sobota 21. septembra 2019

Trojka s kamarátom z práce


Večierok mal správny rozbeh. Môj kamarát Fero stál nahý vedľa konferenčného stolíka, jeho tlstá hadica mu skapatá visela dole a nalieval si do pohára víno. Moja pekne vyšukaná manželka Marta napoly sedela a napoly ležala rozvalená v kresle a jej mohutné prsia jej viseli až na brucho. Z roztiahnutého rozkroku jej pomaly vytekalo semeno na zadoček. Celý jej výraz naznačoval, že ju predchádzajúca jazda poriadne zmohla. Môj dlhý chobot, ktorý pred chvíľkou tak pekne stál, začal tiež  pomaly, ale isto javiť známky ochabnutia. Bol som trochu nahnevaný na svoju ženu, ktorá ma pred minútou nešetrne vyhodila zo sedla. Ale súčasne som si uvedomoval, že asi si skutočne potrebuje na malú chvíľu oddýchnuť. Na dvoch samcov naraz predsa len nebola zvyknutá.  Z úvah ma však vytrhol jej ukonaný hlások:
 „Prineste mi niekto pitie. Ale veľa, pila by som ako jalovica...“
Fero jej nalial zvyšok vína a ja, či som chcel alebo nie, musel som sa zdvihnúť pre ďalšiu fľašku. V chladničke bola necelá pollitrovka slivovice a pár pív. Dve fľašky vína som mal ešte vo špajze, ale tie boli teplé ako močka. Hodil som ich do kúpeľne do vedra  a pustil na nich studenú vodu. Otvoril som zatiaľ pivá a s fľaškou slivky pod pazuchou som sa vrátil do obývačky. Pokiaľ sa víno ochladí, musí zatiaľ stačiť toto. Zatiaľ čo som si stihol odskočiť, situácia v izbe sa zmenila. Fero kľačal, hlavu mal zanorenú v Martinom rozkroku a tá už nevyzerala tak zmorene ako predtým. V ruke držala prázdny pohár a volala:
„Peťko, Martička chce veľa chľastať...“
Nalial som jej pivo. Ani nepočkala, pokým sadne pena a vypila ho jedným razom. Otrela si predlaktím ústa a opäť načahovala prázdny pohár.
„Smäd je horší ako hlad,“ precedil Fero zalepenými ústami a zobral si odo mňa orosenú fľašku piva. Dal si poriadny glg, ale potom urobil niečo nečakaného. Sklonil sa s fľaškou dolu a prebehol hrdlom Martinu p*čku. Tá zapišťala, ale on zrazu zasunul hrdlo do jej pootvorenej dierky.
„Motor potrebuje schladiť,“ zasmial sa a zasúval fľašku hlbšie.
„Prosím Ťa Feri neblázni... Ešte mi to tam zostane a okrem toho je to príšerne studené,“ volala hlasito Marta, ale nebránila sa. Ten už tam medzitým dostal nielen hrdlo, ale aj širšiu časť fľašky.
„Bacha, viacej pív nemáme. Určite to vytečie,“ varoval som svojho kamaráta, ale ten zasúval fľašku ešte hlbšie a hlbšie. Marta zdvihla nohy do výšky a prehodila ich cez operadlo. Fľaška vyrastajúca z jej svetlohnedého rozkroku vypadala síce trochu neobvykle, ale zato neobyčajne dráždivo. Fero jej ešte kúsok zarazil dovnútra a so záľubou si svoje dielo obzeral.
„Tak a máme prírodné napájadlo. Poď bližšie ku žľabu a ja to potom vytiahnem,“ volal na mňa. Položil som fľašku so slivovicou na stôl a prikľakol si k nemu.
Martina lastúra bola nádherne roztiahnutá a jej okraje napnuté k prasknutiu. Fero rýchlo vytiahol fľašku von a časť piva vyšplechla z útrob malých pyskov. Prudko sklonil hlavu a zaboril ústa do roztvorenej diery. Začal tam jazykom kmitať ako lev pri vodnej nádrži v Kenskom národnom parku. Marte sa to zjavne páčilo, pretože začala vrčať ako dravá šelma.
„Ukáž, teraz ja,“ povedal som a odstrčil Fera nabok. Vrazil som jej jazyk do škatule a zistil, že pôvodná horkosť zlatistého moku sa výrazne znížila. Piva v tom nádhernom kalíšku už pre mňa veľmi nezostalo. Tak som si zobral príklad z kamaráta, vytrhol mu fľašku z ruky a šikovne ju narazil do diery. Počínal som si schválne nehrubo a zasúval ju tak hlboko, pokiaľ Marta nevykríkla. Začal som jej fľaškou divoko prechádzať roztiahnutú lastúru a okolo napnutých okrajov sa tvorila pena. Keď som fľašu vytiahol z diery, bola skoro poloprázdna. Ale zato z jej roztvorenej škatule to vytekalo von ako z pretrhnutej hrádze. Môj dlhý chobot mi stál ako stožiar. Nelenil som a bleskurýchlo som ho vrazil do otvorenej diery. Príjemne to tam bolo schladené a pravdupovediac  aj jej p*čka sa stiahla. Pretože ma Marta predtým vyhodila zo sedla a nenechala  urobiť sa, chcel som si to teraz vynahradiť. Vrážal som to do nej divoko  a nebral ohľad na to , že ju to mohlo občas aj zabolieť. Môj orgazmus, ktorý sa zachvíľu dostavil, bol skvelý a poriadne som jej vystriekal vagínu. Odpadol som nabok, ale Fero ma svojím tlstým kyjakom okamžite vystriedal. Pomaly som sa zdvihol na nohy, dopil zvyšok piva vo fľaši a nastrčil svoj polomäkký chobot k Martinej pusine. Pootočila hlavu, zobrala mokrý žaluď do úst a začala na ňom jazykom pracovať. Oboma rukami si miesila skvelé prsia a zatvorené oči vyjadrovali hĺbku jej vzrušenia. Naraz mi vystrčila jazykom penis z úst a vzrušene šepkala:
„Á no, ... áno... takto je to lepšie... to je krásne teplý k*k*t, ... ach... pekne mi ho tam vraz...“ a potom začala hlasno vyť rozkošou. Fero ešte chvíľu silno prirážal, rukami ju plieskal po prsiach a rôzne s nimi prehadzoval. Potom sa urobil a aj on po chvíli rovnako odpadol nabok.
„S tvojou ženou sa fantasticky j*be,“ volal a zasúval jej prsty do preplnenej mušle.
Marta hádam ani nevedela, čo s ním robila. Úplne zvädnutá ležala v kresle, s hlavou sklonenou nabok a jej mohutné prsia boli doširoka rozvalené. Nádherný obrázok padlého bojovníka.
Naraz do mňa Fero strčil a chcel, aby som mu podal zo skrinky štíhlu sklenenú vázu, v ktorej boli ruže.
„Počkaj ty hovädo, hádam jej tam nechceš pchať aj tú vázu! Neblázni, to by si ju roztrhol...! volal som zdesene.
„Nemaj strach, iba jej p*čku pekne ozdobíme. Podaj to sem!“
S nevôľou som mu dal vázu do ruky a mal obavy, aby jej tam nedajbože nechcel strkať stonky. Asi by som ju jednu tresol. Fero vytiahol prsty z jej mokrej diery a začal trhať lupienky ruží.
„Musíme tú nádheru ešte viac vyzdobiť ,“ povedal vzrušene a lepil žlté a červené lupene kvetov na Martinu roztvorenú lastúru.
„Nie je to prekrásny chrám rozkoše?“ zvolal hlasno a nadšene si prezeral výsledok svojej práce.
Jej rozkrok vyzeral ako cesta po Božom tele.
„Daj telefón, odfotíme to a možno si tá fotka niečo na seba zarobí ak to ponúkneme do nejakého časáku pre mužov.“
„Žiadne fotenie nebude,“ volala zdesená Marta, ktorá sa prebrala. „Vám nestačí, že ma tu j*b*te ako nejakú k*rvu ?! Ešte by ste chceli na mne zarábať... Za chvíľu ma budete pásť?!“
Začala sa dvíhať a bolo na nej vidieť, že je pekne nasratá. Zadržal som ju a začal v stoji bozkávať a hladkať. Fero sa postavil tiež a pritisol sa telom k jej zadku. Začal sa ospravedlňovať, že to tak nemyslel. Pritom jej stískal zozadu prsia a bradavky otieral o moje prsia. Cítil som, že sa mi penis znovu nalieva krvou a natešený tvrdne. Pomaly som smeroval Martu ku gauču. Ľahol som si na chrbát a strhol ju na seba. Snažil som sa penisom dostať do jej vagíny, ale v tejto polohe sa mi to nedarilo.
„Poď na koníčka... tak to máš rada...“  žobronil som a žienka sa nedala dlho prehovárať. Obkročila si ma a sama si môj dlhý chvost nasadila na mokrú dierku. Potom si ale uvedomila, že je dole oblepená lupeňmi kvetov.
„Počkaj, dajte mi to dole... dostane sa mi to dovnútra...“ prosila, ale ja som jej už vrážal penis do vyzdobenej mušličky.
„Marti, neboj, oberieme ti to až potom. Keď ti tvoju kaplnku poriadne vykropíme,“ upokojoval ju Fero a kľakal si za ňou na gauč. Jednou rukou ju uchopil za prsia, nadvihol ju a druhú cez jej stehná vložil do obsadeného rozkroku. Začal ju podvihovať a ja som cítil na koreni svojho penisu jeho prsty, ktoré dráždili Martin klitoris. Uchopil som jej prsia a Fero mi skvele pomáhal s ich miesením a naťahovaním bradaviek. Jej vagína sa perfektne narážala na môj dlhý chobot a tak mi stačilo iba malé dorážanie k dokonalej spokojnosti. Marta už úplne zabudla na ružové lupene a začala byť fantasticky vzrušená...

Necenzurovaná 1.časť príbehu TU


nedeľa 8. septembra 2019

Pytačky


Bol piatok a ja som bol šťastný, že je konečne koniec pracovného týždňa, ktorý som chcel celý preleňošiť v posteli. Mal som pripravenú výbornú knihu, pár fľašiek dobrého vínka, klobásky a iné dobroty, čo som si bol kúpiť u mäsiara. Mal som pocit, že viac ani ku šťastiu nepotrebujem. Na sex už som tiež nemal chuť, lebo práve počas pracovného týždňa ma prišla navštíviť  jedna moja známa, ktorá mi v mojom živote vdovca poskytla dokonalý servis so všetkým, čo k tomu patrí. A môj milovaný synátor, momentálne študent vysokej školy bol doma minulý týždeň, keď si prišiel doplniť zásoby proviantu, financií a čistého prádla, ktoré mu dávam prať spolu s mojim.  Ďalšia návšteva podľa môjho predpokladu pripadala do úvahy tak za 3 týždne, ak by nenastala nejaká mimoriadna situácia. A tá do určitej miery aj nastala. Z leňošenia, ktoré nakoniec skončilo v polohe ležiaceho strelca na gauči, ma vyrušilo vrznutie dverí a následný hlas na chodbe. Prácne som sa prebral, aby som vôbec dokázal reagovať, a to už môj synátor vchádzal do dverí:
„Nazdar fotrík, ako tak pozerám, máš sa veľmi dobre, že?
A než som stihol reagovať, pokračoval. „Dúfam, že máš vyžehlenú bielu košeľu, že máš čisté kvádro a nejakú normálnu kravatu.“
Môj pohľad bol značne udivený až vydesený a preto hneď pokračoval ďalej.
„Pozri, chodím z babou. Neboj sa, nie je z Martina, je odtiaľto z Blavy, nechcel som to zbytočne zavčasu vybaľovať, ale trošku ma sama donútila, aby som sa chopil činu. Jej rodina si totiž žiada, aby bolo zadosťučinenia slušnosti a som teda na zajtra pozvaný k nim na obed.“
„No ale veď to je tvoj problém, čo ja akože s tým mám robiť a načo sa mám vyštafírovať,“ ohradil som sa voči jeho divnému návrhu.
„Fotrík môj, ak ti to nedošlo tak, ja ti to ozrejmím. Ono je to postavené na tom, že budem nútený oficiálne sa vyjadriť a bude sa očakávať, že ju požiadam o ruku.“
„Čože?! Ty si sa zbláznil! To odkedy už máš takto rozbehnuté? A čo škola? Počuj, ešte mi povedz , že čakáš decko, tak ťa roztrhnem ako hada!!!“
„Len pokoj fotrík môj, jediné čo od teba chcem, aby si sa zúčastnil a predstavil. Aby bolo jasné, že aj keď som chudobný študent, mám predsa aspoň jedného rodiča.“
Mal som na jazyku nejaké pripomienky, ale skrz všetky snahy som doobeda nasadol do MHD-čky, navlečený do slávnostného odevu, ktorý som mal na svadbe, potom na narodeninách môjho syna a nakoniec na pohrebe mojej manželky. Topánky mi odporne vŕzgali, kravata ma škrtila ako slučka na šibenici, nohavice ma rezali v rozkroku a sako na ramenách. Cítil som sa zhrozene a hnusne. Synátor sa márne snažil vykúzliť mi úsmev na tvári. Bol som dokonale otrávený. Takto sa mi pokazil vysnívaný odpočinok. Sedieť niekde ako tvrdé Y, znudene udržiavať prihlúplu rodinnú konverzáciu plnú rečí o zdraví a chorobách, nedajbože o politike, úspechu jednotlivých rodinných príslušníkov, ako sa kto kam vypracoval, pozerať si fotoalbumy cudzích ľudí z dovoleniek a kývať hlavou, aké sú fantastické. Hnusil sa mi takýto priebeh dňa. Bože, ja som obyčajný pracujúci človek, ktorý nikdy nemal peňazí nazvyš a my sme zrazu stáli pred veľkou vilou na Palisádach a veľmi opatrne sme zazvonili na vstupnej bránke. Ani môj syn už nevyzeral tak žiarivo. Po chvíli nám prišla otvoriť Zuzanka, moja budúca nevesta a musím uznať, že môj syn zdedil vkus na ženy po mne. Prsia dobré pätky a rozkošný zadoček signalizovali, že môj syn bude mať dosť roboty aj radovánok. Po vstupe do domu sa v predsieni objavila matka slečny Zuzany. Ja som zmeravel, stál som ako stĺp, dobrú chvíľu som nebol schopný žiadnej artikulácie okrem nezrozumiteľného mrmlania, pretože budúca svokra... páni, to bol teda kus ženy. Bola to stelesnená nádhera, čierne oceľovo sa lesknúce vlasy rámovali súmernú tváričku. Nádherné poprsie, ktorých priehlbinka decentne vykúkala z výstrihu svetríka a to ma neskutočne fascinovalo. A to nebolo všetko. Plavkové nohavičky, ktoré sa rysovali pod sukničkou ma privádzali do roztúženia.  Cítil som mohutné pnutie v mojich napasovaných nohaviciach a úplne som v duchu videl krásnu mušľu s decentnou úpravou. Toto som skutočne nečakal. A čo ma ešte viac potešilo, že panička je tak isto vdova a v dome jej chýba pán. Počas obeda som z nej nespustil oči a to si samozrejme všimli aj naši mladí. Neviem čo to do mňa vošlo, ale správal som sa nadržane ako šestnásťročný študent. Zuzankinej mamičke to samozrejme imponovalo. Keď sme si po dobrom obede popíjali poobedňajšiu kávičku s dezertom, ten môj potomok do mňa štuchol a pošuškal:
„Teda fotrík, ty si v zápale. Ja mám pocit, že ty chceš pani svokru ešte dnes dostať do postele.“
„Nechaj si tie reči mladý,“ zasyčal som na polovicu úst, „ a hlavne by si sa mohol so svojou Zuzankou niekde stratiť a nevracajte sa skôr ako večer. Buď taký láskavý, áno!?“
„Samozrejme apík. Čo by som pre teba neurobil. Pôjdeme sa so Zuzankou trochu vyvenčiť do lesoparku a potom, keď dovolíš, mám v pláne s ňou pokračovať u nás a zbaviť ju panenstva. Samozrejme ak mi to dovolí.“
Pomyslel som si čosi o mladých bláznoch, ale nekomentoval som to.  
Synátor to zbytočne neodďaľoval a spoločne so Zuzankou odišli von. Ja som potom Zuzankinej matke, mimochodom tiež menom Zuzana pomáhal trochu v kuchyni, bol som roztržitý ako mladý blázon, ruky sa mi triasli, nevedel som čo ďalej a pritom som po nej zúfalo túžil. Ona len klopila hlavu a vyhýbala sa mojim pohľadom. Keď sme sa náhodou dotkli jeden druhého, preskočilo to medzi nami ako elektrická iskra. Keď sme skončili s prácou v kuchyni, pozvala ma Zuzanka ďalej do veľkej obývačky a sedeli sme chvíľu len tak už s druhou kávou v ruke. Hlas sa jej triasol, miestami sa zajakávala  a ja som bol na tom podobne. Náhle som sa rozhodol. Zišiel som z kresla k jej nohám, objal som ju a pritisol sa k nim. Č*rák mi stál ako kôl a mal som iba obavy, že vytečiem skôr, než to bude vhodné.
„Pani Zuzanka,“ začal som, „ja to už nemôžem vydržať. Zamiloval som sa do Vás na prvý pohľad. Som do Vás úplne zbláznený a najradšej by som skončil život pri Vašich nohách. Ponúkam Vám všetko čo mám, seba. Svoju lásku a vôbec. Len ma nenechajte na vážkach. Asi by som tu skonal, ak by ste ma odmietla.“
„Ale pán Pavol! Nie je to trochu prehnané! Veď ma poznáte iba tak krátku chvíľu. Vlastne iba pár hodín. Nezdá sa Vám to trochu unáhlené?“ A pohladila ma po vlasoch. „Ja skutočne neviem...“
„Zuzička! Nie sme predsa malé deti.“ A tvrdo som jej išiel po nohách smerom nahor. Privrela len trochu oči a ja som cítil ako znehybnela. Zastonala a keď som sa jej dostal až celkom hore, uvoľnila nohy. Vošiel som jej rukou pod nohavičky a cítil som ako je vlhká. To bol skoro môj koniec. V tom sa trochu prebrala, chytila moju ruku a jemne ale rozhodne ju odtiahla.
„Paľko... priznám sa... Jednoducho..., musíme sa trochu umyť. Ja... Choď prosím ťa prvý. Na dverách je zavesený župan.“
Kráčal som dosť opatrne, pretože mi č*rák stvrdol ako kus ocele. Všimol som si, že sa pozrela a asi jej to urobilo dobre.
Po osprchovaní som sa vrátil a potom sa išla Zuzana. Po chvíli sa vrátila a sadla si ku mne na gauč. Vrhol som sa na ňu, strhol ju k sebe, prudko pobozkal a potom som ju položil. Vrazil som ho do nej ako nôž a vošiel mi do jej premočenej mušle bez odporu. Začali sme zúrivo š*stať. Zuzana so stonaním prirážala čo to dalo a ja som ho do nej vrážal až po gule. Úplne som cítil koniec jej rozkošnej mušle. Nevydržali sme dlho a po krátkej chvíli sme obaja začali revať slasťou. Bolo to ako vo zvieracej ríši v čase ruje. Pumpoval som to do nej ostošesť a Zuzana ma objala nohami. Tak ma držala, že som sa skoro zadusil. Uvoľnenie bolo prekrásne. Ležali sme chvíľu vedľa seba a potom sme ďalej, ale už voľnejšie pokračovali. Bozkávali sme sa, olizovali, hladkali po tele a Zuzanke robil môj č*rák veľmi dobre, pretože ho skúmala viac ako dôkladne. Podobne som sa snažil aj ja s jej mušľou a obaja sme znova stonali pri ďalšom š*staní. Teraz ale už pomalšie a dôkladnejšie. Občas sme si vydýchli a Zuzanka sa urobila viackrát pokiaľ to na mňa prišlo. Samozrejme, že sme si museli aj odpočinúť a tak sme sa pri vínku sem tam pobozkali a rozprávali si pekné veci.
„Paľko, nehnevaj sa, že sa ťa v takejto príjemnej chvíli pýtam, ale chcela by som vedieť čo a ako.  Nechcela by som, aby sme sa jeden druhému v krátkom čase nejako zhnusili a mám rada v určitých veciach jasno. Chcela by som ti povedať, že po smrti môjho manžela som mala len jedného milenca a aj toho som musela v krátkom čase vyhodiť z domu.“
„Prečo? Čo sa stalo? Chcel ťa pripraviť o majetok? Nejaký sobášny podvodník?“, vyzvedal som.
„Nie, podvodník nie, ale celkom pekné prasa, prostoreko povedané úchylák. Bol sado-maso a to ja nemusím. Je mi to protivné, aj keď som ochotná pripustiť... no jednoducho aj iné veci ako tie bežné, u väčšiny spoločnosti považované za normálne. Nie som proti orálnemu ani análnemu sexu, ale nesmie to končiť hnusom. Priznám sa, že mi spôsobuje veľkú rozkoš... jednoducho nevadí mi to všetkými spôsobmi s primeranou drzosťou, ale nikdy nie sadizmus. Naopak, mám veľmi rada nežnosť spojenú so zmyselnosťou aj trochou vulgárnosti v správnej situácii. Neviem, či mi správne rozumieš.“
„Musím sa tiež priznať Zuzanka. Som veľmi rád, že mi to hovoríš, pretože presne takýto typ ženy mi vyhovuje. Mám rád presne to isté čo hovoríš. Moja žena mi vždy hovorila, že som taký rozkošný sexuálny prasáčik, ktorý sa v tom vyžíva. Nič mi nevadí. Ani... no... aj keď sa žena hrá sama so sebou, alebo keď..., keď si ho jednoducho nahoním. Aj to je veľmi milé, ak sa to koná vo dvojici a rád si pritom zavystrájam, či použijem nejaké tie vulgárne slová. To áno!“
„Tak mi to teda hovor,“ zašepkala mi Zuzka do ucha. „Hovor mi to sprosto a zároveň pekne. Môžeš...“
„Máš veľmi krásnu a tmavú p*čku a môj č*rák sa v nej cíti veľmi dobre. Najradšej by som ťa poj*bal ako k*rvu, ako...“ To už Zuzka tiekla ako práčka a slastne pri tom stonala.
„A páči sa ti moja r*ťka?“
„Veľmi,a mám veľkú chuť, tiež ju poriadne vym*dať.“
„Tiež ju máš peknú. Tiež sa mi ta tvoja hnusná kakaová diera páči a vojdem ti do nej prstom. Ty ma potom vyt*tkáš do oboch dier. Chceš to?“
Samozrejme, že som prikývol a čakal som, čo bude nasledovať. Zuzana zobrala zo šuflíka vibrátor a nechala si ho odo mňa vraziť do zadku. Potom mi pritiahla ruku k jej lastúre. Začal som jej to robiť do obidvoch dier. Pocvrkovala si so slasťou a kričala od rozkoše. Úplne ju to odrovnalo.  Nakoniec som jej tam vrazil môjho poriadne tvrdého č*ráka a vystriekal sa do r*tnej diery. Recipročne mi to urobila tiež do zadku a musím uznať , že so znalosťou veci. Vym*dala ma vibrátorom a ešte mi pri tom honila č*ráka. To nás úplne odrovnalo a museli sme si odpočinúť. Pokračovali sme v tomto štýle až do neskorého nedeľného rána. Poobede potom prišiel môj synátor aj s vysmiatou mladou Zuzankou, mojou budúcou nevestou. Pravdepodobne všetko dopadlo tak ako malo. Časom sme sa dohodli, že môj byt prenechám na bývanie mladým a ja som sa presťahoval do vily na Palisádach k Zuzanke. Do roka sme deťom vystrojili svadbu a my sme sa v tichosti dohodli, že budeme žiť ako druh a družka, aby sme zbytočne na seba neupozorňovali. Ja som nepotreboval formálny zväzok. So Zuzankou som šťastný dodnes a nemenil by som ju. Je dámou v spoločnosti, výbornou kuchárkou v domácnosti a neskutočnou milenkou a k*rvou v posteli!

Celý necenzurovaný článok nájdete TU