Ako dvojičky

Sme veľmi pekné už na prvý pohľad, ale zároveň aj na nerozoznanie, ako dvojičky, aj keď Renáta je o celý rok staršia, a ja sa volám Sára a som o trochu teplokrvnejšia ako ona. A samozrejme tento náš výzor využívame ako sa dá. Už od materskej škôlky. Sme tmavšie ryšavky, samozrejme pravé, žiadna farba na vlasy a kto samozrejme chce, zistí to aj tam dolu, kde si vždy niečo po úprave necháme.
Obe sme na chlp rovnaké, 175 centimetrov, žiadne Eiffelovky, ani baby na basketbal, zato hore nám matka príroda uštedrila 85, v strede 60 a v bokoch len o desať viac, nakoľko máme pekne guľaté zadočky, pevné ako medicinbalová lopta a naše dlhé stehná si nikto nepopletie s lýtkami.
Ale inak si nás dokonale mýlia. Ku všetkému sme obe po predkoch zdedili trochu sadomasochistické sklony, máme to rada na ostro a páči sa nám keď chlap tiež jačí, takže nám na žúrkach začali hovoriť Žiletky. Už ako tínedžerky sme snívali o tom, ako si budeme vymieňať manželov, až nás život vytrestá prostitúciou s jedným chlapom, a vymysleli sme takú hru, že sa jednoducho vyzlečieme a chlapi budú musieť hádať, ktorá je ktorá, inak im v saune narežeme zadky brezovými metličkami. Niekomu sa to páči, inému nie, ale čo sa dá robiť keď sa na nás lepia ako muchy na med.
Samozrejme, že to máloktorý uhádne a tak je o zábavu postarané. A keď sa to náhodou aj niekomu podarí, aj tak povieme nie a je po paráde. Oni sú totižto chlapi ako slepí; pár nepatrných rozdielov by to predsa len bolo. Obidve si rozkošne holíme šušku, aby nad milostnými pyskami vyčnieval Venušin pahorok ako hlavička a pritom bolo dobre vidieť ako urastené lambia maiora i minora, pretože nám večne provokatívne vykukujú cez tie prvé. Ibaže ja som tam dolu trochu urastenejšia ako Renáta a ona má zase trochu väčšie bradavky, ale tí natvrdnutí čuráci vidia väčšinou iba seba a všetci ho tam chcú rýchlo napchať, akoby v tých ich gymnastických pohyboch spočívalo najväčšie ženské potešenie. Našťastie nám rodičia zanechali pekný dom a tak ich najprv naženieme do sauny, aby sme nekupovali mačku vo vreci, ukážeme im plácačky a metličky, ako sa s tým zachádza, aby to rozkošne bolelo, ale nezanechalo stopy. A tvrdosť tých ich nástrojov potom väčšinou vyskúšame zubami, čo sa niektorým celkom páči a s tým potom hráme ďalej našu dievčenskú hru.
Ibaže pred týždňom sa naplnilo to porekadlo, padla kosa na kameň a Rena sa do jedného z tých chlapíkov zahľadela. Ani sa jej nečudujem, postavu mal veľmi peknú a čuráka tiež riadne vyspelého. Bol to náš typ. Mal to rád divoko horúce s patričnou dávkou rozkoše z milostnej bolesti, ktorú vedel dávať aj dostávať ako málokto. K tomu mal predkožku tlstú ako poštár tašku a drsnú ako krokodília koža. Renáta sa s ním hneď na druhý deň niekam vytratila, ale na tretí deň prišla zase domov s poriadnym monoklom po okom a chudobnejšia o pár vytrhnutých vlasov.
„Deti, neprehnali ste to tak trochu?“ hovorím. „Toto sa predsa nerobí. Vyzeráš ako akvarel. Čo si mu urobila?“
Vyšlo najavo, že sa Renáta neovládla a zahryzla sa do tej predkožky rovno so žaluďom, keď už sa inak nechcel vzrušiť. On ju síce doriadil, ale jej to bolo jedno, ibaže ju taktiež vyhnal, čo bola pravá príčina bolesti, lebo ona ho skutočne milovala.
Renátu mám rada odmalička, a tak som sa rozhodla ju dať dokopy.
„Podaj mi tie jeho kľúča a nekrič mi tu!“ krotila som ju. „Prišla rada na mňa.“
Hneď to pochopila a ja som sa vydala za pohryznutým hrdinom, aby som ho presvedčila o svojej, rozumej Renátinej láske. Našťastie sa náš borec trochu upokojil. Išla som nato nežne, bola som ako z mesačných lúčov, páperia a medu a povedala som mu, že čo pusinka rozboľavela, to zasa pusinka napraví. Začala som ho žužlať a lízať ako náruživá fena. Hrdina sa mu rýchlo postavil, ale pán mal reči, že to stále bolí, a tak som sa napila teplého mlieka, trochu si ho nechala v puse a urobila som mu kúpeľ. To už mal obe ruky skoro po lakeť v mojej rozpálenej šuške a chcel, aby som mu to isté robila s medom. Keď sa vypilo šampanské, vytrhol mi penis z pusy a vrazil tam, kde mi božský tesár nechal dieru. Keď sme skončili, bol opäť ako rybička a ponúkol mi, chudák, rovno ponuku do manželstva.
„Musím sa opýtať Renáty,“ povedala som mu nato a vrátila sa opäť domov. Nebola som si istá ako Renátka zareaguje, ale postavila sa k tomu veľmi triezvo.
„Je tvoj,“ skonštatovala sucho, „budete mať svadbu“.
Renáte som samou vďačnosťou vylízala šušku do poriadneho orgazmu.
„Ale mám ešte jednu podmienku,“ pohrozila mi so široko roztiahnutými stehnami, „na každé výročie mi ho požičiaš. Je to fajn chlap!“
„Platí,“ zaviazala som sa.
Dnes som šťastne vydatá, ale svoj záväzok si voči najlepšej kamoške plním.