Obchod so spoločníčkami

Je tomu viac ako 13 rokov. Ja (budem pre vás Mia) a moja kamarátka Denisa ( tiež pre zmenu) sme spolu študovali v Prahe.  Kto tu niekedy žil iste vie, že život študenta v tomto veľkomeste nie je lacný. Samozrejme za predpokladu, že si chcete trochu užívať život a nepozerať na každú korunu, ktorú máte vo vrecku, kde ju utratíte. S Denkou sme mali radi toto mesto. Chodili sme von za kultúrou, športom a v neposlednom rade sme ako mladé a pekné kočky milovali pražský nočný život. Nelákalo nás však byť na niekom závislé a nechať si platiť na diskotékach chľast od cudzincov s daňou odplatného ranného s*xu v hoteli či len rýchlou f*jkou v aute. Vedeli sme, že máme na viac... Zhodli sme sa obe na tom, že ak nám majú platiť, tak potom za našu spoločnosť v ich prítomnosti, ale nie za čisté rozťahovanie nôh ako to veľa k*ri*v hocikde. Ja aj Denisa sme boli mimoriadne pekné, mladé a inteligentné Slovenky, ktoré chceli vyplniť svoj voľný čas cestovaním a popritom si aj finančne prilepšiť k štúdiu. Druhý faktor, ktorý ovplyvnil naše zmýšľanie bola túžba bývať samostatne na priváte a nepodriaďovať sa poriadkovým predpisom na "koleji". Často sme spolu takto večer na izbe premýšľali. Nič seriózne nás však nenapadlo, stále to zaváňalo s*xom v b*rdeli, alebo na priváte. Potom sme nejaký čas tomu dali pauzu, lebo sme boli zamestnané školou. Skúškové obdobie nás jednoducho dotlačilo späť ku knihám a prestať myslieť na zábavu a ako zarobiť peniaze. Počas tohto obdobia však príležitosť zarobiť si peniaze  prišla aj sama. Keď sme sa spolu vracali z jednej takej skúšky, rozhodli sme sa, že je úspešné zvládnutie oslávime pohárikom vína v centre mesta. Sadli sme si v jednom obľúbenom podniku a pán, ktorý pred nami opustil stôl, nechal na stole ležať vtedy v Čechách známe inzertné noviny. Kým nám čašník priniesol pitie, listovala som novinami a prechádzala som očami jednotlivé inzeráty ponuky práce a peep kontakty. Zaujalo ma tam viac inzerátov, ale najpútavejší bol asi v takomto znení:

"Hledáme hezké dívky, jako doprovod na cestách pro zahraniční klientelu..."

Toto bolo presne to, čo nás s Denisou zaujímalo a hneď ako som jej ten inzerát ukázala, navrhla mi, aby sme na to číslo zavolali. Rozoberali sme to ešte celý večer na izbe, čo by to všetko mohlo obnášať. Zhodli sme sa na tom, že určite tam niekedy bude aj nejaký s*x, ale budeme trvať na tom, aby to nebolo postavené len na ňom. Nechceli sme tú ponuku len tak premárniť a volali sme na uvedené číslo hneď na druhý deň ráno. Ozval sa nám veľmi mladý hlas a na našu otázku či je ešte ponuka aktuálna, odpovedal kladne. Dohodli sme si stretnutie o dva dni v ranných hodinách v jednej talianskej kaviarni, ktorá sa nachádzala v širšom centre mesta. Boli sme veľmi prekvapené keď na stretnutie prišiel mladý (to sme čakali podľa hlasu v telefóne), nízkeho vzrastu s nechutne veľkým bruchom nie moc pekný muž. Zostali sme trošku zneistené a dokonca sme v prvej chvíli uvažovali aj nad tým, že odídeme ešte pred zoznámením sa. V konečnom dôsledku sme racionálne vyhodnotili, že nás predsa nezaujíma on, ale jeho ponuka. Zdvihnúť od stola sa môžeme hocikedy. Musím však podotknúť, že jeho vystupovanie bolo veľmi sebavedomé. Výška jeho ega prevyšovala tú fyziologickú výšku. Veľmi veľa rozprával, taký typický český kecálek až nám veľakrát unikala pointa o čom hovoril. Dozvedeli sme sa však, že chlapec robil niekoľko rokov  v Anglicku a tam chytil kontakt na jednu z najväčších celosvetových agentúr zaoberajúcou sa poskytovaním služieb v rámci escort servisu. Ubezpečoval nás, aby sme si to nezamieňali s vysloveným poskytovaním er*tických služieb. Že je to vždy o dohode medzi klientom a nami čo je dovolené. Pošepkal nám pritom, že ak sa nám klient páči a aj my jemu, chce sa v noci poláskať a ochotný za to nadštandardne priplatiť...no nestojí to za zamyslenie? Súhlasne sme mu prikývli. Potom nám povedal, že máme dar od Boha, že sme také krásne a môžeme profitovať z toho, že bohatí ľudia sú ochotní platiť za to, aby mohli byť v našej prítomnosti. Krásne vedel vymývať mozgy a už sa nám nezdal ani taký nesympatický. Nás však s Denkou zaujímalo, čo bude nasledovať ak jeho ponuku prijmeme. Povedal nám, že sa musíme dohodnúť na termíne kedy uskutočníme vytvorenie fotobookov, vypísaním potrebných formulárov na registráciu v centrálnom systéme agentúry a tam si potom prejdeme aj systém fungovania vrátane našich odmien. Už však na tom prvom stretnutí nám prízvukoval, že šikovné cieľavedomé dievčatá s dobrými referenciami zarábajú kráľovské peniaze a inú prácu ani nerobia, lebo jednoducho nie že nemajú čas, ale nechcú. Venujú sa svojim koníčkom prípadne obchodným aktivitám, keď zhodnocujú svoje zárobky. Počúvali sme ho s otvorenými očami a ústami ako sovy. Bola som presvedčená, že aj ja spolu s Denkou budeme patriť k žiadanej elite. Povedal nám , že sa nám ozve ešte v priebehu týždňa nakoľko musí dohodnúť fotografa  a my potom tiež nech sa vieme pripraviť na fotenie. Hovoril o návšteve kaderníka a zadovážení si viac kusov oblečenia ako šaty, plavky aj spodné prádlo na výmenu. Súhlasili sme s jeho návrhom aj keď niektoré veci nás trochu prekvapili. Cestou na kolej sme to ešte všetko spolu rozoberali, plánovali sme ako si  prvého zárobku prenajmeme vlastný byt a za ušetrené peniaze po skončení štúdia rozbehneme vlastný biznis. Dokonca aj komunikovať medzi sebou sme začali viac v angličtine, to len, aby sme si ju lepšie precvičili a vzájomne vypĺňali svoje nedostatky. Celý čas som premýšľala či z toho niečo bude a dúfala, že sa ozve ako sľúbil. Lebo dobre sa to všetko počúvalo, ale človek toho dokáže natárať a možno mal zaľubom niečo iné, len mu to nevyšlo. Rôzne konšpiračné teórie mi behali hlavou. S Denisou sme sa dohodli na tom, že ak sa nám do týždňa od stretnutia neozve, pripomenieme sa mu my. Našťastie nenechal nás dlho čakať. O dva dni nám zavolal, že začiatkom budúceho týždňa nás bude čakať  spolu s profi fotografom v ranných hodinách na jednej adrese, ktorá bola v okrajovej časti mesta. Išli sme sa tam pozrieť ešte v ten deň nenápadne, keď už bola vonku tma, aby nás náhodou nevidel. Zistili sme, že to bol rodinný dom, takže zmýliť sme sa nemohli. Na vchodovej bráne nebolo uvedené žiadne meno a ani sme nevideli, že by sa v tom dome svietilo. Po krátkom čase sme sa pobrali späť na kolej, ale aspoň sme vedeli, že budúci týždeň tam bez problémov trafíme.

V deň stretnutia som ešte ráno chlapíkovi volala, že a sme na ceste a potvrdil mi, že nás očakáva. Po príchode nás týpek zvítal a zároveň predstavil mladej babenke, ktorá nás mala nafotiť. Podľa toho ako sa k sebe familiárne správali, bolo zrejmé, že to bola jeho priateľka a robili spoločný biznis. Išlo o klasický rodinný dom, myslím tým, že bol zariadený na bývanie. Keď som sa spýtala či budeme fotiť tam, slečna nám oznámila, že v podkroví je pripravený ateliér a tam je jej pracovňa. Ponúkla nás ešte kávou, ktorú sme s ňou popíjali v obývačke na prízemí. Pýtala sa nás či už máme skúsenosti s profesionálnym fotením  a vieme aj samy dávať telo do správnych a pritom prirodzených polôh. S Denisou sme jej spoločne konštatovali, že to bude naša premiéra a necháme si pri pózovaní poradiť. Bola na nás veľmi milá a sľúbila, že nám veľmi  rada poradí. Chlapík sa do nášho rozhovoru zapojil a povedal, že nám môže pre inšpiráciu poukazovať fotky iných dievčat, ktoré fotili a pracujú preňho. Po kávičkovaní sme sa všetci presunuli hore do podkrovia na fotenie. Všetko prebiehalo celkom rýchlo a bez komplikácií až do momentu keď sme sa mali vyzliecť obidve donaha. S Denisou sme na seba nechápavo pozreli a ona sa potom fotografky spýtala, či je to nevyhnutné. Potvrdila nám, že áno a predpokladala, že s týmto sme ako spoločníčky rátali a mali to odkonzultované. Denisa pozrela na mňa a potom v zápätí sa chlapíka spýtala, či nám k tomu nechce bližšie niečo povedať, lebo o žiadnom fotení nahého tela nebola reč. Chlapík sa zatváril trocha kyslo a veľmi rýchlo pochopil, že nám bude musieť vysvetliť o čo vlastne ide. Zavolal si nás k sebe ku stolu v rohu miestnosti kde mal otvorený notebook. Poukazoval nám fotografie niektorých dievčat a teda musím povedať, že niektoré boli dosť odvážne akty. Povedali sme mu, že na tomto sme sa nedohodli a ani to fotiť nebudeme. Nakoniec nás presvedčil o tom, aby sme tie nahé fotky urobili, nechali si ich zatiaľ pre seba a uverejnili by sa dodatočne ak by sme mali pocit, že nie je o nás až taký záujem od klientov akoby sme čakali. Veľmi rýchlo sme pochopili, že je to z jeho strany len taktická hra. My sme si nemali odkiaľ odkontrolovať koľko klientov o nás prejaví záujem a môže tak naše objednávky presmerovať na iné dievčatá. Moje tušenie sa aj naplnilo, ale to spomeniem neskôr. Ďalej nám vysvetlil, že webová stránka na ktorej budeme uverejnené nie je prístupná pre Slovákov a Čechov a to takým spôsobom, že nezobrazí sa ak sa niekto prihlasuje zo slovenskej alebo českej IP adresy. To nám dalo  pocit ochrany a bezpečia. Vtedy som nerušila že existuje veľmi jednoduchá možnosť ako viete svoju IP adresu zatajiť a nahradiť inou zahraničnou. Dnes to ponúka aj veľa prehliadačov priamo vo svojom menu a nepotrebujete k tomu ani externý softvér. Ale tým nás dostal kam chcel a s Denisou sme nafotili aj nahé fotky a dali mu súhlas, aby ich tiež na stránke zverejnil. Prízvukoval, že nám to prinesie viac klientov a pritom vôbec nemusí ísť o s*x. Niektorí bohatí muži už vo veku jednoducho radi potešia svoje oči pohľadom na pekné ženské telo, či už na fotografii alebo potom aj naživo. Po ukončení fotenia sme s ním ešte prebehli doplnenie osobných údajov do formulára,  ktoré potom mali byť zobrazené na stránke. Tento proces prebehol veľmi rýchlo. Potom nás zaviezol autom do mesta a cestou nám vravel, že nám zaheslovaným emailom pošle upravené fotky na odsúhlasenie, aby ich mohol dať na stránku. Tú si potom budeme môcť pozrieť až keď sa stretneme s ním, lebo on sa vie pripojiť cez zahraničný server a nám by sa to kvôli blokácii IP adresy nezobrazilo. Vysvetlil nám, že takouto formou nám nude každej jednotlivo posielať aj ponuky od klientov spolu s ich fotografiami a my sa potom rozhodneme, či ponuku zoberieme alebo nie. Základné ceny sme si mali navrhnúť my, ale vychádzali sme z cien ostatných dievčat na webe. Vravel, že aj tak všetko navyše si dohodneme na mieste s klientom a bude mám dávať peniaze na ruku. Táto forma spolupráce nám zatiaľ vyhovovala len my zatiaľ nešlo do hlavy prečo sa nezmienil o jeho provízii. Bola som v tom, že mu vyplatíme určitú čiastku na ruku z peňazí, ktoré my obdržíme od klienta a z toho spätne pokryje náklady s našim vycestovaním. Predtým než sme vystúpili s auta ešte nám zaželal pekný deň a že čo najskôr nám pošle ten email s našimi fotkami. Podľa jeho slov čím skôr to tam dá, tým skôr už začneme zarábať. Fotky prišli v rekordnom čase hneď na druhý deň. Bolo vidieť, že mu na tom skutočne záleží. Ešte sme si s Denisou robili srandu. Zo žartu mi povedala: "Tak návnady sú hodené, už len čakať na pekných a bohatých kapríkov..."

Pamätám si dodnes, ako som sa tomu z chuti zasmiala. To bolo asi naposledy. Ostatné úsmevy už boli iba umelé buď z povinnosti alebo donútenia.

Nebola som zvyknutá niekoľko krát za deň otvárať si emailovú poštu a už vôbec nie "pracovný" email, ktorý som zadala chlapíkovi pri registrácii. Bola som v tom, že mi bude stačiť pozrieť sa na to vždy ku koncu dňa večer, keď budem mať kľud. Moja priorita bola predsa škola. Po telefonátoch od neho, prečo mu neodpovedám na maily a nevyjadrujem sa k ponukám som ho musela čiastočne schladiť a dohodli sme na  kompromisnom riešení, že aspoň raz počas dňa si otvorím poštu a budem reagovať. Nezabudol mať k tomu komentár v tom zmysle, že to by naozaj privítal, lebo takto sa nedá spolupracovať a to isté mám odkázať aj kolegyni. Ten bruchatý trpaslík ma tým pekne vytočil, ale na druhej strane som si uvedomila, že takto asi peniaze nezarobím. Ešte v ten večer sme si spolu s Denisou otvorili poštu a hodnotili jednotlivé ponuky. Žiaľ, ani jedna nás nenadchla. Ani jeden z dopytujúcich zákazníkov nebol náš typ a všetci boli na náš vkus buď veľmi starí, alebo s nevkusnou postavou. Takto sme mu to zamietli zopár krát a potom mi opätovne volal, že v čom je problém a či sa nám nezdá, že máme vysoko postavenú latku a ide iba o spoločnosť tak nech sa naučíme správať dostatočne profesionálne. Údajne každé jedno zamietnutie ponuky od zákazníka nám znižuje akýsi koeficient spoľahlivosti a nerobí to dobré meno agentúre. Nerád nám to hovorí, ale ak to bude takto pokračovať, budeme musieť ukončiť ešte ani poriadne nezačatú spoluprácu. Nebolo to od neho veľmi pekné, ale asi iné sme ani nemohli čakať. Bolo potrebné uvedomiť si jednu zásadnú vec. Nemôžeme sa na zákazníkov pozerať ako keby mali byť naši frajeri. Mali by sme sa naučiť cez to všetko preniesť a brať ich ako zdroj príjmu. Po telefonáte od chlapíka sme dobrý týždeň nedostali ani jeden mail. Zhodli sme sa na tom, že sme ho asi poriadne naštvali a naplnila sa hrozba o ktorej spomínal v telefonáte. Bola som ochotná čakať týždeň. Potom už mi to nedalo a zavolala som mu. Navrhol stretnutie v tom dome, kde sme sa boli s Denisou fotiť. Neváhala som a išla som to celé vydebatovať aj za Denisu. Nehovorila som jej, že tam idem. Chcela som ju informovať až o výsledku jednania.

Celý necenzurovaný príbeh nájdete TU