Skvelá noc

Sedím na terase v Eurovei. Mám tam svoj obľúbený podnik, svoj stôl, ktorý už čašníci poznajú. V ten deň tam bolo menej ľudí, lebo horúci deň vylákal ľudí k vode, do prírody, na chaty, chalupy, jednoducho dovolenkové obdobie. Ale zachránili to predsa len zahraniční turisti. Popíjala som svoju obľúbenú ovocnú šťavu, v ktorej sa pomerne rýchlo topili ľadové kocky. Pozerala som smerom na Dunaj a často som pozerala do mobilu. Čakala som už hodinu a čím ďalej tým viac som nadobúdala podozrenie, že ma niekto poriadne dostal a celý ten dlhý čas písomnou komunikáciou bol zbytočný. Nechcela som však robiť zo seba chuderu, že by som písala, alebo nedajbože vyvolávala, kde si a pod.
Mimochodom, deň predtým ma pekne nasral aj Viktor. Naliehal na mňa, aby som sa rozviedla! Blázon jeden! Pochopiteľne, že som odmietla. Dal mi ultimátum – buď rozvod, alebo koniec!
Medzi tým čakaním na pána úžasného som uvažovala aj nad ním. Viktor je sympatický a znamenitý milenec. Než začal vymýšľať, všetko perfektne klapalo. Cez víkend manžel pracujúci v Prahe a počas všedných pracovných dní suploval Viktor. Znamenitá symbióza. Manžela nechcem stratiť. Zarába veľa peňazí. V podstate by som nemusela ani pracovať a odsťahovať sa rovno do Prahy, luxusný byt v BA by sme mohli prenajímať. Ale nechce sa mi ani opúšťať prácu a ani Bratislavu, mám tu svoje zázemie.
Inak keď som tak nad tým premýšľala, vydržiavať si zdatného milenca je síce príjemné, ale zaistená existencia je dôležitejšia. Štedrí manželia nerastú na stromoch a nového milenca si zoženiem kedykoľvek.
Dochádzala mi trpezlivosť. Už som chcela zamávať na čašníka, keď sa predo mnou objavil muž. Vysoký, štíhly blonďák s modrými očami, presne zodpovedal tomu, akého som čakala, len bol o pár rokov starší, ako som mala možnosť vidieť na fotke. V reále keď som ho videla mal asi okolo 35 rokov, ale celkový dojem bol veľmi dobrý. Nasadil ostýchavý úsmev a povedal:
„Dobrý večer, Vy ste pani Ľudmila?“
Prikývla som.
„Môžem si prisadnúť?“ , usadil sa na stoličku oproti mne.
„Veľmi ma teší, že Vás môžem konečne poznať osobne. Viem, že z četovania toho vieme o sebe pomerne dosť, ale osobný kontakt je nenahraditeľný. Súhlasíte?“
Urobila som také neurčité gesto pravou rukou.
„Ako ste ma spoznal?“
„Nesedí tu žiadna iná osamelá žena.“
Zavolal čašníka a objednáva. Vôbec sa nepýta či súhlasím.
„Nerozumiem jednej veci. Prečo ste mi nechcela poslať aspoň jednu svoju fotografiu? Ste neskutočne pôvabná.“
„Vzhľad nie je všetko,“ odpovedala som. „Možno som potvora.“
„Určite nie ste,“ namietal blonďák a krátko ma pohladil po predlaktí. Nebránila som sa.
„Aj keby, risknem to. Ozaj, nevadí vám, že krívam? Po tej nepríjemnej havárii sa mi vyhrážali, že už sa nepostavím na nohy. Dokázal som to. Niektorým ženám však moje krívanie vadí.“
„Pravdupovediac, ani som si to veľmi nevšimla, ale ak som si to nevšimla, tak to až také hrozné nebude.“
„Ozaj, že som taký smelý. Mám taký pocit, že sme si v písaní tykali. Mohli by sme v tom pokračovať?“
„Prečo nie, a okrem iného ty si s tým začal.“
„Môžem jednu takú otravnú otázku? Pri tvojom vzhľade určite nemáš núdzu o mužov. Prečo si sa zoznamovala cez internet?“
„No možno som v tomto smere mala väčšie šťastie. Ako teraz na teba,“ uškrnula som sa pritom a zjavne sa mu tento kompliment páčil. Inak v duchu som sa celkom bavila, náhoda zase raz zapracovala a tvárila som vážne a zľahka ostýchavo. Bohuš, tak mám v hlave blonďáka, nie je síce až taký pekný, ako sa mi mladší prezentoval na fotkách, ale rozhodne nevyzerá ako nudný človek. Viktor je v posteli jednotka, ale inak...
Bolo síce trochu problematické nájsť v reálnom kontakte spoločnú tému rozhovoru, ale keď už som to mala pokazené s Viktorom, povedala som si, prečo to poriadne nevyskúšať s Bohušom, keď už sme sa rozhodli stretnúť.
Trepal a trepal. Mala som informácie o tom, že je niekde od Banskej Bystrice. Autom 2 hodiny cesty. Údajne pracuje ako architekt. Na jeho otázky som odpovedala veľmi opatrne, nechcela som sa prezradiť. Veľa som ich filtrovala až pokiaľ ma nezarazil jednou veľmi zásadnou.
„Čisto teoreticky,“ hovoril Bohuš „ak by to medzi nami začalo klapať, vedela by si sa presťahovať aj do Bystrice?“
S malým úškrnom som mu odpovedala:
„Za istých okolností som schopná presťahovať sa aj na Aljašku.“
„Povedz mi o sebe niečo viac, čo ešte o tebe neviem z četu?“
Mám zmysel pre humorné situácie, hlavne ak nepadajú na môj vrub. Už som bola na 99% rozhodnutá, že sa ešte v ten večer s Bohušom vyspím. Pomstím sa Viktorovi. Nový milenec, nové zážitky... Hádam bude stáť zato.
Na nábreží sa už poriadne zotmelo, po celej dĺžke svietili lampy, na oblohe svietil mesiac, breh z petržalskej strany sa tiež ligotal po lampách. Po Dunaji plávala veľká turistická loď. Všetky tieto okolnosti nasvedčovali tomu, že noc sa vydarí a splní moje očakávania.
„Prečo mlčíš?“ prerušil moje myšlienkové pochody Bohuš.
„Premýšľam.“
„O čom?“
„O nás.“
„V akom smere?“
„Kde sa ľudia najlepšie spoznajú?“
„To závisí na okolnostiach,“ odpovedal Bohuš.
„V posteli,“ odpovedala so na rovinu „zaplatíme a pôjdeme ku mne. Keď si budeme v posteli vyhovovať, môžeme v rozhovore pokračovať. Ak by jeden z nás nebol spokojný, ten druhý sa neurazí. „Platí?“ prikývol Bohuš a bolo na ňom zjavne vidieť, že zostal mojou otvorenosťou poriadne zaskočený.
Bohuš si pri našom sedení doprial trochu alkoholu a preto a možno nielen preto objednával taxík, ktorý by nás odviedol k môjmu bytu. Nemal ani tušenia, že bývam v River parku, teda len pár stovák metrov od Eurovei. Navrhla som mu, že sa potrebujem prejsť.
Keď sme dorazili k budove Riveru, v chodbe som chytila Bohuša za ruku, svietili tlmené svetlá. Riadne svetlo som rozsvietila až v predsieni a previedla som Bohuša po byte. Nedával údiv nad luxusným vybavením bytu, drahou zbierkou obrazov. Prechádzal popri našej manželskej posteli, kde som rozsvietila malú lampičku na stene. Rozostlala som, zatiaľ čo ma Bohuš pozorne sledoval. Keď som bola hotová, pristúpila som k nemu a nasadila neistý, rozpačitý výraz.
„Dlho som sa nemilovala,“ povedala som mu so sklopenými očami.
„Áno, samozrejme,“ zamrmlal a stál ako stĺp.
Rozopla som si blúzku, vyzliekla a odhodila podprsenku. Špičkou jazyka som si prešla okolo pier a pohrala sa s prsiami.
„Čo na ne hovoríš?“
„Čarovné.“
„Siahni si na ne.“
Zatiaľ čo on držal moje prsia a palcami stískal bradavky, ja som sa zbavovala sukne a nohavičiek.
Urobila som krok vzad, stála vztýčená, mierne rozkročená s vypnutou hruďou, stiahnutým bruškom a zľahka zaklonenou hlavou, aby náležite vynikla ľúbezná línia môjho dlhého krku.
Hladil mi prsia, akoby sa obával, že sú pod elektrickým prúdom, ľahko, opatrne, jemne...
„Si oveľa pôvabnejšia ako som predpokladal.“
Ja som sa rozhodla pre oveľa frivolnejší postup.
„Už ti stojí?“
Bohuš sa zamračil.
„Prekvapuješ ma. Vyjadruješ sa ako...“
„Ako k*rva? Nemaj žiadne obavy, nie som k*rva. Iba nemám rada pretvárku. Obaja predsa chceme to isté. Pomiluješ sa so mnou?“
„Veď preto som prišiel.“
„Vyzlečieš sa sám, alebo potrebuješ pomôcť?“
„Obvykle sa vyzliekam sám.“
Ale videla som, ako sa nemá k činu.
„A v týchto ostatných prípadoch?“
„Chytáš ma za slovo,“ bránil sa.
„Radšej by som ťa chytila za niečo iné,“ obrátila som sa mu chrbtom.
„Ako sa ti javím z odvrátenej strany?“
„Si dokonalá zo všetkých strán.“

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Langoš so semenom

Bolo to ešte pred Koronou. S kamošom sme skončili strednú školu a rozmýšľali sme ako prežiť posledné letné prázdniny a hlavne ako si zabezpečiť príjem, aby sme mali čo míňať. Jedinou možnosťou bolo počas leta brigádovať. Bolo nám jasné, že všetky lepšie, alebo zaujímavé brigády sa dohadujú oveľa skôr, ale v tomto prípade sme mali jedno veľké šťastie, že otcov kamarát vlastnil bufet v areáli  miestneho veľmi známeho kúpaliska. Ja som mal teda brigádu istú, ak by potreboval iba jedného človeka, ale našťastie pristal ma dvoch, takže išiel so mnou aj môj kamarát Jano. V bufete sa predávali hlavne langoše a čapovaná kofola prípadne pivo. Za veľmi krátku dobu sme tam spoznali veľmi veľa ľudí, hlavne tých, ktorí tam prišli stráviť dovolenku minimálne na týždeň alebo dva, ale aj takých, ktorí tam chodievali pravidelne či už počas víkendu ale aj iných dní v týždni, veď boli prázdniny. Nám s Janom však padli do oka dve pekné Češky, ktoré boli súčasťou jednej partie, asi tak 10 alebo 12 ľudí. Boli ubytovaní v prenajatých chatkách, ktoré sa nachádzali priamo v areáli kúpaliska, takže nám boli neustále na očiach aj keď sme spracovali v bufete, ale aj po práci navečer, keď sme sa išli príjemne schladiť do vody predtým ako sme išli domov. Tieto dve baby sme s kamošom registrovali už počas práce, keď si rady chodili pochutnať na našich langošoch. Každý deň si dopriali a vždy som prehodil nejaké to vtipné slovo, alebo napríklad pridal viac syra do langoša, aby som na nich zapôsobil a odmenou mi bol krásny úsmev plus pohľad na pekne vyrysované postavičky v plavkách. Tieto akcie mali byť nástrojom nato, aby som sa spolu s Janom dostal do ich blízkosti a prejavili záujem o bližšie stretnutie. Musím pripomenúť, že tie baby boli od nás staršie, mohli mať tak do 25 rokov. Počítal som, že to bola nejaká partia z vysokej školy, alebo iného podobného spolčenia. Vždy som sa tešil nato, keď skončíme v bufete a stretneme sa spolu v bazéne. Dokázal som čakať aj 2 hodiny, len aby som ich vystriehol, že sa rozhodnú ísť si zaplávať. A podarilo sa. V bazéne sme našli bližší kontakt, pripomenuli sme im, že sa poznáme z bufetu a že im veľmi radi pripravujeme chutné langoše. Ony nás potom pozvali k nim na súkromie, kde sme spoznali ostatných členov partie aj keď pravdupovediac ich kamaráti nás moc nezaujímali, ale strpeli sme to. Ponúkli nás pivom a spoločne sme do neskorého večera chľastali. S pribúdajúcim alkoholom vo mne stúpala túžba po Kvĕte.  V mojich očiach bola veľmi krásna a veľmi som ju chcel dostať. Jano sa bavil so zvyšnou partiou, v ktorej bola aj tá druhá vytipovaná kamarátka. Chcel som sa s Kvetou zblížiť a navrhol som jej, aby sme sa išli trochu prejsť, lebo mi údajne nohy oťaželi. Chceli sme ísť len sami , ale v tom ma Jano okríkol, že nech počkám, pridajú sa k nám. K nemu sa pridala úplne iná baba, nie tá s ktorou Kvĕta chodila na langoše. Dostali sme sa na okraj areálu a snažili sme sa o bližší kontakt. Tá baba, ktorá išla s Janom to pochopila hneď a kúsok sa od nás vzdialili. Bolo počuť iba smiech. Ja som s Kvĕtou zostal sám a bol som veľmi nadržaný. Chytil som ju a očakával, že sa podvolí a niečo urobí, opak bol pravdou. Buď mala strach , alebo som sa jej zhnusil. Bez ostychu som jej navrhol, že nemusíme spolu jebať, ale bolo by fajn ak by mi ho vedela vyfajčiť. Odmietla to a povedala, že ona fajčí iba dobrých kamarátov. Spýtal som sa jej, či je momentálne teraz tu v ich partii. Povedala áno. Spýtal som sa jej, čo mám teda teraz robiť, keď som nadržaný. Povedala mi, že nech si ho vyhoním a aby mi to išlo ľahšie, ukáže mi svoju p*ču, prípadne ak chcem, môžem si málinko líznout. Nič iné mi nezostávalo, potreboval som to zo seba dostať von. Kľakol som si ako poslušný otrok, hladný po sexe som jej začal lízať p*čku a do minúty som striekal. Smiala sa tomu, že som veľmi rýchlo vybuchol a že  mi k tomu dopomohla. Keď sme sa vrátili k partii Jano tam ešte stále nebol. Asi po polhodine som sa rozhodol ísť domov. Ráno sme sa s Janom stretli v bufete, obaja nevyspatý. Keď prišla Kvĕta po langoš aj s kamoškou, začali sa smiať, keď sa nám stretli pohľady, pravdepodobne jej to vykvákala, ako so mnou vybabrala. Jano mi povedal, že tá baba zo včera bola pekne pripitá, ale údajne mu ho vyfajčila, aj keď si ku koncu musel trošku pomôcť sám. Keď sa tam objavila počas dňa, tvárila sa, že si na nič nepamätá. Jano to po skvelom zážitku ani neriešil. Ja som sa však od Kvĕty cítil ponížený a ten smiech do toho ma poriadne vyprovokoval k diabolskému plánu. Rozhodol som sa, že sa im pomstím. Od oného dňa som si pripravil samostatnú malú misku s tatárskou omáčkou do ktorej som si vždy vyhonil svojho vtáka. Myslel som pritom na Květu. Semeno som poctivo zmiešal s tatárskou omáčkou a vždy bola pochutina na langoš pripravená pre Kvĕtu a jej peknú kamarátku. Neskutočne ma potom vzrušovalo, keď som si predstavoval ako si dievčatá pochutnávajú na mojom semene. Takže langoš s kečupom, tatárskou a pre VIP osoby ako bola Květka aj so semenom. Dobrú chuť babenky.