Rýchlo som došiel ku svojej skrinke. Za skrinkami zašomrala Alica.
„Nešiel niekto?“
„Museli by sme predsa počuť cvaknutie dverí,“ namietala Viera.
„Aj tak sa k tomu tu už nikdy nenechám nahovoriť. Vieš koľko by to bolo rečí, keby nás tu niekto vymákol?“ šepkala Alica.
Dostavil sa ku mne zvuk šušťania látok a zatvárania skriniek. Začal som sa prezliekať.
„Ahoj. Si tu už dlho?“ prehovorila na mňa Alica.
„Teraz som prišiel, prečo?“
„Takže si nás videl...“ konštatovala. Približovala sa ku mne.
„Môžem zato, že mi vrchná sestra pridelila túto skrinku?“
„Ak niečo vykecáš...“
„Neblázni Ali“ objavila sa za ňou Viera. „O nič nejde.“
„Správne. Som toho názoru, že si každý môže robiť čo sa mu páči ak tým neubližuje inému.“
„Nie sme lesby!“ sykla Alica.
„To netvrdím.“
„Jaro, pokojne ti to dokážeme. Povedz si kedy a kde, ostatné už nechaj na nás. Ale tiež máme podmienku, že toto všetko si necháš iba sám pre seba.“
„No môžete ma navštíviť na ubytovni.“ Zasmial som sa a neveril tomu, že by to mysleli vážne.
U vrchnej sestry som sa spýtal, či pre mňa majú nejakú požiadavku. Dozvedel som sa, že upratovačka v umyvárni má nejaký problém. Janu som zastihol ako tlačí zvonom do odtoku umývadla. Chvíľu som ju odo dvier pozoroval a vybavil som si piatkové intermezzo v kumbále. Pootočila hlavu.
„Chceš sa iba pozerať?“
„Máš fantastické telo. Aký tu riešiš problém?“
„Potrebujem to pretiahnuť,“ usmievala sa potmehúdsky.
„Som za.“
Pritlačil som sa na jej chrbát, pravou rukou uchopil držadlo zvonu, ľavou vsunul predlaktím k prsníku.
„Ty si ale divoch.“
Nepokúsila sa však vymaniť. Odtiahol som zvon a voda klokotavo odtiekla. Pustil som zvon a zomkol aj druhý prsník. V predklone sa oprela predlaktím o umývadlo. Trel som sa rozkrokom o jej vyšpúlený zadok a vzrušenie zo šatne sa rýchlo vrátilo.
„Hádam to nechceš robiť tu?“ zašomrala.
„Láka ma to, ale mohol by byť z toho veľký problém.“
Zatiahla ma ku dverám, nakukla na chodbu. Prebehli sme do miestnosti pre upratovačky. Zamkla a chytila sa regála.
„Daj sa do toho, od piatku ju mám strašne nadržanú.“
„Nechcem, aby si potom povedala, že som to odflákol,“ zašepkal som a pritlačil sa k jej rozvlnenému telu. Vyhrnul som jej šaty aj zásteru, nahmatal nohavičky, mala ich zvlhnuté, akoby sa v umyvárni pošpliechala vodou. Posunul som sa dole, prstom preskúmal štrbinu a vtrhol medzi závojníčky. Nedočkavo sa prirazila na môj prst a keď zavzdychala, pridal som dovnútra aj druhý. Šústal som ju napnutými prstami a palcom dráždil klitoris.
„Už mi ho tam konečne daj! Potrebujem ho tam. Od piatku som zrelá do blázninca, tak mi z tej m*dačky j*be.“
Rozopol som si nohavice a vytiahol tvrdého vtáka aj zo slipov. Zakmital som vlhkým jazykom po jej zadočku a žliabkom medzi ritnými polovičkami som sa prekĺzal až k mokrej štrbine. Prehnutá očakávala moje dorážanie. Keď som v nej bol nadoraz, jednu ruku som presunul pod jej brucho a hral sa s navretým klitorisom. Zatriasla sa a zhíkla. Už skutočnosť, že vyvrcholila len čo som bol v nej, svedčila o tom, aká bola nadržaná. Počkal som kým sa upokojí a až potom som začal s kopulačnými pohybmi. Vtáka mi oblievali jej šťavy, v pošve jej pomľaskávalo. Zrýchľoval som a spomaľoval, ale čoskoro mi pulzovalo v slabinách. Než som ju stačil upozorniť, že musím von, zhlboka sa nadýchla, jej pošvové svaly zomkli môjho vtáka a čarovne ho žmýkali. Musel som sa zahryznúť do rukáva, aby som z pusy nevypustil výkrik, ktorý by možno bolo počuť až k hlavnej sestre. Striekal som do roztrasenej Jany semeno a zo sily rozkoše sa aj mne roztriasli nohy. Pootočila a vyvrátila hlavu, našla moje ústa. Keď ich odtrhla zamrmlala:
„Mama hovorila, že keď do pekla, tak na poriadnom koni. S tebou by mi ani to peklo nevadilo Jarino.“
„Preceňuješ ma,“ podotkol som, ale zároveň som bol na jej chválu pyšný. Upravil som sa, chystal odomknúť, ale pridržala ma.
„Však to nebolo posledný krát?“
„Záleží na okolnostiach.“
Nemienil som jej nič sľubovať.
„Nikomu nič nepoviem,“ zahlásila, než som opustil kumbál a vydal sa do izby hlavnej sestry.
Tam sedela Darina s dlaňami na tvári. Plakala. Najskôr ma napadlo, či ma náhodou nevidela s Janou vchádzať do kumbálu, ale spustila ruky a zdvihla uslzené oči.
„Čo ťa vytočilo?“ zamumlal som.
„Poznáš Jaroša z deviatky?“
„Áno, čo je s ním?“
„Včera odmietol lieky a márne som doňho hučala. Povedal mi, že nemá pre koho žiť. Pritom má dcéru, ibaže tá sem chodí, len keď má dôchodok.“
„Darina,“ sadol som si vedľa nej a zobral ju za ruku, „ak by si mala každú nespravodlivosť takto prežívať, čoskoro by si nemohla byť zdravotnou sestrou.“
„Hovoríš ako Alica s Vierou. Tie dve si takéto veci tak isto nepripúšťajú.“
„To ale predsa neznamená, že im to je jedno. Čo budeš dnes robiť po smene?“
„Povedala som to tej jeho dcére na plnú hubu. Kričala, že sa pôjde sťažovať.“ Utrela si oči. „Asi som sa mala kontrolovať, že?“
„Možno to aj potrebovala počuť. Ale dosť pochybujem, že si to zoberie k srdcu. Tak čo?“
„Som z toho dnes úplne vedľa, Jarko. Necháme to na inokedy,“ povedala v momente keď sa vo dverách objavila vrchná sestra a tvárila sa dosť zaryto.
„Slečna Darina, dnes ste to prepískla. Ako ste sa mohla opovážiť? Čo neviete, čím je jej muž?“
„Nezaujíma ma to!“ Darine zaiskrilo v očiach. „Tej ženskej ide iba o prachy.“
„Tak toto na neprináleží posudzovať. Nechcem, aby sa také niečo ešte zopakovalo.“
Vrchná sestra sa obrátila a tresla za sebou dverami.
„Počul si ju?“ zahlásila zdrvená Darina a vyzeralo to, že sa opäť rozplače.
Objal som ju a pobozkal. Odstrčila ma.
„Neblázni, môže sem niekto vbehnúť.“
„Nebudem naliehať, ale chcem, aby si vedela, že mi na tebe záleží. A že...“
„Iba na mne?“ prerušil ma.
Zalovil som v jej očiach. Žeby predsa len o niečom vedela? O Jane? Navrhol som jej, že by sme mohli ísť v piatok do kina, ale povedala, že musí niekam ísť, aby mala čisté svedomie. Snažil som sa z nej dostať o čo ide, ale odbila ma, aby som sa nevypytoval, že mi všetko vysvetlí, keď sa vráti. Že by v tom bol nejaký muž? premietal som si v hlave.
Matka mi písala SMS, aby som cez víkend určite prišiel, ale ja som tušil, že by som sa doma trápil ešte viac. Navyše som nevedel kedy sa Darina vráti. Určite som chcel byť pritom. Matke som odpísal, že neviem to sľúbiť, a zároveň naznačil, že som asi našiel tú pravú. Pred piatou hodinou som opustil ubytovňu, že sa pôjdem niekde dobre najesť. Na ulici stála pri chodníku červený Mercedes, auto ktoré si nekúpi hocikto. Za volantom sedel asi štyridsaťročný muž, ktorý mi bol povedomý, určite som ho už niekde videl. Vzápätí som si spomenul, pretože z auta vystúpila Oľga oblečená ako k*rva na telefón.
„Ahoj Jaro. Zoberieme ťa domov.“
Úsmev sa z jej prehnane nalíčenej tváre vytratil, keď som povedal, že bohužiaľ musím zostať v meste.
„Teba nútia pracovať aj v sobotu a nedeľu?“ vyhŕkla celá pobúrená. „Poviem o tom otcovi nech brnkne riaditeľovi. Má s ním styky, budeš mať protekciu.“
„Nehnevaj sa Oľga, ale niečo také skutočne nie je potrebné. Nejde o službu, ale čakám na svoje dievča,“ povedal som jej na plnú hubu a stalo sa to, čo som predpokladal a vlastne aj chcel dosiahnuť.
Zasyčala, že som hajzel a že nechápe, ako sa mohla so mnou tak hlúpo ponížiť. Vkĺzla do Mercedesu a tresla dverami. Auto cúvlo, prudkou otočkou sa obrátilo do protismeru a vyrazilo na hlavnú ulicu. Keď som neprišiel na adresu, ktorú mi vtedy poskytla, ani ju nenapadlo pripustiť si možnosť, že by som ju mohol odmietnuť. Podľa toho ako som ju poznal, určite bude rozmýšľať o pomste. Premýšľal som. Pozná sa jej fotrík s riaditeľom nemocnice, alebo to iba tak trepla, aby na mňa urobila dojem? Ale nech si Olina trhne nohou aj ten jej zazobaný vodič!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára