Už nebola najmladšia. Ale mala potrebnú zrelosť
a súmernosť, akú vedia muži na ženách v plnom rozkvete veľmi oceniť.
Iba nervózna črta okolo pekných úst mi prezrádzala, že moja návštevníčka trpela
tým stavom, ktorý odborní kolegovia bezmyšlienkovito zvykli odbiť
zjednodušujúcim označením hystéria.
Skôr než si sadla, vedel som, že pacientka ma vyhľadala
preto, lebo sa jej ťažkosti v manželskej posteli stali neznesiteľnými. Aj
sexuálna monotónnosť môže totiž viesť k psychickej traume. A dovolím
si tvrdiť, že viac ako polovica všetkých psychických defektov vzniká
v dôsledku nenaplneného pohlavného života. Lebo telo a duša tvoria
nerozlučnú jednotu.
Atraktívna dáma, ktorú môžem z diskrétnych dôvodov
nazvať Monika, sa mi naozaj z hĺbky celej svojej duše priznala, že jej
manželstvu hrozí rozpad kvôli jednotvárnosti
všedného dňa, jednotvárnosti
sexuálneho správania, ktoré už nepoznalo nijaké vyvrcholenia. Koitus sa
šesť rokov po svadbe stal aktom bez citu, ktorý obaja partneri absolvovali viac
alebo menej bez rozkoše.
Zo sedení s pacientom som si vždy robil podrobný
záznam. Jej vyrozprávanie problému sa nieslo v takomto duchu (text nie je
od slova do slova, ale zachytáva podstatnú časť výpovede
a najzaujímavejšie pasáže):
„...bola to láska na prvý pohľad. A pritom som mala
za sebou už štyri sklamania. Napriek mojim 26 rokom som sa namieste buchla do toho dobre vyzerajúceho advokáta,
ktorý bol iba o štyri roky starší ako ja. Sme moderní ľudia. Už na druhý
večer sme sa vrhli na moju širokú francúzsku posteľ. Hanbím sa to takto
povedať, ale musím – mal vtáka veľkého ako klát a neskutočne ma ním
očaril.
Každou nitkou tela som ho s pôžitkom preciťovala.
Bol to veľmi krásny pocit keď mi taký bujačí kyjak rozťahoval moje pysky...!
Bez zábran som sa odovzdávala dobre miereným nárazom
môjho jazdca. A už po niekoĺkých sekundách ma zachvátil prvý orgazmus.
Rozlievala som sa od vášne a blaženosti. Vrcholy, ktoré ma
v nepretržitom slede zalievali, som už ani nerátala. Ale jeden bol
nádhernejší ako druhý. Na to prvé číslo nikdy nezabudnem, hoci po ňom
nasledovalo mnoho ďalších. A keď sme sa o tri mesiace neskôr
zosobášili, myslela som, že som v raji. A ešte veľmi dlho sme mali
veľké potešenie zo sexuálnych hier penisu a vagíny.
Až kým sa narodilo naše prvé dieťa... keď som sa vrátila
z pôrodnice, môj sexuálny záujem podstatne klesol. Ale svoju ľahostajnosť
som pokladala za dôsledok pôrodu, za prechodný stav. Môj muž trpezlivo čakal,
až sa zase ohlási môj pohlavný pud. Márne.
Tak ako predtým sme spávali vedľa seba. Občas na mňa
manžel v polospánku vyliezol, aby mi vystriekal do brucha nahromadené
spermie. Ale už to nebolo ono.
Dnes súložíme spolu iba občas. Ale toto automatické
spojenie mi vôbec nič nedáva. Ledva pri tom niečo cítim. A orgazmus som
nemala už tri roky. Už iba roztiahnem nohy. Ale zachrániť sa naše manželstvo
pravdepodobne už nedá.“
Naozaj sa takéto manželstvá už nedajú zachrániť?
Najskôr som tej nešťastnej žene vysvetlil, že
v každom ľudskom spolužití sú dobré i zlé obdobia, že po každej
eufórii nasleduje nevyhnutne letargia. To je neotrasiteľný prírodný zákon. Bolo
mi samozrejme jasné, že sa Monike pocity pôrodom dieťaťa zmenili. Libido bolo
prekryté dominantnými materskými citmi,
čo sa mi zdalo byť o to pochopiteľnejšie, keď som sa dozvedel, že dieťa spáva
s rodičmi v jednej miestnosti. Za takýchto okolností musel pocit
žiadostivosti v rodinnej väzbe zakrpatieť. K vzťahu rodičia-dieťa sa
jednoducho nehodia sexuálne želania, pretože na základe našej výchovy nesú
pečať etickej škaredosti. Symbolická pupočná šnúra tu stála dokonalému
manželskému šťastiu v ceste.
Poradil som zúfalej Monike, aby si oddelili s dieťaťom spálne a aby
zachovali vo veciach sexuálnej lásky fázu zdržanlivosti. A pretože si to mohli
z finančných dôvodov dovoliť, čoskoro spávali všetci traja členovia rodiny v
rôznych, samostatných miestnostiach.
Neprešlo ani sedem dní a Monika vbehla s rozžiarenými do mojej vyšetrovne a
lapidárne vysvetlila:
"Chcem zase súložiť so svojím mužom!"
Iba som sa na ňu s úsmevom pozrel, ale mlčal som.
Potom z nej vybehlo:
"Minulú noc sa to už nedalo. Bosá som sa zakradla k mužovi do izby.
Pred posteľou som si vyzliekla v danom momente zbytočnú nočnú košeľu. Potom do
z neho stiahla paplón a na svoje prekvapenie som zbadala, že mu už poriadne
stojí. Neviem či tých pár dní odluky v ňom vyvolalo takú výraznú zmenu, ale
jeho penis mal ďaleko väčší rozmer ako som kedykoľvek predtým videla.
Bolo to mimochodom ešte krajšie ako v prvý deň. A keby záležalo
na mne, trval by tento stav intenzívne a nezmenený najmenej desať rokov.“
Ja len pevne verím , že im to trvá dodnes, pokiaľ ich netrápi iný problém.
Lebo cesta k dokonalému šťastiu je vystlaná nespočetnými prekážkami. Až
ich prekonanie robí legálny pôžitok perfektným.
Nie všetky ohrozené manželstvá sa však dajú zachrániť takým jednoduchým
spôsobom.
Tu bolo riešenie od samého začiatku celkom jasné. Ale pokladal som za
správne uviesť na začiatku exemplárny príklad. Ale nič si nepredstierajme!
Počet rozvodov hovorí jasnou rečou. A stúpa z roka na rok. Zdôraznime
ešte raz:
Niet všelieku a neexistuje žiadne všeobecne platné riešenie...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára