Zdvihol som oči. Blondínka držala nedopitý pohár spolu s účtenkou. Nevedomky som prikývol. Posadila sa a povedala:
„V tejto diere, ktorej hovoria okresné mesto, asi skapal pes.“
„To hádam nie,“ trepol som prvé, čo mi prišlo na jazyk.
Nebol som zvyknutý na debaty s dievčatami a táto prehovorila spôsobom, ktorý o nej dosť naznačoval. Hneď som sa pozrel naokolo, ale nikto si nás nevšímal.
„Počúvaj, ak čakáš na svoju frajerku, tak to rovno povedz, a ja odkráčam,“ zalovila v mojej tvári.
„Nemám žiadnu frajerku. V meste som iba druhý deň, nastupujem civilnú službu v nemocnici.
„V nemocnici?“ potriasla hlavou so zlatistými vlasmi. „To je mi teda náhodička, tiež tam zajtra začínam, na internom. Len mi nehovor, že aj ty,“ zašklebila sa.
Keď som prikývol, zahlásila, že to asi aj tušila, keď si išla ku mne prisadnúť. Napriahla ku mne ruku:
„Som Darina.“
Zamrmlal som svoje meno, stisol ponúknutú ruku a vzápätí som si spomenul, že som jej meno začul v kancelárii vrchnej sestry ešte včera. Ak teda nešlo o inú Darinu. Darina sa rozhovorila. Hovorila so mnou ako dlhoročným kamarátom, onedlho som o nej vedel viac ako o ktorýchkoľvek iných ľuďoch, ktorých poznám už roky. Jej rodičia mali autonehodu, neprežili ju. Keď jej zomrela aj stará mama, dostala sa do detského domova. Z neho do školy pre zdravotné sestry, pracuje už druhý rok, ale toto bolo jej tretie miesto. Pravdepodobne je magnetom na problémy.
Páčila sa mi jej spontánnosť s ktorou sa mi zdôverovala. Možno aj preto som sa jej zdôveril aj ja. Povedal som jej dokonca o jednej štyridsať päťke ku ktorej ma poslala matka, ako si ma omotávala okolo prsta. Ako sa jej podarilo zlákať ma na večeru, potom dokonca k tancu vo vinárni, a potom opojení vínom, ako sme dorazili k nej domov. Potom som si uvedomil, že som jej prezradil až priveľa nato, že sa poznáme necelú hodinu. Darina sa ku mne naklonila a zahlásila, ako to pokračovalo. Snažil som sa to zahovoriť, ale stisla ma za lakeť.
„Pretiahla ťa, že?“
„Čo si to o mne myslíš?“ vyhŕkol som na ňu a rýchlo odvrátil hlavu, tušil som, že sa pýrim až za ušami.
„Veľmi dobre viem ako to chodí,“ povedala veľmi sebavedomým tónom, „Mala som pätnásť a pol roka, keď si ma zavolal riaditeľ decáku a...
„Čo?!“
„Jednoducho ma pretiahol prehnutú cez kreslo v jeho kancelárii. Zapáčilo sa mi to tak, že ma k tomu nemusel nútiť, ale chodila som k nemu sama sa veľmi rada. Od tej doby som mala zopár chlapcov, ale na toho dedka si často spomeniem. Dokázal ma rozpáliť ako nikto po ňom.“
Šokovala ma jej otvorenosť, s ktorou hovorila o sexe, ale nejako mi to nevadilo, dokonca moja obvyklá hanba nebola tak výrazná ako inokedy. Možno aj preto som zo seba dostal:
„Máš pravdu, prišla za mnou hore, akože ma chce vyzliecť, aby sa mi lepšie spalo a... Maznala sa mi s ním pusou. Ráno som od nej vypadol, ani som sa nerozlúčil.“
„Urobil si chybu kamoško. Mohla by ťa veľa naučiť. Dáme si ešte dva deci? Alebo nie, zajtra musím byť fit, aby ma nevyrazili hneď na prvý deň.“
Zaplatili sme každý svoju útratu a kráčali sporo osvetlenými ulicami k ubytovni. Až na poschodí sme zistili, že máme izby vedľa seba.
„Poď na kávu,“ povedala od svojich dverí a nemusela ma dvakrát prehovárať. Zatiaľ čo varila kávu, zahľadel som sa na bledomodrú košieľku s čipkou okolo výstrihu, ktorá ležala na vankúši. Pôsobila na moje oči ako silný magnet na kov. Hneď som si ju predstavil na jej tele.
Položila šálky na stolík, pristúpila k posteli a košieľku schovala pod vankúš. Predtým než sa posadila oproti mne, utrúsila, aby som sa prestal tváriť taký nadržaný. Zostal som v rozpakoch a ona sa na tom z chuti zasmiala. Zamiešal som lyžičkou voňavý nápoj.
„Skutočne si myslíš, že som urobil chybu, ak so pri nej nezostal?“
„No teraz už nie, lebo by sme sa nespoznali a ona by si ťa určite privlastnila.“
Nebol som si istý, či si zo mňa Darina náhodou nerobí srandu. Asi to vycítila, pretože položila svoju ruku na moju.
„Ty si ešte so žiadnou nespal?“
„A keď nie?“ zamrmlal som.
„Niečo by som s tým musela podniknúť,“ prehodila, ale výraz jej tváre dával najavo, že mi to neverí.
„Môže ti to byť na smiech, ale je to skutočnosť,“ rozhodol som sa pre úprimnosť.
„Alebo aj bola, ale ty si ju prešvihol.“
Vrátila šálku na stolík, zdvihla sa a vzápätí mi sedela rozkročmo na stehnách. Ruky mi položila okolo krku.
„Všetko sa dá dobehnúť Jarko.“
Pritisla pootvorené pery na moje ústa a akoby sa na nich popásla. Potom som pocítil jej jazyk. Bez problémov prenikol k môjmu a začal ho provokovať. Zdvihol som ruky a po jej chrbte sa vyšplhal k lopatkám. Ako sa mi tak zavrtela na kline, začalo mi byť tesno v slipoch. Mierne zaklonila hlavu a zahľadela sa mi do očí. V domnienke, že jej vadia moje ruky, spustil som ich dolu. Siahla po nich , zdvihla si ich k prsiam. Pocítil som ich zahrotenie a moje vzrušenie zase o niečo poskočilo. Darina sa znova venovala bozkávaniu a ja som jej popritom skúmal pevné prsia. Nemala podprsenku. Bradavky trčali oproti mne a priam sa mi ponúkali. Trel som ich prstami a ony rástli a tvrdli. Vzápätí som ich ochutnal jazykom. Darina mi zašla prstami do vlasov a klinom sa pohla až k hrboľu v mojom rozkroku.
„Možno je najvyšší čas, aby si ho vypustil z klietky,“ zašepkala si celá vzrušená do ucha. Odsunula sa k mojim kolenám a vzápätí som zacítil jej prsty na mojom zipse nohavíc. Uvoľnila mi nohavice, prenikla pod slipy a pomohla mi s vtákom von. Trčal mi pod bruchom nastražený ako útočná kopia. Zasmiala sa: „Skutočne si nadržaný.“
„Cítim sa ako načasovaný k výbuchu,“ utrúsil som a ďalej pritom miesil jej rozkošné prsia. Neskotočne som po nej túžil, ale nemal som odvahu niečo začať. Dovtípila sa. Postavila sa, zrolovala nohavičky, vyhrnula si sukňu a znova sa rozkročmo znížila. ľavou rukou sa pridŕžala môjho ramena, pravou uchopila vtáka a nasmerovala ho na svoju zlatú mušličku. Dotkol som sa vlhkým žaluďom roztvorených pyskov ohanbia, vtlačil sa až medzi poddajné závojníčky. Darina dosadla a môjho vtáka zomkla senzačne tesná pošva. Vášnivo som ju bozkával a šepkal: „To je nádhera, ako si skvelo rozpálená! Hlboká a mokrá. Normálne idem z toho zošalieť.“
„No už len,“ sykla. „So šialencom by som sa to bála robiť. Upokoj sa, toto je len začiatok.“
Trochu sa nadvihla a potom zase šikovne napichla. Postupne predlžovala sklz na napichnutom penise. V slabinách mi vrelo, vnucoval sa mi pocit, že už to dlho nevydržím. Prerušoval sa mi dych a srdce búšilo. Napadlo ju, že to na mňa ide a tak zrýchlila kĺzanie. Zovrel som jej ramená a prehla ma k nej krč. Striekal som do nej, akoby som kropil záhradu. Čo nezrozumiteľne zamrmlala a vzápätí akoby zvädla. Rozpálenú tvár položila na moje rameno, chvela sa a slastne postonávala. Došlo mi, že sa tiež urobila. Tisol som ju k sebe a nežne hladkal. Bol som jej vďačný, že ukončila moje panenstvo.
Náhle dvihla hlavu a v jej tvári sa objavil búrkový mrak.
„Čo si to urobil ty somár? Prečo si to do mňa napumpoval? Čo nevieš, že to môže mať následky?“
„Nehovorila si mi, že si mám dávať pozor.“
„No to dá rozum, keď nepoužiješ gumu. Keď z toho niečo bude... Za trest ma toho zbavíš jazykom, pekne si vylíž svoju smotanu,“ prikázala mi.
„Urobím to veľmi rád,“ nenamietal som.
„A daj si pekne záležať.“
Zdvihla sa, zovrela obe moje zápästia a ťahala ma k posteli. Dosadla, vyhrnula si sukňu a roztvorila báječné stehná. Pysky ohanbia aj pásik na mušličke boli postriekané od semena a svojimi šťavami. Kľakol som na kolená a sklonil hlavu. Vôňa jej rozparenej mušličky akoby vo mne vytlačila tú malátnosť, ktorá sa dostavila po vyvrcholení. Vybozkával som roztvorenú puklinu, prešiel ju zdola jazykom, objavil krásne zdurený klitoris. Darina ešte viac rozkročila nohy, aby som sa mohol hlbšie dostať do jej štrbiny. Čoskoro sa začalo jej telo mierne pošklbávať. Potom zaťala prsty do prikrývky a jej tela sa zmocnila krč. Nasal som hrášok klitorisu medzi prsty a jemne žužlal pokiaľ sa neupokojila. Ležala na chrbte, prsia sa jej zdvíhali a klesali podľa rozbúreného dychu, ale v tvári jej vládol spokojný úsmev.
„Neviem ako ti poďakovať,“ dostal som zo seba.
„Poďakoval mi tvoj jazyk. Ja by som sa mala ospravedlniť, že som takto po tebe vybehla. Samozrejme, že sa chránim. Asi ma naštvalo, že som sa musela za tebou tak ponáhľať. Podstatné je, že sa ti vrátilo sebavedomie. Bez neho si muž k ničomu. Kedy sa zase uvidíme?“
„Čo keby som u teba zostal do rána?“
„Nato zabudni Jarko. Neber si to osobne, ale poznám sa. Nevydržala by som veľa teba len tak ležať. Daj mi peknú pusu a padaj do svojho pelechu.“
Urobil som čo mi odporučila a v susednej izbe som vkĺzol pod prikrývku a zatvoril oči. Pod očnými viečkami sa mi premietal zostrihaný film z toho, čo prebiehalo vo vedľajšej izbe. Cítil som sa nesmierne šťastný. Robil som to s ňou a všetko nasvedčovalo tomu, že nie naposledy. Potom sa mi vybavil jej výrok o tej štyridsať pätke. Možno mala pravdu, taká skúsená žena by ma toho veľa mohla naučiť. čo mi bráni v tom, aby som ju navštívil a dal najavo, že beriem tú nočnú epizódu ako výzvu? Snažil som si predstaviť, akoby sa tvárila. Zaskočilo by ju to? Vyhovárala by sa? Jednoducho jej poviem, že každý zážitok máva svoje pokračovanie. Po tej súloži s Darinou som bol plný odvahy a postupne presvedčil sám seba, že zrelá žena ma jednoducho nemôže odmietnuť.
Utorok, streda a štvrtok utiekli ako voda. Vozil som pacientov na WC, röntgen, ultrazvuk a iné vyšetrenia. Pomáhal som sestrám, tam kde bolo treba. Alica a Viera so mnou flirtovali a ja som im odpovedal tak, aby im došlo, že už nie som k dispozícii. Darina mala opačnú službu. Keď som u nej večer po desiatej zaklopal, vyhovorila sa, že je po šichte strašne unavená. V rozpise u hlavnej sestry som zistil, že má rovnakú službu z piatku na sobotu a potom aj ďalšiu noc. Rozhodol som sa, že si zájdem na víkend domov, aby som si priviezol ešte pár vecí. Obvyklú štvrtkovú vizitu preložil primár na piatok a tak mi ráno vrchná prikázala, aby som bol po ruke upratovačke Jane. Bola to asi tridsaťročná červenovláska, dosť drobnej postavy, na prvý pohľad vyzerala, akoby ešte patrila do školskej lavice. Dala mi za úlohu utierať nočné stolíky, upratať na nich, to čo tam naukladali pacienti, umyť umývadlo, vymeniť obrus na stole a vyniesť odpadkový kôš. V izbe číslo štyri ležali štyria starší muži. Vypasený chlap pri okne zaťukal na náramkové hodinky a povedal:
„Idete dnes o dvadsať minút neskôr.“ Fučal pritom, akoby práve odniekiaľ dobehol.
Jana mechanicky prikývla, natiahla si gumové rukavice a ponorila handru do vedra s vodou. Obalila ňou metlu a začala stierať.
„Nie ste nejaká nahnevaná?“ nedal sa odradiť pacient jej mlčaním a visel očami na jej vysadenej zadnici, akoby čakal, že uvidí viac ako nohy.
Naraz sa ozval iný:
„Predstavte si pani Jana, že sa chcel staviť, že budete mať zase ružové nohavičky.“
Videl som jej do tváre. Bola červená ako paprika. Čakal som, kedy vybuchne. Pacient, ktorý to začal, prehlásil, že miluje ružové ženské prádlo. Jana sa náhle obrátila a zahlásila, aby prestal trepať, že nemá čas na plané reči. Jeho nezdravo vyzerajúca, opuchnutá tvár sa zamračila. Zavrčal, že by naňho nemala kričať. A že si má zobrať nohavice, keď nechce, aby jej čumeli pod sukňu. Vzpriamila sa, v očiach ja jej vlhko zalesklo, šmarila metlou a vyletela z izby. Všetko sa udialo tak rýchlo, že som nestihol zareagovať. Myslel som si, že Jana stojí niekde na chodbe a upokojuje sa, ale nevracala sa. Pri izbe hlavnej sestry sa už pripravovala vizita, bolo potrebné dokončiť umývanie izieb atak som sa chopil metly. Pacient, ktorý Janu nahneval sa snažil rozprávať vtipnú historku, ale nikto sa nesmial. Vypláchol som vedro, vyžmýkal handru a zamieril do miestnosti upratovačky. Celú jednu stranu zaberal s čistiacimi prostriedkami, páchla tam dezinfekcia. Jana sedela na nízkej stoličke s tvárou v dlaniach. Zdvihla ku mne zaslzené oči a zamrmlala, že musí ísť dorobiť osmičku. Povedal som:
už sa stalo, uložil vedro a metlu. Poďakovala a ospravedlnila sa za tú nepríjemnú reakciu, ale údajne ten pacient ju sústavne vytáča. Priznal som, že ma to zaskočilo. Zahlásila, že niektorí chorí sa domnievajú, že si môžu dovoliť všetko. Nedávno sa jej dokonca stalo, že jej nejaký dedo siahol pod sukňu. Iný zasa na ňu čumel a pod dekou masturboval.
„To hádam nie?“ zostal som opäť zaskočený.
„Ale áno, honil si ho. A keď som to povedala vrchnej sestre, aby s tým niečo urobila, odpovedala, aby som si nevymýšľala. Tu má pacient vždy pravdu,“ vzlykla.
„Niektorí chlapi si nedajú povedať ani vo vyššom veku. Ja viem, že im to tlačí na mozog, keď sú tu dlhšie, ale prečo si to mám odnášať práve ja?“
„Sľubujem, že nabudúce určite včas zakročím.“ Chcel som ju pohladiť po vlasoch, ale zachytila moju ruku.
„Si na mňa taký dobrý,“ zatykala mi.
Nevedel som, čo mám na to odpovedať. Náhle sa zdvihla, otočila kľúčom, ktorý bol zvnútra a prinútila sadnúť si na stoličku. Pokľakla pri mojich nohách, pobozkala ma na kútik úst a súčasne som pocítil jej ruku v mojom rozkroku. Rozopla biele sanitárske nohavice a zašmátrala prstami po slipoch. Nedokázal som ju odstrčiť. Bolo to nečakané, ale z jej strany bezprostredne spontánne. Keď vyslobodila vtáka zo zajatia v slipoch, premohla ma zvedavosť a ponechal som tomu voľný priebeh.
„Máš ho slušného,“ pochválila s iskriacimi očami, zhrnula predkožku polotvrdého dlháňa, ľahko pumpovala a druhou rukou masírovala vajcia.
„Milujem veľkých vtákov.“
Sklonila k nemu sčervenanú tvár, plazivým jazykom obišla vybehnutý žaluď, špičkou ďobla do otvorčeka na špici, potom ho nasala do úst. Lapajúc som sa nadýchol a podoprel chrbtom o regál. Pohltila viac ako polovicu vtáka, musela ho mať až v hrdle. Pohybovala hlavou a skvelo ho fajčila. Pohltilo ma teplo. Nahmatal som rukami obrysy jej hlavy, zaboril prsty do jej ohnivých vlasov a celkom sa tomu oddal. Čoskoro som cítil, že to prichádza. Zamrmlal som, že budem striekať, ale nereagovala. Vzopäl som sa a chrlil dávku do jej úst. Papala semeno a žmýkala ma do poslednej kvapky. Potom dosadla na päty.
„Urobila som ti dobre?“
„Že sa pýtaš. Čo keby som ti to oplatil?“
„Taký návrh sa neodmieta.“
Zdvihla sa, siahla pod zásteru a stiahla si ružové nohavičky. Položil som ruky na jej pás a pridržal prehnutú zásteru. Pozeral som na ryšavý kožuštek, pod ktorým sa roztvárali ružové pysky ohanbia.
„Máš krásnu p*čku.“
Premiestnil som ruky na vyšpúlený zadoček a už som bol znova vzrušený.
„Už tečie ako potôčik,“ oznámila mi, prehla sa klinom k mojej tvári. Vybozkával som pysky, prešiel jazykom odspodu nahor, potom špičkou zakmital na klitorise. Jana sa nádherne prehupla v panve. Asi chcela, aby som sa hneď zaoberal tým nabehnutým strapcom, ale ja som si to chcel vychutnať. Prelízol som sa medzi závojníčky a prenikol až toľko, koľko to išlo. Celá sa roztriasla, chytila sa mojich ramien. Konečne som sa vrátil ku klitorisu. Z úst sa jej vydral slastný ston. Opretá chrbtom o regál zoslabla v kolenách, musel som ju pridŕžať.
„S tebou si veľmi rada zatrtkám,“ zakňučala.
Zdvihol som ju, pritlačil sa k nej a blúdil znovuzrodeným chlapákom po jej roztrasenom podbruší.
Náhle však na chodbe zaznelo moje meno. Poznal som, že hlas patrí sestre Viere.
Nech si trhne nohou! pomyslel som si a žaluďom našiel roztvorené pysky ohanbia. Ibaže ten Vierin hlas bol pomerne blízko od nás.
„Do riti!“ odtiahol som sa od Jany. „Radšej pôjdem, než po mne vyhlási pátranie.“
Upravoval som sa a neušlo mi, že Jana spustila ruku do rozkroku, vtlačila si dva prsty do štrbiny a zatvorila oči.
„Sľubujem, že nájdem príležitosť, aby som ťa pekne vytrtkal.“
Odomkol som a vykĺzol von z miestnosti. Šuchtal som sa k izbe hlavnej sestry a mal zlosť na celý svet.
„Kde si bol?“ ozvalo sa za mnou.
„Na záchode.“
„Áno?“ zašklebila sa Viera a pozerala mi pod brucho, akoby mi naznačovala, že si dokáže predstaviť, čím som sa zaoberal.
„Potrebujem odviezť pána Adamca z deviatky na röntgen. Žiadanku má.“
„Zariadim to.“ Zbehol som invalidný vozík a zamieril do izby.
Domov som dorazil ešte za svetla. Matka ma dychtivo spovedala s cieľom zistiť čo najviac o mojom pohybe v meste. Z pochopiteľných dôvodov som zamlčal nočnú príhodu u jej kamarátky z mladosti, zážitky s Darinou a upratovačkou Janou. Netajila sa tým, že si nemôže zvyknúť na svoju samotu. Zaskočilo ma, že po tom týždni k nej cítim akýsi ostych a že sa vyhýbam akémukoľvek telesnému kontaktu, pretože ma jej pusa na uvítanie totálne rozhádzala. V sobotu povedala, že sme pozvaní k Mlynárovcom. Keď som si uvedomil, že majú dcéru Oľgu, ktorá dochádza do gymnázia v meste, mal som chuť to odmietnuť, ale potom som si povedal, že matka má aj tak málo možností k rozptýleniu. Oľgin otec bol jeden z tých zbohatlíkov, ktorí sú asi schopnejší než ostatní, ale prevažne majú ostré lakte a žalúdok, ktorý strávi aj nestráviteľné. Privítal matku a ja som mu nestál ani za pohľad. Rozumy, ktoré trúsil medzi hosťami ma absolútne nezaujímali. Tváril sa, akoby hádzal perly sviniam. Snažil som sa tancovať s matkou a vynahradiť jej týždeň, čo bola sama doma. Naočkovala ma, aby som vyzval Oľgu. Počúvol som ju. Oľga nemárnila čas a hneď po mne vybehla. Dozvedel som sa, že má v meste podnájom s vlastným vchodom a že tam prebýva od nedele večer do piatku popoludní, keď pre ňu príde otcov vodič. Vytkla mi, prečo som sa u nej ešte neobjavil. Aby som sa jej zbavil, prisľúbil som, že sa určite zastavím, len čo zvládnem začiatky v nemocnici. Očami som hľadal niekoho, na koho by som sa vyhovoril, ale Oľga ma schmatla za ruku a zatiahla do jednej z priľahlých miestností. Tam sa mi zavesila na krk a pošepkala, že by si priala preddavok. Predstieral som, že nechápem o čo ide. Zatvárila sa znepokojene a sama pritisla výstredne namaľované pery na moje ústa. Chcel som sa vymaniť, ale držala sa ako kliešť.
„Čo blázniš? Vtrhne sem tvoj foter a...“
„Nepovedal by ani mäkké F miláčik,“ prerušila ma. „Mám ho v hrsti. Urobil by, čo sa mi nebude páčiť a veľmi by to ľutoval.“ Zachichotala sa, akoby mala pod palcom polku sveta a vkĺzla mi rukou do rozkroku. Cez nohavice mi ohmatala vtáka.
„Zatiaľ nič moc, ale Olinka by s ním dokázala zázraky. Neveríš? Presvedčím ťa,“ dychčala ako v tranze.
Otvorili sa dvere a vošla moja matka. Odskočil som od Oľgy a spýtal som sa, čo potrebuje. Zarytým pohľadom si premerala Oľgu a povedala, že sa necíti dobre, aby sme išli domov. Oľga hneď navrhla, že zariadi, aby nás odviezol ich šofér, ale matka zahlásila, že prechádzka na čerstvom vzduchu jej urobí dobre. Súhlasil som a ponúkol jej rameno. Cestou sa ma matka značne neistým hlasom opýtala, ako som sa u Mlynárovcov bavil. Odpovedal som, že dobre, pokiaľ som tancoval s ňou. Priznala, že sa medzi tými pätolizačmi, čo sa predbiehajú v poklonkoch k pánovi domu, necítila vo svojej koži. Priznal som, že mi hovorí z duše. Kúsok od nášho domu padla otázka ohľadom Oľgy.
„Hádam si si s tým skazeným dievčaťom niečo nezačal? Hovorí sa, že si to rozdáva aj s vlastným tatkom.“
Upokojil som ju. Z matky akoby naraz spadla nervozita, hneď bola sranda a smiech. Než som išiel spať, dala mi sladkú pusu na čelo, ako to robievala, keď som bol malý chlapec.