„Videl niekto moju čiernu sukňu?“ – kričala J*** zo
svojej izby.
„Pozrela si sa už do bielizne?“ – spýtala som sa.
„Áno, ale tam nie je.“ – odvetila naspäť J***
Odložila som načaté jablko a išla som jej hore
pomôcť v hľadaní.
„Odprisahala by som, že som zavesila sukňu do skrine,“
hundrala moja dcéra.
„Hneď vedľa tohto modrého pulóvra.“
„Ja som si ju nepožičala, ak na to narážaš,“ odvetila som.
„Našťastie nemáme rovnakú veľkosť. Musela si ju len
niekde založiť.“
„Jasné, rovnako ako moju korálikmi vyšitú vestu
a červený pulóver.“
V našej rodine zjavne vznikol problém
s miznutím vecí. Spomenula som si, že sa mi nedávno stratili náušnice.
Okrem toho to vyzeralo tak, že sa niekto hrabal v mojej skrini.
„Obleč si dnes niečo iné!“ povedala som.
„Tá prekliata sukňa sa už niekde nájde.“
Keď sme schádzali po schodoch, môj syn O*** už sedel
v kuchyni pri raňajkách. Obom som im strčila do tašiek desiate. O*** sa
v gymnáziu pripravoval na maturitu, kým o tri roky mladšia Jana ešte
len začínala študovať. Ale obaja nosili domov celkom dobré známky.
Ten deň krátko pred večerou som chcela dať do O******* skrine pár čerstvo vyžehlených košieľ. Náhodne mi padol zrak na niečo tmavé
v rohu. Neverila som vlastným očiam...
Visela tam J****** sukňa a červený pulóver hneď
vedľa! Ako sa tam len tie veci dostali? Hodnú chvíľu som tam stála, krútila
hlavou a rozmýšľala. J*** musela dať po praní veci do nesprávnej skrine.
Iné vysvetlenie mi nenapadlo. O pár dní neskôr sa opäť stalo niečo zvláštne. Tentoraz chýbal
z môjho toaletného stolíka lak na nechty a tmavý rúž. Prehľadala som
celý dom od vrchu po spodok. Zbytočne! Jana mi odprisahala, že sa mojich vecí
nedotkla. Záhada bola ešte väčšia, keď stratené veci stáli nasledujúce ráno
opäť na svojom mieste. Pomaly som začala veriť na duchov.
Krátko pred O******** maturitným večierkom som však náhodne odhalila dôvod záhadných
udalostí. A bol to pre mňa riadny šok. Poriadne som prechladla
a trápila ma bolesť hlavy a údov. Nakoniec ma šéf poslal domov.
Unavene som liezla hore schodmi. No keď som otvorila dvere do spálne, skoro sa
mi zastavilo srdce. Môj syn stál pred zrkadlom v pančuchách
a lodičkách s vysokým opätkom a maľoval sa.
„Čo robíš... čo to má znamenať...“ – koktala som.
„Mama!“ zreval O***. „Už si doma?“ Otočil sa a bežal
do svojej izby.
Najprv som sa hodila na posteľ. Prečo som si tieto synove
sklony nevšimla?
„No dobre,“ povedala som si nahlas po tom, čo som sa
upokojila. Už som počula veľa o transvestitoch, fetišistoch
a transsexuáloch. A tak som išla do O******* izby. Sedel na posteli
vo svojich bežných texaskách , kolená pritisnuté k hrudi, tvár čerstvo
umytá.
„Je niečo, čo by si mi chcel povedať?“ – spýtala som sa
opatrne.
O*** pokrútil hlavou. „Je mi
ľúto, mama. Viem, že som sa mal najprv spýtať. Chcel som vás tým prekvapiť.
A akosi mi to bolo trochu trápne.“
„Prekvapiť?“ spýtala som sa
udivene. „Čo tým myslíš?“
O*** si odkašlal. „V triede
sme si naštudovali malú satiru na maturitný večierok. Dostal som rolu, ktorá
nie je jednoduchá. Musel som si požičať pár vecí od teba a Jany.“
Záblesk nádeje sa objavil ako
slnko nad obzorom.
„Ty... ty nacvičuješ divadelnú
hru?“ začudovala som sa. „Musíš hrať ženskú úlohu?“
„A nielen to,“ odvetil O***.
„Mám vystupovať ako sexbomba dvadsiatych rokov. Žiadne dievča z našej
triedy sa na to neodvážilo. Pre mňa to bola riadna výzva.“
Uľahčene som sa zasmiala. „No
snáď sa ti tá rola podarí,“ – dodala som.
O*** sa naširoko usmial. „Aj
ja v to dúfam,“ povedal. „Koniec koncov, nerád by som sa pred všetkými
tými ľuďmi strápnil.“
Položila som mu ruku na plece.
„Tak čo sa toho prekvapenia týka, budem mlčať. Otec a J*** sa to tajomstvo
nemusia dozvedieť.“
Dodržala som slovo. Naši
nemali potuchy, čo ich čaká, keď sme
vchádzali do sály na maturitný večierok.
HVIEZDA
„Aký má byť vlastne program? –
spýtal sa môj muž.
„Ach, ich trieda si pripravila
menšiu satiru,“ – odpovedala som.
V tom momente sa začal
program. Kým sa pripravovalo pódium, prišiel k nám O*** a pyšne
oznámil: „Priemer známok mám jedna celé dva. To je niečo, čo?“
Otec ho uznanlivo potľapkal po
pleci. „S tým sa bez problémov dostaneš na každú univerzitu.“
O*** iba krátko prikývol
a veselo dodal: „Áno. Ale teraz už musím ísť. Hra sa o chvíľu
začína.“
Aby som to urýchlila, O***** výstup zožal obrovský úspech. Svojou paródiou na Marlene Dietrichovú zo starého
čiernobieleho filmu „Modrý anjel“ rozburácal celú aulu. Od smiechu nám tiekli
slzy. Oleg ako blonďatý vamp pôsobil presvedčivo a rozkošne komicky. Boli
sme naňho mimoriadne pyšní. Takmer tak ako na jeho ukončenie školy.
Prvé dni prázdnin prebehli
pokojne. Deti chodili každý deň plávať a večer vysedávali hodiny
s priateľmi.
Uprostred prázdnin O*** povedal: „Asi nebudete súhlasiť s tým, čo chcem spraviť. Ale myslím, že
som dosť starý na to, aby som robil vlastné rozhodnutia. Sám som sa prihlásil
do jedného hereckého súboru v Prahe. V októbri nastúpim.“
Počítala som so všetkým, ale
s týmto nie. O*** nikdy neprejavoval záujem o divadlo.
„To nemyslíš vážne?!“ vykríkla
som. „A čo bude so štúdiom? Chcel si ísť predsa na univerzitu...“
O*** sa na mňa pokojne pozrel
a povedal:
„Momentálne sú pre mňa
dôležité iné veci, mami. Potrebujem trochu času, aby som si niektoré veci
ujasnil.“
„Si si úplne istý, že to, čo
robíš, je správne?“ spýtala som sa po chvíli mlčania.
„Absolútne, mami!“ odvetil
O*** rozhodne. „V tomto som si absolútne istý!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára