Hľadel som do monitora počítača v kancelárii a nevedel sa rozhodnúť, aký článok začať písať. V poslednej dobe sa mi dosť často stávalo, že som mal pocit vyhorenia myšlienok a nových nápadov. Poslednú možnosť, ktorú som mohol využiť ,bolo vyhľadávanie zaujímavých tipov od našich čitateľov v prijatej emailovej pošte. Dlho som však nič zaujímavé nemohol nájsť a bulvárne kačice, to už písal každý a veľa krát sa stalo, že to nebolo podložené relevantným dôkazným materiálom. Čím viac sa blížil fajront, tým moja koncentrácia rapídne klesala a ja som len tak prebehoval očami názvy predmetov správ. Nič však také zaujímavé mi nepadlo do oka, až na jeden... už trochu staršieho dáta. Dostal som pozvánku na návštevu novovzniknutého domáceho ateliéru insitného umenia. Majiteľka mala byť maliarka – amatérka a jej tvorba mala spočívať vo vyobrazení dejín rozkoše, sexuálnych zvrhlostí, prostitúcie a pod. Už len pri čítaní toho mailu som bol nadmieru zvedavý a zvedavosť spôsobila, že som ihneď vytočil telefónne číslo, ktoré bolo priložené v správe, aby som si dohodol termín návštevy. Po vytočení čísla sa mi na druhej strane ozval veľmi príjemný ženský hlas. Dáma sa mi predstavila ako inžinierka, priezvisko spomínať nebudem. V krátkom rozhovore sme si prešli základné informácie a jej cieľom bolo zviditeľniť svoje výtvory prostredníctvom kvalitného článku od profesionálneho žurnalistu. Tak ma nazvala a mne to neskutočne lichotilo. Tým, že som momentálne nemal napísané nič na zverejnenie hodné, dohodli sme návštevu hneď na druhý deň. Vycestoval som teda mimo Bratislavy, pre istotu na celý deň. Cesta nebola dlhá, bolo to len pár desiatok kilometrov. Keď som dorazil k domu, po zazvonení mi prišla otvoriť veľmi usmievavá dáma, pani domáca a zároveň maliarka – amatérka za ktorou som prišiel urobiť reportáž. Dom bol pomerne veľký a rozdelený na obytnú a pracovnú časť. V tejto časti sa nachádzalo veľké množstvo zaujímavých obrazov plných jemnej erotiky, sexu v rôznych podobách počínajúc klasickým až po zvrhlé praktiky historických vládnucich elít. Oči som mohol nechať na niektorých obrazoch a popritom som sa pani majiteľky pýtal, kde brala inšpiráciu na takéto skvosty. Odpovedala mi, že ju veľmi baví história, ale poväčšine netradičné zaujímavosti a sex a erotika majú tie najstaršie korene. S tým som nemohol nesúhlasiť a prisľúbil som jej, že o takejto téme sa dá veľa napísať a určite by mala úspech aj ako organizátorka netradičnej výstavy. Pani inžinierka bola nadšená z môjho nadšenia. Spravila mi kávu a pozvala do svojej administratívnej pracovne hore na poschodí jej veľkého domu. Nemal som odvahu pýtať sa jej kde na taký domisko zobrala a či tam žije sama, alebo sú tu nejakí spolubývajúci, rodinní príslušníci. Bolo zaujímavé počúvať ju o jej predstavách , o nápadoch spojených so založením vlastného múzea aj keď len na amatérskej úrovni. Bolo na nej vidno, že žije umením a jej svojským vyjadrovaním umeleckých pocitov. Naša debata sa tak predĺžila aj tým, že ma ponúkla kvalitným vínom z jej domácej zbierky. Ja som pritom úplne zabudol nato, že som prišiel autom. Čím viac som vychutnával žltozelený mok, tým viac sa moje oči upriamovali na jej výzor. Mala skoro čierne vlasy až k ramenám, príjemnú, len zľahka namaľovanú tvár, vo výstrihu šiat bujné poprsie až s tajomne hlbokou cestičkou. Jej vek som odhadoval na 35 – 37 rokov. Keď nachvíľu odišla z jej pracovne, počas chôdze som ocenil jej skvelo vysadený zadok a dlhé nohy. Asi tak za desať minút sa vrátila. Priniesla novú fľašu vína, poprosila ma, aby som ju otvoril. Ja som sa jej spýtal či mi vie poradiť nejaký normálny hotel a číslo na taxi službu, lebo bolo jasné, že do Bratislavy už svojim autom nepôjdem. Pozrela sa na mňa uhrančivým pohľadom a povedala:
„Tak ma napadlo, prečo do hotela, keď vám môžem poskytnúť nocľah so všetkým komfortom u mňa...“
„Nerád by som obťažoval. Manželovi by sa to asi nepáčilo...“ dostal som zo seba.
„Manžel bohužiaľ nie je. A priestoru je tu toľko, že sa v ňom s dcérou pomaly nestretávame. Rozmýšľala som, že vrchné poschodie prenajmem, ale... Jednoducho sa mi tí záujemcovia nepozdávali,“ povzdychla si.
Aj keď som sa nijako nevyjadril, viedla ma schodiskom k obytnému priestoru, ktorý mala na mysli. Ona zrejme moje mlčanie považovala za súhlas a ja som zase na druhej strane neprotestoval, lebo ma lákalo poznať jej súkromie. Z okna priestrannej izby, kde ma zaviedla, videl som rozsiahlu záhradu, bohatú na kvety, stromy a pekne zastrihnutý anglický trávnik. Ako sme tak spolu stáli v tej veľkej izbe, opýtala sa ma či nemám hlad a keď som sa opätovne včas nevyjadril, rozhodla za mňa, že áno. Ťahala ma dolu schodiskom do veľkej kuchyne. Usadil som sa na barovú stoličku a ona začala niečo pripravovať. Po chvíli som z chodby začul kroky, vstúpila slečna, tak asi osemnásťročná. Drobná postava s ešte len pučiacimi prsiami pod blúzkou. Domyslel som si, že to bude dcéra o ktorej sa pani inžinierka zmienila. Obaja sme sa premerali očami. Nevydržal som to a musel som sa predstaviť. Moje slová však zakontrovala aj majiteľka domu:
„Lenka nepozeraj ako teliatko! Pán redaktor u nás prespí. Bol sa pozrieť na moje umenie a napíše o tom fantastický článok. Patrilo by sa minimálne odzdraviť...“
„Dobrý deň, vitajte u nás a myslím, že som vás už niekde videla...“ dostalo zo seba dievča. „Určite asi z novín...“ doberala si pani inžinierka svoju dcéru.
Tá si nachvíľu sadla na stoličku na opačnej strane stola, potom odišla za matkou a niečo si spolu šuškali. Dievča potom pri spoločnej večeri stále uhýbalo očami, červenala sa, jednoducho taká neutrhnutá kvetinka. Keď sa potom po večeri pobrala do svojho súkromia, jej matka ma vyzvala, že mi ukáže ešte jednu izbu, kde by som mohol spať a bude to iba na mne, ktorú si potom vyberiem. Pripadala mi, že by to mohla byť pracovňa jej muža, ale bola tam posteľ a na nej pletený prehoz.
„Páčilo by sa vám lepšie tu, pán redaktor?“
Vôbec som v tej chvíli nerozmýšľal nad nejakým porovnávaním izieb a iba som súhlasne prikývol.
„Tak výborne, prinesiem ešte čisté posteľné prádlo a prevlečiem vám to tu“, pridala a vytratila sa. Pristúpil som ku knižnici. Jej manžel podľa širokospektrálnej skladby kníh sa musel veľmi rád vzdelávať. Kĺzal som pohľadom po chrbtoch kníh, niektoré mi boli známe a iné som zase túžil aspoň prelistovať. Pred dvoma rokmi som sa šťastne rozviedol, byt si nechala exmanželka, spláca mi moju polovičku a ja stále striedam podnájmy v meste nakoľko som sa stále nerozhodol, kde sa usadím. Z tohto dôvodu kočovného spôsobu života na mňa táto domácnosť pôsobila veľmi okúzľujúco. Pani inžinierke to trvalo dlhšie než som predpokladal. Objavila sa v bielom župane cez nočnú košieľku a hneď začala prezliekať podušku aj paplón. Takto naľahko oblečená mi poskytla príležitosť, aby som znovu ocenil jej zrelú ženskosť. Predpokladal som, že odíde ak dokončí to prezliekanie, ale ona sa usadila do kresla a pozerala na mňa akoby premýšľala čo ešte môže pre mňa urobiť. Zdvihol som sa, dal dolu sako a začal rozopínať košeľu. Periférne som videl ako sa na mňa pozerá a nič. Napadlo ma, že hádam ani odísť nechce. V tomto ohľade som ani nenamietal, dosť dlho som nemal ženu, ale potreboval som od nej jasný signál. Akoby mi čítala myšlienky. Vstala, pristúpila ku mne a povedala: „Viete pán redaktor, ja si už ani poriadne nepamätám, kedy bol v tomto dome naposledy muž...“
Jednu ruku mi položila na rameno a druhou mi skĺzla po vlasoch. Uchopil som jej ruku a vtisol bozk na vrchnú časť dlane ako pravý gentleman.
„Ako ste to mysleli? Chcete naznačiť, že je čas na zmenu?“
„Dalo by sa to aj takto chápať...“
„Ste žena, ktorá by určite nemala byť sama.“
„Skutočne si to myslíte?“
„Áno, vnímam to tak.“
„Nie som až tak sama, ale pravdou je, že muž mi už dlhšie po mojom boku chýba.“
„Nechajme slová slovami.“
Pobozkal som ju rovno na pery a prstom pravej ruky uvoľnil gombík na župane. Keď som nevidel žiadnu reakciu, rozopol som aj druhý gombík a župan sa roztvoril ako opona. Urobila hlboký trhaný nádych. Znovu som zdvihol ruku a priložil a jej bok. Pod ľahkou nočnou košieľkou som pocítil chvenie a jej oči naznačili neisté očakávanie. Znova som sa perami dotkol jej úst. Ústretovo sa pootvorili, ale ja som to riskol a šikovne vkĺzol do jej výstrihu. Nadýchol som sa z neho príjemnou ženskou vôňou, prebehol perami po hebkej pokožke. Vo vlasoch sa mi ocitli jej prsty. „Mne sa asi sníva pán redaktor,“ zamumlala.
„Nesníva, je to skutočnosť. A už mi nehovorte pán redaktor. Som Edo,“ dostal som zo seba a perami prebehol od jedného prsníka k druhému. Čakal som, že sa odo mňa odtiahne. Cúvla síce, ale spolu so mnou k posteli. Len čo som jej stiahol župan z ramien, zasadla si. Výstrih košieľky sa jej ešte viac roztvoril a ja som na ňom pásol svoje ústa. Vzdychala, zacítil som jej prsty na zipse mojich nohavíc. Bez váhania som sa nadvihol. Stiahla mi dolu nohavice a vzápätí nato aj slipy. Až v tej chvíli som si uvedomil moje enormné vzrušenie. Vyzvalo ma k tomu, aby som uchopil spodnú časť jej nočnej košieľky a ťahal ju smerom nahor. Zdvihla paže a košieľka sa ocitla v priebehu pár sekúnd na zemi. Inžinierka ma objala, pritisla sa holými prsiami na moju hruď a zamravčala ako spokojná mačka. Bozk na pery som predĺžil oliznutím a vzápätí som prenikol k jej jazyku. Keď som ústami zamieril k jej ušnému lalôčiku, zhlboka sa nadýchla. „Edo, ja som nato myslela od prvého momentu, keď som ťa uvidela,“ prezradila mi. „Tiež si mi padla do oka. Si veľmi zaujímavá žena.“
„Ale nebudeš si o o mne myslieť, že...“ zaváhala, „nepekné veci“ skrátila to.
„Ale prosím ťa. Veď je to úplne prirodzené, keď dvaja osamelí ľudia po sebe zatúžia,“ snažil som sa ju upokojiť. Podarilo sa. Akoby z nej opadli obavy. Zatiaľ čo ja som sa zamestnával jej prsiami, ona mi hladila vlasy a jej ruky sa objavili na mojich bokoch. Potom sa kúsok po kúsku pohybovali do môjho rozkroku až zovreli penis, ktorý pochopiteľne reagoval patričným spôsobom. „Pripravíš ma?“ dožadovala sa.
Položil som ju na chrbát, začal cmúľať jej bradavky a potom som sa skĺzol cez pupočnú jamku až k podbrušku. Akoby ztuhla, dych zostával ťažší. Zadýchal som jej na pahorok, jazykom som prelízol štrbinku medzi stydkými pyskami. Roztriasla sa, chvenie som cítil aj v prstoch, ktorými našla moju hlavu. Lízanie za lízaním a začala sa otvárať. Zakmital som jazykom v okolí klitorisu. Zakňučala. Jej ruky mi zvierali ramená, čím dávala najavo, aby som už išiel nadol. Bol to samozrejme aj môj cieľ. Prenikol som do nej ľahko, úplne v pohode. Nádherne sa podo mnou zavlnila, skúsene si našla tú najsprávnejšiu polohu a zomkla pošvové svalstvo. „Keby si tak vedel, ako mi je krásne. Po dlhej dobe...“ zamumlala. „Je to nádhera byť v tebe,“ skonštatoval som a nadvihol sa rozkrokom, ale hneď som sa do nej naplno vrátil. Okamžite začala spolupracovať. Kĺzala mi dlaňami po chrbte až na zadok, vzdychala a jednoducho si to užívala. Aj jej zásluhou sme sa obaja rútili k finišu.
„A čo keď , až budem... začal som, ale sekla ma. „Nerieš to!“
Tak som to vypustil z hlavy, vyhovovalo mi, že si nemusím dávať pozor, nerád som ho v tom najlepšom vyťahoval. Dych sa nám zrýchľoval, stále mohutnejšie mi zarývala prsty do chrbta. „Je to božské. Mám neskutočne slastné pocity. Už je to blízko, blizúčko,“ mumlala a jej ústretové pohyby sa dostávali do kŕča. Potom to už bolo všetko na mne. Naposledy som sa priklepol, jej pošva mi ho zomkla ešte pevnejšie. Keď som to do nej vpustil, zavzlykala podo mnou a stíchla. Telom sa mi rozliala sladká úľava. Zdvihol som sa z nej a ona sa mi pritúlila do náručia. Keď už som bol opäť schopný uvažovať, prebehlo mi hlavou, že už dávno som nemal ženu, ktorá by sa mi takto spontánne odovzdala. Pravidelne začala oddychovať. Zdvihol som jej hlavu, podoprel sa lakťom a zahľadel sa jej do tváre. Mala zatvorené oči a na tvári úsmev. Myslel som, že až sa spamätá, jednoducho sa zdvihne a opustí ma, ale mýlil som sa. Zostala pri mne. Len na chvíľu som si zdriemol, lebo ma vyburcovali dotyky po tele. Nič nehovorila, ale evidentne sa chcela maznať. Vyhovel som jej. Vzájomne sme sa dráždili, až to vyvrcholilo do ďalšej súlože. Teraz si ma vzala sama. Kľačala rozkročmo nad mojím rozkrokom, rukami sa pridŕžala mojich ramien, zdvíhala sa a klesala. S dlaňami na jej bokoch a s úžasom v tvári som prizeral jej úsiliu. Pripadalo mi to akoby bola priamo stvorená k milovaniu. Vychrlil som do nej prúd semena a dlho sme sa nemohli upokojiť. Zostali sme v objatí, znova nás premohol spánok. Potom sme si to rozdali až za svetla. Vykĺzla z mojej postele chvíľu predtým, ako predpokladala, že sa môže stretnúť s jej dcérou cestou do kúpeľne. Ešte som zatvoril oči a v nádhernom rozpoložení, do ktorého ma dostala uplynulá noc, som premýšľal ako s inžinierkou zostať v kontakte. Objavila sa pri mne asi za hodinu, už v šatách. Prisadla si na okraj postele, zamyslená mi hľadela do tváre.
„Chceš mi povedať, aby som sa obliekol a odpochodoval smerom z ktorého ma vietor zavial?“ opýtal som sa po chvíli, netušil som, čo jej behá hlavou. Pousmiala sa.
„Chcem povedať, že by som privítala, ak by sme sa videli častejšie.“
„Nevieš, čo som zač...“
„To čo viem mi úplne stačí. Urobil si dojem na mňa aj na dcéru a to už je čo povedať.“ Sklonila sa, otrela si svoje pery o moje.
„A navyše si skvelý v posteli,“ pridala s ľahkým zapýrením v tvári. „Tento kompliment platí aj pre teba. Nepamätám si, že by som si niekedy užil tak dobre ako s tebou.“
Pokračovanie príbehu TU
