Viedol som dievčenský spevácky súbor. Prevažne ho tvorili
dievčatá od pätnásť rokov. Čiernovlasá Helenka mala už šestnásť. Jej
zamilovaným pohľadom som zo začiatku neprikladal veľký význam, lebo takto sa na
mňa pozerali skoro všetky dievčatá v pubertálnom veku. Ja som však mal
svoje zásady a držal som si od nich určitý odstup. Niežeby sa mi nepáčili
ich pekné guľaté zadočky a pekne stojace prsíčka pod košieľkami, ale stále
som mal na pamäti, ako málo stačí k tomu, aby sa nejaká pochválila, že som
jej venoval väčšiu pozornosť ako ostatným a že by potom všeobecná
žiarlivosť mohla vyústiť do problému, ktorý by mohol zapríčiniť moje pôsobenie
v súbore, alebo aj jeho zánik. Ibaže človek si tak dlho odrieka, až raz
svoje zásady poruší. A takto to bolo aj s Helenkou. Nie, nedal som
tomu priamy popud, rozhodla sa uskutočniť prvý krok sama. Ukončil som skúšanie
a išiel domov. Bývam v malom domčeku po rodičoch. Tri nie veľmi veľké
miestnosti s príslušenstvom plus záhradka s prevažne ovocnými
stromami pri dome. Vyzliekol som sa a jedol. V tom sa
z predsiene ozval zvonček. Návštevy u mňa neboli veľmi časté.
Kamarátov som mal rozbehaných po celej republike aj zahraničí, kvôli práci.
Bolo dosť problematické stretnúť sa v nejakej
väčšej skupinke ak nerátam Vianočné alebo Veľkonočné sviatky. Vstal som od
stola a išiel otvoriť. Vo dverách predo mnou stála Helenka. Pozdravila sa
a jedným dychom povedala, že ma o niečo dôležitom potrebuje
informovať. Trochu som cúvol, aby mohla vojsť dovnútra, zabuchol som za ňou
dvere a oprel sa o ne chrbtom.
„Pozri sa...“ vyzval som ju.
„Tu v chodbe?“ vyhŕkla zo seba sklamaná. Zahľadela
sa ku dverám v obývačke, akoby si myslela, že tam niekoho mám, potom
skĺzla očami po mojej postave.
Uvedomil som si, že som iba v tričku
a boxerkách.
„Tak poď ďalej,“ povedal som jej s divným pocitom
a uvedomujúc si, že sa rútim do problému. Nemohol som sa predsa nechať
vyhodiť kvôli aférke s mladou žabou!
Vo svojej neveľkej, ale podľa mňa útulnej obývačke som si
sadol na stoličku k stolu, kde som mal hrnček s čajom a Helenke
som ukázal miesto na pohovke. Ibaže ona si nesadla, ale priplazila sa ku mne.
„Vari ste si ešte nevšimol, že Vás milujem?“ povedala tak
precítene, že som mal okamžite pocit, akoby sa na mňa rútil strop.
„Helenka, čo to hovoríš?“ vyhŕkol som zo seba, aby som
nevyzeral ako hlupák.
Nahmatal som zápästie jej ruky, pritiahol si dievčatko
bližšie k sebe, zahľadel sa jej do tváre pokrytej purpurovým rumencom.
„Žartuješ, všakže?“
„Skutočne Vás milujem. Stále musím na Vás myslieť. Už sa
mi o Vás aj sníva,“ šepkala a akoby jej zlyhali nohy, dosadla si na
moje kolená a jednou rukou ma objala okolo krku.
„Ale Vy mňa asi nie,“ skonštatovala so zármutkom
a slzami v očiach.
Uvedomil som si, že musím vážiť slová, aby sa mi tam
chudinka nerozplakala. Vari je možné hovoriť o láske keď dievča má
šestnásť a muž ťahá na Kristove roky? Pokiaľ by išlo o mňa, musel by
som to nazvať fyzickou príťažlivosťou. Klamal by som, ak by som tvrdil, že ma
jej mladá, pekne stavaná a pružná postava nepriťahovala. A teraz mi
sedela svojou pôvabnou riťkou na kline a držala ma okolo krku. Nedokázal
som vysloviť nič, čím by som ju mohol zraniť. To by bola osudová chyba!
„Tak veľmi Vás milujem, že pre Vás urobím všetko na
svete,“ zašepkala a sladko ma pobozkala jemným dotykom pier.
„Helenka, ja...“ hľadal som vhodné slová a nedokázal
som sa ubrániť začínajúcemu vzrušeniu.
„Všetko?“ spýtal som sa prihlúplo. Vďaka tomu fyzickému
kontaktu s ňou my to nejako prestávalo myslieť. Nedokázal som to zastaviť.
„Všetko,“ šplechla a než som jej v tom stačil
zabrániť, rozopla si blúzku a zblízka som čumel na nádherné, zahrotené
prsíčka, korunované bradavkami ako oriešky, ktoré sa priamo núkali, aby som ich
rozlúskol.
„Všetko,“ zopakovala s preskakujúcim hlasom,
postavila sa, siahla si oboma rukami pod sukničku a vzápätí jej po dlhých
nohách skĺzli nohavičky. Pokiaľ som to celé strávil, sadla mi znova na kolená,
ale teraz už obkročmo.
„Ani ma zato, čo som urobila, neodmeníte pusou?“ vyhŕkla
dychtivo.
V tej chvíli som bol už v stave, keď muž
neuvažuje. Keď rozum vystrieda túžba. Už som po Helenke túžil snáď každým
nervom vo svojom tele. Nedokázal som sa ovládnuť. Celý nedočkavý som sa prisal
perami na jej ústretovo pootvorené ústa. Rukami sa ovinula okolo môjho krku,
čarovne svižným jazykom mi olizla obe pery. Akoby vo mne naštartovala nejaký
motor.
„Helenka, ja som na teba často myslel, ale...“ zlyhával
mi hlas.
Uvedomil som si to náhle rozpínanie v boxerkách.
Zatiaľ čo som jej bozkával pevné prsia a cmúľal bradavky, jej ruky
zamierili do môjho rozkroku a tápali po látke, pod ktorou sa šklbal môj
vták. Už to jednoducho nešlo zastaviť.
„Predvediem ti, ako to viem ja,“ zamumlal som
a položil dlane na jej boky. Prisunul som si ju bližšie, vrátil ústa na
jej, prenikol do nich jazykom a ľahko kontaktoval jej jazýček. Po chvíli
odsunula hlavu, aby sa nadýchla. Dotyk hladkej pokožky jej mladých stehien ma
stále viac a viac vzrušoval. Vták skoby chcel pretrhnúť boxerky a úradovať
po svojom. Helenka sa zavrtela.
„Čo ma to tak tlačí?“ zaštebotala a očami akoby jej
preskakovali iskričky.
„Nehovor, že to nevieš. Ešte pusu?“
„Neodpovedali ste
mi,“ zamrnčala po dlhom bozkávaní. Cítil som ako môj vták prská po látke kvapky
mojej obrovskej túžby. V hlave som si premietal, ako sa zbaviť boxeriek
tak , aby som ju zbytočne nevyplašil.
„Vy si ich chcete dať dolu, že?“ zašepkala, akoby mi
čítala myšlienky a náhle nevedela kam s očami.
„Tebe by to nevadilo?“ zaskočený som prehltol horkú
slinu.
„Tiež mám predsa dolu nohavičky.“
Položila si hlavu s tvárou na moje rameno, máličko
sa jej zrýchlil dych. Skĺzol som dlaňami až na jej nádherný zadoček. Jednou
rukou som ho nadvihol, druhou rýchlo stiahol boxerky až ku kolenám. Len čo
skĺzli k členkom mojich nôh, vrátil som ruku na Helenkin poodhalený
zadoček. Vták sa sám od seba zdvihol a šmátral pri jej hrádzi. Helenka
trochu zatuhla. Prstami som miesil jej polovičky.
„Cítiš, ako ťa tam skúma? Ako túži po tvojej p*čke?“
šepkal som jej a mierne roztvoril nohy.
Helenkin zadoček sa zaboril do vzniknutej medzery
a vták sa jej vlhkým žaluďom vyplazil až k podbrušku. Spojila ruky za
mojím krkom a na vtáka sa pritisla. Dych sa jej máličko potrhal
a celá sa začala chvieť.
„Ešte nikdy som ho tam nemala,“ zamumlala mi do ucha
skoro nešťastne.
„Helenka, ale toto je výborná správa. Iba mi prosím ťa
ešte povedz, prečo si s tým prišla práve za mnou?“
„Pretože viem, že mi neublížite a že ste veľmi dobrý
človek.“
Premiestnil som pravú ruku, vsunul ju medzi nás
a pod jej voľnú sukničku. Našiel som jej klitoris a jemne rozhrnul
chlopničky ktoré ho chránili. Hrášok sa pod mojimi dotykmi začal plniť krvou
a naberal na objeme. Ukazovákom som sa predral medzi vlhké pysky
a narazil na pružnú prekážku.
„Helenka, problém je v tom, že máš ešte panenskú
blanku a nemôžem v tejto chvíli zaručiť, že to ani trochu nezabolí.“
„Ja Vám dôverujem,“ odpovedala mierne zadýchaná.
Uchopil som stoporeného vtáka, žaluďom ho priložil
k pyskom ohanbia a vtieral medzi nich kvapky, ktoré ronil otvorček.
Odpočívala mi tvárou na ramene
a tisla sa ku mne. Cítil som to napätie v jej mladom
dievčenskom tele. Rukami na jej zadočku
som si ju pomaly priťahoval. Helenkina nevinnosť na mňa pôsobila tak silno, že
mi pulzovalo v slabinách. Obával som sa, aby som nevyvrcholil skôr ako ju
zbavím panenstva. Helenkine ruky skĺzli po mojom chrbte. Zatínala krehké prsty
do mojej pokožky.
„Strčte mi ho tam. Ja to vydržím. Chcem to,“ mumlala, ale
ja som ešte stále váhal.
Čo ak ju to bude bolieť tak, že jej to na pekne dlhý čas
znechutím?
Vyriešila to za mňa. Náhle sa prisunula dolu a seba
vražedne sa na môjho vtáka nabodla. Trochu zakňučala a zostala bez pohybu.
Dokončil som čo začala. Hladkal som ju, cumľal ušný lalôčik. Šepkal som jej, že
najhoršie je za nami, že si naňho určite zvykne. Nijako na to však nereagovala.
„Teba to bolí, Helenka?“
Máličko zavrtela hlavou.
„Trochu tlačí.“
Napadlo ma, že by to možno chcelo zmeniť polohu.
„Drž sa ma Helenka,“ povedal som jej. Bez toho, aby som
ho z nej vytiahol, zdvihol som ju a v náručí som sa s ňou
premiestnil na pohovku. Ako som sa na ňu usadzoval, vták mľasknutím vybehol
z jej úzkej štrbinky. Roztvoril som jej nohy, prikľakol a sklonil hlavu. Pobozkal som ju na pery
mušličky, jazykom som sa o ne oprel a šmátral tam. Ako bola predtým
zvädnutá, zrazu celá ožila. Stále hlasnejšie povzdychávala a dokonca sa
začala prehýbať v ústrety
k môjmu jazyku. Zrazu sa jej napli nohy a zavzlykala. Pokračoval som
v lízaní a rukami sa doplazil k prsiam, aby som jej blažené
pocity čo najviac predĺžil. Zdvihol som hlavu, zahľadel sa do sčervenanej tváre
s kvapkami potu na hornej pere. Niekoľko ich zlízala.
„Strčíte mi ho ešte do nej však?“
„Asi bude najlepšie, keď si ho tam dáš sama. Ľahnem si na
chrbát a ty si nado mnou podrepneš. Chceš to tak skúsiť Helenka?“
Horlivo prikývla. Uľahol som, pomohol jej rozkročmo na
seba. Napružený vták sa jej otieral o páperie jemnučkých chĺpkov vypuklej
p*čky.
Uchopila ma oboma rukami a s výrazom napätého
sústredenia v tvári sa pokúšala vtlačiť žaluď medzi vlhké pysky. Mrkla na
mňa. Bolo to tak milé.
„Dokážeš to. Už si ho tam predsa mala.“
Pohladkal som ju po rukách, ktorými držala vtáka ako
nejaký sakrálny predmet. Cítil som ako mi vták preniká do jej tesnej mušličky.
Nepovolila, pokiaľ ho v sebe nemala až na doraz. Šťastne sa usmiala.
Zdvihol som ruky k jej prsiam, uhnietol ich a poláskal bradavky.
Pohyby jej moc nešli. Došlo mi, že musím prevziať iniciatívu. Pridržal som ju.
„Teraz si to zoberiem na starosť sám. Ty mysli iba nato,
aby ti bolo čo najlepšie. Myslím, že na prvý krát to nebude nič slávne, ale
časom sa k tomu dopracujeme.“
Prevalil som sa aj s ňou, aby som ju dostal pod
seba. Podoprel som si lakte pri jej prsiach, povytiahol vtáka a znovu ho ponoril až na dno jej
mladej p*čky. Ako sa postupne uvoľňovala, máličko som zrýchlil kĺzanie. Zhlboka
sa nadychovala a v jej tvári bolo vidieť, že už z toho niečo má.
Musím z nej zavčasu von! myslel som si a dával
pozor nato, ale naraz v predsieni zazvonil zvonček.
Zľaknutie z toho protivného zvuku spôsobilo, že som
neurobil to, čo som mal a môj vták do rozpálenej pičky začal striekať. Ona
vo svojom rozpoložení pravdepodobne zvonček ani nepočula, pretože zdvihla nohy
a zasekla ich na mojom zadku, aby ani kvapka semena nevyšla nazmar.
„Bolo to krásne. Nabudúce to bude ešte krajšie, však?“
šepkala mi vyzývavo.
„Prečo vstávate?“ vyhŕkla skoro s plačom.
„Niekto zvonil. Musím sa ísť pozrieť, kto to je.“
„Ale vrátite sa ku mne, že?“ povedala , keď sa za
vchodovými dverami ozval ženský hlas:
„Ja viem, že si tam Helenka. Nepohnem sa odtiaľto pokiaľ
neotvoríte!“
„To je mama,“ odvrkla Helenka celá vyplašená. Veľmi rýchlo sa zdvihla a zasadla.
„Hádam jej nechcete ísť otvoriť? Zabila by ma,“ vychrlila
zo seba a začala pofňukávať.
„Počula si ju. Len tak neodíde. Ale je tu jedna možnosť,
Helenka. Ustroj sa.“
Zohol som sa k podlahe a podal jej nohavičky.
Sám som tiež rýchlo vhupol do boxeriek. Natiahla si nohavičky
a s roztrasenými prstami si zapínala blúzku. Hrabla si do vlasov,
nestála pevne na nohách. Vzal som ju za ruku.
„Pustím ťa zadom. Prebehneš záhradou. Sú tam dvierka do
uličky...“
Pri zadných dverách sa vytiahla na špičky, pobozkala ma
na pery a stiahla si moju ruku do lona.
„Už vidím ako bude sklamaná,“ uškľabila sa. „Čoskoro to
budeme robiť zase, však?“
Prikývol som jej a chvíľu na ňu hľadel ako uteká cez záhradu a stráca sa medzi
ovocnými stromami. Zamkol som a dorazil k predným vchodovým dverám vo
chvíli, keď sa opäť ozval zvonček...
Necenzurovaná 1.časť príbehu TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára