Manželská nevera s nadriadeným

Volám ja XY. Chcela by som sa touto cestou podeliť o môj skutočný príbeh, ktorý sa odohral pred pár rokmi, keď som pracovala ako finančný poradca pre jednu nemenovanú nadnárodnú spoločnosť. Vystriedala som mnoho zamestnaní a už som potrebovala niečo seriózne, aspoň tak mi to bolo prezentované. Napriek môjmu zrelšiemu  veku som aj v 38 rokoch svojho života nestrácala chuť, budovať si kariéru. Bola som už vydatá, deti mi chodili na stredné školy, manžel pracoval a ja som tiež potrebovala vypadnúť medzi ľudí. Nebavil ma už ten stereotyp žienky domácej. Chcela som dynamickú, kreatívnu prácu s ľuďmi a samozrejme aj s dobrým zárobkom. Toto všetko mi sľúbila firma v ktorej som sa zamestnala ako finančný poradca. Táto pracovná pozícia vyžadovala neustále vzdelávať sa. Firma robila v pravidelných mesačných cykloch školenia rôzneho druhu z oblasti financií, psychológie predaja a podobne. Robilo sa to prevažne ako súčasť pracovných stretnutí na centrále v Prahe, ktorá bola určená pre Čechy aj Slovensko. V Bratislave sme mali iba prenajatú kanceláriu, nakoľko naša práca spočívala prevažne v teréne s klientom. Celé to začalo jednou zo služobných jázd do Prahy. Z ekonomických dôvodov som sa vždy zviezla s mojím supervisorom.  Obaja sme bývali v Bratislave a tak sme riešili služobné cesty jedným autom, inak by som bola nútená ísť po vlastnej linke.  YX, tak sa volal môj nadriadený. Bol ženatý už niekoľko rokov a teda zadaný ako aj ja. Mal približne 50 rokov a bol to ukecaný a vážený pán. Bol veľmi hrdý nato čo robí a kam sa mu to podarilo dotiahnuť. Z jeho súkromia mi prezradil len to, že už má odrastené deti, ktoré si žijú po svojom a s manželkou aj po toľkých (nedozvedela som sa koľkých) rokoch si vychádza dobre.  Inak „dobre“ , to je u mňa na „3“, ale nechcela som to rozoberať. Naša komunikácia sa viacmenej točila len o pracovných veciach a poväčšine rozprával on. Dokonca niekedy aj dve hodiny dokázal viesť monológ a mal pocit, že ho vo všetkom počúvam a rozumiem mu. Ja som sa samozrejme tvárila ,že áno. Bol predsa len môj nadriadený a nechcela som si ho poštvať  proti sebe. Denne sme sa stretávali spolu v kancelárii, určovali si denné ciele a priority, popritom rozoberali životné skúsenosti z predchádzajúceho  dňa.  Aj keď sa mi niekedy zdal otravný svojimi rečami, tak vo všeobecnosti by som mohla povedať, že sme boli dobrí kolegovia.  Ja som sa tiež musela naučiť byť neodbytná, ale nie zase otravná. Nato som nemala žalúdok a možno aj preto mi nebolo súdené dostať sa vyššie. Našliapnuté som síce nato mala, no bol to len klamlivý obláčik môjho kariérneho úspechu.  Na služobky do Prahy sme chodili väčšinou  skoro ráno.  Museli sme vždy brať do úvahy dĺžku cesty , ranné špičky naprieč Prahou. Zväčša sme vyrazili už o pol piatej.  Presne tak tomu bolo aj v tú osudnú služobku. Cesta autom  ubiehala v rannom tichu. Peter mal vo zvyku vykecávať až tak po dvoch hodinách jazdy, keď sa ako tak rozobral.  V to osudové ráno však bol akýsi iný. Zdal sa mi dosť nervózny a nechcela som zbytočne vyzvedať. Možno prekonal manželskú hádku, alebo sa stalo ešte niečo horšie. Inštinkt mi napovedal, že teraz by nebolo dobré dráždiť ho otázkami, ale by potreboval niečo iné. Mala som takú divnú myšlienku či vôbec mal v blízkej dobe sex. Sama som sa poznala, že ak aj manžel nemal chuť a neurobila som sa, bola som tiež poriadne nervózna.  V to ráno som sama seba nespoznávala. Cítila som sa počas cesty čoraz viac nadržaná keď som jedným prižmúreným  okom sledovala YX. Niežeby mi vyhovovala jeho nervozita, ale cítila som potrebu intímne sa ho dotknúť a vytvoriť bližší kontakt medzi nami. Akoby v spánku som sa posunula bližšie k jeho sedadlu a vytrvalo tvárila, že spím. Úzka sukňa sa mi akoby náhodou skĺzla do polovice stehien. Mierne som rozkročila nxhx a ľavé koleno som viac posunula k radiacej páke. Netrpezlivo som čakala, čo sa bude diať. Potom prišiel ten okamih. Pri preraďovaní rýchlosti sa dotkol mojej nohy. Žeby náhoda? Zacítila som náhle zvlhnxtix tam dole.  Samozrejme navonok som sa snažila nereagovať na jeho podnet. Prešli sme ďalšie kilometre a zacítila som ako mi položil ruku na stehno a hladkal ho prstami. Pamätala som si, že práve v rádiu hrali ten slaďák od Scorpions. No hotová romantika, akoby to bolo načasované. Moje telo pociťovalo obrovskú vlnu tepla. Srdce mi búšilo a medzi nxhxmx ani nechcem pomyslieť, aké to nabralo obrátky. Aby som zahnala hriešne predstavy hneď tak zrána, pohla som sa. Malo to vyzerať , že sa preberám zo spánku. YX okamžite stiahol svoju ruku a znova sledoval cestu.

Keď sme dorazili do Prahy tak počas prednášky na centrále stále na mňa pozeral. Asi tušil, že ten spánok som iba hrala a vedela som o všetkom, čo sa odohrávalo. Potom nabral odvahu a pri druhej prestávke na chodbe mi pri káve povedal, že by dnes večer chcel so mnou niečo prebrať osobne. Pracovná schôdza mala trvať až do nejakej 19 hodiny a návrh bol, aby sme prespali v Prahe a domov šli až na druhý deň ráno. Dala som ju jasný súhlas a dohodli sme sa, že večer ešte môžeme dať nejaký ten drink a preberieme čo má na pláne. Priznám sa, že počas celej prednášky mi vŕtalo hlavou myšlienka, čo asi tak môže odomňa chcieť. Už som mala aj také konšpiračné teórie, že sa ma chce zbaviť a bude to preňho ťažké povedať mi to. pri tomto by však asi nemal dôvod, lebo po pracovnej stránke som bola veľmi obetavá včelička, ale možno potreboval ešte viac. Možno mu vadilo a a chcel to už konečne dosiahnuť, aby som si plnila aj svoje mimopracovné povinnosti k svojmu nadriadenému. V tomto som však ešte nemala celkom jasno respektíve nemala som odvahu aj keď občas som dostávala chute. Presné také, ako ma premohla ráno v aute. Na druhej strane som však premýšľala aj nad tým, či by to nebol začiatok môjho konca. Či by som sa tým úplne neodpálila, ak by sa jeho nároky na mňa zvyšovali. Z tohto všetkého som dostávala strach o udržanie si pracovnej pozície. Prednáška skončila a českí a slovenskí kolegovia sa dohodli, že si pôjdu večer zahrať bowling. YX sa ospravedlnil a povedal, že potrebuje si so mnou ešte sadnúť a prebrať nejaké záležitosti. Dohodli sme sa, že po ubytovaní  sa stretneme na recepcii hotela a odtiaľ pôjdeme do reštaurácie v meste na nejakú dobrú večeru a drink. Nechal sa počuť, že on pozýva a všetko ide naňho. Tak som sa celkom potešila aj keď som nevedela, čo ma všetko bude čakať. Všetko zariadil sám, vybral reštauráciu, nechal objednať taxík a zašli sme na večeru. Počas cesty nič nehovoril, iba sa na mňa občas usmial. Bola som z toho veľmi nervózna. V hlave mi tie rôzne myšlienky začali bežať ešte s väčšími obrátkami. Povýši ma? Vyhodí ma? Nepoznala som ho až tak dostatočne dobre, aby som to mohla rozpoznať. Je pravda, že ľudia sa tam striedali dosť často. Nie každý sa uchytil. Dôvodom bolo vysoké pracovné nasadenie, veľa času stráveného v teréne s klientom a v neposlednej rade plnenie plánov. Každý musel pracovať sám za seba a dvakrát toľko na svojho nadriadeného. Z toho dôvodu si potom robili aj značnú selekciu medzi pešiakmi. Taxík zastavil pred nenápadnou reštauráciu v úzkej uličke. Takých uličiek je Prahe dosť a páčia sa mi. Cítiť z nich niečo romantické. V reštaurácii ma YX nechal objednať to najlepšie jedlo aké tam mali a fľašu vína som nechala na neho. Prekvapilo ma, že vôbec nespomenul nič pracovné. Myslela som si, že najmenej polhodinu urobí skrátenú verziu priebehu prednášky a školenia. Naopak, začal sa ma pýtať na moje súkromie, rodinu, skrátka veci, ktoré o mne doposiaľ nevedel. Popri mojich odpovediach ich doplnil informáciami zo svojho súkromia, ale bolo to z jeho strany veľmi opatrné a až také podstatné veci som sa nedozvedela. Popravde, až tak do hĺbky ma to ani moc nezaujímalo. Ja som nechcela rušiť moje manželstvo a ani som v ňom nevidela budúceho životného partnera. Skôr by mohol byť ešte lepším a ústretovejším nadriadeným a mohla by som čerpať nejaké tie výhody. Keď sme sa navečerali a popíjali výborné vínko, Peter sa zrazu hlboko zamyslel, nachvíľu sklopil zrak a oslovil ma „XY...“

Stiahlo sa mi krku a cítila som ako mi na čelo vystúpil pot. Bála som sa čo vyriekne a ani neviem prečo, stále som myslela na ten vyhadzov. Zdvihol zrak a pozrel sa mi do očí. V tom momente by sa mi krvi nedorezal. Kútiky jeho úst naznačovali, že sa chystá niečo vážne povedať.

„...páčiš sa mi a túžim po tebe“ – zašepkal a ja som sa cítila zaskočená. Nevedela som v tej chvíli rozlíšiť, či to bolo pre mňa to najlepšie čo ma mohlo postihnúť. Zobrala som pohár vína a jeho obsah v pohári som skoro jedným dúškom dostala do seba. Po pár sekundách som sa spamätala a vypustila som z úst nepremyslenú reakciu:

„Čo ti mám nato povedať? Strieľaš si zo mňa?“ – zasypala som ho otázkami a vyrazila smerom k toalete. Tam som sa pozrela do zrkadla a nevedela či sa mám smiať alebo plakať. V tom momente som si ani neuvedomila ako som mohla ohroziť svoju prácu. Po chvíľke vytriezvenia som vyšla z toalety a vrátila som sa k stolu. YX na mňa udivene pozeral a potom sa ma spýtal či urobil niečo zlé. Nevedela som mu v danom momente odpovedať. Vysvetlil mi, že sa ma nechcel nijako dotknúť, len jednoducho potreboval vyjadriť svoj pocit. Zároveň mi pripomenul, že je samozrejme na mojom rozhodnutí ,aký postoj zaujmem. Vyjadril mi predstavu fungovania nás dvoch bez narušenia súkromia. Zdôraznil nedotknuteľnosť rodinných vzťahov a zachovania fungovania manželstva. Dal mi čas na rozmyslenie a bol ochotný prijať akékoľvek moje rozhodnutie. Ja som si však uvedomovala, že na výber aj tak moc nemám a v podstate mi to pomohlo prelomiť tú bariéru a uplatniť svoje predošlé predstavy intímneho kontaktu v praxi. Cestou späť na hotel sme v taxíku obidvaja mlčali. Premýšľala som nad tým čo si asi YX o mne myslí a možno to isté si zase myslel on o mne. Určite čakal na moju reakciu čo najskôr. Mala som zmiešané pocity. Urobiť to? Neurobiť to? Kedy? Teraz, alebo už nebude príležitosť? Zastavili sme pred hotelom...

Obsah celého (necenzurovaného) príbehu TU