Zdravím vás,
moje meno je Eva.
Prečítala som si zopár príbehov uverejnených na vašej stránke a niečo ma
podnietilo k tomu, aby som aj ja prispela mojim životným príbehom, ktorý
považujem za dosť smutný a nevydarený. Určite všetci dobre poznáte tú otrepanú
vetu : "Keď som bola mladá a pekná... alebo Keby som bola ešte raz
mladá..."
No poviem vám, že z
mojich úst nikdy nevylezie ba priam ju neznášam. Ani jedno z toho mi v živote
neprinieslo šťastie. Možno to bolo práve tým, že som bola za mlada až veľmi
pekná a to ostatné čo malo byť s tým spojené mi nebolo dopriate. Narodila som
sa ako neplánované a nechcené dieťa. Táto negatívna iniciatíva vychádzala
hlavne s môjho biologického otca. Schválne píšem biologického, lebo po
ostatných stránkach mi nebol otcom. Bol to ťažký alkoholik a jediné čo ho
zaujímalo bolo, aby mal plný pohárik. Keď som bola ešte malá, mama sa s ním
rozviedla, lebo pod vplyvom alkoholu páchal na nej pomerne často násilie. Ja už
som ho potom prakticky odvtedy nevidela a ani nám s mamou nechýbal. Mama sa ma
snažila vychovávať sama, ale bolo toho na ňu veľa. Dosť času som trávila s
kamarátmi na ulici a chcela som zapadnúť do partie. Už od malička som si
rozumela viac s chlapcami ako s dievčatami. Vyrastala som s partiou ktorej
vodcom bol môj bratranec Vilo. Vilo bolo jedno vychcané a zvrhlé h*v*do. Využil
moju veľkú túžbu byť súčasťou partie starších chalanov a tak ako jediné dievča,
ktoré prijali medzi seba, muselo platiť určitú daň.
S nimi som sa dostala do
kontaktu s or*ln*m s*x*m keď som im ho ako päťnásťročná musela pravidelne
vykonávať ak chlapci dostali chuť a vždy ju niektorý z nich mal. Dokonca keď
niečo oslavovali, musela som ich postupne po jednom urobiť všetkých. Občas sa
mi stalo, že z takého množstva sp*rm*tu naraz mi až prišlo od žalúdka zle. Ale
vydržala som. Vilo mi vravel, že on ak by bol dievča, tiež by sa pre kamarátov
obetoval. Mohla som byť však rada, že to zostalo iba pri or*le, ale asi boli natoľko
znalí, že som ešte bola pod zákonom na vykonanie súlože. No a keď som dovŕšila
plnoletosť, našla som si jednoduchého chalana, ktorý ma neskutočne miloval a
nepotreboval k tomu riešiť hneď sex. Všetci, ktorí ma poznali, ma od neho
odhovárali. Vraveli, že taká pekná bábika, aká som bola, má na viac ako sa
zapodievať z takým podivínom. Ale Peter mi vtedy vyhovoval. Do ničoho ma
netlačil a bol rád, že má vedľa seba takú peknú babu. Aj chlapci z bývalej
Vilovej partie to pochopili, že mám
právo na iný život. Čo bolo bolo a každý z nás si zachoval iba spomienky. Môj
vzťah s Petrom bol taký normálny. Keď už som sa rozhodla, že po dlhšom čase by
som práve s ním chcela prísť o panenstvo pri krásnom milovaní, dostala som od
života poriadnu facku. Jedno pekné ráno sme sa spolu s Petrom vracali z
diskotéky autom. Peter zásadne nikdy nepil za volantom. V ten osudný deň ho
však skolila únava. Počas jazdy dostal mikrospánok, vozidlo nabralo smer ku
kraju cesty, kde predným kolesom zachytilo obrubník. Odtiaľ nás odhodilo na
druhú stranu cesty kde stál elektrický betónový stĺp. Nesmerovalo nás to rovno doňho.
Peter to neprežil a mne pokrčené plechy prednej kapoty auta poškodili nohy. Nič
si poriadne z toho okamihu nepamätám. Upadla som do šoku. Bolo mi neskôr
povedané., že nám pomohli ľudia náhodne okoloidúceho auta, ktorí privolali
pomoc. Žiaľ Petrovi už nebolo možné pomôcť. Zomrel údajne na mieste. Mňa museli
z auta vykliesňovať hasiči a zobrali ma do nemocnice. Zotavovala som tam niekoľko
dní a potom ma ešte lekár poslal do kúpeľov. Potrebovala som ešte medzitým
absolvovať pár sedení so psychiatrom. Po tom všetkom čo sa stalo som bola
psychicky úplne na dne. Jedinou oporou mi bola moja mamina, ktorá mi pomáhala
ako len vládala. Nehoda mi spôsobila veľkú životnú traumu a snažím sa na ňu čo
najskôr zabudnúť. Z toho dôvodu ani nebudem opisovať ďalšie podrobnosti. Zažila
som však ešte jednu, ktorá bola možno ešte horšia ako tá prvá. A to z toho
dôvodu, že som bola neskutočne ponížená. Začalo sa to mojou cestou do
spomínaných kúpeľov. Keď som prišla do kúpeľov, ubytovala som sa v krásne
zariadenom liečebnom dome. Izba bola čistá, príjemne v nej voňalo. Bola som z
cesty unavená. Sadla som si do kresla a len tak premýšľala. Izba bola
dvojlôžková a tak som netrpezlivo čakala či budem mať nejakú dobrú
spolubývajúcu s ktorou si budeme rozumieť. Túžila som bývať s takou čo by mala
aspoň približne rovnaký vek ako ja. To sa mi nakoniec nesplnilo. O dva dni
prišla ku mne na izbu pani, ktorá mala už po štyridsiatke. Ja slobodná mladá
baba a ona vydatá žena, ktorá už tridsiatke mala tri deti. To však nebolo niečo,
čo by nás malo rozdeľovať. Volala sa Vierka. Hneď na začiatku sme sa
predstavili a každá v krátkosti povedala niečo o sebe. Priznala som sa jej aké nešťastie
ma stretlo a Vierka mi sľúbila, že počas pobytu ma bude morálne podporovať a
užijeme si to spolu. Tak tomu aj bolo. Prvých desať dní sme chodili všade spolu
- popíjať liečivú vodu z prameňa, popoludní po procedúrach na kávičku, večer si
posedieť pri živej hudbe keďže tancovať
sa nám nedalo.
Len potom vo mne nastal zlom. Začala som sa voči Vierke správať čudne.
Vravela mi, že sa jej zdám občas taká zamĺknutá.
Ja som sa popoludní zakaždým vytratila z izby s výhovorkou, že si potrebujem
usporiadať myšlienky a prechádzka po okolí mi len prospeje. Chvíľu mi to
tolerovala, ale potom mi povedala, že nie je včerajšia. Ďalej mi naznačila, že tuší o tom, že som niekoho
stretla v kúpeľoch a stretávam sa s ním. V podstate nechcela vyzvedať, ale po
dvoch dňoch nato sa neudržala a chcela vedieť, kto je ten šťastný. Povedala som
jej, že som mala voči nej rešpekt a preto som sa jej so svojím objavom
nezdôverila. Nakoniec som sa jej hanblivo priznala, že to bol masér Jano, ku
ktorému som chodila na procedúru. Vierka to však zobrala športovo a vravela mi,
že som sa vôbec nemusela ostýchať. Som mladá, pekná a hlavne slobodná baba. Mám
právo, aby som začala nový život. To však ešte netušila ako to celé bolo. V
jedno nedeľné popoludnie Vierka polehovala na posteli a pozorovala ma ako sa
chystám na rande so svojím priateľom. Odrazu sa len otvorili dvere a dnu bez
zaklopania vošiel Jano. Pozdravil len tak cez zuby, drzo a suverénne ma
posúril, aby som sa ponáhľala, že už poriadne meškám. Vyslovene povedal:
"Kde toľko trčíš ty opica?!“ Bolo mi to vtedy veľmi trápne. Riadne ma pred
Vierkou ponížil. Pozrela som sa na ňu a kyslím úsmevom som dala najavo, že
nechápem čo sa deje. Potom som si rýchlo dokončila účes, schmatla kabelku a
odišla spolu s Janom. Najprv to vyzeralo ako každé iné stretnutie, čo sme
predtým mali. Sedela som v aute spolu s Janom, ktorý šoféroval a mali sme to
namierené cestou za mestom. Išli sme tak asi polhodinu, obaja sme boli ticho. Nechcela
som veľmi rozoberať tú trápnu situáciu na izbe, lebo som si nebola istá ako by
Jano zareagoval....Celý obsah necenzurovaného príbehu nájdete TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára