pondelok 26. júla 2021

Náhradná vojenská služba 1

Napriek tomu, že som chlapec z dediny, nemal som odvahu na klasickú vojenskú službu. Strýko mi vybavil civilku v najbližšom okresnom meste, aby som to nemal ďaleko domov, ale aj tak mi bola zabezpečená ubytovňa. Na druhý deň som sa chcel trošku poobhliadnuť po meste, bol som hladný ako vlk a tak som sa rozhodol zájsť do miestnej ľudovej reštaurácie. Objednal som si klasiku, teda rezeň s opekanými zemiakmi. Keď som od seba odtiahol prázdny tanier, upil som si z piva, rozhliadol som sa po lokále. Cez dva stoly sedela asi dvadsaťročná blondína, upíjala si z dvojdecáku biele víno a tvárila sa dosť znudená. Keď zachytila môj zvedavý pohľad, jej oči ožili. Ústretovo sa usmiala. Opätoval som jej úsmev a očami už som ju vyzliekal. Asi sami na chvíľu zatmelo pred očami, lebo zrazu som len počul:„Máš tu voľno?“
Zdvihol som oči. Blondínka držala nedopitý pohár spolu s účtenkou. Nevedomky som prikývol. Posadila sa a povedala:
„V tejto diere, ktorej hovoria okresné mesto, asi skapal pes.“
„To hádam nie,“ trepol som prvé, čo mi prišlo na jazyk.
Nebol som zvyknutý na debaty s dievčatami a táto prehovorila spôsobom, ktorý o nej dosť naznačoval. Hneď som sa pozrel naokolo, ale nikto si nás nevšímal.
„Počúvaj, ak čakáš na svoju frajerku, tak to rovno povedz, a ja odkráčam,“ zalovila v mojej tvári.
„Nemám žiadnu frajerku. V meste som iba druhý deň, nastupujem civilnú službu v nemocnici.
„V nemocnici?“ potriasla hlavou so zlatistými vlasmi. „To je mi teda náhodička, tiež tam zajtra začínam, na internom. Len mi nehovor, že aj ty,“ zašklebila sa.
Keď som prikývol, zahlásila, že to asi aj tušila, keď si išla ku mne prisadnúť. Napriahla ku mne ruku:
„Som Darina.“
Zamrmlal som svoje meno, stisol ponúknutú ruku a vzápätí som si spomenul, že som jej meno začul v kancelárii vrchnej sestry ešte včera. Ak teda nešlo o inú Darinu. Darina sa rozhovorila. Hovorila so mnou ako dlhoročným kamarátom, onedlho som o nej vedel viac ako o ktorýchkoľvek iných ľuďoch, ktorých poznám už roky. Jej rodičia mali autonehodu, neprežili ju. Keď jej zomrela aj stará mama, dostala sa do detského domova. Z neho do školy pre zdravotné sestry, pracuje už druhý rok, ale toto bolo jej tretie miesto. Pravdepodobne je magnetom na problémy.
Páčila sa mi jej spontánnosť s ktorou sa mi zdôverovala. Možno aj preto som sa jej zdôveril aj ja. Povedal som jej dokonca o jednej štyridsať päťke ku ktorej ma poslala matka, ako si ma omotávala okolo prsta. Ako sa jej podarilo zlákať ma na večeru, potom dokonca k tancu vo vinárni, a potom opojení vínom, ako sme dorazili k nej domov. Potom som si uvedomil, že som jej prezradil až priveľa nato, že sa poznáme necelú hodinu. Darina sa ku mne naklonila a zahlásila, ako to pokračovalo. Snažil som sa to zahovoriť, ale stisla ma za lakeť.
„Pretiahla ťa, že?“
„Čo si to o mne myslíš?“ vyhŕkol som na ňu a rýchlo odvrátil hlavu, tušil som, že sa pýrim až za ušami.
„Veľmi dobre viem ako to chodí,“ povedala veľmi sebavedomým tónom, „Mala som pätnásť a pol roka, keď si ma zavolal riaditeľ decáku a...
„Čo?!“
„Jednoducho ma pretiahol prehnutú cez kreslo v jeho kancelárii. Zapáčilo sa mi to tak, že ma k tomu nemusel nútiť, ale chodila som k nemu sama sa veľmi rada. Od tej doby som mala zopár chlapcov, ale na toho dedka si často spomeniem. Dokázal ma rozpáliť ako nikto po ňom.“
Šokovala ma jej otvorenosť, s ktorou hovorila o sexe, ale nejako mi to nevadilo, dokonca moja obvyklá hanba nebola tak výrazná ako inokedy. Možno aj preto som zo seba dostal:
„Máš pravdu, prišla za mnou hore, akože ma chce vyzliecť, aby sa mi lepšie spalo a... Maznala sa mi s ním pusou. Ráno som od nej vypadol, ani som sa nerozlúčil.“
„Urobil si chybu kamoško. Mohla by ťa veľa naučiť. Dáme si ešte dva deci? Alebo nie, zajtra musím byť fit, aby ma nevyrazili hneď na prvý deň.“
Zaplatili sme každý svoju útratu a kráčali sporo osvetlenými ulicami k ubytovni. Až na poschodí sme zistili, že máme izby vedľa seba.
„Poď na kávu,“ povedala od svojich dverí a nemusela ma dvakrát prehovárať. Zatiaľ čo varila kávu, zahľadel som sa na bledomodrú košieľku s čipkou okolo výstrihu, ktorá ležala na vankúši. Pôsobila na moje oči ako silný magnet na kov. Hneď som si ju predstavil na jej tele.
Položila šálky na stolík, pristúpila k posteli a košieľku schovala pod vankúš. Predtým než sa posadila oproti mne, utrúsila, aby som sa prestal tváriť taký nadržaný. Zostal som v rozpakoch a ona sa na tom z chuti zasmiala. Zamiešal som lyžičkou voňavý nápoj.
„Skutočne si myslíš, že som urobil chybu, ak so pri nej nezostal?“
„No teraz už nie, lebo by sme sa nespoznali a ona by si ťa určite privlastnila.“
Nebol som si istý, či si zo mňa Darina náhodou nerobí srandu. Asi to vycítila, pretože položila svoju ruku na moju.
„Ty si ešte so žiadnou nespal?“
„A keď nie?“ zamrmlal som.
„Niečo by som s tým musela podniknúť,“ prehodila, ale výraz jej tváre dával najavo, že mi to neverí.
„Môže ti to byť na smiech, ale je to skutočnosť,“ rozhodol som sa pre úprimnosť.
„Alebo aj bola, ale ty si ju prešvihol.“
Vrátila šálku na stolík, zdvihla sa a vzápätí mi sedela rozkročmo na stehnách. Ruky mi položila okolo krku.
„Všetko sa dá dobehnúť Jarko.“
Pritisla pootvorené pery na moje ústa a akoby sa na nich popásla. Potom som pocítil jej jazyk. Bez problémov prenikol k môjmu a začal ho provokovať. Zdvihol som ruky a po jej chrbte sa vyšplhal k lopatkám. Ako sa mi tak zavrtela na kline, začalo mi byť tesno v slipoch. Mierne zaklonila hlavu a zahľadela sa mi do očí. V domnienke, že jej vadia moje ruky, spustil som ich dolu. Siahla po nich , zdvihla si ich k prsiam. Pocítil som ich zahrotenie a moje vzrušenie zase o niečo poskočilo. Darina sa znova venovala bozkávaniu a ja som jej popritom skúmal pevné prsia. Nemala podprsenku. Bradavky trčali oproti mne a priam sa mi ponúkali. Trel som ich prstami a ony rástli a tvrdli. Vzápätí som ich ochutnal jazykom. Darina mi zašla prstami do vlasov a klinom sa pohla až k hrboľu v mojom rozkroku.
„Možno je najvyšší čas, aby si ho vypustil z klietky,“ zašepkala si celá vzrušená do ucha. Odsunula sa k mojim kolenám a vzápätí som zacítil jej prsty na mojom zipse nohavíc. Uvoľnila mi nohavice, prenikla pod slipy a pomohla mi s vtákom von. Trčal mi pod bruchom nastražený ako útočná kopia. Zasmiala sa: „Skutočne si nadržaný.“
„Cítim sa ako načasovaný k výbuchu,“ utrúsil som a ďalej pritom miesil jej rozkošné prsia. Neskotočne som po nej túžil, ale nemal som odvahu niečo začať. Dovtípila sa. Postavila sa, zrolovala nohavičky, vyhrnula si sukňu a znova sa rozkročmo znížila. ľavou rukou sa pridŕžala môjho ramena, pravou uchopila vtáka a nasmerovala ho na svoju zlatú mušličku. Dotkol som sa vlhkým žaluďom roztvorených pyskov ohanbia, vtlačil sa až medzi poddajné závojníčky. Darina dosadla a môjho vtáka zomkla senzačne tesná pošva. Vášnivo som ju bozkával a šepkal: „To je nádhera, ako si skvelo rozpálená! Hlboká a mokrá. Normálne idem z toho zošalieť.“
„No už len,“ sykla. „So šialencom by som sa to bála robiť. Upokoj sa, toto je len začiatok.“
Trochu sa nadvihla a potom zase šikovne napichla. Postupne predlžovala sklz na napichnutom penise. V slabinách mi vrelo, vnucoval sa mi pocit, že už to dlho nevydržím. Prerušoval sa mi dych a srdce búšilo. Napadlo ju, že to na mňa ide a tak zrýchlila kĺzanie. Zovrel som jej ramená a prehla ma k nej krč. Striekal som do nej, akoby som kropil záhradu. Čo nezrozumiteľne zamrmlala a vzápätí akoby zvädla. Rozpálenú tvár položila na moje rameno, chvela sa a slastne postonávala. Došlo mi, že sa tiež urobila. Tisol som ju k sebe a nežne hladkal. Bol som jej vďačný, že ukončila moje panenstvo.
Náhle dvihla hlavu a v jej tvári sa objavil búrkový mrak.
„Čo si to urobil ty somár? Prečo si to do mňa napumpoval? Čo nevieš, že to môže mať následky?“
„Nehovorila si mi, že si mám dávať pozor.“
„No to dá rozum, keď nepoužiješ gumu. Keď z toho niečo bude... Za trest ma toho zbavíš jazykom, pekne si vylíž svoju smotanu,“ prikázala mi.
„Urobím to veľmi rád,“ nenamietal som.
„A daj si pekne záležať.“
Zdvihla sa, zovrela obe moje zápästia a ťahala ma k posteli. Dosadla, vyhrnula si sukňu a roztvorila báječné stehná. Pysky ohanbia aj pásik na mušličke boli postriekané od semena a svojimi šťavami. Kľakol som na kolená a sklonil hlavu. Vôňa jej rozparenej mušličky akoby vo mne vytlačila tú malátnosť, ktorá sa dostavila po vyvrcholení. Vybozkával som roztvorenú puklinu, prešiel ju zdola jazykom, objavil krásne zdurený klitoris. Darina ešte viac rozkročila nohy, aby som sa mohol hlbšie dostať do jej štrbiny. Čoskoro sa začalo jej telo mierne pošklbávať. Potom zaťala prsty do prikrývky a jej tela sa zmocnila krč. Nasal som hrášok klitorisu medzi prsty a jemne žužlal pokiaľ sa neupokojila. Ležala na chrbte, prsia sa jej zdvíhali a klesali podľa rozbúreného dychu, ale v tvári jej vládol spokojný úsmev.
„Neviem ako ti poďakovať,“ dostal som zo seba.
„Poďakoval mi tvoj jazyk. Ja by som sa mala ospravedlniť, že som takto po tebe vybehla. Samozrejme, že sa chránim. Asi ma naštvalo, že som sa musela za tebou tak ponáhľať. Podstatné je, že sa ti vrátilo sebavedomie. Bez neho si muž k ničomu. Kedy sa zase uvidíme?“
„Čo keby som u teba zostal do rána?“
„Nato zabudni Jarko. Neber si to osobne, ale poznám sa. Nevydržala by som veľa teba len tak ležať. Daj mi peknú pusu a padaj do svojho pelechu.“
Urobil som čo mi odporučila a v susednej izbe som vkĺzol pod prikrývku a zatvoril oči. Pod očnými viečkami sa mi premietal zostrihaný film z toho, čo prebiehalo vo vedľajšej izbe. Cítil som sa nesmierne šťastný. Robil som to s ňou a všetko nasvedčovalo tomu, že nie naposledy. Potom sa mi vybavil jej výrok o tej štyridsať pätke. Možno mala pravdu, taká skúsená žena by ma toho veľa mohla naučiť. čo mi bráni v tom, aby som ju navštívil a dal najavo, že beriem tú nočnú epizódu ako výzvu? Snažil som si predstaviť, akoby sa tvárila. Zaskočilo by ju to? Vyhovárala by sa? Jednoducho jej poviem, že každý zážitok máva svoje pokračovanie. Po tej súloži s Darinou som bol plný odvahy a postupne presvedčil sám seba, že zrelá žena ma jednoducho nemôže odmietnuť.
 
Utorok, streda a štvrtok utiekli ako voda. Vozil som pacientov na WC, röntgen, ultrazvuk a iné vyšetrenia. Pomáhal som sestrám, tam kde bolo treba. Alica a Viera so mnou flirtovali a ja som im odpovedal tak, aby im došlo, že už nie som k dispozícii. Darina mala opačnú službu. Keď som u nej večer po desiatej zaklopal, vyhovorila sa, že je po šichte strašne unavená. V rozpise u hlavnej sestry som zistil, že má rovnakú službu z piatku na sobotu a potom aj ďalšiu noc. Rozhodol som sa, že si zájdem na víkend domov, aby som si priviezol ešte pár vecí. Obvyklú štvrtkovú vizitu preložil primár na piatok a tak mi ráno vrchná prikázala, aby som bol po ruke upratovačke Jane. Bola to asi tridsaťročná červenovláska, dosť drobnej postavy, na prvý pohľad vyzerala, akoby ešte patrila do školskej lavice. Dala mi za úlohu utierať nočné stolíky, upratať na nich, to čo tam naukladali pacienti, umyť umývadlo, vymeniť obrus na stole a vyniesť odpadkový kôš. V izbe číslo štyri ležali štyria starší muži. Vypasený chlap pri okne zaťukal na náramkové hodinky a povedal:
„Idete dnes o dvadsať minút neskôr.“ Fučal pritom, akoby práve odniekiaľ dobehol.
Jana mechanicky prikývla, natiahla si gumové rukavice a ponorila handru do vedra s vodou. Obalila ňou metlu a začala stierať.
„Nie ste nejaká nahnevaná?“ nedal sa odradiť pacient jej mlčaním a visel očami na jej vysadenej zadnici, akoby čakal, že uvidí viac ako nohy.
Naraz sa ozval iný:
„Predstavte si pani Jana, že sa chcel staviť, že budete mať zase ružové nohavičky.“
Videl som jej do tváre. Bola červená ako paprika. Čakal som, kedy vybuchne. Pacient, ktorý to začal, prehlásil, že miluje ružové ženské prádlo. Jana sa náhle obrátila a zahlásila, aby prestal trepať, že nemá čas na plané reči. Jeho nezdravo vyzerajúca, opuchnutá tvár sa zamračila. Zavrčal, že by naňho nemala kričať. A že si má zobrať nohavice, keď nechce, aby jej čumeli pod sukňu. Vzpriamila sa, v očiach ja jej vlhko zalesklo, šmarila metlou a vyletela z izby. Všetko sa udialo tak rýchlo, že som nestihol zareagovať. Myslel som si, že Jana stojí niekde na chodbe a upokojuje sa, ale nevracala sa. Pri izbe hlavnej sestry sa už pripravovala vizita, bolo potrebné dokončiť umývanie izieb atak som sa chopil metly. Pacient, ktorý Janu nahneval sa snažil rozprávať vtipnú historku, ale nikto sa nesmial. Vypláchol som vedro, vyžmýkal handru a zamieril do miestnosti upratovačky. Celú jednu stranu zaberal s čistiacimi prostriedkami, páchla tam dezinfekcia. Jana sedela na nízkej stoličke s tvárou v dlaniach. Zdvihla ku mne zaslzené oči a zamrmlala, že musí ísť dorobiť osmičku. Povedal som:
už sa stalo, uložil vedro a metlu. Poďakovala a ospravedlnila sa za tú nepríjemnú reakciu, ale údajne ten pacient ju sústavne vytáča. Priznal som, že ma to zaskočilo. Zahlásila, že niektorí chorí sa domnievajú, že si môžu dovoliť všetko. Nedávno sa jej dokonca stalo, že jej nejaký dedo siahol pod sukňu. Iný zasa na ňu čumel a pod dekou masturboval.
„To hádam nie?“ zostal som opäť zaskočený.
„Ale áno, honil si ho. A keď som to povedala vrchnej sestre, aby s tým niečo urobila, odpovedala, aby som si nevymýšľala. Tu má pacient vždy pravdu,“ vzlykla.
„Niektorí chlapi si nedajú povedať ani vo vyššom veku. Ja viem, že im to tlačí na mozog, keď sú tu dlhšie, ale prečo si to mám odnášať práve ja?“
„Sľubujem, že nabudúce určite včas zakročím.“ Chcel som ju pohladiť po vlasoch, ale zachytila moju ruku.
„Si na mňa taký dobrý,“ zatykala mi.
Nevedel som, čo mám na to odpovedať. Náhle sa zdvihla, otočila kľúčom, ktorý bol zvnútra a prinútila sadnúť si na stoličku. Pokľakla pri mojich nohách, pobozkala ma na kútik úst a súčasne som pocítil jej ruku v mojom rozkroku. Rozopla biele sanitárske nohavice a zašmátrala prstami po slipoch. Nedokázal som ju odstrčiť. Bolo to nečakané, ale z jej strany bezprostredne spontánne. Keď vyslobodila vtáka zo zajatia v slipoch, premohla ma zvedavosť a ponechal som tomu voľný priebeh.
„Máš ho slušného,“ pochválila s iskriacimi očami, zhrnula predkožku polotvrdého dlháňa, ľahko pumpovala a druhou rukou masírovala vajcia.
„Milujem veľkých vtákov.“
Sklonila k nemu sčervenanú tvár, plazivým jazykom obišla vybehnutý žaluď, špičkou ďobla do otvorčeka na špici, potom ho nasala do úst. Lapajúc som sa nadýchol a podoprel chrbtom o regál. Pohltila viac ako polovicu vtáka, musela ho mať až v hrdle. Pohybovala hlavou a skvelo ho fajčila. Pohltilo ma teplo. Nahmatal som rukami obrysy jej hlavy, zaboril prsty do jej ohnivých vlasov a celkom sa tomu oddal. Čoskoro som cítil, že to prichádza. Zamrmlal som, že budem striekať, ale nereagovala. Vzopäl som sa a chrlil dávku do jej úst. Papala semeno a žmýkala ma do poslednej kvapky. Potom dosadla na päty.
„Urobila som ti dobre?“
„Že sa pýtaš. Čo keby som ti to oplatil?“
„Taký návrh sa neodmieta.“
Zdvihla sa, siahla pod zásteru a stiahla si ružové nohavičky. Položil som ruky na jej pás a pridržal prehnutú zásteru. Pozeral som na ryšavý kožuštek, pod ktorým sa roztvárali ružové pysky ohanbia.
„Máš krásnu p*čku.“
Premiestnil som ruky na vyšpúlený zadoček a už som bol znova vzrušený.
„Už tečie ako potôčik,“ oznámila mi, prehla sa klinom k mojej tvári. Vybozkával som pysky, prešiel jazykom odspodu nahor, potom špičkou zakmital na klitorise. Jana sa nádherne prehupla v panve. Asi chcela, aby som sa hneď zaoberal tým nabehnutým strapcom, ale ja som si to chcel vychutnať. Prelízol som sa medzi závojníčky a prenikol až toľko, koľko to išlo. Celá sa roztriasla, chytila sa mojich ramien. Konečne som sa vrátil ku klitorisu. Z úst sa jej vydral slastný ston. Opretá chrbtom o regál zoslabla v kolenách, musel som ju pridŕžať.
„S tebou si veľmi rada zatrtkám,“ zakňučala.
Zdvihol som ju, pritlačil sa k nej a blúdil znovuzrodeným chlapákom po jej roztrasenom podbruší.
Náhle však na chodbe zaznelo moje meno. Poznal som, že hlas patrí sestre Viere.
Nech si trhne nohou! pomyslel som si a žaluďom našiel roztvorené pysky ohanbia. Ibaže ten Vierin hlas bol pomerne blízko od nás.
„Do riti!“ odtiahol som sa od Jany. „Radšej pôjdem, než po mne vyhlási pátranie.“
Upravoval som sa a neušlo mi, že Jana spustila ruku do rozkroku, vtlačila si dva prsty do štrbiny a zatvorila oči.
„Sľubujem, že nájdem príležitosť, aby som ťa pekne vytrtkal.“
Odomkol som a vykĺzol von z miestnosti. Šuchtal som sa k izbe hlavnej sestry a mal zlosť na celý svet.
„Kde si bol?“ ozvalo sa za mnou.
„Na záchode.“
„Áno?“ zašklebila sa Viera a pozerala mi pod brucho, akoby mi naznačovala, že si dokáže predstaviť, čím som sa zaoberal.
„Potrebujem odviezť pána Adamca z deviatky na röntgen. Žiadanku má.“
„Zariadim to.“ Zbehol som invalidný vozík a zamieril do izby.

Domov som dorazil ešte za svetla. Matka ma dychtivo spovedala s cieľom zistiť čo najviac o mojom pohybe v meste. Z pochopiteľných dôvodov som zamlčal nočnú príhodu u jej kamarátky z mladosti, zážitky s Darinou a upratovačkou Janou. Netajila sa tým, že si nemôže zvyknúť na svoju samotu. Zaskočilo ma, že po tom týždni k nej cítim akýsi ostych a že sa vyhýbam akémukoľvek telesnému kontaktu, pretože ma jej pusa na uvítanie totálne rozhádzala. V sobotu povedala, že sme pozvaní k Mlynárovcom. Keď som si uvedomil, že majú dcéru Oľgu, ktorá dochádza do gymnázia v meste, mal som chuť to odmietnuť, ale potom som si povedal, že matka má aj tak málo možností k rozptýleniu. Oľgin otec bol jeden z tých zbohatlíkov, ktorí sú asi schopnejší než ostatní, ale prevažne majú ostré lakte a žalúdok, ktorý strávi aj nestráviteľné. Privítal matku a ja som mu nestál ani za pohľad. Rozumy, ktoré trúsil medzi hosťami ma absolútne nezaujímali. Tváril sa, akoby hádzal perly sviniam. Snažil som sa tancovať s matkou a vynahradiť jej týždeň, čo bola sama doma. Naočkovala ma, aby som vyzval Oľgu. Počúvol som ju. Oľga nemárnila čas a hneď po mne vybehla. Dozvedel som sa, že má v meste podnájom s vlastným vchodom a že tam prebýva od nedele večer do piatku popoludní, keď pre ňu príde otcov vodič. Vytkla mi, prečo som sa u nej ešte neobjavil. Aby som sa jej zbavil, prisľúbil som, že sa určite zastavím, len čo zvládnem začiatky v nemocnici. Očami som hľadal niekoho, na koho by som sa vyhovoril, ale Oľga ma schmatla za ruku a zatiahla do jednej z priľahlých miestností. Tam sa mi zavesila na krk a pošepkala, že by si priala preddavok. Predstieral som, že nechápem o čo ide. Zatvárila sa znepokojene a sama pritisla výstredne namaľované pery na moje ústa. Chcel som sa vymaniť, ale držala sa ako kliešť.
„Čo blázniš? Vtrhne sem tvoj foter a...“
„Nepovedal by ani mäkké F miláčik,“ prerušila ma. „Mám ho v hrsti. Urobil by, čo sa mi nebude páčiť a veľmi by to ľutoval.“ Zachichotala sa, akoby mala pod palcom polku sveta a vkĺzla mi rukou do rozkroku. Cez nohavice mi ohmatala vtáka.
„Zatiaľ nič moc, ale Olinka by s ním dokázala zázraky. Neveríš? Presvedčím ťa,“ dychčala ako v tranze.
Otvorili sa dvere a vošla moja matka. Odskočil som od Oľgy a spýtal som sa, čo potrebuje. Zarytým pohľadom si premerala Oľgu a povedala, že sa necíti dobre, aby sme išli domov. Oľga hneď navrhla, že zariadi, aby nás odviezol ich šofér, ale matka zahlásila, že prechádzka na čerstvom vzduchu jej urobí dobre. Súhlasil som a ponúkol jej rameno. Cestou sa ma matka značne neistým hlasom opýtala, ako som sa u Mlynárovcov bavil. Odpovedal som, že dobre, pokiaľ som tancoval s ňou. Priznala, že sa medzi tými pätolizačmi, čo sa predbiehajú v poklonkoch k pánovi domu, necítila vo svojej koži. Priznal som, že mi hovorí z duše. Kúsok od nášho domu padla otázka ohľadom Oľgy.
„Hádam si si s tým skazeným dievčaťom niečo nezačal? Hovorí sa, že si to rozdáva aj s vlastným tatkom.“
Upokojil som ju. Z matky akoby naraz spadla nervozita, hneď bola sranda a smiech. Než som išiel spať, dala mi sladkú pusu na čelo, ako to robievala, keď som bol malý chlapec.

streda 14. júla 2021

Keď sa žena sklame

Keď vám napíšem, čo všetko som musela prehltnúť, určite sa mi nebudete čudovať. Ak by som mala k dispozícii meč, určite by som ho prepichla. Ak by som mala pištoľ, už by ležal hore bradou. Tak veľká bola moja zlosť.
Ale začnem pekne od začiatku. Zobrali sme sa pred piatimi rokmi, predtým sme spolu iba tak chodili. Vďaka tomu, že obaja máme zazobaných rodičov, mohli sme si hneď kúpiť dom s veľkou garážou a aj primeraným pozemkom na užívanie, nie na robotu. Keď sa jeho rodičia ešte viac rozhodili s peniazmi, kúpili Tomášovi luxusné auto, naši sa samozrejme tiež nedali zahanbiť a kúpili jedno aj pre mňa. Tomáš je architekt, kreslí projekty domov a objednávky od zbohatlíkov, čo chcú mať niečo originálne ako ich susedia sa mu iba tak hrnú. Ja mám podstatne „skromnejšie“ zamestnanie, som realitná maklérka a stručne povedané predávam domy a byty, ktoré naši zákazníci buď nevedia alebo nechcú predať sami. Darí sa mi takými striedavými úspechmi, lebo je obrovská konkurencia na trhu a aj tí ľudia sú čoraz viac vychcaní a nikto vám exkluzivitu len tak nedá. Ale tak to už v tejto branži chodí.
V ten deň som skončila skôr, lebo sa mi podaril výhodný biznis na ktorý som bola hrdá a rozhodla som sa, že doma si nato pripijem. Kúpila som šampanské, urobila nejaké chlebíčky a kúpila zákusky z jednej výbornej cukrárne, odkiaľ Tomáš zákusky miluje.
Manželove auto stálo pred garážou, nezachádza dovnútra, pokiaľ chce ešte v ten deň niekam ísť. Napriek tomu bolo zamknuté. Otvorila som svojim kľúčom a pricvakla dvere. Nebol v obývačke, ani vo svojej pracovni. Žeby sa na poschodí prezliekal? Nezmieňoval sa o ničom, čo by ho k tomu nútilo. Už som chcela stlačiť kľučku, keď som zvnútra začula nejaké zvuky. Akoby tam niekto zrýchlene dýchal a postonával. Pichlo ma pri srdci. Chcela som rozraziť dvere, ale našťastie sa mi podarilo stlmiť zdvihnutý adrenalín. Nedalo mi to však a jemne som sa snažila stlačiť kľučku a pootvoriť dvere, veď už to bolo jedno, čo sa má stať, tak sa stane. Škárou som videla časť postele. Dva páry nôh. Jedny sa trepali. Hlavou mi prebehlo, že Tomáš požičal niekomu kľúč, ale zase v našej posteli !!!!
Strčila som do dverí a vzápätí som si bola istá, že je to on. On a nejaká blondínka. Boli v tom najlepšom, ona sa už krútila a ako priškrtená vydychovala. Stála som tam obarená ako taká piča a moju zlosť striedala lútosť.
„Ako si mi také niečo mohol urobiť?!“
Ten hajzel prirazil, zachrčal a kŕč v jeho tvári prezradil, že to do nej strieka. Blondínka sa mykala zatláčala mu prsty do zadku, ale niečo v jej tvári mi hovorilo, že je dobrá herečka. Vošla som do spálne.
„Tak takto ty usilovne pracuješ, hajzel špinavý?!“ precedila som medzi zuby.
Pootočil na mňa hlavu a do červenej farby akoby sa vmiesilo vápno.
„Je to celkom inak ako si myslíš miláčik,“ zamumlal hajzel, akoby som nemala svoje oči.
„Tú kurvu si môžeš nechať. Možno ti časom dôjde v tej drbnutej hlave, že je to obyčajná komediantka. Že iba hrá, aby si si myslel, aký si úchvatný milenec.“
„Miláčik...“ vychrapčal so strachom v rysoch tváre.
„Spolu sme skončili, ty hovädo.“
Obrátila som sa, opustila miestnosť, buchla za sebou dverami. Už na schodoch mi vyhŕkli slzy a prúdom mi tiekli po tvári. Ešte za mnou čosi volal, ale vo svojom rozpoložení som mu nerozumela. Buchla som aj vchodovými dverami, skoro po slepiačky som docupitala k autu, dosadla za volant a revala som na plnú hubu. Iba pomaly som sa upokojovala. Naštartovala som a vyšla smerom ku križovatke. Najskôr som si myslela, že pôjdem k našim, požiadam otca, aby zariadil prevoz mojich vecí, ale na ďalšej križovatke som zabočila na výpadovku z mesta. Niekde zastavím a premyslím si, čo urobím. Keď je človek v takomto stave, nemal by tak tlačiť na pílu, aspoň tak sa to hovorí.
Za tabuľou som dobehla mladíka s batôžkom na chrbte. Nezdvihol ruku, ale zastavila som mu, naklonila sa a cez otvorené okno na jeho strane som sa spýtala:
„Kam to máš namierené?“
„Na priehradu. Zmeškal som autobus.“
„Ak sa nebojíš, nasadni si, odveziem ťa,“ ponúkla som sa mu.
Pohľad do jeho tváre mi prezradil, že mu nemôže byť viac ako sedemnásť. Hodil si batôžtek na koberček, nasadol, pricvakol dvere a pozrel sa mi do tváre.
„Idete z pohrebu, pani?“
„No dá sa to tak nazvať. Kde si nechal frajerku?“
„So žiadnou nechodím.“
„Nemáš rád dievčatá?“
Sčervenal ako divý mak.
„Čo si o mne myslíte?“ ohradil sa.
„Nemyslela som to tak ako si to zjavne pochopil.“
Došlo mi, že ho považujem za homosexuála.
„Prepáč, ak som ťa urazila. Veľmi mi to dnes ešte nemyslí.“
„Tiež nemám bohvieakú náladu. Zahovoril som sa s kamošom. Ste veľmi milá, že ste mi zastavila. Dnes máloktorá žena, keď je sama v aute by niekoho zobrala do auta.“
„A čuduješ sa, keď sa takí hneď myslia, že sme veľmi ľahká korisť?“
„Ja by som takého hajzla hneď z fleku obesil,“ vyhŕkol.
„Sú to chorí jedinci, ktorí nie som schopní za normálnych okolností nadviazať vzťah. Prečo vlastne nemáš dievča? Si pekný, urastený, mladý muž, Určite si môžeš vyberať.“
„Nejako nato nemám čas,“ povedal vyhýbavo a tvrdohlavo sa zahľadel do čelného skla.
Začal ma celkom zaujímať.
„A čo máš dôležitejšieho na robote?“ opýtala som sa na rovinke za riekou. Už bolo vidieť zubaté okraje vysokého lesa.
„Otec zomrel, žijeme s matkou sami v starom domčeku. Stále je čo opravovať a na dohodnutie nejakej firmy peniaze nie sú.“
Pootočil sa ku mne, zahľadel sa mi na prsia.
„Matka mi hovorí, že mám na dievčatá čas. Až budem skúsenejší. Aby som si počkal na tú pravú,“ povedal a zase odvrátil hlavu.
„A kde získaš tie skúsenosti, to ti nepovedala?“
„Viete, ona...“ zahryzol si do pery. „Myslíte, že už rastú hríby?“ vysúkal zo seba akoby sa mu uľavilo.
Čo tak asi predo mnou tajíš? napadlo ma.
„Ak sa neponáhľaš, môžeme sa pozrieť,“ dodala som nahlas.
Vysoký les obklopil cestu z oboch strán. Minuli sme prvú odbočku, stálo tam auto.
„Zdá sa, že nie sme sami, koho napadlo urobiť prieskum,“ prehodila som, aby reč nestála. Jednou rukou som držala volant, druhou mu hrabla do hustých vlasov, nechala skĺznuť prsty na jeho silný krk. Úkosom som pozorovala jeho reakcie. Do tváre mu vstúpil ľahký rumenec, pootvoril ústa. Pohrala som sa s ďalšími vlasmi na zátylku. Evidentne to pôsobilo. Nepokojne si poposadol , letmo a placho na mňa hodil pohľadom.
„Prečo to robíte?“ povedal zajakavým hlasom.
„Máš pekné vlasy.“ Zašla som prstami pod tričko, nechtami označkovala jeho pokožku.
„Čo tak tu?“ ukázal doľava k inej odbočke do lesa, ktorú asi po tridsiatich metroch prehradzovala železná závora, natretá červenou farbou. Mrkla som do spätného zrkadla a spomalila. Prudkým rajdom som tam zamierila. Vypla som motor. Keď chcel hneď vystúpiť, pridržala som ho za lakeť.
„Počkaj, trochu si vylepším fasádu.“
„Do lesa?“ potriasol hlavou. „Matka sa maľuje, iba ak ideme niekde na zábavu. Zotriem vám tie tmavé kvavky na tvári.“
Naklonil sa ku mne, vzápätí som cítila jeho prst.
„Chcelo by to navlhčiť.“
„Vezmi si slinu z mojej pusy.“
Trochu zaváhal, ale potom mi ukazovák vsunul medzi pery. Olizla som ho. Tvár sa mu ešte viac sčervenala. Prst, ktorým mi stieral stopy po očnej linke, sa mu dosť triasol.
„Dobre,“ stiahol ruku k telu.
Mrkla som do zrkadla nad čelným sklom.
„Tak ideme?“ otvorila som dvere. Keď vystúpil aj on, diaľkovým ovládačom som auto zamkla. Dobehla som ho medzi stromami.
„Matka s tebou chodí na zábavu?“
„Chodíme spolu všade,“ zamrmlal.
„Asi si vo všetko rozumiete...“ nahodila som návnadu.
Z mladších rokov som si nepamätala, že by nejaký chalan, ktorého som poznala, bol závislý takto na matke. Zastavil sa a zalovil v mojej tvári.
„Myslíte, že je to zlé?“
„Naopak. Takýto vzťah by mala mať každá matka so svojim synom. Tiež som si robila plány, ale zišlo z nich,“ povedala som posmutne.
„Nemáte ani jedno dieťa?“
„Ani nebudem mať. Aj keby som mohla, tak s mojim mužom to nebude.“
Zaťala som zuby, aby som sa nerozplakala.
„Niečo vám urobil.“ Nebola to otázka, ale konštatovanie. „Tak preto tie slzy.“
„Pristihla som ho v posteli s inou,“ zamumlala som, ovinula ruky okolo jeho krku, položila mu tvár na rameno.
„Toto vám urobil?“ Pohladkal ma po vlasoch. „Prebolí to. Matka hovorí, že ak už človek utŕži nejakú ranu, čas to všetko zahojí.“
„Asi má pravdu.“ Zdvihla som hlavu. „Vďaka za povzbudenie.“ Pobozkala som ho na kútik úst.
„Tak aby sme sa poobzerali po tých hríboch,“ pripomenula som sa mu.
Prikývol. Išli sme pozdĺž húštiny. Našla som niekoľko čerstvých hríbikov, ktorým hlavičky vykúkali z machu. Jemu sa podarilo nájsť hniezdo väčších kúskov. Museli sme riešiť kam tie hríby dáme.
„Dám si dole zvršok,“ rozhodol sa.
Než som stačila niečo namietnuť, pretiahol si oblečenie cez hlavu. Mal pevnú hruď, vypracované svaly na ramenách, zrejme pravidelne posilňoval. To je dnes u mladých chalanov v móde. Keď sme pokračovali v ceste, stále sme niečo nachádzali. Už sme sa chystali vrátiť k autu, keď ma uchopil za ruku. Vzápätí som aj ja začula odniekiaľ z mladých smrčkov nejaké kňučanie a vzdychanie. Prešmykli sme sa medzi pichľavými vetvami. Klesol na kolená, pootočil hlavu, prstom na ústach mi naznačil, aby som bola ticho. Podrepla som vedľa neho. Na lúčke pred nami sa milovala nejaká dvojica. Muž ležal na chrbte, žena kľačala opretá lakťami o jeho ramená a uskutočňovala rytmické mačkovité pohyby. Videli sme ich z boku. On mohol mať tak štyridsať, ona nemohla byť staršia ako chlapec, ktorý kľačal po mojom boku. Sledoval ich počínanie s veľkým zaujatím, ale nepripadalo mi, že by ho to nejako zaskočilo. Myšlienka, ktorá ma napadla, keď hovoril o svojej chápavej matke, sa mi znova pripomenula.
Pohyby dievčaťa, ako sa potrhali, jej dych stále viac prechádzal v sipot premiešaný slastnými stonmi. Muž ju podoprel dlaňami na bokoch, pokrčil nohy, akoby jej chcel poskytnúť oporu, ak by sa zaklonila. Z chlapcovej tváre sršalo rastúce vzrušenie, hrýzol si spodnú peru. Nahmatala som jeho lakeť, vystúpila rukou k jeho ramenu. Pootočil ku mne rozohnené oči, ale vzápätí ich znova prilipol k súložiacej dvojici. Priklonila som ústa k jeho hlave.
„Nemali by sme ich rušiť.“
Prikývol, ale ďalej civel ako socha. Z dievkiných úst sa vydral jasavý výkrik. V záklone naľahla na mužove kolená. V tej chvíli sa vzopol. Bolo mi jasné, že do nej strieka svoje semeno. Dievčina sa metala vo vlastnom kŕči a ako by omdlela. Zdvihol ju ako pierko a položil vedľa seba na mach. Bozkával ju od končekov vlasov cez rozdýchané pery, prsia, bruško, až zaboril hlavu do jej rozkroku- Po chvíli sa zdvihli a obliekli sa. On uchopil košík s hríbmi a odchádzali.
Našla som chlapcov ušný lalôčik a perami ho požužlala. Potom som skĺzla ústami po jeho ramene. Cítila som napätie v jeho tele.
„Ty si im závidel?“