Ale začnem pekne od začiatku. Zobrali sme sa pred piatimi rokmi, predtým sme spolu iba tak chodili. Vďaka tomu, že obaja máme zazobaných rodičov, mohli sme si hneď kúpiť dom s veľkou garážou a aj primeraným pozemkom na užívanie, nie na robotu. Keď sa jeho rodičia ešte viac rozhodili s peniazmi, kúpili Tomášovi luxusné auto, naši sa samozrejme tiež nedali zahanbiť a kúpili jedno aj pre mňa. Tomáš je architekt, kreslí projekty domov a objednávky od zbohatlíkov, čo chcú mať niečo originálne ako ich susedia sa mu iba tak hrnú. Ja mám podstatne „skromnejšie“ zamestnanie, som realitná maklérka a stručne povedané predávam domy a byty, ktoré naši zákazníci buď nevedia alebo nechcú predať sami. Darí sa mi takými striedavými úspechmi, lebo je obrovská konkurencia na trhu a aj tí ľudia sú čoraz viac vychcaní a nikto vám exkluzivitu len tak nedá. Ale tak to už v tejto branži chodí.
V ten deň som skončila skôr, lebo sa mi podaril výhodný biznis na ktorý som bola hrdá a rozhodla som sa, že doma si nato pripijem. Kúpila som šampanské, urobila nejaké chlebíčky a kúpila zákusky z jednej výbornej cukrárne, odkiaľ Tomáš zákusky miluje.
Manželove auto stálo pred garážou, nezachádza dovnútra, pokiaľ chce ešte v ten deň niekam ísť. Napriek tomu bolo zamknuté. Otvorila som svojim kľúčom a pricvakla dvere. Nebol v obývačke, ani vo svojej pracovni. Žeby sa na poschodí prezliekal? Nezmieňoval sa o ničom, čo by ho k tomu nútilo. Už som chcela stlačiť kľučku, keď som zvnútra začula nejaké zvuky. Akoby tam niekto zrýchlene dýchal a postonával. Pichlo ma pri srdci. Chcela som rozraziť dvere, ale našťastie sa mi podarilo stlmiť zdvihnutý adrenalín. Nedalo mi to však a jemne som sa snažila stlačiť kľučku a pootvoriť dvere, veď už to bolo jedno, čo sa má stať, tak sa stane. Škárou som videla časť postele. Dva páry nôh. Jedny sa trepali. Hlavou mi prebehlo, že Tomáš požičal niekomu kľúč, ale zase v našej posteli !!!!
Strčila som do dverí a vzápätí som si bola istá, že je to on. On a nejaká blondínka. Boli v tom najlepšom, ona sa už krútila a ako priškrtená vydychovala. Stála som tam obarená ako taká piča a moju zlosť striedala lútosť.
„Ako si mi také niečo mohol urobiť?!“
Ten hajzel prirazil, zachrčal a kŕč v jeho tvári prezradil, že to do nej strieka. Blondínka sa mykala zatláčala mu prsty do zadku, ale niečo v jej tvári mi hovorilo, že je dobrá herečka. Vošla som do spálne.
„Tak takto ty usilovne pracuješ, hajzel špinavý?!“ precedila som medzi zuby.
Pootočil na mňa hlavu a do červenej farby akoby sa vmiesilo vápno.
„Je to celkom inak ako si myslíš miláčik,“ zamumlal hajzel, akoby som nemala svoje oči.
„Tú kurvu si môžeš nechať. Možno ti časom dôjde v tej drbnutej hlave, že je to obyčajná komediantka. Že iba hrá, aby si si myslel, aký si úchvatný milenec.“
„Miláčik...“ vychrapčal so strachom v rysoch tváre.
„Spolu sme skončili, ty hovädo.“
Obrátila som sa, opustila miestnosť, buchla za sebou dverami. Už na schodoch mi vyhŕkli slzy a prúdom mi tiekli po tvári. Ešte za mnou čosi volal, ale vo svojom rozpoložení som mu nerozumela. Buchla som aj vchodovými dverami, skoro po slepiačky som docupitala k autu, dosadla za volant a revala som na plnú hubu. Iba pomaly som sa upokojovala. Naštartovala som a vyšla smerom ku križovatke. Najskôr som si myslela, že pôjdem k našim, požiadam otca, aby zariadil prevoz mojich vecí, ale na ďalšej križovatke som zabočila na výpadovku z mesta. Niekde zastavím a premyslím si, čo urobím. Keď je človek v takomto stave, nemal by tak tlačiť na pílu, aspoň tak sa to hovorí.
Za tabuľou som dobehla mladíka s batôžkom na chrbte. Nezdvihol ruku, ale zastavila som mu, naklonila sa a cez otvorené okno na jeho strane som sa spýtala:
„Kam to máš namierené?“
„Na priehradu. Zmeškal som autobus.“
„Ak sa nebojíš, nasadni si, odveziem ťa,“ ponúkla som sa mu.
Pohľad do jeho tváre mi prezradil, že mu nemôže byť viac ako sedemnásť. Hodil si batôžtek na koberček, nasadol, pricvakol dvere a pozrel sa mi do tváre.
„Idete z pohrebu, pani?“
„No dá sa to tak nazvať. Kde si nechal frajerku?“
„So žiadnou nechodím.“
„Nemáš rád dievčatá?“
Sčervenal ako divý mak.
„Čo si o mne myslíte?“ ohradil sa.
„Nemyslela som to tak ako si to zjavne pochopil.“
Došlo mi, že ho považujem za homosexuála.
„Prepáč, ak som ťa urazila. Veľmi mi to dnes ešte nemyslí.“
„Tiež nemám bohvieakú náladu. Zahovoril som sa s kamošom. Ste veľmi milá, že ste mi zastavila. Dnes máloktorá žena, keď je sama v aute by niekoho zobrala do auta.“
„A čuduješ sa, keď sa takí hneď myslia, že sme veľmi ľahká korisť?“
„Ja by som takého hajzla hneď z fleku obesil,“ vyhŕkol.
„Sú to chorí jedinci, ktorí nie som schopní za normálnych okolností nadviazať vzťah. Prečo vlastne nemáš dievča? Si pekný, urastený, mladý muž, Určite si môžeš vyberať.“
„Nejako nato nemám čas,“ povedal vyhýbavo a tvrdohlavo sa zahľadel do čelného skla.
Začal ma celkom zaujímať.
„A čo máš dôležitejšieho na robote?“ opýtala som sa na rovinke za riekou. Už bolo vidieť zubaté okraje vysokého lesa.
„Otec zomrel, žijeme s matkou sami v starom domčeku. Stále je čo opravovať a na dohodnutie nejakej firmy peniaze nie sú.“
Pootočil sa ku mne, zahľadel sa mi na prsia.
„Matka mi hovorí, že mám na dievčatá čas. Až budem skúsenejší. Aby som si počkal na tú pravú,“ povedal a zase odvrátil hlavu.
„A kde získaš tie skúsenosti, to ti nepovedala?“
„Viete, ona...“ zahryzol si do pery. „Myslíte, že už rastú hríby?“ vysúkal zo seba akoby sa mu uľavilo.
Čo tak asi predo mnou tajíš? napadlo ma.
„Ak sa neponáhľaš, môžeme sa pozrieť,“ dodala som nahlas.
Vysoký les obklopil cestu z oboch strán. Minuli sme prvú odbočku, stálo tam auto.
„Zdá sa, že nie sme sami, koho napadlo urobiť prieskum,“ prehodila som, aby reč nestála. Jednou rukou som držala volant, druhou mu hrabla do hustých vlasov, nechala skĺznuť prsty na jeho silný krk. Úkosom som pozorovala jeho reakcie. Do tváre mu vstúpil ľahký rumenec, pootvoril ústa. Pohrala som sa s ďalšími vlasmi na zátylku. Evidentne to pôsobilo. Nepokojne si poposadol , letmo a placho na mňa hodil pohľadom.
„Prečo to robíte?“ povedal zajakavým hlasom.
„Máš pekné vlasy.“ Zašla som prstami pod tričko, nechtami označkovala jeho pokožku.
„Čo tak tu?“ ukázal doľava k inej odbočke do lesa, ktorú asi po tridsiatich metroch prehradzovala železná závora, natretá červenou farbou. Mrkla som do spätného zrkadla a spomalila. Prudkým rajdom som tam zamierila. Vypla som motor. Keď chcel hneď vystúpiť, pridržala som ho za lakeť.
„Počkaj, trochu si vylepším fasádu.“
„Do lesa?“ potriasol hlavou. „Matka sa maľuje, iba ak ideme niekde na zábavu. Zotriem vám tie tmavé kvavky na tvári.“
Naklonil sa ku mne, vzápätí som cítila jeho prst.
„Chcelo by to navlhčiť.“
„Vezmi si slinu z mojej pusy.“
Trochu zaváhal, ale potom mi ukazovák vsunul medzi pery. Olizla som ho. Tvár sa mu ešte viac sčervenala. Prst, ktorým mi stieral stopy po očnej linke, sa mu dosť triasol.
„Dobre,“ stiahol ruku k telu.
Mrkla som do zrkadla nad čelným sklom.
„Tak ideme?“ otvorila som dvere. Keď vystúpil aj on, diaľkovým ovládačom som auto zamkla. Dobehla som ho medzi stromami.
„Matka s tebou chodí na zábavu?“
„Chodíme spolu všade,“ zamrmlal.
„Asi si vo všetko rozumiete...“ nahodila som návnadu.
Z mladších rokov som si nepamätala, že by nejaký chalan, ktorého som poznala, bol závislý takto na matke. Zastavil sa a zalovil v mojej tvári.
„Myslíte, že je to zlé?“
„Naopak. Takýto vzťah by mala mať každá matka so svojim synom. Tiež som si robila plány, ale zišlo z nich,“ povedala som posmutne.
„Nemáte ani jedno dieťa?“
„Ani nebudem mať. Aj keby som mohla, tak s mojim mužom to nebude.“
Zaťala som zuby, aby som sa nerozplakala.
„Niečo vám urobil.“ Nebola to otázka, ale konštatovanie. „Tak preto tie slzy.“
„Pristihla som ho v posteli s inou,“ zamumlala som, ovinula ruky okolo jeho krku, položila mu tvár na rameno.
„Toto vám urobil?“ Pohladkal ma po vlasoch. „Prebolí to. Matka hovorí, že ak už človek utŕži nejakú ranu, čas to všetko zahojí.“
„Asi má pravdu.“ Zdvihla som hlavu. „Vďaka za povzbudenie.“ Pobozkala som ho na kútik úst.
„Tak aby sme sa poobzerali po tých hríboch,“ pripomenula som sa mu.
Prikývol. Išli sme pozdĺž húštiny. Našla som niekoľko čerstvých hríbikov, ktorým hlavičky vykúkali z machu. Jemu sa podarilo nájsť hniezdo väčších kúskov. Museli sme riešiť kam tie hríby dáme.
„Dám si dole zvršok,“ rozhodol sa.
Než som stačila niečo namietnuť, pretiahol si oblečenie cez hlavu. Mal pevnú hruď, vypracované svaly na ramenách, zrejme pravidelne posilňoval. To je dnes u mladých chalanov v móde. Keď sme pokračovali v ceste, stále sme niečo nachádzali. Už sme sa chystali vrátiť k autu, keď ma uchopil za ruku. Vzápätí som aj ja začula odniekiaľ z mladých smrčkov nejaké kňučanie a vzdychanie. Prešmykli sme sa medzi pichľavými vetvami. Klesol na kolená, pootočil hlavu, prstom na ústach mi naznačil, aby som bola ticho. Podrepla som vedľa neho. Na lúčke pred nami sa milovala nejaká dvojica. Muž ležal na chrbte, žena kľačala opretá lakťami o jeho ramená a uskutočňovala rytmické mačkovité pohyby. Videli sme ich z boku. On mohol mať tak štyridsať, ona nemohla byť staršia ako chlapec, ktorý kľačal po mojom boku. Sledoval ich počínanie s veľkým zaujatím, ale nepripadalo mi, že by ho to nejako zaskočilo. Myšlienka, ktorá ma napadla, keď hovoril o svojej chápavej matke, sa mi znova pripomenula.
Pohyby dievčaťa, ako sa potrhali, jej dych stále viac prechádzal v sipot premiešaný slastnými stonmi. Muž ju podoprel dlaňami na bokoch, pokrčil nohy, akoby jej chcel poskytnúť oporu, ak by sa zaklonila. Z chlapcovej tváre sršalo rastúce vzrušenie, hrýzol si spodnú peru. Nahmatala som jeho lakeť, vystúpila rukou k jeho ramenu. Pootočil ku mne rozohnené oči, ale vzápätí ich znova prilipol k súložiacej dvojici. Priklonila som ústa k jeho hlave.
„Nemali by sme ich rušiť.“
Prikývol, ale ďalej civel ako socha. Z dievkiných úst sa vydral jasavý výkrik. V záklone naľahla na mužove kolená. V tej chvíli sa vzopol. Bolo mi jasné, že do nej strieka svoje semeno. Dievčina sa metala vo vlastnom kŕči a ako by omdlela. Zdvihol ju ako pierko a položil vedľa seba na mach. Bozkával ju od končekov vlasov cez rozdýchané pery, prsia, bruško, až zaboril hlavu do jej rozkroku- Po chvíli sa zdvihli a obliekli sa. On uchopil košík s hríbmi a odchádzali.
Našla som chlapcov ušný lalôčik a perami ho požužlala. Potom som skĺzla ústami po jeho ramene. Cítila som napätie v jeho tele.
„Ty si im závidel?“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára