Keď som videla Vlada v bare po prvý raz, vôbec sa mi
nepáčil. Považovala som ho za arogantného namyslenca. Ale už o niekoľko
hodín neskôr som svoj názor naňho od základov zmenila. Ale to sa stalo až
neskôr. Najprv ma naozaj vôbec nepriťahoval, no napriek tomu som ho sledovala
pohľadmi. A zrazu sa to stalo! Jeho pohľad sa stretol s mojím, zem sa
prestala krútiť a všetky zvuky okolo mňa zmizli. Jeho oči boli oveľa
tmavšie, ako som predpokladala – a ich trochu zasnený výraz sa vôbec nehodil
k jeho ináč sebavedomému vystupovaniu. Nepatrne sa na mňa usmial
a skôr než som sa stihla spamätať, odpovedala som mu tiež úsmevom.
A nie hocijakým, ale oslňujúcim. Potom som sa otočila a utekala von
tak rýchlo , že som sa skoro potkla a spadla. Našla som nejaké dvere,
otvorila ich a zostala stáť v tmavej miestnosti, zrejme
v nejakom sklade. Zhlboka dýchajúc som sa oprela o stenu
a zatvorila oči. „Ste v poriadku?“ Ten hlas bol hlboký a jemný,
znel starostlivo a bez toho aby som otvorila oči, som vedela komu patrí.
Nechala som oči zatvorené a odvetila: „Už je to lepšie, ďakujem.“ Nič
nepovedal, vzal ma do náručia a jeho ústa nežne pohladili moje spánky.
„Táto zelená vám veľmi pristane,“ zamrmlal, pozerajúc na moje šaty zo zeleného
taftu. Potom ma pustil a ja som otvorila oči. Teraz, keď sme boli tak
blízko vedľa seba, už vôbec nevyzeral tak povýšenecky. Usmiala som sa
a urobila niečo, čo ma samu prekvapilo. Ovinula som mu ruky okolo krku
a pobozkala ho. Hneď nato som ho pustila a rozpačito som povedala:
„Prepáč, zvyčajne, nie som taká búrlivá.“ Ticho sa zasmial a pre zmenu ma
pobozkal aj on. Ale ako! Bozkávať sa teda vedel, to musím uznať. Po chvíli sa
však odo mňa odtiahol a pošepkal mi: „Bohužiaľ nemôžeme pokračovať tu,
mohol by sem niekto vojsť. Ale ak by si chcela pokračovať, mám byt len pár
metrov odtiaľto. Chceš ísť so mnou?“ Len som prikývla. O pár minút sme už
ležali na podlahe a búrlivo sa milovali. Cesta do spálne bola pre nás
príliš dlhá. Moje zelené šaty skončili niekde na zemi, rovnako ako jeho oblek.
A potom sa stalo všetko to, o čom som celý ten čas snívala a čo som
si predstavovala. Ale teraz sa to dialo v skutočnosti a bolo to oveľa
krajšie, oveľa vzrušujúcejšie a romantickejšie. Ešte nikdy predtým moje
telo nehladkali nijaké ruky tak nežne. Ešte nikdy sa nijaký jazyk neodvážil
zájsť až tak ďaleko a poskytnúť mi toľko rozkoše. Ešte nikdy som nebola
taká vzrušená, taká šťastná a taká pripravená úplne sa oddať mužovi,
ktorého som takmer nepoznala. Skrútila som sa pod jeho rukami a perami,
žiadajúc stále viac a viac. A on mi to dal. Splnil mi všetky želania
tak, ako som potom ja splnila tie jeho. „Poď,“ zašepkala som, „chcem ťa cítiť v sebe
poriadne hlboko.“ Naše telá boli úplne mokré, keď do mňa vnikol. Pokračovali
sme v našej horúcej hre lásky, tentoraz v rovnakom rytme. Divoko sa
vo mne pohyboval, poháňajúc ma ďalej a ďalej, až ma nakoniec stiahol so
sebou. Potom som zacítila, že sa obaja blížime k vyvrcholeniu. „Áno,“
zašepkal mi do ucha, „a teraz sa urob spolu so mnou.“ Jeho nádhernému hlasu som nedokázala odolať.
S dlhotrvajúcim „Áááno“ som dosiahla neutíchajúci orgazmus. Ešte dlho
potom sme ležali tesne pri sebe a vôbec nám nevadila tvrdá podlaha.
Pritisla som sa k nemu a ešte raz sme sa pomilovali. A potom ešte
raz. A... už ani neviem koľkokrát, ale mal obrovskú výdrž a mne chuť neutíchala.
Po chvíľke spánku som sa zobudila s jeho jazykom medzi nohami a ako v sne
som prežila ďalší orgazmus. „Ešte niky v živote som nemala toľko
vyvrcholení ako počas tejto noci,“ povedala som ticho, ležiac v jeho náručí.
„Si totiž úžasná milenka. A vedel som to, hneď ako som ťa prvý raz zbadal.“
„Keď som ťa v bare uvidela, vôbec si sa mi nepáčil“ priznala som sa
úprimne. „To myslíš vážne?“ spýtal sa a trochu sa odo mňa odtiahol. „Áno“
prikývla som. „Pôsobil si tak namyslene, tak zámožne, tak neuveriteľne
sebavedome. Ale nič si z toho nerob, teraz už viem, že to bol klam.“
Ivet
