Tyran Gejza - príbeh zo súdnej siene

Gejza býval v Dunajskej Strede a bol už dvakrát rozvedený. Počas svojho života sa dostal do problému so zákonom a bol aj právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu, za ktorý dostal podmienku, ktorá mu bola výstrahou, aby sa poučil z vlastných chýb a začal  žiť poctivý život. Tento príbeh je však z iného súdka. Jeho druhá exmanželka  Judita podala naňho trestné oznámenie zato, že v období  od 24.mája 2008 do 1.júna 2009 v nepravidelných intervaloch v Dunajskej Strede, v byte na Zemnej ulici, v ktorom s ním žila v spoločnej domácnosti, jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie vyúsťujúce k jej opakovaným útekom z tejto domácnosti, počas ktorých sa jej obvinený telefonicky vyhrážal slovami, ak mu nepovie , kde sa nachádza, vymláti ju a dá jej matku zobrať policajtmi a tam z nej vytlčú, kde sa nachádza.

Ďalej uviedla, že:

- v období od 24.mája do presne nezisteného času, ale približne okolo 20 júna 2008 ju mal v tomto byte ponižovať vulgárnymi nadávkami, vyhrážať sa jej bolestivým stykom, ktoré vyhrážky aj uskutočnil, pritom ju surovo sácal, pritláčal k rôznym častiam bytového zariadenia, správal sa voči nej agresívne, bil do rôznych častí tela, fackal ju a zamkýnal do bytu,

- v presne nezistenom čase v mesiaci august 2008 v tom istom byte ju niekoľkokrát nútil k jeho sexuálnym praktikám, ktoré ona odmietala a počas nich ju vulgárne ponižoval, fyzicky napádal a opätovne zamkýnal do bytu.

Podľa jej slov ju tieto skutočnosti viedli k tomu, že v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2009 sa pokúsila o samovraždu požitím väčšieho množstva liekov, po jej návrate v byte obvineného ju opätovne zamkol , kde ju neustále urážal a požadoval od nej uspokojenie jeho sexuálnych potrieb s ktorými nesúhlasila. Následne dňa 1. júna 2009 v čase okolo 6.30 jej  v uvedenom byte po predchádzajúcej hádke silno zovrel zápästie a vyhodil ju pred dvere so slovami:

„Môžeš byť rada, že som Ťa doteraz nezabil a môžeš byť rada, že ešte žiješ.“

Deň predtým, t.j. 31.mája 2009 v čase okolo 19.00 hod. ju v danom byte po predchádzajúcej hádke a vulgárnych nadávkach, že ju zabije, nútil  k orálnemu sexu, rozopol si nohavice, pravou rukou ju držal za vlasy. Potom ako strčil svoj pohlavný úd do jej úst, následne ho pohrýzla, následne ju zato fyzicky napadol, bil do tváre, kopal do brucha, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Potom jej následne roztiahol nohy a proti jej vôli s ňou vykonal súlož.

Gejza už od začiatku páchanie skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu popieral. Uviedol, že s poškodenou Juditou sa zosobášili  dňa 24.5.2008 po niekoľko mesačnej známosti. Ich manželstvo bolo dobré len dva týždne. V tom čase bývali v tom istom bytovom dome, kde bývala aj Juditina matka a sestra. Tam, kde bývali, fungovala aj autoškola, v ktorej bol zamestnaný a tvrdil, že tam bol stále pohyb osôb.  Ďalej tvrdil, že nie je pravdou, že Juditu zamkýnal a obťažoval. Veľa krát tam prespala aj pani Silvia, ktorá  je manželkou majiteľa autoškoly. Kým s Juditou spolu chodili, nevedel o nej, že je alkoholička. Až keď začali žiť spolu, hneď v prvý týždeň sa pravidelne opíjala a v takom stave viac krát odpadla. Pravidelne chodievala do Bratislavy, tvrdila, že tam pracuje, no neskôr sa dozvedel o tom, že tam skutočne pracuje, ale ako prostitútka. Mávala problémy aj v Bratislave, stalo sa, že ju tam zbili. Gejza tvrdil, že počas ich spolužitia s Juditou, viac krát sa odsťahovala a potom sa opäť vrátila. Potom, čo sa dozvedela o tom, že podal návrh na rozvod, prepichla mu všetky pneumatiky na aute a podala naňho trestné oznámenie. Na pojednávaní o rozvode uviedla, že od 1.1.2009 už nemali medzi sebou pohlavný styk. Dňa 13.6.2009 sa pohádala na ulici s Rómami a zavolala mu, aby jej pomohol. Išiel jej pomôcť a videl, že Judita je opitá. Napadla ho, dokopala ho tak, že sa dostal do nemocnice. Kvôli tomu prípadu bolo vedené aj priestupkové konanie. Gejza ďalej uviedol, že on nie je agresívny, nikdy Juditu nenapadol, ani fyzicky ani slovne, k ničomu ju nenútil a nič nie je pravdou, čo sa mu kladie za vinu.

Poškodená Judita počas  ďalšieho vypočúvania v rámci trestného konania ďalej uviedla, že s Gejzom nikdy nežili spolu dlhšie ako dva-tri týždne. Keď nebola s manželom, bola buď v Bratislave v práci, alebo u svojej matky, kam pred ním utekala. Keď nebola u neho, cez telefón pod rôznymi hrozbami od nej chcel, aby sa k nemu vrátila. Vyjadroval sa veľmi vulgárne na jej adresu, choval sa k nej vždy otrocky a ponižoval ju. Niekoľkokrát použil násilie aj tak, že ju nútil do sexuálnych praktík. Stávalo sa, že ju zbil, rozbil jej nos, začal ju klamať, týrať a zamkýnať do bytu.

Dňa  31.5.2009 ju zase zbil a zamkol do bytu. Požadoval od nej pohlavný styk, ale ona to odmietla. Do toho bytu sa vrátila dobrovoľne po prepustení z nemocnice, kde bola hospitalizovaná dva týždne, lebo požila väčšie množstvo liekov, nakoľko nevidela východisko zo svojej situácie. Tvrdila, že mala Gejzu uspokojovať po sexuálnej stránke a robiť mu slúžku. Vykonal pohlavný styk proti jej vôli. Bola už taká zúfalá, že na začiatku roka 2009 prepichla pneumatiky na jeho aute. Ďalej uviedla, že chcel dosiahnuť, aby stiahla trestné oznámenie. Napísal text do listu a ona to musela podpísať. Spolu s ňou išiel aj na poštu. Dňa 3.6.2009 po tom čo odišla z polície, zastavila sa v krčme Ležatá osmička, kde si dala dva a pol deci vodky, odpadla a prebrala sa až v sanitke. Tvrdila, že Gejza ju zmlátil aj na ulici. Pred uzavretím manželstva bola, a aj v súčasnosti je, psychicky liečená. Psychicky sa viackrát zrútila. Sem tam sa stávalo, že bola pod vplyvom alkoholu. Stalo sa, že ju Gejza tak zdeptal, že spadla na ulici. Nespadla kvôli tomu, že bola opitá. Priznala sa k tomu, že počas manželstva sa živila aj prostitúciou. Uviedla, že na rozvodovom pojednávaní len preto tvrdila, že od 1.1.2009 nemali spolu s Gejzom pohlavný styk, aby ich rozviedli.

Na základe uvedených výpovedí v trestnom konaní od poškodenej Judity bol Gejza prokurátorom v Komárne obžalovaný z nasledovných trestných činov:

1. Zločinu týrania blízkej osoby  a zverenej osoby zato, že blízkej osobe, spôsobil fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním, alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Za takýto zločin mu podľa Trestného zákona hrozí potrestanie odňatím slobody na tri až osem rokov.

2. Zločinu vydierania zato, že iného, v tomto prípade blízku osobu, ktorá je podľa trestného zákona chránenou osobou a zvyšuje tak trestnosť činu, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konala, opomenula alebo trpela. Za takýto zločin mu podľa Trestného zákona hrozí potrestanie odňatím slobody na štyri až desať  rokov.

3. Zločinu sexuálneho násilia zato, že násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného, aj v tomto prípade blízku osobu, ktorá je podľa trestného zákona chránenou osobou a tak isto zvyšuje trestnosť konkrétneho činu, čiže donútil k orálnemu styku, análnemu styku, alebo iným sexuálnym praktikám, alebo ak na taký čin využil jej bezbrannosť. Za takýto zločin mu podľa Trestného zákona hrozí potrestanie odňatím slobody na sedem až pätnásť  rokov.

4. Zločinu znásilnenia  zato, že hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, alebo na taký čin zneužil jej bezbrannosť. Opätovne bol tento čin spáchaný na blízkej osobe, čiže chránenej osobe a podľa trestného zákona hrozí potrestanie s vyššou trestnou sadzbou odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov.

Ak si zoberieme fakt, že za všetky tieto zločiny sa ukladajú pomerne vysoké tresty, v prípade dokázania viny by odsúdený Gejza len tak ľahko z väzenia nevyšiel. V konaní pred súdom bolo teda potrebné  dôsledne vypočuť obidve strany, vypočuť svedkov ako aj dať si vypracovať odborné posudky od príslušných  znalcov.

Toto všetko nájdete TU: (pokračovanie článku)

Konečne on!

Bola to moja piata schôdzka cez internet. Všetky dopadli príšerne, pretože vyzerám ako anjel. Ako víla. Príroda ma obdarila prirodzenou krásou, zvláštnymi črtami z ktorých sa mužom zatemní mozog a nie sú schopní samostatne konať. Nemám nádor na mozgu a napriek tomu sa považujem za veľmi túžobnú nymfu. Hľadala som chlapa do postele (na lavičku v parku, do podchodu, v kine, v aute alebo kdekoľvek inde) a oni sa ma báli dotknúť, asi mali strach, že by ma predčasne stratili. Každý večer a aj ráno som divoko masturbovala, aby som ukojila svoju večne hladnú a mokrú vagínu. V poslednej dobe to na mňa prišlo aj v práci a po tom všetkom bolo pre mňa vyslovene otravné, ak som na rande musela počúvať trápne mužské kecy, nakoniec zakončené maximálne tak bozkom, ktorý som mimochodom dala ja na čelo a čau bambino. Keď som sa na diskotéke pri pomalom tanci k mužovi pritisla prsiami, alebo rozkrokom, poväčšine ustúpil, aby som sa nerozbila ako krehké sklo. Ani mi nedal šancu zistiť, či sa mu macko postavil. Na piate rande, bez akýchkoľvek ilúzií som si vzala žlté šaty, ako slnečnica, a samozrejme k tomu ladiace erotické prádlo, jednoducho len tak nech je sranda ak by predsa len motyka vystrelila. Chlap, čo ma čakal, sa mi absolútne výzorovo nepáčil a pripomínal mi vychudnutého koňa. Úplne iný človek ako na fotke, ktorá mala predpokladám už niekoľko rokov. Na hlave mal asi jeden vlas a nato, že bolo vonku vyše tridsať stupňov a mal na sebe čierne sako, absolútne sa nepotil. Zobral ma za ruku ako otecko svoje poslušné dievčatko a išli sme spolu do baru. Rozhodla som sa, že sa opijem a budem sa chovať nadmieru odviazane. V podniku z minimálnou intenzitou svetla bolo ľudoprázdno. Ale nebolo sa čomu čudovať, veď v lete sú ľudia poväčšine vonku na terasách. Skoro spiaci barman naservíroval šampanské a niekam zmizol. Štrngli sme si.
„Vyzeráš ako anjelik,“ začal cukríkovým hlasom môj vychudnutý žrebec a mňa sa zmocnila obvyklá beznádej. Ale potom v úsmeve veselo zablýskal konskými zubami a dokončil:
„Ale stavím sa, že mušličku máš mokrú a horúcu ako peklo.“
Skoro mi vyrazil dych.
„To máš taký dobrý odhad?“ povedala som chrapľavým hlasom a zároveň pohotovo vyhrnula šaty.
Hneď nato som mala jeho ruku na nohavičkách.
„Celá voniaš sexom. Tvoje bradavky sú určite lepšie ako to víno,“ pokračoval.
Stiahol mi vrchnú časť šiat, vybehli prsia a hneď ich začal masírovať. Vyvolalo to vo mne obrovskú túžbu. Našla som jeho zips a rázne ním trhla. Jeho tvrdý penis sa na mňa vyvalil ako veľká voda.
„Fajči, fajči mi cicinku!“ túžobne prosil ako malý chlapec.
A mne samozrejme nemusel hovoriť dvakrát. Nasala som jeho žaluď ako kaprík návnadu, zatiaľ čo mi môj žrebec už poctivo masíroval klitoris. Tiekla som ako blázon. Celé pramienky vaginálnej šťavičky stekali dole po rozpálených stehnách.
„Aj mi ho tam konečne vrazíš!“ zastonala som ako odsúdenec na popravu.
„A čo keď príde čašník?
„Si mäkký? Veď je tu tma ako v rohu a žiadni ľudia. Ak by nás aj videl z diaľky, tak nás nechá tak a maximálne si bude honiť vtáka za pultom.“
Po tejto prednáške a po šiestich dlhých mesiacoch asketického pôstu som ho tam mala. Tvrdý piest mäsa si bezohľadne razil cestu medzi mojimi pyskami, napĺňal ma rozkošou a ja som ho masírovala tekutými svalmi svojej šťastnej, ukájanej a šťavou lásky lesknúcej sa mušličky. To bolo naše prvé a zároveň aj posledné stretnutie. Ako som písala, vizuálne ma ten muž nepriťahoval, bol mi priam odporný, ale v tom momente bola žiaľ túžba po uspokojení silnejšia. Teraz mám mladého zajačika, ktorý stále môže ako ja a aj reprodukciu semena má pomerne rýchlu...

Päťdesiate narodeniny

Začiatkom týždňa mi dala moja priateľka Katarína kopačky. Ani som sa jej veľmi nečudoval, potom čo som v poslednej dobe predvádzal v posteli. Samozrejme, že sa mi aj predtým stalo, že to nevyšlo, ale vždy to malo vysvetliteľný dôvod, a hlavne na ďalší krát to už bolo OK. Ibaže teraz som svoje zlyhanie nedokázal vysvetliť. Keď sa mi to stalo prvýkrát, jednoducho som to vykompenzoval francúzskym milovaním, niekoľkokrát za sebou som zdolal Katku cmúľaním klitorisu, na ktorý je obzvlášť citlivá. Nijako som nad tým nepremýšľal, ale keď sa to nasledujúci večer opakovalo, pomerne dosť ma to rozhádzalo. Ako tak mi to prešlo, ibaže keď vedľa mňa spala, ja som musel premýšľať čo si počnem, keď sa mi penis nestoporí aj na ďalší deň. Ako to už býva zvykom, nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Akoby som si to tým premýšľaním privolal. A najhoršie bolo, že sa Katka dožadovala, aby som ho do nej konečne zasunul, že už jej to lezie na mozog. Katka bola jednoducho zmyselná žena, ktorá to potrebovala každý deň. Snažil som sa jej naznačiť, že ja by som jednoducho už potreboval odpočinok a že je toho pri mojej blížiacej sa päťdesiatke asi trochu veľa. No a to ako keby som priložil do rozhorievajúceho sa ohňa.
„Čo sa deje? Ale pravdu Tomáš! Že ty máš ešte nejakú bokovku a tá ti ťahá červíčka?" spustila na mňa dosť podráždene.
„Ak mi došla šťava, je to dievča iba tvoja záležitosť. Fakticky by sme mali trochu pribrzdiť," bola moja spätná reakcia.
Rozsvietila si na mňa nočnú lampičku, prezerala si ma ako exponát do múzea o ktorom sa uvažuje, či ho vystaviť alebo strčiť do depozitára.
„Päťdesiatka nie je žiadny veľký vek. Mal by si asi navštíviť odborného lekára, aby ťa dal do poriadku."
„Tak na to zabudni. Dáme si mesiac pauzu a bude zase všetko v poriadku," reagoval som na jej reč.
Dôsledkom mojich slov bolo, že chvíľu na mňa čumela, akoby pátrala v mojej tvári či hovorím vážne, potom sa posadila, natiahla si nohavičky, schovala tie svoje báječné prsia do podprsenky, postojačky si natiahla džínsy, spustila tričko cez hlavu a chystala sa mlčky odísť.
„Katka tvrdila si že ma miluješ..." povedal som keď už mi bola otočená chrbtom.
"Ibaže to si bol chlap..." utrúsila cez rameno. A rukou na kľučke pridala: „Keď sa dáš do poriadku, ozvi sa, zatiaľ sa maj."
Dvere sa za ňou zabuchli a mne nezostávalo nič iné iba sa odvolávať na nepriazeň osudu. Ale možno Katarína nebola tá pravá. Priateľka by mala svojho milenca podržať, keď má akurát problémy.
Zaslúžim si takú krutosť, ktorú mi urobila? Katka, toto si prehnala. Nedomyslela. Veď ty si mi dala najavo, že len sex je pre teba rozhodujúci. Pokiaľ to tak je, pokojne sa daj dokopy s nejakým gigolom, ktorému to funguje na povel... Zosmutnel som, ale samozrejme najviac ľutoval sám seba. Tak to už býva zvykom, že hľadáme chyby u svojich náprotivkov.
Aby som sa z toho rozpoloženia nejako dostal, prehrýzol som sa tými chmúrami o rok späť do doby, keď som v susednom meste viedol spevácky súbor mladých do osemnásť rokov a mal som medzi mini svoje favoritky aj keď – a to sa dá určite pochopiť – všetky boli sladké. Ale najviac ma priťahovala Oľga so Saškou. Obe mi pripadali ako rozkvitajúce kvetinky a vyvolávali vo mne nebezpečné myšlienky. Oľga sa už blížila k osemnástke a teda k veku, keď dievčatá súbor opúšťajú a prestupujú do súboru dospelých. Bola to driečna blondínka s vlasmi až po ramená a prsiami, čo muža priamo lákajú, aby sa ich dotkol. Sedemnásťročná tmavovláska Saška ich mala menšie, ale zato viac špicaté. Ona zase nosila krátky, skoro chlapčenský strih vlasov a jej tvár s dominujúcim vyhrnutým noštekom asi opúšťal úsmev iba vtedy keď sa jej tvár zapýrila. Ak bola Oľga odvážna, tak potom Saška by sa dala charakterizovať ako nepriebojná a hanblivá. Pokiaľ som na začiatku skrýval, že sú mi viac ako milé, neskôr sa mi to darilo stále menej a začal som byť týmito dievčatami posadnutý. A bolo to stále horšie, lebo som bol v tej dobe rozvedený a teda sám. Po večeroch som na tie dve musel myslieť a začal som premýšľať, ako to tým dvom dám najavo. Najhoršie bolo, že som neuvažoval v tendencii, že by som bral jednu z nich, ale vstúpili do mojich predstáv súčasne. Myslel som na ne, pritom som si honil penis, praktizoval som to, čo mi bolo vlastné od puberty až do časov, keď som sa oženil. Je myslím zbytočné, aby som tieto predstavy ďalej rozvádzal, ale v skratke, obe dievčatá som najprv vyzliekol, potom hladkal a nakoniec s nimi robil všetko, čo vedený túžbou robí muž so ženou, ktorá mu dokáže rozprúdiť krv.
Potom som sa zoznámil s Katarínou, tiež nedávno rozvedenou, vyspali sme sa spolu prvý, druhýkrát a potom nás to chytilo, vlastne som s ňou realizoval všetky svoje predchádzajúce fantázie. Potom do toho prišla sťažnosť jednej dievčiny zo súboru, ktorá ma obvinila, že je nedávam dostatok príležitostí k sólovým vystúpeniam a že všetko dostávajú Oľga so Sašou. A že iba slepý by nepochopil, že tieto výhody nemajú zadarmo. Sťažnosťou sa zaoberala jedna trubka z kultúrneho strediska, ktorý nás zastrešoval. Mal som u nej čierny bod, ale dávala mi najavo, že by sme to mohli zahladiť ak by sme sa zblížili. Mala však smolu. Ja mám rád ženy s výraznými proporciami a ona bola plochá ako lata a navyše nemala ani trochu zmysel pre humor. Potom sa karta obrátila a začala to vyšetrovať ako podozrenie zo zneužívania môjho postavenia. Nevyslovila to síce priamo, ale medzi slovami som ihneď pochopil, že je presvedčená o tom, že som s dievčatami súložil. Keď už mi to pripadalo neúnosné a začali o tom štebotať aj vrabce na streche, rozhodol som sa, že s tým skoncujem. Oznámil som, že v súbore končím, nech si do mesiaca nájdu náhradu. Oľga so Sašou ma prosili, aby som to nerobil, že na všetky tie reči kašlú, ale cúvnuť sa už nedalo. Mohol by som vám opisovať, ako ma to potom celé mrzelo, ale nebudem odbočovať od merita veci.
Chcem vám napísať o tom, ako som prežil svoje päťdesiate narodeniny, o ktorých som sa mierne zmienil. Myslel som si, že Katka v sobotu predsa len príde, nakoľko náš vzťah bol do tej doby skoro ideálny, ale tešil som sa zbytočne, ani nezavolala a okolo štvrtej poobede mi už bolo jasné, že s ňou nemôžem počítať. A videl som to dosť čierne. Opäť som sa ocitol v tom rozpoložení, keď na človeka útočia myšlienky tak dlho, až im nie je schopný vzdorovať. Aby som niečomu takému zabránil, vytiahol som z barovej skrinky fľašu koňaku, ktorý aj Katarína veľmi zbožňovala.
Neprišla, má smolu! pomyslel som si a už sa chystal fľašu otvoriť, aby som otupil svoje myšlienky, keď s predsiene zazvonil zvonček.
Ženy predsa len prišla? preblyslo mi hlavou. Katapultoval som sa z pohovky a ponáhľal sa otvoriť. V duchu som sa ubezpečoval, že sa o našom probléme ani nezmienim, pokiaľ s tým nezačne ona.
Neveril som svojim očiam. Ocitol som sa oproti dvom dievčatám. Blondínka Oľga a tmavovláska Saša sa usmievali. zatiaľ čo ja som sa snažil zvládnuť svoje obrovské prekvapenie.
„Nepozvete nás ďalej Tomáš?“ povedala Oľga, ako by sme sa nevideli pred rokom, ale včera. Dosť zmätený som prikývol a cúvol, aby mohli vojsť. Pripadalo mi to neskutočné a mal som pocit, ako by sa to, čo som k nim vtedy cítil, rýchlo vracalo.
„Hádam nie ste sám?“ dostala zo seba mladšia Saša, keď preletela očami po obývačke a nikde nikoho.
„Neviem, čo mám nato povedať,“ dostal som zo seba.
„Priznáme sa Vám, že sme si mysleli, že budeme musieť čakať, až gratulanti vypadnú,“ povedala Oľga s úsmevom, ktorý mi naznačil jej spokojnosť.
„Dohodli sme sa, že si to Vaše okrúhle jubileum nemôžeme nechať ujsť a...“
„Prečo tak oficiálne dievčatá. Veľmi rád vás vidím. Čo keby sme si pri tejto príležitosti začali tykať?“
„Nie sme proti,“ zaiskrilo im v očiach.
„Môžem pokračovať Tomáš?“
Keď som prikývol, položila tašku na kreslo, odovzdala kvety s modrou stuhou, objala okolo krku a prisala mi svoje zmyselné pery rovno na ústa, pričom na hrudi som pocítil jej pevné prsia. Bez rozmýšľania som položil voľnú ruku na výrazný bok. Ľahko sa mi vymanila s pozrela sa na kamarátku.
„Teraz ty.“
Dostal som ďalšiu kyticu a len čo som ju položil na stôl vedľa tej od Oľgy, už sa ku mne primkla ako plyšový zajačik a tápala perami po mojich ústach.
„Zatiaľ stačí,“ povedala Oľga „premýšľali sme, čo Vám... teda tebe,“ opravila sa „dať ako darček. Nakoniec sme sa dohodli na tomto, ale prosím ak bude nevhodný, nemusíš prijať, len sa neuraz.“
Zalovila v taške a podala mi modrú krabičku, ktorá nebola väčšia ako tá od zápaliek. Chystal som sa ju hneď otvoriť, ale zasiahla Saška.
„Až odídeme vedľa. Dáme Vám kvetiny do vázy a prichystáme nejaké pohostenie.“ 

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Prvoligista

Futbal nemá veľmi veľa fanúšičiek ale my k ním patríme a vieme aj prečo. Tí, čo nepoznali útroby šatni futbalového klubu, je mi úprimne ľúto. Voňajú tam sprchy a mydlo, pokožka, mužský pot a ten zvláštny nezameniteľný parfém ich pohlavia, čo dámam vháňa vlhko do nohavičiek a spôsobuje ľahký infarkt prekrveného klitorisu. Osobne sa dosť čudujem, že prvoligové zápasy nie sú preplnené dievčatami, pretože krajší pohľad než na futbal im ťažko môžu dať taký Chippendales, alebo pánsky striptíz. Všetci tí tancujúci chlapi mi totiž pripadajú zženštilí a tak trochu ako gayovia (nič v zlom a samozrejme vôbec nič proti gayom) zato prvoligisti na ihrisku ktorí si okopávajú lýtka, rozbíjajú hlavy a kopú sa do podbruška, to sú tí praví mužní gladiátori nášho veku. Pozorovať becka, tvrdé a ploché brucho pod prepoteným vyhrnutým tričkom, zadok pripomínajúci beh geparda a plávajúce brankárove skoky, to musí každú správnu kundu otvoriť ako zaklínadlo Sezam, otvor sa. Takže keď nás Rasťo pozval s Monikou na prehliadku šatne ich klubu, masturbovali sme v predvečer toho dňa ako divé. Niet asi ženy, ktorá si pritom nepredstavovala ako si to naraz tvrdo rozdáva s celou jedenástkou, a Rasťo, Rasťo bol jej kapitán. Keď nám na ihrisku predviedol pár fínt, iba tak, aby sa zahrial, zobral nás konečne so sebou do klubovej šatne, do toho posvätného chrámu všetkých najchlapskejších chlapov, kam ženy ani manželky nemajú vôbec žiadny prístup. Vo vnútri sa pohodovo usadil na sedačku, akoby mal za sebou už celý polčas a jeho urastený macko mu tvaroval ľavú stranu nohavíc. Netrpezlivo sme treli stenami o seba, aby sme aspoň čiastočne skrotili rastúce mravčenie v rozkroku. Chlípne sme sa k nemu pritisli, každá z jednej strany a teplá vôňa našich tirl mu dala na vedomie, že neexistuje nič, čo by od nás nemohol požadovať. Keď sa skúseno, žiadostivo a rovnakým dielom začal zaoberať našimi prsiami, strhla mu rozbesnená Monika boxerky a pred našimi očami sa vypružil skvostne žilnatý penis, jemne sa chvejúci ako preťažená basová struna. Nasliniť jeho žaluď bolo pre mňa prácou okamihu. Vzápätí mi už sladko pulzoval na podnebí a ja som jazykom láskala jeho zlatú žilu mocne pumpujúcu krv do tela tvrdnúceho falusu. Hneď nato mi Monikin mlsný jazýček zvlažil vystreľujúci klitoris a prvý orgazmus skrútil moje telo do klbka. Rasťo, ktorý to považoval za výzvu ho do mňa narazil ako stopér do súpera a šústal ma ligovým tempom rozkoš zatajujúcu kundu. Hneď nato prišiel druhý, tretí...piaty orgazmus, než som vyčerpaná spočinula na striedačke. Rasťov žrebec však vôbec neochabol. Vďačne som ho obomkla celou dlaňou a zaviedla Monike do hladnej bránky.
„Góól,“ jačala moja kamarátka, „zázrak, bomba!“ a jej konský zadok kŕčovito pracoval k dosiahnutiu orgazmu. Pri pohľade na mlsné pysky ohanbia vlhko obopínajúce Rasťov falus som znova začala masturbovať. Obe sme jačali rozkošou a navzájom sali a láskali plody svojich pŕs, zatiaľ čo Rasťo nás obrábal svojim žrebcom do omdlenia, až konečne s víťazným výkrikom ejakuloval do našich hladných papuliek. Na rozkošou sčervenanej tvári sa mu nakoniec objavil lišiacky úsmev.
„Mám pre vás prekvapenie dievčatá,“ povedal a zahľadel sa ku dverám klubovej šatne, do ktorých práve vstupovala jeho jedenástka...

Ako dvojičky

Sme veľmi pekné už na prvý pohľad, ale zároveň aj na nerozoznanie, ako dvojičky, aj keď Renáta je o celý rok staršia, a ja sa volám Sára a som o trochu teplokrvnejšia ako ona. A samozrejme tento náš výzor využívame ako sa dá. Už od materskej škôlky. Sme tmavšie ryšavky, samozrejme pravé, žiadna farba na vlasy a kto samozrejme chce, zistí to aj tam dolu, kde si vždy niečo po úprave necháme.
Obe sme na chlp rovnaké, 175 centimetrov, žiadne Eiffelovky, ani baby na basketbal, zato hore nám matka príroda uštedrila 85, v strede 60 a v bokoch len o desať viac, nakoľko máme pekne guľaté zadočky, pevné ako medicinbalová lopta a naše dlhé stehná si nikto nepopletie s lýtkami.
Ale inak si nás dokonale mýlia. Ku všetkému sme obe po predkoch zdedili trochu sadomasochistické sklony, máme to rada na ostro a páči sa nám keď chlap tiež jačí, takže nám na žúrkach začali hovoriť Žiletky. Už ako tínedžerky sme snívali o tom, ako si budeme vymieňať manželov, až nás život vytrestá prostitúciou s jedným chlapom, a vymysleli sme takú hru, že sa jednoducho vyzlečieme a chlapi budú musieť hádať, ktorá je ktorá, inak im v saune narežeme zadky brezovými metličkami. Niekomu sa to páči, inému nie, ale čo sa dá robiť keď sa na nás lepia ako muchy na med.
Samozrejme, že to máloktorý uhádne a tak je o zábavu postarané. A keď sa to náhodou aj niekomu podarí, aj tak povieme nie a je po paráde. Oni sú totižto chlapi ako slepí; pár nepatrných rozdielov by to predsa len bolo. Obidve si rozkošne holíme šušku, aby nad milostnými pyskami vyčnieval Venušin pahorok ako hlavička a pritom bolo dobre vidieť ako urastené lambia maiora i minora, pretože nám večne provokatívne vykukujú cez tie prvé. Ibaže ja som tam dolu trochu urastenejšia ako Renáta a ona má zase trochu väčšie bradavky, ale tí natvrdnutí čuráci vidia väčšinou iba seba a všetci ho tam chcú rýchlo napchať, akoby v tých ich gymnastických pohyboch spočívalo najväčšie ženské potešenie. Našťastie nám rodičia zanechali pekný dom a tak ich najprv naženieme do sauny, aby sme nekupovali mačku vo vreci, ukážeme im plácačky a metličky, ako sa s tým zachádza, aby to rozkošne bolelo, ale nezanechalo stopy. A tvrdosť tých ich nástrojov potom väčšinou vyskúšame zubami, čo sa niektorým celkom páči a s tým potom hráme ďalej našu dievčenskú hru.
Ibaže pred týždňom sa naplnilo to porekadlo, padla kosa na kameň a Rena sa do jedného z tých chlapíkov zahľadela. Ani sa jej nečudujem, postavu mal veľmi peknú a čuráka tiež riadne vyspelého. Bol to náš typ. Mal to rád divoko horúce s patričnou dávkou rozkoše z milostnej bolesti, ktorú vedel dávať aj dostávať ako málokto. K tomu mal predkožku tlstú ako poštár tašku a drsnú ako krokodília koža. Renáta sa s ním hneď na druhý deň niekam vytratila, ale na tretí deň prišla zase domov s poriadnym monoklom po okom a chudobnejšia o pár vytrhnutých vlasov.
„Deti, neprehnali ste to tak trochu?“ hovorím. „Toto sa predsa nerobí. Vyzeráš ako akvarel. Čo si mu urobila?“
Vyšlo najavo, že sa Renáta neovládla a zahryzla sa do tej predkožky rovno so žaluďom, keď už sa inak nechcel vzrušiť. On ju síce doriadil, ale jej to bolo jedno, ibaže ju taktiež vyhnal, čo bola pravá príčina bolesti, lebo ona ho skutočne milovala.
Renátu mám rada odmalička, a tak som sa rozhodla ju dať dokopy.
„Podaj mi tie jeho kľúča a nekrič mi tu!“ krotila som ju. „Prišla rada na mňa.“
Hneď to pochopila a ja som sa vydala za pohryznutým hrdinom, aby som ho presvedčila o svojej, rozumej Renátinej láske. Našťastie sa náš borec trochu upokojil. Išla som nato nežne, bola som ako z mesačných lúčov, páperia a medu a povedala som mu, že čo pusinka rozboľavela, to zasa pusinka napraví. Začala som ho žužlať a lízať ako náruživá fena. Hrdina sa mu rýchlo postavil, ale pán mal reči, že to stále bolí, a tak som sa napila teplého mlieka, trochu si ho nechala v puse a urobila som mu kúpeľ. To už mal obe ruky skoro po lakeť v mojej rozpálenej šuške a chcel, aby som mu to isté robila s medom. Keď sa vypilo šampanské, vytrhol mi penis z pusy a vrazil tam, kde mi božský tesár nechal dieru. Keď sme skončili, bol opäť ako rybička a ponúkol mi, chudák, rovno ponuku do manželstva.
„Musím sa opýtať Renáty,“ povedala som mu nato a vrátila sa opäť domov. Nebola som si istá ako Renátka zareaguje, ale postavila sa k tomu veľmi triezvo.
„Je tvoj,“ skonštatovala sucho, „budete mať svadbu“.
Renáte som samou vďačnosťou vylízala šušku do poriadneho orgazmu.
„Ale mám ešte jednu podmienku,“ pohrozila mi so široko roztiahnutými stehnami, „na každé výročie mi ho požičiaš. Je to fajn chlap!“
„Platí,“ zaviazala som sa.
Dnes som šťastne vydatá, ale svoj záväzok si voči najlepšej kamoške plním.

Depresívny sen

Sedel som v čakárni, kde boli iba dve sedačky potiahnuté koženkou a stolík s ohmatanými časopismi. Zízal som na dvere oproti mne, kde bola umiestnená tabuľka Mgr. Katarína J... Zvnútra nebolo bič počuť, ako inde u doktorov, ale napriek tomu som bol nervózny, od tej chvíle, keď som asi pred desiatimi minútami dorazil, ma napadlo asi trikrát potichu odísť. Zavolala sem moja matka. Nepáčilo sa jej ako odporne sa chovám a možno ju aj napadlo, že by som mohol urobiť nejakú hlúposť. Dlho do mňa tlačila pokiaľ som prikývol, že sa tu zastavím. Teraz ma už aj mrzelo, že som nato pristal, ale som zvyknutý plniť sľuby. Aby som sa niečím zamestnal, zdvihol som jeden časopis a zalistoval v ňom. Zaujala ma fotka jednej celebrity. Čiernovláska, dlhé nohy, sukňa tak krátka, že je bolo pod ňu vidieť. Tričko vypasované najmenej štvorkami, ktoré odhaľovalo pupok. niekde som čítal, že ide z postele do postele a jej konto rýchlo rastie a že v zásade nenosí nohavičky. Ale každý sa musí nejako živiť, povedal som si, keď sme raz o nej viedli debatu u nás na gymnáziu. Už som sa chcel začítať do krátkeho textu, keď sa zrazu otvorili dvere a zbadal som ženu, ktorá mohla mať okolo tridsaťpäť rokov. Bola trochu širšia v bokoch, mohutné prsia a husté vlasy jej padali až na ramená.
„Stanislav V...?“ oslovila ma.
Prikývol som, odložil časopis a vstal. Zišla po mne čarovne orosenými očami, podala mi ruku so strieborným náramkom na zápästí.
„Ahoj. Som psychologička J... Môžeš ísť ďalej.“ Ukázala rukou do miestnosti a keď som sa okolo nej pretiahol, zatvorila za mnou dvere.
„Sadni si. Nevadí ti, že ti tykám?“
„Vôbec nie,“ dostal som zo seba a uvelebil som sa do kresla.
Čosi hľadala v registračnej skrinke a ja som mal čas si ju poriadne prezrieť. Na sebe mala čierny nohavicový kostým a bielu blúzku. Krk jej zdobil náhrdelník z perál a aj na ušných lalôčikoch jej viseli perlové náušnice.
„Tak mi Stanislav povedz, prečo si tu,“ povedala keď sa usadila za opačnou hranou stola.
„Matka si myslí, že nie som v poriadku.“
„Ty máš iný názor?“
„Tak, nejako by som sa s tým vysporiadal,“ dostal som zo seba, ale nebol si tým istý. Najskôr to na mne aj spoznala.
„Určite nemusíš mať obavy, že by sa niekto dozvedel, čo si povieme. Veríš mi?“
Prikývol som. „Keď, ale ja neviem, ako Vám to vysvetliť.“
„Začni tým, čo ťa ako prvé napadne. Nejako to spolu dáme dokopy. A napravíme samozrejme.“ Pridala vrúcny úsmev a nevedomky si siahla na ten perlový náhrdelník.
„Ide o takú vec... Možno sa Vám to bude zdať smiešne... Hanbím sa,“ súkal som zo seba.
„Na hanbu zabudni. Som tu pre teba, Stanko,“ povedala povzbudivo.
„Vlastne to začalo tým snom...“ Pritom som nedokázal odlepiť oči od jej poprsia. „Stále sa to opakuje.“
„O čo v ňom ide?“
„Vidím blondínu asi vo Vašom veku. Príde až ku mne a... Jednoducho robí všetko, čo si prajem. Je to s ňou veľmi pekné. Prebúdzam sa celý spotený, ale šťastný.“ Zdvihol som oči do tváre psychologičky J., prehltol slinu. „Ibaže v skutočnosti...“
„Je to inak?“ pomohla mi.
„Áno. Nedokážem to. Mám a tým jednoducho problémy,“ skoro som zašepkal s očami znova pri kolenách.
„Zlyhal si, to sa stáva. Obzvlášť mladíkom, ktorí myslia iba nato. Musíš mi pravdivo objasniť, čo sa stalo. Určite to napravíme,“ hovorila mi do duše.
„Ste si istá?“ zahlásil som v nádeji.
„Určite. Možno ide iba o nedostatok sebavedomia.“
„Asi máte pravdu.“
„Rozprávaj,“ vyzvala ma.
„V podstate, veľa toho nie je. Jedna baba z našej ulice, o dva roky staršia, ma už dlhší čas provokovala. Hovoria o nej, že ... že ide s každým. Myslel som si: taká je na prvý krát najlepšia. Pozval som ju na prechádzku k hradu. V aleji ale zahlásila, že je zbytočné, aby sme sa ťahali až do lesa. Predstavoval som si, že to bude ako s blondínkou vo sne. Že sa budeme najskôr bozkávať a hladkať. Ibaže ona...“ zavzdychal som.
„Pripadalo jej to tiež zbytočné?“
„Áno,“ vyhŕkol som, ale hlavu som nedvihol, cítil som, ako sa začínam červenať.
„Hneď mi rozopínala nohavice a... Nedokázal som to. A ona... Neprial by som Vám počuť, čo všetko hovorila. A potom... Nechala ma tam.“
„Skúsil si to niekedy neskôr?“
Záporne som pokrútil hlavou.
„Neodvážil som sa. Vždy som si spomenul na tú aleju a bolo po všetkom.“
Teraz som sa už zahľadel do jej tváre, aby som zistil, čo si o tom myslí, ale tvárila sa neutrálne a ku všetkému tomu mlčala. Napadlo ma, že si nevie rady rovnako ako ja. Už som ľutoval, že som sa jej zveril. Zdvihol som sa z kresla a pozrel sa ku dverám. Asi som váhal dlhšie, ako bolo treba. Psychologička J. náhle stála kúsok odo mňa.
„Takto nemôžeš odísť?“
„Beztak to bolo k ničomu,“ zamrmlal som s očami zavesenými na jej nádhernom poprsí. Priťahovalo ma ako silný magnet.
„Keby ste vedela, ako som z toho zmätený,“ zlomil sa mi hlas.
Stačil iba krok, aby som bol tesne pri nej. Objal som ju cez boky, zaboril tvár do blúzky a zavzlykal.
„Ja to predsa viem,“ povedala a namiesto toho, aby ma odstrčila, pohladila ma po vlasoch.
„Sľúbila som ti, že to spolu vyriešime. Sľub platí, Stanko.“
Jemne ma odstrčila, zobrala ma za lakeť, doviedla ma k pohovke za tým kresielkom, v ktorom som sedel.
„Maj chvíľku strpenia,“ utrúsila a vykročila ku dverám.
Doľahlo ku mne dvojité cvaknutie zámku. Potom ľahké kroky. Vracala sa. Unáhlene som dumal, čo to má znamenať. Zastavila sa predo mnou. Jej mlčanie mi pripadalo ako celá večnosť. Konečne mi položila dlane na ramená.
„Niečo s tým urobíme Stanko.“
Neveril som vlastnému sluchu. Chcel som vypustiť z úst, čo má na mysli, ale jej dlane sa ocitli na bokoch mojej hlavy. Zaklonila mi ju a zohla sa. Na mojich perách sa ocitli jej ústa. Pobozkala ma a nebola to priateľská pusa. Striedavo sa zmocnila hornej a dolnej pery a do úst mi vkĺzol jej jazyk. Pôsobilo to tak dráždivo, že môj jazyk neodolal a išiel v ústrety tomu jej. Preplietli sme ich a laškovali. Aby to neskončilo, zdvihol som ruky, ovinul ich okolo jej krku. Akoby som zabudol, že ona je psychologička a ja pacient, bol som stále aktívnejší.
„Vyzleč ma,“ zhlboka sa potom nadýchla.
Vyslovila to s takou samozrejmosťou, že som nemal pochýb o tom, že to skutočne chce. Stiahol som z nej sačko a hneď s roztrasenými pohybmi som začal rozopínať bielu blúzku, pod ktorou sa rysovala čierna podprsenka. Vyšklbol som ju z nohavíc a položil ruky na jej ramená. Bez toho, aby prerušila naše vášnivé bozkávanie, šikovne sa jej zbavila. Posunul som prsty k zapínaniu podprsenky. Chvíľu mi trvalo, než sa mi podarilo uvoľniť háčiky. Pohľad na jej obnažené prsia ma za tú námahu odmenil. Psychologička J. sa vzpriamila, pohybom ruky si odstránila červenkasté kučery z očí. Veľké prsia sa jej vypäli. Bolo mi z toho teplo, ale už nahmatala moju ruku a položila si ju na bok. Stačilo rozopnúť zips a nohavice padali. Obnažili čierne nohavičky zakrývajúce jej klin.
„Zatiaľ stačí,“ povedala s úsmevom a padla na kolená pri mojich nohách.
Šikovne mi uvoľnila rifle a dlaňami pod ne vkĺzla. Cítil som ako prechádza po slipoch v mieste, kde sa mi už bláznil vták.
„Pomôž mi.“
Nebolo ťažké pochopiť, čo odo mňa očakáva. Nadvihol som sa a strhol po stehnách rifle súčasne so slipmi. Keď som dosadol, prstami zomkla vztýčeného vtáka a mne to pripadalo, akoby do mňa preskočili nejaké iskry.
„Taký nástroj by nemal leňošiť.“
Zdvihla hlavu. Uchopil som ju do dlaní a dychtivo začal bozkávať. jej ruka z môjho vtáka zmizla, ale prišlo niečo lepšie, jej krásne prsia. Zaklonila hlavu.
„Páči sa ti takáto terapia?“ Usmievala sa.
„Nikdy Vám to nezabudnem,“ zamrmlal som.
„Postačí mi vedomie, že už nemáš žiadne depresie. Teraz si na teba sadnem a... Nesklameš ma, že?“.
Než som zo seba dostal odpoveď, zdvihla sa a v miernom predklone sa zbavila nohavičiek a vzápätí sa ocitla svojim jemne ochlpeným ryšavým klinom pri mojej tvári. Objal som ju cez boky a pritisol tvár k podbrušku. Nadýchol som do seba úžasnú vôňu a ako omámený spúšťal ústa nižšie. Keď som pod perami pocítil našpúlené pysky ohanbia, vystrelil som medzi ne jazyk. Neuhla. Mal som pocit, že sa schová presne ako tá žena z môjho sna. Objavil som klitoris a zhora som začul hlasnejšie nadýchnutie. Vtiahol som ho medzi pery a požužlal. Zaborila prsty do mojich vlasov. Kŕčovito ich zomkla. Vnímal som chvenie jej tela. Pustil som klitoris a prenikol jazykom medzi pasky. Uvítalo ma teplé vlhko.
„Chceš ma tak veľmi, ako chcem ja teba, Stanko?“
Len čo som prikývol, máličko sa odtiahla. Stiahol som kolená k sebe. Roznožmo klesala. Keď nahmatala môjho vzpriameného vtáka, prinútila ho vkĺznuť medzi poddajné pysky a zvoľna dosadla. Bol som hlboko v jej úžasnej kunde a ústami sa mohol hrať s jej veľkými prsnými bradavkami.
„Ty si ale silný. Takto som už dlho nikoho necítila. Hneď ako si vošiel, napadlo ma, že by som ťa chcela mať v sebe. Netušila som, že sa to skutočne stane. Ešte nikdy som sa nespreneverila v svojej profesii. Že mi to nemáš za zlé?“
„Ani si nedokážete predstaviť, ako ste ma potešila. Úplne z Vás šaliem,“ mrmlal som a šmátral jej rukami po chrbte.
„Upokoj sa. Nechaj všetko na mňa. bude nám nádherne.“
Ovinula mi ruky okolo krku a zvoľna sa zdvíhala. Potom zase klesala. Jej pohyby sa stávali čoraz plynulejšími. Neponáhľala sa. Držal som ju a ústretovo sa jej vzpínal. Začala vyvracať hlavu a híkať. Mal som pocit, že zhorím tým teplom ktoré vznikalo v mojom napuchnutom penise a šírilo sa do celého môjho tela ako horúca lavína. V tomto báječnom rozpoložení ma ani nenapadlo, aby som pomyslel na záver. U nej to však bolo iné. Náhle a podstatne zrýchlila kĺzanie a to malo vplyv aj na mňa. Prehol som sa, zaťal prsty do jej chrbta a s chrčaním striekal. Zakvílila a roztriasla sa. Tlačila sa na mňa prsiami a rukami ma skoro škrtila. Dýchal som ako voľakedajšia parná lokomotíva ťažkotonážneho vlaku, chňapol som jej ústami po prsníku a cmúľal bradavku, akoby by som očakával, že predsa len niečo vystrekne. Keď sa upokojila, skĺzla z mojich nôh vedľa na pohovku. So zatvorenými očami napolo ležala s nohami na koberci, na Venušinom pahorku svietili červenkasté chĺpky. Pozoroval som ju a rýchlo sa zotavoval. Nahmatal som vtáka a zľahka zapumpoval predkožkou. Otvorila oči a v jej tvári sa objavil výraz prekvapenia.
„Čo keby som...“ začal som.
„Musíš,“ zareptala a tak som vyskočil a razom sa ocitol medzi jej nohami.
Uchopil som ich za lýtka, zdvihol ich a so znova stoporeným vtákom jej zabrázdil po podbrušku. Chtivo sa prehla. Napichol som ho medzi jej roztvorené pysky ohanbia, oboma rukami tlačil vztýčené nohy k jej telu a predieral sa do mokrej kundy. Keď som do nej dorazil, zhíkla. Keď toho bola schopná, zdvihla ruky a chytila sa mojich ramien. Z počiatočného kostrbatého tempa som postupne prešiel do kĺzania a dostal ho pod kontrolu. Dokonca som sa jej opýtal, či jej nebude vadiť, ak to do nej pustím. Zahlásila, že si s tým nemám robiť starosť. To ma ešte viac nabudilo. Začala híkať a počiatočná krč v jej kunde mi začala žmýkať vtáka. Pár rýchlejších pohybov a už ma to dostalo. Ako z obrovskej diaľky som počul jej slastné kvílenie.
Od toho dňa nemám so sexom problémy a klátim jednu spolužiačku za druhou. Magistra J. však nie je minulosťou. Dokonca ku mne chodí na kontroly, ako tvrdí mojej matke. Stali sa z nich kamarátky. A môj príbeh o psychologičke, ktorá mi dodala odvahu by mohol pokojne pokračovať.

Lucia od susedov

Moja terajšia priateľka odišla k synovi, aby sa potešila pri vnúčatách, a tak sa stal zo mňa „slamený vdovec“, pokiaľ je rovnako možné nazvať muža vo voľnom zväzku, ktorý sme medzi sebou mali. Ubehol týždeň a Jarmilky nebolo. Potom mi zazvonil mobil, opýtala sa ako sa mám, oznámila mi, že to vyzerá ešte na najmenej desať dní, nevesta musela do nemocnice a tí drobci – ako isto pochopím – potrebujú ženskú starostlivosť. Chápal som to, aj keď... Čo si budeme nahovárať. Už ten týždeň je pre muža, ktorý si zvykol, že to má každý deň, až moc.
Písal som vtedy monografiu jedného pána, ktorý mal dosť romantický život a naviac sa mu podarilo vydať desať vydarených kníh a priznám sa, už sa mi o tom aj v noci snívalo. No a ten deň o ktorom bude reč, som to jednoducho zapichol, aby som si trochu oddýchol, prípadne si usporiadal v hlave, čo do rukopisu ešte dopísať.
Už zrána oblohu rozsvietilo slnko a tak som sa po návrate z mesta vyzliekol iba do trenírok, zobral deku z pohovky a noviny do ruky a takto som vyšiel za domček do záhrady. Deku som rozprestrel na mieste obkľúčenom hustými kríkmi ríbezlí, takže tam nebol odnikiaľ vidieť. V ľahu som vystavil svoje telo slnečným lúčom, tvár som si zakryl novinami. Netrvalo dlho a premohlo ma driemanie. Prebrali ma až kroky zľava od plota. Zašuchotalo tam lístie. Pohol som hlavou, aby som sa zbavil novín, otvoril oči a uvidel vyjsť spoza ríbezlí štíhlu postavičku. Ihneď som spoznal Luciu od susedov. Spustil som očné viečka. V posledných dňoch som mával pocit, akoby sa jej vzťah ku mne – predtým iba zvedavý – začal meniť na akúsi neobratne potláčanú dychtivosť, ktorá mohla znamenať aj túžbu.
Čo si to nahováram? povedal som si po každý raz, keď ma to napadlo, nedávno mala osemnásť a ja som už mal Kristove roky za sebou. Možno aj skutočnosť , že som bol sám, prispela k tomu, že som si na Luciu občas spomenul a zotrvala mi v hlave ako cudzopasný chrobák. Stále častejšie, obzvlášť po stretnutí s ňou, som sa pristihol pri myšlienke, že by mi niečo takého nebolo proti srsti. Večerné predstavy, že by som ju s radosťou zovrel v náručí, zatemnili akékoľvek obmedzenie a namiesto toho, aby som si povedal „dosť“, sa mi Lucia začala zjavovať aj v mojich snoch. Stručne povedané: Zadrela sa mi pod kožu.
A teraz bola tu a ja som mal pocit, akoby mi čosi bránilo dýchať. Úľak? To určite nie, skôr išlo o obavu, aby som ju niečím nevyplašil a ona nezmizla. S prižmúrenými očami som sa pozeral pred seba. Lucia stála len na krok od chodidiel mojich nôh a jej zrak kĺzal po mojom rozprestretom tele od tváre nižšie. Keby som vedel, že ju nevyplaším, vedel by som, čo si počať! preletelo mi hlavou a očami zastretými mihalnicami som skúmal jej tvár. Malý noštek, iskrivé oči, nádherne vykrojené zmyselné pery, zlatisté vlasy až po ramená. Medzi priliehavým tričkom patrične vypnutým minimálne trojkami a krátkou voľnou sukničkou, prúžok opálenej pokožky a v neposlednej rade dlhé, úžasne modelované nohy...
Bože, to je ale nádhera! chcel som vykríknuť.
„Ahoj,“ povedala polohlasne a olizla si jazýčkom hornú peru.
Keď som nereagoval, potichu sa zachichotala. Možno si myslela, že spím, možno ju napadlo, že to využije, aby si ma prezrela z bezprostrednej blízkosti. Nakoniec to bolo to druhé – ako mi neskôr povedala – pretože o dva kroky pristúpila a naraz stála skoro pri mojich kolenách. Vďaka mojim natiahnutým nohám sa musela rozkročiť. Nie veľmi, ale napriek tomu mi poskytla úžasný pohľad na stehná pod sukničkou. Náhle sa dala do podrepu a utrúsila:
„Nerob sa, že spíš.“
Zažundral som. „To si ty?“
„V celej svojej kráse...“ zachichúňala sa.
„Myslel som, že sa mi to iba zdá.“
„Ty si skutočne spal?“
Prikývol som.
„Tak spi ďalej,“ povedala zamračeným výrazom v tvári a začala sa dvíhať.
Aby som jej v tom zabránil, pricapol som obe dlane na jej nohy na kolenami.
„Počkaj, keď už si tu.“
„Áno? Ale takto by si ma nemal držať.“
„Prečo nie?“
„Pretože... Tak dobre, ale vyššie ich už nedávaj.“
„A ak by som dal?“
Keď neodpovedala, posúval som ruky vyššie, až sa dostali ku okraju nohavičiek.
„To šteklí.“ Zachichotala sa.
„Podstatné je, že ti to nie je nepríjemné,“ povedal som a obidvoma palcami zašmátral po hebkých vnútorných stranách stehien.
„Čo ak sa niekto pozerá...“ vydýchla.
„Nie je sem odnikiaľ vidieť. Aké máš nohavičky?“
„Teba zaujímajú moje nohavičky?“
Očami jej preskočili iskričky.
„Len ma tak napadlo, aké nosíš.“
„Ty si myslel na moje nohavičky?“
„Vadí ti to?“
„Ale nie. Ja len... Fakt ich chceš vidieť?“ pozrela sa mi priamo do očí, v tvári sa trochu začervenala.
Samozrejme som prikývol. Predpokladal som, že si vyhrnie iba sukňu, ale siahla oboma rukami pod ňu, udvihla jednu, vzápätí druhú nohu a biele nohavičky pristáli na mojej tvári. Nadýchol som a pach jej rozkroku a zahlásil:
„Krásne voniaš.“
„Nehovor to,“ zareptala a padla kolenami pri mojich nohách.
„Bezmocne im závidím.“
„Nohavičkám? Čo?“
„Že sa ťa tam môžu dotýkať.“
„Chceš povedať, že by si sa ma tam chcel tiež dotýkať?“
„Áno, veľmi...“ priznal som a pocítil ako mi čurák naberá na objeme.
Už dávno ma niečo také nevzrušilo. Skĺzla pohľadom pod moje brucho a alabastrové čelo jej rozdeľovali malé vrásky, akoby usilovne premýšľala. Nepochybne o mojom želaní.
„Dovolím ti to, keď mi tiež dovolíš dotknúť sa ho. Ale prvú,“ zamrmlala.
Netušil som, že sa dohodneme tak rýchlo.
„Ty môžeš všetko Lucka,“ reagoval som okamžite.
Len čo som to dopovedal, jej ruka zamierila do môjho rozkroku, kde už bilo na poplach. Jej roztrasené prsty skĺzli po látke a potom sa zomkli.
„Panebože,“ vypadlo z nej.
Držala môjho stoporeného vtáka, zrýchlene dýchala a tvár mala ako obarenú. Trvalo nekonečne dlho pokým stiahla ruku k telu.
„Skoro som sa bál, že mi ho odtrhneš,“ povedal som, aby som odľahčil napätie, ktoré nás oboch ovládalo a vsunul obe ruky pod jej sukňu.. Končekmi prstov som sa šplhal po vnútorných stehnách. Cítil som, ako sa Lucia trasie. Konečne som sa dostal k vypuklej buchtičke, nahmatal zvislú brázdičku a išiel po nej smerom nahor. Lucka sa zhlboka nadýchla. Potom som prstami urobil pohyb, ktorý roztvoril chlopničky ukrývajúce hrášok klitorisu.
„Prestaň,“ zakňučala, ale nepohla sa.
„Nepáči sa ti to?“
„Budem hneď mokrá,“ povedala mi a odvrátila hlavu.
„Hlavne, nech ti to robí dobre.“
Vyslobodil som ľavú ruku spod sukne, nahmatal Luckin chrbát, tlakom naň som ju dostal do predklonu.
„Daj mi pusu,“ vyzval som ju a ukazovák pravej ruky pretlačil medzi prsty jej lastúrky vo chvíli keď ma pobozkala. Bozkával som ju a Lucia pod pohybom prsta v sebe nádherne vlhla. Niet pochýb, že sa so svojou mačičkou často hrávala.
Zrazu poodtiahla hlavu. „Nebude to bolieť, však?“
„Toto určite nie.“
Milimeter po milimetri som prenikal prstom hlbšie. Až k pružnej prekážke. Lucia sa mykla a akoby celá zatuhla. Povytiahol som ukazovák obalený jej šťavou a presunul ho ku klitorisu. Neponáhľal som sa a bolo vidieť, že sa postupne uvoľňovala. Penis mi napínal trenírky a zmocnila sa ma obrovská túžba. Zavzdychal som.

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Už chápem dcérinu voľbu

Ten môj zať krúžil okolo mňa ako nadržaná opica. Z jeho očí sa veľmi ľahko dalo vyčítať, čo ho napadá, keď som mu na blízku. Ale aby som vykreslila situáciu.
Aby som sa priznala, bola som dosť rozhodená, keď tí dvaja za mnou prišli, že sa chcú zobrať. Neisto som nadhodila, že by ešte nejaký ten čas mohli počkať. Nato mi dcéra oznámila, že je tehotná, tak potom som už nič nenamietala. Nechápala som čo na tom chlapovi vidí. Lebku mu nahryzovala predčasná plešina, v tvári tiež nič moc a že by nejako vynikal múdrosťou, to sa mi tiež nezdalo. Jediné čo mal, boli pekne vypracované svaly, to musím uznať. Chválil sa, že pravidelne posilňuje. Pokiaľ išlo o zamestnanie, bol súkromný masér. Na ten účel mal vyhradenú jednu miestnosť v dome po rodičoch, do ktorej nechal prebúrať vchod priamo zo záhradky, aby sa klienti netúlali okolo priestoru, kde s Janou bývali.
„To masíruje aj ženy?“ spýtala som sa raz, keď dcéra básnila o tom aké je Ferkove masírovanie výnosné.
„Na čo ty mama hneď nemyslíš,“ zamračila sa dcéra a nezabudla dodať, že im to v posteli výborne klape.
„A čo až nebudeš môcť?“ neodpustil som si narážku na jej tehotenstvo.
„Čo ma chceš potom zastúpiť?“ zašklebila sa a mojim rozpakom sa z chuti zasmiala.
O toho dňa ma prenasledovala myšlienka, že by nebolo od veci preveriť, ako to zaťove masírovanie vlastne prebieha. Nech mi nikto nehovorí, že keď sa mu tam žena vyzlečie a on sa jej dotýka, že ho nenapadne: a túto by som mohol pretiahnuť.
Ale ako to narafičiť?
Čo sa týka času, to by nebol problém. Dcéra chodí v stredu doobeda varovať dve deti ku švagrinej, manželke brata jej muža. Že by som sa do domu nejako zakradla a odtiaľ nahliadla do masérskej miestnosti, bola čistá fantázia a hneď som ju zavrhla ako nepravdepodobnú. Buď si s ním otvorene prehovorím, alebo... Chytila som sa za pusu. Preskočilo mi? Že by som tam mohla ísť ako bežná zákazníčka? A ak by ma zobral, potom by najskôr vyťukal do mobilu Janine číslo. Od hanby by som sa prepadla do zeme! Na nejaký čas som to odložila, ale mala som to ako chrobáka v hlave. Nezbavila som sa toho. Nič iné nezostávalo, iba to skúsiť.
V stredu som zavolala Jane. Povedala mi, že už odišla k Eliške. Keď som ukončila hovor, o malú chvílu som vyrazila z domu. Keď som podišla k bránke, napadlo ma, že ešte stále si to môžem rozmyslieť, ale v zlomku sekundy som toto varovanie nebrala do úvahy. Keď som prechádzala chodníkom k domu, zbadala som pohyb záclony v poslednom okne vpravo. Odhodlane som odbočila k tomu druhému vchodu. Vošla som a malá sieň ma zaviedla do akejsi čakárne. Oproti niekoľkým stoličkám boli dvere bez kľučky. Jedny sa otvorili a uvidela som zaťa v bielom tričku bez rukávov a bielych plátenných nohaviciach. Chvíľu na mňa zamyslený čumel a potom povedal:
„Čo Vy tu? Jana už nie je doma.“
„Nejdem za dcérou,“ dostala som zo seba.
„O čo ide?“ položil mi otázku a zišiel po mne očami.
„Musíme sa porozprávať. Chystám sa nato už dlhšiu dobu.“
„Predsa nebudeme hovoriť medzi dverami. Poďte dovnútra, mám teraz voľno,“ vyzval ma a ustúpil trochu do strany.
Málinko som zaváhala, ale potom som vošla. Zatvoril za mnou. V miestnosti bolo vyššie lehátko potiahnuté priesvitnou plachtou. Asi to bol ten masérsky stôl. Vedľa vľavo od okna boli dve kresielka a na jedno z nich ukázal. Usadla som do neho ale z očí nespustila pohľad na ten stôl. Než som prehovorila, ozval sa on.
„Keď už ste tu, čo keby ste sa zverila mojim rukám.“
„A inak si zdravý? Už to nemôžem dostať z hlavy, že tu obchytkávaš ženy. Nemohol by si masírovať iba mužov?“
„Tých je pomenej. Bez žien by som skrachoval. A ten návrh som myslel vážne. Jane o tom nemusím hovoriť... Bude to pre vás akási prémia zato, že ste mi ju dala,“ dodal.
„Ja neviem...“ zdvihla som sa a napadlo ma, že ten môj príchod bola blbosť a mala by som odísť.
„Možno potom zmeníte názor,“ ozval sa za mojim chrbtom.
Vyznelo to s nádychom prosby. Tatko som ho ešte nepočula hovoriť.
„To sa nehodí,“ zažundrala som.
„Na istý čas zabudnite, že som manžel vašej dcéry. Choďte za záves a tam sa vyzlečte. Potom si ľahnite bruchom na stôl. Nepohryziem vás. Ak by sa vám niečo nezdalo, skončíme,“ hovoril presvedčivo. Nechcela som to urobiť, ale urobila. Netušila som prečo, ale v hlave som mala poriadny zmätok. Naraz som stála za závesom a začala sa rozopínať. Po chvíli som stála už iba v nohavičkách a rukami som si zakrývala prsia. Cítila som sa príšerne a hlavou mi blyslo, že či by som sa nemala znova obliecť.
„Nezaspala ste tam?“ ozval sa od okna.
Ani neviem ako som k tomu masérskemu stolu došla. Zaľahla som, tvár som si položila na predlaktie. Načisto som sa zbláznila. Najprv sa mi nepáči, ako sa na mňa pozerá a teraz... Veď sa ma bude dotýkať!
„Upokojte sa. Neublížim Vám. Bude sa Vám to určite páčiť. Teraz Vám nanesiem gél a ten vám rozotriem. Uvoľnite svalstvo. Myslite na niečo iné,“ povedal nado mnou.
Ten gél bol chladivý, ale ako ho prstami rozotieral po mojom chrbte, akoby začal hriať. Ale možno tak na mňa účinkovali jeho ťahavé dotyky. Mal jemné a citlivé prsty. Premasíroval mi obe ramená. Potom som už vnímala ich pohyb ryhou chrbtice. Priblížili sa k nohavičkám a zašmátrali pri ich okraji. Prehltla som skoro horúcu slinu. Musela som myslieť nato, čo by som urobil, keď by mi prstami vkĺzol pod nohavičky. Ale súbežne sa vracali do hornej časti môjho chrbta.
Prečo ho vlastne podozrievam? Nie som to ja, čo má hriešne myšlienky? V duchu som sa mu ospravedlnila. Ibaže tieto myšlienky tu boli zas, keď jeho prsty skĺzli až k mojim prsiam. Trhla som sa.
„Je Vám to nepríjemné?“ ozval sa trochu priduseným hlasom.
„Nie. Naopak,“ dostala som zo seba a cítila, že sa mi červená tvár. Čo by som v tej chvíli zato dala, keď by som mu mohla vidieť do tváre. Ale čosi mi bránilo pootočiť hlavu. Možno obava z toho, že by na mne spoznal vzrušenie.
Znova na chrbát naniesol trocha gélu a zase po ňom zakrúžili jeho ruky. Ramená, krk, chrbát, boky. Premáhal ma pocit, akoby mi horelo telo. Náhle sa prsty ocitli na mojich stehnách. Zišli do podkolenie a vracali sa. Čím boli vyššie, tým som bola viac v rozpakoch. A potom mi pripadalo, že stačí milimetrík a dotkne sa prúžku látky v mojom rozkroku. Celá som stuhla a bolo to ako okamih pravdy. Pokiaľ sa ma dotkne, mala som pravdu!
„Otočte sa naznak,“ zaznelo z jeho úst.
S malým zaváhaním som sa otočila a doľahla na chrbát. Radšej som spustila očné viečka. K ničomu sa nemal. Cez očné riasy som sa pozrela. Pozeral mi pod brucho.
„Prečo si ma prezeráš?“ zamrmlala som.
„Uvažujem, či vám to môžem povedať.“
„Čo?“
„Že by ste si mala vyzliecť nohavičky.“
„Toto nemôžeš myslieť vážne?“
„Máte ich mokré.“
„To hádam nie?“ Vzoprela som sa do sedu a pozrela sa.
„Panebože!“ A ja sa mu vystavujem. V zmätku, ktorý sa ma zmocnil som spustila nohy k podlahe, ale než som sa stačila postaviť, položil mi dlane na ramená.
„Nerobte z toho problém. Bežne sa to stáva, keď si niektorá pustí myšlienky na špacír.“
„Čo tým chceš naznačiť?“ vyhŕkla som, ale hlavu nedvihla, musela byť červená až ku korienkom vlasov. Čo to bolo za hlúpy nápad, vydať sa k nemu a ešte sa podrobiť masáži?
„Že ste prišla s úmyslom...“
„Áno...? Akým?“
„Zistiť, čo Janu na mne priťahuje.“
„Čo to trepeš? Ako si môžeš niečo také myslieť? To je drzosť,“ chrlila som zo seba, ale zlomil sa mi hlas, hruď, ruky som spojila za jeho chrbát.
„Vlastne máš pravdu. Teraz to vieš. Môžeš ma vyhodiť.“ Povzlykávala som.
„Som rád, že ste prišla. Ak je Jana po Vás, tak vy budete sopka. A ja sa sopiek nemôžem nabažiť.“

Pokračovanie 2.časti príbehu

Letný večer

V ten deň ho stále spomínala. Viac ako v ostatné dni. Jednoducho mala melancholickú náladu. Bolo mi jasné, že nemá význam jej pripomínať prečo odišiel a s kým. Napadlo ma, že by som ju mohol nejako rozptýliť. Priviesť na iné myšlienky. Naklonil som sa k rádiu a pokúšal sa niečo naladiť. Ozvala sa tanečná hudba. Už som sa chystal preladiť na niečo vhodnejšie, keď povedala:
„Nechaj to, zatancujeme si.“
„Vieš, že to neviem,“ odsekol som.
Ešte v škole som pritom začal chodiť do tanečného krúžku, ale veľmi skoro som to vzdal. Baby si zo mňa robili srandu. A navzájom si hovorili, že som poleno.
„Navediem ťa. Chalan, ktorý nevie tancovať, má menej šancí, ako tí, ktorí vedia.“
„V tanečnom krúžku som skoro jednu zmrzačil,“ varoval som ju, ale zdvihol som sa.
A aspoň nebude na neho myslieť! Pristúpila ku mne. Mala na sebe voľné domáce šaty. Na hrudi boli vypnuté skvelými prsiami. Obdivoval som ich a často pozoroval. Úchop tanečnice som ovládal, to bolo asi jediné, čo som v tanečnom krúžku zvládol dokonale.
„Pritlač sa ku mne, nehanbi sa.“
Urobil som to. Prvý krát som cítil jej prsia. Neskutočne to na mňa zapôsobilo. Snažil som sa, aby to nebolo spoznať na mojej tvári. Občas som jej stúpil na špičku, ale bol som prekvapený, že nedošlo k vážnejšej havárii. Bez väčších problémov sme sa posúvali po voľnom priestore v miestnosti.
„Vždy som milovala tanec. Pomaly skúšaj prevziať vedenie. Myslela som, že to s tebou bude horšie.“
Jej vypnuté prsia sa s malými prestávkami dotýkali mojej hrudi. Podprsenku nemala, to som zistil hneď potom, čo som jej dal pravú ruku n chrbát. Bránil som sa predstave, že by na sebe nemala šaty, ale to bol iba chrobák, ktorý sa mi dostal do hlavy.
Náhle som jej pristúpil na topánočku a podbruškom narazil do nej. V tom momente som si uvedomil, že vzrušenie mi spôsobilo v rozkroku pozdvihnutie. Zalovila v mojej tvári. myslel som, že ma odstrčí, ale zbavila sa aj druhej topánky a prinútila ma pokračovať v tanci. Naraz mi došlo, že už sa dole odo mňa tak neodťahuje. Pri otočkách, ktoré som ako tak zvládal, som sa hrčou v rozkroku obtrel o jej stehno a taktiež aj o jej teplý klin.
„Ty roztopašník,“ zašepla mi do ucha.
Zaklonil som hlavu a opatrne pozrel do jej tváre. Mala nečitateľný výzor. Ale nebolo to niečo, že by bola nahnevaná. Nasadil som masku, ja nič, ja muzikant.
„Každým tónom piesne si lepší,“ pochválila ma.
Napadlo ma, že by som to mohol risknúť. A robiť zo seba naivného, že nemám tušenie, do čo sa púšťam.
„Mám výbornú učiteľku,“ utrúsil som a keď sa z rádia ozvali pomalé tóny, odvážne som sa k nej primkol celým telom. Neodtiahla sa. Chcel som to využiť. Trel som sa hruďou o jej prsia. Také mäkučké nárazníky, rozkrokom o jej klin, dlaňou na chrbte schádzal po jej chrbtici stále nižšie, ale vzápätí ju vracal do východzej polohy. A keďže som to robil pri plnom vedomí, čoskoro som zacítil pnutie pod nohavicami, čo bolo neklamným svedectvom, že moje vzrušenie neustále rastie. Musela si to aj ona všimnúť, ale zatiaľ to nedala nijak najavo. Potom som mal pocit, akoby sa jej zrazu zrýchlil dych. Pri otočke sa niekoľkokrát prehla. Mohol som si to vysvetliť aj tak, že si chce moje vzrušenie vychutnať. Potom mi dokonca položila tvár na rameno. Podozrieval som ju, že tým chce skryť niečo, čo sa v nej odohráva a nechce, aby som to zbadal. Spustil som jej zdvihnutú ruku a oboma ju poriadne chytil za boky. K mojim ušiam doľahlo mierne povzdychnutie. Teraz už som si bol istý, že pohyb môjho tvrdého prirodzenia cíti naplno. Na tanec som už myslieť nemohol a tak som sa v rytme hudby kolísal skoro na mieste. Panebože ako som po nej túžil! Ale bál som sa urobiť viac, bola oveľa staršia. Vždy keď som na ňu pri masturbácii myslel, pripadala mi ako jedna zo vzdialených hviezd na nočnej oblohe. Odrazu ma z túžobného rozpoloženia vyrušila. Nadvihla hlavu a vymanila sa z mojich rúk.
„Tiež ti je tak strašne teplo?“
„Ujde to,“ zahlásil som ako idiot.
„Trochu vyvetrám,“ povedala a bez toho aby na mňa pozrela, zamierila si to k oknu do záhrady. Zdvihla záclonu, otvorila okno dokorán. Stál som uprostred miestnosti a ešte vo mne pretrvávalo vzrušenie z tesného kontaktu s jej telom. Myslel som, že sa ku mne vráti, aby sme pokračovali v tanci, ale oprela sa o parapetu a pozerala von. Dlhá záclona skĺzla po jej krásne vysadenom zadku ako nejaký závoj. Prikradol som sa skoro za ňu. Neskutočne mi chýbalo naše dotýkanie. Tvrdo som premýšľal ako ho mám obnoviť.
„Budem ťa musieť poprosiť, aby si mi pomohol opraviť plot. Zase sú pri šope tie psy,“ zahlásila a tým mi dala zámienku, aby som prekĺzol k nej za záclonu. Mala pravdu. Okolo tej šopy na náradie sa túlali dvaja vlčiaci. Vzápätí bolo jasné, že jeden z nich je fena. Po chvíľke očuchávania a trenia bokom na ňu ten svetlejší, na prvý pohľad zdatnejší, odzadu naskočil. Ramenom opretý o ňu som prihliadal, ako sa pes s packami na chrbte fenky zavrtel, aby našiel správnu polohu a začínal prirážať ako stroj. Aké to majú tí psy jednoduché! blesklo mi hlavou a pootočil som sa. V tvári rumenec, pootvorené pery, zhlboka dýchala a prsia sa jej pod šatami vypínali. Napadlo ju, že celé moje snaženie predtým spelo rovnakým smerom.
„Panebože,“ odsekla bez toho, aby od tých spojených psov odvrátila oči,“ to musia robiť akurát v našej záhrade?“
„Určite netušia, že ich pozorujeme,“ zamrmlal som, položil som jej ruku okolo ramien a prisunul bok k jej boku.
„Najskôr by im to bolo jedno. Nevidia, nepočujú,“ povedala vedľa mňa.
„Jednoducho je pre ne najdôležitejšie, že im je krásne.“
„Čo ty o tom môžeš vedieť?“ utrúsila.
„Prečo si myslíš, že nemôžem?“ reagoval som trochu podráždenou otázkou.
„Na dievčatá máš ešte čas...“
„Už dávno nie som chlapec, ktorého si poznala,“ oponoval som jej.
Jej slová mi pripadali nefér po tom našom tancovaní, pri ktorom to musela pochopiť. Prečo takto predstiera?
„Možno už skutočne nie si chlapec, ale muž tak isto nie,“ povedala akýmsi tvrdohlavým prízvukom.
Nahnevalo ma to. Nechal som ruku z jej ramien skĺznuť na zadok.
„Dokázal by som ti to!“ precedil som medzi zuby.
„Mne...?“ odsekla skoro vystrašene.
„Tebe,“ potvrdil som jej to.
„Ty si sa úplne zbláznil, Peťko. Uvedomuješ si o čom hovoríš? S čím si zahrávaš?“ vychrlila na mňa vo chvíli keď som jej dlaňou zakrúžil po jej zadku.
„Som pri zmysloch.“
Povytiahol som jej šaty, vnikol pod nich rukou a prstami skúmal lem vykrojených nohavičiek. Celá akoby zmeravela.
„Prestaň,“ dostala zo seba priškrteným hlasom, ale nič proti tomu nepodnikla.
Končeky prstov som vsunul pod látku a tlačil ich ďalej dolu. Skĺzli do ryhy medzi oblými polovičkami zadku. Potom nahmatali vypuknutú buchtičku s brázdičkou uprostred.
„Psy už zmizli,“ prehovorila trochu stiesneno, akoby s tým, čo som podnikal, nechcela mať nič spoločné. Pichol som ukazovákom medzi pysky a prenikol do klzkého tepla. Zľahka som pohyboval prstom sem a tam. Pripadalo mi akoby poklesla v kolenách a viac vysadla zadok. Zrýchlil som pohyb prstu na ktorý mľaskavo priliehali pysky. Naraz som začul tichý vzlyk. Triasla sa ako osikový list vo vetre. Snažil som sa jej stiahnuť nohavičky a zamotal som sa do záclony. Pootočila sa a odstrčila ma. Stratil som rovnováhu a pri páde dozadu som skoro strhol záclonu. Kľačal som na koberci a premáhala ma ľútosť. Nepáčilo sa jej to? Čo ju ani toto nepresvedčilo? Prečo ma nechce?
Urobil by som pre ňu všetko na svete!
Záclona sa pohla a ona stála predo mnou. Jej tvár mala nerozhodný výraz.
„Prečo to robíš Peťko? Prečo nechceš pochopiť, že toto nemôžem urobiť?“
„Prečo by si nemohla?“
Po kolenách som sa k nej posunul, zdvihol ruky, objal ju okolo stehien, tvár zaboril do šiat v jej rozkroku. Zaborila mi prsty do vlasov.
„Peťko, som už stará. Ak po tom túžiš, nájdi si nejaké dievča v tvojom veku. Ale daj si pozor, aby...“
Odklonil som hlavu.
„Kašlem na všetky baby. Stále sa všetkému chichúňajú, nič neberú vážne. Ty si úplne iná. Musím na teba stále myslieť. Už sa mi o tebe aj sníva.“
„Iba si niečo nahováraš Peťko. Idealizuješ si ma. A to, čo sa stalo... Jednoducho nato zabudneme,“ navrhla.

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Náhradná vojenská služba 2

Vošiel som do šatne sestier a za bariérou vysokých plechových skriniek som začul chichúňanie a chrapľavý šepot. Chvíľu som to nehybne počúval a potom nakukol do susednej uličky, odkiaľ sa to ozývalo. O skrinku sa opierala čiernovlasá Alica a so zatvorenými očami si rukami stláčala prsia. Pred ňou kľačala Viera, ruky mala na Aliciných bokoch a tvár zaborenú v jej rozkroku. Alica bola nahá až po ponožky a Viera mala na sebe iba červené nohavičky. Nebolo absolútne žiadnej pochybnosti, čo táto ich pozícia znamenala. Ak by som chcel prejsť ku svojej skrinke, na sto percent by to zbadali a bolo by po vášni. Podľa mojich doterajších informácií, jedna bola frajera a druhá sa rozvádzala s opilcom. Žeby si takto vypomáhali? Alebo dospeli k názoru, že k svojmu šťastiu chlapa nepotrebujú? Každú chvíľu mohol niekto vojsť do šatne, ale tie dve akoby zabudli na celý svet. Ale čo ak o mne dobre vedeli? Čo ak to iba na mňa narafičili? Ale prečo by to robili? premietal som si v hlave. zatiaľčo ich povzdychávanie sa stávalo čoraz hlasitejším. Alica medzitým spustila svoje ruky na Vierinu pohybujúcu sa hlavu a tlačila si ju tvárou do rozkroku. Mravčalo mi v slabinách a cítil som tvrdnutie vtáka. Hrýzol som sa do pier keď Alica pridusene híkala. Viera sa zdvihla, olízala obe bradavky a vpila sa do úst plných slín. Objímali sa a čakali až sa im upokojí dych.
Rýchlo som došiel ku svojej skrinke. Za skrinkami zašomrala Alica.
„Nešiel niekto?“
„Museli by sme predsa počuť cvaknutie dverí,“ namietala Viera.
„Aj tak sa k tomu tu už nikdy nenechám nahovoriť. Vieš koľko by to bolo rečí, keby nás tu niekto vymákol?“ šepkala Alica.
Dostavil sa ku mne zvuk šušťania látok a zatvárania skriniek. Začal som sa prezliekať.
„Ahoj. Si tu už dlho?“ prehovorila na mňa Alica.
„Teraz som prišiel, prečo?“
„Takže si nás videl...“ konštatovala. Približovala sa ku mne.
„Môžem zato, že mi vrchná sestra pridelila túto skrinku?“
„Ak niečo vykecáš...“
„Neblázni Ali“ objavila sa za ňou Viera. „O nič nejde.“
„Správne. Som toho názoru, že si každý môže robiť čo sa mu páči ak tým neubližuje inému.“
„Nie sme lesby!“ sykla Alica.
„To netvrdím.“
„Jaro, pokojne ti to dokážeme. Povedz si kedy a kde, ostatné už nechaj na nás. Ale tiež máme podmienku, že toto všetko si necháš iba sám pre seba.“
„No môžete ma navštíviť na ubytovni.“ Zasmial som sa a neveril tomu, že by to mysleli vážne.
U vrchnej sestry som sa spýtal, či pre mňa majú nejakú požiadavku. Dozvedel som sa, že upratovačka v umyvárni má nejaký problém. Janu som zastihol ako tlačí zvonom do odtoku umývadla. Chvíľu som ju odo dvier pozoroval a vybavil som si piatkové intermezzo v kumbále. Pootočila hlavu.
„Chceš sa iba pozerať?“
„Máš fantastické telo. Aký tu riešiš problém?“
„Potrebujem to pretiahnuť,“ usmievala sa potmehúdsky.
„Som za.“
Pritlačil som sa na jej chrbát, pravou rukou uchopil držadlo zvonu, ľavou vsunul predlaktím k prsníku.
„Ty si ale divoch.“
Nepokúsila sa však vymaniť. Odtiahol som zvon a voda klokotavo odtiekla. Pustil som zvon a zomkol aj druhý prsník. V predklone sa oprela predlaktím o umývadlo. Trel som sa rozkrokom o jej vyšpúlený zadok a vzrušenie zo šatne sa rýchlo vrátilo.
„Hádam to nechceš robiť tu?“ zašomrala.
„Láka ma to, ale mohol by byť z toho veľký problém.“
Zatiahla ma ku dverám, nakukla na chodbu. Prebehli sme do miestnosti pre upratovačky. Zamkla a chytila sa regála.
„Daj sa do toho, od piatku ju mám strašne nadržanú.“
„Nechcem, aby si potom povedala, že som to odflákol,“ zašepkal som a pritlačil sa k jej rozvlnenému telu. Vyhrnul som jej šaty aj zásteru, nahmatal nohavičky, mala ich zvlhnuté, akoby sa v umyvárni pošpliechala vodou. Posunul som sa dole, prstom preskúmal štrbinu a vtrhol medzi závojníčky. Nedočkavo sa prirazila na môj prst a keď zavzdychala, pridal som dovnútra aj druhý. Šústal som ju napnutými prstami a palcom dráždil klitoris.
„Už mi ho tam konečne daj! Potrebujem ho tam. Od piatku som zrelá do blázninca, tak mi z tej m*dačky j*be.“
Rozopol som si nohavice a vytiahol tvrdého vtáka aj zo slipov. Zakmital som vlhkým jazykom po jej zadočku a žliabkom medzi ritnými polovičkami som sa prekĺzal až k mokrej štrbine. Prehnutá očakávala moje dorážanie. Keď som v nej bol nadoraz, jednu ruku som presunul pod jej brucho a hral sa s navretým klitorisom. Zatriasla sa a zhíkla. Už skutočnosť, že vyvrcholila len čo som bol v nej, svedčila o tom, aká bola nadržaná. Počkal som kým sa upokojí a až potom som začal s kopulačnými pohybmi. Vtáka mi oblievali jej šťavy, v pošve jej pomľaskávalo. Zrýchľoval som a spomaľoval, ale čoskoro mi pulzovalo v slabinách. Než som ju stačil upozorniť, že musím von, zhlboka sa nadýchla, jej pošvové svaly zomkli môjho vtáka a čarovne ho žmýkali. Musel som sa zahryznúť do rukáva, aby som z pusy nevypustil výkrik, ktorý by možno bolo počuť až k hlavnej sestre. Striekal som do roztrasenej Jany semeno a zo sily rozkoše sa aj mne roztriasli nohy. Pootočila a vyvrátila hlavu, našla moje ústa. Keď ich odtrhla zamrmlala:
„Mama hovorila, že keď do pekla, tak na poriadnom koni. S tebou by mi ani to peklo nevadilo Jarino.“
„Preceňuješ ma,“ podotkol som, ale zároveň som bol na jej chválu pyšný. Upravil som sa, chystal odomknúť, ale pridržala ma.
„Však to nebolo posledný krát?“
„Záleží na okolnostiach.“
Nemienil som jej nič sľubovať.
„Nikomu nič nepoviem,“ zahlásila, než som opustil kumbál a vydal sa do izby hlavnej sestry.
Tam sedela Darina s dlaňami na tvári. Plakala. Najskôr ma napadlo, či ma náhodou nevidela s Janou vchádzať do kumbálu, ale spustila ruky a zdvihla uslzené oči.
„Čo ťa vytočilo?“ zamumlal som.
„Poznáš Jaroša z deviatky?“
„Áno, čo je s ním?“
„Včera odmietol lieky a márne som doňho hučala. Povedal mi, že nemá pre koho žiť. Pritom má dcéru, ibaže tá sem chodí, len keď má dôchodok.“
„Darina,“ sadol som si vedľa nej a zobral ju za ruku, „ak by si mala každú nespravodlivosť takto prežívať, čoskoro by si nemohla byť zdravotnou sestrou.“
„Hovoríš ako Alica s Vierou. Tie dve si takéto veci tak isto nepripúšťajú.“
„To ale predsa neznamená, že im to je jedno. Čo budeš dnes robiť po smene?“
„Povedala som to tej jeho dcére na plnú hubu. Kričala, že sa pôjde sťažovať.“ Utrela si oči. „Asi som sa mala kontrolovať, že?“
„Možno to aj potrebovala počuť. Ale dosť pochybujem, že si to zoberie k srdcu. Tak čo?“
„Som z toho dnes úplne vedľa, Jarko. Necháme to na inokedy,“ povedala v momente keď sa vo dverách objavila vrchná sestra a tvárila sa dosť zaryto.
„Slečna Darina, dnes ste to prepískla. Ako ste sa mohla opovážiť? Čo neviete, čím je jej muž?“
„Nezaujíma ma to!“ Darine zaiskrilo v očiach. „Tej ženskej ide iba o prachy.“
„Tak toto na neprináleží posudzovať. Nechcem, aby sa také niečo ešte zopakovalo.“
Vrchná sestra sa obrátila a tresla za sebou dverami.
„Počul si ju?“ zahlásila zdrvená Darina a vyzeralo to, že sa opäť rozplače.
Objal som ju a pobozkal. Odstrčila ma.
„Neblázni, môže sem niekto vbehnúť.“
„Nebudem naliehať, ale chcem, aby si vedela, že mi na tebe záleží. A že...“
„Iba na mne?“ prerušil ma.
Zalovil som v jej očiach. Žeby predsa len o niečom vedela? O Jane? Navrhol som jej, že by sme mohli ísť v piatok do kina, ale povedala, že musí niekam ísť, aby mala čisté svedomie. Snažil som sa z nej dostať o čo ide, ale odbila ma, aby som sa nevypytoval, že mi všetko vysvetlí, keď sa vráti. Že by v tom bol nejaký muž? premietal som si v hlave.

Matka mi písala SMS, aby som cez víkend určite prišiel, ale ja som tušil, že by som sa doma trápil ešte viac. Navyše som nevedel kedy sa Darina vráti. Určite som chcel byť pritom. Matke som odpísal, že neviem to sľúbiť, a zároveň naznačil, že som asi našiel tú pravú. Pred piatou hodinou som opustil ubytovňu, že sa pôjdem niekde dobre najesť. Na ulici stála pri chodníku červený Mercedes, auto ktoré si nekúpi hocikto. Za volantom sedel asi štyridsaťročný muž, ktorý mi bol povedomý, určite som ho už niekde videl. Vzápätí som si spomenul, pretože z auta vystúpila Oľga oblečená ako k*rva na telefón.
„Ahoj Jaro. Zoberieme ťa domov.“
Úsmev sa z jej prehnane nalíčenej tváre vytratil, keď som povedal, že bohužiaľ musím zostať v meste.
„Teba nútia pracovať aj v sobotu a nedeľu?“ vyhŕkla celá pobúrená. „Poviem o tom otcovi nech brnkne riaditeľovi. Má s ním styky, budeš mať protekciu.“
„Nehnevaj sa Oľga, ale niečo také skutočne nie je potrebné. Nejde o službu, ale čakám na svoje dievča,“ povedal som jej na plnú hubu a stalo sa to, čo som predpokladal a vlastne aj chcel dosiahnuť.
Zasyčala, že som hajzel a že nechápe, ako sa mohla so mnou tak hlúpo ponížiť. Vkĺzla do Mercedesu a tresla dverami. Auto cúvlo, prudkou otočkou sa obrátilo do protismeru a vyrazilo na hlavnú ulicu. Keď som neprišiel na adresu, ktorú mi vtedy poskytla, ani ju nenapadlo pripustiť si možnosť, že by som ju mohol odmietnuť. Podľa toho ako som ju poznal, určite bude rozmýšľať o pomste. Premýšľal som. Pozná sa jej fotrík s riaditeľom nemocnice, alebo to iba tak trepla, aby na mňa urobila dojem? Ale nech si Olina trhne nohou aj ten jej zazobaný vodič!

Necenzurovaná 1.časť príbehu TU

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Súkromný večierok

Ak je nejaká príležitosť, tak sa rád v lete opaľujem a kúpem na miestach, kde chodia nudisti. Raz, keď som bol služobne v Čechách, našiel som si na internete lokalitu, ktorá bola blízko môjho služobného pôsobenia. Na takýchto miestach človek zažije vždy niečo nové, aj keď som už videl veľa veľkých kúnd ako kozia papuľa, ale tiež nádherné úzke p*čky, s ktorými sa môžu pochváliť iba mladé babenky. Na vtáky nepozerám, takže o mužoch sa zmieňovať nebudem. Na tej pláži som sa však čistou náhodou zoznámil s jedným profesorom, ktorý mi prezradil, že chodí na takéto miesta študovať vnady druhých a v prípade pozitívneho vyžarovanie ponúkne vstupenku na súkromnú párty, ktoré s obľubou organizuje. Nechcel som tomu veriť , ale s odstupom pár týždňov som sa na základe jeho pozvánky ocitol v rozsiahlej vile v južných Čechách, kde sa takáto súkromná akcia skutočne konala. Jedinú podmienku, ktorú som musel splniť, aby som prišiel s nejakou partnerkou, teda nie sólo. Pochopil som to až na mieste, lebo v objekte sa nachádzalo cca 10 párov. Nahovoril som kamošku, s ktorou sme tak striedavo z času na čas fungovali ako kamaráti s výhodami. Že určite bude vzrúšo a dobrá zábava. Na samotnom večierku sa pán profesor rozhodol, že urobí taký experiment. Spoločne sme sa skvelo navečerali a potom sa podávalo rôzne pitie, od piva až po koňak či whisky. Nás táto sranda absolútne nič nestála. Stúpajúcou hladinou alkoholu v krvi sme sa postupne všetci stále viac odviazali, a nastávalo vzájomné zoznamovanie. Pofajčovali sa tam cigary a k dispozícii boli aj 2 salóniky pre vodnú fajku. K dispozícii bol krupiér, s ktorým sme si mohli zahrať vyzliekací poker. Bolo pochopiteľné, že s narafičeným profesionálom a jeho trikmi nemal možnosť nikto vyhrať a tak po určitom čase zostal každý holý ako Adam a Eva. Potom nás pán profesor vyzval, aby sme sa presunuli do veľkej sály, kde sme mali tancovať. Bol to nádherný pohľad na raj naháčov. Všetci sa v opojení vzrušovali hudbou a trením tiel o seba. Muži vztýčili svoje vlajkové stožiare a sali svojim partnerkám úchvatné prsia. Netrvalo dlho a stále viac mečov si našlo svoje pošvy. Všetci však ďalej pokračovali vo vášnivom tanci. Postupne upadal jeden pár za druhým na koberec a odvšadiaľ sa rozliehalo vzrušené híkanie a stonanie prechádzajúce v orgazmický zborový rykot. Počas prestávok medzi milovaním sa podávala káva s koňakom. Hodnota akcia vygradovala do stupňa, že sme si vyhľadávali nové a nové partnerky či partnerov, s ktorými sme potom tancovali vo víre zvyšujúceho sa vzrušenia. Takto to išlo počas celej noci, pokiaľ sme sa vzájomne všetci nevystriedali. Potom sme si ľahli na podlahu a jeden po druhom sme vstávali a ohmatávali ostatným prirodzenia. Táto fáza bola dôležitá pre navodenie sympatií nasledujúceho intímneho kontaktu. Dámy fajčili penisy a páni zase lízali vagíny. Slastné stonanie stúpalo až k stropu a po chvíli bolo počuť výrazný ohňostroj orgazmov. Pri tejto činnosti nebolo striktne dané, že ju musel robiť iba pár. Niektorí si to užívali aj v trojke, buď jedna žena s dvomi mužmi, alebo jeden muž s dvomi ženami. Na podlahe sa takto váľala spleť spotených a vzrušených tiel. Z tejto nevšednej akcie som si odniesol niekoľko pekných zážitkov a nielen ja. Moja kamarátka s výhodami bola tiež veľmi spokojná a celú cestu autom sme rozoberali myšlienku o tom, či by sme boli schopní také niečo zorganizovať aj u nás na Slovensku. Nemali sme na mysli počet ľudí, ale také príjemné miesto a celú tu noblesu ohľadom organizácie večierka.

Náhradná vojenská služba 1

Napriek tomu, že som chlapec z dediny, nemal som odvahu na klasickú vojenskú službu. Strýko mi vybavil civilku v najbližšom okresnom meste, aby som to nemal ďaleko domov, ale aj tak mi bola zabezpečená ubytovňa. Na druhý deň som sa chcel trošku poobhliadnuť po meste, bol som hladný ako vlk a tak som sa rozhodol zájsť do miestnej ľudovej reštaurácie. Objednal som si klasiku, teda rezeň s opekanými zemiakmi. Keď som od seba odtiahol prázdny tanier, upil som si z piva, rozhliadol som sa po lokále. Cez dva stoly sedela asi dvadsaťročná blondína, upíjala si z dvojdecáku biele víno a tvárila sa dosť znudená. Keď zachytila môj zvedavý pohľad, jej oči ožili. Ústretovo sa usmiala. Opätoval som jej úsmev a očami už som ju vyzliekal. Asi sami na chvíľu zatmelo pred očami, lebo zrazu som len počul:„Máš tu voľno?“
Zdvihol som oči. Blondínka držala nedopitý pohár spolu s účtenkou. Nevedomky som prikývol. Posadila sa a povedala:
„V tejto diere, ktorej hovoria okresné mesto, asi skapal pes.“
„To hádam nie,“ trepol som prvé, čo mi prišlo na jazyk.
Nebol som zvyknutý na debaty s dievčatami a táto prehovorila spôsobom, ktorý o nej dosť naznačoval. Hneď som sa pozrel naokolo, ale nikto si nás nevšímal.
„Počúvaj, ak čakáš na svoju frajerku, tak to rovno povedz, a ja odkráčam,“ zalovila v mojej tvári.
„Nemám žiadnu frajerku. V meste som iba druhý deň, nastupujem civilnú službu v nemocnici.
„V nemocnici?“ potriasla hlavou so zlatistými vlasmi. „To je mi teda náhodička, tiež tam zajtra začínam, na internom. Len mi nehovor, že aj ty,“ zašklebila sa.
Keď som prikývol, zahlásila, že to asi aj tušila, keď si išla ku mne prisadnúť. Napriahla ku mne ruku:
„Som Darina.“
Zamrmlal som svoje meno, stisol ponúknutú ruku a vzápätí som si spomenul, že som jej meno začul v kancelárii vrchnej sestry ešte včera. Ak teda nešlo o inú Darinu. Darina sa rozhovorila. Hovorila so mnou ako dlhoročným kamarátom, onedlho som o nej vedel viac ako o ktorýchkoľvek iných ľuďoch, ktorých poznám už roky. Jej rodičia mali autonehodu, neprežili ju. Keď jej zomrela aj stará mama, dostala sa do detského domova. Z neho do školy pre zdravotné sestry, pracuje už druhý rok, ale toto bolo jej tretie miesto. Pravdepodobne je magnetom na problémy.
Páčila sa mi jej spontánnosť s ktorou sa mi zdôverovala. Možno aj preto som sa jej zdôveril aj ja. Povedal som jej dokonca o jednej štyridsať päťke ku ktorej ma poslala matka, ako si ma omotávala okolo prsta. Ako sa jej podarilo zlákať ma na večeru, potom dokonca k tancu vo vinárni, a potom opojení vínom, ako sme dorazili k nej domov. Potom som si uvedomil, že som jej prezradil až priveľa nato, že sa poznáme necelú hodinu. Darina sa ku mne naklonila a zahlásila, ako to pokračovalo. Snažil som sa to zahovoriť, ale stisla ma za lakeť.
„Pretiahla ťa, že?“
„Čo si to o mne myslíš?“ vyhŕkol som na ňu a rýchlo odvrátil hlavu, tušil som, že sa pýrim až za ušami.
„Veľmi dobre viem ako to chodí,“ povedala veľmi sebavedomým tónom, „Mala som pätnásť a pol roka, keď si ma zavolal riaditeľ decáku a...
„Čo?!“
„Jednoducho ma pretiahol prehnutú cez kreslo v jeho kancelárii. Zapáčilo sa mi to tak, že ma k tomu nemusel nútiť, ale chodila som k nemu sama sa veľmi rada. Od tej doby som mala zopár chlapcov, ale na toho dedka si často spomeniem. Dokázal ma rozpáliť ako nikto po ňom.“
Šokovala ma jej otvorenosť, s ktorou hovorila o sexe, ale nejako mi to nevadilo, dokonca moja obvyklá hanba nebola tak výrazná ako inokedy. Možno aj preto som zo seba dostal:
„Máš pravdu, prišla za mnou hore, akože ma chce vyzliecť, aby sa mi lepšie spalo a... Maznala sa mi s ním pusou. Ráno som od nej vypadol, ani som sa nerozlúčil.“
„Urobil si chybu kamoško. Mohla by ťa veľa naučiť. Dáme si ešte dva deci? Alebo nie, zajtra musím byť fit, aby ma nevyrazili hneď na prvý deň.“
Zaplatili sme každý svoju útratu a kráčali sporo osvetlenými ulicami k ubytovni. Až na poschodí sme zistili, že máme izby vedľa seba.
„Poď na kávu,“ povedala od svojich dverí a nemusela ma dvakrát prehovárať. Zatiaľ čo varila kávu, zahľadel som sa na bledomodrú košieľku s čipkou okolo výstrihu, ktorá ležala na vankúši. Pôsobila na moje oči ako silný magnet na kov. Hneď som si ju predstavil na jej tele.
Položila šálky na stolík, pristúpila k posteli a košieľku schovala pod vankúš. Predtým než sa posadila oproti mne, utrúsila, aby som sa prestal tváriť taký nadržaný. Zostal som v rozpakoch a ona sa na tom z chuti zasmiala. Zamiešal som lyžičkou voňavý nápoj.
„Skutočne si myslíš, že som urobil chybu, ak so pri nej nezostal?“
„No teraz už nie, lebo by sme sa nespoznali a ona by si ťa určite privlastnila.“
Nebol som si istý, či si zo mňa Darina náhodou nerobí srandu. Asi to vycítila, pretože položila svoju ruku na moju.
„Ty si ešte so žiadnou nespal?“
„A keď nie?“ zamrmlal som.
„Niečo by som s tým musela podniknúť,“ prehodila, ale výraz jej tváre dával najavo, že mi to neverí.
„Môže ti to byť na smiech, ale je to skutočnosť,“ rozhodol som sa pre úprimnosť.
„Alebo aj bola, ale ty si ju prešvihol.“
Vrátila šálku na stolík, zdvihla sa a vzápätí mi sedela rozkročmo na stehnách. Ruky mi položila okolo krku.
„Všetko sa dá dobehnúť Jarko.“
Pritisla pootvorené pery na moje ústa a akoby sa na nich popásla. Potom som pocítil jej jazyk. Bez problémov prenikol k môjmu a začal ho provokovať. Zdvihol som ruky a po jej chrbte sa vyšplhal k lopatkám. Ako sa mi tak zavrtela na kline, začalo mi byť tesno v slipoch. Mierne zaklonila hlavu a zahľadela sa mi do očí. V domnienke, že jej vadia moje ruky, spustil som ich dolu. Siahla po nich , zdvihla si ich k prsiam. Pocítil som ich zahrotenie a moje vzrušenie zase o niečo poskočilo. Darina sa znova venovala bozkávaniu a ja som jej popritom skúmal pevné prsia. Nemala podprsenku. Bradavky trčali oproti mne a priam sa mi ponúkali. Trel som ich prstami a ony rástli a tvrdli. Vzápätí som ich ochutnal jazykom. Darina mi zašla prstami do vlasov a klinom sa pohla až k hrboľu v mojom rozkroku.
„Možno je najvyšší čas, aby si ho vypustil z klietky,“ zašepkala si celá vzrušená do ucha. Odsunula sa k mojim kolenám a vzápätí som zacítil jej prsty na mojom zipse nohavíc. Uvoľnila mi nohavice, prenikla pod slipy a pomohla mi s vtákom von. Trčal mi pod bruchom nastražený ako útočná kopia. Zasmiala sa: „Skutočne si nadržaný.“
„Cítim sa ako načasovaný k výbuchu,“ utrúsil som a ďalej pritom miesil jej rozkošné prsia. Neskotočne som po nej túžil, ale nemal som odvahu niečo začať. Dovtípila sa. Postavila sa, zrolovala nohavičky, vyhrnula si sukňu a znova sa rozkročmo znížila. ľavou rukou sa pridŕžala môjho ramena, pravou uchopila vtáka a nasmerovala ho na svoju zlatú mušličku. Dotkol som sa vlhkým žaluďom roztvorených pyskov ohanbia, vtlačil sa až medzi poddajné závojníčky. Darina dosadla a môjho vtáka zomkla senzačne tesná pošva. Vášnivo som ju bozkával a šepkal: „To je nádhera, ako si skvelo rozpálená! Hlboká a mokrá. Normálne idem z toho zošalieť.“
„No už len,“ sykla. „So šialencom by som sa to bála robiť. Upokoj sa, toto je len začiatok.“
Trochu sa nadvihla a potom zase šikovne napichla. Postupne predlžovala sklz na napichnutom penise. V slabinách mi vrelo, vnucoval sa mi pocit, že už to dlho nevydržím. Prerušoval sa mi dych a srdce búšilo. Napadlo ju, že to na mňa ide a tak zrýchlila kĺzanie. Zovrel som jej ramená a prehla ma k nej krč. Striekal som do nej, akoby som kropil záhradu. Čo nezrozumiteľne zamrmlala a vzápätí akoby zvädla. Rozpálenú tvár položila na moje rameno, chvela sa a slastne postonávala. Došlo mi, že sa tiež urobila. Tisol som ju k sebe a nežne hladkal. Bol som jej vďačný, že ukončila moje panenstvo.
Náhle dvihla hlavu a v jej tvári sa objavil búrkový mrak.
„Čo si to urobil ty somár? Prečo si to do mňa napumpoval? Čo nevieš, že to môže mať následky?“
„Nehovorila si mi, že si mám dávať pozor.“
„No to dá rozum, keď nepoužiješ gumu. Keď z toho niečo bude... Za trest ma toho zbavíš jazykom, pekne si vylíž svoju smotanu,“ prikázala mi.
„Urobím to veľmi rád,“ nenamietal som.
„A daj si pekne záležať.“
Zdvihla sa, zovrela obe moje zápästia a ťahala ma k posteli. Dosadla, vyhrnula si sukňu a roztvorila báječné stehná. Pysky ohanbia aj pásik na mušličke boli postriekané od semena a svojimi šťavami. Kľakol som na kolená a sklonil hlavu. Vôňa jej rozparenej mušličky akoby vo mne vytlačila tú malátnosť, ktorá sa dostavila po vyvrcholení. Vybozkával som roztvorenú puklinu, prešiel ju zdola jazykom, objavil krásne zdurený klitoris. Darina ešte viac rozkročila nohy, aby som sa mohol hlbšie dostať do jej štrbiny. Čoskoro sa začalo jej telo mierne pošklbávať. Potom zaťala prsty do prikrývky a jej tela sa zmocnila krč. Nasal som hrášok klitorisu medzi prsty a jemne žužlal pokiaľ sa neupokojila. Ležala na chrbte, prsia sa jej zdvíhali a klesali podľa rozbúreného dychu, ale v tvári jej vládol spokojný úsmev.
„Neviem ako ti poďakovať,“ dostal som zo seba.
„Poďakoval mi tvoj jazyk. Ja by som sa mala ospravedlniť, že som takto po tebe vybehla. Samozrejme, že sa chránim. Asi ma naštvalo, že som sa musela za tebou tak ponáhľať. Podstatné je, že sa ti vrátilo sebavedomie. Bez neho si muž k ničomu. Kedy sa zase uvidíme?“
„Čo keby som u teba zostal do rána?“
„Nato zabudni Jarko. Neber si to osobne, ale poznám sa. Nevydržala by som veľa teba len tak ležať. Daj mi peknú pusu a padaj do svojho pelechu.“
Urobil som čo mi odporučila a v susednej izbe som vkĺzol pod prikrývku a zatvoril oči. Pod očnými viečkami sa mi premietal zostrihaný film z toho, čo prebiehalo vo vedľajšej izbe. Cítil som sa nesmierne šťastný. Robil som to s ňou a všetko nasvedčovalo tomu, že nie naposledy. Potom sa mi vybavil jej výrok o tej štyridsať pätke. Možno mala pravdu, taká skúsená žena by ma toho veľa mohla naučiť. čo mi bráni v tom, aby som ju navštívil a dal najavo, že beriem tú nočnú epizódu ako výzvu? Snažil som si predstaviť, akoby sa tvárila. Zaskočilo by ju to? Vyhovárala by sa? Jednoducho jej poviem, že každý zážitok máva svoje pokračovanie. Po tej súloži s Darinou som bol plný odvahy a postupne presvedčil sám seba, že zrelá žena ma jednoducho nemôže odmietnuť.

 
Utorok, streda a štvrtok utiekli ako voda. Vozil som pacientov na WC, röntgen, ultrazvuk a iné vyšetrenia. Pomáhal som sestrám, tam kde bolo treba. Alica a Viera so mnou flirtovali a ja som im odpovedal tak, aby im došlo, že už nie som k dispozícii. Darina mala opačnú službu. Keď som u nej večer po desiatej zaklopal, vyhovorila sa, že je po šichte strašne unavená. V rozpise u hlavnej sestry som zistil, že má rovnakú službu z piatku na sobotu a potom aj ďalšiu noc. Rozhodol som sa, že si zájdem na víkend domov, aby som si priviezol ešte pár vecí. Obvyklú štvrtkovú vizitu preložil primár na piatok a tak mi ráno vrchná prikázala, aby som bol po ruke upratovačke Jane. Bola to asi tridsaťročná červenovláska, dosť drobnej postavy, na prvý pohľad vyzerala, akoby ešte patrila do školskej lavice. Dala mi za úlohu utierať nočné stolíky, upratať na nich, to čo tam naukladali pacienti, umyť umývadlo, vymeniť obrus na stole a vyniesť odpadkový kôš. V izbe číslo štyri ležali štyria starší muži. Vypasený chlap pri okne zaťukal na náramkové hodinky a povedal:
„Idete dnes o dvadsať minút neskôr.“ Fučal pritom, akoby práve odniekiaľ dobehol.
Jana mechanicky prikývla, natiahla si gumové rukavice a ponorila handru do vedra s vodou. Obalila ňou metlu a začala stierať.
„Nie ste nejaká nahnevaná?“ nedal sa odradiť pacient jej mlčaním a visel očami na jej vysadenej zadnici, akoby čakal, že uvidí viac ako nohy.
Naraz sa ozval iný:
„Predstavte si pani Jana, že sa chcel staviť, že budete mať zase ružové nohavičky.“
Videl som jej do tváre. Bola červená ako paprika. Čakal som, kedy vybuchne. Pacient, ktorý to začal, prehlásil, že miluje ružové ženské prádlo. Jana sa náhle obrátila a zahlásila, aby prestal trepať, že nemá čas na plané reči. Jeho nezdravo vyzerajúca, opuchnutá tvár sa zamračila. Zavrčal, že by naňho nemala kričať. A že si má zobrať nohavice, keď nechce, aby jej čumeli pod sukňu. Vzpriamila sa, v očiach ja jej vlhko zalesklo, šmarila metlou a vyletela z izby. Všetko sa udialo tak rýchlo, že som nestihol zareagovať. Myslel som si, že Jana stojí niekde na chodbe a upokojuje sa, ale nevracala sa. Pri izbe hlavnej sestry sa už pripravovala vizita, bolo potrebné dokončiť umývanie izieb atak som sa chopil metly. Pacient, ktorý Janu nahneval sa snažil rozprávať vtipnú historku, ale nikto sa nesmial. Vypláchol som vedro, vyžmýkal handru a zamieril do miestnosti upratovačky. Celú jednu stranu zaberal s čistiacimi prostriedkami, páchla tam dezinfekcia. Jana sedela na nízkej stoličke s tvárou v dlaniach. Zdvihla ku mne zaslzené oči a zamrmlala, že musí ísť dorobiť osmičku. Povedal som:
už sa stalo, uložil vedro a metlu. Poďakovala a ospravedlnila sa za tú nepríjemnú reakciu, ale údajne ten pacient ju sústavne vytáča. Priznal som, že ma to zaskočilo. Zahlásila, že niektorí chorí sa domnievajú, že si môžu dovoliť všetko. Nedávno sa jej dokonca stalo, že jej nejaký dedo siahol pod sukňu. Iný zasa na ňu čumel a pod dekou masturboval.
„To hádam nie?“ zostal som opäť zaskočený.
„Ale áno, honil si ho. A keď som to povedala vrchnej sestre, aby s tým niečo urobila, odpovedala, aby som si nevymýšľala. Tu má pacient vždy pravdu,“ vzlykla.
„Niektorí chlapi si nedajú povedať ani vo vyššom veku. Ja viem, že im to tlačí na mozog, keď sú tu dlhšie, ale prečo si to mám odnášať práve ja?“
„Sľubujem, že nabudúce určite včas zakročím.“ Chcel som ju pohladiť po vlasoch, ale zachytila moju ruku.
„Si na mňa taký dobrý,“ zatykala mi.
Nevedel som, čo mám na to odpovedať. Náhle sa zdvihla, otočila kľúčom, ktorý bol zvnútra a prinútila sadnúť si na stoličku. Pokľakla pri mojich nohách, pobozkala ma na kútik úst a súčasne som pocítil jej ruku v mojom rozkroku. Rozopla biele sanitárske nohavice a zašmátrala prstami po slipoch. Nedokázal som ju odstrčiť. Bolo to nečakané, ale z jej strany bezprostredne spontánne. Keď vyslobodila vtáka zo zajatia v slipoch, premohla ma zvedavosť a ponechal som tomu voľný priebeh.
„Máš ho slušného,“ pochválila s iskriacimi očami, zhrnula predkožku polotvrdého dlháňa, ľahko pumpovala a druhou rukou masírovala vajcia.
„Milujem veľkých vtákov.“
Sklonila k nemu sčervenanú tvár, plazivým jazykom obišla vybehnutý žaluď, špičkou ďobla do otvorčeka na špici, potom ho nasala do úst. Lapajúc som sa nadýchol a podoprel chrbtom o regál. Pohltila viac ako polovicu vtáka, musela ho mať až v hrdle. Pohybovala hlavou a skvelo ho fajčila. Pohltilo ma teplo. Nahmatal som rukami obrysy jej hlavy, zaboril prsty do jej ohnivých vlasov a celkom sa tomu oddal. Čoskoro som cítil, že to prichádza. Zamrmlal som, že budem striekať, ale nereagovala. Vzopäl som sa a chrlil dávku do jej úst. Papala semeno a žmýkala ma do poslednej kvapky. Potom dosadla na päty.
„Urobila som ti dobre?“
„Že sa pýtaš. Čo keby som ti to oplatil?“
„Taký návrh sa neodmieta.“
Zdvihla sa, siahla pod zásteru a stiahla si ružové nohavičky. Položil som ruky na jej pás a pridržal prehnutú zásteru. Pozeral som na ryšavý kožuštek, pod ktorým sa roztvárali ružové pysky ohanbia.
„Máš krásnu p*čku.“
Premiestnil som ruky na vyšpúlený zadoček a už som bol znova vzrušený.
„Už tečie ako potôčik,“ oznámila mi, prehla sa klinom k mojej tvári. Vybozkával som pysky, prešiel jazykom odspodu nahor, potom špičkou zakmital na klitorise. Jana sa nádherne prehupla v panve. Asi chcela, aby som sa hneď zaoberal tým nabehnutým strapcom, ale ja som si to chcel vychutnať. Prelízol som sa medzi závojníčky a prenikol až toľko, koľko to išlo. Celá sa roztriasla, chytila sa mojich ramien. Konečne som sa vrátil ku klitorisu. Z úst sa jej vydral slastný ston. Opretá chrbtom o regál zoslabla v kolenách, musel som ju pridŕžať.
„S tebou si veľmi rada zatrtkám,“ zakňučala.
Zdvihol som ju, pritlačil sa k nej a blúdil znovuzrodeným chlapákom po jej roztrasenom podbruší.
Náhle však na chodbe zaznelo moje meno. Poznal som, že hlas patrí sestre Viere.
Nech si trhne nohou! pomyslel som si a žaluďom našiel roztvorené pysky ohanbia. Ibaže ten Vierin hlas bol pomerne blízko od nás.
„Do riti!“ odtiahol som sa od Jany. „Radšej pôjdem, než po mne vyhlási pátranie.“
Upravoval som sa a neušlo mi, že Jana spustila ruku do rozkroku, vtlačila si dva prsty do štrbiny a zatvorila oči.
„Sľubujem, že nájdem príležitosť, aby som ťa pekne vytrtkal.“
Odomkol som a vykĺzol von z miestnosti. Šuchtal som sa k izbe hlavnej sestry a mal zlosť na celý svet.
„Kde si bol?“ ozvalo sa za mnou.
„Na záchode.“
„Áno?“ zašklebila sa Viera a pozerala mi pod brucho, akoby mi naznačovala, že si dokáže predstaviť, čím som sa zaoberal.
„Potrebujem odviezť pána Adamca z deviatky na röntgen. Žiadanku má.“
„Zariadim to.“ Zbehol som invalidný vozík a zamieril do izby.

Domov som dorazil ešte za svetla. Matka ma dychtivo spovedala s cieľom zistiť čo najviac o mojom pohybe v meste. Z pochopiteľných dôvodov som zamlčal nočnú príhodu u jej kamarátky z mladosti, zážitky s Darinou a upratovačkou Janou. Netajila sa tým, že si nemôže zvyknúť na svoju samotu. Zaskočilo ma, že po tom týždni k nej cítim akýsi ostych a že sa vyhýbam akémukoľvek telesnému kontaktu, pretože ma jej pusa na uvítanie totálne rozhádzala. V sobotu povedala, že sme pozvaní k Mlynárovcom. Keď som si uvedomil, že majú dcéru Oľgu, ktorá dochádza do gymnázia v meste, mal som chuť to odmietnuť, ale potom som si povedal, že matka má aj tak málo možností k rozptýleniu. Oľgin otec bol jeden z tých zbohatlíkov, ktorí sú asi schopnejší než ostatní, ale prevažne majú ostré lakte a žalúdok, ktorý strávi aj nestráviteľné. Privítal matku a ja som mu nestál ani za pohľad. Rozumy, ktoré trúsil medzi hosťami ma absolútne nezaujímali. Tváril sa, akoby hádzal perly sviniam. Snažil som sa tancovať s matkou a vynahradiť jej týždeň, čo bola sama doma. Naočkovala ma, aby som vyzval Oľgu. Počúvol som ju. Oľga nemárnila čas a hneď po mne vybehla. Dozvedel som sa, že má v meste podnájom s vlastným vchodom a že tam prebýva od nedele večer do piatku popoludní, keď pre ňu príde otcov vodič. Vytkla mi, prečo som sa u nej ešte neobjavil. Aby som sa jej zbavil, prisľúbil som, že sa určite zastavím, len čo zvládnem začiatky v nemocnici. Očami som hľadal niekoho, na koho by som sa vyhovoril, ale Oľga ma schmatla za ruku a zatiahla do jednej z priľahlých miestností. Tam sa mi zavesila na krk a pošepkala, že by si priala preddavok. Predstieral som, že nechápem o čo ide. Zatvárila sa znepokojene a sama pritisla výstredne namaľované pery na moje ústa. Chcel som sa vymaniť, ale držala sa ako kliešť.
„Čo blázniš? Vtrhne sem tvoj foter a...“
„Nepovedal by ani mäkké F miláčik,“ prerušila ma. „Mám ho v hrsti. Urobil by, čo sa mi nebude páčiť a veľmi by to ľutoval.“ Zachichotala sa, akoby mala pod palcom polku sveta a vkĺzla mi rukou do rozkroku. Cez nohavice mi ohmatala vtáka.
„Zatiaľ nič moc, ale Olinka by s ním dokázala zázraky. Neveríš? Presvedčím ťa,“ dychčala ako v tranze.
Otvorili sa dvere a vošla moja matka. Odskočil som od Oľgy a spýtal som sa, čo potrebuje. Zarytým pohľadom si premerala Oľgu a povedala, že sa necíti dobre, aby sme išli domov. Oľga hneď navrhla, že zariadi, aby nás odviezol ich šofér, ale matka zahlásila, že prechádzka na čerstvom vzduchu jej urobí dobre. Súhlasil som a ponúkol jej rameno. Cestou sa ma matka značne neistým hlasom opýtala, ako som sa u Mlynárovcov bavil. Odpovedal som, že dobre, pokiaľ som tancoval s ňou. Priznala, že sa medzi tými pätolizačmi, čo sa predbiehajú v poklonkoch k pánovi domu, necítila vo svojej koži. Priznal som, že mi hovorí z duše. Kúsok od nášho domu padla otázka ohľadom Oľgy.
„Hádam si si s tým skazeným dievčaťom niečo nezačal? Hovorí sa, že si to rozdáva aj s vlastným tatkom.“
Upokojil som ju. Z matky akoby naraz spadla nervozita, hneď bola sranda a smiech. Než som išiel spať, dala mi sladkú pusu na čelo, ako to robievala, keď som bol malý chlapec.

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Keď sa žena sklame

Keď vám napíšem, čo všetko som musela prehltnúť, určite sa mi nebudete čudovať. Ak by som mala k dispozícii meč, určite by som ho prepichla. Ak by som mala pištoľ, už by ležal hore bradou. Tak veľká bola moja zlosť.
Ale začnem pekne od začiatku. Zobrali sme sa pred piatimi rokmi, predtým sme spolu iba tak chodili. Vďaka tomu, že obaja máme zazobaných rodičov, mohli sme si hneď kúpiť dom s veľkou garážou a aj primeraným pozemkom na užívanie, nie na robotu. Keď sa jeho rodičia ešte viac rozhodili s peniazmi, kúpili Tomášovi luxusné auto, naši sa samozrejme tiež nedali zahanbiť a kúpili jedno aj pre mňa. Tomáš je architekt, kreslí projekty domov a objednávky od zbohatlíkov, čo chcú mať niečo originálne ako ich susedia sa mu iba tak hrnú. Ja mám podstatne „skromnejšie“ zamestnanie, som realitná maklérka a stručne povedané predávam domy a byty, ktoré naši zákazníci buď nevedia alebo nechcú predať sami. Darí sa mi takými striedavými úspechmi, lebo je obrovská konkurencia na trhu a aj tí ľudia sú čoraz viac vychcaní a nikto vám exkluzivitu len tak nedá. Ale tak to už v tejto branži chodí.
V ten deň som skončila skôr, lebo sa mi podaril výhodný biznis na ktorý som bola hrdá a rozhodla som sa, že doma si nato pripijem. Kúpila som šampanské, urobila nejaké chlebíčky a kúpila zákusky z jednej výbornej cukrárne, odkiaľ Tomáš zákusky miluje.
Manželove auto stálo pred garážou, nezachádza dovnútra, pokiaľ chce ešte v ten deň niekam ísť. Napriek tomu bolo zamknuté. Otvorila som svojim kľúčom a pricvakla dvere. Nebol v obývačke, ani vo svojej pracovni. Žeby sa na poschodí prezliekal? Nezmieňoval sa o ničom, čo by ho k tomu nútilo. Už som chcela stlačiť kľučku, keď som zvnútra začula nejaké zvuky. Akoby tam niekto zrýchlene dýchal a postonával. Pichlo ma pri srdci. Chcela som rozraziť dvere, ale našťastie sa mi podarilo stlmiť zdvihnutý adrenalín. Nedalo mi to však a jemne som sa snažila stlačiť kľučku a pootvoriť dvere, veď už to bolo jedno, čo sa má stať, tak sa stane. Škárou som videla časť postele. Dva páry nôh. Jedny sa trepali. Hlavou mi prebehlo, že Tomáš požičal niekomu kľúč, ale zase v našej posteli !!!!
Strčila som do dverí a vzápätí som si bola istá, že je to on. On a nejaká blondínka. Boli v tom najlepšom, ona sa už krútila a ako priškrtená vydychovala. Stála som tam obarená ako taká piča a moju zlosť striedala lútosť.
„Ako si mi také niečo mohol urobiť?!“
Ten hajzel prirazil, zachrčal a kŕč v jeho tvári prezradil, že to do nej strieka. Blondínka sa mykala zatláčala mu prsty do zadku, ale niečo v jej tvári mi hovorilo, že je dobrá herečka. Vošla som do spálne.
„Tak takto ty usilovne pracuješ, hajzel špinavý?!“ precedila som medzi zuby.
Pootočil na mňa hlavu a do červenej farby akoby sa vmiesilo vápno.
„Je to celkom inak ako si myslíš miláčik,“ zamumlal hajzel, akoby som nemala svoje oči.
„Tú kurvu si môžeš nechať. Možno ti časom dôjde v tej drbnutej hlave, že je to obyčajná komediantka. Že iba hrá, aby si si myslel, aký si úchvatný milenec.“
„Miláčik...“ vychrapčal so strachom v rysoch tváre.
„Spolu sme skončili, ty hovädo.“
Obrátila som sa, opustila miestnosť, buchla za sebou dverami. Už na schodoch mi vyhŕkli slzy a prúdom mi tiekli po tvári. Ešte za mnou čosi volal, ale vo svojom rozpoložení som mu nerozumela. Buchla som aj vchodovými dverami, skoro po slepiačky som docupitala k autu, dosadla za volant a revala som na plnú hubu. Iba pomaly som sa upokojovala. Naštartovala som a vyšla smerom ku križovatke. Najskôr som si myslela, že pôjdem k našim, požiadam otca, aby zariadil prevoz mojich vecí, ale na ďalšej križovatke som zabočila na výpadovku z mesta. Niekde zastavím a premyslím si, čo urobím. Keď je človek v takomto stave, nemal by tak tlačiť na pílu, aspoň tak sa to hovorí.
Za tabuľou som dobehla mladíka s batôžkom na chrbte. Nezdvihol ruku, ale zastavila som mu, naklonila sa a cez otvorené okno na jeho strane som sa spýtala:
„Kam to máš namierené?“
„Na priehradu. Zmeškal som autobus.“
„Ak sa nebojíš, nasadni si, odveziem ťa,“ ponúkla som sa mu.
Pohľad do jeho tváre mi prezradil, že mu nemôže byť viac ako sedemnásť. Hodil si batôžtek na koberček, nasadol, pricvakol dvere a pozrel sa mi do tváre.
„Idete z pohrebu, pani?“
„No dá sa to tak nazvať. Kde si nechal frajerku?“
„So žiadnou nechodím.“
„Nemáš rád dievčatá?“
Sčervenal ako divý mak.
„Čo si o mne myslíte?“ ohradil sa.
„Nemyslela som to tak ako si to zjavne pochopil.“
Došlo mi, že ho považujem za homosexuála.
„Prepáč, ak som ťa urazila. Veľmi mi to dnes ešte nemyslí.“
„Tiež nemám bohvieakú náladu. Zahovoril som sa s kamošom. Ste veľmi milá, že ste mi zastavila. Dnes máloktorá žena, keď je sama v aute by niekoho zobrala do auta.“
„A čuduješ sa, keď sa takí hneď myslia, že sme veľmi ľahká korisť?“
„Ja by som takého hajzla hneď z fleku obesil,“ vyhŕkol.
„Sú to chorí jedinci, ktorí nie som schopní za normálnych okolností nadviazať vzťah. Prečo vlastne nemáš dievča? Si pekný, urastený, mladý muž, Určite si môžeš vyberať.“
„Nejako nato nemám čas,“ povedal vyhýbavo a tvrdohlavo sa zahľadel do čelného skla.
Začal ma celkom zaujímať.
„A čo máš dôležitejšieho na robote?“ opýtala som sa na rovinke za riekou. Už bolo vidieť zubaté okraje vysokého lesa.
„Otec zomrel, žijeme s matkou sami v starom domčeku. Stále je čo opravovať a na dohodnutie nejakej firmy peniaze nie sú.“
Pootočil sa ku mne, zahľadel sa mi na prsia.
„Matka mi hovorí, že mám na dievčatá čas. Až budem skúsenejší. Aby som si počkal na tú pravú,“ povedal a zase odvrátil hlavu.
„A kde získaš tie skúsenosti, to ti nepovedala?“
„Viete, ona...“ zahryzol si do pery. „Myslíte, že už rastú hríby?“ vysúkal zo seba akoby sa mu uľavilo.
Čo tak asi predo mnou tajíš? napadlo ma.
„Ak sa neponáhľaš, môžeme sa pozrieť,“ dodala som nahlas.
Vysoký les obklopil cestu z oboch strán. Minuli sme prvú odbočku, stálo tam auto.
„Zdá sa, že nie sme sami, koho napadlo urobiť prieskum,“ prehodila som, aby reč nestála. Jednou rukou som držala volant, druhou mu hrabla do hustých vlasov, nechala skĺznuť prsty na jeho silný krk. Úkosom som pozorovala jeho reakcie. Do tváre mu vstúpil ľahký rumenec, pootvoril ústa. Pohrala som sa s ďalšími vlasmi na zátylku. Evidentne to pôsobilo. Nepokojne si poposadol , letmo a placho na mňa hodil pohľadom.
„Prečo to robíte?“ povedal zajakavým hlasom.
„Máš pekné vlasy.“ Zašla som prstami pod tričko, nechtami označkovala jeho pokožku.
„Čo tak tu?“ ukázal doľava k inej odbočke do lesa, ktorú asi po tridsiatich metroch prehradzovala železná závora, natretá červenou farbou. Mrkla som do spätného zrkadla a spomalila. Prudkým rajdom som tam zamierila. Vypla som motor. Keď chcel hneď vystúpiť, pridržala som ho za lakeť.
„Počkaj, trochu si vylepším fasádu.“
„Do lesa?“ potriasol hlavou. „Matka sa maľuje, iba ak ideme niekde na zábavu. Zotriem vám tie tmavé kvavky na tvári.“
Naklonil sa ku mne, vzápätí som cítila jeho prst.
„Chcelo by to navlhčiť.“
„Vezmi si slinu z mojej pusy.“
Trochu zaváhal, ale potom mi ukazovák vsunul medzi pery. Olizla som ho. Tvár sa mu ešte viac sčervenala. Prst, ktorým mi stieral stopy po očnej linke, sa mu dosť triasol.
„Dobre,“ stiahol ruku k telu.
Mrkla som do zrkadla nad čelným sklom.
„Tak ideme?“ otvorila som dvere. Keď vystúpil aj on, diaľkovým ovládačom som auto zamkla. Dobehla som ho medzi stromami.
„Matka s tebou chodí na zábavu?“
„Chodíme spolu všade,“ zamrmlal.
„Asi si vo všetko rozumiete...“ nahodila som návnadu.
Z mladších rokov som si nepamätala, že by nejaký chalan, ktorého som poznala, bol závislý takto na matke. Zastavil sa a zalovil v mojej tvári.
„Myslíte, že je to zlé?“
„Naopak. Takýto vzťah by mala mať každá matka so svojim synom. Tiež som si robila plány, ale zišlo z nich,“ povedala som posmutne.
„Nemáte ani jedno dieťa?“
„Ani nebudem mať. Aj keby som mohla, tak s mojim mužom to nebude.“
Zaťala som zuby, aby som sa nerozplakala.
„Niečo vám urobil.“ Nebola to otázka, ale konštatovanie. „Tak preto tie slzy.“
„Pristihla som ho v posteli s inou,“ zamumlala som, ovinula ruky okolo jeho krku, položila mu tvár na rameno.
„Toto vám urobil?“ Pohladkal ma po vlasoch. „Prebolí to. Matka hovorí, že ak už človek utŕži nejakú ranu, čas to všetko zahojí.“
„Asi má pravdu.“ Zdvihla som hlavu. „Vďaka za povzbudenie.“ Pobozkala som ho na kútik úst.
„Tak aby sme sa poobzerali po tých hríboch,“ pripomenula som sa mu.
Prikývol. Išli sme pozdĺž húštiny. Našla som niekoľko čerstvých hríbikov, ktorým hlavičky vykúkali z machu. Jemu sa podarilo nájsť hniezdo väčších kúskov. Museli sme riešiť kam tie hríby dáme.
„Dám si dole zvršok,“ rozhodol sa.
Než som stačila niečo namietnuť, pretiahol si oblečenie cez hlavu. Mal pevnú hruď, vypracované svaly na ramenách, zrejme pravidelne posilňoval. To je dnes u mladých chalanov v móde. Keď sme pokračovali v ceste, stále sme niečo nachádzali. Už sme sa chystali vrátiť k autu, keď ma uchopil za ruku. Vzápätí som aj ja začula odniekiaľ z mladých smrčkov nejaké kňučanie a vzdychanie. Prešmykli sme sa medzi pichľavými vetvami. Klesol na kolená, pootočil hlavu, prstom na ústach mi naznačil, aby som bola ticho. Podrepla som vedľa neho. Na lúčke pred nami sa milovala nejaká dvojica. Muž ležal na chrbte, žena kľačala opretá lakťami o jeho ramená a uskutočňovala rytmické mačkovité pohyby. Videli sme ich z boku. On mohol mať tak štyridsať, ona nemohla byť staršia ako chlapec, ktorý kľačal po mojom boku. Sledoval ich počínanie s veľkým zaujatím, ale nepripadalo mi, že by ho to nejako zaskočilo. Myšlienka, ktorá ma napadla, keď hovoril o svojej chápavej matke, sa mi znova pripomenula.
Pohyby dievčaťa, ako sa potrhali, jej dych stále viac prechádzal v sipot premiešaný slastnými stonmi. Muž ju podoprel dlaňami na bokoch, pokrčil nohy, akoby jej chcel poskytnúť oporu, ak by sa zaklonila. Z chlapcovej tváre sršalo rastúce vzrušenie, hrýzol si spodnú peru. Nahmatala som jeho lakeť, vystúpila rukou k jeho ramenu. Pootočil ku mne rozohnené oči, ale vzápätí ich znova prilipol k súložiacej dvojici. Priklonila som ústa k jeho hlave.
„Nemali by sme ich rušiť.“
Prikývol, ale ďalej civel ako socha. Z dievkiných úst sa vydral jasavý výkrik. V záklone naľahla na mužove kolená. V tej chvíli sa vzopol. Bolo mi jasné, že do nej strieka svoje semeno. Dievčina sa metala vo vlastnom kŕči a ako by omdlela. Zdvihol ju ako pierko a položil vedľa seba na mach. Bozkával ju od končekov vlasov cez rozdýchané pery, prsia, bruško, až zaboril hlavu do jej rozkroku- Po chvíli sa zdvihli a obliekli sa. On uchopil košík s hríbmi a odchádzali.
Našla som chlapcov ušný lalôčik a perami ho požužlala. Potom som skĺzla ústami po jeho ramene. Cítila som napätie v jeho tele.
„Ty si im závidel?“

Pokračovanie 2.časti príbehu