nedeľa 9. októbra 2022

Tajomstvo v rodine

V piatok popoludní som prišla s manželom Števom k jeho matke. Večer sa debatovalo, ako to už pri návštevách príbuzných býva zvykom. Svokra sa posťažovala na svojho mladšieho syna, ešte osemnásť ročného Petra.
„Fláka sa poza školu, túla sa často do noci, márne mu dohováram. Niekedy mi pripadá, akoby bol neprítomný duchom...“
„Plieska ním puberta mami,“ zahlásil Števo s úškľabkom a plesol všelijako sa tváriaceho mladíka po ramene. „Veď on z toho vyrastie...“
„Jednáš so mnou akoby som bol stále malý chlapec!“ naježil sa Peter, vyčítavo sa na mňa pozrel, vyskočil zo stoličky a zmizol za dverami.
Musím sa priznať, že s mladším bratom môjho muža som vždy tak trochu sympatizovala a nepáčilo sa mi moc, že Števo takto machroval, namiesto toho , aby si s ním pohovoril niekde bokom ako chlap s chlapom. Všetko má svoj dôvod a určite ho má aj Peter. Ibaže, čo ja by som v tom mohla podniknúť?
„A kedy sa dočkám vnuka?“ povedala po chvíli svokra a keď sme so Števom rozpačito mlčali, pokračovala na rovnakú nôtu.
„Máte s tým hádam nejaké problémy? Asi sa málo modlíte? Neuškodilo by vám trochu pokory. Chodíte vôbec do kostola a prosíte pána Boha, aby vám doprial zdravého potomka?“
Nedokázala som mlčať a nezastavil ma ani Števov varovný pohľad.
„Hovoríte, akoby ste nepoznala môj názor,“ ohradila som sa „a zhora rozhodne žiadnu pomoc nečakám.“
„Vyskúšať sa musí všetko, dievča moje zlaté.“
„Možno má matka pravdu,“ zabručal snaživo môj muž.
„Ako myslíte, ale so mnou určite nepočítajte,“ vyhŕkla som, zdvihla sa a odkráčala do kúpeľne.
Zastihla som tam Petra iba v slipoch. Znovu som si všimla ako je už mužsky široký v ramenách a neušiel mi ani hrbolček v rozkroku, ktorý nepochybne znamenal, že už je vyspelý aj po tejto stránke.
Prebehla som mu končekmi prstov po slipoch a s úsmevom utrúsila:
„Sú v tom všetkom baby že? Viem, že nemáš len jednu, ale neklam im, lebo ti nato prídu.“
S rumencom na tvári zahlásil:
„Viacej sa mi páčia ženy ako ty Renáta.“
„Ale nie...“
„Ale áno,“ dostal zo seba a v tom momente vyzeral odhodlaný.
„Od toho dňa, čo som ťa uvidel nahú, musím na teba v kuse myslieť.“
Chcel zmiznúť, ale chytila som ho za ruku a zastavila.
„Ty si ma videl?“ vysúkala som zo seba. „Kedy?“
„V lete. Chystali ste sa na prechádzku k jazeru a ty si zakričala na brata, že si zoberieš plavky. Nechala si pootvorené dvere.“
„Ty voyer!“ sykla som a postrčila ho ku dverám.
Keď sa zatvorili, vyzliekla som sa a išla do sprchy. Pohrávala som sa s myšlienkou, že by sa Peter mohol do kúpeľne vrátiť. Bolo to vzrušujúce a lákavé. Povedala by som, že som si to až priala, aby sa to stalo. Dôkladne som sa osušila. Keď som išla okolo kuchyne, ešte bolo počuť hlasy. Hore v izbe, kde sme prespávali, keď sme boli u svokry, spustila som si cez hlavu nočnú košeľu s hlbokým výstrihom a zaľahla som. Pár minút po mne dorazil Števo. Rozsvietil lampičku na nočnom stolíku, ale keď videl, že mám zatvorené oči, ihneď ju zhasol. Predstierala som spánok, nemala som naňho náladu. Kývol matke na všetko, len aby sa jej zavďačil. Števo si ľahol a za chvíľu bol K.O. Ja som musela myslieť na vyspelosť jeho mladšieho brata a na tie jeho provokačné reči dole v kúpeľni. Skoro mi to pripadalo, akoby bol do mňa zamilovaný. Dospela som k názoru, že si s ním o tom budem musieť pohovoriť.
Prebrala som sa skoro ráno, pretože niekto vstúpil so miestnosti a evidentne sa blížil k posteli, kde sme so Števom ležali. Pootočila som hlavu a spod mihalníc som zbadala svokru, oblečenú v sviatočnom, čo značilo, že odchádza na rannú omšu do kostola. Zatriasla ramenom môjho muža.
„Čo je?“ zavrčal mrzuto. Neznášal náhle prebudenia.
„Števko, sľúbil si mi, že pôjdeš so mnou do kostola. Petrovi sa nechce.“
„Smrad jeden.“
Štefan sa zdvihol do sedu, spustil nohy k podlahe, tápavo nahmatal nohavice prehodené cez nočný stolík a ťažkopádne sa obliekal. Jeho matka ho poháňala, aby si švihol, že nechce prísť do kostola ako posledná.
Keď odišli, napadlo ma: Namiesto toho modlenia ma mohol konečne poriadne pretiahnuť! Pravdu povediac, už som si ani poriadne nepamätala, kedy som si to poriadne užila. Po mnohých márnych pokusoch otehotnenia, akoby to vzdal. Zlenivel a dokonca začal pohŕdať aj maznaniu so mnou.
Začala som znova podriemavať. Už v akomsi polospánku som zachytila nové vrznutie dverí. V domnienke, že sa Števo predsa len vrátil, som čakala, kedy si priľahne ku mne, ale kroky sa zastavili pri posteli a nič sa nedialo. Pootvorila som oči a skoro zmeravela. Čo tu chce Peter? Mladík bol v pyžame a v rozkroku som mu uvidela hrču. Panebože, veď on je vzrušený? preblyslo mi hlavou a radšej som sklopila očné viečka. Okamžite som si vybavila tie jeho reči večer v kúpeľni a začalo mi z toho byť veľmi horúco. Onedlho som vnímala ako dvíha prikrývku, ktorú som mala na sebe a že si ľahá vedľa mňa. Počula som ako sa snaží upokojiť svoj rozbúrený dych. Iba sa kúsok po kúsku približoval. Náhle mal hruď na mojej paži, ktorú som mala vedľa tela a vzápätí som pocítila jeho rozkrok.