piatok 22. júla 2016

Zdravotná sestrička

Moji rodičia patria k úplne obyčajným ľudom čo poznám a denne stretávam. Keď som sa im však narodil,  všetci v rodine si spomenuli, že v našej rodine bol vyhláseným krásavcom brat môjho dedka. Údajne to bol zvodca a lámač ženských sŕdc  a ja som sa na neho nielenže podal, ale že ho v mnohom aj predstihujem. Čo to pre mňa znamenalo?  Nič také, kvôli čomu by sa mi dych tajil. Už na základnej škole si ma mýlili s dievčaťom. Mal som mihalnice dlhé pomaly do polovice líc, čierne jasné oči, plné pery, lesklé vlasy , no hotový obrázok. Všetci sa rozplývali. Keď som bol v puberte, nič sa nezmenilo.  Žiadna vyrážka sa neobjavila, pleť zostala zamatová, ružovkastá, len tvár zmužnela a telo zmocnelo. Bože, koľko som ja dostával lístočkov od spolužiačok... Koľko dievčat bolo do mňa zamilovaných, ako očarene sa na mňa pozerali všetky učiteľky !
Spočiatku ma záujem žien znervózňoval, najprv som ho odmietal, potom som nejako privykol a dokonca som sa postupne vypracoval  na odborníka – aj ja som začal vnikať do tajomstva dobývania žien a dievčat, zapáčilo sa mi zvádzanie, bozkávanie i milovanie. A poviem vám – stať sa odborníkom v tejto oblasti nebolo vôbec  jednoduché a cesta k cieľu  bola dlhá a skúseností som musel  zozbierať hromadu. 

Prečo áno, prečo nie, dožil som sa tridsiateho piateho roku svojho života a bol som stále slobodný. Mohol som sa ženiť nespočetne krát, ale mne sa akosi nechcelo. Tuším sa mi žiadalo mať ženu, ktorá by predo mnou hneď nepadla na kolená, ktorá by ma odmietala, trochu sa mi vzoprela.  A takej, nevedno prečo, nebolo. No jedného dňa nastal veľký zlom v mojom živote. Mal som haváriu a dosť ťažkú. Ležal som v nemocnici, dávali ma do poriadku a lekár sa nejako preriekol, že čo sa týka mojej mužnosti... že to bude asi problém, aby fungovala ako má.  V tom stave, v akom som bol, mi to ani nespôsobovalo žiaden šok.  Len som ležal a vravel som si, že to je spravodlivý dôsledok toho, aký som bol doposiaľ.  Ale všetko zlé je v živote aj na niečo dobré.  Stal sa zázrak. Raz ma prišla umyť sestrička, ktorá sa na mňa nikdy neusmievala a nelichotila mi, hoci tvár som mal nepoškodenú a dokonca všetci hovorili, že vyzerám ešte lepšie ako za mlada, len keby tie nohy... No  a ako ma umývala, tak sa mi zrazu postavil. Neviem prečo, ako.  Ona očervenela, nedala nič viac znať. Potom som si to zariadil tak, aby ma vždy umývala ona a dokonca pred ňou som aj ej*k*l*val. Ona stále nič. Vie, čo robím, vie že len jej prsty ma dokážu prebudiť k životu, ale nedáva to najavo. Akoby sa mu stránila. Taká obyčajná baba, ani moc pekná, zato štíhla a ruky mala zázračné. Neviem prečo, ale cítil som, že som našiel ženu svojho života. Túžil som, aby sa stala mojou vyvolenou. Hľadal som cestu, ako sa k nej priblížiť. Pokúšal som sa s ňou komunikovať na rôzne témy, ale bolo to s ňou dosť ťažké. Bola to veľmi jednoduchá žena . Veľa rozprávať to nebolo pre ňu, ale zato bola veľmi pracovitá a všimol som si, že čo sa jej v práci povedalo, to ochotne urobila. O mňa sa starala nad mieru a všimol som si , že už aj môj výron s*m*na, vždy keď ma umývala okolo vtáka, bol už jej samozrejmosťou. Pobyt v nemocnici mi veľmi prospieval. Zotrval som tam síce dosť dlho, ale zo dňa na deň som pociťoval zlepšenie. Chodil som pravidelne na cvičenia a dopracoval som sa k vytúženému samostatnému pohybu aj keď pomocou barličky. Za ten čas čo som tam pobudol, tak už aj moja osobná sestrička si ma obľúbila a povedala mi, že ak odídem už navždy domov, bude jej za mnou veľmi smutno. Spýtal som sa jej, ako veľmi smutno. Zaujímalo ma, čo ku mne cíti a či to myslí naozaj vážne. Až potom som sa dozvedel, ako veľmi túžila po mužovi ako som ja. Detstvo prežila v detskom domove a potom sa išla učiť za zdravotnú sestru. Údajne nikdy nemala muža, nemala odvahu, nebola priebojný typ. Priznala sa mi, že v podstate ja som jej prvým mužom, ktorého nebrala ako pacienta. Nechcela to na sebe znať, ale páčil som sa jej už od začiatku a všimla si, že asi aj ona mne, lebo ten výron sp*rm*tu, nemohol byť len tak. Prvý krát som vtedy videl, ako sa jej kútiky úst pohli. Ona sa jemne  usmiala. Oči jej zvlhli a určite nie len oči. Pohladil som ju po tvári a cítil som , ako sa ku mne túlila. Bolo vidieť, že potrebuje muža. Neváhal som a položil jednoduchú otázku, či by si vedela predstaviť život s kryplom. Či predsa len nemá ešte čas na toho správneho a zdravého muža pre ňu. Sám som vtedy ešte potreboval opateru a nie ako to býva zvykom, že muž by mal byť schopný postarať sa o svoju polovičku. Povedala mi, že naopak, vôbec jej to nebude vadiť a ak budem chcieť, tak sa o mňa postará do konca života. Splní mi čo budem chcieť a bude veľmi rada ak mi bude môcť patriť. Táto informácia ma veľmi prekvapila a dostávalo sa mi v tom momente nutkanie, že by som to mohol rovno vyskúšať. Povedal som je, že by som teda aj rád vyskúšal, či budem vedieť ako muž fungovať. Zo začiatku na mňa pozrela trochu nechápavým pohľadom, ale keď som jej naznačil, že by sme sa mohli niekde zašiť, tak veľmi rýchlo jej to došlo, čo od nej budem požadovať. Sama navrhla, aby sme sa presunuli do jednej malej miestnosti, kde sa nachádzalo čisté posteľné prádlo. Sama iniciatívne zbehla do sesterskej izby pre kľúče a potom ma prišla zavolať. Odkrivkal som to pomaličky do skladu čistého prádla. V vnútri sa nachádzali oproti sebe dva regále a na nich bolo rôzne rozdelené prádlo. Potom tam bola ešte jedna taká malá stolička, ktorá predpokladám slúžila nato, aby sa lepšie mohla dotyčná osoba dostať a vziať prádlo z vrchného regálu. Keďže tam nebolo veľa miesta, nebolo možné kde si ľahnúť a pre mňa to bolo o to náročnejšie, že som musel iba stáť, respektíve oprieť sa o regál. Nechcel som zbytočne strácať čas. Oprel som si barličku o stenu a pridržal sa regálu. Jednou rukou som chytil sestričke hlavu a pritiahol jej pery k mojim. Vášnivo som ju začal bozkávať, ona sa tiež snažila pracovať perami. Cítil som ako sa celá chvela. Začínal som tomu naozaj veriť, že v živote nemala chlapa. Počas bozkávania som jej rozopol vrchnú čas overalu. Mala veľmi pekné prsia, boli síce menšie, ale veľmi pekne tvarované. Bradavky mala stuhnuté ako kameň. Telom jemne vlnila a stále sa snažila vášnivo bozkávať. Miestami som mal pocit ako keby sa snažila kopírovať moje pohyby. Počas bozkávania som jej stačil jemne zašepkať do ucha, že budem potrebovať pomôcť s p*n*s*m. Vložila mi dlaň do rozkroku a cez pyžamo mi masírovala môj p*n*s. Potreboval som však intenzívnejšiu stimuláciu a tak som ju pevnejsšie chytil za vlasy a tlačil hlavu smerom nadol k môjmu rozkroku. Spočiatku som z jej strany cítil mierny odpor, ale nakoniec som ju pretlačil do podrepu. Stiahla mi rukami nohavice a pozerala sa na môj napoly stoporený p*n*s. Chytil som si ho do ruky a pritláčal som jej žaluď priamo k perám. Opäť tam bol mierny odpor. Ohťahovala hlavu dozadu. Nechápal som jej počin. Potom som sa jej na rovinu spýtal, či nemá chuť urobiť mi orál. Sčervenala a tichým hlasom mi odpovedala, že sa hanbí, lebo to v živote nikdy nerobila. Veľa vecí však údajne o tom čítala a chcela skúsiť. Nakázal som jej otvoriť ústa a podporil ju slovami, že to nemusí byť stopercentné. Nech sa snaží robiť čokoľvek, len aby to bolo príjemné aj pre ňu. Osmelila sa a začala mi ho jemne lízať ako nanuk. Každým pohybom sa však postupne zlepšovala a ja som cítil, že môžem vyvinúť väčší tlak aj rýchlosť pri prirážaní do jej úst. Miestami som jej ho vložil úplne do krku a dusila sa pritom. Z úst jej stekalo väčšie množstvo slín a mňa to veľmi vzrušovalo. Musel som sa však na druhej strane aj trochu krotiť, aby nebola veľmi hlučná. Mohol nás ktokoľvek počuť priamo z chodby. Zhruba po takej štvrťhodinke obrábania jej úst som zatúžil po jej v*g*ne. Túžil som ju predovšetkým vidieť. Naposledy som videl v*g*nu ešte pred mojou nehodou a to bolo pekne dávno. Už ma síce začali pobolievať nohy z toho postávania na jednom mieste a aj z titulu, že neboli ešte dostatočne silné. Musel som však vydržať. Zavelil som jej aby sa postavila a otočila ku mne chrtom. Neváhala ani sekundu a poslúchla ma na slovo. Nastavil som si ju do poriadneho predklonu. Oboma rukami sa chytila rámu regálu a očakávala čo sa bude diať. Vyhrnul som jej sukňu a poriadne pleskol po väčšom  zadku. Zavzdychala, ale nepohla sa. Pevne sa držala a bola pripravená prijať čokoľvek. Odsunul som jej nohavičky na jednu stranu a snažil sa oslobodiť od nich jej v*g*nu. Mala ju v naturálnej podobe, bez úpravy a hustejším porastom. Chytil som ju v rozkroku a prstami som sa prehrabával medzi jej ochlpením. Čím viac som sa snažil dosť do jej pošvového vchodu, tým hlasnejšie stonala. Uvedomil som si, že toto bude jej premiéra a budem musieť vyvinúť viac úsilia, aby som sa do nej mohol dostať. Prstami som pracoval čoraz rýchlejšie a ona stonala. Ten jej zvuk už začal naberať na poriadnej intenzite. Nezostávalo mi nič iné ako zobrať kus prádla navinúť ho do hada a urobiť z neho opraty cez jej ústa. Zakusla sa do neho a bola oddaná pokračovať. Vagínu mala veľmi vlhkú a ja som nadobudol presvedčenie, že nastal čas dotlačiť svoj penis do jej úzkej dierky. Bolo to veľmi namáhavé. Držať opraty a druhou rukou si miestami nastaviť penis v kombinácii udržať sa na nohách.  P*n*s pomaly ale iste vnikal čoraz hlbšie a keď som zazrel na ňom červenú ľudskú tekutinu, vedel som, že cieľ bol splnený. Snažil som sa občas poriadne zrýchliť v súložení a sestrička strácala nad sebou kontrolu. Občas mala problémy udržať sa rukami regála. Musel to pre ňu byť veľmi intenzívny zážitok aj keď asi občas poriadne bolestivý. Nechcel som ju šetriť. Musela si hneď od začiatku zvykať, že so mnou to nebude mať prechádzku ružovou záhradou a väčší pôžitok bude mať z drsnejšieho sexu. Keď som cítil vyvrcholenie tak som ho vybral von a postriekal jej zadok. Dával som si pritom pozor, aby niečo z môjho sp*rm*tu neuniklo na jej vyhrnutú sukňu. Keď som dokončil svoje striekanie, uvoľnil som aj opraty z prádla a to bol signál pre sestričku , že sa môže tiež postaviť a upraviť. Pokrčené prádlo využila a prvotné utretie svojej v*g*ny, ktorá bola celá od krvi. Povedala mi, že nech vyjdem z miestnosti prvý a ona to tam bude musieť upratať. Výnimočne som teraz poslúchol na slovo ja ju. Opustil som miestnosť a vrátil som sa späť do svojej izby. Súrne som potreboval sprchu . Keď sme sa obaja dali do poriadku, prišla večer za mnou do izby opýtať sa či som bol spokojný a zložila svoju skúšku. Pohladil som ju opäť po hlave. Pritúlila sa a cítila sa spokojne. Bolo vidieť, že spokojnosť pre ňu znamenala moju spokojnosť. Zrazu som si tiež uvedomil, že takúto ženu doma potrebujem. A presne toto sa aj stalo. Keď som opúšťal nemocnicu a vracal sa domov, sestrička už mala u mňa nasťahované prvé veci. Žijeme spolu dodnes. Ja som musel prispôsobiť svoje aktivity na väčšiu prácu hlavou, nakoľko už nikdy nevyrovnám fyzický handicap, ale na tie veci čo v živote potrebujem, mi to bohate stačia nielen mne. Sestrička je už na druhej materskej dovolenke a je šťastná. Snaží sa byť veľmi dobrou matkou. To čo ona v detstve nemala, tak sa snaží dať našim deťom . Ja sa zase občas zamyslím, ako by sa asi zachoval brat môjho dedka, keď ma tak v ňom rodina videla.

Necenzurovaný článok TU