Sedemnástka

V dnešnej dobe sa to zdá až neuveriteľné, ale ja som prišla o svoju poctivosť v sedemnástich aj keď je to len pár rokov dozadu. Nechcem byť prehnane sebavedomá, ale veľa chlapcov mi povedalo, že som neskutočne pekná a moje črty tváre sú tak jedinečné, že veľmi dlho si udržím status mladého dievčatka. Chlapci sa v  Starom meste pri barových pultoch predbiehali, kto ma dostane a začneme spolu chodiť. Ja som však hrala na dve strany. Bola som neskúsená mladá pipka, ktorá sa chcela zabávať, tancovať a piť a keď malo prísť na lámanie chleba, tak som dostala strach a zdrhla z klubu. Čím dlhšie som to robila, tým moje akcie na diskotékovej burze stúpali. Moja druhá tvár bola už menej lichotivá. Napriek môjmu správaniu a la ICE QUEEN, sa o mňa zaujímala skupinka zbohatlíkov, ktorí si uvedomovali, že moja  cena prejavenia záujmu o komunikáciu s nimi, a z nej vyplývajúce benefity do budúcnosti ,je veľmi vysoká. Kvôli tomuto daru som nemala veľmi veľa kamarátok, lebo všetkým som odháňala chlapov a z kuloárnych informácií som sa dozvedela, že ma prezývajú Metla. Nakoniec som však podľahla elegánovi z umeleckej branže, ktorý mi sľuboval 100% úspech na filmovom castingu. Áno, dovolím si vaše uvažovanie  predbehnúť – bola som až taká naivná a hlúpa. Ale za všetko môže moja zamilovanosť na prvý pohľad do toho charizmatického hajzlíka. Uspokojuje ma ale skutočnosť, že to nebola ONE NIGHT STAND, ale prežila som s ním pár pekných týždňov a nadobudla som pri ňom aj iný pohľad na mužov, aký som mala predtým. Ak vystrihnem moje herecké výkony v nočnom živote, tak v tom všednom som vnímala muža z dvoch polôh - mentorskej, kde ako príklad môžem uviesť svojho otca, ktorý mi bol vzorom, alebo prihlúplej, ktorú reprezentovali moji spolužiaci. Po romániku s umelcom som si začala ostrejšie uvedomovať, že na svete existujú muži, ktorí stoja za hriech nielen čo sa týka sexu, ale aj svojím spoločenským postavením a vplyvom. Pravdupovediac, začala som pánov tvorstva s chuťou a zanietením študovať. Neskutočne ma bavilo, škatuľkovať si ich do rôznych skupín. Rozdeľovala som ich na mužov, s ktorými stojí zato stýkať sa, pretože majú rôzne šance a možnosti, ktoré by som časom mohla využívať aj ja... A na zbytočné a nerozhodné tvory so sklonmi k podriadenosti, čo sa nežným pohlavím nechajú vláčiť životom a nemajú vlastný názor. Všímala som si mužskú smiešnosť, trápnosť, ale aj vážnosť a dôstojnosť. Niekedy som si pripadala ako v nejakom panoptiku. „Začínaš byť pekná sviňa Barborka...“ smiala som sa nad sebou. Moja sedemnásť ročná dušička plesala radosťou, že tak často a bez väčšej námahy mávam navrch nad silnejším pohlavím. Len málo samcov a samčekov točiacich sa okolo mňa vzbudzovalo môj rešpekt. S jedným z nich som sa náhodne stretla v podniku pod Michalskou. Viem, že bol firmou lokálu a stredobodom pozornosti miestnych zlatokopiek, ale moja detská tvárička ho očarila a požiadal ma, aby sme strávili večer spoločne pri jednom stole. Bol to vysoký tmavovlasý chalan s pohľadom neohrozeného lovca, s neobyčajným talentom k hudbe, syn bohatých rodičov, aspoň tak ho titulovali zlé miestne jazyky a toto všetko mi neskutočne imponovalo. „Žeby som bola stvorená na lásku s umelcami?“ položila som si sama sebe rečnícku otázku. Zatiaľ čo ja som chodila na gymnázium, Erik bol už študentom VŠMU. Nebol však tlačenkou svojich rodičov. Bol nadaný a nemusel sa veľa učiť. Vo všetkých oboroch patril k najlepším a najproduktívnejším. Išlo mu to samé od seba. Skúšky absolvoval s  úsmevom svetového borca a sršal humorom, keď ostatní potili krv. Toto všetko som sa dozvedela z našej plodnej komunikácie počas večera. Hovoril viac ako ja. Niežeby som sa nemala čím pochváliť, ale nenachádzala som pri ňom dostatočnú slovnú zásobu. Učarilo mi jeho sebavedomé vystupovanie. Pochopiteľne, že som nebola sama, ktorá  sa o Erika zaujímala. Nápadníčok mal celý roj, ale cítila som, že ja som favoritkou jeho srdca. Keď sme spolu sedeli, pozoroval ma s prižmúrenými očami a jeho nosné nozdry sa žiadostivo rozťahovali. Keď sme odchádzali z podniku, odprevadil ma taxíkom až k domu. Vystúpil spoločne so mnou z auta, aby ma objal a do ucha zašepkal:

"Musím ti niečo dôležité povedať  bez ohľadu nato ako to zoberieš. Máš v sebe niečo, čo ma neskutočne rajcuje a pozri sa na môj klin. Mám ho v tvojej prítomnosti v nohaviciach pekne tvrdý. Čo s tým vieme urobiť?"

Zostala som poriadne zaskočená, ale zároveň šťastná, že tak rýchlo o mňa prejavil záujem. V danom momente som sa zmohla len na jednu vetu:

"Mala by som byť sama doma. Naši odišli ešte včera na chalupu a vrátia sa až zajtra."

Viac mu nebolo treba hovoriť a nechal sa v rýchlosti pozvať ku mne domov. Opatrne som odomkla dvere a skontrolovala či je byt voľný. Naši boli preč a tak sme sa mohli venovať jeden druhému. Bez zbytočného plytvania časom sme sa pustili do milovania. Jeho bozky s virtuozitou jazyka podpaľovali moje vzrušenie ako stoh suchej slamy. Okamžite som začala vlhnúť v rozkroku a moja pošva sa v zášklboch sťahovala. Musel byť veľmi nadržaný a jeho túžba byť vo mne čím skôr, bola obrovská. Keď do mňa vnikal jeho pružný a tvrdý symbol mužskej pýchy, stúpala moja sexuálna horúčka takou rýchlosťou, že som mala strach, aby som nevzbĺkla. Erik t*tkal nežne a celý sa oddával mojej ženskosti. Jeho rozširujúci sa žaluď si razil cestičku mojou natešenou mušličkou a pripomínal ľadoborec. V krátkosti povedané, milovala som ho celým svojim telom, celou mojou ženskosťou a vnútorným JA, jednoducho chcela som mu patriť až do konca života.

Túto idylickú predstavu však jedného dňa narušila nečakaná a o to bolestivejšia sprcha. Erik ma pozval k nim domov. Jeho rodičia odcestovali do zahraničia na poznávací výlet a tak sme mali na milovanie nielen dostatok času, ale aj celý dom so všetkým servisom, ktorý poskytoval. V dome bol krytý bazén, suchá aj infra sauna. Za domom priestor na grilovanie, všetko sme si mohli užívať. Pustil z profesionálneho audiosystému  skvelú hudbu a vyzval ma do tanca. Tlačila som sa na neho celým svojim telom a zreteľne cítila ako mu v nohaviciach ožíva jeho krásny vták. Trela som podbrušok o jeho vydutý rázporok. Podráždený klitoris vyžadoval stále prudšie a rýchlejšie trenie. Erik to vycítil a zašiel mi rukou pod sukňu. Šikovne prekonal gumu nohavičiek a dvomi prstami zahájil vyslovene frenetické honenie povrchu mojej mušličky. Impulzy rozkoše putovali až do môjho mozgu. Prehla som sa k jeho ruke a zaklonila hlavu. Už som ďalej nedokázala  zadržať hlasité vzdychy a rukou som pevne, cez nohavice, zovrela jeho krvou naliaty a vzrušený úd. Dotancoval so mnou až do svojej izby, kde ma pomaly položil na posteľ. Vyzliekal ma cieľavedome, so šibalským úsmevom na tvári. Pritom neprestával ručne vzrušovať moje pohlavie. Dalo mu veľa práce stiahnuť mi nohavičky, pretože som hnaná veľkou slasťou stále prirážala na jeho dráždivé prsty. Nakoniec sa sám zbavil nohavíc a nedočkavo ma zakryl telom. Dýchal prerušovane a s námahou. Rukou som našla jeho úd a zaviedla som si ho medzi pysky ohanbia. Chvíľku som si ich trela jeho žaluďom. Hučal slasťou ako transformátor a náhle sa rázne vopchal až na dno mojej útulnej komôrky. Zatiaľ sa nehýbal, iba napínal a povoľoval svalstvo slasti plného a víťazného dobyvateľa. Polovičky jeho zadku sa mu chveli ako riť závodného koňa tesne pred štartom. Konečne  vyrazil a rozbehol kopulačné pohyby. Najskôr boli vláčne a dlhé. Asi po dvadsiatich prirážaniach som sa hlasno urobila a prudkými sťahmi pošvy dala najavo silu svojej rozkoše. Erik švihol do koní a rozt*tkal sa naplno. Napĺňala som sa sladkou bolesťou a zahryzávala sa do jeho ramena. Túžobne som čakala na jeho výron lásky. Krč na jeho lícnych svaloch oznamoval, že už sa skoro dočkám. Zámerne menil spôsob pohybov... Chvíľku krútil svojim vtákom, akoby niečo miesil a hneď ma zase útočne napichoval, so zámerom dostať sa do najtajnejších hlbín mojej mušličky. Naraz zaklonil hlavu a prehol sa v chrbtici. Z jeho pootvorených pier sa ozval naliehavý povzdych. Nachvíľu ztuhol a potom kŕčovito vytrhol úd z môjho vydráždeného tela. Upadol do nepravidelného chvenia a hlasným ťahavým nariekaním mi dávkoval semeno na brucho. Jeho prežívanie orgazmu ma tak vzrušilo, že som sa v závere jeho zášklbov tiež urobila. Jeho paže na ktorých podopieral svoje napnuté telo náhle povolili a on sa s výdychom úľavy zvalil na moje prsia.

V tej chvíli sa ozval zvonček. Obaja sme sa viditeľne zľakli a vytreštili oči. Erik dvihol hlavu a zahľadel sa smerom ku dverám, akoby očakával, že niekto vojde.

"Vaši?" zašepkala som so stiahnutým hrdlom.

Erik chvíľku premýšľal a potom sebaisto pokrútil hlavou.

"Vylúčené... Tí sú tam, kde majú byť."

"Tak kto?"

Zvonček sa ozval po druhý krát a naliehavo. Erik očividne zbledol a prehodil si cez nahé telo župan.

"Neviem..."

Opatrne sa vytratil do predsiene. Vzápätí som začula rozčúlený ženský hlas. Než som stačila vyskočiť z postele a niečo si hodiť na seba, stála vo dverách asi dvadsať ročná čiernovláska v elegantnom a určite nie lacnom kostýmčeku s nahnevaným úškľabkom na tvári. Za ňou sa krčil Erik a gestami mi dával najavo, že nevie čo sa deje...

"Kto je tá k*rva?" zakrákala ostro čiernovláska.

"Prestaň prosím Ťa Miriam" ozval sa očividne vystrašený Erik.

"Ty mlč! Ja si teraz pohovorím najprv s ňou..." prehlásila bojovne Miriam a krokom rozbesnenej dravej šelmy prišla k posteli. Ovládol ma hnev a chcela som sa postaviť, ale ona do mňa strčila a ja som znova padla na posteľ.

"Barbora všetko ti vysvetlím, ale teraz prosím Ťa odíď" polohlasne povedal Erik so zastreným hlasom. Miriam sa na neho zúrivo obrátila.

"To by sa ti páčilo zbabelec... Nikam nepôjde! Najprv ju trochu poučím o mojich právach... Nabudúce si dá už bacha..."

"Len žiadne násilne, Mirka... Prosím." lamentoval Erik a zložil si hlavu do dlaní.

"S tebou si to vybavím neskôr zlatko... Takto ma miluješ? To ti nedarujem..."

To mi napumpovalo adrenalín do mozgu a vyskočila som z postele. Aj keď som sa nikdy s nikým nebila, napriek tomu som zaujala perfektnú bojovú pozíciu. Moja sokyňa odhodila kabelku a bleskovým pohybom ma zdrapla za vlasy. Hlavu sa mi snažila stiahnuť k zemi. Našťastie sa mi v poslednej chvíli podarilo vymrštiť ruku hore a zachytiť medzi prsty jej naondulované vlasy. Bolestivo zakňučala a trochu povolila zovretie mojich vlasov. Náhle to bolo vyrovnané. Akýsi živočíšny inštinkt mi  prikazoval rýchlo zničiť tú cudziu samicu a odohnať  ju od svojho samca. Bola to zvláštna bitka. Ja nahá a moja súperka oblečená. Ťahali sme sa za vlasy po celej izbe. Snažila som sa ju voľnou rukou drapnúť do tváre, ale tá suka sa včas uhla. Cítila som, ako mi postupne dochádzajú sily. Zrazu som sa ocitla na zemi. Moja sokyňa sedela na mojom tele a so zúrivým hrdelným chrčaním ma fackovala ako zmyslov zbavená. Pomaly som strácala vedomie... Náhle prestala a zdvihla sa na nohy. Zahliadla som jej pokrivenú tvár a pokrčený účes. Dala si ruky v bok a zasipela:

"A teraz zmizni k*rva... A nikdy sa tu už neukazuj!"

Pomaly som sa zdvíhala zo zeme a zachytila pohľad v pozadí stojaceho Erika. Mal sklonenú hlavu a celý sa triasol. Áno, prehrala som tento pohlavný zápas... Moju prvú bitku o muža! Až neskôr som si uvedomila, že za to nestál a nebol ani mužom. Z môjho vysnívaného milenca sa stal obyčajný chudák.

Barbora

Oplodňovač

Bolo pekné ráno a ja som dorazil do svojej kancelárie plus mínus okolo ôsmej hodiny, tak ako to robím každý pracovný deň. Asistentka mi pripravila kávu a prebrali sme pár slov o blížiacom sa víkende a aké máme plány v rámci relaxu na konci týždňa. Mal som pohodovú náladu a vedel som, že práca mi pôjde celý deň od ruky. Keď som si konečne sadol k počítaču, pozrel som si aj osobný profil na Facebooku. Našiel som si tam jednu žiadosť o priateľstvo. Priznám sa, zo začiatku mi ten profil nič nehovoril, ale keď som sa detailnejšie oboznámil z jeho verejnými informáciami, bolo mi jasné, kto by sa chcel so mnou takto priateliť. Bola to stará známa spolužiačka ešte zo strednej školy. Podľa mojich informácií spred niekoľkých rokov som vedel, že tak isto býva v rovnakom meste ako ja, ale nejako sme sa prestali stýkať, asi aj pre každého nadmernú zaneprázdnenosť. Potvrdil som virtuálne priateľstvo a ďalej som sa s tým nezaoberal. Na 8.30 som mal dohodnuté dôležité obchodné rokovanie a mysľou som bol hlavne v jeho intenciách. Vždy som si zakladal na perfektnej príprave a koncentrácii. To mi prinášalo pracovné úspechy. A nebolo to inak ani v tomto prípade. Po úspešnom obchodnom jednaní som sa zo zvedavosti znovu pozrel na FB a to už som si našiel správu s obsahom, že Tereza ma pozdravuje a virtuálne mi zamávala. Konverzácia sa teda mohla začať. Na moje prekvapenie však konverzácia mala veľmi rýchly spád, lebo tá baba mi po pár vetách navrhla osobné stretnutie. Niežeby som ju nechcel vidieť, po tak dlhom čase, ale pripadalo mi to veľmi unáhlené a cítil som, že niečo  za tým asi bude. Mali sme sa stretnúť večer po práci. Chcel som ju pozvať niekde von na večeru, ale naliehala, že by uvítala niečo viac súkromné. Do hotela som ju nechcel ťahať, aby to nevyznelo veľmi blbo, avšak ona ma predbehla a sama navrhla, že ak by mi to nevadilo, rada by ma navštívila v mojom súkromí  a nech jej dám adresu. Zostal som v miernom šoku, čo samozrejme virtuálne na mne nemohla spozorovať, ale nakoniec som pristúpil na túto alternatívu. Každý normálny muž by si pod touto ponukou hneď predstavoval noc plnú vášne. Ja však nie, aj keď normálny samozrejme som. Teda ja áno, ale Tereza podľa môjho názoru určite nie. Takto som to prvotne vyhodnotil. Od prvého momentu, keď sme sa spoznali na strednej škole som ju miloval. No postupne ako som v priebehu školských čias prechádzal pubertou, začínal som zisťovať, že Terka je niečím iná ako ostatné dievčatá. Neskôr som už začal hocičo chápať a vnímať. Vyvrcholilo to tým, že som si  uvedomil jednu veľmi podstatnú vec. Tereza  zostane pre mňa aj naďalej skvelá kamarátka  a nič viac. Ale, aby som to vysvetlil. Jedna vec nás skutočne spájala. Ja som túžil po dievčatách a Tereza takisto. A vôbec sa tým netajila. Po maturite sa naše cesty rozdelili. Išiel som na vojnu, oženil som sa, rozviedol, znovu som sa oženil a zase rozviedol. Ubehlo viac ako dvadsať rokov a na Terezu som skoro zabudol a teraz  si ma našla. V podstate musím uznať , tie sociálne siete sú predsa len na niečo dobré. Bol som z toho dosť nervózny a nedočkavo som ju očakával.

Prišla trochu neskôr, veď ako správna žena a okrem iného na dobré sa vždy dlho čaká. Stála vo dverách. Usmievala sa tým svojím plachým úsmevom a ja som zisťoval, že sa v podstate ani nezmenila. Možno len vyzrela ako víno, ale samozrejme do krásy. Skoro som na chvíľu zabudol v akom sme zostali vzťahu a pocítil aj vzrušenie. Pozval som ju ďalej, objednal donáškou sushi, otvoril fľašku archívneho vína a prvú hodinu sme len tak trepali o všetkom možnom a miestami aj nemožnom. Veď bolo o čom. Tie roky, čo sme sa nevideli. Počas dlhotrvajúcej debaty som pomaly na Tereze spoznával, že sa niečím trápi. V uvoľnenej debate som jej navrhol, aby sa mi zdôverila, že možno jej budem vedieť pomôcť.

Zo začiatku vyslovene uhýbala. Musel som z nej páčiť každé slovo. Celá bola akosi v rozpakoch.

„ Borisko, je mi to strašne trápne, ale nevedela som na koho sa mám obrátiť. Ak mi teda môžeš pomôcť...“

„Aha...“  utrúsil som chladne.

Náhle som pocítil veľké sklamanie. Pravdou je, že v poslednej dobe sa mi začalo celkom dobre dariť. A naraz, akoby sa vrece roztrhlo s ľuďmi, ktorí nutne potrebujú moju „pomoc“.

„Nie Borko, ty si mi zle rozumel. Ja nepotrebujem tvoje peniaze!“ povedala so zvýšeným hlasom.

Prekvapilo ma to. Vždy ma zarážala jej chladná rozvaha a pokoj. Teraz bola viditeľne nervózna.

„Ty vieš, ako som na tom vo svojom súkromnom živote... „

Sama si naliala vína. Všimol som si, ako sa jej trasú prsty. Dlhé štíhle prsty. Ani neviem, kde sa vo mne vzala tá myšlienka. Naraz som si predstavil, ako tými prstami honí môj penis. A ten môj junáčisko v nohaviciach sa hneď prebudil k životu. To bolo asi tým, že som dlho nemal ženu. Pri mojich pracovných povinnostiach nato jednoducho nebol čas.

„Aj keď sú to už roky, viem čo bolo v tvojom súkromnom živote iné... ale nechápem akú pomoc odo mňa očakávaš?“

„Žijem s jednou priateľkou, už je tomu pekných pár rokov, ako... ja viem, asi to bude znieť smiešne... ale ako manželia. To sa ťažko chápe, ale celkom nám to spolu klape. Som šťastná. Nič mi nechýba, chápeš to? Iba...“

„Iba čo?“

Upila si z vína a zasmiala sa. Buď začínala byť opitá alebo hysterická.

„No naraz sa vo mne začína prejavovať materinský pud. Je to silné, neovládateľné, silnejšie ako ja. Vieš, s Helenou mi to celkom dobre klape. Ale čo keď odíde? Čo keď sa niečo stane? Roky bežia a ja starnem. A bojím sa.“

„Čoho? Čoho sa bojíš?“

„Samoty. Vidím spokojné rodiny s deťmi a naraz sa cítim o niečo ukrátená, prázdna, zbytočná... Boris, ja jednoducho chcem dieťa rozumieš?“

„Áno, čoby nie... ale ako ti mám v tom pomôcť?“

„Premýšľala som o adopcii, zákon to umožňuje iba manželom, o lesbičkách sa v ňom nehovorí. Pýtala som sa na umelé oplodnenie, ale zase tá istá pesnička. Lesby neprichádzajú do úvahy! A tak čo mi iné zostáva, než prísť k dieťaťu normálnym spôsobom?!

Urobila som si pár známostí, bola som naplno rozhodnutá skúsiť to s mužom, rozumieš? Ale nešlo to! Vždy keď k tomu malo prísť, tak to jednoducho nešlo!

Ten chlap mi bol jednoducho odporný, zdvíhal sa mi žalúdok, len čo sa ma dotkol. A tak som si spomenula na teba Borisko."

„Čože?! Tým chceš povedať, že...“

„Áno, správne to chápeš. Chcem, aby si mi urobil dieťa.“

Musel som si znovu naliať. Teraz sa pre zmenu triasli prsty mne. Polial som si obrus na stole.

„Ale Terezka, chápeš...“

„Pozri sa, chcem aby sa to odmakalo čo najrýchlejšie. Žiadne obchytkávanie, žiadne bozkávanie...aj tak sa budem musieť veľmi premáhať, tak mi to prosím ťa nesťažuj. Prosím... urob to čo máš a o viac sa nestaraj."

„Ale to je strašné, čo po mne chceš!“ nalial som si znovu vína.

„Čo je na tom strašné? Pre teba. Tebe to so ženou pripadá strašné?"

„Ale áno,  s takouto ženou a v tejto situácii áno...“

„To som akože kurva či chudera?! Boris!"

„Nie, tak som to nemyslel, veď ťa poznám od školy.“

„Borko, aj keď som lesba, chcem ťa ubezpečiť, že po anatomickej stránke som v prvom rade žena. Počuješ?! Som žena a zdravá žena...“

„Ja viem, ale pripadám si - ja neviem, ako plemenný býk! Alebo ako inseminátor, ktorý ja neviem, tu odoberie býkovi semeno a strekne ho do kravy."

„Hm, do kravy. Boris ty sa počúvaš? No vidím, že od teba sa pomoci nedočkám. Tak sa teda  maj a zabudni na to, že som ťa vôbec ohľadom takejto veci o niečo prosila.“

Vstala a uberala sa ku dverám. Do slabín sa zahryzla tupá bolesť. Páni, ona odíde a ja si ho budem musieť vyhoniť - ako puberťák. A pritom, kto by nevedel o jej sexuálnej orientácii, tak by povedal, že je to pekná samica.

„Tak počkaj,“ hlas sa mi trochu triasol „a kedy to chceš akože realizovať?“

Teraz zostala evidentne v rozpakoch. Naraz nevydržala môj pohľad, nevedela kam s očami.

„No ak by to išlo, aj dnes. Momentálne som v plodnej perióde. Tri mesiace si meriam teplotu.“

„Fajn. Ale budeš ma vo všetkom poslúchať, sľubuješ?"

Chcela mi niečo ostro namietať, už otvárala ústa, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslela a cúvla.

„Dobre. Pokúsim sa. Ale už konečne niečo rob, nech to mám čím skôr za sebou.“

„Tak dobre. Chceš sa ísť osprchovať?“

„Nie,“ v tvári celá horela „až potom. Ale ak chceš ty...“

„Áno idem. Pozri tam je potom spálňa, posteľ. Odosteľ a počkaj na mňa, hneď som späť.“

Odcupotal som do kúpeľne, rýchlo som sa vydrhol, oholil, navoňal  vodou po holení a utekal som rýchlo za ňou, oblečený iba v župane. Cítil som sa ako pred prvou svadobnou nocou. Moniku, moju exmanželku, som si tiež bral ako pannu. Ležala pod prikrývkou, prikrytá až po bradu.

„Počúvaj Terezka, ty si akože ešte nikdy... s chlapom nič...“

Ostro zavrtela hlavou. Nikde som však v izbe nevidel jej šaty. Strhol som z nej prikrývku. Vykríkla a opäť  sa prikryla.

„Kurnikšopa Terezka, cez šaty ti dieťa neurobím!“

Vyzula si iba topánky. Tvár sa jej začala smiešne škľabiť, uberala sa k plaču ako malé dievčatko. Bolo mi je trochu ľúto, ale pritom ma to neskutočne vzrušovalo.

„Terezka neblázni, nič zlé ti predsa neurobím. Uvidíš, že sa ti to bude páčiť. No tak, vyzleč sa.“

 Slzy jej začali stekať po tvári, ale pod prikrývkou začala robiť nejaké pohyby a plná hanby vystrčila spod prikrývky ruku a odhodila na koberec nežné čipkované nohavičky.

„ Ale tak Terezka, už mám toho akurát tak dosť! Ty si ako malé decko. Buď budeš spolupracovať alebo nie! Ty chceš niečo odo mňa!“

Rázne som z nej strhol prikrývku, odhodlaný ju povedzme aj znásilniť. Presne ako som predpokladal! Stiahla si pod sukňou iba nohavičky. Ležala tam vystretá ako lata, kolená zúfalo tisla k sebe, obe dlane v rozkroku. Triasol som sa neobyčajným vzrušením, ťažko som sa ešte ovládal.

„Tak počkaj dievčatko! Najprv ti ukážem čím ti to urobím!“ samým napätím som nemohol rozviazať pásik na župane. Čím viac som sa ho snažil rozviazať, tým viac som ho zamotával. Nakoniec som stratil trpezlivosť  a roztrhol som ho. Ako šialený som si prudko rozhalil župan. Stál mi ako sviečka, pekne tvrdý a mohutný.

Vykríkla zdesením. Prudko odvrátila hlavu a ešte pevnejšie zatvorila oči.

„Pozeraj sa!“ syčal som na ňu.
„Pozeraj sa na ten chobot! No tak otvor oči, lebo ti to nastriekam do ksichtu!"

Posadila sa a pokúsila odísť.

„Ja idem preč! Si hnusný! Prosím ťa, pusti ma!“

 Zvalil som ju naspäť do postele. Zmetala sa, kopala, pokúšala sa vyslobodiť , ale ja som si počínal ako zbesnený. Tvrdo a chrapúnsky som jej začal ohmatávať  prsia. Neboli veľké, ale pekne pružné, pevné, tak  akurát do ruky. Namáhavo a dychtivo som oddychoval, pot sa zo mňa lial a pritom ma triasla zimnica, zuby cvakali o seba akoby som mal maláriu. Vedel som čo robím, ale nedokázal som sa jednoducho ovládať . Akoby to robil vo mne niekto iný a ja som bol iba svedkom. A potom sa naraz prestala brániť a iba plakala srdcervúco nariekala.

„Prečo si taký Boris! Ja som ti tak verila. A ty?“

Prešiel ma záchvat amoku rovnako tak ako prišiel. Celý udýchaný som sa posadil vedľa nej a opäť som sa zahalil do župana. Zahanbil som sa.

„Prepáč Terezka. Neviem, čo sa to so mnou stalo. Asi to bude tým, že som dlho nemal ženu kvôli pracovným povinnostiam. Prepáč mi to. Ak chceš, pokojne môžeš odísť...“

Neodpovedala, iba ticho vzlykala do vankúša. Sukňa  sa jej pri tom zápase vyhrnula  a odhalila vysoko nahé, belavé stehno.

„Nehnevaj sa Terezka,“ šepkal som a pohladkal ju po vlasoch. Stále som bol ale silne vzrušený. Priľahol som si k nej. Iba povzlykávala. Jednu pažu mala voľne pozdĺž tela s otvorenou dlaňou. Ako som si k nej ľahol, hladkal som ju po vlasoch a stieral z jej líc slzy, celkom neúmyselne sa ocitlo moje prirodzenie v jej dlani. Najskôr iba tak cez látku župana, ale bol to pre mňa tak dráždivý pocit, že som neodolal  a znova rozhalil župan. Nahý falus pozvoľne vložil do tej otvorenej dlane. Zdalo sa, že to vôbec nezaregistrovala, ale ja som pritom zomieral slasťou. Bol to neskutočne vzrušujúci pocit. Pomaly sotva znateľne som ním začal v jej dlani pohybovať, síce nešikovne a neskúseno, no jej prsty sa k tej tvrdej a krvou pulzujúcej veci zomkli. Zastonal som.

Svoju dlaň som položil na jej odhalené  stehno, bolo horúce a neuveriteľne hebké, a pozvoľne som tú dlaň posunul  smerom hore, až k lemu sukne, ktorú som jej potom vyhŕňal vyššie a vyššie. Zočil som oblinu zadočku a vpredu mierne klenuté bruško, pod ním jemný pásik lona. Prsty nedočkavo vkĺzli medzi tieto jemné chĺpky a pokúšali sa predrať medzi pevne stisnuté stehná.

„Nie, prosím ťa, Borisko, nie...“ šepkala, oči síce neotvorila a tvár mala stále na vankúši, ale prstami sa naďalej pohrávala s mojím penisom.

Podľa známeho neomylného mrazenia dole v chrbtici som vedel, že čo nevidieť  bude mať dlaň plnú môjho semena. A pokiaľ ma pamäť neklamala, chcela ho úplne niekam inam.

„Terezka...“ horúčkovito som sa ju pokúšal prevrátiť na chrbát. Naraz bola ťažká, neohrabaná. Náhlil som sa, skutočne som mal za chvíľu vytiecť. Naraz sa nejako sama otočila, ale na brucho. Nebol čas na nejaké úvahy. Musel som opustiť jej dlaň a pokľakol  k nej. Kochal som sa na chvíľu krásnymi zadočkovými polovičkami a potom skĺzol môj pohľad na našpúlenú lastúru. Srdce mi búšilo ako zvon, keď som jej dával nohy od seba a tisol som sa medzi ne. Len čo som prstami preskúmal teplú úžľabinku , ihneď som sa nedočkavo prisal na jej zadoček. Chvel  som sa nedočkavosťou, ako panic, keď som sa pokúšal do nej vniknúť. Ucítila tlak penisu pri vchode do svojej jaskynky a vždy sebou šklbla, keď som bol na kraji. Rozčuľovalo ma to do nepríčetnosti, navyše som cítil, že každú chvíľu budem hotový.

„Kurnikšopa, drž, baba jedna! Uvoľni sa!“

Neskoro. Ani neviem, kde som ho mal. Či aspoň špičkou v nej, alebo len medzi pyskami, či medzi polkami, keď to na mňa prišlo. Zastonal som, strnul a bedrá sa mi rozochveli , keď som to zo seba pumpoval. Tereza vykríkla hrôzou a šmarila so sebou, až ma zhodila. Hneď bola na nohách.

„Panebože ty si ale prasa! Ty si dobytok! Pozri sa! Asi budem zvracať!“

Nechápajúc som zdvihol hlavu.

„ Ježišmária, ty toho narobíš pre trocha semena! Chcela si dieťa alebo nie?“

Prestala vyvádzať.

„To už to akože je?“

„Ale hovno,“ znechutený som sa prevrátil na chrbát a znudene som sa pohrával so zmäknutým penisom.

„ Veď som ho do teba ani poriadne nedostal.“

„Bože, aké je to hnusné. Tečie mi to po stehnách  a lepí sa to.“

Zlomyseľne som sa  zasmial:

„Vidíš, o čo si sa pripravovala? A to ešte nevieš, ako to chutí, keď sa to strieka do pusy! Chceš to poznať? Chceš?“ uvedomil som si, že som opäť pripravený, že mi zase pekne stojí.

„Tak poď, ideme ďalej robiť deti!“ švihol som s ňou na posteľ.

„Nie! Ja už nechcem!“

Zvalil som ju na chrbát a roztiahol doširoka stehná.

„Teraz spoznáš, čo je to pravá rozkoš!“

 Naľahol som si na ňu a vnikol do nej. Vykríkla od bolesti. Narazil som na prekážku, musel som viac pritlačiť. Kričala, ale prenikal som pomaly hlbšie a hlbšie. Aj mňa to bolelo, bola dosť suchá. Konečne som bol v nej dostatočne hlboko a začal som uskutočňovať dlhé pomalé pohyby.

„Nenávidím ťa!“ syčala podo mnou ako besná mačka.

„ Nenávidím vás, chlapi!“

 Zrýchlil som. Pocítil som, že začína vlhnúť. Prestala sa metať, nejako zvláčnela, naraz akoby to už nebola tá Tereza, cudzia, neprítomná, chladná. Prvýkrát  zastonala inak ako bolesťou. Zblízka som sa jej pozrel do tváre. Na moje počudovanie som na nej zazrel blížiacu sa rozkoš. Zahryzla sa do vrchnej časti dlane, aby potlačila výkrik. Zľahka som jej tú ruku dal dolu a pohladil ju po rozpálenej tvári.

„Krič dievčatko, len krič. Vychutnaj si to.“

Lapala po dychu oči mala vytreštené. Vypäla sa podomnou a ťahajúc zastonala.

„Prežívaj to každučkým kúskom tela. Každou cievkou, každým nervom. Cítiš, ako je to krásne?“

Prudko, ale rytmický začala pohadzovať hlavou zo strany na stranu. Bola krásne mokrá, kĺzal som v nej ľahko ako piest. Začala s prirážaním, chvíľu jej to trvalo, než našla súzvuk s mojím rytmom, ale potom som mal čo robiť, aby som jej stačil. Bolo to búrlivé tempo, neviem koľko orgazmov mala, alebo to bol jeden, dlhý, neutíchajúci.

Pocítil som blížiace sa vyvrcholenie. Krásne silné. Zastonal som a pritisol jej ústa ku svojim. Poddala sa dlhému vášnivému bozku. A potom som mal pocit, že som sa roztrhal, vybuchol na tisíc kúskov a rozmetaný na atómy som putoval vesmírom.

Trvalo to večnosť, kým som opäť začal vnímať svet. Posadil som sa. Celé telo ma krásne bolelo. Tereza sladko podriemkavala,  spokojne sa usmievala. Sklonil som sa k nej a pobozkal ju. Otvorila oči.

„Tak čo?“ usmial som sa na ňu. „Bol som lepší, než tá tvoja Helenka?“

„Bol si hnusný!  Príšerne hnusný!“

Znova som ju pobozkal  a jej paže ma k nej nežne pritiahli.

„Bol si krásne hnusný...“  zašepkala sladko a potom opäť po dlhšom bozku dodala:

„A myslíš si, že sa ti to bábätko podarilo hneď na prvý pokus?“

„Tak toto už je v rukách Božích.“