Spoveď spoločníčky

Exkluzívne vám  prinášame v sérii skutočných príbehov interview so spoločníčkou na podnet jedného nemenovaného zdroja (údajne jej klienta), ktorý to zorganizoval a samozrejme jej aj zaplatil. Mal záujem  o zverejnenie príbehu o nej formou otvorenej spovede. Chcel, aby to išlo priamo z jej úst. Táto myšlienka mu zišla na um po tom, čo si niektoré skutočné príbehy prečítal a chcel, aby tento bol niečím iným. Celé sprostredkovanie bolo v jeho réžii a boli sme kontaktovaní, aby sme si už len dohodli miesto a čas stretnutia s uvedenou ženou. Pripravili sme si približný zoznam otázok ,čo by nás asi mohlo zaujímať a rozhodli sme sa dohodnúť stretnutie. V telefonáte nás prekvapil veľmi príjemný ženský hlas s takým netradičným menom Kaytlin. Kaytlin, bolo asi meno „umelecké“, ale na tom vôbec nezáležalo. Bola veľmi ochotná vyhovieť nám časovo. (nedozvedeli sme sa koľko zato dostala zaplatené, alebo z akého dôvodu či vzťahu s tým nemenovaným pánom bola taká ústretová, nás to samozrejme len potešilo) Samotné stretnutie sa uskutočnilo v kaviarni jedného bratislavského hotela v užšom centre mesta. S kolegom sme sedeli pri stole a popíjali minerálku. Boli sme autom, takže žiaden alkohol. Blížila sa hodina stretnutia a minútu pred celou mi zazvonil telefón. Kaytlin už bola na recepcii a chcela sa uistiť či už sme tam a koho má presne hľadať. Páčil sa mi jej nemecký štýl presnosti. Telefonicky som ju znavigoval kde presne sedím aj s kolegom. Neubehla ani minúta a zrazu stála predomnou vysoká a štíhla žena veľmi príjemného vzhľadu a prenikavými očami. Na prvý pohľad to bola riadna samica za ktorou sa muži otáčali. Nahodila hollywoodsky úsmev na dva prsty a predstavili sme sa. Kaytlin bola zo začiatku prekvapená, že sme prišli dvaja muži, ale ubezpečil som ju, že kolega ju chcel len viacmenej vidieť a celé interview s ňou uskutočním ja. Objednali sme si dobrú kávu, vytvorili si pohodu , vymieňali navzájom pohľady a celé sa to mohlo začať.

EK: Takže Kaytlin, čo by si nám na začiatok povedala o sebe?

Kaytlin: Mám 25 rokov. Som vyštudovaná právnička. Nevenujem sa však tomu. Na Slovensku je toľko „právnikov“ , že by sme ich mohli vyvážať do zahraničia. Len kto by ich chcel. Drvivá väčšina škôl tohto zamerania dnes vôbec nemá úroveň. Produkuje kvantitu namiesto kvality. Detičky zbohatlíkov a politické špičky si robia tento humanitný odbor za dochádzku. Ale to je o inom a nebudem to ďalej rozoberať.

EK: Čomu sa teda venuješ? Máš nejaký trvalý pracovný pomer?

Kaytlin:  Pracujem v jednej účtovníckej firme. Mám tam flexibilnú pracovnú dobu, ktorá mi vyhovuje. Dokážem sa popritom venovať aktivite spoločníčky.

EK: Ako si sa k tomu dostala? A odkedy to už robíš?

Kaytlin:  Prvé kontakty a akcie začali už počas vysokej školy. Chodila som na diskotéky, stretávala zahraničných študentov, ktorí mali bohatých rodičov a študovali tu napríklad medicínu. Stávalo sa mi dosť často, že sa do mňa okamžite zaľúbili, ale ja som im veľmi rýchlo vysvetlila pravidlá. Mohli sme sa stretávať častejšie, teda nemuselo ísť o jednorázovku, ale museli chlapci platiť. Možno ich rodičia ani netušili, načo ich synáčik tak veľmi utráca.

EK: Aj teraz to robíš takto na diskotékach?

Kaytlin: Klamala by som, keby som povedala že nie, ale nie je to jediný zdroj kontaktov. Mám už svoje známosti. Tie známosti majú svoje známosti. Komunikujem cez internet so zahraničnými agentúrami. Plynule hovorím anglicky, nemecky a trochu španielsky. Veľa zákazníkov mi píše na sociálne siete. Je to obrovský zdroj kontaktov. V dnešnej dobe ak je baba šikovná, tak si celý ten marketing dokáže zabezpečiť sama a nepotrebuje k tomu žiadneho parazita.

EK: Mala si na mysli pasáka?

Kaytlin: No nazvi si to ako chceš, ale nemám rada to slovo. Skôr by som to postavila do inej roviny. Niekedy človek potrebuje pomôcť v rámci ochrany keď sa ocitne v úzkych. Presne na toto mám kamarátov, ktorí mi ochotne pomôžu a dokonca veľmi promptne. Máme spolu veľmi dobré vzťahy. Oni pomôžu mne a ja pomôžem im. Poznám ich poväčšine z klubov alebo z fitka kde sa stretávame.

EK: Zastavil by som sa pri tej vete, ktorú si vyslovila. Oni pomôžu tebe a ty im? To bolo ako myslené. Ako im ty pomôžeš?

Kaytlin: No skús si tipnúť. (smiech). Áno, ak ti prebehla hlavou myšlienka či spolu spíme, tak potvrdím, že občas áno, ale nie je to vždy len o tom. Sú radi v mojej spoločnosti a vybehneme si večer von, večera, za kultúrou, športom a tak ako normálny ľudia. Skrátka nerandím s jedným, ale mám ich viac.

EK: No vidím, že si život užívaš nielen pracovne ale aj v tom súkromí  ideš na maximum.

Kaytlin: No hlavne sa snažím maximálne využiť svoj čas. Rada si veci plánujem. Nedá sa to síce pri práci ktorú vykonávam úplne na 100 %, ale viacmenej sa o to snažím . Preto som aj spomenula, že v práci mi vyhovuje flexibilný pracovný čas, aby som popritom vedela skĺbiť aj mimopracovnú činnosť spoločníčky a budovať si kariéru.

EK: Pri budovaní kariéry prikladáš väčší význam spoločníčke ako pracovníčke v účtovníctve?

Kaytlin:  Samozrejme že áno.  V účtovnej firme si nerobím sama na seba, ale vždy na niekoho, teda na majiteľa firmy. Osamostatniť sa v tejto oblasti je čistý nezmysel. Nemienim robiť daňové priznania, fakturáciu či mzdy ako živnostníčka. To je tak na prežitie a dnes to môže už robiť hocikto. Stačí si zadovážiť počítačový program, ktorý to už robí za človeka sám. V tomto budúcnosť určite nevidím.

EK: Tak prečo si nebuduješ kariéru napríklad v tom práve?

Kaytlin: Pozri sa, spomenula som, že tiež je toho veľmi veľa. Tu tiež profitujú len zvučné mená , ktoré sa určitým spôsobom dedili, alebo veľké právnické firmy. Títo ľudia berú veľké a zaujímavé súdne spory a samozrejme ich vďaka svojím konexiám aj úspešne vyhrávajú. Pre týchto ľudí potom všetky prípravné práce robia buď koncipienti, ktorí sú tam po známosti a za minimálnu odmenu, veď môže byť rád , že naberá prax, alebo potom takí právnici nižšieho levelu, ktorí chodia na pojednávania  a zbierajú informácie, lebo pán právnik zvučného mena nato nemá čas. Mám bývalých spolužiakov, viem koľko tu môže zarobiť právnik a vôbec to už nie je zaujímavé povolanie a dobre platené ako tomu bolo voľakedy.  To čo oni zarobia za mesiac, ja mám za týždeň, alebo za pár dní v čistom na ruku.

EK: Dobre, čo sa týka financií, to chápem, že pokiaľ sa stretávaš so zahraničnou klientelou, tak ti dobre platia. Len by ma zaujímalo v akom ponímaní vnímaš to budovanie kariéry. Veď povedzme si to otvorene. Stále nebudeš mladá a pekná. Či myslíš si, že za tú dobu si nahromadíš toľko peňazí , aby si z nich vyžila na „zaslúženom dôchodku“ ?

Kaytlin: (smiech) Viem načo narážaš. Pozri, ja by som nemusela ani v tej účtovníckej firme pracovať. Ja som tam akože, aby som bola niekde oficiálne zamestnaná, aby mal kto za mňa platiť odvody, aj keď je pravda, že by som mohla byť dobrovoľne nezamestnaná a platiť si len do poisťovne. Ja to však mám premyslené. Som riadny zamestnanec s riadnym platom a všetkými výhodami, ktoré mi ako zamestnancovi zo zákona vyplývajú. To, že mám nejaký „koníček“ a ďalšiu mimopracovnú činnosť a dostávam „finančné dary“, to už je moja vec. Ale aj v tejto oblasti mám znalosť kedy a za akých podmienok treba odvádzať daň z darov. Vždy je lepšie niečo dať štátu, staneš sa vzorným daňovým subjektom a máš pokoj.

EK: Vidím, že to máš veľmi sofistikovane premyslené. Takže máš toľko nahrabané, že ti ešte zostáva niečo prispieť na charitu štátu? (smiech)

Kaytlin: Tak robím to už nejaký ten rok. Spomenula som, že som si už vytvorila dobrú klientelu. Poznám veľa vplyvných ľudí a tí mi vo veľa veciach pomohli. Veľa ľudí si pomyslí, že som nejaká obyčajná štetka či prostitútka, pritom práca, ktorú robím, má svoj systém. Som si manažérkou sama sebe, všetok marketing na získanie nových klientov si tiež robím sama. Zabezpečenie dopravy, teda napr. zakúpenie letenky, rezerváciu hotela a podobné veci, to si tiež robím sama. Naučila som sa komunikovať s ľuďmi, vzdelávam sa v rôznych oblastiach, námety čerpám od klientov, aby som s nimi vedela komunikovať  v ich reči. Samozrejme pokiaľ neviem, nezachádzam do hĺbky, ale zostávam vo všeobecnej rovine komunikácie. Toto veľa ľudí oceňuje a niektorí by somnou  chceli stráviť zvyšok života (smiech).

EK: A nebolo by pre teba jednoduchšie nabaliť si nejakého zbohatlíka a žiť s ním?

Kaytlin: Nie ! To by v tejto chvíli bola tá najväčšia blbosť, čo by som mohla urobiť. Som ešte mladá a pekná. Stratila by som svoju nezávislosť. Ja nepotrebujem byť vtáčikom v zlatej klietke, teda ak sa to dá klientkou nazvať. Áno, toto je sen skoro každej vypatlanej zlatokopky, ktorá má v hlave piliny a snaží si uloviť nejakého čáva, ktorý sa bude o ňu starať. Pritom je preňho na jednej strane príveskom a na druhej matracom. A ak narazí na nejakého debila, tak bude robiť huličku aj jeho kamošom či „obchodným partnerom“.  Vieš koľko báb takto trpí? Ale pre pocit zabezpečenia radšej držia hubu. Ideálny stav ako si ho udržia je nechať sa nabúchať, aby ju nevymenil časom za krajšiu s neojazdenou buchtou.

EK: No vidím, že v tom máš celkom jasno, ale niečo pravdy asi na tom bude. Ono zase, nie každá je tak inteligentná, aby sa vedela okrem vagíny a šikovnej pusy prezentovať aj inak. Čo pre teba znamená byť nezávislá?

Kaytlin: No to, že sa dokážem postarať sama o seba. Nikoho k tomu nepotrebujem. Mám byt, auto, peniaze na účte, v akciách a podobne. Sama rozhodujem s kým budem tráviť svoj čas a kde. Zahraničné „pracovné cesty“ podľa možnosti využijem aj ako relax, rada spoznávam nové miesta a som vášnivý turista. Mám rada históriu a rada sa kultúrne vyžívam.

EK: Tak to je super, že dokážeš spojiť viac vecí naraz. Poďme sa však bližšie pozrieť na ten tvoj systém práce. Ako to teda vlastne robíš, alebo lepšie povedané kde?

Kaytlin: Pokiaľ som na Slovensku tak ak je tá možnosť, uprednostňujem svoje vybrané hotely. Aj keď klient má svoj tip, kde by chcel ísť, snažím sa ho pokiaľ je to možné prehovoriť na hotel podľa môjho výberu. Asi ti nemusím hovoriť, že to nie je len tak náhodou a mám z toho určitý benefit.

EK: (smiech) Počuj, ty si fakt obchodníčka vo vo všetkých smeroch...

Kaytlin: No tak, snažím sa vyťažiť maximum z každej akcie.

EK: Takže na Slovensku len hotel? A predpokladám, že v zahraničí tiež, alebo sa mýlim?

Kaytlin: Áno, v zahraničí je to prevažne hotel, prípadne súkromie klienta. Môže ísť o nehnuteľnosť, ale aj o jeho hnuteľný majetok, napríklad jachta na mori. Na Slovensku je to obdobné plus dá sa dohodnúť aj u mňa na byte, ale to robím len zriedka kedy a určite nie pri novom klientovi po prvý krát. Do bytu si vpustím iba človeka, ktorého už poznám a môžem mu ako tak dôverovať.

EK: Takže snažíš sa to všetko viacmenej smerovať na ten hotel ? Vyhovuje ti to tam viac?

Kaytlin: Určite áno a ako som spomínala, snažím sa vybrať hotel ja. Hotel je bezpečnejšie miesto ako ktorékoľvek iné.

EK: Bezpečnejšie ako ktorékoľvek iné? To je ako myslené? Prečo?

Kaytlin: V hoteli sme JA aj zákazník cudzí, takže musíme dodržiavať určité zásady. Napríklad včas odísť. A je záruka, že sa viac už nemusíme stretnúť ak si to jedna zo strán nebude priať.

EK: Inak veľmi dobre vyzeráš. Je vidieť, že sa skutočne o seba staráš. A to nemyslím len tvár, ale aj postavu máš vynikajúcu. A čo tie prsia? To sú tvoje originál?

Kaytlin: (smiech) Nie, také krásne mi ich príroda nedala sama. Veľa vecí som musela na sebe doladiť, ale o postavu sa starám pravidelným cvičením.

EK: Takže máš implantáty? Čo všetko si si dala „doladiť“, lebo pozerám že aj pery máš super tvarované.

Kaytlin: Áno mám implantáty a dala som si ešte upraviť aj pery a buchtu...

EK: Buchtu? Myslíš svoju buchtu čo máš medzi nohami?

Kaytlin: Áno, presne tú.

EK: A to ako čo si si na nej dala robiť. Vytŕčali ti pysky von a viseli?

Kaytlin:  Vôbec nie, s tým som absolútne nemala problém. Jednoducho veľké pysky som si dala napustiť a vymodelovať do tvaru peknej buchtičky. Nie jeden klient mi povedal, že sa vyslovene zamiloval do mojej buchtičky. Je zábavné keď človek zistí, že muži po nej šalejú a chceli by ju mať len pre seba. Pery tie som si dala vytvarovať tak decentne, aby boli plné a pekné a nie ako spuchnutá kačica. Veď poznáme aj známe tváre čo sa dali takto poznačiť.

EK: Jasné, veď ak to potrebuješ kvôli svojmu imidžu a zaujatiu vo vodách, kde sa pohybuješ, tak nič proti tomu.  Ozaj ako je to medzi tebou a trvalým pracovným pomerom. Vedia o tebe vo firme čo robíš?

Kaytlin: Myslím, že ani netušia a tak by to aj malo zostať.

EK: A kto všetko o tom vie?

Kaytlin: No rodina určite nie. Rodičia žijú tu na Slovensku, vzájomne sa navštevujeme a so sestrou sa vídavam zriedka, lebo už dlhodobo žije v Londýne, vidíme sa príležitostne pri nejakých sviatkoch a podobne. Online sme však dosť často v kontakte. Máme sa radi. No a kto všetko o tom vie?

Charakterizovala by som to určitou skupinou ľudí s ktorými som previazaná profesionálnymi putami.

EK: No a konkrétnejšie?

Kaytlin: Nepriamo ma registrujú dievčatá a ich ochrancovia z fachu. Ja sa snažím nenadväzovať moc kontakty s týmito ľuďmi. Ja ich k životu nepotrebujem a bola by som rada keby aj oni mňa. Potom sú to ľudia, ktorí participujú  a pomáhajú mi s vykonávaním servisu. s niektorými komunikujem pravidelne ohľadom ubytovania, dopravy a v neposlednom rade aj ochrany.

EK: Takže aj ty máš svojho ochrancu, alebo inak povedané pasáka?

Kaytlin:  Prosím nepoužívaj slovo pasák v mojej súvislosti a prítomnosti. Už som ti raz povedala, že nemám rada to slovo. Ja nemám žiadneho pasáka. Je podľa mňa opovržlivé a urážajúce.  Človek, ktorého máš ty na mysli sa úplne inak správa, ako sa ku mne správajú moji kamaráti. To som ti už povedala, že ich mám viac, spoznali sme sa rôzne a stretávame sa mimo práce napríklad vo fitku. Ja nemám pri sebe ľudí, ktorí by sa na mne len priživovali a parazitovali. Ľudia, ktorí mi pomáhajú v oblasti ochrany sa aj tak správajú. Vedia presne čo je ich úlohou. Ja potrebujem mať po ruke človeka, ktorý promptne vyrieši môj problém ak mi hrozí čo i len potenciálne nebezpečenstvo. a dáva na mňa pozor v dobrom slova zmysle. Skrátka musím mať pocit, že je niekto na koho sa môžem spoľahnúť nablízku. Stali sa rôzne prípady, teraz nehovorím že konkrétne mne, že dievčatá uspali, okradli a zdúchli. V tom okradli je zahrnuté aj to, čo mali dať a nedali a teda si ešte zobrali na cestu.

EK: Takže ty máš po ruke iba svojich „ochrancov“ , ktorí ti chodia stále za chrbtom?

Kaytlin: Nie je tomu tak, ako si to myslíš. Ja som povedala, že nablízku a to neznamená stále pri mne. Je rozdielna situácia keď mám nového klienta a keď už overeného. Tak isto je rozdiel ,či som v Bratislave, alebo kdekoľvek inde na Slovensku a iné je to v zahraničí. Toto všetko závisí od toho či ochrancu potrebujem, alebo nie, a na ako dlho.

EK: A ako je to v zahraničí, keď si spomínala, že je to iné?

Kaytlin:  No tam je potrebné , aby so mnou ochranca vycestoval, hlavne pokiaľ ide o nového klienta. Pri novom klientovi tiež odmietam ísť mimo pevninu a na klientov privát. Bezpečnosť je pre mňa veľmi dôležitá po všetkých smeroch. Na cestu do zahraničia so mnou chodí jeden veľmi dobrý kamarát, vyslúžilec zo štátnej služby a špeciálnej jednotky. Verím mu a viem že je fyzicky zdatný a cvičený muž. Len tak ho niečo neprekvapí. Nato , aby mohol ísť so mnou, tak ho musím informovať v predstihu, zabezpečiť všetky veci ohľadom dopravy a ubytovania. Z týchto dôvodov si aj klient musí dať objednávku v predstihu.

EK: Vyslúžilec zo štátnej služby? Takže polícia alebo armáda?

Kaytlin: Toto nebudem špecifikovať. Pre mňa je dôležité, že je profesionál a môžem sa naňho spoľahnúť. Jeho služby a kontakty využívam aj v prípade problémov na Slovensku, ak by ma začali otravovať nejakí paraziti. Dnes chlapci skúšajú či nenatrafia na dojnú kravu.

EK: Mala si na mysli výpalníkov?

Kaytlin: (Smiech) Dnes sa už tento termín nepoužíva. Veď to zaniklo, nie? Výpalníci chodili v 90 rokoch. (smiech). Mala som na mysli neželanú kvázi ochranu. Je úplne bežné, že si ma pomýlia s nejakou babou s privátu a skúšajú pod rôznymi zámienkami, že som ich neželaná konkurencia a pod. Pritom je to veľký omyl. Ja babám, ktoré sú na privátoch klientov neberiem. Som trošku iný level. Ja dokonca ani zdroje reklamy, teda napríklad všelijaké portály, ako je napríklad aj váš nepoužívam. Mám svoje zdroje informácií a nepotrebujem ich. Preto si ani neželám, aby ma niekto otravoval pod zámienkou , že mu leziem do kapusty.

EK: No človek nikdy nevie, kedy aj nás budeš potrebovať. Fajn, berieme to ako fakt a nech ti to čo najdlhšie vydrží. Ak si spomínala, že si iný level, bude to asi tým, že berieš bohatú klientelu. Môžeš niečo povedať o svojich príjmoch? Koľko berieš?

Kaytlin: Na Slovensku pod 200 Eur nejdem a to ide o obyčajné stretnutie. Čím je klient náročnejší, tak tým musí aj viac siahnuť do vrecka. Samozrejme, že tú minimálku som myslela už pod odrátaní nákladov. Z toho vychádza, že každá objednávka sa kalkuluje indi-vindi.

EK: Takže minimálne 200 eur za noc?

Kaytlin: Nemusí to byť noc. Sú klienti, ktorí majú radi stretnutie len cez deň. Ide hlavne o ženáčov, ktorí to robia počas pracovného dňa. Jednoducho si naplánuje „služobnú cestu“ na stretnutie so mnou. Domov príde spokojný a nikto nič netuší a nemusí vysvetľovať  kde a s kým bol. V všeobecnosti sa teda dá povedať, že taxa sa ráta za stretnutie v intervale 24 hodín a je jedno či je noc alebo deň. Osobne tiež sa mi radšej pracuje cez deň aj keď ke pravda, že potom potrebujem riešiť uvoľnenia z práce vo firme.

EK: Čo sa skýva za takým stretnutím?

(pokračovanie článku)