nedeľa 10. mája 2020

Tragická strata skúsenej milenky


Aj keď sa to stalo pred pár rokmi, pamätám si to ako dnes. Bola už druhá polovica prázdnin a ja som musel stále viac myslieť na posledný ročník gymnázia. Ak som mal z niečoho strach, tak z maturity, ktorá ma čakala na konci jari. Dôvod bol veľmi jednoduchý. Doposiaľ som prechádzal s odretými lakťami. Keď prišiel telefonát od tety Julky, že či by som neprišiel, lebo prácu okolo chalupy nestíha, keď je teraz strýko hospitalizovaný v nemocnici v meste a nevyzerá to, že by mohol aj potom niečo robiť ak by ho prepustili, tak ma napadlo, že by mi nejaký ten deň u nej prospel a prišiel by som na iné myšlienky. Strýko sa venoval spracovaniu dreva a stal sa mu nešťastný úraz. Bolo treba poukladať aspoň tie narezané laty a celkovo dať pílu do poriadku. Na toto teta Julka fyzicky nestačila a preto ma požiadala o pomoc. Matke sa to z nejakého dôvodu, ktorý sa predo mnou zdráhala povedať, nezdalo. Nakoniec rozhodol otec, ktorý povedal, že v tom Julku nemôžem nechať, keď už sme si nenašli čas, aby sme strýka v nemocnici navštívili. A tak ma matka začala chystať na cestu. Keď som večer pred spaním skontroloval batoh, tretinu som z toho vrátil do skrine. Bolo leto a veľmi teplo. Nechcel som so sebou brať zbytočné oblečenie. V posteli som musel myslieť na tetu Julku. Vlastne to teta ani nebola. Strýko sa s ňou zoznámil až po smrti svojej prvej ženy a žili spolu ako druh a družka, čo moju matku strašne dráždilo. Okrem toho od začiatku lamentovala, že ten skoro dvadsaťročný vekový rozdiel nebude robiť dobrotu a že Julka čoskoro strýkovi utečie. Zmýlila sa.
 Čo sa mňa týka, fascinovali ma jej prsia. Keď sme k ním ešte chodili, nespustil som z nich oči. Strýko si to raz všimol, zobral ma stranou a so smiechom mi povedal:
„A to ak by si ich mohol chytiť...“
Vyslovil to pyšne, istotne so žartom a určite netušil akú túžbu už pred tými dvoma rokmi vo mne vyvolal. Mal som vtedy šestnásť a už som o sexe čo to vedel, ale všetko to boli teoretické poznatky. Nebol som v tomto veľmi priebojný chlapec. Jediné, čo som robil prakticky, bolo časté honenie vtáka a pritom som si z pamäti predstavoval – koho iného ako tetu Julku. Za necelé tie dva roky sa toho v tejto oblasti veľmi nezmenilo. Chodil som s dvomi dievčatami, ale ani u jednej som sa ďaleko neprebojoval. Z poznámok v diári som vedel, že za dva dni po mojom príchode bude mať teta Julka narodeniny. Cestou na stanicu som sa zastavil v zlatníctve a kúpil striebornú retiazku s príveskom v tvare srdiečka. Krabičku som schoval do batohu, keď som v hale čakal na vlak.
Privítanie bolo srdečné, ale nahnevala ma jej zmienka o tom, že očakávala aj otca. Naraz akoby sa mi všetko, čo sa mi v noci a potom aj počas dňa cestou vlakom vyliahlo v hlave, zdalo skoro absurdné. Ako ma mohlo napadnúť, že by sa do mňa mohla zaľúbiť tridsaťdvaročná žena?
Popoludnie ma v tom iba utvrdilo. Ukladal som porezané laty z píly do štósu vedľa steny a teta iba niekoľkokrát vykukla von oknom než ma zavolala k večeri. Po nej ma zaviedla hore do izby a popriala mi dobrú noc. Myslel som na nasledujúci deň, keď mala narodeniny, ale skôr ma zmohla únava a zaspal som ako malé dieťa.
Ráno som pokračoval v ukladaní. Keď Julka vyšla z autom z garáže, že ide do supermarketu  v meste niečo nakúpiť, bol som nahnevaný, že ma nezavolala, aby som išiel s ňou. Ale potom som zlosť potlačil, vybehol na lúku za chalupou a natrhal kyticu margarét. Dal som ich do vázy s vodou a schoval hore vo svojej izbe. Keď prišla, povedala, že predsa nemusím stále pracovať a navrhla mi, aby som sa išiel k jazeru okúpať. Dievčat tam bolo dosť, ale všetko to boli školáčky, pubertiačky, podľa toho ako sa chovali. Stále si niečo šuškali, robili na mňa grimasy a chichúňali sa. Išlo mi to na nervy. Počkal som pokým mi uschnú plavky a vrátil som sa k tete Julke.
Po večeri som vyklusal na izbu, schmatol kytičku a krabičku a vrátil som sa dole. Stála ku mne chrbtom, umývala v drese taniere z večere. Zakašlal som. Najskôr iba zľahka potočila hlavu. Potom sa obrátila a s rozpačitým výrazom si utierala ruky do zástery.
„Teta, všetko najlepšie k tvojim narodeninám. Mám ťa veľmi rád.“
Do jednej ruky som jej vtisol kytičku a do druhej ozdobnú krabičku. Celá akoby zmeravela, oči sa jej slzami zaleskli.
„A pusu mi nedáš Kubko?“ povedala celá dojatá.
Pristúpil som k nej, ostýchavo sa oprel perami o jej ústa a vyhŕkol:
„Ani sa nepozrieš, čo je v krabičke?“
„To vieš, že áno. Som neskutočne zvedavá.“
Odložila kytičku na linku, odklopila viečko a zízala na strieborné srdiečko.
„Bože, to je krása. Ani nevieš, ako si ma potešil Kubko.“
Sama ma pobozkala na pery. Ako sa ku mne naklonila, prevážila sa dopredu. Včas som ju zachytil a vnímal tlak veľkých pŕs na hrudi. Nijako sa z môjho náručia nenáhlila. Skoro akoby sa jej v ňom zapáčilo. Konečne s rumencom na tvári sa odtiahla.
„Prepáč. Nenapadlo ma, že si spomenieš. Utriem tie taniere.“
Skôr ako som zahlásil, že to urobím, otočila sa. Zobral som krabičku so srdiečkom a dostal zo seba:
„Môžem ti ho zavesiť, teta?“
„Kto iný by to mal urobiť Kubko?“
Vytiahol som retiazku so srdiečkom a spustil do jej výstrihu. Chvíľu mi to trvalo, než sa mi ju podarilo zapnúť, neposlúchali ma prsty. Uložila tanier do odkvapkávača a obrátila sa tvárou ku mne. Stál som tesne pri nej a jej prsia sa vrcholkami dotýkali mojej hrudi. Zdvihla ruku a srdiečko posunula do hlbokého žliabku medzi nimi. Nedokázal som z toho miesta odtrhnúť oči. Položila mi dlane na ramená.
„Urobil si mi obrovskú radosť Kubko.“
Objal som ju rukami cez boky, primkol sa k nej.
„Keby si vedela ako rád by som urobil veľa ďalších radostí,“ vyhŕkol som zo seba spontánne.
„Áno?“
V akomsi zmätku ma opätovne pobozkala na pery. Až v tejto chvíli zašepkala:
„Už ma pusť. Veď skoro nemôžem dýchať.“
„Ale ja ťa nechcem pustiť. Chcel by som ťa takto k sebe stískať stále,“ mrmlal som a snažil sa k nej pritisnúť  aj rozkrokom, aby vedela, čo to objatie so mnou robí. Konečne som to zo seba dostal:
„Aj toto by bolo k narodeninám.“
„Tebe snáď preskočilo Kubko,“ zamrnčala.
„Prečo to nechceš? Myslíš si, že som iba bláznivý chlapec? Že by som to nedokázal?“ súkal som zo seba nešťastne a s vydutými kraťasmi trel o jej stehno.
„Prestaň Kubko. Prestaň, prosím ťa.“
Vymanila sa z môjho objatia. Z náprotivných dverí zahlásila:
„Prezlečiem sa k oslave.“
Sklesnutosť, ktorá sa ma zmocnila po jej odchode zo mňa rýchlo vypršala. Nepovedala predsa, že to nepripadá do úvahy! Čosi ma hnalo za ňou. Stála pri otvorenej skrini, akurát si cez hlavu dávala dolu šaty. Len v podprsenke a nohavičkách mi pripadala tak úžasná. Pootočila ku mne hlavu, nervózne sa pousmiala. Zamumlal som, či jej môžem dať dolu podprsenku. Nerozhodne kývla. Podarilo sa mi uvoľniť háčiky. Nahmatal som úzke ramienka, pomáhal im v po pažiach. Pri lakťoch som ich pustil a rukami uhol k prsiam. Miskami vytvorených z dlaní som ich podobral a zatvoril oči.
Konečne sa mi to splnilo! Vedel som, že tak úžasný pocit som ešte nezažil. V rozkroku sa mi znova naplno stoporil úd. Mimovoľne som sa primkol k jej zadnici. Cítil som zachvenie, ale neodtiahla sa.
„Uvedomila som si, že darčeky od blízkych sa neodmietajú,“ povedala, akoby mala potrebu vysvetliť, prečo z kuchyne utiekla. Hladkal som jej prsia a skusmo sa dotýkal tvrdnúcich bradaviek. Ako na oplátku zato sa mi trela zadnicou o môj vztýčený penis. Z úst sa mi vydralo povzdychnutie. Rukami som opustil prsia a prsty ukotvil do nohavičiek. Ťahal som ich dolu. Keď schádzali k jej členkom, strhol som si kraťasy aj s plavkami. Pritisol som ruky na jej boky a tvrdým penisom som schádzal roklinou medzi polovičkami. Prvý pokus medzi pysky ohanbia sa nepodaril, ale nedal som sa odradiť. Navyše mi pomohla prehnutím. Ponoril som žaluď a nedočkavo prirazil. Zhlboka sa nadýchla a rukami zachytila skrine. Ďalším rýchlym zásunom som sa dostal do teplej pošvy.
„Kubko, nie som si istá, či toto môžeme,“ zašepkala, ale v rozpore s tým čo vyslovila, sa zhupla v panve, akoby ma chcela mať až na dne mušličky.
„Máš to k narodeninám,“ zabrblal som a prežíval určite najkrajšie chvíle svojho doterajšieho života. V slabinách akoby mi tlel oheň. Trochu som sa dolu odtiahol, ale hneď sa vrátil. Ani ďalšie nekontrolovateľné pohyby mi pokoj nepriniesli. Potom nastal tlak v slabinách a než mi došlo, čo sa vo mne chystá, penis v jej mušličke začal šklbať a striekal do nej moju milostnú šťavu. Tisol som sa k nej, náhlivo dýchal a triasli sa mi lýtka. Potom som si uvedomil, čo som urobil a moju rozkoš rozdrobil pocit nenapraviteľného previnenia.
„Teta, ja... Nehnevaj sa, toto som nechcel.“
Povzlykával som, slzy sa mi drali z očí.
„Veď sa nič strašného nestalo Kubko.“
Odtiahla sa a obrátená ku mne ma objala. Mokrý, polotvrdý penis sa tisol k jej teplému podbrušku.
„Upokoj sa. Jednoducho si bol veľmi vzrušený. Teraz si oddýchneš.“
Dotlačila ma do postele. Zaľahla, stiahla si ma vedľa seba.
„Aj toto bol pekný darček Kubko.“
„Ale nič si z neho nemala,“ namietal som nešťastne.
„Mýliš sa. Cítila som ťa v sebe a vďaka tomu teraz už viem, že ťa tam chcem cítiť znova. Potrebujem ťa tam, Kubko.“ šepkala a dlaňou mi hladkala slabiny. Potom prstami zomkla môj penis. Bol som prekvapený ako na to reaguje. Roztiahla nohy, nežne mi medzi ne pomohla.
„Nemôže to byť zlé, keď je to darček k narodeninám. Urob to Kubko.“
Rukom som penisu pomohol medzi mierne ocerené pysky, klesol na lakte a zatlačil. Bola už pekne vlhká. Ľahko som prenikol až na doraz. Bozkávala ma. Hnietla mi ramená. Pohyboval som sa v jej mušličke a ona sa mi prehýbala v ústrety. Náhle mi v hlave preblysla myšlienka, že nesmiem dopustiť, aby sa zopakovalo, že vyvrcholím sám, ako pri skrini. Perami som našiel jej prsník a nasal vztýčenú bradavku. Cumľal som ju a olizoval. Dych sa jej zrýchlil a ešte usilovnejšie prirážala  k mojim pohybom. Rukami mi postupne zišla až na zadok. Pomáhala mi udržať rytmus pohybov, ktoré začala nahlodávať slabá krč.
„Neprestávaj Kubko. Chýba mi už len máličko. Podarí sa nám to,“ mumlala medzi hlbokými nádychmi. Čosi ma nútilo, aby som zrýchľoval.  Vzpínala sa ku mne akoby bola z gumy. Potom zrazu zhíkla a zmetala sa podo mnou. Jej mušlička stlačila pošklbávajúci penis a žmýkala z neho semeno. Súčasne s blaženou úľavou som si uvedomil, že aj Julke bolo nádherne.
„Však to bol pekný darček,“ zašepkal som hrdinsky a vášnivo ju bozkával.
Šmátravými prstami hladila zvlhnuté vlasy.
„Ten najkrajší, aký si mi mohol dať, Kubko.“
Ľahko sa podo mnou zavlnila.
„Ale ty si vo mne stále silný?“ vyhŕkla prekvapená.
„Môžem ti dať ešte jeden darček?“ povedal som a pohol v nej penisom, akoby som sa chcel uistiť, že som toho schopný.
„Kubko, dovoľ mi, aby som si ho zobrala sama.“
Nevedel som čo urobí, ale inštinktívne som pochopil, že pokiaľ si sama zoberie darček, môže to veľa znamenať pre môj ďalší pobyt u nej. Preto som zahlásil:
„Teta, ty môžeš všetko.“
„Prestaň s tým tetovaním, Kubko. Znie to príšerne.“
Rukami mi zovrela ramená.
„Otočíme sa, aby som bola hore. Áno?“
Než som stačil odpovedať, už sme sa obracali. Prevalením sa ocitla nado mnou. Bez toho, aby pustila penis z mušličky, naraz mala kolená pri mojich bokoch. Kľačala s prsiami na mojej hrudi, lakťami sa podopierala pri mojich podpažiach.
„Keby si vedel ako mi je skvelo, keď si takto vo mne. Už mi vôbec nič nechýba,“ šepkala.
„Chcem, aby si bola stále šťastná.“



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára