Päťdesiate narodeniny

Začiatkom týždňa mi dala moja priateľka Katarína kopačky. Ani som sa jej veľmi nečudoval, potom čo som v poslednej dobe predvádzal v posteli. Samozrejme, že sa mi aj predtým stalo, že to nevyšlo, ale vždy to malo vysvetliteľný dôvod, a hlavne na ďalší krát to už bolo OK. Ibaže teraz som svoje zlyhanie nedokázal vysvetliť. Keď sa mi to stalo prvýkrát, jednoducho som to vykompenzoval francúzskym milovaním, niekoľkokrát za sebou som zdolal Katku cmúľaním klitorisu, na ktorý je obzvlášť citlivá. Nijako som nad tým nepremýšľal, ale keď sa to nasledujúci večer opakovalo, pomerne dosť ma to rozhádzalo. Ako tak mi to prešlo, ibaže keď vedľa mňa spala, ja som musel premýšľať čo si počnem, keď sa mi penis nestoporí aj na ďalší deň. Ako to už býva zvykom, nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Akoby som si to tým premýšľaním privolal. A najhoršie bolo, že sa Katka dožadovala, aby som ho do nej konečne zasunul, že už jej to lezie na mozog. Katka bola jednoducho zmyselná žena, ktorá to potrebovala každý deň. Snažil som sa jej naznačiť, že ja by som jednoducho už potreboval odpočinok a že je toho pri mojej blížiacej sa päťdesiatke asi trochu veľa. No a to ako keby som priložil do rozhorievajúceho sa ohňa.
„Čo sa deje? Ale pravdu Tomáš! Že ty máš ešte nejakú bokovku a tá ti ťahá červíčka?" spustila na mňa dosť podráždene.
„Ak mi došla šťava, je to dievča iba tvoja záležitosť. Fakticky by sme mali trochu pribrzdiť," bola moja spätná reakcia.
Rozsvietila si na mňa nočnú lampičku, prezerala si ma ako exponát do múzea o ktorom sa uvažuje, či ho vystaviť alebo strčiť do depozitára.
„Päťdesiatka nie je žiadny veľký vek. Mal by si asi navštíviť odborného lekára, aby ťa dal do poriadku."
„Tak na to zabudni. Dáme si mesiac pauzu a bude zase všetko v poriadku," reagoval som na jej reč.
Dôsledkom mojich slov bolo, že chvíľu na mňa čumela, akoby pátrala v mojej tvári či hovorím vážne, potom sa posadila, natiahla si nohavičky, schovala tie svoje báječné prsia do podprsenky, postojačky si natiahla džínsy, spustila tričko cez hlavu a chystala sa mlčky odísť.
„Katka tvrdila si že ma miluješ..." povedal som keď už mi bola otočená chrbtom.
"Ibaže to si bol chlap..." utrúsila cez rameno. A rukou na kľučke pridala: „Keď sa dáš do poriadku, ozvi sa, zatiaľ sa maj."
Dvere sa za ňou zabuchli a mne nezostávalo nič iné iba sa odvolávať na nepriazeň osudu. Ale možno Katarína nebola tá pravá. Priateľka by mala svojho milenca podržať, keď má akurát problémy.
Zaslúžim si takú krutosť, ktorú mi urobila? Katka, toto si prehnala. Nedomyslela. Veď ty si mi dala najavo, že len sex je pre teba rozhodujúci. Pokiaľ to tak je, pokojne sa daj dokopy s nejakým gigolom, ktorému to funguje na povel... Zosmutnel som, ale samozrejme najviac ľutoval sám seba. Tak to už býva zvykom, že hľadáme chyby u svojich náprotivkov.
Aby som sa z toho rozpoloženia nejako dostal, prehrýzol som sa tými chmúrami o rok späť do doby, keď som v susednom meste viedol spevácky súbor mladých do osemnásť rokov a mal som medzi mini svoje favoritky aj keď – a to sa dá určite pochopiť – všetky boli sladké. Ale najviac ma priťahovala Oľga so Saškou. Obe mi pripadali ako rozkvitajúce kvetinky a vyvolávali vo mne nebezpečné myšlienky. Oľga sa už blížila k osemnástke a teda k veku, keď dievčatá súbor opúšťajú a prestupujú do súboru dospelých. Bola to driečna blondínka s vlasmi až po ramená a prsiami, čo muža priamo lákajú, aby sa ich dotkol. Sedemnásťročná tmavovláska Saška ich mala menšie, ale zato viac špicaté. Ona zase nosila krátky, skoro chlapčenský strih vlasov a jej tvár s dominujúcim vyhrnutým noštekom asi opúšťal úsmev iba vtedy keď sa jej tvár zapýrila. Ak bola Oľga odvážna, tak potom Saška by sa dala charakterizovať ako nepriebojná a hanblivá. Pokiaľ som na začiatku skrýval, že sú mi viac ako milé, neskôr sa mi to darilo stále menej a začal som byť týmito dievčatami posadnutý. A bolo to stále horšie, lebo som bol v tej dobe rozvedený a teda sám. Po večeroch som na tie dve musel myslieť a začal som premýšľať, ako to tým dvom dám najavo. Najhoršie bolo, že som neuvažoval v tendencii, že by som bral jednu z nich, ale vstúpili do mojich predstáv súčasne. Myslel som na ne, pritom som si honil penis, praktizoval som to, čo mi bolo vlastné od puberty až do časov, keď som sa oženil. Je myslím zbytočné, aby som tieto predstavy ďalej rozvádzal, ale v skratke, obe dievčatá som najprv vyzliekol, potom hladkal a nakoniec s nimi robil všetko, čo vedený túžbou robí muž so ženou, ktorá mu dokáže rozprúdiť krv.
Potom som sa zoznámil s Katarínou, tiež nedávno rozvedenou, vyspali sme sa spolu prvý, druhýkrát a potom nás to chytilo, vlastne som s ňou realizoval všetky svoje predchádzajúce fantázie. Potom do toho prišla sťažnosť jednej dievčiny zo súboru, ktorá ma obvinila, že je nedávam dostatok príležitostí k sólovým vystúpeniam a že všetko dostávajú Oľga so Sašou. A že iba slepý by nepochopil, že tieto výhody nemajú zadarmo. Sťažnosťou sa zaoberala jedna trubka z kultúrneho strediska, ktorý nás zastrešoval. Mal som u nej čierny bod, ale dávala mi najavo, že by sme to mohli zahladiť ak by sme sa zblížili. Mala však smolu. Ja mám rád ženy s výraznými proporciami a ona bola plochá ako lata a navyše nemala ani trochu zmysel pre humor. Potom sa karta obrátila a začala to vyšetrovať ako podozrenie zo zneužívania môjho postavenia. Nevyslovila to síce priamo, ale medzi slovami som ihneď pochopil, že je presvedčená o tom, že som s dievčatami súložil. Keď už mi to pripadalo neúnosné a začali o tom štebotať aj vrabce na streche, rozhodol som sa, že s tým skoncujem. Oznámil som, že v súbore končím, nech si do mesiaca nájdu náhradu. Oľga so Sašou ma prosili, aby som to nerobil, že na všetky tie reči kašlú, ale cúvnuť sa už nedalo. Mohol by som vám opisovať, ako ma to potom celé mrzelo, ale nebudem odbočovať od merita veci.
Chcem vám napísať o tom, ako som prežil svoje päťdesiate narodeniny, o ktorých som sa mierne zmienil. Myslel som si, že Katka v sobotu predsa len príde, nakoľko náš vzťah bol do tej doby skoro ideálny, ale tešil som sa zbytočne, ani nezavolala a okolo štvrtej poobede mi už bolo jasné, že s ňou nemôžem počítať. A videl som to dosť čierne. Opäť som sa ocitol v tom rozpoložení, keď na človeka útočia myšlienky tak dlho, až im nie je schopný vzdorovať. Aby som niečomu takému zabránil, vytiahol som z barovej skrinky fľašu koňaku, ktorý aj Katarína veľmi zbožňovala.
Neprišla, má smolu! pomyslel som si a už sa chystal fľašu otvoriť, aby som otupil svoje myšlienky, keď s predsiene zazvonil zvonček.
Ženy predsa len prišla? preblyslo mi hlavou. Katapultoval som sa z pohovky a ponáhľal sa otvoriť. V duchu som sa ubezpečoval, že sa o našom probléme ani nezmienim, pokiaľ s tým nezačne ona.
Neveril som svojim očiam. Ocitol som sa oproti dvom dievčatám. Blondínka Oľga a tmavovláska Saša sa usmievali. zatiaľ čo ja som sa snažil zvládnuť svoje obrovské prekvapenie.
„Nepozvete nás ďalej Tomáš?“ povedala Oľga, ako by sme sa nevideli pred rokom, ale včera. Dosť zmätený som prikývol a cúvol, aby mohli vojsť. Pripadalo mi to neskutočné a mal som pocit, ako by sa to, čo som k nim vtedy cítil, rýchlo vracalo.
„Hádam nie ste sám?“ dostala zo seba mladšia Saša, keď preletela očami po obývačke a nikde nikoho.
„Neviem, čo mám nato povedať,“ dostal som zo seba.
„Priznáme sa Vám, že sme si mysleli, že budeme musieť čakať, až gratulanti vypadnú,“ povedala Oľga s úsmevom, ktorý mi naznačil jej spokojnosť.
„Dohodli sme sa, že si to Vaše okrúhle jubileum nemôžeme nechať ujsť a...“
„Prečo tak oficiálne dievčatá. Veľmi rád vás vidím. Čo keby sme si pri tejto príležitosti začali tykať?“
„Nie sme proti,“ zaiskrilo im v očiach.
„Môžem pokračovať Tomáš?“
Keď som prikývol, položila tašku na kreslo, odovzdala kvety s modrou stuhou, objala okolo krku a prisala mi svoje zmyselné pery rovno na ústa, pričom na hrudi som pocítil jej pevné prsia. Bez rozmýšľania som položil voľnú ruku na výrazný bok. Ľahko sa mi vymanila s pozrela sa na kamarátku.
„Teraz ty.“
Dostal som ďalšiu kyticu a len čo som ju položil na stôl vedľa tej od Oľgy, už sa ku mne primkla ako plyšový zajačik a tápala perami po mojich ústach.
„Zatiaľ stačí,“ povedala Oľga „premýšľali sme, čo Vám... teda tebe,“ opravila sa „dať ako darček. Nakoniec sme sa dohodli na tomto, ale prosím ak bude nevhodný, nemusíš prijať, len sa neuraz.“
Zalovila v taške a podala mi modrú krabičku, ktorá nebola väčšia ako tá od zápaliek. Chystal som sa ju hneď otvoriť, ale zasiahla Saška.
„Až odídeme vedľa. Dáme Vám kvetiny do vázy a prichystáme nejaké pohostenie.“ 

Pokračovanie 2.časti príbehu TU