Jej matka mi dala zabrať

Viedol som dievčenský spevácky súbor. Prevažne ho tvorili dievčatá od pätnásť rokov. Čiernovlasá Helenka mala už šestnásť. Jej zamilovaným pohľadom som zo začiatku neprikladal veľký význam, lebo takto sa na mňa pozerali skoro všetky dievčatá v pubertálnom veku. Ja som však mal svoje zásady a držal som si od nich určitý odstup. Niežeby sa mi nepáčili ich pekné guľaté zadočky a pekne stojace prsíčka pod košieľkami, ale stále som mal na pamäti, ako málo stačí k tomu, aby sa nejaká pochválila, že som jej venoval väčšiu pozornosť ako ostatným a že by potom všeobecná žiarlivosť mohla vyústiť do problému, ktorý by mohol zapríčiniť moje pôsobenie v súbore, alebo aj jeho zánik. Ibaže človek si tak dlho odrieka, až raz svoje zásady poruší. A takto to bolo aj s Helenkou. Nie, nedal som tomu priamy popud, rozhodla sa uskutočniť prvý krok sama. Ukončil som skúšanie a išiel domov. Bývam v malom domčeku po rodičoch. Tri nie veľmi veľké miestnosti s príslušenstvom plus záhradka s prevažne ovocnými stromami pri dome. Vyzliekol som sa a jedol. V tom sa z predsiene ozval zvonček. Návštevy u mňa neboli veľmi časté. Kamarátov som mal rozbehaných po celej republike aj zahraničí, kvôli práci. Bolo dosť problematické stretnúť  sa v nejakej väčšej skupinke ak nerátam Vianočné alebo Veľkonočné sviatky. Vstal som od stola a išiel otvoriť. Vo dverách predo mnou stála Helenka. Pozdravila sa a jedným dychom povedala, že ma o niečo dôležitom potrebuje informovať. Trochu som cúvol, aby mohla vojsť dovnútra, zabuchol som za ňou dvere a oprel sa o ne chrbtom.

„Pozri sa...“ vyzval som ju.

„Tu v chodbe?“ vyhŕkla zo seba sklamaná. Zahľadela sa ku dverám v obývačke, akoby si myslela, že tam niekoho mám, potom skĺzla očami po mojej postave.

Uvedomil som si, že som iba v tričku a boxerkách.

„Tak poď ďalej,“ povedal som jej s divným pocitom a uvedomujúc si, že sa rútim do problému. Nemohol som sa predsa nechať vyhodiť kvôli aférke s mladou žabou!

Vo svojej neveľkej, ale podľa mňa útulnej obývačke som si sadol na stoličku k stolu, kde som mal hrnček s čajom a Helenke som ukázal miesto na pohovke. Ibaže ona si nesadla, ale priplazila sa ku mne.

„Vari ste si ešte nevšimol, že Vás milujem?“ povedala tak precítene, že som mal okamžite pocit, akoby sa na mňa rútil strop.

„Helenka, čo to hovoríš?“ vyhŕkol som zo seba, aby som nevyzeral ako hlupák.

Nahmatal som zápästie jej ruky, pritiahol si dievčatko bližšie k sebe, zahľadel sa jej do tváre pokrytej purpurovým rumencom.

„Žartuješ, všakže?“

„Skutočne Vás milujem. Stále musím na Vás myslieť. Už sa mi o Vás aj sníva,“ šepkala a akoby jej zlyhali nohy, dosadla si na moje kolená a jednou rukou ma objala okolo krku.

„Ale Vy mňa asi nie,“ skonštatovala so zármutkom a slzami v očiach.

Uvedomil som si, že musím vážiť slová, aby sa mi tam chudinka nerozplakala. Vari je možné hovoriť o láske keď dievča má šestnásť a muž ťahá na Kristove roky? Pokiaľ by išlo o mňa, musel by som to nazvať fyzickou príťažlivosťou. Klamal by som, ak by som tvrdil, že ma jej mladá, pekne stavaná a pružná postava nepriťahovala. A teraz mi sedela svojou pôvabnou riťkou na kline a držala ma okolo krku. Nedokázal som vysloviť nič, čím by som ju mohol zraniť. To by bola osudová chyba!

„Tak veľmi Vás milujem, že pre Vás urobím všetko na svete,“ zašepkala a sladko ma pobozkala jemným dotykom pier.

„Helenka, ja...“ hľadal som vhodné slová a nedokázal som sa ubrániť začínajúcemu vzrušeniu.

„Všetko?“ spýtal som sa prihlúplo. Vďaka tomu fyzickému kontaktu s ňou my to nejako prestávalo myslieť. Nedokázal som to zastaviť.

„Všetko,“ šplechla a než som jej v tom stačil zabrániť, rozopla si blúzku a zblízka som čumel na nádherné, zahrotené prsíčka, korunované bradavkami ako oriešky, ktoré sa priamo núkali, aby som ich rozlúskol.

„Všetko,“ zopakovala s preskakujúcim hlasom, postavila sa, siahla si oboma rukami pod sukničku a vzápätí jej po dlhých nohách skĺzli nohavičky. Pokiaľ som to celé strávil, sadla mi znova na kolená, ale teraz už obkročmo.

„Ani ma zato, čo som urobila, neodmeníte pusou?“ vyhŕkla dychtivo.

V tej chvíli som bol už v stave, keď muž neuvažuje. Keď rozum vystrieda túžba. Už som po Helenke túžil snáď každým nervom vo svojom tele. Nedokázal som sa ovládnuť. Celý nedočkavý som sa prisal perami na jej ústretovo pootvorené ústa. Rukami sa ovinula okolo môjho krku, čarovne svižným jazykom mi olizla obe pery. Akoby vo mne naštartovala nejaký motor.

„Helenka, ja som na teba často myslel, ale...“ zlyhával mi hlas.

Uvedomil som si to náhle rozpínanie v boxerkách. Zatiaľ čo som jej bozkával pevné prsia a cmúľal bradavky, jej ruky zamierili do môjho rozkroku a tápali po látke, pod ktorou sa šklbal môj vták. Už to jednoducho nešlo zastaviť.

„Predvediem ti, ako to viem ja,“ zamumlal som a položil dlane na jej boky. Prisunul som si ju bližšie, vrátil ústa na jej, prenikol do nich jazykom a ľahko kontaktoval jej jazýček. Po chvíli odsunula hlavu, aby sa nadýchla. Dotyk hladkej pokožky jej mladých stehien ma stále viac a viac vzrušoval. Vták skoby chcel pretrhnúť boxerky a úradovať po svojom. Helenka sa zavrtela.

„Čo ma to tak tlačí?“ zaštebotala a očami akoby jej preskakovali iskričky.

„Nehovor, že to nevieš. Ešte pusu?“

„Neodpovedali  ste mi,“ zamrnčala po dlhom bozkávaní. Cítil som ako môj vták prská po látke kvapky mojej obrovskej túžby. V hlave som si premietal, ako sa zbaviť boxeriek tak , aby som ju zbytočne nevyplašil.

„Vy si ich chcete dať dolu, že?“ zašepkala, akoby mi čítala myšlienky a náhle nevedela kam s očami.

„Tebe by to nevadilo?“ zaskočený som prehltol horkú slinu.

„Tiež mám predsa dolu nohavičky.“

Položila si hlavu s tvárou na moje rameno, máličko sa jej zrýchlil dych. Skĺzol som dlaňami až na jej nádherný zadoček. Jednou rukou som ho nadvihol, druhou rýchlo stiahol boxerky až ku kolenám. Len čo skĺzli k členkom mojich nôh, vrátil som ruku na Helenkin poodhalený zadoček. Vták sa sám od seba zdvihol a šmátral pri jej hrádzi. Helenka trochu zatuhla. Prstami som miesil jej polovičky.

„Cítiš, ako ťa tam skúma? Ako túži po tvojej p*čke?“ šepkal som jej a mierne roztvoril nohy.

Helenkin zadoček sa zaboril do vzniknutej medzery a vták sa jej vlhkým žaluďom vyplazil až k podbrušku. Spojila ruky za mojím krkom a na vtáka sa pritisla. Dych sa jej máličko potrhal a celá sa začala chvieť.

„Ešte nikdy som ho tam nemala,“ zamumlala mi do ucha skoro nešťastne.

„Helenka, ale toto je výborná správa. Iba mi prosím ťa ešte povedz, prečo si s tým prišla práve za mnou?“

„Pretože viem, že mi neublížite a že ste veľmi dobrý človek.“

Premiestnil som pravú ruku, vsunul ju medzi nás a pod jej voľnú sukničku. Našiel som jej klitoris a jemne rozhrnul chlopničky ktoré ho chránili. Hrášok sa pod mojimi dotykmi začal plniť krvou a naberal na objeme. Ukazovákom som sa predral medzi vlhké pysky a narazil na pružnú prekážku.

„Helenka, problém je v tom, že máš ešte panenskú blanku a nemôžem v tejto chvíli zaručiť, že to ani trochu nezabolí.“

„Ja Vám dôverujem,“ odpovedala mierne zadýchaná.

Uchopil som stoporeného vtáka, žaluďom ho priložil k pyskom ohanbia a vtieral medzi nich kvapky, ktoré ronil otvorček. Odpočívala mi tvárou na ramene  a tisla sa ku mne. Cítil som to napätie v jej mladom dievčenskom  tele. Rukami na jej zadočku som si ju pomaly priťahoval. Helenkina nevinnosť na mňa pôsobila tak silno, že mi pulzovalo v slabinách. Obával som sa, aby som nevyvrcholil skôr ako ju zbavím panenstva. Helenkine ruky skĺzli po mojom chrbte. Zatínala krehké prsty do mojej pokožky.

„Strčte mi ho tam. Ja to vydržím. Chcem to,“ mumlala, ale ja som ešte stále váhal.

Čo ak ju to bude bolieť tak, že jej to na pekne dlhý čas znechutím?

Vyriešila to za mňa. Náhle sa prisunula dolu a seba vražedne sa na môjho vtáka nabodla. Trochu zakňučala a zostala bez pohybu. Dokončil som čo začala. Hladkal som ju, cumľal ušný lalôčik. Šepkal som jej, že najhoršie je za nami, že si naňho určite zvykne. Nijako na to však nereagovala.

„Teba to bolí, Helenka?“

Máličko zavrtela hlavou.

 „Trochu tlačí.“

Napadlo ma, že by to možno chcelo zmeniť polohu.

„Drž sa ma Helenka,“ povedal som jej. Bez toho, aby som ho z nej vytiahol, zdvihol som ju a v náručí som sa s ňou premiestnil na pohovku. Ako som sa na ňu usadzoval, vták mľasknutím vybehol z jej úzkej štrbinky. Roztvoril som jej nohy, prikľakol  a sklonil hlavu. Pobozkal som ju na pery mušličky, jazykom som sa o ne oprel a šmátral tam. Ako bola predtým zvädnutá, zrazu celá ožila. Stále hlasnejšie povzdychávala a dokonca sa začala prehýbať  v ústrety k môjmu jazyku. Zrazu sa jej napli nohy a zavzlykala. Pokračoval som v lízaní a rukami sa doplazil k prsiam, aby som jej blažené pocity čo najviac predĺžil. Zdvihol som hlavu, zahľadel sa do sčervenanej tváre s kvapkami potu na hornej pere. Niekoľko ich zlízala.

„Strčíte mi ho ešte do nej však?“

„Asi bude najlepšie, keď si ho tam dáš sama. Ľahnem si na chrbát a ty si nado mnou podrepneš. Chceš to tak skúsiť Helenka?“

Horlivo prikývla. Uľahol som, pomohol jej rozkročmo na seba. Napružený vták sa jej otieral o páperie jemnučkých chĺpkov vypuklej p*čky.

Uchopila ma oboma rukami a s výrazom napätého sústredenia v tvári sa pokúšala vtlačiť žaluď medzi vlhké pysky. Mrkla na mňa. Bolo to tak milé.

„Dokážeš to. Už si ho tam predsa mala.“

Pohladkal som ju po rukách, ktorými držala vtáka ako nejaký sakrálny predmet. Cítil som ako mi vták preniká do jej tesnej mušličky. Nepovolila, pokiaľ ho v sebe nemala až na doraz. Šťastne sa usmiala. Zdvihol som ruky k jej prsiam, uhnietol ich a poláskal bradavky. Pohyby jej moc nešli. Došlo mi, že musím prevziať iniciatívu. Pridržal som ju.

„Teraz si to zoberiem na starosť sám. Ty mysli iba nato, aby ti bolo čo najlepšie. Myslím, že na prvý krát to nebude nič slávne, ale časom sa k tomu dopracujeme.“

Prevalil som sa aj s ňou, aby som ju dostal pod seba. Podoprel som si lakte pri jej prsiach, povytiahol  vtáka a znovu ho ponoril až na dno jej mladej p*čky. Ako sa postupne uvoľňovala, máličko som zrýchlil kĺzanie. Zhlboka sa nadychovala a v jej tvári bolo vidieť, že už z toho niečo má.

Musím z nej zavčasu von! myslel som si a dával pozor nato, ale naraz v predsieni zazvonil zvonček.

Zľaknutie z toho protivného zvuku spôsobilo, že som neurobil to, čo som mal a môj vták do rozpálenej pičky začal striekať. Ona vo svojom rozpoložení pravdepodobne zvonček ani nepočula, pretože zdvihla nohy a zasekla ich na mojom zadku, aby ani kvapka semena nevyšla nazmar.

„Bolo to krásne. Nabudúce to bude ešte krajšie, však?“ šepkala mi vyzývavo.

„Prečo vstávate?“ vyhŕkla skoro s plačom.

„Niekto zvonil. Musím sa ísť pozrieť, kto to je.“

„Ale vrátite sa ku mne, že?“ povedala , keď sa za vchodovými dverami ozval ženský hlas:

„Ja viem, že si tam Helenka. Nepohnem sa odtiaľto pokiaľ neotvoríte!“

„To je mama,“ odvrkla Helenka  celá vyplašená.  Veľmi rýchlo sa zdvihla a zasadla.

„Hádam jej nechcete ísť otvoriť? Zabila by ma,“ vychrlila zo seba a začala pofňukávať.

„Počula si ju. Len tak neodíde. Ale je tu jedna možnosť, Helenka. Ustroj sa.“

Zohol som sa k podlahe a podal jej nohavičky. Sám som tiež rýchlo vhupol do boxeriek. Natiahla si nohavičky a s roztrasenými prstami si zapínala blúzku. Hrabla si do vlasov, nestála pevne na nohách. Vzal som ju za ruku.

„Pustím ťa zadom. Prebehneš záhradou. Sú tam dvierka do uličky...“

Pri zadných dverách sa vytiahla na špičky, pobozkala ma na pery a stiahla si moju ruku do lona.

„Už vidím ako bude sklamaná,“ uškľabila sa. „Čoskoro to budeme robiť zase, však?“

Prikývol som jej a chvíľu na ňu hľadel  ako uteká cez záhradu a stráca sa medzi ovocnými stromami. Zamkol som a dorazil k predným vchodovým dverám vo chvíli, keď sa opäť ozval zvonček...

Pokračovanie píbehu

Skoro detektívny príbeh

Žijem so svojou ženou viac ako desať rokov. Je veľmi starostlivá. Stará sa o domácnosť, deti aj o mňa tak, že si nemôžeme sťažovať. V posteli mi vždy poslúžila a aj slúži. Napriek tomu som mal vždy pocit, že súlož nevie prežívať tak vzrušujúco ako ja. Nikdy som jej to však nevyčítal. Po nežnej revolúcii sa s ňou začali diať podivné veci. Začala mať úlety. Vždy raz za týždeň zmizla z domu na štyri až päť hodín a spokojná sa vracala naspäť. Nežiarlil som na ňu, ale napriek tomu som sa jej spýtal kam chodí. Celkom pokojne mi odpovedala, že chodí na dámsku jazdu, pokecať si pri vínku a tak. Nemal som dôvod neveriť jej, ale potom sa stala záhadná vec. V práci som rozbil okuliare. Sadol som na električku a išiel domov. Strkám kľúč do dverí a nešli odomknúť. Zvoním, klopem  a dvere a nič. Ticho ako v hrobe. Vrátil som sa naspäť do práce a telefonoval žene do zamestnania. Bola tam. Pokojná a ústretová. Čudovala sa so mnou. Keď som sa vrátil, deti už boli doma a na nič sa nesťažovali. Bolo to veľmi divné! Za pár týždňov sa ma sused spýtal, či moja žena pracuje, lebo že ju už niekoľkokrát dopoludnia videl pred naším domom. Žena to popierala. Mne táto informácia nedávala spávať. Začal som uvažovať, ako zistiť, čo sa skrýva za susedovým tvrdením. Zašiel som za kamarátom, elektrotechnickým opravárom, či sa u neho nenájde veľmi citlivý mikrofón, schopný zachytiť aj najslabšie zvuky. Vyhovel mojej požiadavke a požičal mi ho. Tajne som ho nainštaloval na kazetový magnetofón a spojil ho spínačom tak, že zapojil chod, keď si niekto sadol na gauč. Všetko som nainštaloval pod neho a starostlivo odskúšal. Začal som odhaľovať manželkino pozoruhodné tajomstvo. Manželka si v priebehu pracovného času vodila domov akúsi milenku Vandu! Spolu sa rajcovali a hlasitým vzdychaním prejavovali rozkoš z orgií, ktorými sa častovali koľkokrát aj hodinu. Mlčal som a neprovokoval. Raz som na kazete zachytil ich rozhovor. Dôverne si rozprávali, ako sa naučili milovať so ženami. Ich príbehy sú tak pikantné a zaujímavé, že som sa rozhodol spísať ich a predložiť vám ako bonbónik. Začítajte sa najskôr do príbehu Vandy, priateľky mojej ženy.

„Masturbujem už od svojich jedenástich rokov. Neviem čím to bolo, ale vždy som si pri tom predstavovala ženu neobvyklých proporcií. A dokonca, takáto bola aj žena, čo ma po prvýkrát zviedla.“

„Kedy sa ti to stalo?“ opýtala sa jej moja žena.

„Bola to lesba! Už ako sedemnásť ročná som rada chodila do kaviarní a na diskotéky. V jednej vinárni ma očami uprene sledovala taká super ženská, vekom okolo tridsiatky, skvelo oblečená. Jej oči ma stále sledovali tak zaujímavo, že som si myslela, že určite niečo po mne chce. Po čašníčke mi poslala dva deci vína. Nevedela som ako nato zareagovať, ale ona mi dala pokyn, aby som si k nej prisadla. Predstavila sa a vyklopila, že je módna návrhárka. Hľadala modelku, ktorá by predvádzala jej modely. Mám údajne skvelú postavu a perfektnú tvár, že by som mohla uspieť a preniknúť do sveta módy. Pozvala ma k nej domov, aby som si vyskúšala nejaký model. Ja nadšená ponukou som samozrejme išla. Otvorila šatník a vyťahovala z neho šaty, jedny krajšie ako druhé, až sa mi oči prevracali. Potom mi pomohla s vyzliekaním šiat. Zdala sa mi veľmi dobrosrdečná a kamarátska. Netušila som, čo bude nasledovať. Keď som mala na sebe iba nohavičky, stiahla mi ich až ku členkom a divoko ma schmatla do náruče ako chlap. Prilepila sa mi na pery začala mi schádzať po prsiach.“

„A ty si sa nebránila?“ opýtala sa jej moja žena.

„Mňa to vyľakalo!“ zvýšila Vanda hlas.

„ Vymanila som sa, narýchlo pozbierala svoje šaty a nahá utekala von. Dvere bytu však boli zamknuté. Dobehla ma a ospravedlňovala sa. Len čo sa ospravedlnila, začala ma skrútenú znova objímať, hladkať a bozkávať. Neviem, čo sa to so mnou dialo, ale začala som slabnúť. Keď ma, povoľnú, začala bozkávať na Venušin pahorok, objavila sa mi pred zatvorenými očami žena s nádhernou postavou, pozývajúca ma do svojej náruče.

Silvia, návrhárka, ma potom vzala za ruku a zasnenú ma viedla do spálne na posteľ. Vyzliekla sa. Svojimi nádhernými prsiami ma začala hladkať na bradavkách. Hovorila mi miláčik. Jej hlas, to bolo také tajomné volanie do ríše snov – bozkávala ma od čela cez prsia až do môjho lona.

Vzrušenie vyburcovalo moje srdce do šialeného tlkotu. V spánku som počula búchanie kováčskych kladív a končeky prstov sa mi chveli ako v horúčke. Keď sa svojimi perami dotkla mojej š*šurky, prehla som sa v páse a zastonala fantastickým blahom.

Jej jazyk na mojom klitorise bol stonásobne vzrušivejší  ako moje prsty. Lízala ma a ja som šalela. Metala som sa celým telom. Tlela som ako oheň a vykrikovala okúzlením ako pobláznená. Potom sa snažila vopchať do mňa prst. Nešlo to. Bola som ešte panna.

Potom sa prehupla cez moje telo, skrčila mi nohu v kolene, aby sa vzápätí otierala na mojom stehne zdurenou mušľou. Na mňa toho bolo veľa. Sledovala som, ako sa vzrušením mení jej krásna tvár, cerí na mňa svoje nádherné zuby a bičuje sa k orgazmu.

Keď som sa vzrušene zachvela, priľahla si ku mne a hladkala ma s neobyčajnou nehou po tvári, prsiach a v rozkroku. Bola som nesmierne očarená. Opätovala som jej nehu nehou a láskanie láskaním. Od toho osudného dňa som k nej chodila veľmi často. Milovala so sa s ňou ako skutočná milenka. Ona ma tiež pripravila o panenstvo. Umelým údom, ktorý mala upevnený na Venušinom pahorku pomocou remienkov okolo bokov. S ňou som poznala svet erotiky a módy, ale naša láska dlho nevydržala. Silvia si veľmi skoro našla inú milenku a ja z trucu zase chalana. Napriek tomu sa cítim lepšie v náručí milenky ako v objatí muža. Je dobre, že sme sa stretli. Si neskutočne vzrušujúca.

„Vanda,“ povedala moja žena „prežila som niečo podobného, ale s učiteľkou telocviku. Bolo som už niekoľko rokov von zo základnej školy. Ešte som nemala dvadsať. Stretla som ju na chodníku pred samoobsluhou a dala sa s ňou do reči. Musím povedať, že to bola riadna kosť. Postavu mala vypracovanú. Bola strašne sympatická, živá a usmievavá, kamarátska. Tiež ma pozvala k sebe do bytu. Ponúkla mi kávu, ale v tej káve muselo byť niečo, čo na mňa prudko zapôsobilo. Za pár minút som sa pohlavne vzrušila. Kŕčovito som tisla k sebe stehná a na to ona určite čakala. Keď ma pohladila nežnou dlaňou po tvári, bola som namäkko a nechala sa od nej bozkávať. Potom mi prebehla po prsiach a pochválila, že ich mám poriadne pevné a veľké. Povedala, že by ich rada videla a hneď ma začala rozhaľovať. V tvári som celá horela, triasla som sa a nechala ľúbiť všetko, čo so mnou robila. Posadila ma na gauč. Ruku zastrčila zhora za sukňou a nohavičky medzi stehná a krúžila prstami v mušličke. Tiekla som ako...ehm. Bola som omámená. Klitoris sa naplnil vzrušením, roztiahla som stehná od seba a ona, Anička, ma začala vyzliekať. Pokľakla medzi nahé stehná a tvárou sa pritiskla do môjho vlhkého rozkroku. Perami uchopila pysk a ťahala ma zaň. Vykríkla som vzrušením! Pobozkala ma na mokré lono a prisala sa k strapčekom. Vieš, ako ich mám veľké. Ona ich olizovala, cucala a zároveň mi dlaňami ohmatávala prsia. Vykrikovala som vzrušením a podľahla jej maškrtnému jazýčku. Bezbranne som vychutnávala doposiaľ nepoznanú rozkoš, povznášajúcu ma do nebeských výšin. Prežila som omamný orgazmus. Za tú nádheru som ju hladila po chrbte a na ramenách, po vlasoch a ona sa mi odvďačila tým, že ma odviedla do spálne. Úplne sme sa vyzliekli donaha a objali sa pažami. Jej útočné bozky ma celkom odzbrojili. Položila ma na chrbát, obkročila ma zhora a roztiahla mi stehná do šírky. Jazykom schádzala tečúcu p*čku zhora nadol, perami mi mačkala strapčeky a mľaskala pri tom akoby jedla mannu nebeskú. Zvíjala som sa rozkošou a tiekla prúdom. Triasla som sa ako osika. Vidieť jej vzrušenú pipinu, s vystrčeným klitorisom, začala som ju hladkať celou svojou dlaňou. Mala som ju mastnú ako od oleja. Jemné chĺpky na veľkých pyskoch sa skrútili do povrázkov. Pomáhali mi zvýšiť trecí efekt. Vtedy som ešte žiadneho chalana ani babu nerobila orálne, preto som sa ani s lízaním neponáhľala. Mojich pár nádherných orgazmov ma však vyburcovali do fantasmagorického stavu. Nechcela som zostať Aničke nič dlžná. Vyplazila som jazyk a po prvý krát skúsila, ako chutí skutočná pičná šťava. Bola som pri tom vzrušením bez seba. Anička sa nado mnou narovnala, opatrne sa spustila p*čkou až na moje ústa, aby som ju dokonale vylízala. Bola som neskúsená. Lízala som pomaly, ale hlboko v dierke. To na ňu asi pôsobilo veľmi blahodárne. Pokúsila som sa nasať jej veľký klitoris do pusy. Anička nado mnou vzývala všetkých svätých, syčala, divoko si masírovala prsia a impulzívne vykrikovala slasťou. Takto sme vystrájali hádam pol hodiny. Potom mi Anička ponúkla cigaretu. Ja, vtedy nefajčiarka, som si ju zapálila. Učila ma šlukovať dym. Pri tom sa mi hrozne zatočila hlava. Opito som ležala na chrbte, čumela do stropu a Anička ma prstami šteklila v p*čke. Spojenie cigarety a orgazmickým vzrušením bolo pre mňa nevídaným dráždidlom. Potom ma Anička ešte raz vylízala. Vydráždená a opojená nečakanými orgazmami som sa rozlúčila a išla domov. Povedala mi, že ju môžem kedykoľvek navštíviť. Celý týždeň som v hlave nemala nič iné, iba Aničku. V hlave mi behali aj iné myšlienky, tie čierne, moralistické, o úchylnostiach...

Celý necenzurovaný príbeh nájdete TU

Šedá myška

Moji noví susedia sa k nám na poschodie prisťahovali asi pred rokom a musím povedať, že to bola celkom nenápadná dvojica. Obaja mali niečo okolo dvadsaťpäť rokov. Ako vyzeral on ani neviem, ale ona bola taká tá šedá myška, ktorú by si človek všimol akurát tak na opustenom ostrove. Štíhla babena, vlasy špinavý blond, ktoré mala väčšinou v malom drdole. Na nose jej často visel rám okuliarov. Vždy keď som ju videl, mala väčšinou na sebe dlhú sukňu a vyťahaný sveter alebo maskáčovú bundu. Jednoducho žena, ktorá sa tak hodí niekde do pubu a popíjať s ňou pivko. Zo začiatku som ju ani moc nevnímal, ale postupom času ma zaujalo, že pri každom stretnutí na chodbe alebo vo výťahu, sklopila cudno oči a na pozdrav odpovedala iba veľmi potichu, až mal človek pocit, že ani nezdraví vôbec. Najskôr som ju stretával iba občas, asi tak raz za týždeň, avšak asi po pol roku sa naše stretávanie stávalo častejšie a napodiv som ju stretával najčastejšie neskoro večer, alebo v noci, keď som chodil z práce.

A tak sa v jeden pekný letný večer stalo, že som ako obvykle kráčal domov, do svojej garsónky, keď som na ňu narazil pred vchodom do domu. Práve sa vracala v staršom domácom oblečení a s odpadkovým košom.

Musí byť asi trochu na hlavičku, pomyslel som si, keď skoro o polnoci chodí s odpadkami.

„Dobrý večer,“ pozdravila, sklopila zrak a počkala pokým neotvorím vchodové dvere na bytovom dome. Vošiel som do domu a ako správne vychovaný muž som jej podržal dvere. Keď okolo mňa prechádzala, zdvihla naraz svoje oči a dlho a vyzývavo sa na mňa pozrela. Mala ich hnedé s nádherne dlhými riasami a ten pohľad vo mne vzbudil zvedavosť. Nastúpili sme do výťahu a ja som stlačil gombík dvanásteho, posledného poschodia, kde sme obaja bývali. Výťah sa rozbehol. Ona stála v zadnej časti kabíny a ja pri dverách. Nastala známa trápna chvíľa, keď idete vo výťahu s niekým, koho „poznáte-ne-poznáte“. Kam sa pozerala ona, to neviem, ja som pozoroval, ako sa výťah uberá slimačím tempom nahor.

Deviate, desiate, jedenáste a naraz tma ako v jaskyni a výťah zostal stáť. Chcel som otvoriť dvere v domnienke, že sme ešte na jedenástom poschodí, ale márne. Zostali sme trčať na medziposchodí v hlbokej tme.

„Tak sme došli, mladá pani,“ povedal som, aby reč nestála.

„To je tu v poslednej dobe stále,“ počul som jej odpoveď a k tomu divný šuchotavý zvuk z jej strany.

Nahmatal som za seba na tlačítko núdzového zvončeku a stlačil ho. A nič. Elektrina nešla zrejme v celom dome.

„Čo teraz?“ vytiahol som cigaretu, škrtol zápalkou...a strnul som.

Moja nesmelá susedka stála kúsok odo mňa bez  okuliarov. S rozpustenými vlasmi a hore bez. A neskutočne krásna. Do tej chvíle som ani len netušil akú krásnu postavu môže skrývať to vyťahané domáce oblečenie. Čumel som na tú zjavenú nádheru a nevedomky som si pálil prsty dohorievajúcou zápalkou. A znovu tma. Chvíľu som iba tak stál a nevedel čo si počať, ale potom sa vo mne prebudil muž – lovec. Natiahol som po nej pažu a pritiahol k sebe. Potichu vzdychla.

„Ako dlho to môže trvať? Myslím tá tma,“ opýtal som sa jej tichým hlasom v momente, keď už som jej ožužlával ušný lalôčik.

„To je jedno. Možno celú večnosť. Iba ma prosím pomiluj! Chcem ťa! Túžim po tebe snáď odjakživa! Toto je jedinečná príležitosť ako to môžem využiť!“ odpovedala zajakavým hlasom a pomaly sa posúvala k zemi. K môjmu kufríku na zemi dopadla aj košeľa a nohavice a nakoniec naše roztúžené telá. V tejto chvíli nám už bolo celkom jedno, kedy sa v tej elektrárni zmobilizujú a pustia prúd.

Úplná tma akoby znásobovala našu vášeň a spoločnú túžbu po krásnom milovaní. Hľadali sme sa navzájom a poslepiačky poznávali svoje telá. Moje ruky jemne a pomaly putovali po jej pevnom, plochom bruchu smerom nahor, až sa dostali k pevným a priamo do dlaní padajúcim prsiam. Bozkával som ju na ústa, na bradu aj na ušné boltce. Stonala. Slabúčko, ako keď pradie mačka. Netrvalo dlho a už som cítil jej malú dlaň vo svojich boxerkách, ako objíma môj zdurený orgán. Jedným ťahom som zo seba dostal ten posledný kúsok látky a môj penis v jej ručičke narástol ešte do väčších rozmerov.

Prudkým pohybom ma otočila na chrbát a jej tvár sa premiestnila k mojim bedrám. Celá hladová si vsunula môj stoporený penis do úst a jemným, nežným a pravidelným pohybom zdola nahor ho spracovávala. Ani som jej nemusel pomáhať protipohybmi, bola perfektná. Občas jazykom prebehla po malej dierke na špičke žaluďa a pokračovala v orálnej masáži. Nie však dlho. Bol som hotový behom niekoľkých sekúnd a všetko svoje teplé „pikao“ som jej vo viere vášne nastriekal do pusy.

„Mňam, mňam , toto je mňamka. Milujem papať semeno. Máš skvelú chuť. Naposledy som si takto pochutila na vegánovi. Nie ako ten môj opilec. Páchne mu z toho chľastu a je horké.“

„Som veľmi rád, že ti chutilo.“

„Veľmi.“

Uvedomil som si v tej chvíli, že je rada na mne. Obrátil som ju späť na chrbát a na podlahu výťahu, Vyzul som jej tenisky, stiahol dolu tepláky a aj nohavičky. Jej klin bol úplne premočený a ruka naňho nestačila. Schúlil som svoju tvár k jej lonu a jazykom dráždil malý útvar nad pošvovým otvorom. Stonala stále viac. Dva prsty vkĺzli akoby samé od seba do jej mušličky a snažili sa dostať čo najďalej. Spolu s mojím vrtkým jazykom vytvorili dokonalú súhru. Stonala stále viac. Keď som ju takto dosť vydráždil, zasunul som môj, znova chtivý penis do nej. Nestonala. Návaly slasti z nej vyvierali pritlmenými výkrikmi.

„Áno! Už. Uúúž!!!“ zvíjala sa v kŕčoch božskej nádhery a ja som v tej chvíli vystriekal  všetku zásobu semena na jej prsia.

Ešte trochu zastonala, keď sme potme hľadali zvršky a bol som skoro už napol oblečený, keď sa rozsvietila malá žiarovka na strope výťahovej kabíny. V pohode sme obaja dorazili so svojich bytov.

Ubehli asi tri týždne, keď som ju stretol na ceste do pivnice. Ja som išiel dole a ona opačným smerom. Zase taká malá šedivá myška. Znova sklopila nesmelé oči.

„Dobrý deň,“ povedala potichu „v kočikárni nesvieti svetlo.“

S chuti sme sa zasmiali.

Chytil som ju za ruku a ťahal tým smerom.

„Chceš papať?“

„Áno a veľmi...“

Sedemnástka

V dnešnej dobe sa to zdá až neuveriteľné, ale ja som prišla o svoju poctivosť v sedemnástich aj keď je to len pár rokov dozadu. Nechcem byť prehnane sebavedomá, ale veľa chlapcov mi povedalo, že som neskutočne pekná a moje črty tváre sú tak jedinečné, že veľmi dlho si udržím status mladého dievčatka. Chlapci sa v  Starom meste pri barových pultoch predbiehali, kto ma dostane a začneme spolu chodiť. Ja som však hrala na dve strany. Bola som neskúsená mladá pipka, ktorá sa chcela zabávať, tancovať a piť a keď malo prísť na lámanie chleba, tak som dostala strach a zdrhla z klubu. Čím dlhšie som to robila, tým moje akcie na diskotékovej burze stúpali. Moja druhá tvár bola už menej lichotivá. Napriek môjmu správaniu a la ICE QUEEN, sa o mňa zaujímala skupinka zbohatlíkov, ktorí si uvedomovali, že moja  cena prejavenia záujmu o komunikáciu s nimi, a z nej vyplývajúce benefity do budúcnosti ,je veľmi vysoká. Kvôli tomuto daru som nemala veľmi veľa kamarátok, lebo všetkým som odháňala chlapov a z kuloárnych informácií som sa dozvedela, že ma prezývajú Metla. Nakoniec som však podľahla elegánovi z umeleckej branže, ktorý mi sľuboval 100% úspech na filmovom castingu. Áno, dovolím si vaše uvažovanie  predbehnúť – bola som až taká naivná a hlúpa. Ale za všetko môže moja zamilovanosť na prvý pohľad do toho charizmatického hajzlíka. Uspokojuje ma ale skutočnosť, že to nebola ONE NIGHT STAND, ale prežila som s ním pár pekných týždňov a nadobudla som pri ňom aj iný pohľad na mužov, aký som mala predtým. Ak vystrihnem moje herecké výkony v nočnom živote, tak v tom všednom som vnímala muža z dvoch polôh - mentorskej, kde ako príklad môžem uviesť svojho otca, ktorý mi bol vzorom, alebo prihlúplej, ktorú reprezentovali moji spolužiaci. Po romániku s umelcom som si začala ostrejšie uvedomovať, že na svete existujú muži, ktorí stoja za hriech nielen čo sa týka sexu, ale aj svojím spoločenským postavením a vplyvom. Pravdupovediac, začala som pánov tvorstva s chuťou a zanietením študovať. Neskutočne ma bavilo, škatuľkovať si ich do rôznych skupín. Rozdeľovala som ich na mužov, s ktorými stojí zato stýkať sa, pretože majú rôzne šance a možnosti, ktoré by som časom mohla využívať aj ja... A na zbytočné a nerozhodné tvory so sklonmi k podriadenosti, čo sa nežným pohlavím nechajú vláčiť životom a nemajú vlastný názor. Všímala som si mužskú smiešnosť, trápnosť, ale aj vážnosť a dôstojnosť. Niekedy som si pripadala ako v nejakom panoptiku. „Začínaš byť pekná sviňa Barborka...“ smiala som sa nad sebou. Moja sedemnásť ročná dušička plesala radosťou, že tak často a bez väčšej námahy mávam navrch nad silnejším pohlavím. Len málo samcov a samčekov točiacich sa okolo mňa vzbudzovalo môj rešpekt. S jedným z nich som sa náhodne stretla v podniku pod Michalskou. Viem, že bol firmou lokálu a stredobodom pozornosti miestnych zlatokopiek, ale moja detská tvárička ho očarila a požiadal ma, aby sme strávili večer spoločne pri jednom stole. Bol to vysoký tmavovlasý chalan s pohľadom neohrozeného lovca, s neobyčajným talentom k hudbe, syn bohatých rodičov, aspoň tak ho titulovali zlé miestne jazyky a toto všetko mi neskutočne imponovalo. „Žeby som bola stvorená na lásku s umelcami?“ položila som si sama sebe rečnícku otázku. Zatiaľ čo ja som chodila na gymnázium, Erik bol už študentom VŠMU. Nebol však tlačenkou svojich rodičov. Bol nadaný a nemusel sa veľa učiť. Vo všetkých oboroch patril k najlepším a najproduktívnejším. Išlo mu to samé od seba. Skúšky absolvoval s  úsmevom svetového borca a sršal humorom, keď ostatní potili krv. Toto všetko som sa dozvedela z našej plodnej komunikácie počas večera. Hovoril viac ako ja. Niežeby som sa nemala čím pochváliť, ale nenachádzala som pri ňom dostatočnú slovnú zásobu. Učarilo mi jeho sebavedomé vystupovanie. Pochopiteľne, že som nebola sama, ktorá  sa o Erika zaujímala. Nápadníčok mal celý roj, ale cítila som, že ja som favoritkou jeho srdca. Keď sme spolu sedeli, pozoroval ma s prižmúrenými očami a jeho nosné nozdry sa žiadostivo rozťahovali. Keď sme odchádzali z podniku, odprevadil ma taxíkom až k domu. Vystúpil spoločne so mnou z auta, aby ma objal a do ucha zašepkal:

"Musím ti niečo dôležité povedať  bez ohľadu nato ako to zoberieš. Máš v sebe niečo, čo ma neskutočne rajcuje a pozri sa na môj klin. Mám ho v tvojej prítomnosti v nohaviciach pekne tvrdý. Čo s tým vieme urobiť?"

Zostala som poriadne zaskočená, ale zároveň šťastná, že tak rýchlo o mňa prejavil záujem. V danom momente som sa zmohla len na jednu vetu:

"Mala by som byť sama doma. Naši odišli ešte včera na chalupu a vrátia sa až zajtra."

Viac mu nebolo treba hovoriť a nechal sa v rýchlosti pozvať ku mne domov. Opatrne som odomkla dvere a skontrolovala či je byt voľný. Naši boli preč a tak sme sa mohli venovať jeden druhému. Bez zbytočného plytvania časom sme sa pustili do milovania. Jeho bozky s virtuozitou jazyka podpaľovali moje vzrušenie ako stoh suchej slamy. Okamžite som začala vlhnúť v rozkroku a moja pošva sa v zášklboch sťahovala. Musel byť veľmi nadržaný a jeho túžba byť vo mne čím skôr, bola obrovská. Keď do mňa vnikal jeho pružný a tvrdý symbol mužskej pýchy, stúpala moja sexuálna horúčka takou rýchlosťou, že som mala strach, aby som nevzbĺkla. Erik t*tkal nežne a celý sa oddával mojej ženskosti. Jeho rozširujúci sa žaluď si razil cestičku mojou natešenou mušličkou a pripomínal ľadoborec. V krátkosti povedané, milovala som ho celým svojim telom, celou mojou ženskosťou a vnútorným JA, jednoducho chcela som mu patriť až do konca života.

Túto idylickú predstavu však jedného dňa narušila nečakaná a o to bolestivejšia sprcha. Erik ma pozval k nim domov. Jeho rodičia odcestovali do zahraničia na poznávací výlet a tak sme mali na milovanie nielen dostatok času, ale aj celý dom so všetkým servisom, ktorý poskytoval. V dome bol krytý bazén, suchá aj infra sauna. Za domom priestor na grilovanie, všetko sme si mohli užívať. Pustil z profesionálneho audiosystému  skvelú hudbu a vyzval ma do tanca. Tlačila som sa na neho celým svojim telom a zreteľne cítila ako mu v nohaviciach ožíva jeho krásny vták. Trela som podbrušok o jeho vydutý rázporok. Podráždený klitoris vyžadoval stále prudšie a rýchlejšie trenie. Erik to vycítil a zašiel mi rukou pod sukňu. Šikovne prekonal gumu nohavičiek a dvomi prstami zahájil vyslovene frenetické honenie povrchu mojej mušličky. Impulzy rozkoše putovali až do môjho mozgu. Prehla som sa k jeho ruke a zaklonila hlavu. Už som ďalej nedokázala  zadržať hlasité vzdychy a rukou som pevne, cez nohavice, zovrela jeho krvou naliaty a vzrušený úd. Dotancoval so mnou až do svojej izby, kde ma pomaly položil na posteľ. Vyzliekal ma cieľavedome, so šibalským úsmevom na tvári. Pritom neprestával ručne vzrušovať moje pohlavie. Dalo mu veľa práce stiahnuť mi nohavičky, pretože som hnaná veľkou slasťou stále prirážala na jeho dráždivé prsty. Nakoniec sa sám zbavil nohavíc a nedočkavo ma zakryl telom. Dýchal prerušovane a s námahou. Rukou som našla jeho úd a zaviedla som si ho medzi pysky ohanbia. Chvíľku som si ich trela jeho žaluďom. Hučal slasťou ako transformátor a náhle sa rázne vopchal až na dno mojej útulnej komôrky. Zatiaľ sa nehýbal, iba napínal a povoľoval svalstvo slasti plného a víťazného dobyvateľa. Polovičky jeho zadku sa mu chveli ako riť závodného koňa tesne pred štartom. Konečne  vyrazil a rozbehol kopulačné pohyby. Najskôr boli vláčne a dlhé. Asi po dvadsiatich prirážaniach som sa hlasno urobila a prudkými sťahmi pošvy dala najavo silu svojej rozkoše. Erik švihol do koní a rozt*tkal sa naplno. Napĺňala som sa sladkou bolesťou a zahryzávala sa do jeho ramena. Túžobne som čakala na jeho výron lásky. Krč na jeho lícnych svaloch oznamoval, že už sa skoro dočkám. Zámerne menil spôsob pohybov... Chvíľku krútil svojim vtákom, akoby niečo miesil a hneď ma zase útočne napichoval, so zámerom dostať sa do najtajnejších hlbín mojej mušličky. Naraz zaklonil hlavu a prehol sa v chrbtici. Z jeho pootvorených pier sa ozval naliehavý povzdych. Nachvíľu ztuhol a potom kŕčovito vytrhol úd z môjho vydráždeného tela. Upadol do nepravidelného chvenia a hlasným ťahavým nariekaním mi dávkoval semeno na brucho. Jeho prežívanie orgazmu ma tak vzrušilo, že som sa v závere jeho zášklbov tiež urobila. Jeho paže na ktorých podopieral svoje napnuté telo náhle povolili a on sa s výdychom úľavy zvalil na moje prsia.

V tej chvíli sa ozval zvonček. Obaja sme sa viditeľne zľakli a vytreštili oči. Erik dvihol hlavu a zahľadel sa smerom ku dverám, akoby očakával, že niekto vojde.

"Vaši?" zašepkala som so stiahnutým hrdlom.

Erik chvíľku premýšľal a potom sebaisto pokrútil hlavou.

"Vylúčené... Tí sú tam, kde majú byť."

"Tak kto?"

Zvonček sa ozval po druhý krát a naliehavo. Erik očividne zbledol a prehodil si cez nahé telo župan.

"Neviem..."

Opatrne sa vytratil do predsiene. Vzápätí som začula rozčúlený ženský hlas. Než som stačila vyskočiť z postele a niečo si hodiť na seba, stála vo dverách asi dvadsať ročná čiernovláska v elegantnom a určite nie lacnom kostýmčeku s nahnevaným úškľabkom na tvári. Za ňou sa krčil Erik a gestami mi dával najavo, že nevie čo sa deje...

"Kto je tá k*rva?" zakrákala ostro čiernovláska.

"Prestaň prosím Ťa Miriam" ozval sa očividne vystrašený Erik.

"Ty mlč! Ja si teraz pohovorím najprv s ňou..." prehlásila bojovne Miriam a krokom rozbesnenej dravej šelmy prišla k posteli. Ovládol ma hnev a chcela som sa postaviť, ale ona do mňa strčila a ja som znova padla na posteľ.

"Barbora všetko ti vysvetlím, ale teraz prosím Ťa odíď" polohlasne povedal Erik so zastreným hlasom. Miriam sa na neho zúrivo obrátila.

"To by sa ti páčilo zbabelec... Nikam nepôjde! Najprv ju trochu poučím o mojich právach... Nabudúce si dá už bacha..."

"Len žiadne násilne, Mirka... Prosím." lamentoval Erik a zložil si hlavu do dlaní.

"S tebou si to vybavím neskôr zlatko... Takto ma miluješ? To ti nedarujem..."

To mi napumpovalo adrenalín do mozgu a vyskočila som z postele. Aj keď som sa nikdy s nikým nebila, napriek tomu som zaujala perfektnú bojovú pozíciu. Moja sokyňa odhodila kabelku a bleskovým pohybom ma zdrapla za vlasy. Hlavu sa mi snažila stiahnuť k zemi. Našťastie sa mi v poslednej chvíli podarilo vymrštiť ruku hore a zachytiť medzi prsty jej naondulované vlasy. Bolestivo zakňučala a trochu povolila zovretie mojich vlasov. Náhle to bolo vyrovnané. Akýsi živočíšny inštinkt mi  prikazoval rýchlo zničiť tú cudziu samicu a odohnať  ju od svojho samca. Bola to zvláštna bitka. Ja nahá a moja súperka oblečená. Ťahali sme sa za vlasy po celej izbe. Snažila som sa ju voľnou rukou drapnúť do tváre, ale tá suka sa včas uhla. Cítila som, ako mi postupne dochádzajú sily. Zrazu som sa ocitla na zemi. Moja sokyňa sedela na mojom tele a so zúrivým hrdelným chrčaním ma fackovala ako zmyslov zbavená. Pomaly som strácala vedomie... Náhle prestala a zdvihla sa na nohy. Zahliadla som jej pokrivenú tvár a pokrčený účes. Dala si ruky v bok a zasipela:

"A teraz zmizni k*rva... A nikdy sa tu už neukazuj!"

Pomaly som sa zdvíhala zo zeme a zachytila pohľad v pozadí stojaceho Erika. Mal sklonenú hlavu a celý sa triasol. Áno, prehrala som tento pohlavný zápas... Moju prvú bitku o muža! Až neskôr som si uvedomila, že za to nestál a nebol ani mužom. Z môjho vysnívaného milenca sa stal obyčajný chudák.

Barbora

Oplodňovač

Bolo pekné ráno a ja som dorazil do svojej kancelárie plus mínus okolo ôsmej hodiny, tak ako to robím každý pracovný deň. Asistentka mi pripravila kávu a prebrali sme pár slov o blížiacom sa víkende a aké máme plány v rámci relaxu na konci týždňa. Mal som pohodovú náladu a vedel som, že práca mi pôjde celý deň od ruky. Keď som si konečne sadol k počítaču, pozrel som si aj osobný profil na Facebooku. Našiel som si tam jednu žiadosť o priateľstvo. Priznám sa, zo začiatku mi ten profil nič nehovoril, ale keď som sa detailnejšie oboznámil z jeho verejnými informáciami, bolo mi jasné, kto by sa chcel so mnou takto priateliť. Bola to stará známa spolužiačka ešte zo strednej školy. Podľa mojich informácií spred niekoľkých rokov som vedel, že tak isto býva v rovnakom meste ako ja, ale nejako sme sa prestali stýkať, asi aj pre každého nadmernú zaneprázdnenosť. Potvrdil som virtuálne priateľstvo a ďalej som sa s tým nezaoberal. Na 8.30 som mal dohodnuté dôležité obchodné rokovanie a mysľou som bol hlavne v jeho intenciách. Vždy som si zakladal na perfektnej príprave a koncentrácii. To mi prinášalo pracovné úspechy. A nebolo to inak ani v tomto prípade. Po úspešnom obchodnom jednaní som sa zo zvedavosti znovu pozrel na FB a to už som si našiel správu s obsahom, že Tereza ma pozdravuje a virtuálne mi zamávala. Konverzácia sa teda mohla začať. Na moje prekvapenie však konverzácia mala veľmi rýchly spád, lebo tá baba mi po pár vetách navrhla osobné stretnutie. Niežeby som ju nechcel vidieť, po tak dlhom čase, ale pripadalo mi to veľmi unáhlené a cítil som, že niečo  za tým asi bude. Mali sme sa stretnúť večer po práci. Chcel som ju pozvať niekde von na večeru, ale naliehala, že by uvítala niečo viac súkromné. Do hotela som ju nechcel ťahať, aby to nevyznelo veľmi blbo, avšak ona ma predbehla a sama navrhla, že ak by mi to nevadilo, rada by ma navštívila v mojom súkromí  a nech jej dám adresu. Zostal som v miernom šoku, čo samozrejme virtuálne na mne nemohla spozorovať, ale nakoniec som pristúpil na túto alternatívu. Každý normálny muž by si pod touto ponukou hneď predstavoval noc plnú vášne. Ja však nie, aj keď normálny samozrejme som. Teda ja áno, ale Tereza podľa môjho názoru určite nie. Takto som to prvotne vyhodnotil. Od prvého momentu, keď sme sa spoznali na strednej škole som ju miloval. No postupne ako som v priebehu školských čias prechádzal pubertou, začínal som zisťovať, že Terka je niečím iná ako ostatné dievčatá. Neskôr som už začal hocičo chápať a vnímať. Vyvrcholilo to tým, že som si  uvedomil jednu veľmi podstatnú vec. Tereza  zostane pre mňa aj naďalej skvelá kamarátka  a nič viac. Ale, aby som to vysvetlil. Jedna vec nás skutočne spájala. Ja som túžil po dievčatách a Tereza takisto. A vôbec sa tým netajila. Po maturite sa naše cesty rozdelili. Išiel som na vojnu, oženil som sa, rozviedol, znovu som sa oženil a zase rozviedol. Ubehlo viac ako dvadsať rokov a na Terezu som skoro zabudol a teraz  si ma našla. V podstate musím uznať , tie sociálne siete sú predsa len na niečo dobré. Bol som z toho dosť nervózny a nedočkavo som ju očakával.

Prišla trochu neskôr, veď ako správna žena a okrem iného na dobré sa vždy dlho čaká. Stála vo dverách. Usmievala sa tým svojím plachým úsmevom a ja som zisťoval, že sa v podstate ani nezmenila. Možno len vyzrela ako víno, ale samozrejme do krásy. Skoro som na chvíľu zabudol v akom sme zostali vzťahu a pocítil aj vzrušenie. Pozval som ju ďalej, objednal donáškou sushi, otvoril fľašku archívneho vína a prvú hodinu sme len tak trepali o všetkom možnom a miestami aj nemožnom. Veď bolo o čom. Tie roky, čo sme sa nevideli. Počas dlhotrvajúcej debaty som pomaly na Tereze spoznával, že sa niečím trápi. V uvoľnenej debate som jej navrhol, aby sa mi zdôverila, že možno jej budem vedieť pomôcť.

Zo začiatku vyslovene uhýbala. Musel som z nej páčiť každé slovo. Celá bola akosi v rozpakoch.

„ Borisko, je mi to strašne trápne, ale nevedela som na koho sa mám obrátiť. Ak mi teda môžeš pomôcť...“

„Aha...“  utrúsil som chladne.

Náhle som pocítil veľké sklamanie. Pravdou je, že v poslednej dobe sa mi začalo celkom dobre dariť. A naraz, akoby sa vrece roztrhlo s ľuďmi, ktorí nutne potrebujú moju „pomoc“.

„Nie Borko, ty si mi zle rozumel. Ja nepotrebujem tvoje peniaze!“ povedala so zvýšeným hlasom.

Prekvapilo ma to. Vždy ma zarážala jej chladná rozvaha a pokoj. Teraz bola viditeľne nervózna.

„Ty vieš, ako som na tom vo svojom súkromnom živote... „

Sama si naliala vína. Všimol som si, ako sa jej trasú prsty. Dlhé štíhle prsty. Ani neviem, kde sa vo mne vzala tá myšlienka. Naraz som si predstavil, ako tými prstami honí môj penis. A ten môj junáčisko v nohaviciach sa hneď prebudil k životu. To bolo asi tým, že som dlho nemal ženu. Pri mojich pracovných povinnostiach nato jednoducho nebol čas.

„Aj keď sú to už roky, viem čo bolo v tvojom súkromnom živote iné... ale nechápem akú pomoc odo mňa očakávaš?“

„Žijem s jednou priateľkou, už je tomu pekných pár rokov, ako... ja viem, asi to bude znieť smiešne... ale ako manželia. To sa ťažko chápe, ale celkom nám to spolu klape. Som šťastná. Nič mi nechýba, chápeš to? Iba...“

„Iba čo?“

Upila si z vína a zasmiala sa. Buď začínala byť opitá alebo hysterická.

„No naraz sa vo mne začína prejavovať materinský pud. Je to silné, neovládateľné, silnejšie ako ja. Vieš, s Helenou mi to celkom dobre klape. Ale čo keď odíde? Čo keď sa niečo stane? Roky bežia a ja starnem. A bojím sa.“

„Čoho? Čoho sa bojíš?“

„Samoty. Vidím spokojné rodiny s deťmi a naraz sa cítim o niečo ukrátená, prázdna, zbytočná... Boris, ja jednoducho chcem dieťa rozumieš?“

„Áno, čoby nie... ale ako ti mám v tom pomôcť?“

„Premýšľala som o adopcii, zákon to umožňuje iba manželom, o lesbičkách sa v ňom nehovorí. Pýtala som sa na umelé oplodnenie, ale zase tá istá pesnička. Lesby neprichádzajú do úvahy! A tak čo mi iné zostáva, než prísť k dieťaťu normálnym spôsobom?!

Urobila som si pár známostí, bola som naplno rozhodnutá skúsiť to s mužom, rozumieš? Ale nešlo to! Vždy keď k tomu malo prísť, tak to jednoducho nešlo!

Ten chlap mi bol jednoducho odporný, zdvíhal sa mi žalúdok, len čo sa ma dotkol. A tak som si spomenula na teba Borisko."

„Čože?! Tým chceš povedať, že...“

„Áno, správne to chápeš. Chcem, aby si mi urobil dieťa.“

Musel som si znovu naliať. Teraz sa pre zmenu triasli prsty mne. Polial som si obrus na stole.

„Ale Terezka, chápeš...“

„Pozri sa, chcem aby sa to odmakalo čo najrýchlejšie. Žiadne obchytkávanie, žiadne bozkávanie...aj tak sa budem musieť veľmi premáhať, tak mi to prosím ťa nesťažuj. Prosím... urob to čo máš a o viac sa nestaraj."

„Ale to je strašné, čo po mne chceš!“ nalial som si znovu vína.

„Čo je na tom strašné? Pre teba. Tebe to so ženou pripadá strašné?"

„Ale áno,  s takouto ženou a v tejto situácii áno...“

„To som akože kurva či chudera?! Boris!"

„Nie, tak som to nemyslel, veď ťa poznám od školy.“

„Borko, aj keď som lesba, chcem ťa ubezpečiť, že po anatomickej stránke som v prvom rade žena. Počuješ?! Som žena a zdravá žena...“

„Ja viem, ale pripadám si - ja neviem, ako plemenný býk! Alebo ako inseminátor, ktorý ja neviem, tu odoberie býkovi semeno a strekne ho do kravy."

„Hm, do kravy. Boris ty sa počúvaš? No vidím, že od teba sa pomoci nedočkám. Tak sa teda  maj a zabudni na to, že som ťa vôbec ohľadom takejto veci o niečo prosila.“

Vstala a uberala sa ku dverám. Do slabín sa zahryzla tupá bolesť. Páni, ona odíde a ja si ho budem musieť vyhoniť - ako puberťák. A pritom, kto by nevedel o jej sexuálnej orientácii, tak by povedal, že je to pekná samica.

„Tak počkaj,“ hlas sa mi trochu triasol „a kedy to chceš akože realizovať?“

Teraz zostala evidentne v rozpakoch. Naraz nevydržala môj pohľad, nevedela kam s očami.

„No ak by to išlo, aj dnes. Momentálne som v plodnej perióde. Tri mesiace si meriam teplotu.“

„Fajn. Ale budeš ma vo všetkom poslúchať, sľubuješ?"

Chcela mi niečo ostro namietať, už otvárala ústa, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslela a cúvla.

„Dobre. Pokúsim sa. Ale už konečne niečo rob, nech to mám čím skôr za sebou.“

„Tak dobre. Chceš sa ísť osprchovať?“

„Nie,“ v tvári celá horela „až potom. Ale ak chceš ty...“

„Áno idem. Pozri tam je potom spálňa, posteľ. Odosteľ a počkaj na mňa, hneď som späť.“

Odcupotal som do kúpeľne, rýchlo som sa vydrhol, oholil, navoňal  vodou po holení a utekal som rýchlo za ňou, oblečený iba v župane. Cítil som sa ako pred prvou svadobnou nocou. Moniku, moju exmanželku, som si tiež bral ako pannu. Ležala pod prikrývkou, prikrytá až po bradu.

„Počúvaj Terezka, ty si akože ešte nikdy... s chlapom nič...“

Ostro zavrtela hlavou. Nikde som však v izbe nevidel jej šaty. Strhol som z nej prikrývku. Vykríkla a opäť  sa prikryla.

„Kurnikšopa Terezka, cez šaty ti dieťa neurobím!“

Vyzula si iba topánky. Tvár sa jej začala smiešne škľabiť, uberala sa k plaču ako malé dievčatko. Bolo mi je trochu ľúto, ale pritom ma to neskutočne vzrušovalo.

„Terezka neblázni, nič zlé ti predsa neurobím. Uvidíš, že sa ti to bude páčiť. No tak, vyzleč sa.“

 Slzy jej začali stekať po tvári, ale pod prikrývkou začala robiť nejaké pohyby a plná hanby vystrčila spod prikrývky ruku a odhodila na koberec nežné čipkované nohavičky.

„ Ale tak Terezka, už mám toho akurát tak dosť! Ty si ako malé decko. Buď budeš spolupracovať alebo nie! Ty chceš niečo odo mňa!“

Rázne som z nej strhol prikrývku, odhodlaný ju povedzme aj znásilniť. Presne ako som predpokladal! Stiahla si pod sukňou iba nohavičky. Ležala tam vystretá ako lata, kolená zúfalo tisla k sebe, obe dlane v rozkroku. Triasol som sa neobyčajným vzrušením, ťažko som sa ešte ovládal.

„Tak počkaj dievčatko! Najprv ti ukážem čím ti to urobím!“ samým napätím som nemohol rozviazať pásik na župane. Čím viac som sa ho snažil rozviazať, tým viac som ho zamotával. Nakoniec som stratil trpezlivosť  a roztrhol som ho. Ako šialený som si prudko rozhalil župan. Stál mi ako sviečka, pekne tvrdý a mohutný.

Vykríkla zdesením. Prudko odvrátila hlavu a ešte pevnejšie zatvorila oči.

„Pozeraj sa!“ syčal som na ňu.
„Pozeraj sa na ten chobot! No tak otvor oči, lebo ti to nastriekam do ksichtu!"

Posadila sa a pokúsila odísť.

„Ja idem preč! Si hnusný! Prosím ťa, pusti ma!“

 Zvalil som ju naspäť do postele. Zmetala sa, kopala, pokúšala sa vyslobodiť , ale ja som si počínal ako zbesnený. Tvrdo a chrapúnsky som jej začal ohmatávať  prsia. Neboli veľké, ale pekne pružné, pevné, tak  akurát do ruky. Namáhavo a dychtivo som oddychoval, pot sa zo mňa lial a pritom ma triasla zimnica, zuby cvakali o seba akoby som mal maláriu. Vedel som čo robím, ale nedokázal som sa jednoducho ovládať . Akoby to robil vo mne niekto iný a ja som bol iba svedkom. A potom sa naraz prestala brániť a iba plakala srdcervúco nariekala.

„Prečo si taký Boris! Ja som ti tak verila. A ty?“

Prešiel ma záchvat amoku rovnako tak ako prišiel. Celý udýchaný som sa posadil vedľa nej a opäť som sa zahalil do župana. Zahanbil som sa.

„Prepáč Terezka. Neviem, čo sa to so mnou stalo. Asi to bude tým, že som dlho nemal ženu kvôli pracovným povinnostiam. Prepáč mi to. Ak chceš, pokojne môžeš odísť...“

Neodpovedala, iba ticho vzlykala do vankúša. Sukňa  sa jej pri tom zápase vyhrnula  a odhalila vysoko nahé, belavé stehno.

„Nehnevaj sa Terezka,“ šepkal som a pohladkal ju po vlasoch. Stále som bol ale silne vzrušený. Priľahol som si k nej. Iba povzlykávala. Jednu pažu mala voľne pozdĺž tela s otvorenou dlaňou. Ako som si k nej ľahol, hladkal som ju po vlasoch a stieral z jej líc slzy, celkom neúmyselne sa ocitlo moje prirodzenie v jej dlani. Najskôr iba tak cez látku župana, ale bol to pre mňa tak dráždivý pocit, že som neodolal  a znova rozhalil župan. Nahý falus pozvoľne vložil do tej otvorenej dlane. Zdalo sa, že to vôbec nezaregistrovala, ale ja som pritom zomieral slasťou. Bol to neskutočne vzrušujúci pocit. Pomaly sotva znateľne som ním začal v jej dlani pohybovať, síce nešikovne a neskúseno, no jej prsty sa k tej tvrdej a krvou pulzujúcej veci zomkli. Zastonal som.

Svoju dlaň som položil na jej odhalené  stehno, bolo horúce a neuveriteľne hebké, a pozvoľne som tú dlaň posunul  smerom hore, až k lemu sukne, ktorú som jej potom vyhŕňal vyššie a vyššie. Zočil som oblinu zadočku a vpredu mierne klenuté bruško, pod ním jemný pásik lona. Prsty nedočkavo vkĺzli medzi tieto jemné chĺpky a pokúšali sa predrať medzi pevne stisnuté stehná.

„Nie, prosím ťa, Borisko, nie...“ šepkala, oči síce neotvorila a tvár mala stále na vankúši, ale prstami sa naďalej pohrávala s mojím penisom.

Podľa známeho neomylného mrazenia dole v chrbtici som vedel, že čo nevidieť  bude mať dlaň plnú môjho semena. A pokiaľ ma pamäť neklamala, chcela ho úplne niekam inam.

„Terezka...“ horúčkovito som sa ju pokúšal prevrátiť na chrbát. Naraz bola ťažká, neohrabaná. Náhlil som sa, skutočne som mal za chvíľu vytiecť. Naraz sa nejako sama otočila, ale na brucho. Nebol čas na nejaké úvahy. Musel som opustiť jej dlaň a pokľakol  k nej. Kochal som sa na chvíľu krásnymi zadočkovými polovičkami a potom skĺzol môj pohľad na našpúlenú lastúru. Srdce mi búšilo ako zvon, keď som jej dával nohy od seba a tisol som sa medzi ne. Len čo som prstami preskúmal teplú úžľabinku , ihneď som sa nedočkavo prisal na jej zadoček. Chvel  som sa nedočkavosťou, ako panic, keď som sa pokúšal do nej vniknúť. Ucítila tlak penisu pri vchode do svojej jaskynky a vždy sebou šklbla, keď som bol na kraji. Rozčuľovalo ma to do nepríčetnosti, navyše som cítil, že každú chvíľu budem hotový.

„Kurnikšopa, drž, baba jedna! Uvoľni sa!“

Neskoro. Ani neviem, kde som ho mal. Či aspoň špičkou v nej, alebo len medzi pyskami, či medzi polkami, keď to na mňa prišlo. Zastonal som, strnul a bedrá sa mi rozochveli , keď som to zo seba pumpoval. Tereza vykríkla hrôzou a šmarila so sebou, až ma zhodila. Hneď bola na nohách.

„Panebože ty si ale prasa! Ty si dobytok! Pozri sa! Asi budem zvracať!“

Nechápajúc som zdvihol hlavu.

„ Ježišmária, ty toho narobíš pre trocha semena! Chcela si dieťa alebo nie?“

Prestala vyvádzať.

„To už to akože je?“

„Ale hovno,“ znechutený som sa prevrátil na chrbát a znudene som sa pohrával so zmäknutým penisom.

„ Veď som ho do teba ani poriadne nedostal.“

„Bože, aké je to hnusné. Tečie mi to po stehnách  a lepí sa to.“

Zlomyseľne som sa  zasmial:

„Vidíš, o čo si sa pripravovala? A to ešte nevieš, ako to chutí, keď sa to strieka do pusy! Chceš to poznať? Chceš?“ uvedomil som si, že som opäť pripravený, že mi zase pekne stojí.

„Tak poď, ideme ďalej robiť deti!“ švihol som s ňou na posteľ.

„Nie! Ja už nechcem!“

Zvalil som ju na chrbát a roztiahol doširoka stehná.

„Teraz spoznáš, čo je to pravá rozkoš!“

 Naľahol som si na ňu a vnikol do nej. Vykríkla od bolesti. Narazil som na prekážku, musel som viac pritlačiť. Kričala, ale prenikal som pomaly hlbšie a hlbšie. Aj mňa to bolelo, bola dosť suchá. Konečne som bol v nej dostatočne hlboko a začal som uskutočňovať dlhé pomalé pohyby.

„Nenávidím ťa!“ syčala podo mnou ako besná mačka.

„ Nenávidím vás, chlapi!“

 Zrýchlil som. Pocítil som, že začína vlhnúť. Prestala sa metať, nejako zvláčnela, naraz akoby to už nebola tá Tereza, cudzia, neprítomná, chladná. Prvýkrát  zastonala inak ako bolesťou. Zblízka som sa jej pozrel do tváre. Na moje počudovanie som na nej zazrel blížiacu sa rozkoš. Zahryzla sa do vrchnej časti dlane, aby potlačila výkrik. Zľahka som jej tú ruku dal dolu a pohladil ju po rozpálenej tvári.

„Krič dievčatko, len krič. Vychutnaj si to.“

Lapala po dychu oči mala vytreštené. Vypäla sa podomnou a ťahajúc zastonala.

„Prežívaj to každučkým kúskom tela. Každou cievkou, každým nervom. Cítiš, ako je to krásne?“

Prudko, ale rytmický začala pohadzovať hlavou zo strany na stranu. Bola krásne mokrá, kĺzal som v nej ľahko ako piest. Začala s prirážaním, chvíľu jej to trvalo, než našla súzvuk s mojím rytmom, ale potom som mal čo robiť, aby som jej stačil. Bolo to búrlivé tempo, neviem koľko orgazmov mala, alebo to bol jeden, dlhý, neutíchajúci.

Pocítil som blížiace sa vyvrcholenie. Krásne silné. Zastonal som a pritisol jej ústa ku svojim. Poddala sa dlhému vášnivému bozku. A potom som mal pocit, že som sa roztrhal, vybuchol na tisíc kúskov a rozmetaný na atómy som putoval vesmírom.

Trvalo to večnosť, kým som opäť začal vnímať svet. Posadil som sa. Celé telo ma krásne bolelo. Tereza sladko podriemkavala,  spokojne sa usmievala. Sklonil som sa k nej a pobozkal ju. Otvorila oči.

„Tak čo?“ usmial som sa na ňu. „Bol som lepší, než tá tvoja Helenka?“

„Bol si hnusný!  Príšerne hnusný!“

Znova som ju pobozkal  a jej paže ma k nej nežne pritiahli.

„Bol si krásne hnusný...“  zašepkala sladko a potom opäť po dlhšom bozku dodala:

„A myslíš si, že sa ti to bábätko podarilo hneď na prvý pokus?“

„Tak toto už je v rukách Božích.“

Sekretárka

Sedel som na gauči v jednej firme a čakal na klienta, presnejšie povedané obchodného riaditeľa spoločnosti. Oproti mne sedela pekná sekretárka a občas ma skontrolovala svojím pohľadom. Ja som si na konferenčnom stolíku otvoril notebook a kontroloval som si veci, ktoré budem chcieť riaditeľovi predložiť.

„Nedáte si kávu?“ nadviazala rozhovor sekretárka.

„Rád by som si dal... ehm... ak tu máte...“

Zodvihla sa od stola a išla do rohu miestnosti, kde bola mini kuchynka a dala postaviť na kávu. Potom sa vrátila cestou späť k svojmu stolu.

„Tak chvíľku vydržte prosím, hneď to bude...“

„To máme dnes, ale zlý čas,“ snažil som sa udržať komunikačnú linku.

„Prosím?“

„No, že to máme dnes zlé počasie...“

„Jáj, tak to áno...a údajne to má byť ešte horšie.“

Po chvíli sa vrátila do kuchynky zaliať kávu a priniesla mi ju na konferenčný stolík.

„Tak, nech sa páči kávička.“

„Veľmi pekne Vám ďakujem, ste milá.“

„Nie je zač, rado sa stalo.“

„Ešte raz ďakujem.“

Sadla si opäť za svoj stôl oproti mne a pozerala na veľký PC monitor.

„To čierne BMW je vaše?“ odstrihla svoj pohľad od monitora smerom na mňa.

„Áno, páči sa Vám?“

„Páči,“ šibalsky sa usmiala, “veľmi pekné autíčko. Mám veľmi rada veľké, luxusné a nablýskané autá“.

„No tak to máme spoločný názor, tiež sa mi páčia veľké a pohodlné autá. Viete veľa cestujem a pri dlhých trasách to človek ocení, že sa necíti polámaný.“

„Úspešným ľudom  patria k postaveniu zodpovedajúce typy áut,“ šibalsky sa usmiala a pokračovala v práci na počítači. Ja som sa tiež pokračoval v práci na notebooku a v miestnosti nastalo asi pár minútové ticho.

-Pracujete, tu už dlho?

-No, asi šesť mesiacov, takže nie moc dlho.

-Ale tak už ste po trojmesačnej skúšobnej dobe...

-Ste s pánom riaditeľom dohodnutý na konkrétnu hodinu?

-Áno, ale viac menej orientačne.

-Tak on by tu mal byť do polhodinky. Pokojne si zatiaľ vypite tú kávu.

Za stolom vypisovala nejaké papiere.

„A koľko máte rokov? Ja viem, že sa vám to môže zdať neslušné.“

„V pohode, mám 26 rokov.“

„No ja by som vám tipoval menej...“

„Menej? Tak ďakujem za kompliment,“ usmiala sa pritom. „To poteší každú ženu.“

„Skutočne?“

„Ehm, určite áno.“

„Ja si myslím, že ženu v dnešnej dobe potešia iba peniaze...“

„To tiež,“ s chuťou sa zasmiala „to tiež, samozrejme“.

Hodnú chvíľu sa prehrabávala v papieroch a potom pokračovala v rozhovore.

„Takže idete na prvé jednanie...“

„Hmm, no jednanie... Ja niečo preňho už mám a buď to zoberie, alebo nie.“

„Ehm, ehm... tak uvidíte...“

„A že som taký zvedavý. Koľko vám tu tak dáva? Teda koľko si tu zarobíte za mesiac?“

„No, neviem či je to vhodné hovoriť, ale... okolo 700 eur.“

„Iba?“

„No takto to je.“

„A to je celkom málo na Trnavu, či?“

„No, tak asi áno, chcelo by to viac, ale zase na druhej strane, snažím sa privyrobiť si...“

„Aha, takže máte ešte nejakú prácu...“

„Ja mám ešte brigádu...“

„Čo robíte ako brigádnička?“

„Robím fitnes trénerku.“

„Skutočne?“

„Áno, je to celkom zaujímavá práca a baví ma to... šport ma baví, takže... takže preto to robím.“

„Takže aj nejaké špeciálne diéty a tak čo?“

„Diéty nie, ja nie som nejaká špeciálna zástankyňa diét...“

„Žiadne sacharidové vlny a podobné veci?“

„Nie, nie... ja som úplne na normálnej strave.“

„Ja tiež veľmi rád jem, a mohol by som jednu takú neslušnú otázku len medzi štyrmi očami?“

Pozrela sa mi do oči, usmiala sa a potom povedala:

„Záleží ako neslušná bude, ale pokojne môžete...“

„Ste vydatá?“

„Nie som.“

„Tak potom slobodná?“

„Áno.“

„Inak keď robíte to fitnes, tak to musíte mať super postavu.“

„No tak to asi áno. To by malo patriť k tomu, keď už som fitnes trénerka.“

„Viete čo? Ja mám taký nápad...“

„Aký?“

„No mám jedného klienta, čo mu robím obchodné zmluvy a on má výhradné zastúpenie pre značkové spodné prádlo a robí si vlastné reklamné letáčiky do predajní. Potrebuje tam pekné, sympatické baby, no presne také typy, ako ste Vy? Nemala by ste záujem? Mohol by som vám takúto brigádu dohodnúť a tie honoráre veľmi ľahko prepíšu výšku vášho platu... “

S úžasom sa na mňa pozrela a bolo zreteľne vidieť, že ju moja ponuka zaujala.

„Tak, ale to znie celkom fajn. Určite áno?“

„Ako, že by...“

„No páčilo by sa mi to...“

„Môžem mať takú malú otázočku? Mohla by ste mi akože ukázať vašu postavu?“

„Ehm.“

„No mňa teraz niečo napadlo, ja vám poviem prečo...“

„O.K., ja v tom nevidím problém,“ zdvihla sa od svojho stola a postavila sa predo mňa. V napasovaných tesilových nohaviciach mala neskutočne vytvarovaný zadok.

„Takže, vy máte 26 rokov...“

„Áno.“

„A bruško, čo keď by ste mi ukázala bruško?“

Trochu sa zahanbila.

„Bruško?“

„No ja chcem iba vidieť, ako ste na tom s tým fitnes.“

„To je trochu hlúpe, aby som vám tu ukazovala bruško, nie?“

„Nie, nie... nie je.“

Nadvihla si letnú blúzku a ukázala perfektne vypracované bruško.

„Wau! To je neskutočné! Tak to áno, už viem, prečo som sa pýtal.“

„Ďakujem...“

„No a keď by ste teda mala fotiť to spodné prádlo, ste s tým úplne v pohode, či do akej miery ste hanblivá?“

„Tak ja nemyslím, že som veľmi hanblivá, spodné prádlo by bolo v pohode.“

„No ak by som vás mal odporučiť, tak teraz premýšľam, že či to urobiť len tak nezištne, alebo...“

„Áno...“ usmiala sa „no...“

„Viete čo myslím...“

„No, neviem...“ pozerala sa mi pritom stále do očí a usmievala sa „neviem čo tým myslíte...“

„Také to, že žena pokľakne a...“

„Čoooooo?! To fakt? No teda to je výzva... A ďalej?“

„No a potom to môže považovať za vybavené... Ja si myslím, že je to úplne normálne a bežné.“

„To je bežné?“

„Ehm.“

Na chvíľu sklonila hlavu. Tvárila sa, že veľmi hlboko premýšľa a potom sa opäť na mňa pozrela:

„No a čo ja by som mala preto urobiť? Aby ste ma teda odporučil?“

„Veď som vám vravel, ako to bežne funguje...“

„Ehm.“

„Takže pokľaknúť?“

Na hodnú chvíľu zostala v rozpakoch, ale výraz jej tváre napovedal, že ostáva len veľmi málo k tomu, aby sa rozhodla urobiť to.

„No to je teda celkom zaujímavá, tá vaša ponuka. A baby to takto normálne robia, áno?“

„No Vy z toho získate viac ako ja. A jednoducho musíte rátať s tým, že aj klient si vás vyskúša.“

„Ako? To aj on?“

„No poviem vám to takto. Všetky tie baby, modelky ktoré takéto niečo robia, tak robia aj určité služby navyše pre svojich zamestnávateľov. Tí im zato platia slušné prachy a podobe honorárov.“

„No to ste ma teda pekne prekvapil. Dnešné ráno som nečakala s takouto ponukou.“

„No veď ja sa s vami iba bavím, ale ak ste to myslela skutočne vážne, tak...“

„Tak?“

„No ak by ste sa chcela predsa len dohodnúť. Toto je zatiaľ iba tak, že sa o tom bavíme, ako to chodí...“

„Ehm...“ v rukách si pretáčala pero a pozerala sa stále na mňa „no možno by som o tom aj premýšľala.“

„Kľudne, veď ja mám času dosť... alebo vám nechám na seba vizitku.“

„Ak by som to ako skutočne prijala, tááaak, to vám musím akože to...?“

„No presne tak ako som hovoril. Tak, ako to bežne chodí...“

Zakusla si do pier a jednou rukou prehrabla vo vlasoch. Potom sa zdvihla od stola.

„Samozrejme, by ste mala istotu že... jednoducho ten džob dostanete. Ja jednoducho s babami nevyj*b*vam, prepáčte za výraz.“

„Áno... no tak ja by som asi nato pristúpila.“

„Áno?“ spýtal som sa s veľkým očakávaním.

„Chvíľku vydržte...“ zdvihla telefón a niekomu volala.

Ja som s napätím očakával, čo sa bude diať.

„Marienka, prosím ťa, ak by si chcela niečo odo mňa, tak ma teraz asi polhodinku neruš. Budem mať konferenčný hovor. O.K?...“

Pochopil som, že si vytvorila nerušené prostredie, aby sa mohla venovať zaslúženej práci. Ja som samozrejme nechcel vyzerať ako chudák, ktorý si takýmto lacným spôsobom  chce vynútiť sex, ale normálne som vybral z peňaženky 200 Eur a položil som jej ich na stôl. Pozrela na peniaze a len sa usmiala:

„Tak poďte ku mne bližšie...“

„Takže sme dohodnutí, áno?“

„Dohodnutí,“ odpovedala súhlasne.

„Myslíte, že teraz nikto nepríde?“

„Nebojte sa, teraz nás nikto nebude rušiť , riaditeľ chodí samostatným vchodom do svojej pracovne a to ho budem počuť.“

Pristúpil som k jej stoličke a spýtal sa:

„Tak ako to urobíme?“

„Nič, iba stojte prosím?“

„Aha...“

Pokračovanie príbehu TU

Prázdniny s pani Simonou

Pochádzam z malého mesta na západnom Slovensku a každý rok som cez letné prázdniny chodila k mojej starej mame do malej dedinky na strednom Slovensku. Keď som chodila ešte na základnú školu tak som tam zotrvala aj celé dva prázdninové mesiace . Krásne hory a lesy, čistý vzduch, milí ľudia, ktorí ma cez babku veľmi dobre poznali. V podstate postupne z roka na rok aj ja ich. V jeden pekný letný deň, keď som sa už ako stredoškoláčka vybrala na prechádzku do neďalekého lesa za dedinou, asi po takej hodinke vychutnávania lesného ticha, sadla som si na pník vedľa príjemným zvukom žblnkotavého potoka. Bola som v tom, že som tam úplne sama. Horúci vzduch vo mne vyvolával aktívnu činnosť hormónov a ja som jednoducho dostala chuť sa v tom lese urobiť. U babky som nemala také súkromie, aby som sa mohla riadne uvoľniť a moje orgazmy boli veľmi hlasné aj keď som bola mladá žabka. Trvalo to asi len dve minúty, keď som postupne naberala krúživými pohybmi v dierke na obrátkach. Zrazu upss! Prišiel nečakaný moment prekvapenia. 

Na akékoľvek zachraňovanie situácie už bolo neskoro. Stála nado mnou  v slamenom klobúku a bledomodrých šatočkách. Uprene ma pozorovala s podivne napätým výrazom v tvári. Zhlboka vydýchla a usmiala sa. Tvár mi horela hanbou. Vybrala som prsty z dierky a široko roztiahnuté pokrčené nohy som dala kolenami k sebe. Vstala  som a pretiahla sukňu cez boky. Na nohavičky už nebol čas, tie som skrčila v dlani. Spoznala som ju okamžite. Bola to pani z veľkej chalupy tesne pri lese na konci dediny. Bola to zbohatlíčka z Bratislavy, ale ľudia v dedine s ňou nemali problém a aj ona bola k nim veľmi milá. Žiadna namyslená veľkomeštianka. Kde sa tam ale vtedy vzala, netuším do dnes. Nadvihla malý pletený košíček:

„Je tu plno jahôd, nechceš?“

Zavrtela som hlavou a stála som tam ako debil.

„Ty si tu v dedine na prázdninách, však?“ povedala a mne nezostávalo nič iné iba prikývnuť. Pristúpila ku mne a pohladila ma po tvári.

„No tak prečo sa červenáš. Ja to predsa nikomu nebudem rozprávať.“

Rozpačito som pokrčila ramenami. Čo na to predsa povedať?

 „To sa tu nenudíš? Také mladé dievča. Koľko máš vôbec rokov?“

„Šestnásť,“ pípla som.

„Vieš čo? Príď ku mne večer na chalupu, urobíme si oheň a opečieme viedenské klobásky.  U babky ti to vybavím, poznáme sa. Čo ty na to?“

Znovu som pokrčila ramenami a nerozhodne prikývla. Keď vás niekto v lese nachytá pri prstovaní  p*čky, tiež asi veľa rečí nenarobíte.

„Takže o šiestej,“ povedala pani a stratila sa v kroví.

Keď som sa vrátila domov, babula  fakt o všetkom už vedela. Teda o tom pozvaní samozrejme. To dá rozum.

„Pani Simona povedala, že pre tvoje bezpečie nechce, aby si sa v noci ťahala z horného konca cez celú dedinu,  tak ťa nechá u nej prespať.“

 Chudák babička, je to stará škola. Nie som úplne hlúpa a tak mi bolo všetko jasné. Sama som sa divila, ako ma to nadchádzajúce dobrodružstvo vzrušuje. Ale čo, napokon mala tá Simona pravdu. Tam skutočne skapal pes. Koniec koncov, keď  to tam bude o ničom, môžem kedykoľvek odísť.

 Vyšliapala som hore dedinou až na horný koniec k začiatku lesa. Tá chalupa bola celá zmodernizovaná  a pomerne veľká. Okolo celého objektu bol vysoký živý plot, takže zvonku nebolo vidieť na dvor. Drevená bránka bola otvorená a tak som vošla do dvora. Pani Simona sedela v plavkách na záhrade a čítala si časopis. Zamávala mi.

„Je teplo, však?“ povedala, položila časopis a vošla do chalupy. Mrkla som na titulnú stránku časopisu a spozorovala  milujúci sa pár žien. Aha. Simona mi priniesla orosenú  plechovku piva.

„ V tomto teple je pivo najlepšie. Ale nikomu ani muk!“ dala si ukazovák na pery.

 „Jasnačka pani...“

 „Hovor mi jednoducho Simona alebo Sima,“ zasmiala sa. „Plavky tu asi nemáš však? A ja som ti to zabudla povedať.“

Priznala som sa, že ma to nenapadlo. Pritom som už išla toľkokrát okolo a cez plot som počula skákanie do vody. Ale čo už.

 „Nevadí, tak sa budeš kúpať iba tak. Na viedenské klobásky je ešte čas.“

 Opatrne sa ponorila do bazéna, vykúkala jej iba hlava.

 „Tak poď, je to super.“

Pomaly som si vyzliekala sukňu.

 „Hádam by si sa nehanbila, veď sme obe ženy.“

 Nahá som sa ponorila vedľa nej. Simona siahla za seba a podala mi pohár s vínom. Môj Bože, to sa mi začalo páčiť. Tam sa so mnou konečne jednalo ako s dospelou! Popíjali sme a hovorili o všetkom možnom. Simona bola výborná spoločníčka. Slnko zapadlo a vo vode už bolo chladno.

„Poď na chvíľku dovnútra. Osušíme sa a niečo pojeme.“

Priznala som sa, že ani nemám hlad, ale dala by som si skôr ešte trochu toho vína. Nemohla som sa nabažiť  toho pocitu dospelosti.

„Vieš čo? Tak si zakúrime v krbe a už zostaneme tu. Alebo chceš oheň vonku?“

„ Ja by som radšej zostala. Máte to tu fajn.“

„ Dobre,“ povedala Simona a začala kmitať. Rozkúrila krb, priniesla drevo a na veľký tác nakrájala chlieb a viedenské klobásky. Potom zatvorila okenice a zamkla chalupu.

„ Je to tu na samote,“ povedala ospravedlňujúc. Odpovedala som jej, že je to v poriadku. Simona postavila na stôl šampanské. Parádička. Lenivo som sa rozvalila na sedačke.

„ Nepustíme si nejaké video?“ opýtala sa Simona medzi dvoma šlukmi z dlhej cigarety.

„ A čo máte?“

„Čo by si chcela?“

„Nechám to na vás. Veď sme tu dve samé ženské. Dala som si ukazovák na pusu. Simona ma napodobnila a potom vybrala film. Dievča s navlečeným kolíkom  š*kala kamošku kľačiacu na kolenách. Spomenula som si na Mirku, ako sme si ich u nej v izbičke pekne nah*nili. Pocítila som vzrušenie. Simona bola zrelá žena okolo štyridsiatky a ja som sa začínala tešiť, aby niečo poriadne začala. Sama som nemohla, to by bolo hlúpe.

„Ty Renátka, na čo si myslela tam v lese? Vieš dnes keď si si to robila.“

„Viete, že ani neviem... asi na to, aby mi bolo dobre.“

„Robíš si to často?“ Simona mala zastretý hlas.

„Robím, myslím že na tom nič nie.“

„No samozrejme, ja to tiež mám rada.“

Hovorili sme spolu a sledovali film. Padla druhá fľaša šampusu. Simona si sadla vedľa mňa a mierne roztiahla nohy. Očkom som sledovala, ako si tajne rozopína gombíky na šatách. Potom si ich zospodu vyhrnula a prstami si prehrabávala pár chĺpkov  na k*nde. To už bolo na mňa priveľa, cítila som, že úplne tečiem. Položila som dlaň na jej stehno a zľahka zmačkla. Slabo zastonala a zatvorila oči. Pootočila  som sa k nej a rozopla ostatné gombíky. Potom som šaty úplne rozhrnula. Mala obrovské prsia s tmavohnedými bradavkami.

„Chcete ju nahoniť?  opýtala som sa šepotom.

„Nevykaj mi!  Urob mi to ty moja malá k*rvička,“ chytila sa rukami za spodky stehien a otvorila sa. Vstala som, vyzliekla sa do nohavičiek a kľakla  pred ňu. Rukami som jej chytila zadoček a lízala p*ču. Otvorila oči.

„To je nádhera, taká malá a šikovná mačička,“ zastonala.

Nabrala si plnú hrsť mojich blonďavých  vlasov a trela si nimi p*ču okolo môjho jazyka. Za chvíľu začala híkať a prirážať.

„Už budem, makaj!“

 Strčila som jej do k*ndy prst a zúrivo š*kala.

„Áááááá,“ vyrazila zo seba metúca sa Simona a skrčila sa do klbka. Niekoľkokrát som ju pleskla po zadočku až to hlasito zamľaskalo. Sadla som si a napila sa vína. Simona sa ľahko chvela a stále ležala. Potom otvorila oči a usmiala sa.

„Ty blonďavá potvorka, ty si mi dala,“ zahrozila sa mi prstom a posadila sa.

„Chutila som ti?“

„Áno, veľmi. Máš ju tak veľkú a voňala mi.“

 „Tak poď ku mne, poď sem.“

 Ľahla som si na chrbát na jej stehná. Ešte si ma trochu posunula tak, že som mala zadoček v jej rozkroku. Roztiahla som nohy. Jednou rukou mi hladkala p*čku a druhou moje prsia.

„Najradšej by som ti tie prsíčka zjedla, máš krásne ružové bradavky,“ zohla sa a sala mi nabehnuté bradavky.

 „Si tak mladá,“ zašepkala. Po chvíľke sa začala venovať mojej p*čke.

„Tak čo urobíme s tou tvojou blonďavou buchtičkou?“

Pokračovanie príbehu TU