Je tomu nejaký čas čo som uverejnil príbeh vyrozprávaný novou
známosťou zo sauny. Áno, zase prichádza ten jesenný čas keď sa rád vraciam na
toto miesto. Musím povedať, že niektoré tie tváre (stály zákazníci wellness
centra) sa vôbec nezmenili. Človek s niekým prehodí len pár slov pri
pozdrave ale sú aj typy ľudí, ktorí radi rozprávajú a dokážeme spolu
debatovať aj počas celého pobytu v saune.
Takto sa mi to stalo s jedným zaujímavým chlapíkom,
ktorý sa so mnou a mojím kamarátom ocitol spoločne v suchej saune.
Najprv nás iba tak počúval a potom sa sem tam zapojil do rozhovoru. Nakoniec
z neho vyšlo, že je to vyslúžilý policajt na dôchodku. To bola pre nás
zaujímavá informácia, lebo hneď sa naša téma rozhovoru zvrtla na tému polície,
súčasného stavu, silného postavenia ministra atď. Chlapík mal v tom celkom
dobrý prehľad a bolo veľmi zaujímavé počúvať ho, ako to celé komparoval
s obdobím, keď bol on vo výkone služby. Potom som tak začal doňho
dobiedzať, že či nemá nejakú dobrú historku ktorú zažil a nezabudne na ňu
do konca života. Spomenul som mu, že uverejňujem príbehy pre dospelých
s erotickou tematikou a určite by bodol aj taký z policajného
archívu. Popritom som ho nahováral nech prípadne skúsi sám niečo zoštylizovať
a pošle na samotný blog. To odmietol s odôvodnením, že on nikdy nebol
nijaký spisovateľ, ale môže nám spomenúť jednu príhodu, ktorá sa stala počas
jeho služby. Pamätá si tú udalosť veľmi dobre, lebo spisoval zápisnicu
a mal potom aj ten prípad pridelený na vyšetrovanie. Okrem toho sa to
stalo v dedine na Záhorí, ktorú veľmi dobre pozná. S napätím som
počúval ako to pán expolicajt podá.
Ten osudný večer v malej dedinke na Záhorí sa
v mnohom nelíšil od tých predchádzajúcich. Snáď až na tú zábavu. Jedna zo
zúčastnených a neskôr aj svedok spomenula do výpovede. „Ako skupina
dievčat sme zakončili svoj pracovný
týždeň práve na nej. Medzi nami bola aj Eva, ktorá sa pre vrelý vzťah
k rodičom vo svojich 29-tych rokoch nestihla ani vydať. Tak či onak,
zostávala pri stole sama, pričom my sme sa bavili a postupne sa roztrúsili
po sále. Spomenula mi, že ju bolí hlava a pôjde sa asi trochu von prejsť s tým,
že ešte nevie, či sa na zábavu vráti, alebo pôjde domov.“
To dievča povedalo, že mohlo byť asi okolo jedenástej
hodiny večer.
Na tej zábave mala pôvodne koncertovať amatérska skupina
z neďalekého mesta. Nedostavili sa včas.
Jeden z členov skupiny, to meno už si presne
nepamätám, ale dajme mu meno Otto. Bol jediný, ktorý prišiel a pokúšal sa
situáciu zachrániť. Púšťal z pultu hudbu na ukľudnenie. Popíjal popritom koňak a zúčastnení ho
videli, ako ním zapíjal nejaké tabletky. Keď pred polnocou konečne dorazila
partia, nasledovala hádka s obvineným, že Otto je „naklepaný“
a Ottova predstava pochvaly, že zachránil zábavu sa rozplynula. Odmietol
sa ďalej zúčastniť tejto frašky a urazený sa rozhodol odísť. Mal dokonca
takú smolu, že nik zo zúčastnených ho nechcel ani odviesť domov. Stál pred
kultúrnym domom chvíľu sám. Mal veľkú dilemu, či sa vráti späť dovnútra, alebo
si urobí túru na pešiaka. Vybral sa teda skratkou pomalým krokom k lesu.
Ako si tak išiel zrazu mu myšlienky pretrhol pohľad na siluetu pred ním. Vo
svetle mesiaca videl mladú ženu. Áno, bola to Eva.
Otto vypovedal: „Aspoň budem mať s kým pokecať.
Takto mi napadlo v tej mojej otupenej hlave. Možno sa mi zlepší nálada
a pôjdem späť za chalanmi z kapely...“
Mladú ženu dobehol na okraji lesa. Od prvého oslovenia,
i keď si nič nesľuboval, mu bolo zrejmé, že ho žena odmieta.
„Ako sa voláš?“ – spýtal sa jej údajne nesmelým hlasom.
Ona mu podľa jeho výpovede stroho odpovedala: „Eva !“.
Údajne sa chcel iba chvíľku pobaviť, ale nebola ochotná
s ním komunikovať. Vytáčalo ho to. Nie je predsa žiadny chudák, aby sa
s ním tá baba vôbec nerozprávala ! Uvedomil si, že je teplý, príjemný
letný večer. V hlave pôsobením kombinácie alkoholu s liekmi sa mu
vynárali rôzne myšlienky.
„Dajte mi pokoj, neotravujte ma, prosím vás, nechoďte
ďalej so mnou!“ – takto reagovala Eva na Ottove úsilie nadviazať s ňou opäť
rozhovor. Povedal mi, že cítil ako v ňom stúpa zúrivosť. Mohol by predsa
chcieť oveľa viac. Bola tma. Cítil v sebe ohromnú silu. Opiát mu dodával
odvahu. Žena je sama, štíhla a pekná, lietalo mu otupenou hlavou. Čo keby
to len skúsil, možno, že neochotu iba predstiera...Chytil Ev u za ruku.
Prudko ju vytrhla. Znovu si domýšľal, že ho považuje za nejakého prašivého psa.
Tento moment vyvolal stratu jeho
sebakontroly. Uchopil dievča za ruky a pás a ťahal ho na okraj lesa.,
ďalej od cesty. Eva chcela kričať, ale podarilo sa mu zakryť jej ústa tak, že
vydávala len neartikulované zvyky. Potom ju to prasa zvalilo na zem. Opísal ako
pociťoval obrovské vzrušenie, predstava blížiaceho sa pohlavného styku mu
bičovala nervy a napĺňala vypasované nohavice.
EK: „Takže už začal rozmýšlať spodnou hlavou namiesto tej
otupenej hornej?“ – spýtali sme sa expolicajta.
„Áno, dalo by sa to aj tak povedať. Chlapcovi jednoducho
v tom okamihu preplo a jediné čo chcel dosiahnuť , tak bolo jeho
vlastné ukojenie. Bol schopný to urobiť aj za cenu prekonania odporu násilím“.
EK: „Ako vlastne ten Otto vyzeral? Bol nato odkázaný?“
Expolicajt sa pousmial a povedal: „Chlapci zlatý, tu
nejde či bol nato odkázaný. Jasné že nebol. Chlapec hrával v kapele.
Vyzeral dobre. Život mal pred sebou. On musel mať predtým žien koľko len chcel
a určite by ich mal aj potom. Eva mu nestála zato čo urobil. Vzal ľudský
život za cenu vlastného ukojenia. On to potom oľutoval. Tak to poväčšine býva,
pokiaľ nejde o vážneho psychopata. Otto nebol psychicky chorý, len
v danom momente dostal skrat“.
EK: „Ako to pokračovalo ďalej?“
No ako sa chystal urobiť upokojoval ju.
„Prečo kričíš, neublížim ti,“ – dychčal Otto, usilujúc sa
postupne vyzliekať mladú ženu.
-
Tú pohanu neprežijem... – počul ju ako vo sne.
„Prosím ťa, mlč !“ – zakrýval jej ústa.
Eva začala klásť najprv verbálny odpor: „Ak ma chcete
znásilniť, radšej ma zabite“. Údajne to hovorila s plačom. Otto pritom
ovínal svoje prsty okolo jej krku ako zvierací obojok.
„Mlč, lebo !“ – pritlačil Otto ruky, krik a plač ho
privádzal do nepríčetnosti. Trhal jej gombíky na šatách, až sa mu podarilo
odhaliť jej prsia. Uvedomil si ich plnú krásu spolu s poznaním, že Evin
odpor slabne a hlas sa mení na sipot. Povolil ruky. Opísal ju, že
i pri mesačnom svite bola pekná, obnažil jej spodnú polovicu tela,
podprsenku hodil do trávy, rovnako aj biele nohavičky. Šaty vyhrnul
a odhalil čierny , zamatový trojuholník.
EK: „Takto do detailu to dokázal opísať ?“
Expolicajt: „Áno, chlapec nebol hlúpy. On to prežil.
Predstavivosť mu fungovala. Spomenul si ako to celé bolo a veľmi presne to uviedol vo výpovedi“.
EK: „No len ma trochu zaujal ten básnický opis zamatového
trojuholníka“.
Expolicajt: „No ak by si videl ten spis, tak ten opis bol
detailný. Spomínal akoby bol stále pred ním. Niečo v štýle, že bol krásny,
voňavý a hustý. Ako vo sne doň zaboril prsty. Pocítil nádherné vlhko lona
a svojím obnaženým údom vyplnil celý voľný priestor. O krátku chvíľu
údajne vzrušenie vyvrcholilo“.
EK: „Ak to takto s precíznosťou dokázal opisovať pri
výpovedi. Neverím , že nebol trochu pošahaný úchylnosťou“.
Expolicajt: „Hmm...“
EK: „Takto to teda skončilo?“
Expolicajt: „To by bol ten lepší prípad. Hovoril som , že
vzal ľudský život“.
Vo výpovedi ďalej stálo...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára