„Nechaj to, zatancujeme si.“
„Vieš, že to neviem,“ odsekol som.
Ešte v škole som pritom začal chodiť do tanečného krúžku, ale veľmi skoro som to vzdal. Baby si zo mňa robili srandu. A navzájom si hovorili, že som poleno.
„Navediem ťa. Chalan, ktorý nevie tancovať, má menej šancí, ako tí, ktorí vedia.“
„V tanečnom krúžku som skoro jednu zmrzačil,“ varoval som ju, ale zdvihol som sa.
A aspoň nebude na neho myslieť! Pristúpila ku mne. Mala na sebe voľné domáce šaty. Na hrudi boli vypnuté skvelými prsiami. Obdivoval som ich a často pozoroval. Úchop tanečnice som ovládal, to bolo asi jediné, čo som v tanečnom krúžku zvládol dokonale.
„Pritlač sa ku mne, nehanbi sa.“
Urobil som to. Prvý krát som cítil jej prsia. Neskutočne to na mňa zapôsobilo. Snažil som sa, aby to nebolo spoznať na mojej tvári. Občas som jej stúpil na špičku, ale bol som prekvapený, že nedošlo k vážnejšej havárii. Bez väčších problémov sme sa posúvali po voľnom priestore v miestnosti.
„Vždy som milovala tanec. Pomaly skúšaj prevziať vedenie. Myslela som, že to s tebou bude horšie.“
Jej vypnuté prsia sa s malými prestávkami dotýkali mojej hrudi. Podprsenku nemala, to som zistil hneď potom, čo som jej dal pravú ruku n chrbát. Bránil som sa predstave, že by na sebe nemala šaty, ale to bol iba chrobák, ktorý sa mi dostal do hlavy.
Náhle som jej pristúpil na topánočku a podbruškom narazil do nej. V tom momente som si uvedomil, že vzrušenie mi spôsobilo v rozkroku pozdvihnutie. Zalovila v mojej tvári. myslel som, že ma odstrčí, ale zbavila sa aj druhej topánky a prinútila ma pokračovať v tanci. Naraz mi došlo, že už sa dole odo mňa tak neodťahuje. Pri otočkách, ktoré som ako tak zvládal, som sa hrčou v rozkroku obtrel o jej stehno a taktiež aj o jej teplý klin.
„Ty roztopašník,“ zašepla mi do ucha.
Zaklonil som hlavu a opatrne pozrel do jej tváre. Mala nečitateľný výzor. Ale nebolo to niečo, že by bola nahnevaná. Nasadil som masku, ja nič, ja muzikant.
„Každým tónom piesne si lepší,“ pochválila ma.
Napadlo ma, že by som to mohol risknúť. A robiť zo seba naivného, že nemám tušenie, do čo sa púšťam.
„Mám výbornú učiteľku,“ utrúsil som a keď sa z rádia ozvali pomalé tóny, odvážne som sa k nej primkol celým telom. Neodtiahla sa. Chcel som to využiť. Trel som sa hruďou o jej prsia. Také mäkučké nárazníky, rozkrokom o jej klin, dlaňou na chrbte schádzal po jej chrbtici stále nižšie, ale vzápätí ju vracal do východzej polohy. A keďže som to robil pri plnom vedomí, čoskoro som zacítil pnutie pod nohavicami, čo bolo neklamným svedectvom, že moje vzrušenie neustále rastie. Musela si to aj ona všimnúť, ale zatiaľ to nedala nijak najavo. Potom som mal pocit, akoby sa jej zrazu zrýchlil dych. Pri otočke sa niekoľkokrát prehla. Mohol som si to vysvetliť aj tak, že si chce moje vzrušenie vychutnať. Potom mi dokonca položila tvár na rameno. Podozrieval som ju, že tým chce skryť niečo, čo sa v nej odohráva a nechce, aby som to zbadal. Spustil som jej zdvihnutú ruku a oboma ju poriadne chytil za boky. K mojim ušiam doľahlo mierne povzdychnutie. Teraz už som si bol istý, že pohyb môjho tvrdého prirodzenia cíti naplno. Na tanec som už myslieť nemohol a tak som sa v rytme hudby kolísal skoro na mieste. Panebože ako som po nej túžil! Ale bál som sa urobiť viac, bola oveľa staršia. Vždy keď som na ňu pri masturbácii myslel, pripadala mi ako jedna zo vzdialených hviezd na nočnej oblohe. Odrazu ma z túžobného rozpoloženia vyrušila. Nadvihla hlavu a vymanila sa z mojich rúk.
„Tiež ti je tak strašne teplo?“
„Ujde to,“ zahlásil som ako idiot.
„Trochu vyvetrám,“ povedala a bez toho aby na mňa pozrela, zamierila si to k oknu do záhrady. Zdvihla záclonu, otvorila okno dokorán. Stál som uprostred miestnosti a ešte vo mne pretrvávalo vzrušenie z tesného kontaktu s jej telom. Myslel som, že sa ku mne vráti, aby sme pokračovali v tanci, ale oprela sa o parapetu a pozerala von. Dlhá záclona skĺzla po jej krásne vysadenom zadku ako nejaký závoj. Prikradol som sa skoro za ňu. Neskutočne mi chýbalo naše dotýkanie. Tvrdo som premýšľal ako ho mám obnoviť.
„Budem ťa musieť poprosiť, aby si mi pomohol opraviť plot. Zase sú pri šope tie psy,“ zahlásila a tým mi dala zámienku, aby som prekĺzol k nej za záclonu. Mala pravdu. Okolo tej šopy na náradie sa túlali dvaja vlčiaci. Vzápätí bolo jasné, že jeden z nich je fena. Po chvíľke očuchávania a trenia bokom na ňu ten svetlejší, na prvý pohľad zdatnejší, odzadu naskočil. Ramenom opretý o ňu som prihliadal, ako sa pes s packami na chrbte fenky zavrtel, aby našiel správnu polohu a začínal prirážať ako stroj. Aké to majú tí psy jednoduché! blesklo mi hlavou a pootočil som sa. V tvári rumenec, pootvorené pery, zhlboka dýchala a prsia sa jej pod šatami vypínali. Napadlo ju, že celé moje snaženie predtým spelo rovnakým smerom.
„Panebože,“ odsekla bez toho, aby od tých spojených psov odvrátila oči,“ to musia robiť akurát v našej záhrade?“
„Určite netušia, že ich pozorujeme,“ zamrmlal som, položil som jej ruku okolo ramien a prisunul bok k jej boku.
„Najskôr by im to bolo jedno. Nevidia, nepočujú,“ povedala vedľa mňa.
„Jednoducho je pre ne najdôležitejšie, že im je krásne.“
„Čo ty o tom môžeš vedieť?“ utrúsila.
„Prečo si myslíš, že nemôžem?“ reagoval som trochu podráždenou otázkou.
„Na dievčatá máš ešte čas...“
„Už dávno nie som chlapec, ktorého si poznala,“ oponoval som jej.
Jej slová mi pripadali nefér po tom našom tancovaní, pri ktorom to musela pochopiť. Prečo takto predstiera?
„Možno už skutočne nie si chlapec, ale muž tak isto nie,“ povedala akýmsi tvrdohlavým prízvukom.
Nahnevalo ma to. Nechal som ruku z jej ramien skĺznuť na zadok.
„Dokázal by som ti to!“ precedil som medzi zuby.
„Mne...?“ odsekla skoro vystrašene.
„Tebe,“ potvrdil som jej to.
„Ty si sa úplne zbláznil, Peťko. Uvedomuješ si o čom hovoríš? S čím si zahrávaš?“ vychrlila na mňa vo chvíli keď som jej dlaňou zakrúžil po jej zadku.
„Som pri zmysloch.“
Povytiahol som jej šaty, vnikol pod nich rukou a prstami skúmal lem vykrojených nohavičiek. Celá akoby zmeravela.
„Prestaň,“ dostala zo seba priškrteným hlasom, ale nič proti tomu nepodnikla.
Končeky prstov som vsunul pod látku a tlačil ich ďalej dolu. Skĺzli do ryhy medzi oblými polovičkami zadku. Potom nahmatali vypuknutú buchtičku s brázdičkou uprostred.
„Psy už zmizli,“ prehovorila trochu stiesneno, akoby s tým, čo som podnikal, nechcela mať nič spoločné. Pichol som ukazovákom medzi pysky a prenikol do klzkého tepla. Zľahka som pohyboval prstom sem a tam. Pripadalo mi akoby poklesla v kolenách a viac vysadla zadok. Zrýchlil som pohyb prstu na ktorý mľaskavo priliehali pysky. Naraz som začul tichý vzlyk. Triasla sa ako osikový list vo vetre. Snažil som sa jej stiahnuť nohavičky a zamotal som sa do záclony. Pootočila sa a odstrčila ma. Stratil som rovnováhu a pri páde dozadu som skoro strhol záclonu. Kľačal som na koberci a premáhala ma ľútosť. Nepáčilo sa jej to? Čo ju ani toto nepresvedčilo? Prečo ma nechce?
Urobil by som pre ňu všetko na svete!
Záclona sa pohla a ona stála predo mnou. Jej tvár mala nerozhodný výraz.
„Prečo to robíš Peťko? Prečo nechceš pochopiť, že toto nemôžem urobiť?“
„Prečo by si nemohla?“
Po kolenách som sa k nej posunul, zdvihol ruky, objal ju okolo stehien, tvár zaboril do šiat v jej rozkroku. Zaborila mi prsty do vlasov.
„Peťko, som už stará. Ak po tom túžiš, nájdi si nejaké dievča v tvojom veku. Ale daj si pozor, aby...“
Odklonil som hlavu.
„Kašlem na všetky baby. Stále sa všetkému chichúňajú, nič neberú vážne. Ty si úplne iná. Musím na teba stále myslieť. Už sa mi o tebe aj sníva.“
„Iba si niečo nahováraš Peťko. Idealizuješ si ma. A to, čo sa stalo... Jednoducho nato zabudneme,“ navrhla.
