

„To je rozumný nápad,“ súhlasil.

Posadila som sa, spustila svetrík cez hlavu, sukňu upevnila okolo pásu. Nohavičky som nechala ležať na gauči. Letmo som ho pobozkala na kútiky úst a išla po večeru. Odo dverí kuchynky som sa ohliadla za ním. Držal moje nohavičky a dotýkal sa ich perami na miestach, kde priliehali k mojej mušličke. Mala som neskutočný pocit. Pocit vzrušenia, že on je mnou vzrušený.

Povečerali sme a pri rozprávaní o jeho knihe sme vypili po pohári vína. Naše vzájomné pohľady naznačovali, že to čo sa stalo na chladničke nám obom pre dnešný večer nestačilo. Po slovách postupne prichádzali vzájomné dotyky, ktoré predurčovali ďalšie kolo.Obaja sme absolvovali spoločnú sprchu a potom som ho uviedla do mojej spálne. Poloha striedala polohu, akoby sme chceli dobehnúť, čo sme zmeškali tým, že sme sa zoznámili až tento týždeň. Keď mal problémy s erekciou, ochotne som zobrala jeho vtáka do úst a vášnivo fajčila. Hladkal ma pri tom po vlasoch a chválil moju šikovnosť. Dávno som nemala v ústach teplý penis a tak som si to užívala. Po peknom milovaní spal s ústami pri mojom prsníku a ja som stopercentne vedela, že urobím všetko, aby som s ním mohla naďalej súložiť. A mala som s ním samozrejme aj iné plány do budúcnosti.