Skúsenosti dievčat v zahraničí - III

Znásilnil ma šéf

Moja pracovná skúsenosť  v zahraničí  trvala pomerne krátko. Cez jedného človeka na diskotéke som dostala ponuku, či by som nechcela ísť pracovať do jedného nočného podniku v Rakúsku ako zabávačka hostí. Garantoval mi, že o žiadny sex nepôjde. Mojou náplňou malo byť  baviť hostí a zvyšovať konzum alkoholu. V takomto kontexte som na to pristúpila. Zaujal ma hlavne ponúkaný   plat a získanie provízie za skonzumovaný alkohol.  Chcela som si ako každý mladý človek prilepšiť. Okrem toho som očakávala, že si lepšie oprášim nemecký jazyk. Dohodla som sa s priateľom a rodinou, že pôjdem skúsiť prácu do jedného baru v Rakúsku. Zo začiatku ma rodina odhovárala či to nie je nejaký podvod, ale dohodli sme sa, že si budeme niekoľko krát za týždeň volať prípadne napíšem SMS a keď sa mi nebude páčiť, alebo by hrozil nejaký problém dám dohodnutou šifrovanou správou vedieť. Scenár mojej pracovnej náplne sa sčasti napĺňal. Vedela som však, že takýmto spôsobom života tam dlho nevydržím. To ponocovanie, značné pitie alkoholu aj keď som si dávala pozor, sexuálne narážky či priame ponuky na sex ma poriadne unavovalo. Vyvrcholilo to po jeden náročnej šichte. Ráno, keď sa nočný podnik zatvoril, odišla som spať do bytu od ktorého mal kľúče aj šéf. Hovoril, že kvôli tomu, aby nás mohol hocikedy skontrolovať ,či sme v poriadku. V podniku som robila už mesiac a nikdy neprišiel. Preto ma vôbec nenapadlo, že by som mohla byť v ohrození .Tej noci som toho dosť vypila. Bol to tuším piatok. Okrem toho som bola dosť obľúbená.  Ešte som nedopila pri jednom stole a už ma čakali pri druhom. Bolo to o krk. Chcela som niečo zjesť, aby ma nebolel žalúdok od toľkého alkoholu, ale nemala som silu. Jediné po čom som túžila, bol spánok . Zababušila som sa do perín a v momente som spala. Už vyše mesiaca som nevidela svojho priateľa  a chýbalo mi jeho objatie aj telo. Zdalo sa mi teda normálne,  že sa mi sníva erotický sen  a mám príjemné pocity. Pripisovala som to aj alkoholu, málokedy sa mi snívajú erotické sny. Zrazu som mala pocit, že som zaspala do práce a zobudila som sa. Preľakla som sa. Nado mnou sa skláňal šéf a prstami sa ma snažil vzrušiť. Kričala som naňho  nech okamžite prestane  a bránila som sa ako som vládala. On povedal, že ak niečo nedostane podobrotky, tak si to vezme nasilu. Vravel, že je moja chyba ,že som taká sexi. Vtom do mňa vnikol a vyhlásil, že sním dosiahnem taký orgazmus, aký som ešte nezažila. O orgazme nemohlo byť ani reči. Keď skončil, musela som sa takmer vydezinfikovať ,tak veľmi som na sebe pociťovala špinavosť   jeho osoby a toho  čo mi spravil. Vedela som, že tehotná nebudem, pretože som brala tabletky,  ale to druhé ma nenapadlo - pohlavné choroby. O niekoľko dní som dostala hrozné výtoky a bolesti. Výsledok ? Chlamýdie,  ktoré spôsobujú zápaly ženských pohlavných orgánov, tie  zapríčiňujú zrasty a žena môže zostať neplodná. Dúfala som, že sa vyliečim a nebudem niesť  žiadne následky. Bola som rada, že ma neznásilnil surovo a nespôsobil mi nejaké zranenia. Aspoň v tomto bral ohľad. Pobalila som sa a utiekla som. Už nikdy niečo také nechcem zažiť. Ale našťastie nemám z toho vážnu psychickú traumu. S tým čo sa stalo som sa časom zmierila a už to nikto nezmení.

Petra

Milovaná a zabezpečená

V podstate mi nič nechýbalo. Bola som vydatá, mala som tri deti, bola som milovaná... Existovalo však niečo, čo mi celé tie roky manželstva stále vŕtalo v hlave... Spomienka, neukojená túžba... Bol to len kúsok mojej minulosti. Kúsok mladosti, ktorý sa predo mnou zrazu vynoril. Stál predo mnou a ja by som sa mu bola najradšej vrhla  okolo krku. To však samozrejme nešlo. Manžel stál vedľa mňa, s úsmevom pozoroval moje srdečné zvítanie s neznámym mužom a moju náhlu nervozitu nedokázal vôbec pochopiť .

„Kto to bol?“  spýtal sa, keď sme zostali sami.

„ To bol Ernest,“ odvetila som potichu.“Kedysi som bola doňho bláznivo zaľúbená...“

Čo bola aj pravda.  Ak by sa bol Ernest na mňa čo len jediný raz pozrel, myslím, že môj život by dnes vyzeral trochu inak.

„ Áno? A čo sa stalo potom?“  vyzvedal manžel.

„Vôbec nič !“ povedala som, pokúšajúc sa očami znova natrafiť  v tom dave na Ernesta.

„A to ti mám veriť?“

Bolo to čudné. Po pätnástich rokoch  manželstva a troch deťoch bola táto nová situácia pre môjho manžela nezvládnuteľná.  Žiarlil.  V jeho hlave  vznikol príbeh, ktorý nemal (žiaľbohu) so skutočnosťou nič spoločné.  On to však nevzdal. Celý večer nehovoril  o ničom inom. Bola som taká nahnevaná a znechutená, že som sa prvý raz počas pätnástich rokov manželstva nechala zmiasť jeho provokatívnymi narážkami. Zrazu mi preplo v hlave a na plné ústa som vyhŕkla:

„Dobre. Tak zatiaľ ahoj!“

Už som si len hodila na seba kabát a zatvorila za sebou dvere. Na chrbte som cítila jeho šokovaný pohľad, ale nezmohol sa na slovo.

Kráčala som pomaly ulicami nočného mesta. Veľa som premýšľala a občas som si musela utrieť slzu z líca. Prišlo mi to tak všetko ľúto. Manžel sa ku mne nezachoval pekne, ale zase bol to dôkaz toho, že nie som mu ani po toľkých rokoch ukradnutá. Na mysli som mala aj Ernesta, stále som mala pred očami to príjemné stretnutie po rokoch. Bola vo mne túžba ešte raz ho stretnúť – muža, ku ktorému moja dávna láska znovu ožila. Snívala som počas chôdze a zrazu nastal šok.  Asi to chcela vyššia moc, ja som zrazu stála pred sklenou výplňou reštaurácie patriacej miestnemu hotelu a vo vnútri som za stolom videla večerať Ernesta. To bolo to najkrajšie, čo mohlo mojou nočnou potulkou stretnúť. Neváhala som ani minútu a rozbehla som sa smerom dnu. Našťastie sedel za stolom sám. Prišla som k nemu a zdvorilo som sa spýtala, či si môžem prisadnúť. Ernest sa veľmi potešil, že ma opäť vidí a spýtal sa ma ako som ho našla a čo robím v hoteli. Povedala som mu, že som mala zdravotnú prechádzku a čisto náhoda to zariadila, aby sme sa znovu stretli. Zasmial sa tomu, ale uveril mi, cítila som to. Potom sa ma spýtal, či nie som hladná, ale nechcela som nič jesť. Tak som počkala, kým on dovečeria a potom sme sa spolu presunuli do hotelového baru. Objednal fľašu dobrého vína a v nasledujúcich hodinách sa svet okolo nás akoby postupne strácal. Ernest si celý čas rezervoval len pre mňa. Miestami mu zavibroval telefón na stole, ale žiadny hovor nedvíhal. Po prvý raz ma bral skutočne vážne. Hovoril so mnou, zaujímal sa o môj život a zdalo sa, že sa celkom úprimne tešil, keď som rozprávala o deťoch.

„Tak ďaleko som to, žiaľ nedotiahol,“ priznal sa. „Zasvätil som svoj život práci a stále veľa cestujem, dokonca aj zajtra už budem letieť na iný koniec sveta...“

Čašník nám priniesol ďalšiu fľašu vína. Ernest si vychutnal poriadny dúšok toho čistého moku a pokračoval:

„Musíš byť veľmi šťastná,“ pousmial sa pritom a spýtavo sa na mňa pozrel. V tom momente mi mohol vyčítať celú pravdu z očí.

„Vždy som milovala len teba,“ zašepkala som.

Po chrbte mi stiekol pramienok studeného potu, keď som po pár pohárikoch vína dokázala vysloviť svoje najskrytejšie tajomstvo. Až po tom odviazaní zo mňa vytryskli všetky túžby a myšlienky nevypovedané pätnásť rokov, v ktorých som vždy čakala len naňho a snívala len o ňom.

„Saška, je to pravda?“ spýtal sa bez dychu a vzal mi ruku do jeho horúcich dlaní.

„Alebo sa so mnou len bezcitne zahrávaš?“

Pohľad do mojich očí mu stačil. Vzal moju ruku a pobozkal ju. Potom mi vtlačil horúci bozk na šiju. Celá som v tom momente zvlhla. Cítila som v rozkroku jemnú vibráciu čo zvyšovalo moju chuť na jeho celo. Mala som neskutočnú chuť na sex s Ernestom. Videl to na mne. Bez slova mi vložil do ruky kľúč od svojej izby s tým, že si musí ešte odskočiť niečo zobrať do auta. Vstala som, trasúc sa na celom tela, ale od šťastia a rastúcej túžby byť v tú noc krásne pomilovaná. Myslím, že si nikto nevšimol, keď som vystupovala hore schodmi. Našla som jeho izbu...

O pár minúť vošiel do izby aj on.  Jeho mocné ramená objali moje roztúžené telo. Potom mi jeho ruky siahli pod blúzku a našli moju pokožku, doháňajúc ma tým k doteraz nepoznanému vzrušeniu, ktorému sa nedalo odolať. Vyzliekol ma a nežne si ma obzrel.

„Bože, Saška ty si ale krásna,“ zamrmlal. „Musel som byť slepý a hlúpy!“

Stále si ma obzeral jeho zvedavými očami a ja som nadobudla pocit, že zostal rad na mne, aby som tiež začala pomaly objavovať jeho nahotu. Rozopla som mu košeľu a túžila dotknúť sa jeho hrude. Bol taký krásny, taký mäkký a napriek tomu plný sily. Po chvíli vzájomného skúmania našich tiel Ernest navrhol, aby sme pokračovali v sprche. Nenamietala som. Potrebovala som ju ako soľ. Krásne sme sa vzájomne namydlili a užívali si dotyky našich tiel. Potom mi chcel niečo pošepkať . Naklonil sa k mojej hlave a pohotovo som mu zatvorila ústa bozkom. Začalo sa vášnivé bozkávanie, súhra jazykov dopomáhala k maximálnemu vzrušeniu. Potom ma zrazu jemne zdvihol a odniesol k posteli.

„Zlatko prosím Ťa, zastav tú vodu v kúpeľni...“ stopla som ho nachvíľu v jeho činnosti, lebo nemám rada ak sa plytvá energiami. Bez slov ma poslúchol ale za pár sekúnd bol opäť pri mne. Ležala som nahá na posteli a on si ma pritiahol na jej okraj až do takej polohy, že moje chodidlá som zapustila do koberca v izbe. Ernest kľačal na koberci oproti môjmu lonu. Roztiahol mi nohy a perami začal dobýjať moje telo. Najprv vnútornú stranu lýtok, stehien a postupne sa dostal k mojej jaskynke. Pri tom vášnivom saní som prežívala neopísateľný pocit rozkoše. Moje telo sa vlnilo, hrudník sa mi tlačil smerom nahor a zaklonenou hlavou  a ukotvenými  lakťami som si zachovávala stabilitu na posteli. Veľmi hlasno som pritom vzdychala. Ernest vedel krásne lízať vagínu. Menil frekvenciu pohybu jazykom a miestami aj prerušil toto príjemné dráždenie, pritom stále kľačal na koberci a rukami mi hladil brucho prechádzajúc smerom k mojim prsiam. Bradavky som mala vztýčené ako štuplíky. Všimol si to. Rýchlym pohybom sa dostal na posteľ , naklonil sa hlavou k nim a začal mi ich perami sať a hrýzť.  Občas ma to aj zabolelo, ale city nado mnou zvíťazili. Nedokázala som sa mu vzoprieť, vlastne som to ani nechcela. Ernest stále preberal iniciatívu a ja som sa nechala unášať. Poprosil ma, aby som sa otočila a zaujala polohu na psíčka. Páči sa mi táto poloha, takže som bola aj rada, že ju zvolil. Ucítila som, že asi trikrát mi prebehol žaluďom po štrbine a pomaličky sa snažil zasunúť svoj penis dovnútra. Bola som však natoľko vzrušená, že do mňa vkĺzol veľmi šikovne bez toho, aby sa moja  pošva bránila. Zatvorila som oči a očakávala vášnivú súlož s bohatým vyvrcholením  nás oboch. Ernest bol na začiatku veľmi jemný. Jeho zasúvanie do mňa bolo pomalé a s citom. Príjemne ma pritom hladil v bedrovej časti môjho tela. Užívala som si to a moja vagína stále viac a viac vlhla. Dala o sebe vedieť čvachtavým zvukom. Ten Ernesta zrejme poriadne nabudil. Cítila som ako vytiahol svoj penis a vzápätí rázne a hlboko zasunul. Bože, zacítila som ho až niekde v hrdle. Z pomalých pohybov vzájomného trenia zrazu začal zrýchľovať.  Jeho piest naberal vo mne obrátky ako športiak.  Zovrela som päste a čelo tlačila do matracu. Cítila som každý pohyb až na doraz.  Moje telo sa vlnilo, cítila som ako sa mi smerom od slabín prenášajú vibrácie mexickou vlnou až k trupu. Hlasno som pri tom vzdychala. Moje vzdychanie ho rajcovalo a v nepravidelných intervaloch ma plesol po zadku. Páčilo sa mi ako ma hneď po údere zaliala vlna tepla a dopracovali sme sa aj k môjmu prvému orgazmu z tohto milovania. Toto som s mojím mužom nikdy nerobila a objavila som v sebe skrytú vášeň pre tento druh vzrušenia. Obdivovala som Ernestovu výkonnosť. Alkohol síce spôsobil nadmerné potenie, ale vôbec mi to v tej chvíli neprekážalo. Divoká jazda rýchlej súlože ma v určitých momentoch dostávala mimo zmyslového vnímania. Len prudké dorážanie, ktoré spôsobovalo vibráciu až niekde v maternici som chcela prerušiť zdvihnutím hlavy a vzpriamením trupu. Ernest mi to však nedovolil. Naopak, ešte viac mi pritlačil hlavu k matracu a pokračoval rýchlom súložení. Zistila som, že nemá význam klásť odpor.  Pochopila som, že toto je to čo ho vzrušovalo a chcela som ho uspokojiť. Mne sa to zatiaľ tiež páčilo. Síce občas trošku drsnejší pohyb zabolel, ale bolo to v norme. Brala som to ako novú skúsenosť a výrazné obohatenie doteraz stereotypného milovania so svojím mužom. Ernest aj pri tejto divokej jazde so mnou komunikoval. Pýtal sa ma či sa mi to takto páči. Nechcela som, aby prestal a preto vždy dostal súhlasnú odpoveď. Za odmenu potom na chvíľu zmiernil tempo a pohladil ma jemne po celom chrbte. Bola to veľmi príjemná zmena.  (pokračovanie príbehu TU)

Obchod so spoločníčkami

Je tomu viac ako 13 rokov. Ja (budem pre vás Mia) a moja kamarátka Denisa ( tiež pre zmenu) sme spolu študovali v Prahe.  Kto tu niekedy žil iste vie, že život študenta v tomto veľkomeste nie je lacný. Samozrejme za predpokladu, že si chcete trochu užívať život a nepozerať na každú korunu, ktorú máte vo vrecku, kde ju utratíte. S Denkou sme mali radi toto mesto. Chodili sme von za kultúrou, športom a v neposlednom rade sme ako mladé a pekné kočky milovali pražský nočný život. Nelákalo nás však byť na niekom závislé a nechať si platiť na diskotékach chľast od cudzincov s daňou odplatného ranného s*xu v hoteli či len rýchlou f*jkou v aute. Vedeli sme, že máme na viac... Zhodli sme sa obe na tom, že ak nám majú platiť, tak potom za našu spoločnosť v ich prítomnosti, ale nie za čisté rozťahovanie nôh ako to veľa k*ri*v hocikde. Ja aj Denisa sme boli mimoriadne pekné, mladé a inteligentné Slovenky, ktoré chceli vyplniť svoj voľný čas cestovaním a popritom si aj finančne prilepšiť k štúdiu. Druhý faktor, ktorý ovplyvnil naše zmýšľanie bola túžba bývať samostatne na priváte a nepodriaďovať sa poriadkovým predpisom na "koleji". Často sme spolu takto večer na izbe premýšľali. Nič seriózne nás však nenapadlo, stále to zaváňalo s*xom v b*rdeli, alebo na priváte. Potom sme nejaký čas tomu dali pauzu, lebo sme boli zamestnané školou. Skúškové obdobie nás jednoducho dotlačilo späť ku knihám a prestať myslieť na zábavu a ako zarobiť peniaze. Počas tohto obdobia však príležitosť zarobiť si peniaze  prišla aj sama. Keď sme sa spolu vracali z jednej takej skúšky, rozhodli sme sa, že je úspešné zvládnutie oslávime pohárikom vína v centre mesta. Sadli sme si v jednom obľúbenom podniku a pán, ktorý pred nami opustil stôl, nechal na stole ležať vtedy v Čechách známe inzertné noviny. Kým nám čašník priniesol pitie, listovala som novinami a prechádzala som očami jednotlivé inzeráty ponuky práce a peep kontakty. Zaujalo ma tam viac inzerátov, ale najpútavejší bol asi v takomto znení:

"Hledáme hezké dívky, jako doprovod na cestách pro zahraniční klientelu..."

Toto bolo presne to, čo nás s Denisou zaujímalo a hneď ako som jej ten inzerát ukázala, navrhla mi, aby sme na to číslo zavolali. Rozoberali sme to ešte celý večer na izbe, čo by to všetko mohlo obnášať. Zhodli sme sa na tom, že určite tam niekedy bude aj nejaký s*x, ale budeme trvať na tom, aby to nebolo postavené len na ňom. Nechceli sme tú ponuku len tak premárniť a volali sme na uvedené číslo hneď na druhý deň ráno. Ozval sa nám veľmi mladý hlas a na našu otázku či je ešte ponuka aktuálna, odpovedal kladne. Dohodli sme si stretnutie o dva dni v ranných hodinách v jednej talianskej kaviarni, ktorá sa nachádzala v širšom centre mesta. Boli sme veľmi prekvapené keď na stretnutie prišiel mladý (to sme čakali podľa hlasu v telefóne), nízkeho vzrastu s nechutne veľkým bruchom nie moc pekný muž. Zostali sme trošku zneistené a dokonca sme v prvej chvíli uvažovali aj nad tým, že odídeme ešte pred zoznámením sa. V konečnom dôsledku sme racionálne vyhodnotili, že nás predsa nezaujíma on, ale jeho ponuka. Zdvihnúť od stola sa môžeme hocikedy. Musím však podotknúť, že jeho vystupovanie bolo veľmi sebavedomé. Výška jeho ega prevyšovala tú fyziologickú výšku. Veľmi veľa rozprával, taký typický český kecálek až nám veľakrát unikala pointa o čom hovoril. Dozvedeli sme sa však, že chlapec robil niekoľko rokov  v Anglicku a tam chytil kontakt na jednu z najväčších celosvetových agentúr zaoberajúcou sa poskytovaním služieb v rámci escort servisu. Ubezpečoval nás, aby sme si to nezamieňali s vysloveným poskytovaním er*tických služieb. Že je to vždy o dohode medzi klientom a nami čo je dovolené. Pošepkal nám pritom, že ak sa nám klient páči a aj my jemu, chce sa v noci poláskať a ochotný za to nadštandardne priplatiť...no nestojí to za zamyslenie? Súhlasne sme mu prikývli. Potom nám povedal, že máme dar od Boha, že sme také krásne a môžeme profitovať z toho, že bohatí ľudia sú ochotní platiť za to, aby mohli byť v našej prítomnosti. Krásne vedel vymývať mozgy a už sa nám nezdal ani taký nesympatický. Nás však s Denkou zaujímalo, čo bude nasledovať ak jeho ponuku prijmeme. Povedal nám, že sa musíme dohodnúť na termíne kedy uskutočníme vytvorenie fotobookov, vypísaním potrebných formulárov na registráciu v centrálnom systéme agentúry a tam si potom prejdeme aj systém fungovania vrátane našich odmien. Už však na tom prvom stretnutí nám prízvukoval, že šikovné cieľavedomé dievčatá s dobrými referenciami zarábajú kráľovské peniaze a inú prácu ani nerobia, lebo jednoducho nie že nemajú čas, ale nechcú. Venujú sa svojim koníčkom prípadne obchodným aktivitám, keď zhodnocujú svoje zárobky. Počúvali sme ho s otvorenými očami a ústami ako sovy. Bola som presvedčená, že aj ja spolu s Denkou budeme patriť k žiadanej elite. Povedal nám , že sa nám ozve ešte v priebehu týždňa nakoľko musí dohodnúť fotografa  a my potom tiež nech sa vieme pripraviť na fotenie. Hovoril o návšteve kaderníka a zadovážení si viac kusov oblečenia ako šaty, plavky aj spodné prádlo na výmenu. Súhlasili sme s jeho návrhom aj keď niektoré veci nás trochu prekvapili. Cestou na kolej sme to ešte všetko spolu rozoberali, plánovali sme ako si  prvého zárobku prenajmeme vlastný byt a za ušetrené peniaze po skončení štúdia rozbehneme vlastný biznis. Dokonca aj komunikovať medzi sebou sme začali viac v angličtine, to len, aby sme si ju lepšie precvičili a vzájomne vypĺňali svoje nedostatky. Celý čas som premýšľala či z toho niečo bude a dúfala, že sa ozve ako sľúbil. Lebo dobre sa to všetko počúvalo, ale človek toho dokáže natárať a možno mal zaľubom niečo iné, len mu to nevyšlo. Rôzne konšpiračné teórie mi behali hlavou. S Denisou sme sa dohodli na tom, že ak sa nám do týždňa od stretnutia neozve, pripomenieme sa mu my. Našťastie nenechal nás dlho čakať. O dva dni nám zavolal, že začiatkom budúceho týždňa nás bude čakať  spolu s profi fotografom v ranných hodinách na jednej adrese, ktorá bola v okrajovej časti mesta. Išli sme sa tam pozrieť ešte v ten deň nenápadne, keď už bola vonku tma, aby nás náhodou nevidel. Zistili sme, že to bol rodinný dom, takže zmýliť sme sa nemohli. Na vchodovej bráne nebolo uvedené žiadne meno a ani sme nevideli, že by sa v tom dome svietilo. Po krátkom čase sme sa pobrali späť na kolej, ale aspoň sme vedeli, že budúci týždeň tam bez problémov trafíme.

V deň stretnutia som ešte ráno chlapíkovi volala, že a sme na ceste a potvrdil mi, že nás očakáva. Po príchode nás týpek zvítal a zároveň predstavil mladej babenke, ktorá nás mala nafotiť. Podľa toho ako sa k sebe familiárne správali, bolo zrejmé, že to bola jeho priateľka a robili spoločný biznis. Išlo o klasický rodinný dom, myslím tým, že bol zariadený na bývanie. Keď som sa spýtala či budeme fotiť tam, slečna nám oznámila, že v podkroví je pripravený ateliér a tam je jej pracovňa. Ponúkla nás ešte kávou, ktorú sme s ňou popíjali v obývačke na prízemí. Pýtala sa nás či už máme skúsenosti s profesionálnym fotením  a vieme aj samy dávať telo do správnych a pritom prirodzených polôh. S Denisou sme jej spoločne konštatovali, že to bude naša premiéra a necháme si pri pózovaní poradiť. Bola na nás veľmi milá a sľúbila, že nám veľmi  rada poradí. Chlapík sa do nášho rozhovoru zapojil a povedal, že nám môže pre inšpiráciu poukazovať fotky iných dievčat, ktoré fotili a pracujú preňho. Po kávičkovaní sme sa všetci presunuli hore do podkrovia na fotenie. Všetko prebiehalo celkom rýchlo a bez komplikácií až do momentu keď sme sa mali vyzliecť obidve donaha. S Denisou sme na seba nechápavo pozreli a ona sa potom fotografky spýtala, či je to nevyhnutné. Potvrdila nám, že áno a predpokladala, že s týmto sme ako spoločníčky rátali a mali to odkonzultované. Denisa pozrela na mňa a potom v zápätí sa chlapíka spýtala, či nám k tomu nechce bližšie niečo povedať, lebo o žiadnom fotení nahého tela nebola reč. Chlapík sa zatváril trocha kyslo a veľmi rýchlo pochopil, že nám bude musieť vysvetliť o čo vlastne ide. Zavolal si nás k sebe ku stolu v rohu miestnosti kde mal otvorený notebook. Poukazoval nám fotografie niektorých dievčat a teda musím povedať, že niektoré boli dosť odvážne akty. Povedali sme mu, že na tomto sme sa nedohodli a ani to fotiť nebudeme. Nakoniec nás presvedčil o tom, aby sme tie nahé fotky urobili, nechali si ich zatiaľ pre seba a uverejnili by sa dodatočne ak by sme mali pocit, že nie je o nás až taký záujem od klientov akoby sme čakali. Veľmi rýchlo sme pochopili, že je to z jeho strany len taktická hra. My sme si nemali odkiaľ odkontrolovať koľko klientov o nás prejaví záujem a môže tak naše objednávky presmerovať na iné dievčatá. Moje tušenie sa aj naplnilo, ale to spomeniem neskôr. Ďalej nám vysvetlil, že webová stránka na ktorej budeme uverejnené nie je prístupná pre Slovákov a Čechov a to takým spôsobom, že nezobrazí sa ak sa niekto prihlasuje zo slovenskej alebo českej IP adresy. To nám dalo  pocit ochrany a bezpečia. Vtedy som nerušila že existuje veľmi jednoduchá možnosť ako viete svoju IP adresu zatajiť a nahradiť inou zahraničnou. Dnes to ponúka aj veľa prehliadačov priamo vo svojom menu a nepotrebujete k tomu ani externý softvér. Ale tým nás dostal kam chcel a s Denisou sme nafotili aj nahé fotky a dali mu súhlas, aby ich tiež na stránke zverejnil. Prízvukoval, že nám to prinesie viac klientov a pritom vôbec nemusí ísť o s*x. Niektorí bohatí muži už vo veku jednoducho radi potešia svoje oči pohľadom na pekné ženské telo, či už na fotografii alebo potom aj naživo. Po ukončení fotenia sme s ním ešte prebehli doplnenie osobných údajov do formulára,  ktoré potom mali byť zobrazené na stránke. Tento proces prebehol veľmi rýchlo. Potom nás zaviezol autom do mesta a cestou nám vravel, že nám zaheslovaným emailom pošle upravené fotky na odsúhlasenie, aby ich mohol dať na stránku. Tú si potom budeme môcť pozrieť až keď sa stretneme s ním, lebo on sa vie pripojiť cez zahraničný server a nám by sa to kvôli blokácii IP adresy nezobrazilo. Vysvetlil nám, že takouto formou nám nude každej jednotlivo posielať aj ponuky od klientov spolu s ich fotografiami a my sa potom rozhodneme, či ponuku zoberieme alebo nie. Základné ceny sme si mali navrhnúť my, ale vychádzali sme z cien ostatných dievčat na webe. Vravel, že aj tak všetko navyše si dohodneme na mieste s klientom a bude mám dávať peniaze na ruku. Táto forma spolupráce nám zatiaľ vyhovovala len my zatiaľ nešlo do hlavy prečo sa nezmienil o jeho provízii. Bola som v tom, že mu vyplatíme určitú čiastku na ruku z peňazí, ktoré my obdržíme od klienta a z toho spätne pokryje náklady s našim vycestovaním. Predtým než sme vystúpili s auta ešte nám zaželal pekný deň a že čo najskôr nám pošle ten email s našimi fotkami. Podľa jeho slov čím skôr to tam dá, tým skôr už začneme zarábať. Fotky prišli v rekordnom čase hneď na druhý deň. Bolo vidieť, že mu na tom skutočne záleží. Ešte sme si s Denisou robili srandu. Zo žartu mi povedala: "Tak návnady sú hodené, už len čakať na pekných a bohatých kapríkov..."

Pamätám si dodnes, ako som sa tomu z chuti zasmiala. To bolo asi naposledy. Ostatné úsmevy už boli iba umelé buď z povinnosti alebo donútenia.

Nebola som zvyknutá niekoľko krát za deň otvárať si emailovú poštu a už vôbec nie "pracovný" email, ktorý som zadala chlapíkovi pri registrácii. Bola som v tom, že mi bude stačiť pozrieť sa na to vždy ku koncu dňa večer, keď budem mať kľud. Moja priorita bola predsa škola. Po telefonátoch od neho, prečo mu neodpovedám na maily a nevyjadrujem sa k ponukám som ho musela čiastočne schladiť a dohodli sme na  kompromisnom riešení, že aspoň raz počas dňa si otvorím poštu a budem reagovať. Nezabudol mať k tomu komentár v tom zmysle, že to by naozaj privítal, lebo takto sa nedá spolupracovať a to isté mám odkázať aj kolegyni. Ten bruchatý trpaslík ma tým pekne vytočil, ale na druhej strane som si uvedomila, že takto asi peniaze nezarobím. Ešte v ten večer sme si spolu s Denisou otvorili poštu a hodnotili jednotlivé ponuky. Žiaľ, ani jedna nás nenadchla. Ani jeden z dopytujúcich zákazníkov nebol náš typ a všetci boli na náš vkus buď veľmi starí, alebo s nevkusnou postavou. Takto sme mu to zamietli zopár krát a potom mi opätovne volal, že v čom je problém a či sa nám nezdá, že máme vysoko postavenú latku a ide iba o spoločnosť tak nech sa naučíme správať dostatočne profesionálne. Údajne každé jedno zamietnutie ponuky od zákazníka nám znižuje akýsi koeficient spoľahlivosti a nerobí to dobré meno agentúre. Nerád nám to hovorí, ale ak to bude takto pokračovať, budeme musieť ukončiť ešte ani poriadne nezačatú spoluprácu. Nebolo to od neho veľmi pekné, ale asi iné sme ani nemohli čakať. Bolo potrebné uvedomiť si jednu zásadnú vec. Nemôžeme sa na zákazníkov pozerať ako keby mali byť naši frajeri. Mali by sme sa naučiť cez to všetko preniesť a brať ich ako zdroj príjmu. Po telefonáte od chlapíka sme dobrý týždeň nedostali ani jeden mail. Zhodli sme sa na tom, že sme ho asi poriadne naštvali a naplnila sa hrozba o ktorej spomínal v telefonáte. Bola som ochotná čakať týždeň. Potom už mi to nedalo a zavolala som mu. Navrhol stretnutie v tom dome, kde sme sa boli s Denisou fotiť. Neváhala som a išla som to celé vydebatovať aj za Denisu. Nehovorila som jej, že tam idem. Chcela som ju informovať až o výsledku jednania.

Celý necenzurovaný príbeh nájdete TU