Skúsenosti dievčat v zahraničí - II

Tŕnistá cesta nováčika

Cez jeden inzerát na internete som sa spojila so sprostredkovateľom práce v Rakúsku v jednom nočnom podniku. Bola som baba po maturite. Na výšku ma nezobrali, tak som sa rozhodla, že počas pauzy na ďalšiu prihlášku o rok, si trošku privyrobím. Zbehlo sa to všetko tak rýchlo. Ubehlo len pár dní po mojej reakcii na inzerát a už som bola vo Viedni. Dohoda bola, že najprv len na skúšku a že ani preto mi nebudú vybavovať povolenie, až keď sa osvedčím. Nevedela som, čo to všetko obnáša. Po príchode do lokálu som si všimla, že šéf ma pozoruje, ako sa bavím s hosťami. Myslela som si, že ide o bežnú kontrolu, veď som bola nová a ešte nikdy som nerobila v takom lokáli. Tanečnica, ktorá v tomto bare robila už vyše mesiaca, ma upozornila, že šéf má pravdepodobne v úmysle zbaliť ma. Mám sa preto od neho držať ďalej, aby som mu nedala príležitosť. Nebrala som to veľmi vážne, možno mi len závidela. Ráno sa bar zatvoril. Všetky dievčatá odišli po skupinkách spať. Ja som nemala kam, ešte mi šéf nestihol vybaviť nocľah u niektorého z jeho kamarátov... Blízko vo dvore bol sklad na nápoje, ktorý slúžil aj ako prechodné ubytovanie pre dievčatá. Nebola tam teplá voda  k dispozícii, len prasknutá práchnivejúca posteľ, spod ktorej vyliezali pavúky, obklopená bicyklami, skriňami, starými neónkami z lokálu, škatuľami a ďalej tam ešte bol stolík, varič a namiesto hrnca vedierko na ľad zo šampanského. O takomto stave som nevedela a ani len nemohla tušiť čo nastane, keď ma viedol cez neosvetlenú chodbu. Zrazu ma pritlačil o stenu, vyhrnul mi tričko a začal mi obchytkávať a lízať prsia. Zo šoku som sa zmohla na jeden úder - lakťom do tváre. Čakala som, že ma zbije. Našťastie mi iba vynadal do k*ri*v a poslal ma spať. Od tohto provizórneho bývania som nemala ani kľúče. Šéf ma zavrel a až večer mi prišiel otvoriť. Keďže toalety boli iba v lokáli, malú potrebu som bola vykonávať do sprchy. Našťastie som toho zjedla veľmi málo, pretože som si nemala ako kúpiť jedlo,  takže som nemusela ísť na  veľkú potrebu. Netušila som však, že to bol len prvý šéfov pokus. Druhý nedal na seba dlho čakať. Asi o dva dni ráno som takisto čakala, že mi otvorí dvere do skladu. Zatvoril lokál, vybral fľašu tequily a dva poháriky. Povedal, že len v tequile je pravda, a ak chcem poznať zmysel svojho života, musím ich vypiť aspoň päť. Mala som z neho strach a preto som mu nechcela odporovať. Skúšal na mňa všelijaké reči, ktorým som ani poriadne nerozumela. Potom sa začal vyzliekať a nabádal ma, aby som mu robila orálny s*x. Rázne som odmietla a to bola asi najväčšia chyba, ktorú som mohla urobiť. Zrazu zmenil svoj výraz tváre a nebol naňho veľmi príjemný pohľad. Cítila som, že bude nasledovať niečo zlé. Pristúpil ku mne tvárou v tvár. Špičky nosov sme mali od seba vzdialené ani nie na dva centimetre. Nedokázala som sa mu pozerať do očí. Sklopila som zrak smerom dole. Potom na mňa zreval až mi praskalo v ušiach:

"Asi sme si nerozumeli ty k*rv*! Už ma prestávaš baviť! Keď budem chcieť, aby si ma fajčila, tak ma budeš fajčiť!

V tom som schytala poriadnu facku až mi zazvonilo v hlave. Tá razantná sila jeho úderu spôsobila, že ma odhodila asi tri metre a padla som na podlahu. V tom si to namieril ku mne a spýtal sa ma či chcem dostať ešte jednu, alebo prídem k rozumu.

Skrútená na podlahe som pochopila, že nemám na výber a musím kapitulovať. Prosila som ho, aby ma už nebil, že urobím čo bude chcieť. Svojím nechutným úškrnom dal najavo, že dosiahol svoje. Prikázal mi vstať z podlahy a kľaknúť si na kolená. Dlaňou mi odhrnul vlasy, naklonil sa ku mne a šepotom mi povedal:

"Taká pekná babenka a robí problémy. Prečo si taká sprostučká. Bolo ti to treba?"

Kývnutím hlavy som mu dala najavo, že "nebolo"... Potom sa vzpriamil, nechal ma kľačať na zemi a vytiahol z nohavíc svoj p*n*s. Stroho a medzi zuby mi povedal. aby som začala fajčiť. V tom momente som sa cítila veľmi ponížená, ale musela som urobiť to, čo mi povedal, aj keď so strachom v očiach plných sĺz. Keď si uľavil, zobral ma do skladu a nakázal mi, aby som si rýchlo zbalila veci. On potom niekomu zatelefonoval. Nakoniec odišiel a povedal mi, aby som zbalená čakala, že niekoho po mňa pošle. Absolútne som nevedela o čo ide, čo sa bude diať. Mala som dosť veľký strach, že ma niekomu inému predal. Čakala som zamknutá v sklade. Bola som síce veľmi nevyspatá, ale od strachu a nervozity som nevedela prižmúriť oko. Asi po troch hodinách jeho odchodu zašramotili dvere a stál v nich vysoký holohlavý chlap. Kývol na mňa rukou, aby som ho nasledovala. Nasadli sme spolu do auta. Celý čas nepovedal ani pol slova. Neviem, či to bolo tým, že nechcel hovoriť alebo nevedel po slovensky. Sedela som vedľa neho na prednom sedadle. To asi preto, aby mal nado mnou kontrolu. Ja som však nemala v úmysle nikam utekať. Bála som sa ďalšej možnej bitky. Len som cestou dúfala, aby sa mi už nič zlého nestalo. Keď som na diaľnici zistila, že odbočujeme smer Bratislava, uľavilo sa mi. Na hraniciach sme zastavili, podal mi do rúk cestovný pas a naznačil mi, aby som si vystúpila z auta. On sa potom pohol s autom a mňa tam nechal stáť ako colný stĺp. Nevedela som, čo mám v tom momente robiť, či vyhľadať políciu, alebo niekoho poprosiť, či by ma nevzal cestou do Bratislavy. Zvolila som nakoniec druhú možnosť. Nechcela som vyvolávať nejaké problémy. Čoby som komu povedala, že som išla pracovať načierno a vystavila tak sama seba riziku? Okrem toho človek nikdy nevie, kedy by sa mi mohol niekto pomstiť. Kašlala som nato. Spokojná, bez peňazí som sa vrátila späť do Bratislavy. Zviezol ma jeden pán, ktorý sa vracal domov zo Schwechatu a videl ma tam stáť. Nič odo mňa nechcel. Povedala som mu, že som sa pohádala s priateľom a naštvaný ma nechal stáť na hraniciach. Zobral to ako možný fakt a povedal, že je rád ak mi mohol pomôcť a dúfa, že sa to medzi nami urovná. Po príchode do BA som sa mu veľmi pekne poďakovala a rozlúčili sme sa. Doma som povedala len toľko, že mi práca nevyhovovala a začala som si vážiť veci, ktorým som predtým neprikladala takú dôležitosť. Počas roka som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na VŠ a vyplatilo sa. Zobrali ma a aj som úspešne školu ukončila. Popri škole som mala brigády už len na Slovensku a môžem povedať, že iba „seriózne a poctivé“. Už by ma nikto nenalákal na rýchlo zarobené peniaze niekde do neznáma, kde ste jedna veľká nula. Neodporúčam to nikomu, ísť len tak na vlastnú päsť. Svet je v tomto zlý. Iba vás zneužijú.

Katka

Skúsenosti dievčat v zahraničí - I

Agentúra ma dala do bordelu

Už je tomu pomaly 15 rokov. Vtedy  som mala 20 rokov a veľké vyhliadky do života. Moja veľmi dobrá kamarátka ešte zo školy ma presviedčala, aby sme si išli zarobiť do zahraničia a potom zarobené peniaze investovali do nejakého spoločného biznisu. Najprv som namietala, nechcelo sa mi veľmi zo Slovenska odísť, ale napokon som súhlasila. Poprezerali sme pár inzerátov a vybrali sme si jednu agentúru, ktorá hľadala dievčatá do lokálneho podniku na tanec a sprostredkovanie zábavy pre turistov. Tancovať sme vedeli, boli sme aj pekné baby s výbornou postavou. Tak sme si povedali, že prečo nie. Určite jednoduchšie sa nám bude tancovať ako keby sme mali zbierať ovocie niekde na farme a naťahovať sa s ťažkými košmi. V agentúre nás presvedčili, že nás musia vyfotiť v plavkách, nakoľko majiteľ chce presne vopred vedieť aké dievčatá mu tam prídu a potrebuje mať reálnu predstavu o našich krivkách. Súhlasili sme. O pár dní sme dostali odpoveď, že sme prijaté a máme si prísť po letenky. Vlakom sme cestovali do Prahy a odtiaľ letecky do Talianska. Hneď na začiatku sme však dostali poriadny šok. Ubytovanie bolo hrozné. Toaleta nesplachovala, teplá voda tiekla len cícerkom, plyn bol iba v bombách. Bolo nás šesť dievčat na poschodových posteliach v maličkej izbičke. Bolo to vo februári, ale ten byt bol letný – len zo skla betónu a plechu. Žiadne prikrývky, žiadne ohrievače. Skoro všetky sme do večera dostali teplotu a kašeľ. Veľká dodávka nás večer pozbierala a odviezla do podniku. Agentúra nám sľúbila, že v meste budeme mať k dispozícii sprostredkovateľku, ktorá po nás príde na letisko. Na ňu sme sa mali obrátiť aj v prípade problémov. Keď som vstúpila do podniku, bolo mi jasné, že iba tancovať sa tu nebude. Toto vyzeralo na intímnejšie veci. Vpredu bol bar a boxy na sedenie. Vzadu zasa boxy s vysokou prepážkou, kde sa robilo naozaj všeličo podľa želania zákazníka. Keď jedna dievčina odmietla sedieť v zadných boxoch, majiteľka, pôvodom Poľka, ju vyšticovala a povedala jej, že je to jej robota. Prvý deň nás zachránil fakt, že sme nevedeli nič po taliansky, takže sme dozadu nechodili. Druhý deň sme volali sprostredkovateľke, to bola pre zmenu Češka, že chceme ísť do iného baru, alebo domov.  Poprosili sme ju, aby nám prebookovala letenky, lebo sa chceme vrátiť domov, no a ona nám povedala, že nie sú žiadne voľné miesta na najbližšie dva týždne (vtedy ešte Rayner nelietal a nebola taká pravidelnosť  letov). Vybavila nám nový klub. V novom klube sme zostali pár týždňov, kde to bolo obdobné. Všetko sa to točilo okolo s*xu a keď sme niečo chceli zarobiť, museli sme chrápať s nechutnými chlapmi. Tie talianske prasatá si s nami robili čo chceli. Kamarátka má dodnes strach z análneho s*xu, nakoľko po jednom vyčíňajúcom besnení mala úplne potrhané tkanivo v oblasti rektálneho otvoru. Mne za ten čas tiež poriadne prevetrali asi všetky možné otvory. Je mi z toho na g*c, keď si človek na to spomenie. Jedno však viem, že už neuverím rozprávkam o rýchlom zárobku (aj keď už mám svoj vek, ale len pre ponaučenie pre ostatné baby). Všetko sú to klamstvá. Čo človek zarobil, dal na cestu, ubytovanie a stravu. Vždy sa našiel spôsob, ako vás aj o to málo ošklbali. Niečo sa síce podarilo ušetriť, ale bola to oddretá práca. To nehovorím o tom, aký to má vplyv na psychiku. Človek sa musel siliť do dobrej nálady, musel piť alkohol a neskočiť chlapom na lep. Vtedy som potrebovala tie peniaze, mala som veľké plány, veľa dobrých nápadov, len mi chýbal kapitál na rozbeh. Až potom som si však uvedomila, akú obetu som preto musela urobiť a či mi to vlastne všetko stálo zato. Také nebezpečenstvo by som už nikdy nechcela podstúpiť kvôli peniazom, kvôli žiadnym peniazom a nie to ešte takým malým, čo som si nakoniec priniesla domov. S kamarátkou nám zostali iba oči pre plač, ale áno, neprajníci povedia: „Veď tak ti treba ty k*rv* jedna!!!“.  Áno, beriem ich názor, ale s tým rozdielom, že ja som sa nehlásila na pozíciu „k*rv*“. Ale hovorí sa , že všetko zlé je na niečo dobré. Som vyliečená z naivity a stratila som ružové okuliare o svete. 

Veronika

Nymfomanka z Bratislavy

Ešte počas Vianočných sviatkov som si cez internet dopisoval s jednou zrelšou ženou, ktorá cez známy zoznamovací  portál ponúkala svoje služby na súkromí. Nechcela ísť veľmi do hĺbky svojho súkromia, bavili sme sa vo všeobecnej rovine a zaujala ma hlavne tým, že dokázala pre mňa obetovať nejaký čas na plodnú komunikáciu pred bleskovým vychrlením cenníka, alebo notorického posielania rovnakých automatických správ každému záujemcovi o pokec. Je mi úplne jasné, že v tomto prípade to veľa krát robí za nich niekto iný, napr.  tzv. nútená ochrana. Bavila sa so mnou ako skúsená a sčítaná žena. Najprv som si myslel, že hľadá niekoho na vážny vzťah, alebo pri jej zrelom veku skôr priateľa na voľné chvíle, ale čím viac sme spolu komunikovali, tým viac jej otázky smerovali na intímnu tému a ako som s ňou vysporiadaný. Na rovinu som jej v jednom čete dal otázku, či to mám z jej strany brať ako ponuku na sex a či jej tak veľmi chýba. Prekvapila ma jej pohotová, stručná odpoveď jednou vetou, ktorá ale hovorila za všetko:

"Vieš, som nymfomanka a tá nikdy nemá dosť..."

Toto vo mne vzbudilo obrovskú túžbu spoznať túto zrelú "pumu". Nie kvôli tomu, že by som chcel zapadnúť do stoviek chlapov, ktoré jej prešlo cez ruky, alebo iný orgán (aspoň tak sa okrajovo zmienila s tým že miluje mužov a stále po nich baží), ale to že som chcel vedieť bližšie podrobnosti ako takáto nymfomanka premýšľa, čo ju k tomu viedlo a čo ju naviac uspokojuje. Takéto ženy musia mať veľa skúseností a možno si človek aj nejaké osvojí. Súhlasila so stretnutím jedine pod podmienkou že si od nej nejakú službu objednám a bola ochotná mi predtým poskytnúť malé interview, aby sme nešli hneď "na vec". Súhlasil som. Veď nikde nie je napísané, že ak si človek niečo objedná a zaplatí, že tú službu bude chcieť aj vykonať. A zase nemusím sa stoj čo stoj brániť, pokiaľ mi bude žena sympatická a tak ma nažhaví, že si budem kvalitnú  fajočku sám prosiť. Možno sa vám to bude zdať zvláštne a pomyslíte si, že som hlupák, ale ja som mal skutočne iné úmysly a cieľ.

Stretli sme sa u nej na byte v centre mesta. Vo vnútri bolo cítiť prenikavú vôňu éterického oleja a osvetlenie obývacej miestnosti pozostávalo len zopár sviečok rozmiestnených v každom rohu, približne asi po päť kusov. Nerátal som ich detailne. Len tak odhadom svojím pohľadom som usúdil. Ponúkla ochutnať kvalitnú kávu z Karibiku. Údajne ju neponúka každému, tak som si to mal ceniť. Kým odbehla do kuchyne, poobzeral sa po obývačke a pozoroval som rôzne suveníry z čoho som usúdil, že ide o dosť scestovaného človeka. Po pár minútach sa vrátila aj s kávou a poprosila ma, aby som ju nachvíľu ospravedlnil, pokiaľ si dá rýchlu sprchu. Neprotestoval som a pokojne som si vychutnával prinesenú kávu. Pokým sa sprchovala, ja som pokračoval v preskúmavaní interiéru. Z obývacej miestnosti boli ešte mierne pootvorené dvere, kde som uvidel roh postele, ktorá bola obtiahnutá červenou plachtou. Tiež tam bolo slabučké svetlo, ale stále, neblikajúce ako pri sviečkach. Chcel som sa zdvihnúť z gauča a nazrieť viac do tej miestnosti, ale strach z nečakaného prekvapenia majiteľky bytu mi to nedovolil. Určite by sa jej to nepáčilo a ešte by ma nedajbože obvinila, že som jej niečo vzal. Moje myšlienkové pochody zrazu prerušil jej hlas:

-Tak už som tu. Vydržali ste to tu? Kávička chutila?

-Ale áno, bola vynikajúca, ďakujem.

Ani neviem, kedy to tá žena stihla, ale mala na sebe už oblečené červené latexové šaty. Perfektne kopírovali jej udržiavanú postavu. Vyzerala jednoducho rajcovne.

- Môžem sa vám teda venovať. Čím začneme, alebo ideme hneď na tú fajočku, páčite sa mi a mám veľkú chuť pozrieť sa na vášho vtáka.

- Uff, tak to ste ma pekne zaskočili. Nečakal som takú rýchlu reakciu.

- A čo ste čakali mladý muž?

- V podstate máte pravdu. Ak ste mi pri písaní prezradila, že ste nymfomanka, tak iné som čakať ani nemohol. Ale ak dovolíte, radšej by som bol, ak by sme si najskôr pokecali, lebo potom už nato asi nebude čas. Tiež vás nechcem oberať o "pracovný" čas.

- Dobre, tak čo konkrétne by ste chceli vedieť?

- No zaujímalo by ma ako ste zistili, že ste nymfomanka? Ako sa to prejavuje? Čo vás dokáže najviac uspokojiť?

- Už od prvého sexuálneho kontaktu mám neskutočný sexuálny apetít. A čím som staršia, tým viac mi to chutí. Nedokážem byť čo i len jeden deň bez chlapa. Cítiť ho v sebe...

- Čo od chlapa očakávate?

- Cha, cha (smiech). Od mužov chcem jediné...hmm.

- A to je ?

- Od mužov chcem jediné: tvrdý náruživý sex a pocit, že som objektom ich túžby! Nie som z tých, čo čakajú, až im muž s takými kvalitami vbehne do cesty. Už sa roky sama starám, aby som si v posteli prišla na svoje.

Táto žena svojím rozprávaním na mňa pôsobila veľmi sebavedome.

-Prepáčte, čo vo vašom ponímaní znamená "prísť si na svoje" ?

-Pozrite sa, na to, aby žena zistila, čo naozaj chce, musí mať skúsenosti. Presne ako ja. Tipnete si s koľkými mužmi som dodnes spala?

- Tak to naozaj netuším. Nechcem vás ani podceniť a ani uraziť...

- Presné číslo ani ja neviem. Evidenciu som si začala robiť až neskôr. Ale podľa toho čo už evidujem, tak vy budete číslo 1368.

-Prosím !? 1368?

- Áno, čo pozeráte. Som už stará skúsená vydra, ktorej niečo prešlo cez posteľ.

- Prepáčte. Som len v nemom úžase akú máte v hlave štatistiku.

- Ale čoby, na to mám predsa počítač. Nepoužívam ho len na četovanie, ale vediem si v ňom aj evidenciu.

- Čo všetko obnáša taká evidencia? Môžem ju vidieť?

- Bohužiaľ, to vám nemôžem ukázať. Sú to moje súkromné informácie a som voči mojim klientom lojálna...

- Takže dôverné a tajné, rozumiem. Mohli by ste teda aspoň pomenovať niečo z toho, čo si zaznamenávate?

- O každom mužovi mám krátky záznam o jeho sexuálnej schopnosti a obľúbených praktikách, ich opis a samozrejme nesmú chýbať ani miery ich "miláčikov" a krátka poznámka na základe ktorej by som si vedela naňho časom spomenúť, teda to čo ho robilo jedinečným a nezameniteľným s iným mužom.

- Myslíte, nejaký poznávací znak na základe čoho by ste ho vedeli aj identifikovať?

- Áno...

- A čo by to mohlo byť napríklad? Alebo čo sa najčastejšie vyskytuje?

- Tetovanie, piersing...

- Aha, rozumiem, ale čomu nerozumiem a chcel by som pochopiť je to, čo vám to dáva? Aký máte z toho úžitok. Budú sa tieo informácie dať nejako využiť, alebo nebodaj zneužiť?

- Ako som už povedala, je to čisto pre moju internú potrebu. Na vašu otázku čo mi to dáva, no stávam sa viac a viac otvorenejšia, sebavedomejšia a bez zábran. A potom každý môj klient mal iné predstavy, čo všetko by mal a nemal mať jeho ideálny sexuálny objekt vzhľadom na profi služby ktoré očakával. Hovorí sa, že každý sa učí na svojich chybách...

- Učila ste sa zo svojich chýb byť dokonalou milenkou?

- V podstate áno. Ako správna učenlivá žiačka som si všetko bravúrne zaznamenala. Bez preháňania môžem potvrdiť: Poznám všetky "sextriky"!

- Tak toto ma zaujíma, čo myslíte pod tými sexitrikmi. Môžete nejaké prezradiť, alebo aspoň trošku ma dostať do obrazu? Teda nielen mňa, ale aj ako odkaz pre neskúsené mladé dievčatá?

Pokračovanie článku TU