sobota 4. apríla 2020

Šedá myška


Moji noví susedia sa k nám na poschodie prisťahovali asi pred rokom a musím povedať, že to bola celkom nenápadná dvojica. Obaja mali niečo okolo dvadsaťpäť rokov. Ako vyzeral on ani neviem, ale ona bola taká tá šedá myška, ktorú by si človek všimol akurát tak na opustenom ostrove. Štíhla babena, vlasy špinavý blond, ktoré mala väčšinou v malom drdole. Na nose jej často visel rám okuliarov. Vždy keď som ju videl, mala väčšinou na sebe dlhú sukňu a vyťahaný sveter alebo maskáčovú bundu. Jednoducho žena, ktorá sa tak hodí niekde do pubu a popíjať s ňou pivko. Zo začiatku som ju ani moc nevnímal, ale postupom času ma zaujalo, že pri každom stretnutí na chodbe alebo vo výťahu, sklopila cudno oči a na pozdrav odpovedala iba veľmi potichu, až mal človek pocit, že ani nezdraví vôbec. Najskôr som ju stretával iba občas, asi tak raz za týždeň, avšak asi po pol roku sa naše stretávanie stávalo častejšie a napodiv som ju stretával najčastejšie neskoro večer, alebo v noci, keď som chodil z práce.
A tak sa v jeden pekný letný večer stalo, že som ako obvykle kráčal domov, do svojej garsónky, keď som na ňu narazil pred vchodom do domu. Práve sa vracala v staršom domácom oblečení a s odpadkovým košom.
Musí byť asi trochu na hlavičku, pomyslel som si, keď skoro o polnoci chodí s odpadkami.
„Dobrý večer,“ pozdravila, sklopila zrak a počkala pokým neotvorím vchodové dvere na bytovom dome. Vošiel som do domu a ako správne vychovaný muž som jej podržal dvere. Keď okolo mňa prechádzala, zdvihla naraz svoje oči a dlho a vyzývavo sa na mňa pozrela. Mala ich hnedé s nádherne dlhými riasami a ten pohľad vo mne vzbudil zvedavosť. Nastúpili sme do výťahu a ja som stlačil gombík dvanásteho, posledného poschodia, kde sme obaja bývali. Výťah sa rozbehol. Ona stála v zadnej časti kabíny a ja pri dverách. Nastala známa trápna chvíľa, keď idete vo výťahu s niekým, koho „poznáte-ne-poznáte“. Kam sa pozerala ona, to neviem, ja som pozoroval, ako sa výťah uberá slimačím tempom nahor.
Deviate, desiate, jedenáste a naraz tma ako v jaskyni a výťah zostal stáť. Chcel som otvoriť dvere v domnienke, že sme ešte na jedenástom poschodí, ale márne. Zostali sme trčať na medziposchodí v hlbokej tme.
„Tak sme došli, mladá pani,“ povedal som, aby reč nestála.
„To je tu v poslednej dobe stále,“ počul som jej odpoveď a k tomu divný šuchotavý zvuk z jej strany.
Nahmatal som za seba na tlačítko núdzového zvončeku a stlačil ho. A nič. Elektrina nešla zrejme v celom dome.
„Čo teraz?“ vytiahol som cigaretu, škrtol zápalkou...a strnul som.
Moja nesmelá susedka stála kúsok odo mňa bez  okuliarov. S rozpustenými vlasmi a hore bez. A neskutočne krásna. Do tej chvíle som ani len netušil akú krásnu postavu môže skrývať to vyťahané domáce oblečenie. Čumel som na tú zjavenú nádheru a nevedomky som si pálil prsty dohorievajúcou zápalkou. A znovu tma. Chvíľu som iba tak stál a nevedel čo si počať, ale potom sa vo mne prebudil muž – lovec. Natiahol som po nej pažu a pritiahol k sebe. Potichu vzdychla.
„Ako dlho to môže trvať? Myslím tá tma,“ opýtal som sa jej tichým hlasom v momente, keď už som jej ožužlával ušný lalôčik.
„To je jedno. Možno celú večnosť. Iba ma prosím pomiluj! Chcem ťa! Túžim po tebe snáď odjakživa! Toto je jedinečná príležitosť ako to môžem využiť!“ odpovedala zajakavým hlasom a pomaly sa posúvala k zemi. K môjmu kufríku na zemi dopadla aj košeľa a nohavice a nakoniec naše roztúžené telá. V tejto chvíli nám už bolo celkom jedno, kedy sa v tej elektrárni zmobilizujú a pustia prúd.
Úplná tma akoby znásobovala našu vášeň a spoločnú túžbu po krásnom milovaní. Hľadali sme sa navzájom a poslepiačky poznávali svoje telá. Moje ruky jemne a pomaly putovali po jej pevnom, plochom bruchu smerom nahor, až sa dostali k pevným a priamo do dlaní padajúcim prsiam. Bozkával som ju na ústa, na bradu aj na ušné boltce. Stonala. Slabúčko, ako keď pradie mačka. Netrvalo dlho a už som cítil jej malú dlaň vo svojich boxerkách, ako objíma môj zdurený orgán. Jedným ťahom som zo seba dostal ten posledný kúsok látky a môj penis v jej ručičke narástol ešte do väčších rozmerov.
Prudkým pohybom ma otočila na chrbát a jej tvár sa premiestnila k mojim bedrám. Celá hladová si vsunula môj stoporený penis do úst a jemným, nežným a pravidelným pohybom zdola nahor ho spracovávala. Ani som jej nemusel pomáhať protipohybmi, bola perfektná. Občas jazykom prebehla po malej dierke na špičke žaluďa a pokračovala v orálnej masáži. Nie však dlho. Bol som hotový behom niekoľkých sekúnd a všetko svoje teplé „pikao“ som jej vo viere vášne nastriekal do pusy.
„Mňam, mňam , toto je mňamka. Milujem papať semeno. Máš skvelú chuť. Naposledy som si takto pochutila na vegánovi. Nie ako ten môj opilec. Páchne mu z toho chľastu a je horké.“
„Som veľmi rád, že ti chutilo.“
„Veľmi.“
Uvedomil som si v tej chvíli, že je rada na mne. Obrátil som ju späť na chrbát a na podlahu výťahu, Vyzul som jej tenisky, stiahol dolu tepláky a aj nohavičky. Jej klin bol úplne premočený a ruka naňho nestačila. Schúlil som svoju tvár k jej lonu a jazykom dráždil malý útvar nad pošvovým otvorom. Stonala stále viac. Dva prsty vkĺzli akoby samé od seba do jej mušličky a snažili sa dostať čo najďalej. Spolu s mojím vrtkým jazykom vytvorili dokonalú súhru. Stonala stále viac. Keď som ju takto dosť vydráždil, zasunul som môj, znova chtivý penis do nej. Nestonala. Návaly slasti z nej vyvierali pritlmenými výkrikmi.
„Áno! Už. Uúúž!!!“ zvíjala sa v kŕčoch božskej nádhery a ja som v tej chvíli vystriekal  všetku zásobu semena na jej prsia.
Ešte trochu zastonala, keď sme potme hľadali zvršky a bol som skoro už napol oblečený, keď sa rozsvietila malá žiarovka na strope výťahovej kabíny. V pohode sme obaja dorazili so svojich bytov.
Ubehli asi tri týždne, keď som ju stretol na ceste do pivnice. Ja som išiel dole a ona opačným smerom. Zase taká malá šedivá myška. Znova sklopila nesmelé oči.
„Dobrý deň,“ povedala potichu „v kočikárni nesvieti svetlo.“
S chuti sme sa zasmiali.
Chytil som ju za ruku a ťahal tým smerom.
„Chceš papať?“
„Áno a veľmi...“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára