Moja prvá návšteva v erotickom salóne

Zdravím vás,

príbeh, ktorý som sa vám rozhodol napísať je viac ako 20 rokov starý. Snažil som sa čo najviac autenticky priblížiť moju prvú návštevu v erotickom salóne. Trvalo mi dosť času, kým som sa poriadne rozpamätal ako to vlastne všetko bolo, čo bolo asi povedané a aké boli jednotlivé reakcie.Ono to trochu súviselo aj s tým, že som chcel bližšie spoznať život dievčat, ktoré takúto prácu robia, nahliadnuť viac do vnútra ich mysle a zistiť prečo to vlastne robia. Neviem čím to bolo, ale z nejakého dôvodu ma také typy priťahovali ako magnet. Viem, že by to nebola výhra verejne sa ukazovať s takouto devou. Ja som sa však hneď do prvej s ktorou som zažil erotický zážitok vážne zamiloval. Tá baba ma neskutočne rajcovala. Normálne som sa snažil vymaniť  ju z toho začarovaného kruhu obrábania vtákov. Keby mi povedala zober ma odtiaľto preč, normálne by som ju bol schopný vykúpiť. Kurva je však kurva a tej sa nedá veriť. Môj skutočný príbeh som rozdelil na dve časti. Prvá sa  odohráva priamo v salóne a obsahom druhej je rozhovor s tou masérkou na neutrálnej pôde, kde som sa snažil od nej získať  čo najviac informácií, za ktoré dostala riadne a veľmi dobre zaplatené. Inak by sa so mnou ani nebavila, pretože už len to že sa stretla s klientom mimo „pracoviska“ bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

 Vtedy som nemal ešte ani tridsať, na Slovensku sa rozvíjalo „podnikanie“ alebo každý tomu hovoril inak resp. každý ho vnímal po svojom, alebo dnes niektorí nato spomínajú ako na zlaté časy deväťdesiatych rokov. Dnes som zrelý päťdesiatnik žijúci spokojne so svojou manželkou a moje deti majú už vlastný život. Nebudem písať svoje meno, v podstate je jedno ako sa volám, či som Jožo, Ďuro alebo Fero. Kašľať na meno. Prenesme sa však o tie desaťročia späť...

Nebudem menovať ten podnik v Bratislave (robiť reklamu zadarmo), ale ešte stále, aj po tých rokoch  funguje. Napoviem však, že vedľa podniku bola štýlová reštaurácia a ja som sa rozhodol vojsť najprv tam a zistiť info „čo a ako“.

-Prosím vás, u vás sa robia služby intímneho charakteru?

-Áno, - vraví čašník a ani brvou nepohne. – Musíte vyjsť na ulicu a hentá budova vo dvore...

Ale, viete čo, -mávne rukou, - prejdite toť cez kuchyňu.

Čosi tam vysmážajú, možno býčie žľazy. Kuchár sa po mne akože nepozerá. Cez kuchyňu je to ozaj kúsok.

Zamrežované dvere...

Zvoním. Tá istá otázka, tá istá odpoveď mladého barmana s motýlikom. Vari päť metrová chodba vyúsťuje do miestnosti. Bar. Vysoké stoličky, vpravo sedačka a kreslá. Rajcovné prítmie, hrala hudba zo slovenského rádia pre mladých. Dvere naľavo sú otvorené, tri dievčatá v jednoznačných úboroch polihujú na jednoznačne pracovnej posteli. Zákazník v bare pre nich znamená okamžitú pohotovosť. Celkovo v daný deň je v „službe“ myslím asi sedem alebo osem dievčat. Priplávajú sviežimi (alebo unavenými?) riťkami do kresiel a volajú ma medzi seba.

Som chlap. Mám chuť. Môžem v tejto chvíli nemať?

Štíhla brunetka s vyčesanými vlasmi po pravici v červenej minisukni s pásom ako osa, takže aj jej priemerné prsíčka sa zdajú nádherné. Paradoxne na môj kompliment odpovedá  cudzím prízvukom. Moldavka, ktorá prišla na Slovensko dobyť Západ. Viac napravo sa zubí moletnejšia plavovláska. Je ukecaná, ale je mi jasné, že čipkové saténové handry nemaskujú len jej melóny, ale aj faldy nad pupkom...

-Niečo na pitie, pane? – pýta sa motýlik od baru.

Vyhováram sa na auto. Prináša mi kávu. Prisadá si ešte jeden zákazník, ktorý údajne nie je „zákazník“, ale rád si do tohto „intim masage saloonu“ zájde. Pokecať pri vyše stokorunovom koňačiku s dievčatami. Ale niekedy si vraj musí dať povedať, aby zostal dobrým zákazníkom. Vraví vtip. Tupý, nezrozumiteľný. Dievčatá výskajú nad jeho debilitou ako stepné kozy. A tie sa im aj natriasajú...

Po ľavici sedí nakrátko ostrihaná blondína. Z každého oka jej trčí sto (hádajte čoho?). Očividne ma balí. Aj to je inostranka, toš, ako keby od Břeclavi...

Zdá sa byť najstaršia, možno čosi nad 25 rokov. Ale inak sú to dievčatá okolo dvadsiatky. Vedľa nej jednu mrlborku za druhou cmúľa sporo oblečená plavovláska. Iba v bikinách a v priesvitnej podprde. A sú tam ešte dve také nič moc, ale pánboh zaplať, keby povedali :

„Poď chlapče, len tak zadarmo.“

Ale koľko bude toto stáť, neviem... Neviem, či je to služba... ehm... kompletná. Senzuálna masáž to vraj nie je súloženie, ale je to to isté a teraz dám tomu také prirovnanie na lepšie pochopenie:

Ako keď proruskí separatisti nezostrelia nad Ukrajinou Boeing 777 letu MH17, ale iba prerušia jeho let.

Erotická fantázia funguje. Najmä pri pohľade na Niku. Tiež blondína s plnými ústami a výraznými očami. Inteligentnými. A také sú aj jej rajcovné komplimenty, lebo získať zákazníka to je bod v ich bordelovej (pardon, masérskej ) súťaži. Nika sedí naširoko rozkročmo. Podupkáva pevnými nohami vo vysokých šteklách. Cez čipkované nohavičky jej presvitajú chĺpky. Tiež má na sebe od pol pása akýsi  maskovaný habit. Určite skrývaš, dievčatko, menšie prsia, neúmerné plastickému zadočku, ale robíš to rafinovane. Klobúk dole. Nika pocukáva karmínovými perami, hladí mi do rozkroku. Vie to...

Niku chcem, to viem zasa ja. Na spôsob, akože som si vybral najtvrdšiu hlávku kapusty na trhu?

A vlastne, ako dlho treba chlípať sos vypitej kávy, aký má byť čas určený na toto výberové konanie?

Barman cíti moje rozpaky, snažím sa byť solidárny, a tak poviem, že by som najradšej bol so všetkými dievčatami... Ubezpečuje ma, že je to možné, ale napokon telo by aj chcelo. Ale... pravdaže, je to ale...

-Poď so mnou, - tyká mi Nika, - neobanuješ.

Kristepane, ako si vie olizovať hornú peru...! Vstávam. Stojíme... Robia mi dobre  akože uľútostené pohľady ohrdnutých dievčat, je to balzam na mužskú ješitnosť.  Ale možno majú v náplni práce aj takýmto spôsobom posilňovať chlapské sebavedomie...

Izba je čistučká. Celkove je v tomto bodreli poriadok ako v kostole. Dávam na stolík päť päťstokorunáčok. Nika ma žerie. Keby som pridal tri stovky, vraj by bol k dispozícii aj bazén. Keby raz toľko, aj dve dievčatá.

Keby... Keby boli kdesi ryby, nebolo by treba rybníka...

Sprcha je príjemná. A povinná ! Musím sa ponáhľať. Je osprchovanie už súčasťou päťdesiatminútovky?  Panebože. Chcem to. Strašne to chcem. Ako kanec ! Ale som ja blbec.  Preto, lebo som si hneď začal dávať dole nohavice, len čo barman zvonka zatvoril dvere. Viem. Nika si pripadala ako tovar. Aj keď ním v podstate bola. Ale vari ním nechce byť?

Stále nahá pri televízore, ktorý nie a nie sa naladiť. Závesy zastreté, cez nočnú lampičku prehodený uterák. Na stene sa na nás slastne usmieva dáma s rukou preberajúcou si medzi nohami...

Nika ma objíma. Nika už vie, čo robiť. Má krásne stuhnuté bradavky, tiež ich treba ladiť... V ústach mierne chladia.

-Poď...

Na letisku je biela plachta a nič. Tam budeme my.

-Ľahni si prosím na brucho, - je to ako keby pokyn lekárky.

-Nevadí ! Siaha na nočný stolík po plastovej flaštičke s masážnou emulziou v zátiší pestrofarebných prezervatívov.

Cítim ťarchu jej tela. Masíruje rytmicky, avšak jemne. Plecia, chrbát, bedrá... Nahýba sa k mojej hlave... tomu, kto vymyslel bozkávanie na ušné laloky by mali dať Nobelovu cenu. Uvedomujem si, že je ťažká. Alebo chce byť ťažká? To, čo mi ako jemné pohladenie kefky trie zadok, to je... to je jej kefka. Dvaapol tisíca, bože! Hľadám ju plecami zaborený v molitane, hľadám ju s rukami dozadu. Smiem mútiť maslo...

-Obráť sa, dobre? Dáme prezervatív. – vyberá telovej farby, obal trhá zubami.

Keby človek v tej chvíli uvažoval , uvažoval by, prečo to všetko robí. „Ktovie ako chutí guma?“

Chcem to, cúvať sa už nedá.

-Už to konečne chcem, počuješ?

-A čo chceš? – Mal som pocit akoby to na mňa hrala, ale veľmi dobre vedela o čo ide.

Pojazdil som v nej prstom hore-dole. Pičku mala pekne elastickú. Jej dierka sa hneď prispôsobila mojim prstom a začala ich pohlcovať. Každým vniknutím mojich prstov do pičky Nika jemne prižmúrila svoje oči. Veľmi ma to rajcovalo. Potom sa usmiala a povedala:

-Ale nesmieš o tom nikomu povedať.

A potom sme už nerozprávali. Bolo počuť iba mľaskanie našich tiel...

Tuším, že o pár minút sa ozve tiché, ale nástojčivé zaťukanie na dvere.

-Opláchnem sa dobre?

Prezervatív hádžem do koša v kúpeľni. A potom si umývam dôkladne ruky a potom to čosi , čo si prišlo na svoje.

Nika je už oblečená. Opäť ten širokorozchodný posed, je rajcovná, potvora! Žeby sme ešte niečo stihli?

-Bolo mi s tebou fajn, -  vravím jej. Keď sa ozvalo klop-klop. Vravím to úplne vážne. Nič stupídne, nič násilné. Fajn. Až na ten lásky cit.

-Aj mne bolo fajn. Ahoj.

***

Zbieham v salóne dole schodíkmi. Nie, nie je to ľahké odísť z bordelu. To vie Jožo, Ďuro aj Pišta. S pečiatkou po súložení na tvári, vytrasený z chtíča, teraz už opäť vzorný muž rodinného typu či milujúci manžel.

Prečo to robíme? Prečo to robíš ty Nika? Baví ťa to?  Stojí ti to za tie peniaze?

***

-Nika, prepáč, ale naozaj som bol s tebou služobne. Rád by som sa s tebou ešte stretol, ale na inej pôde. Nebudeš banovať. Prídeš si na svoje. Ver mi!

-Mlč! Chceš si vyrobiť problém sebe a v neposlednom rade aj mne? Rozmyslím si to, okrem toho nemám veľa času na blbosti.

-Zavolám ti sem do podniku. Neboj, ja to už nejako zahrám. Páčiš sa mi Nika...

-Potrebuješ čerstvý vzduch. Náhle sa ti odkrvil mozog a teraz to s tebou takto lomcuje...

S úsmevom ma vyprevadila po bar a zakývala mi na cestu. Cestou domov som ju mal stále v hlave a premýšľal som nad tým, ako ju dostať von na stretnutie.

Pokračovanie príbehu TU