streda 14. februára 2018

Skúsenosti dievčat v zahraničí - I


Agentúra ma dala do bordelu

Už je tomu pomaly 15 rokov. Vtedy  som mala 20 rokov a veľké vyhliadky do života. Moja veľmi dobrá kamarátka ešte zo školy ma presviedčala, aby sme si išli zarobiť do zahraničia a potom zarobené peniaze investovali do nejakého spoločného biznisu. Najprv som namietala, nechcelo sa mi veľmi zo Slovenska odísť, ale napokon som súhlasila. Poprezerali sme pár inzerátov a vybrali sme si jednu agentúru, ktorá hľadala dievčatá do lokálneho podniku na tanec a sprostredkovanie zábavy pre turistov. Tancovať sme vedeli, boli sme aj pekné baby s výbornou postavou. Tak sme si povedali, že prečo nie. Určite jednoduchšie sa nám bude tancovať ako keby sme mali zbierať ovocie niekde na farme a naťahovať sa s ťažkými košmi. V agentúre nás presvedčili, že nás musia vyfotiť v plavkách, nakoľko majiteľ chce presne vopred vedieť aké dievčatá mu tam prídu a potrebuje mať reálnu predstavu o našich krivkách. Súhlasili sme. O pár dní sme dostali odpoveď, že sme prijaté a máme si prísť po letenky. Vlakom sme cestovali do Prahy a odtiaľ letecky do Talianska. Hneď na začiatku sme však dostali poriadny šok. Ubytovanie bolo hrozné. Toaleta nesplachovala, teplá voda tiekla len cícerkom, plyn bol iba v bombách. Bolo nás šesť dievčat na poschodových posteliach v maličkej izbičke. Bolo to vo februári, ale ten byt bol letný – len zo skla betónu a plechu. Žiadne prikrývky, žiadne ohrievače. Skoro všetky sme do večera dostali teplotu a kašeľ. Veľká dodávka nás večer pozbierala a odviezla do podniku. Agentúra nám sľúbila, že v meste budeme mať k dispozícii sprostredkovateľku, ktorá po nás príde na letisko. Na ňu sme sa mali obrátiť aj v prípade problémov. Keď som vstúpila do podniku, bolo mi jasné, že iba tancovať sa tu nebude. Toto vyzeralo na intímnejšie veci. Vpredu bol bar a boxy na sedenie. Vzadu zasa boxy s vysokou prepážkou, kde sa robilo naozaj všeličo podľa želania zákazníka. Keď jedna dievčina odmietla sedieť v zadných boxoch, majiteľka, pôvodom Poľka, ju vyšticovala a povedala jej, že je to jej robota. Prvý deň nás zachránil fakt, že sme nevedeli nič po taliansky, takže sme dozadu nechodili. Druhý deň sme volali sprostredkovateľke, to bola pre zmenu Češka, že chceme ísť do iného baru, alebo domov.  Poprosili sme ju, aby nám prebookovala letenky, lebo sa chceme vrátiť domov, no a ona nám povedala, že nie sú žiadne voľné miesta na najbližšie dva týždne (vtedy ešte Rayner nelietal a nebola taká pravidelnosť  letov). Vybavila nám nový klub. V novom klube sme zostali pár týždňov, kde to bolo obdobné. Všetko sa to točilo okolo s*xu a keď sme niečo chceli zarobiť, museli sme chrápať s nechutnými chlapmi. Tie talianske prasatá si s nami robili čo chceli. Kamarátka má dodnes strach z análneho s*xu, nakoľko po jednom vyčíňajúcom besnení mala úplne potrhané tkanivo v oblasti rektálneho otvoru. Mne za ten čas tiež poriadne prevetrali asi všetky možné otvory. Je mi z toho na g*c, keď si človek na to spomenie. Jedno však viem, že už neuverím rozprávkam o rýchlom zárobku (aj keď už mám svoj vek, ale len pre ponaučenie pre ostatné baby). Všetko sú to klamstvá. Čo človek zarobil, dal na cestu, ubytovanie a stravu. Vždy sa našiel spôsob, ako vás aj o to málo ošklbali. Niečo sa síce podarilo ušetriť, ale bola to oddretá práca. To nehovorím o tom, aký to má vplyv na psychiku. Človek sa musel siliť do dobrej nálady, musel piť alkohol a neskočiť chlapom na lep. Vtedy som potrebovala tie peniaze, mala som veľké plány, veľa dobrých nápadov, len mi chýbal kapitál na rozbeh. Až potom som si však uvedomila, akú obetu som preto musela urobiť a či mi to vlastne všetko stálo zato. Také nebezpečenstvo by som už nikdy nechcela podstúpiť kvôli peniazom, kvôli žiadnym peniazom a nie to ešte takým malým, čo som si nakoniec priniesla domov. S kamarátkou nám zostali iba oči pre plač, ale áno, neprajníci povedia: „Veď tak ti treba ty k*rv* jedna!!!“.  Áno, beriem ich názor, ale s tým rozdielom, že ja som sa nehlásila na pozíciu „k*rv*“. Ale hovorí sa , že všetko zlé je na niečo dobré. Som vyliečená z naivity a stratila som ružové okuliare o svete. 


Veronika

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára