Zdravím všetkých,
neviem či sa môj príbeh hodí do tejto skladby skutočných
príbehov, lebo nie je až tak erotický, no je skutočný a svojím obsahom
určený len pre dospelých. Chcela by som, aby si hlavne ženy z neho zobrali
ponaučenie...
Som čerstvá štyridsiatnička, ale vyzerám staro
a občas zatrpknuto. Našťastie mám jedinú kamarátku, ktorá ma má rada
a prežívame spolu aj intímne chvíle. Ona mi dala opäť chuť do života
a zistila som aké krásne je mať po svojom boku ženu. Oponenti, ktorí budú
tvrdiť, že to hovorím len preto, lebo som neskúsila muža, tak vás vyvediem
z miery a prečítajte si môj príbeh z mužom na ktorý nikdy
nezabudnem a poznačil ma na celý život. Spravil zo mňa bledú ženu,
s prepadnutými lícami, tmavými kruhmi po očami, žena ktorá niekoľko rokov
túžila po troche nehy – a predsa by s krikom utiekla, keby sa ma
nejaký muž dotkol. Už je tomu viac ako 10 rokov, keď sa tento ohavný čin stal.
Keby som nemala svoje prášky na spanie, bola by som krátko po tom asi zabila.
Tie mi dali to, čo som tak veľmi potrebovala, niekoľko hodín zabudnutia. Aj
teraz po rokoch ma občas spomienka na ten strašný zážitok týra. Hlavne
v noci keď sa prebudím celá mokrá a priateľka ma musí utišovať
a láskať, aby som znovu zaspala. Keď to príde, vidím pred sebou jeho tvár
– ako sa dychčiac nado mňa nakláňa, ako mi brutálne rukou zapcháva ústa, zatiaľ
čo mi vnikal medzi stehná...
Písala som, že sa to stalo pred 10 rokmi. Ja si ten dátum
pamätám veľmi presne, ale myslím si že vôbec to nie je dôležité napísať. Bola
som u sestry na pol roka v Nemecku a navštívila som tam aj
ženského lekára, lebo som mala bolesti pri menštruácii. A musím pripustiť,
doktor bol na prvý pohľad sympatický.
Venoval mi veľa času. Povedal mi:
„Chcel by som svoje pacientky spoznať čo najlepšie,“ vysvetlil mi to veľmi dôverne.
„Takže ma zaujíma aj to, ako prežívate sex. Či sa vám
páči alebo či s tým máte nejaké problémy. Také informácie sú pre lekára
veľmi užitočné a dôležité.“
Porozumela som mu po nemecky všetko čo mi povedal
a povedal mi to takto. Nemčinu ovládam veľmi dobre. Potom sa mu na tvári
objavil chlapčenský úsmev a ja som mu nemala dôvod neveriť. Pacient by mal lekárovi dôverovať. To som
však ani vo sne netušila, že som sa chytila do pasce.
Porozprávala som mu o svojich ťažkostiach
s orgazmom a o tom, že môj posledný vzťah kvôli tomu stroskotal.
A o tom, že som ešte nikdy nebola v stave uvoľnene prežívať
lásku. Doktor ma zaujate počúval.
„O tom by sme sa mali ešte raz v kľude porozprávať“,
povedal povzbudzujúco. „Som si istý, že vám môžem pomôcť.“ Dal mi termín na
ďalší deň: „Príďte okolo 18. hodiny, ja dokončím prácu s počítačom
a budem mať pre vás viac času.“ Kiež by som tam nebola išla. Ale bola som
rada, že sa našiel niekto, kto bral moje problémy vážne a bola som
v presvedčení, že ten servis je v Nemecku na ďaleko vyššej úrovni čo
sa týka ústretovosti k pacientovi.
Prišla som presne. Ordinácia bola prázdna a môj
lekár ma prijal v džínsoch a tenkom svetríku.
„Rád by som vás ešte raz dôkladne vyšetril, „ usmial sa.
Odrazu som sa začala cítiť nepríjemne. Nervózne a trocha neisto som si
vyzliekla elastické džínsy a nohavičky a vyliezla som na vyšetrovací
stôl (kozu).
„Ste nervózna,“ povedal, „vypite si tento koktail“. Podal
mi pohár s bezfarebnou tekutinou. Preglgla som veľký dúšok – chutilo to
dosť horko. Zakrútila sa mi hlava.
„Vyzlečte sa celkom!“ Znelo to ako príkaz. Z jeho
hlasu sa vytratila prívetivosť. Poslúchla som, cítila som sa omámene, chcela
som mať iba pokoj. keď som pred ním sedela nahá, ohmatal mi prsia. Ťažko dýchal.
Videla som lesk v jeho očiach,
chcela som ho odtlačiť nabok a odísť. Ale nešlo to. Iba mi napadlo, že mi
dal nejaké kvapky a nemôžem sa brániť. Na ústa mi pritlačil ruku.
„Len nebuď taká háklivá,“ dychčal. „taká malá nadržaná
beštia...“ To čo hovoril som už vnímala ako keby hovoril niekde z diaľky
a strácal sa mi jeho hlas. Mal mohutnú postavu. A keď do mňa brutálne
prenikol, znovu som precitla a plakala od bolesti. Kvapky, ktoré mi dal ma
však obrali o všetku silu. Bezmocne som musela odtrpieť jeho brutálne
znásilnenie – tá bolesť ma prebudila, vnímala som všetko, ale nemohla som sa
brániť. Bolo to strašné!
„Iba mukneš a kruto to obanuješ,“ stenal, zatiaľ čo
jeho nárazy boli čoraz silnejšie, bola som vnútri ako mŕtva. Potom keď sa to
prasa na mne odbavilo, neviem koľko som bola ešte v jeho ordinácii, ale
viem, že mi pomáhal s oblečením. Keď som sa ako tak vedela postaviť na
nohy, posadil ma do kresla vo vedľajšej miestnosti jeho ordinácie. Smutne mi
vysvetľoval, že je mu to veľmi ľuto a všetko to má na svedomí jeho duševná
porucha o ktorej nikto nevie a trápi ho už niekoľko rokov. Chcel, aby
sme nato spoločne zabudli a ak budem potrebovať akúkoľvek pomoc, môžem sa
naňho obrátiť. Nechápala som. Ale nechcela som mu kaziť ilúzie. Prikývla som
a navonok prijala jeho ospravedlnenie. Myslel si, že to má vyhraté.
Poprosila som ho, či by ma vedel odviesť k sestre domov, nakoľko sa sama ísť
necítim. Zrazu to bol opäť milý pán doktor. Ochotne ma zaviezol domov. Keď som
prišla k sestre, tá hneď zbadala, že niečo nie je v poriadku.
Vyrozprávala som jej celý príbeh. Zavolala taxík a išla so mnou na políciu
podať na toho bastarda trestné
oznámenie. Ešte stále do určitej miery omámená som podstúpila vypočutie vyšetrovateľa
a jeho kolegyne. Bolo to pre mňa veľmi strašné a ponižujúce. Potom
som ešte musela podstúpiť prehliadku u lekára , ktorý musel skonštatovať
do akej miery mi bolo ublížené na zdraví a museli sa taktiež zaistiť
biologické stopy toho prasaťa. Keď som skoro nadránom prišla so sestrou opäť
domov, potrebovala som sa nakŕmiť práškami, aby som v kľude zaspala. Zoči
voči som sa s ním už nikdy nestretla, len za sklom z vedľajšej
miestnosti som ho usvedčila polícii. Celú vec potom prebral vyšetrovateľ
a prokurátor. Aj keď dostal trest, nik mi už nevráti taký kľudný život,
aký som mala predtým. Pretieklo veľa rokov a ja mám stále jazvu na duši aj
v hlave.
Monika
