Tento príbeh sa odohral ešte za čias mojej vojenskej
základnej služby. Prišiel som na "opušťák" a naši neboli doma. To asi preto,
že som im nedal vedieť, že by sa mi podarilo prísť domov. Od susedy som sa
dozvedel, že vyrazili k vode na priehradu a vrátia sa až
v nedeľu. A že s nimi išiel aj jej muž, ona musela zostať doma s dieťaťom.
Jej dcérka mala asi tri roky. Veľmi sa jej páčila moja uniforma. V priebehu
chvíľky si ma obľúbila. Jej matka sa ma opýtala čo budem jesť keď so mnou
rodičia nepočítali. Povedal som, že niekam zájdem. Nato zahlásila, že prečo by
som zbytočne utrácal. Pokiaľ mi nevadí bežné jedlo, tak môžem jesť s nimi.
Odvetil som, že jem skoro všetko a vojna ma naučila nevyberať si. Zobrala
to ako súhlas a dievčatko malo obrovskú radosť, že u nich zostanem.
Vyliezla mi na kolená a rozprávali sme sa. Náhle priklonila tie malé ústa k môjmu
uchu a zašepkala, že ocinko mamičku bije. Od dverí do kuchyne sa ozvalo:
„Čo tam máte za tajnosti, vy dvaja?“
Stála tam susedka. Tá žena mala 35 rokov a veľmi peknú
postavu. S dlhými svetlými vlasmi, zopnutými vzadu do copu a peknými
prsiami pod ľahkými šatami však vyzerala oveľa mladšia. Podišla až k nám.
„Čo to tu Jurkovi rozprávaš Zuzka?“
Dievčatko odvrátilo hlavu.
„Nesmieš jej všetko veriť. Ona si rada vymýšľa,“ zahlásila,
ale z výrazu jej očí vyžarovalo niečo iné.
Suseda som poznal iba tak povrchne, ale vedel som, že je
to taký grobian a pre facku nechodí ďaleko. Aj to, že nechal ženu
s dievčatkom doma a sám si vyrazil na výlet svedčí o tom, že sa
im manželstvo veľmi nevydarilo. Povečerali sme. Poďakoval som. Chcel som sa
zdvihnúť od stola, ale dievčatko ma
chytilo okolo krku.
„Vieš nejakú rozprávku? Tie mamičkine už všetky poznám.“
„Možno by som si na nejakú vedel spomenúť,“ prerušil som susedkine
dohováranie dcérke, aby neotravovala.
Doniesol som ju do detskej izby a zatiaľ čo sa jej matka prezliekala do
nočnej košele, rozmýšľal som s čím vyrukujem. Začal som o Snehulienke.
Už som bol takmer pri konci, keď malá
zamrmlala, že mamička je veľmi dobrá a zatvorila oči. Ticho som sa
vytratil z detskej izby a pootvorenými dverami nakukol do obývačky,
aby som sa rozlúčil. Susedka sedela pri stole, pred ňou na tanieri nejaké
jednohubky a fľaša červeného vína. Pri nej dva naliate poháre.
„Ak by si neodmietol...“ povedala skôr, ako som zo seba
dostal, že pôjdem domov. Vlastne ma to ani neťahalo. Sedieť pri telke som mohol
aj v kasárňach a nemusel chodiť cez 200 km vlakom domov. Pocuckávali
sme dobré vínko a hovorili o všetkom možnom. Naraz som sa cítil lepšie,
akoby som sa cítil medzi chalanmi v uniforme. Susedka zrazu povedala:
„Ale ty si možno chcel ísť za Martičkou.“
„To už nie je pravda. Listom mi dala kopačky necelé dva
mesiace potom, čo som narukoval,“ povedal som jej, teraz už s odstupom
času veľmi hrdo.
„Určite si si tam našiel inú, však?“
„Bohužiaľ.“ Nevedel som, ako jej mám priblížiť postavenie
vojaka v meste, kde je veľká posádka. Že ma neláka vyberať si
z niekoľkokrát preberaného. Začala o niečom inom a zrazu bola
polnoc. V tej chvíli susedka stála pri okne. Keď videla, že vstávam,
povedala:
„Vonku prší ako z krhle. Než by si prebehol, budeš
na nitku mokrý.“
„Čo iného mi zostáva?“
„Môžem ti ustlať na gauči.“ Nečakala na môj súhlas,
odklopila sedačku, vytiahla, čo bolo potrebné.
Mlčky som sa prizeral, ako mi v predklone ustiela,
potom priskočil a začal jej horlivo pomáhať. V jednej chvíli sme sa
stretli telami. Nechtiac som sa otrel ramenom o jej výrazný prsník.
„Prepáčte,“ dostal som zo seba a zalialo ma teplo.
„Prečo by si sa ospravedlňoval. Som strašne nešikovná,“
povedala s ľahkým rumencom na tvári.
„Nech sa ti tu spí lepšie ako v kasárňach.“
„Toto viem určite,“ utrúsil som.
„Ťažko si asi dokážete predstaviť izbu, kde spí celé
družstvo.“
„To máš pravdu. Pozriem sa ešte na malú a pôjdem tiež
spať.“
Vykĺzla do chodby. Myslel som na ten dotyk a začal
si predstavovať ako by som ten prsník hladil ak by som mal k tomu
príležitosť. Ibaže susedka je vydatá žena...
Pokiaľ išlo o moje skúsenosti v sexe, neboli
absolútne žiadne. Veľa som o tom čítal a fantazíroval. Vtedy neboli
ešte také vymoženosti ako dnes. Neboli mobily, internet...
Niekoľkokrát som sa už pokúsil o praktické
uskutočnenie a dvakrát bol aj pomerne blízko, ale vždy v rozhodujúcej
chvíli, som sa toho zľakol a namiesto činu som trepal hlúposti, aby som sa
z toho vyhovoril. Možno aj preto sa so mnou Marta rozišla. Nemohol som
zato, že som nebol dostatočne akčný v týchto veciach. Neviem. Možno to
bola iba prehnaná opatrnosť.
Z chodby vošla susedka a bola iba v nočnej
košeli. Privrel som oči a predstieral, že spím. Zastavila sa pri gauči
a pár sekúnd na mňa hľadela. Keď som sa nepohol, prešla do susednej
miestnosti.
Čo keď to bola šanca? napadlo ma. nadával som si ako po
každý krát, keď som sklamal. Keď som nedokázal uskutočniť, čo som vymyslel.
Rezignovane som zatvoril oči, že to celé vygumujem spánkom.
„Jurko, spíš?“ ozvalo sa od tých dverí, za ktorými
susedka zmizla.
„Zatiaľ nie,“ vydoloval som zo seba priškrteným hlasom.
„Tak poď sem,“ zašepkala a zmizla.
Vykĺzol som spod prikrývky a sadol si, akoby som sa
katapultoval. Nevedel som čo odo mňa chce, ale zatlela vo mne nádej. Čo keď
predsa len...
Docupital som do susednej miestnosti. Nebola tam tma ako
vedľa. Riedilo ju svetlo zo stĺpa pred domom. V spálni dominovala široká
manželská posteľ s jedinou veľkou prikrývkou. Susedka pod ňou ležala
vľavo.
„Keď chceš , šupni sa ku mne,“ vyzvala ma a ja som
neváhal, aby si to náhodou nerozmyslela. Sprava som vkĺzol pod prikrývku
a idiotsky trepol:
„Potrebujete niečo?“
„Trocha nehy. Už ani pomaly neviem, ako vyzerá,“
zavzlykala.
Tápavo som nahmatal jej tvár a zašepkal:
„Malá hovorila pravdu, že?“ opýtal som sa jej, ale
susedka vedľa mňa naďalej povzlykávala.
„Nechápem, prečo to trpíte?“
„Mám malú zbaviť otca? A kam by som išla? Už teraz
sa o mne šíria klebety a všetci na mňa pozerajú cez prsty. Na neho si
len tak hocikto nedovolí.“
„Aj takí sa dajú prekabátiť.“
„Som veľmi rada, že si neodišiel.“ Otrela sa o moje
rameno tvárou vlhkou od sĺz.
„Neľutuješ toho, že si zostal?“
„Je mi s vami fajn.“
„Ak by si chcel, mohlo by ti byť ešte lepšie. Keď sa to
o mne roznáša, prečo by som to nemohla reálne urobiť?“
„To iba tak hovoríte...“
Vkĺzla pažou pod moju hlavu, pritiahla si ju. Prilepila
pery na moje ústa. Zašla do nich svojim svižným jazykom. Celý som sa
roztriasol, v rozkroku vták zaútočil na moje slipy. Musela to cítiť
stehnom. Naľakal som sa toho.
„Neodťahuj sa. Urobí mi radosť cítiť, ako sa v tebe
rodí túžba,“ zašepkala mi.
„Musím sa vám s niečím priznať,“ zamrmlal som.
„Až potom. Nič nie je dôležitejšie ako to, k čomu sa
chystáme.“
Uchopila moju ruku a ťahala ju niekam dolu. Musel
som sa natočiť na bok. Náhle som povrchom ruky pocítil vypuklý pahorok,
rozpolený brázdičkou spojených pyskov. Uvedomil som si, že si vyhrnula nočnú
košeľu. Pridŕžala moju ruku, ktorou som po prvý krát skúmal ženské prirodzenie.
Bo som tým taký uchvátený, že som poslušne vykonal, čo mi umožňovali jej ruky.
Ocitol som sa kolenami medzi jej roztiahnutými nohami. Stiahla si moju hlavu
a začala ma bozkávať. Špičkou stoporeného vtáka som zacítil jej vagínu.
Nedočkavo som zatlačil, ale žaluď zišiel nahor k jej podbrušku. Nešťastne
som zastonal, ale tvrdohlavo som sa rukami nadvihol a prinútil vtáka
k návratu. Konečne sa to podarilo a vkĺzol som medzi pysky. Zatlačil
som ho ďalej a hneď som začal divoko prirážať. Susedka pokrčila nohy
a híkala pod mojimi nárazmi. Rukami tlačila moje boky, možno sa ma
pokúšala zmierniť, ale keď pochopila, že nato nepristúpim, - ako mi neskôr
povedala – povyšla rukami na môj zadok a vzpínala sa proti mne. Bolo to úžasné,
lepšie, ako som si vždy predstavoval. Začal som kňučať blaženosťou, ktorá sa
stupňovala. Miesila mi ritné polovičky, roztvárala ich, jazdila prstom po
ritnom venčeku. Potom tá slasť vyvrcholila. So zachrčaním som do nej naposledy
prirazil a už to do nej letelo. Vyčerpaným telom sa mi rozliala obrovská
sladká úľava.
„Čo si mi chcel povedať?“ zašepkala, keď sa jej ustálil
dych a prstami sa mi prehrabával vo vlasoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára