sobota 17. februára 2018

Skúsenosti dievčat v zahraničí - II


Tŕnistá cesta nováčika


Cez jeden inzerát na internete som sa spojila so sprostredkovateľom práce v Rakúsku v jednom nočnom podniku. Bola som baba po maturite. Na výšku ma nezobrali, tak som sa rozhodla, že počas pauzy na ďalšiu prihlášku o rok, si trošku privyrobím. Zbehlo sa to všetko tak rýchlo. Ubehlo len pár dní po mojej reakcii na inzerát a už som bola vo Viedni. Dohoda bola, že najprv len na skúšku a že ani preto mi nebudú vybavovať povolenie, až keď sa osvedčím. Nevedela som, čo to všetko obnáša. Po príchode do lokálu som si všimla, že šéf ma pozoruje, ako sa bavím s hosťami. Myslela som si, že ide o bežnú kontrolu, veď som bola nová a ešte nikdy som nerobila v takom lokáli. Tanečnica, ktorá v tomto bare robila už vyše mesiaca, ma upozornila, že šéf má pravdepodobne v úmysle zbaliť ma. Mám sa preto od neho držať ďalej, aby som mu nedala príležitosť. Nebrala som to veľmi vážne, možno mi len závidela. Ráno sa bar zatvoril. Všetky dievčatá odišli po skupinkách spať. Ja som nemala kam, ešte mi šéf nestihol vybaviť nocľah u niektorého z jeho kamarátov... Blízko vo dvore bol sklad na nápoje, ktorý slúžil aj ako prechodné ubytovanie pre dievčatá. Nebola tam teplá voda  k dispozícii, len prasknutá práchnivejúca posteľ, spod ktorej vyliezali pavúky, obklopená bicyklami, skriňami, starými neónkami z lokálu, škatuľami a ďalej tam ešte bol stolík, varič a namiesto hrnca vedierko na ľad zo šampanského. O takomto stave som nevedela a ani len nemohla tušiť čo nastane, keď ma viedol cez neosvetlenú chodbu. Zrazu ma pritlačil o stenu, vyhrnul mi tričko a začal mi obchytkávať a lízať prsia. Zo šoku som sa zmohla na jeden úder - lakťom do tváre. Čakala som, že ma zbije. Našťastie mi iba vynadal do k*ri*v a poslal ma spať. Od tohto provizórneho bývania som nemala ani kľúče. Šéf ma zavrel a až večer mi prišiel otvoriť. Keďže toalety boli iba v lokáli, malú potrebu som bola vykonávať do sprchy. Našťastie som toho zjedla veľmi málo, pretože som si nemala ako kúpiť jedlo,  takže som nemusela ísť na  veľkú potrebu. Netušila som však, že to bol len prvý šéfov pokus. Druhý nedal na seba dlho čakať. Asi o dva dni ráno som takisto čakala, že mi otvorí dvere do skladu. Zatvoril lokál, vybral fľašu tequily a dva poháriky. Povedal, že len v tequile je pravda, a ak chcem poznať zmysel svojho života, musím ich vypiť aspoň päť. Mala som z neho strach a preto som mu nechcela odporovať. Skúšal na mňa všelijaké reči, ktorým som ani poriadne nerozumela. Potom sa začal vyzliekať a nabádal ma, aby som mu robila orálny s*x. Rázne som odmietla a to bola asi najväčšia chyba, ktorú som mohla urobiť. Zrazu zmenil svoj výraz tváre a nebol naňho veľmi príjemný pohľad. Cítila som, že bude nasledovať niečo zlé. Pristúpil ku mne tvárou v tvár. Špičky nosov sme mali od seba vzdialené ani nie na dva centimetre. Nedokázala som sa mu pozerať do očí. Sklopila som zrak smerom dole. Potom na mňa zreval až mi praskalo v ušiach:
"Asi sme si nerozumeli ty k*rv*! Už ma prestávaš baviť! Keď budem chcieť, aby si ma fajčila, tak ma budeš fajčiť!
V tom som schytala poriadnu facku až mi zazvonilo v hlave. Tá razantná sila jeho úderu spôsobila, že ma odhodila asi tri metre a padla som na podlahu. V tom si to namieril ku mne a spýtal sa ma či chcem dostať ešte jednu, alebo prídem k rozumu.
Skrútená na podlahe som pochopila, že nemám na výber a musím kapitulovať. Prosila som ho, aby ma už nebil, že urobím čo bude chcieť. Svojím nechutným úškrnom dal najavo, že dosiahol svoje. Prikázal mi vstať z podlahy a kľaknúť si na kolená. Dlaňou mi odhrnul vlasy, naklonil sa ku mne a šepotom mi povedal:
"Taká pekná babenka a robí problémy. Prečo si taká sprostučká. Bolo ti to treba?"
Kývnutím hlavy som mu dala najavo, že "nebolo"... Potom sa vzpriamil, nechal ma kľačať na zemi a vytiahol z nohavíc svoj p*n*s. Stroho a medzi zuby mi povedal. aby som začala fajčiť. V tom momente som sa cítila veľmi ponížená, ale musela som urobiť to, čo mi povedal, aj keď so strachom v očiach plných sĺz. Keď si uľavil, zobral ma do skladu a nakázal mi, aby som si rýchlo zbalila veci. On potom niekomu zatelefonoval. Nakoniec odišiel a povedal mi, aby som zbalená čakala, že niekoho po mňa pošle. Absolútne som nevedela o čo ide, čo sa bude diať. Mala som dosť veľký strach, že ma niekomu inému predal. Čakala som zamknutá v sklade. Bola som síce veľmi nevyspatá, ale od strachu a nervozity som nevedela prižmúriť oko. Asi po troch hodinách jeho odchodu zašramotili dvere a stál v nich vysoký holohlavý chlap. Kývol na mňa rukou, aby som ho nasledovala. Nasadli sme spolu do auta. Celý čas nepovedal ani pol slova. Neviem, či to bolo tým, že nechcel hovoriť alebo nevedel po slovensky. Sedela som vedľa neho na prednom sedadle. To asi preto, aby mal nado mnou kontrolu. Ja som však nemala v úmysle nikam utekať. Bála som sa ďalšej možnej bitky. Len som cestou dúfala, aby sa mi už nič zlého nestalo. Keď som na diaľnici zistila, že odbočujeme smer Bratislava, uľavilo sa mi. Na hraniciach sme zastavili, podal mi do rúk cestovný pas a naznačil mi, aby som si vystúpila z auta. On sa potom pohol s autom a mňa tam nechal stáť ako colný stĺp. Nevedela som, čo mám v tom momente robiť, či vyhľadať políciu, alebo niekoho poprosiť, či by ma nevzal cestou do Bratislavy. Zvolila som nakoniec druhú možnosť. Nechcela som vyvolávať nejaké problémy. Čoby som komu povedala, že som išla pracovať načierno a vystavila tak sama seba riziku? Okrem toho človek nikdy nevie, kedy by sa mi mohol niekto pomstiť. Kašlala som nato. Spokojná, bez peňazí som sa vrátila späť do Bratislavy. Zviezol ma jeden pán, ktorý sa vracal domov zo Schwechatu a videl ma tam stáť. Nič odo mňa nechcel. Povedala som mu, že som sa pohádala s priateľom a naštvaný ma nechal stáť na hraniciach. Zobral to ako možný fakt a povedal, že je rád ak mi mohol pomôcť a dúfa, že sa to medzi nami urovná. Po príchode do BA som sa mu veľmi pekne poďakovala a rozlúčili sme sa. Doma som povedala len toľko, že mi práca nevyhovovala a začala som si vážiť veci, ktorým som predtým neprikladala takú dôležitosť. Počas roka som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na VŠ a vyplatilo sa. Zobrali ma a aj som úspešne školu ukončila. Popri škole som mala brigády už len na Slovensku a môžem povedať, že iba „seriózne a poctivé“. Už by ma nikto nenalákal na rýchlo zarobené peniaze niekde do neznáma, kde ste jedna veľká nula. Neodporúčam to nikomu, ísť len tak na vlastnú päsť. Svet je v tomto zlý. Iba vás zneužijú.


Katka

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára