Môj príbeh je na jednej strane celkom obyčajný, ktorých
sa stalo neúrekom, ale na druhej strane sú skryté a spoločnosťou
opovrhované. Vzťah učiteľ a žiak je stále jedno veľké tabu. Som už bývalý
učiteľ, takže to čo sa stalo je tiež zabudnuté časom, ale v mojich
spomienkach má stále svoje miesto. Bolo to na jednom braneckom výcviku. Bol som
telocvikár. U žiakov som bol veľmi obľúbený a bolo vo všeobecnosti
známe, že niektorým dievčatám som bol idolom správneho muža, ktorého by chceli
mať ak budú mať svoj dospelácky život. Žiaci sa v ten osudný večer veľmi
dobre bavili. Formálne bol prísny zákaz pitia a prechovávania
alkoholických nápojov na izbách. Študenti však boli vynaliezaví a dokázali
si ho zabezpečiť aj napriek dôsledným kontrolám pedagógov. Kontroly sa robili
každý deň respektíve večer priamo na jednotlivých izbách. Osobne som ich tiež
vykonával, ale na rozdiel od mojich kolegov som mal viac pochopenia
k týmto mladým ľudom. Bral som to tak, že aj ja v ich veku som nebol
iný. Oni to veľmi dobre vedeli a preto sme mali medzi sebou vytvorený taký
kamarátsky vzťah. Mal som tie decká rád, ale poznal som svoje hranice.
K tomu prekročeniu hranice skoro prišlo aj v ten večer, ktorý sa mi
zapísal do svojich spomienok. Ocitol som sa na izbe kde sa mládež bavila
a boli potužení alkoholom. Nemal som im to za zlé, ale dohodli sme sa, že
nebudem informovať pedagogický zbor ak zachovajú hranice slušného správania
a nebudeme musieť riešiť sexuálny škandál alebo nedajbože otravu
alkoholom. Aj keď na chatke bolo koncentrovaných veľa žiakov, vytvorili sa tam
skupinky. Atmosféra bola veľmi uvoľnená. Vždy s niekým som prehodil pár
viet a rozoberali sa rôzne témy. Potom som sa však na chvíľu utiahol do
kúta, kde bol kazetový magnetofón a poprezeral som si kazety, ktoré boli
pohodené na stole. Občas som upriamil svoj pohľad na žiakov, hlavne keď bolo
počuť hlasný smiech. Netrvalo to tak dlho, aby som tam zostal sedieť sám. Volala
sa Dušana, ale všetci jej hovorili Duda. Bola viditeľne v dobrej nálade
a odrazu mi položila ruku na plece.
„To predsa môžem“ – povedala a pozrela mi
s huncútskym úsmevom do tváre.
Bol som zmätený... Nikdy by ma nebolo napadlo začínať si
niečo s Dudou, pretože odhliadnuc od jej veku, bola stredobodom pozornosti
svojich rovesníkov a tým pádom väčším rizikom škandálu.
Ale cez jej tenkú blúzku som cítil teplo a mäkkosť
jej tela, keď sa pritúlila ku mne bližšie. Bolo to veľmi príjemné. Tlakom na
nohy ma povzbudzovala a vzrušovala. Cítil som na krku jej dlhé vlasy
a pokúšal som sa kontrolovať myšlienky a pocity. V podvedomí sa
vo mne ozýval pedagóg.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára