Vážený portál,
rozhodla som sa vám opísať jednu skutočnú udalosť, ktorá sa
prihodila mojej spolužiačke. Jedno pekné ráno prišla na autobusovú zastávku MHD
odkiaľ sme spoločne chodili do školy. Bola celá rozrušená. Pýtala som sa jej:
"Renátka, čo sa ti stalo?"
"Neviem na koho sa mám obrátiť. Predstav si, aký darček
som dostala od mojej mamy na moje blížiace sa narodeniny! Ach, bože nenávidím
tento svet!" - kričala Renáta so slzami v očiach.
Tie blížiace sa narodeniny boli myslené, že sa blížil
osemnásty rok jej života.
"Slávnostne mi oznámila, že sa mi musí priznať s tým,
čo dlhé roky tajila. To, že moja mater je lesbička. Nenávidím aj ju za to a
nechcem sa už vrátiť domov" - pokračovala Renáta.
"Reni neboj, nejako sa to celé vysvetlí..." - ukľudňovala
som ju. Renáta sa však len tak nedala a potrebovala mi oznámiť ešte ďalšie
skutočnosti:
"Vieš čo mi povedala? A teraz, keď som už údajne
rozumná a všetko chápem, chce, aby sa k nám jej priateľka nasťahovala. Kam mám
ísť? Na nejaký sociálny odbor, na súd, na lampáreň...? Bože, prečo sa toto
muselo stať práve mne. Všetci sa mi budú smiať keď sa to dozvedia a potom ešte
aj zo mňa urobia lesbu, lebo budem po svojej materi.“ - žalostivo sa sťažovala Renáta.
Snažila som sa jej vysvetliť, aby sa predovšetkým upokojila
a neriešila veci s horúcou hlavou. Bola som presvedčená, že všetko sa v krátkej
dobe utíši a dá do poriadku. Renátku som mala veľmi rada, nechcela som jej
ubližovať, ale na druhej strane som sa jej snažila citlivo vysvetliť, že žiť sa
dá aj s dvoma ženami v spoločnej domácnosti. Teda ja by som sa to namiesto nej
aspoň snažila skúsiť. Vštepila som jej myšlienku, nakoniec možno zistí, že ona
sama je dosť tolerantná vďaka svojej inteligencii.
Navrhla som jej ešte v ten deň, že keď sa budeme vracať zo
školy ja pôjdem k nim domov a poviem jej mame, že sa nemusí o Renku báť, lebo
na pár dní zostane u nás doma. Nebol s tým najmenší problém. Jej mama to
pochopila a pobalila Renátke veci na pár dní. Vysvetlia som jej, že sa
potrebuje trochu zotaviť v inom prostredí a sľúbila som jej, že dám na ňu
pozor. Doma som všetko našim vysvetlila. Bez zbytočných otázok mohla Renátka u
nás bez problémov bývať. Veľa sme sa počas tých pár dní čo u nás bývala
rozprávali. Zaujímalo ma ako to celé bolo, aby som ju mohla pochopiť a pomôcť
jej nájsť riešenie.
Renátina mama si v predvečer Renátinich narodenín zavolala
svoju priateľku a ona ich prichytila v spálni ako sa spolu bozkávajú. Dievča bolo
z toho veľmi šokované. Nevedela to
jednoducho stráviť. Jej mama sa rozviedla pred desiatimi rokmi. Vôbec si
nepamätala, že by predtým s niekým čo i len objímala. Bola pre ňu anjelsky
čistá až do toho osudného dňa. Opýtala som sa jej ako vyhodnotila a riešila tú
nelichotivú situáciu. S mamou sa veľmi pohádala, zúrila a veľmi vyvádzala.
Chcela utiecť z domu no uvedomila si, že
nemala kam ísť. Keď som sa jej spýtala, prečo rovno hneď neprišla k nám,
povedala mi, že sa cítila veľmi trápne a nechcela zaťažovať svojim problémom
našu rodinu. Odišla na Hlavnú stanicu, posedela si tam asi tri hodiny a potom
sa vrátila späť domov. Celú noc nespala a ráno prišla na zastávku v stave ako
som už napísala. Spomenula som, že mojou snahou bolo Renátke pomôcť. Nemohla u nás zostať naveky. Musela
som ziniciovať stretnutie medzi Renátkou a jej mamou. Jej mama bola v pohode a
ochotne sa so mnou najprv porozprávala a potom sme sa dohodli, že bude chcieť Renátke
všetko vysvetliť. Renátke tiež medzitým vychladla hlava a nastal čas, aby sa
prišla domov so svojou mamou porozprávať. Trvala však na tom, aby som jej pri
tom bola oporou. Necítila sa na to, že by to zvládla sama. Od Renkinej mamy sme
sa dozvedeli, že už dlhšiu dobu nadobudla status, že je lesbičkou a vzťah s
mužmi jej nevyhovuje. Keď bola mladá, čakalo sa, že sa vydá ako ostatné
dievčatá. Tak sa aj vydala. Potom sa jej narodila Renka a ona sa po pár rokoch
rozišla s mužom, otcom Renky. Asi by žila do konca života ako slamená vdova
nebyť internetu, kde sa začala zaujímať o komunity lesbičiek. Dozvedela sa, že
existujú ženy, ktoré môžu normálne spolu žiť a pracovať ako partneri - nie ako porno
herečky vo filmoch. Začala viacej komunikovať prostredníctvom internetu s
takýmito ženami. Neskôr začala vyhľadávať posedenie v podnikoch, kde sa schádzali
gayovia a lesbičky a tam sa zoznámila aj s Veronikou. Nechcela to už dlho tajiť
a ak by ju vtedy Renátka nenačapala, vyšla by s pravdou von. Prosila Renátku,
aby jej dala šancu na nový spôsob života. Má právo byť šťastná a to isté chce
aj od svojej dcéry. Vie, že rodinu stále budú tvoriť len ony dve, nemala a
nepoznala dlho otca a vôbec im nechýba. Veroniku nechce veľmi zaťahovať do ich
vzťahu, teda matky a dcéry. Ak by si však Renátka nepriala, aby k nim Veronika
chodila, pochopí to a budú sa pár krát do týždňa stretávať niekde inde. Renátka
viac-menej iba matku počúvala a potom dlho ticho premýšľala. Potom sa ma
spýtala čo si o tom myslím. Ja som vtedy striedavo pozrela na obidve zúčastnené
a nakoniec som Renátke povedala, že by im mala dať šancu. Všimla som si ako sa
jej mama pousmiala a bola šťastná, že som jej takto poradila.
Renátka teda súhlasila, ale mala jednu podmienku. Nechcela,
aby sa to nejako navonok zverejňovalo a
chcela, aby fungovali čo najviac diskrétne. Jej mama súhlasila a sľúbila jej,
že Veronika s tým nebude mať najmenší problém. Ja som sa potom Renátky s
odstupom času spýtala, ako to u nich funguje a či sa ten pokus vydaril.
Dozvedela som sa, že Veronika u nich nebýva natrvalo, tak to v podstate aj bolo
na začiatku dohodnuté. Príde tam párkrát do týždňa a navonok s Renkinou mamou
vyzerajú ako hocijaké iné kamarátky, ktoré sa prechádzajú po meste. Na čele to
nemajú napísané, takže tá hanba, ktorej sa tak Renátka bála, sa nikdy nekonala.
Sama mi dokonca raz povedala, že sa cíti tolerantnejšia, ale zase nie
definitívne zmierená. Naučili sa s mamou vzájomne sa rešpektovať. Dôležité pre
ňu je, že nevidí žiadne sexuálne orgie. Nie sú vulgárne, ani nechutné. Správajú
sa ako priateľky. Pomáhajú si v práci. Pred Renátkou si nič nedovoľujú a čo
majú spolu v noci, tak to ju nezaujíma. Nešpehuje. Keď som sa Renátky spýtala
či v tom nakoniec našla aj nejaké pozitíva, na moje prekvapenie mi odpovedala,
že áno. Údajne je u nich doma veselšie ako bolo predtým. Veronika je veľmi zhovorčivá
a keď Renátka potrebuje, tak ju vypočuje a aj poradí ako skúsenejšia žena. Raz
som ju tak podpichla či sa ju Veronika nepokúšala zviesť. Zobrala to športovo a
so smiechom mi povedala: “Preboha, nie! Ja som normálna. Veď vieš, že mám
chlapca (medzitým si Renátka našla frajera). Chodí k nám domov. Povedala som mu
to a všetko chápe. Má z toho síce srandu, ale dobre vychádza s mamou aj s
Veronikou. A vieš čo je zaujímavé? Veronika mi vo vzťahu s mojim chlapcom dobre
radí. Má pochopenie pre moje nálady aj pre kadejaké problémy, ktoré sa u nás
vyskytli. Dala mi aj pár dobrých rád z intímneho života, čo som absolútne
nečakala. Ešte sme s mojim frajerom nič nemali, ale už sa toho tak neobávam ako
predtým. Neboj dozvieš sa to. Veď si moja najlepšia kamarátka."
Renátka to všetko hovorila tak odľahčene. Na moju otázku či
prežíva teraz takú idylku, už mala
realistickú odpoveď. Nie je to u nich vždy pohľad cez ružové okuliare. Občas sa
vyskytnú hádky ako v každej normálnej rodine. U nich je to prevažne kvôli
peniazom. Teraz už by ani nechcela, aby sa mama s Veronika rozišla. Na jednej
strane sa lepšie ťahajú náklady na domácnosť a na druhej z ľudského hľadiska
zisťuje, že by jej za ňou bolo ľúto. Zvykla si na ňu. Je pre ňu dobrá kamarátka
a občas aj druhá mama. Som rada, že to takto dobre dopadlo. Myslím, že Renátka
za to obdobie citovo zosilnela, váži si svoju mamu, veď má len jednu a úplne
inak sa pozerá na veci ako predtým. Tento príbeh zakončím už len jednou vetou.
Priala by som si, aby vo všetkých partnerských vzťahoch kde dvaja sú rovnako
orientovaní, aby našli rovnaké porozumenie od ich okolia. Tiež sú iba ľudia,
ktorí majú právo na svoj život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára