Tŕnistá cesta nováčika
Cez jeden inzerát na
internete som sa spojila so sprostredkovateľom práce v Rakúsku
v jednom nočnom podniku. Bola som baba po maturite. Na výšku ma nezobrali,
tak som sa rozhodla, že počas pauzy na ďalšiu prihlášku o rok, si trošku
privyrobím. Zbehlo sa to všetko tak rýchlo. Ubehlo len pár dní po mojej reakcii
na inzerát a už som bola vo Viedni. Dohoda bola, že najprv len na skúšku
a že ani preto mi nebudú vybavovať povolenie, až keď sa osvedčím. Nevedela
som, čo to všetko obnáša. Po príchode do lokálu som si všimla, že šéf ma
pozoruje, ako sa bavím s hosťami. Myslela som si, že ide o bežnú kontrolu, veď
som bola nová a ešte nikdy som nerobila v takom lokáli. Tanečnica, ktorá v
tomto bare robila už vyše mesiaca, ma upozornila, že šéf má pravdepodobne v
úmysle zbaliť ma. Mám sa preto od neho držať ďalej, aby som mu nedala
príležitosť. Nebrala som to veľmi vážne, možno mi len závidela. Ráno sa bar
zatvoril. Všetky dievčatá odišli po skupinkách spať. Ja som nemala kam, ešte mi
šéf nestihol vybaviť nocľah u niektorého z jeho kamarátov... Blízko vo dvore
bol sklad na nápoje, ktorý slúžil aj ako prechodné ubytovanie pre dievčatá.
Nebola tam teplá voda k dispozícii,
len prasknutá práchnivejúca posteľ, spod ktorej vyliezali pavúky, obklopená
bicyklami, skriňami, starými neónkami z lokálu, škatuľami a ďalej tam ešte bol
stolík, varič a namiesto hrnca vedierko na ľad zo šampanského. O takomto stave
som nevedela a ani len nemohla tušiť čo nastane, keď ma viedol cez neosvetlenú
chodbu. Zrazu ma pritlačil o stenu, vyhrnul mi tričko a začal mi obchytkávať a
lízať prsia. Zo šoku som sa zmohla na jeden úder - lakťom do tváre. Čakala som,
že ma zbije. Našťastie mi iba vynadal do k*ri*v a poslal ma spať. Od tohto
provizórneho bývania som nemala ani kľúče. Šéf ma zavrel a až večer mi prišiel
otvoriť. Keďže toalety boli iba v lokáli, malú potrebu som bola vykonávať do
sprchy. Našťastie som toho zjedla veľmi málo, pretože som si nemala ako kúpiť
jedlo, takže som nemusela ísť na veľkú potrebu. Netušila som však, že to bol
len prvý šéfov pokus. Druhý nedal na seba dlho čakať. Asi o dva dni ráno som
takisto čakala, že mi otvorí dvere do skladu. Zatvoril lokál, vybral fľašu
tequily a dva poháriky. Povedal, že len v tequile je pravda, a ak chcem poznať
zmysel svojho života, musím ich vypiť aspoň päť. Mala som z neho strach a preto
som mu nechcela odporovať. Skúšal na mňa všelijaké reči, ktorým som ani
poriadne nerozumela. Potom sa začal vyzliekať a nabádal ma, aby som mu robila orálny
s*x. Rázne som odmietla a to bola asi najväčšia chyba, ktorú som mohla urobiť.
Zrazu zmenil svoj výraz tváre a nebol naňho veľmi príjemný pohľad. Cítila som,
že bude nasledovať niečo zlé. Pristúpil ku mne tvárou v tvár. Špičky nosov sme
mali od seba vzdialené ani nie na dva centimetre. Nedokázala som sa mu pozerať
do očí. Sklopila som zrak smerom dole. Potom na mňa zreval až mi praskalo v
ušiach:
"Asi sme si
nerozumeli ty k*rv*! Už ma prestávaš baviť! Keď budem chcieť, aby si ma
fajčila, tak ma budeš fajčiť!
V tom som schytala
poriadnu facku až mi zazvonilo v hlave. Tá razantná sila jeho úderu spôsobila,
že ma odhodila asi tri metre a padla som na podlahu. V tom si to namieril ku
mne a spýtal sa ma či chcem dostať ešte jednu, alebo prídem k rozumu.
Skrútená na podlahe som
pochopila, že nemám na výber a musím kapitulovať. Prosila som ho, aby ma už
nebil, že urobím čo bude chcieť. Svojím nechutným úškrnom dal najavo, že
dosiahol svoje. Prikázal mi vstať z podlahy a kľaknúť si na kolená. Dlaňou mi
odhrnul vlasy, naklonil sa ku mne a šepotom mi povedal:
"Taká pekná babenka
a robí problémy. Prečo si taká sprostučká. Bolo ti to treba?"
Kývnutím hlavy som mu
dala najavo, že "nebolo"... Potom sa vzpriamil, nechal ma kľačať na
zemi a vytiahol z nohavíc svoj p*n*s. Stroho a medzi zuby mi povedal. aby som
začala fajčiť. V tom momente som sa cítila veľmi ponížená, ale musela som urobiť
to, čo mi povedal, aj keď so strachom v očiach plných sĺz. Keď si uľavil,
zobral ma do skladu a nakázal mi, aby som si rýchlo zbalila veci. On potom
niekomu zatelefonoval. Nakoniec odišiel a povedal mi, aby som zbalená
čakala, že niekoho po mňa pošle. Absolútne som nevedela o čo ide, čo sa
bude diať. Mala som dosť veľký strach, že ma niekomu inému predal. Čakala som
zamknutá v sklade. Bola som síce veľmi nevyspatá, ale od strachu
a nervozity som nevedela prižmúriť oko. Asi po troch hodinách jeho odchodu
zašramotili dvere a stál v nich vysoký holohlavý chlap. Kývol na mňa
rukou, aby som ho nasledovala. Nasadli sme spolu do auta. Celý čas nepovedal
ani pol slova. Neviem, či to bolo tým, že nechcel hovoriť alebo nevedel po
slovensky. Sedela som vedľa neho na prednom sedadle. To asi preto, aby mal nado
mnou kontrolu. Ja som však nemala v úmysle nikam utekať. Bála som sa
ďalšej možnej bitky. Len som cestou dúfala, aby sa mi už nič zlého nestalo. Keď
som na diaľnici zistila, že odbočujeme smer Bratislava, uľavilo sa mi. Na
hraniciach sme zastavili, podal mi do rúk cestovný pas a naznačil mi, aby
som si vystúpila z auta. On sa potom pohol s autom a mňa tam
nechal stáť ako colný stĺp. Nevedela som, čo mám v tom momente robiť, či
vyhľadať políciu, alebo niekoho poprosiť, či by ma nevzal cestou do Bratislavy.
Zvolila som nakoniec druhú možnosť. Nechcela som vyvolávať nejaké problémy. Čoby
som komu povedala, že som išla pracovať načierno a vystavila tak sama seba
riziku? Okrem toho človek nikdy nevie, kedy by sa mi mohol niekto pomstiť.
Kašlala som nato. Spokojná, bez peňazí som sa vrátila späť do Bratislavy.
Zviezol ma jeden pán, ktorý sa vracal domov zo Schwechatu a videl ma tam
stáť. Nič odo mňa nechcel. Povedala som mu, že som sa pohádala s priateľom
a naštvaný ma nechal stáť na hraniciach. Zobral to ako možný fakt
a povedal, že je rád ak mi mohol pomôcť a dúfa, že sa to medzi nami
urovná. Po príchode do BA som sa mu veľmi pekne poďakovala a rozlúčili sme
sa. Doma som povedala len toľko, že mi práca nevyhovovala a začala som si
vážiť veci, ktorým som predtým neprikladala takú dôležitosť. Počas roka som sa
poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na VŠ a vyplatilo sa. Zobrali
ma a aj som úspešne školu ukončila. Popri škole som mala brigády už len na
Slovensku a môžem povedať, že iba „seriózne a poctivé“. Už by ma nikto
nenalákal na rýchlo zarobené peniaze niekde do neznáma, kde ste jedna veľká
nula. Neodporúčam to nikomu, ísť len tak na vlastnú päsť. Svet je v tomto
zlý. Iba vás zneužijú.
Katka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára