Volám ja XY. Chcela by som sa touto cestou podeliť
o môj skutočný príbeh, ktorý sa odohral pred pár rokmi, keď som pracovala
ako finančný poradca pre jednu nemenovanú nadnárodnú spoločnosť. Vystriedala
som mnoho zamestnaní a už som potrebovala niečo seriózne, aspoň tak mi to
bolo prezentované. Napriek môjmu zrelšiemu
veku som aj v 38 rokoch svojho života nestrácala chuť, budovať si
kariéru. Bola som už vydatá, deti mi chodili na stredné školy, manžel pracoval
a ja som tiež potrebovala vypadnúť medzi ľudí. Nebavil ma už ten stereotyp
žienky domácej. Chcela som dynamickú, kreatívnu prácu s ľuďmi
a samozrejme aj s dobrým zárobkom. Toto všetko mi sľúbila firma
v ktorej som sa zamestnala ako finančný poradca. Táto pracovná pozícia
vyžadovala neustále vzdelávať sa. Firma robila v pravidelných mesačných
cykloch školenia rôzneho druhu z oblasti financií, psychológie predaja
a podobne. Robilo sa to prevažne ako súčasť pracovných stretnutí na
centrále v Prahe, ktorá bola určená pre Čechy aj Slovensko.
V Bratislave sme mali iba prenajatú kanceláriu, nakoľko naša práca
spočívala prevažne v teréne s klientom. Celé to začalo jednou zo
služobných jázd do Prahy. Z ekonomických dôvodov som sa vždy zviezla
s mojím supervisorom. Obaja sme
bývali v Bratislave a tak sme riešili služobné cesty jedným autom,
inak by som bola nútená ísť po vlastnej linke. YX, tak sa volal môj nadriadený. Bol ženatý už niekoľko rokov
a teda zadaný ako aj ja. Mal približne 50 rokov a bol to ukecaný
a vážený pán. Bol veľmi hrdý nato čo robí a kam sa mu to podarilo
dotiahnuť. Z jeho súkromia mi prezradil len to, že už má odrastené deti,
ktoré si žijú po svojom a s manželkou aj po toľkých (nedozvedela som
sa koľkých) rokoch si vychádza dobre.
Inak „dobre“ , to je u mňa na „3“, ale nechcela som to rozoberať.
Naša komunikácia sa viacmenej točila len o pracovných veciach
a poväčšine rozprával on. Dokonca niekedy aj dve hodiny dokázal viesť
monológ a mal pocit, že ho vo všetkom počúvam a rozumiem mu. Ja som
sa samozrejme tvárila ,že áno. Bol predsa len môj nadriadený a nechcela
som si ho poštvať proti sebe. Denne sme
sa stretávali spolu v kancelárii, určovali si denné ciele a priority,
popritom rozoberali životné skúsenosti z predchádzajúceho dňa. Aj keď sa mi niekedy zdal otravný svojimi
rečami, tak vo všeobecnosti by som mohla povedať, že sme boli dobrí
kolegovia. Ja som sa tiež musela naučiť
byť neodbytná, ale nie zase otravná. Nato som nemala žalúdok a možno aj
preto mi nebolo súdené dostať sa vyššie. Našliapnuté som síce nato mala, no bol
to len klamlivý obláčik môjho kariérneho úspechu. Na služobky do Prahy sme chodili
väčšinou skoro ráno. Museli sme vždy brať do úvahy dĺžku cesty ,
ranné špičky naprieč Prahou. Zväčša sme vyrazili už o pol piatej. Presne tak tomu bolo aj v tú osudnú
služobku. Cesta autom ubiehala
v rannom tichu. Peter mal vo zvyku vykecávať až tak po dvoch hodinách
jazdy, keď sa ako tak rozobral.
V to osudové ráno však bol akýsi iný. Zdal sa mi dosť nervózny
a nechcela som zbytočne vyzvedať. Možno prekonal manželskú hádku, alebo sa
stalo ešte niečo horšie. Inštinkt mi napovedal, že teraz by nebolo dobré
dráždiť ho otázkami, ale by potreboval niečo iné. Mala som takú divnú myšlienku
či vôbec mal v blízkej dobe sex. Sama som sa poznala, že ak aj manžel
nemal chuť a neurobila som sa, bola som tiež poriadne nervózna. V to ráno som sama seba nespoznávala.
Cítila som sa počas cesty čoraz viac nadržaná keď som jedným prižmúreným okom sledovala YX. Niežeby mi vyhovovala
jeho nervozita, ale cítila som potrebu intímne sa ho dotknúť a vytvoriť
bližší kontakt medzi nami. Akoby v spánku som sa posunula bližšie
k jeho sedadlu a vytrvalo tvárila, že spím. Úzka sukňa sa mi akoby
náhodou skĺzla do polovice stehien. Mierne som rozkročila nxhx a ľavé
koleno som viac posunula k radiacej páke. Netrpezlivo som čakala, čo sa
bude diať. Potom prišiel ten okamih. Pri preraďovaní rýchlosti sa dotkol mojej
nohy. Žeby náhoda? Zacítila som náhle zvlhnxtix tam dole. Samozrejme navonok som sa snažila nereagovať
na jeho podnet. Prešli sme ďalšie kilometre a zacítila som ako mi položil
ruku na stehno a hladkal ho prstami. Pamätala som si, že práve v rádiu
hrali ten slaďák od Scorpions. No hotová romantika, akoby to bolo načasované.
Moje telo pociťovalo obrovskú vlnu tepla. Srdce mi búšilo a medzi nxhxmx ani nechcem pomyslieť, aké to nabralo obrátky. Aby som zahnala hriešne
predstavy hneď tak zrána, pohla som sa. Malo to vyzerať , že sa preberám zo
spánku. YX okamžite stiahol svoju ruku a znova sledoval cestu.
Keď sme dorazili do Prahy tak počas prednášky na centrále
stále na mňa pozeral. Asi tušil, že ten spánok som iba hrala a vedela som
o všetkom, čo sa odohrávalo. Potom nabral odvahu a pri druhej
prestávke na chodbe mi pri káve povedal, že by dnes večer chcel so mnou niečo
prebrať osobne. Pracovná schôdza mala trvať až do nejakej 19 hodiny
a návrh bol, aby sme prespali v Prahe a domov šli až na druhý
deň ráno. Dala som ju jasný súhlas a dohodli sme sa, že večer ešte môžeme
dať nejaký ten drink a preberieme čo má na pláne. Priznám sa, že počas
celej prednášky mi vŕtalo hlavou myšlienka, čo asi tak môže odomňa chcieť. Už
som mala aj také konšpiračné teórie, že sa ma chce zbaviť a bude to preňho
ťažké povedať mi to. pri tomto by však asi nemal dôvod, lebo po pracovnej stránke
som bola veľmi obetavá včelička, ale možno potreboval ešte viac. Možno mu
vadilo a a chcel to už konečne dosiahnuť, aby som si plnila aj svoje
mimopracovné povinnosti k svojmu nadriadenému. V tomto som však ešte
nemala celkom jasno respektíve nemala som odvahu aj keď občas som dostávala
chute. Presné také, ako ma premohla ráno v aute. Na druhej strane som však
premýšľala aj nad tým, či by to nebol začiatok môjho konca. Či by som sa tým
úplne neodpálila, ak by sa jeho nároky na mňa zvyšovali. Z tohto všetkého som
dostávala strach o udržanie si pracovnej pozície. Prednáška skončila
a českí a slovenskí kolegovia sa dohodli, že si pôjdu večer zahrať
bowling. YX sa ospravedlnil a povedal, že potrebuje si so mnou ešte
sadnúť a prebrať nejaké záležitosti. Dohodli sme sa, že po ubytovaní sa stretneme na recepcii hotela a odtiaľ
pôjdeme do reštaurácie v meste na nejakú dobrú večeru a drink. Nechal
sa počuť, že on pozýva a všetko ide naňho. Tak som sa celkom potešila aj
keď som nevedela, čo ma všetko bude čakať. Všetko zariadil sám, vybral
reštauráciu, nechal objednať taxík a zašli sme na večeru. Počas cesty nič
nehovoril, iba sa na mňa občas usmial. Bola som z toho veľmi nervózna.
V hlave mi tie rôzne myšlienky začali bežať ešte s väčšími obrátkami.
Povýši ma? Vyhodí ma? Nepoznala som ho až tak dostatočne dobre, aby som to
mohla rozpoznať. Je pravda, že ľudia sa tam striedali dosť často. Nie každý sa
uchytil. Dôvodom bolo vysoké pracovné nasadenie, veľa času stráveného
v teréne s klientom a v neposlednej rade plnenie plánov.
Každý musel pracovať sám za seba a dvakrát toľko na svojho nadriadeného.
Z toho dôvodu si potom robili aj značnú selekciu medzi pešiakmi. Taxík
zastavil pred nenápadnou reštauráciu v úzkej uličke. Takých uličiek je
Prahe dosť a páčia sa mi. Cítiť z nich niečo romantické. V reštaurácii
ma YX nechal objednať to najlepšie jedlo aké tam mali a fľašu vína som
nechala na neho. Prekvapilo ma, že vôbec nespomenul nič pracovné. Myslela som
si, že najmenej polhodinu urobí skrátenú verziu priebehu prednášky a školenia.
Naopak, začal sa ma pýtať na moje súkromie, rodinu, skrátka veci, ktoré
o mne doposiaľ nevedel. Popri mojich odpovediach ich doplnil informáciami
zo svojho súkromia, ale bolo to z jeho strany veľmi opatrné a až také
podstatné veci som sa nedozvedela. Popravde, až tak do hĺbky ma to ani moc
nezaujímalo. Ja som nechcela rušiť moje manželstvo a ani som v ňom
nevidela budúceho životného partnera. Skôr by mohol byť ešte lepším
a ústretovejším nadriadeným a mohla by som čerpať nejaké tie výhody. Keď
sme sa navečerali a popíjali výborné vínko, Peter sa zrazu hlboko
zamyslel, nachvíľu sklopil zrak a oslovil ma „XY...“
Stiahlo sa mi krku a cítila som ako mi na čelo
vystúpil pot. Bála som sa čo vyriekne a ani neviem prečo, stále som
myslela na ten vyhadzov. Zdvihol zrak a pozrel sa mi do očí. V tom
momente by sa mi krvi nedorezal. Kútiky jeho úst naznačovali, že sa chystá
niečo vážne povedať.
„...páčiš sa mi a túžim po tebe“ – zašepkal
a ja som sa cítila zaskočená. Nevedela som v tej chvíli rozlíšiť, či to
bolo pre mňa to najlepšie čo ma mohlo postihnúť. Zobrala som pohár vína
a jeho obsah v pohári som skoro jedným dúškom dostala do seba. Po pár
sekundách som sa spamätala a vypustila som z úst nepremyslenú
reakciu:
„Čo ti mám nato povedať? Strieľaš si zo mňa?“ – zasypala
som ho otázkami a vyrazila smerom k toalete. Tam som sa pozrela do
zrkadla a nevedela či sa mám smiať alebo plakať. V tom momente som si
ani neuvedomila ako som mohla ohroziť svoju prácu. Po chvíľke vytriezvenia som
vyšla z toalety a vrátila som sa k stolu. YX na mňa udivene
pozeral a potom sa ma spýtal či urobil niečo zlé. Nevedela som mu
v danom momente odpovedať. Vysvetlil mi, že sa ma nechcel nijako dotknúť,
len jednoducho potreboval vyjadriť svoj pocit. Zároveň mi pripomenul, že je samozrejme
na mojom rozhodnutí ,aký postoj zaujmem. Vyjadril mi predstavu fungovania nás
dvoch bez narušenia súkromia. Zdôraznil nedotknuteľnosť rodinných vzťahov
a zachovania fungovania manželstva. Dal mi čas na rozmyslenie a bol
ochotný prijať akékoľvek moje rozhodnutie. Ja som si však uvedomovala, že na
výber aj tak moc nemám a v podstate mi to pomohlo prelomiť tú bariéru
a uplatniť svoje predošlé predstavy intímneho kontaktu v praxi.
Cestou späť na hotel sme v taxíku obidvaja mlčali. Premýšľala som nad tým
čo si asi YX o mne myslí a možno to isté si zase myslel on
o mne. Určite čakal na moju reakciu čo najskôr. Mala som zmiešané pocity.
Urobiť to? Neurobiť to? Kedy? Teraz, alebo už nebude príležitosť? Zastavili sme
pred hotelom...
Obsah celého (necenzurovaného) príbehu TU
