Žeby nosil suspenzor zo železa, alebo čo?
Nakoniec sme naňho uzatvárali stávky, až Dorota prišla s tým, že je na chlapčekov, ale nebola to pravda. Byť krásne bola väčšinou súčasť nášho povolania, takže ten hajzlík mal medzi nami na výber, aký by som si – malo by to byť naopak – sama priala, ale buď bol tak slušný alebo nevšímavý, alebo ja neviem čo, ale všetkým naším pokusom sa vždy len usmieval tými svojimi nádherne bielymi zubami a bezchybne opálenou tvárou a hoci sa nás samo sebou musel dotýkať, neboli to chlipné dotyky, tie jednoducho spoznáte, ale iba náprava, záchrana, alebo jednoducho poučenie.
Samozrejme, že ma napadla aj varianta o jeho určitej imunite, keď má okolo seba rozpálené baby. Bolo to povolanie, ako má napríklad gynekológ, možno ešte horšie, ale tí predsa tak isto voči ženám neochladli, skôr naopak, alebo aspoň rozhodne nie ten, ku ktorému chodí väčšina našich dievčat. Pomaly už všetko sme pri posilňovaní odkladali, hlavne ostych, ktorý nám prekážal pri cvičení a nosili sme čím ďalej, tým viac „úspornejší“ overal. Dorote akoby náhodou vždy vypadávali z podprsenky tie jej skvostné prsia so špicatými bradavkami, Irena posilňovala tak mocne, že jej nohavičky od šortiek vždy skĺzli do strany a z rozkroku jej pri každom rozkročení vykukla zdurená buchtička s vyplazeným jazýčkom klitorisu nad šibalsky pootvorenými perami lásky. Ale on sa všetkým naším pokusom ďalej iba usmieval a občas povedal:
„Tvrdšie! Tvrdšie pracujte, moje dámy!“
Ale sám na nás zrejme tvrdo pracovať nemal záujem. Nakoniec sme ho skúšali dostať k nám do sprchy a keď sa Magde tento husársky kúsok nakoniec podaril, pokojne vošiel medzi tie lesknúce sa, nahé, penou pokryté a jačiace telá a iba sucho poznamenal:
„Pokoj milé dámy, nič sa vám nestane,“ vymenil umelo rozbitý kohútik a s úsmevom odišiel.
„Ten chlap ho asi nemá,“ vyhŕkla vzrušená Eva a prúdom masážnej sprchy si stimulovala klitoris.
Ja som toho mala už tiež dosť. Rozhodla som sa, že ho dostanem za každú cenu. Jednoducho ho znásilním, či chce alebo nechce, a tým to skončí. Milujem lásku ako takú, ale samozrejme nie niekde v posteli, kde to dokáže každý. Ja som taký adrenalínový typ. Vzrušujú ma schodiská, výťahy, kožené sedadlá v aute, podchody, tmavé zákutia v parku a raz som si to dokonca rozdala v skúšobnej kabínke preplneného nákupného centra. To som vtedy taká rozpálená, že sa skoro urobím sama a s chlapom mi stačí pár sekúnd mnohonásobných orgazmov. Pre mňa je láska rozkošné nebezpečenstvo alebo skôr nebezpečná rozkoš, žiadne telesné cvičenie, ako to má niekto rád. Ja chodím cvičiť do fitnescetra. Vedela som, že ho musím dostať preč od tých ženských a keďže sa tomu hajzlíkovi páčil môj športový Nissan, prehovorila som ho, aby zašiel so mnou do autoumyvárky, že sa tam sama bojím a rovno som mu vtisla kľúč od auta do dlane. Len čo nám na okienka vystrekla tá skvelá hustá pena, zašla som mu rukou priamo medzi nohy. Ani sa veľmi nebránil a už som v dlani držala to krásne tajomstvo, pevné ako mladý strom, ktorý sa hneď ocitol medzi mojimi hladnými perami. To som sa urobila prvý krát a on tiež ale stál mu stál ešte keď som sa uvoľnila zo svojho sedadla na jeho a sadla si naňho obkročmo. Nohavičky som si samozrejme nezobrala.
Bolo to labužnícke. Kefy nad nami šuchotali ako lístie, pena striekala ako morský príboj a on sa vo mne vzpínal ako mladý žrebec. Než sme prešli umyvárkou, boli sme obaja hotoví najmenej desať krát. Na konci linky som musela od neho odskočiť a odšoférovať to. Potom sme sa vonku vymenili, lebo som si potrebovala ešte vybavovať nejaké telefonáty, oznámiť, že prídem rovno na predvádzanie, po ceste som mu ho ešte vášnivo honila až to nevydržal a vystrekol čerstvé semeno do mojej dlane. Pekne som ho všetko zlízala a spapala. Veľmi mi chutil. Keď som prišla na miesto, slúbil mi, že neskôr príde za mnou do maskérne. Tak toto so ženou urobí láska. V ten deň som bola zo všetkých najlepšia. Náš fotograf „blonďáčik“ mohol na mne oči nechať a keď sme skončili, iba zúfalo zatrúsil:
„Monička, ty si tak krásna, škoda že nie si muž!“