streda 15. septembra 2021

Lucia od susedov

Moja terajšia priateľka odišla k synovi, aby sa potešila pri vnúčatách, a tak sa stal zo mňa „slamený vdovec“, pokiaľ je rovnako možné nazvať muža vo voľnom zväzku, ktorý sme medzi sebou mali. Ubehol týždeň a Jarmilky nebolo. Potom mi zazvonil mobil, opýtala sa ako sa mám, oznámila mi, že to vyzerá ešte na najmenej desať dní, nevesta musela do nemocnice a tí drobci – ako isto pochopím – potrebujú ženskú starostlivosť. Chápal som to, aj keď... Čo si budeme nahovárať. Už ten týždeň je pre muža, ktorý si zvykol, že to má každý deň, až moc.
Písal som vtedy monografiu jedného pána, ktorý mal dosť romantický život a naviac sa mu podarilo vydať desať vydarených kníh a priznám sa, už sa mi o tom aj v noci snívalo. No a ten deň o ktorom bude reč, som to jednoducho zapichol, aby som si trochu oddýchol, prípadne si usporiadal v hlave, čo do rukopisu ešte dopísať.
Už zrána oblohu rozsvietilo slnko a tak som sa po návrate z mesta vyzliekol iba do trenírok, zobral deku z pohovky a noviny do ruky a takto som vyšiel za domček do záhrady. Deku som rozprestrel na mieste obkľúčenom hustými kríkmi ríbezlí, takže tam nebol odnikiaľ vidieť. V ľahu som vystavil svoje telo slnečným lúčom, tvár som si zakryl novinami. Netrvalo dlho a premohlo ma driemanie. Prebrali ma až kroky zľava od plota. Zašuchotalo tam lístie. Pohol som hlavou, aby som sa zbavil novín, otvoril oči a uvidel vyjsť spoza ríbezlí štíhlu postavičku. Ihneď som spoznal Luciu od susedov. Spustil som očné viečka. V posledných dňoch som mával pocit, akoby sa jej vzťah ku mne – predtým iba zvedavý – začal meniť na akúsi neobratne potláčanú dychtivosť, ktorá mohla znamenať aj túžbu.
Čo si to nahováram? povedal som si po každý raz, keď ma to napadlo, nedávno mala osemnásť a ja som už mal Kristove roky za sebou. Možno aj skutočnosť , že som bol sám, prispela k tomu, že som si na Luciu občas spomenul a zotrvala mi v hlave ako cudzopasný chrobák. Stále častejšie, obzvlášť po stretnutí s ňou, som sa pristihol pri myšlienke, že by mi niečo takého nebolo proti srsti. Večerné predstavy, že by som ju s radosťou zovrel v náručí, zatemnili akékoľvek obmedzenie a namiesto toho, aby som si povedal „dosť“, sa mi Lucia začala zjavovať aj v mojich snoch. Stručne povedané: Zadrela sa mi pod kožu.
A teraz bola tu a ja som mal pocit, akoby mi čosi bránilo dýchať. Úľak? To určite nie, skôr išlo o obavu, aby som ju niečím nevyplašil a ona nezmizla. S prižmúrenými očami som sa pozeral pred seba. Lucia stála len na krok od chodidiel mojich nôh a jej zrak kĺzal po mojom rozprestretom tele od tváre nižšie. Keby som vedel, že ju nevyplaším, vedel by som, čo si počať! preletelo mi hlavou a očami zastretými mihalnicami som skúmal jej tvár. Malý noštek, iskrivé oči, nádherne vykrojené zmyselné pery, zlatisté vlasy až po ramená. Medzi priliehavým tričkom patrične vypnutým minimálne trojkami a krátkou voľnou sukničkou, prúžok opálenej pokožky a v neposlednej rade dlhé, úžasne modelované nohy...
Bože, to je ale nádhera! chcel som vykríknuť.
„Ahoj,“ povedala polohlasne a olizla si jazýčkom hornú peru.
Keď som nereagoval, potichu sa zachichotala. Možno si myslela, že spím, možno ju napadlo, že to využije, aby si ma prezrela z bezprostrednej blízkosti. Nakoniec to bolo to druhé – ako mi neskôr povedala – pretože o dva kroky pristúpila a naraz stála skoro pri mojich kolenách. Vďaka mojim natiahnutým nohám sa musela rozkročiť. Nie veľmi, ale napriek tomu mi poskytla úžasný pohľad na stehná pod sukničkou. Náhle sa dala do podrepu a utrúsila:
„Nerob sa, že spíš.“
Zažundral som. „To si ty?“
„V celej svojej kráse...“ zachichúňala sa.
„Myslel som, že sa mi to iba zdá.“
„Ty si skutočne spal?“
Prikývol som.
„Tak spi ďalej,“ povedala zamračeným výrazom v tvári a začala sa dvíhať.
Aby som jej v tom zabránil, pricapol som obe dlane na jej nohy na kolenami.
„Počkaj, keď už si tu.“
„Áno? Ale takto by si ma nemal držať.“
„Prečo nie?“
„Pretože... Tak dobre, ale vyššie ich už nedávaj.“
„A ak by som dal?“
Keď neodpovedala, posúval som ruky vyššie, až sa dostali ku okraju nohavičiek.
„To šteklí.“ Zachichotala sa.
„Podstatné je, že ti to nie je nepríjemné,“ povedal som a obidvoma palcami zašmátral po hebkých vnútorných stranách stehien.
„Čo ak sa niekto pozerá...“ vydýchla.
„Nie je sem odnikiaľ vidieť. Aké máš nohavičky?“
„Teba zaujímajú moje nohavičky?“
Očami jej preskočili iskričky.
„Len ma tak napadlo, aké nosíš.“
„Ty si myslel na moje nohavičky?“
„Vadí ti to?“
„Ale nie. Ja len... Fakt ich chceš vidieť?“ pozrela sa mi priamo do očí, v tvári sa trochu začervenala.
Samozrejme som prikývol. Predpokladal som, že si vyhrnie iba sukňu, ale siahla oboma rukami pod ňu, udvihla jednu, vzápätí druhú nohu a biele nohavičky pristáli na mojej tvári. Nadýchol som a pach jej rozkroku a zahlásil:
„Krásne voniaš.“
„Nehovor to,“ zareptala a padla kolenami pri mojich nohách.
„Bezmocne im závidím.“
„Nohavičkám? Čo?“
„Že sa ťa tam môžu dotýkať.“
„Chceš povedať, že by si sa ma tam chcel tiež dotýkať?“
„Áno, veľmi...“ priznal som a pocítil ako mi čurák naberá na objeme.
Už dávno ma niečo také nevzrušilo. Skĺzla pohľadom pod moje brucho a alabastrové čelo jej rozdeľovali malé vrásky, akoby usilovne premýšľala. Nepochybne o mojom želaní.
„Dovolím ti to, keď mi tiež dovolíš dotknúť sa ho. Ale prvú,“ zamrmlala.
Netušil som, že sa dohodneme tak rýchlo.
„Ty môžeš všetko Lucka,“ reagoval som okamžite.
Len čo som to dopovedal, jej ruka zamierila do môjho rozkroku, kde už bilo na poplach. Jej roztrasené prsty skĺzli po látke a potom sa zomkli.
„Panebože,“ vypadlo z nej.
Držala môjho stoporeného vtáka, zrýchlene dýchala a tvár mala ako obarenú. Trvalo nekonečne dlho pokým stiahla ruku k telu.
„Skoro som sa bál, že mi ho odtrhneš,“ povedal som, aby som odľahčil napätie, ktoré nás oboch ovládalo a vsunul obe ruky pod jej sukňu.. Končekmi prstov som sa šplhal po vnútorných stehnách. Cítil som, ako sa Lucia trasie. Konečne som sa dostal k vypuklej buchtičke, nahmatal zvislú brázdičku a išiel po nej smerom nahor. Lucka sa zhlboka nadýchla. Potom som prstami urobil pohyb, ktorý roztvoril chlopničky ukrývajúce hrášok klitorisu.
„Prestaň,“ zakňučala, ale nepohla sa.
„Nepáči sa ti to?“
„Budem hneď mokrá,“ povedala mi a odvrátila hlavu.
„Hlavne, nech ti to robí dobre.“
Vyslobodil som ľavú ruku spod sukne, nahmatal Luckin chrbát, tlakom naň som ju dostal do predklonu.
„Daj mi pusu,“ vyzval som ju a ukazovák pravej ruky pretlačil medzi prsty jej lastúrky vo chvíli keď ma pobozkala. Bozkával som ju a Lucia pod pohybom prsta v sebe nádherne vlhla. Niet pochýb, že sa so svojou mačičkou často hrávala.
Zrazu poodtiahla hlavu. „Nebude to bolieť, však?“
„Toto určite nie.“
Milimeter po milimetri som prenikal prstom hlbšie. Až k pružnej prekážke. Lucia sa mykla a akoby celá zatuhla. Povytiahol som ukazovák obalený jej šťavou a presunul ho ku klitorisu. Neponáhľal som sa a bolo vidieť, že sa postupne uvoľňovala. Penis mi napínal trenírky a zmocnila sa ma obrovská túžba. Zavzdychal som.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára