pondelok 30. mája 2022

Zatancuj kazačok

Volám sa Anwar, pochádzam z Egypta a obchodujem s ďatľami a figami a moja sladká Fatima ma nedávno opustila, pretože som bol pre ňu príliš veľký. Začal som trochu piť a veľa cestovať, aby som zabudol na žiaľ a moje obchody ma nakoniec priviedli až na Slovensko, kde som zatiaľ zostal, pretože ma krása tunajších žien znova prebudila. Zvlášť veľké vzrušenie vo mne vyvolávali ich prekrásne tvarované prsia konečne mnou doposiaľ neoverená okolnosť, ktorú mi prezradil vrchný miestneho hotela, že väčšina tunajších žien zbožňuje veľkých vtákov. Poradil mi dokonca aj najlepší miestny podnik, kde údajne uvidím viac ako vo fantázii rozprávok Tisíc a jednej noci. Vydal som sa tam vyzbrojený nadupanou kreditkou, oxfordskou angličtinou a jedinými dvoma slovami, ktoré som ovládal, a to "tancuj", čo som poznal z diskotéky a "kozy", to bol taký čechoslovakizmus, ktorý som vnímal ako básnické označenie ženských pŕs po tom, čo mi to takto ozrejmil spomínaný vrchný.
Program bol skvelý: striptíz, topples, liveshow, na úrovni akú mohla Bratislave závidieť aj Praha. Medzi tanečnicami ma na prvý pohľad zaujala čiernovlasá Kaťa (na reklamných pútačoch bola uvedená ako Katja), pripomínajúca mi svojim iskrivým zrakom arabské ženy a krásou vysadené Alahove záhrady. Za nekresťanskú sumu mi miestny manažér (v angličtine to slovo má úplne iný význam, ale tu na Slovensku ho asi v rámci toho podniku používajú namiesto pejoratívneho slova pasák) uviedol po predstavení do jej šatne. Bohužiaľ nevedela ani slovo po anglicky, zato jej telo hovorilo na mňa všetkými jazykmi sveta. Neodkladne som použil svoju kreditku a ako som si mohol všimnúť, arabské číslice tu ovládali veľmi znamenite a bol som zato odmenený neodolateľným úsmevom so slovami:
"Nedáš si ten habit dolu miláčik?"
Jej hlas pritom znel ako temné pradenie perzských mačiek a jej slová sladli na jazyku. Z latinského významu habitus som pochopil, že sa jedná oblečenie a s jej pomocou som sa zbavil veľkého kusu spracovanej látky od londýnskych krajčírov. Keď Kaťa uvidela moju stoporenú kládu, zreničky sa jej na chvíľu rozšírili úžasom a potom zhíkavým tónom povedala:
„Ten je ale krásny! Čoby asi chcel?“
Vycítil som z jej intonácie otázku a rázne odpovedal svojimi dvoma slovami:
„Tancuj! Kozy!“
Zdala sa byť trochu zmätená.
„Chceš, aby som tancovala kazačok? Ty si Rus?“
Nechápavo som zavrtel hlavou.
„Aha,“ usmiala sa Kaťa, „chceš ho medzi kozy!“
Urýchlene si vložila môj prekrvený penis do údolia rozkoše.
Od nášho prvého stretnutia som sa v Katinom jazyku značne zdokonalil. Usadil som sa na Slovensku a dali sme sa dokopy. Vždy sa spolu zasmejeme keď na napadne „Zatancuj kazačok!“

štvrtok 19. mája 2022

Linda chcela orangutana

Porozumieť ženám som sa naučil v ZOO. Do tej chvíle bola pre mňa Linda bohyňa. Zoznámil som sa s ňou v lekárni, keď mi predávala homeopatiká proti chrípke. Len čo ma vyliečila, začal som s ňou chodiť. Bola to kultivovaná žena, magistra, a dostať ju do postele má stálo asi toľko, ako sedem prostitútok. Ale aj pri tom som sa k nej choval s náležitou úctou, šústal som ju ako akademik a snažil sa uprostred milovania vyvarovať chlipným slovám. P*čka bola mušlička, č*rák bol kohútik, cecky boli hruštičky, nej*bali sme, ale milovali sme sa, alebo súložili.
Náš vzťah ale neskôr prirodzene upadal. Nevedel som si to vysvetliť, ale cítil som to. Našťastie som mal ten bláznivý nápad, aby sme vyrazili do ZOO. A tu sa to stalo. Zvieratká Lindu nadmieru inšpirovali. Obzvlášť ich kopulácia. Svoju premenu dokonala v pavilóne opíc. Vo vnútri bolo teplo ako v džungli a zápach samozrejme ako v opičiarni. V najväčšej klietke sedel zdatný orangutan, zízal na ženy a bez hanby si honil svojho pišuláka. Vydával pritom oplzlé škrekoty podobajúce sa vášnivým stonom pri orgazme, vyvaľoval oči natriasal si gule a... striekal.
Je nutné priznať, že všeobecne sa tešil pozornosti dám. Tie, ktoré navštívili pavilón ako priateľka si čosi šuškali a obscénne sa pritom chichotali, matky s deťmi sa snažili zdržať trápnych rečí o opičkách a s vytreštenými hladnými očami pritom hltali opičiakovu masturbáciu, ženy v pároch významne požmurkávali na svojich partnerov a treli sa o ich boky, tie odvážnejšie v tlačenici vyhľadávali štrbinami svojich zadkov kliny svojich partnerov. Linde som ponúkol aromatickú vreckovku proti zápachu, ale nevnímala ma. Hruď sa jej dvíhala, trhane dýchala a žiariace rozšírené oči nespúšťala z opičiakovho ohanbia. Po chvíli si jazýčkom navlhčila pery pootvorených úst a volná ruka jej nevedomky skĺzla do podbrušku. Takú som si ju vždy prial vidieť pri orgazme, ktorý by som samozrejme vyvolal ja a nie masturbujúci orangutan.
Vo chvíli vrcholiaceho napätia opičiak oblúkom vysktrekol do obecenstva, odkiaľ zaznel úľavný vzdych, a niekoľko kvapiek jeho semena pristálo na Lindiných ústach. S dávkou prekvapenia sa olizla a zašepkala:
"Ty sladký č*rák!"
Brutálne som ju odvliekol do autu a tam jej bez hanby vošiel rukou do nohavičiek, bola úplne mokrá.
"Ideme j*bat, ty rozpálená p*čka," oslovil som ju.
"Ach áno, j*bať, jebať, ty môj sladký č*ráčik!" zastonala.
Naša noc sa premenila na párenie divokých šeliem. Po prvý krát skučala ako samica v čase párenia a celé to okoreňovala slovami hodné poslednej kurvy.
"Vyj*b mi tú moju nenásytnú dieru, rozm*daj ma!" boli tie výraznejšie slová.
Bol som aj chobot, č*rák, kladivo, kopija, buchar a všetko možné. Patrila mi ako doposiaľ žiadna iná žena. Na dôkaz vďačnosti som si zadovážil kostým opičiaka. Moja láska k Linde bola tak zachránená.

sobota 7. mája 2022

Upevňovanie diplomatických vzťahov

V rámci omladenia diplomatického zboru, inak gerontokratického Česko-slovenského Ministerstva zahraničných vecí, boli sme spolu s Petrom vybraní do konzulárnych služieb v Čade, Ghane a Nigérii, kde extrémne klimatické podmienky dávali dolu starších veľvyslaneckých úradníkov kosou malárie. Okrem toho sa našim gerontom nikdy nepodarilo nadviazať diplomatické styky s kmeňmi Mokoto a Piko - Piko z dôvodov, ktoré vyplynú z nášho príbehu. Európske jazyky, ktoré sme inak bežne ovládali, sa však pre túto misiu ukázali ako celkom nedostatočné a k výučbe nárečia sokoto a kano (v podstate hausa a suahili) nám pridelili čiernu bohemistku Mbwabane Nadrassa.
Hneď prvé stretnutie s našou učiteľkou nám obom vyrazilo dych. Patrila k najkrajším ženám, aké sme kedy v živote stretli. Aj keď z náboženských dôvodov chodila zahalená v čiernom habite s burkou, takže sme z nej na začiatku videli iba iskrivé hnedé oči a klenuté čelo, jej krok v naberanej tunike prezrádzal dráždivý pôvod africkej šelmy. Okrem toho bola obdarená akousi prenikavou vôňou džungle, ktorá provokovala zmysly a prebúdzala v nás tie najcudnejšie myšlienky. Školenie prebiehalo v letnom období a po úvodných formalitách nás Mbwabane odviedla do salóniku, kde nás už neformálne oslovila:
„Ak chcete porozumieť jazykom môjho afrického ľudu,“ prehlásila slávnostne svojim hlbokým chrapľavým altom, „musíte najskôr porozumieť nášmu sexu.“
S týmito slovami odopla z ramien zlatú sponu udržujúcu pohromade jej tuniku, ktorá sa jej majestátne niesla k nohám ako kvetinové lístky čiernej orchidei.
Z našej strany nasledovala iba úplná, bolestná a unáhlená erekcia.
„Boh Šuma-Šuma nás totiž učí,“ pokračovala nahá Mbwabane, „že stredom celého sveta je naše pohlavie.“
Uchopila sa za bradavky a významne pritom vytrčila panvu s úchvatne modelovanou vulvou. V tej chvíli sme obaja boli pripravení konvertovať k náboženstvu Šuma-Šumy.
„Prvé slová našich detí,“ predniesla ďalej Mbwabane, „teda nie sú mama a tata, čo napokon aj u Európanov je opisom rozdielnych pohlaví, ale MINDŽA a UBAJ, ktoré vyjadrujú to isté, ale preložili by sme ich presnejšie ako TÁ cez ktorú som uzrel svetlo a TEN, ktorý tlčie do tmy, aby ma splodil. Akýkoľvek preklad do češtiny či slovenčiny znie možno poeticky, má v pôvodnom jazyku aj erotický náboj vašich nemravných slov ako K*K*T a P*ČA.
Behom celej svojej prednášky sa Mbwabane pohybovala salónikom ako čierna samica a fixovala sa do našich nočných snov, ktoré skončili mnohonásobnou polúciou. Na záver prednášky sa vše sľubne usmiala a prehlásila:
„Zajtra si predvedieme niekoľko praktických cvičení, aby sme sa naučili spájať slová a ich významy.“
Obliekla sa, uklonila a zmizla ako prelud.
Prirodzene ani jeden z nás sa nemohol dočkať zajtrajšku.
Mbwabane nás opäť prekvapila, keď sa objavila v salóniku v tyrkysových legínach a tričku. Jej odev iba zdôrazňoval úchvatnosť tvarov, ktoré sme obdivovali. Oblečená ako Európanka bola prekvapivo ešte dráždivejšia a spontánna erekcia sa stala sprievodným javom celého vyučovania.
„Začneme s praktickým memorovaním,“ zahlásila.
„Myslím, že váš pán Komenský to nazval SCHOLA LUDUS, čiže škola hrou, nemám pravdu?“
S týmito slovami ma uchopila cez šortky za chobot, jemne zapumpovala a povedala:
„Tuo ubaj mano u divo.“ Znamenalo to: „Ten, ktorí tlčie do tmy je veľký a tvrdý“.
Odvážil som sa jej rukou preniknúť medzi stehná a mierne stisol jej vlažnú buchtu. Pošepkala mi nápovedu, ktorú som mal zopakovať.
„Tuo mindža riva u cavo, čo znamenalo „Tá, cez ktorú som uzrel svetlo je hlboká a mokrá“.
Mbwabane sa pritom už vyzliekala a ja som neodkladne nasledoval jej príklad.
Naša pôvabná učiteľka si potom stala nado mnou, nastavila k mojej tvári svoje pohlavie, ktoré si doširoka roztiahla oboma rukami.
„Avato!“ zahlásila.
Aby ste správne pochopili, tak „avato“ znamená v jazyku mokoto „vstup“ , ale tiež „šústaj“.
V tej chvíli som sa Mbwabane zmocnil jedným vpichom.
Po šiestich týždňoch vyučovania sme potom zložili aj záverečnú skúšku, pri ktorej Mbwabane šústal jeden klát v pi*ke a druhý v kakaovej dierke. Pre vašu informáciu sa mu v nárečí Piko-Piko hovorí „Bato u terra valo“, čo znamená nemravne „zviera s 3 chrbátmi“.
S ťažkým srdcom sme sa potom s našou učiteľkou rozlúčili a odišli na miesto pôsobenia do Afriky. Tu sme konečne pochopili, prečo žiadny z gerontov nedokázal osloviť kmene Mokoto a Piko-Piko. Nadväzovanie diplomatických stykov tu totiž spočívalo v absolvovaní mesačnej slávnosti „Aale – aalo“, čo ako dnes už vieme znamená „každý s každou“.
Vďaka našej skvelej učiteľke sa samozrejme už vzťahy medzi našimi krajinami nadviazali a podpísali zástupcami oboch strán p“é“rom aj semenom, ako je v tunajšom kraji zvykom.