Falošný princ z internetu

Na začiatok môjho smutného príbehu budem k sebe trochu sebakritická. Môžem sa zaradiť medzi tie nešťastnice, ktorým osud nadelil zo všetkého najmenej lásky. Dvakrát som sa popálila a následky?

Zlomené srdce a dve deti dvoch nenapraviteľných otcov. Dlhší čas som chlapa nemusela ani cítiť, ale časom som sa presvedčila, že možno by som predsa len mužskú ruku do domácnosti potrebovala. Do tretice by sa karta mohla obrátiť. Skúsila som to cez známy komunitný portál. Zo začiatku som všetko ignorovala, lebo stále sa našla nejaká vec ktorá ma od dotyčného nápadníka odhovorila. Boli rôzne, ale najčastejšie sa to všetko už po pár vetách točilo okolo s*xu. Niežeby  mi nechýbal, ale mala som svoju hrdosť a nebudem sa  otvárať ani komunikovať na tak citlivú tému s niekým, koho absolútne nepoznám a neviem, či tam budú vôbec nejaké sympatie a chémia potrebná na zblíženie. Milovanie mi chýbalo, ako každej zdravej žene, ale mala som v hlave určitú postupnosť a priority.

Keď tento spôsob nemal konca, rozhodla som sa zmeniť taktiku. Z pasívneho pozorovateľa som prešla na aktivistu, ktorý občas niečo napísal na četovaciu plochu a čakala kto sa mi na uvedené podmienky ozve. Netrvalo to dlho a oslovil ma jeden už názvom svojho nicku zaujímavý muž. V stovkách vzájomných krátkych textových správ ma ubezpečoval ako ma bude ľúbiť a aj moje deti. Sama som si niekoľkokrát položila otázku: „Poslalo mi ho samo nebo?“

Písal, že je rozvedený a čo všetko musel prežiť so ženou, ktorej sme už od tej chvíle nevedeli prísť na meno. Veď ako titulovať ženu, ktorá nasadí manželovi parohy, pije, a hoci sa nestará o deti, súd jej ich zveril do opatery?

Môj „princ“ písal, že pracuje v počítačovej firme a hoci slušne zarobí, má snahu prilepšiť si k platu aj brigádnicky. Nezaujímalo ma koľko zarába ani v akých majetkových pomeroch žije, ale cítila som, že ak má takýto obetavý prístup k zabezpečeniu seba samého, mohol by mať aj pre novú rodinu. Keď už sme obaja boli bohatí na neskutočné množstvo osobných informácií, navrhol stretnutie u neho doma.  Mala som obavy, aby sa nám niečo nestalo. Takže nešlo ani tak o vzdialenosť aj keď nebola malá. Chcela som neutrálnu pôdu, preto som navrhovala stretnutie na polceste. Mal toľko výhovoriek, až som sa začala obávať, že si tvrdohlavosťou prepasiem šancu. Zainvestovala som teda do kaderníka, drahý mejkap, a aj nové kúsky oblečenia som si kúpila, len aby som na neho urobila dobrý dojem. Potom som sa s deckami spoločne pobalila a mohli sme sa vybrať na cestu za nádejným ockom. Strašne som bola nedočkavá. Úplne celá som horela zvedavosťou, kedy ho konečne uvidím. Fotku mi cez internet nechcel poslať. Vravel mi, že sa nechce ponúkať ako tovar, ale pevne verí, že môj vkus nesklame. Vo svojom profile nemal napísanú konkrétnu výšku ani váhu.  Opísal sa mi ako nižší, vzhľadný a že už mu vekom trochu rednú vlasy. Vo vlaku som sa skoro celú cestu dívala von oknom a zamyslená sledovala okolitú krajinu. Občas ma vyrušili deti keď niečo potrebovali. Ja som mala v hlave stále opakujúcu sa myšlienku:

-Bože môj, len aby nás čakal – tíško som prosila.

Nakoniec aj čakal, ale so všetkým, čo som nečakala ja. Môj dlho očakávaný princ sa už prvým pohľadom premenil na trpaslíka s pivným brušným svalom a veľkou plešinou, ktorú lemoval úzky trs vlasov od ucha k uchu. Oblečenie mal na sebe ako keby ho krava vypľula. Kvety som v jeho rukách hľadala márne. Ak by som ho mala ohodnotiť bodmi, tak nieže nula bodov, ale hlboký mínus.

Nemotorne sa na mňa vrhol s pokusom, že ma chce oslintať na tvári. S pocitom hnusu k jeho osobe som ho odsotila. Páchol od alkoholu ako totálny asociál zo štvrtej cenovej.  S pripitým hlasom mi oznámil: „To mi teda odľahlo, mal som obavy, že sa sem dotrepe nejaká rozkysnutá knedľa.“

Bola to poznámka trochu od veci, lebo ja som mu na rozdiel od neho dala presný opis a aj fotku mojej tváre mal.  No čo vám poviem, čistý hulvát. Mala som sto chutí otočiť sa na päte a sadnúť na najbližší vlak domov.  Toto mal byť človek, ktorý pracuje v počítačovej firme a snaží sa ešte zarábať aj bokom ? Nechcelo sa mi veriť, že by bol osud ku mne až tak krutý a mala som naletieť aj po tretí krát. V podstate ma ani nenechal veľmi premýšľať. Zavelil, aby sme tam nestáli ako teľce a pohli sa smerom na autobusovú zástavku. Myslela som, že po nás prišiel auto, aspoň takto mi to predtým písal. Ale brala som to tak, že mal v sebe štipku ohľaduplnosti a za volant by pripitý nesadol  a už vôbec nie so ženou a dvoma deťmi. Cesta v MHD mi nerobila problém. Bola som nato zvyknutá. Viac som túžila po sprche, aj pre seba, ale hlavne pre deti. Bolo na nich vidieť, že sú z cesty veľmi unavené.

Môj sen o vzdušnom zámku sa tiež rýchlo rozplynul. Keď odomykal byt, spýtal sa ma, či nie som náhodou podnikateľka. nechápala som, načo mi dáva také prihlúpe otázky, keď som mu na dosť veci zodpovedala. Bolo evidentne zrejmé, že som nebola jediná s kým komunikoval a mal to v tej plešatej hlavičke trošku popletené. Prízvukoval mi, že s podnikateľkami má tie najhoršie skúsenosti. Ani jednej sa nepáčilo, ako má chudobne zariadené. Dúfa, že nie som fajnovka  a neporiadok si nebudem všímať. To čo som pritom videla a cítila bolo niečo strašné. Ten smrad, puch ktorý sa rozplýval celým bytom a špina kde sa človek otočil. Všade sa povaľovali prázdne fľaše od alkoholu. Bolo mi na vracanie a vyslovene ma naplo, keď vytiahol zo zapáchajúcej chladničky otlčený malý hrniec s pokazenou fazuľovou polievkou. To som odmietla jesť. Našťastie nám zostalo pár obložených chlebíkov, tak som sa s deťmi pustila do nich. To ho strašne vytočilo. Začal po mne revať, čo si to dovoľujem, takto ho ponižovať. Častoval ma rôznymi nadávkami pred mojimi deťmi. Dávno som nepočula tak pestrý prízemný slovník. Deti som pritisla k sebe a takto sme počúvali jeho trápny monológ:

„Ty chudera, keby mi nebolo ľúto tých pankhartov, tak ťa vyhodím na ulicu. Počuješ ! Ty špina! Tým dvom sa vôbec nečudujem, že sa na teba vykašlali! Každý ti nechal len decko na krku. Vidíš aká si k*rva!“ Pri týchto nechutných výčitkách pritom behal z izby do izby a niečo hľadal. Zrazu si stiahol nohavice a chvíľu tak pózoval, hľadajúc tepláky. Prezradil sa mrmlaním o nich. Ja som si zatiaľ obzerala jeho nechutné napuchnuté nohy s veľkými ložiskami ekzému. Zo strachu som sa celá triasla a zaprisahala som sa, že sa s deťmi nevyzlečieme, aby som náhodou niečo nechytila, za predpokladu, že nás nechá v byte prenocovať. Po chvíli sa opäť rozrečnil:

„Predstavoval som si ťa úplne ináč. Všetko si pokazila! Tešil som sa, že mi to urobíš orálne. Sľubovať cez internet, to si mi vedela, ale teraz keď má prísť k činu, tak si sa zachovala ako obyčajná chudera.“

„Ja som ti nič konkrétne nesľubovala. Keď sme si písali na tú tému, povedala som ti, že s tým nemám problém a beriem to ako súčasť milovania, ale nie len tak bez toho, aby som k tomu človeku niečo cítila, aby mi bol sympatický , aby zapracovala chémia.“ Ohradila som sa voči nemu.  To ho však ešte viac vyprovokovalo. Začal behať po celom byte ako zmyslov zbavený. Nechápavo sme na neho pozerali. Nachvíľu sa odmlčal v kuchyni a keď sa vrátil späť do obývacej izby, ja som sedela na gauči spolu s deťmi, držal už v ruke fľašu vodky. Cítila som, že toto nedopadne dobre, ak sa ožerie ako sv*ňa.

„Takže ja som ti nesympatický ?! Tak aby si vedela, ani mne sa nepáčiš. Pozri sa na svoje krivé nohy. Veď chodíš ako kačica. Celkovo tvoje telo nemá poriadnu figúru, hnusilo by sa mi čo i len ruku na teba položiť a nie aby som do teba strčil môj k*k*t.“

Mala som mu byť za také krásne vyznanie vďačná. Pozitívum bolo, že o mňa nemá záujem ako ja o neho a pôjdeme si každý svojou cestou. Jedna vec ma však v tej chvíli veľmi mrzela. Nebolo mi veľmi príjemné  ak takéto nadávky počuli moje deti. Viem, že sa aj veľmi báli toho opitého psychopata. Nemala som však kam ísť. Jedinou alternatívou bol hotel, ale na to som nemala v tej chvíli peniaze.

„Aj keď si ma sklamala, som človek, ktorý má súcit a nechám ťa prenocovať aj s deckami. Ráno sa však poberieš kadeľahšie.“

Poďakovala som sa mu, ale jeho reakcia bola v znení, že ešte nevie či mu to bude stačiť. V tom voľakto zazvonil. Vošiel dáky ožran. Premeral si ma od hlavy po päty a pobral sa preč. Podobne boli na mňa zvedaví ešte dvaja jeho kamoši. To už ma poslal s deťmi do izby, ktorá asi mala plniť funkciu spálne. Nebolo tam o nič menej b*rdelu ako v ostatných. Ale musela som byť vďačná zato , čo som v tej chvíli mala. Nešlo o mňa. Chcela som, aby deti zaspali s nemuseli počúvať už ten krik a vulgarizmy. Cez zatvorené dvere som počula ako im hovoril, že z toho nič nebude. On mal fakt v pláne urobiť zo mňa radodajku pre všetkých jeho kamarátov. Oblečení sme ležali na posteli a tŕpla som čo bude ďalej. Ani nie po polhodine nastalo úplné ticho. Potešila som sa, že asi to prasa zaspalo a nejako vydržím do rána. Ani na toaletu som nechcela ísť, len aby som ho nezobudila, alebo nestretla niekde medzi dverami. Nedalo sa mi spať, stále som bola v napätí. Spätne sa mi v hlave premietal celý úbohý deň, ktorý by som najradšej vymazala z pamäti. Vyčítala som si svoju naivitu. Veď už nie raz som sa popálila. Mala som byť opatrnejšia. Našťastie od toho psychopata aspoň nebudem tehotná. Nezvládla by som už ďalšie dieťa. Financie nepustia. Myšlienky mi zrazu prerušilo klopanie na dvere. Nevedela som čo mám robiť. Tváriť sa, že nepočujem? Klopanie sa zopakovalo.

Deti už spali. Nechcela som, aby sa uprostred noci zobudili. Vstala som z postele a podišla k dverám. Jemne som stisla kľučku a ticho ich pootvorila. Stál tam on. Hrozne páchol od alkoholu. Nedokázal poriadne udržať stabilitu a potácal sa zo strany na stranu. Spýtala som sa ho tichým hlasom:

„Čo chceš? Deti už spia a ja som už tiež driemala...“

Chcel, aby som sa s ním išla pozhovárať do obývačky. Vraj si potrebuje niektoré veci vydiskutovať hneď, nakoľko ráno nato už nebude čas. Márne som sa ho snažila prehovoriť, že zajtra ráno to v kľude môžeme prebrať a obaja potrebujeme spánok,  no neobstálo to. Naliehal stoj čo stoj. Zlomil ma až slovami, že ak nepôjdem do obývačky, deti sa nevyspia. Zvolila som teda menšie zlo a odišla s ním do obývačky. Nalial mi do pohára vodku, ktorú ešte nestihol celú dopiť. Odmietla som so slovami, že nie som zvyknutá piť. Naliehal však na mňa, že si s ním musím dať a popritom budeme diskutovať. Nalial mi k tomu nejaký sýtený pomarančový nápoj, také tie bežné z prášku, čo predávajú v Jednote za pár centov. Bola som vďačná aj za takú „brzdu“. Cinkol o môj pohárik. Ja som si iba tak pričuchla a omočila jazyk. Hneď ma upozornil, že to musím vypiť až pekne do dna. Nevedela som ako sa tomu vyhnúť, tak ten jeden pohárik som do seba s Božou pomocou dostala. Po chvíli mi ho hneď dolial. Tam už som sa snažila odpútať jeho pozornosť  a keď ma spustil z očí, vyliala som ho vedľa sedačky na koberec. Bolo mi to jedno. Veď aj tak tam mal chliev. Nemala som záujem s ním piť, nebola som vôbec na také niečo zvyknutá. Nikdy mi alkohol nerobil dobre a nieto ešte nejaký lacný tvrdý chľast.

Ak som sa chcela vyhnúť nadmernému pitiu, musela som začať debatu prvá.

„O čom sa chceš prosím so mnou rozprávať, keď to neznesie odklad do rána? Prepáč, ja som veľmi unavená, nechcem aby si mi už nadával a kričal po mne. Nechajme tie deti vyspať a ja by som si tiež rada oddýchla...“

Keď som mu to vravela, pozeral na mňa taký nepríčetným pohľadom . Tiež bolo na ňom vidieť, že je nevyspatý, ale mal tendenciu premáhať sa. Po mojej požiadavke chvíľu len tak sedel, pozeral niekde do prázdna, potom si opätovne nalial vodku a spustil na moje prekvapenie pokojným hlasom:

„Pozri, chcem sa s tebou dohodnúť ako ďalej. Ja som ti vyšiel v ústrety s možnosťou prespať aj keď sme si nejako skočili do vlasov... A myslím si, že by bolo od teba rozumné, aby si sa mi odvďačila.“

„Ale veď som sa ti poďakovala. Je to od teba milé, že si nás nevyhodil na ulicu, ale sľubujem ti, že ráno odídeme a zabudneme na seba. Nechcem ti komplikovať život.“

Rukou si podoprel bradu a občas si prebehol prstami po strnisku. Potom sa znova na mňa uprene pozrel a pokračoval v debate:

„No veď to, že som vás nevyhodil a neviem  či také to obyčajné poďakovanie je pre mňa dostačujúce.“

„Načo prosím narážaš?“ pociťovala som mierne obavy, že nastane niečo, čo sa mi asi páčiť nebude.

„Chcem, aby si sa so mnou vyspala. A hneď teraz...“

V tom momente ma začalo napínať. Ale musela som začať konať rýchlo a hlavne rozvážne. Zachovať pokoj a nevyvolať konflikt.

„Ale vedľa spia deti.“

„No veď práve to, že spia, nič nám nebude brániť a možno aj zabudneme nato čo sa medzi nami stalo a začneme odznova.“

Hľadala som v hlave možné stratégie ako sa tomu vyhnúť. Šachová partia bola rozohraná a ťah bol na mne.

„Pozri , ak by som si aj dávala pozor nato, aby som nebola hlučná, je tu ešte jeden problém a oveľa väčší. Mám svoje dni a necítim sa komfortne. Som rada, že som zatiaľ nechytila kŕče, lebo obvykle ich mávam každý cyklus.“

„No vidím moja, že máš slušnú výhovorku,“ preklopil do seba ďalší pohár vodky.

„Nemám výhovorku, je to pravda.“

„Dobre, ale ja som teraz nadržaný a chcem, aby si ma urobila. A vieš čo? Keď nemôžeš j*bať, urob mi to po francúzsky.“

„Ako po francúzsky?“ spýtala som sa ho naschvál nechápavo.

„Ty nevieš ako je to po francúzsky?!“

Pokračovanie príbehu TU

Skúsenosti dievčat v zahraničí - III

Znásilnil ma šéf

Moja pracovná skúsenosť  v zahraničí  trvala pomerne krátko. Cez jedného človeka na diskotéke som dostala ponuku, či by som nechcela ísť pracovať do jedného nočného podniku v Rakúsku ako zabávačka hostí. Garantoval mi, že o žiadny sex nepôjde. Mojou náplňou malo byť  baviť hostí a zvyšovať konzum alkoholu. V takomto kontexte som na to pristúpila. Zaujal ma hlavne ponúkaný   plat a získanie provízie za skonzumovaný alkohol.  Chcela som si ako každý mladý človek prilepšiť. Okrem toho som očakávala, že si lepšie oprášim nemecký jazyk. Dohodla som sa s priateľom a rodinou, že pôjdem skúsiť prácu do jedného baru v Rakúsku. Zo začiatku ma rodina odhovárala či to nie je nejaký podvod, ale dohodli sme sa, že si budeme niekoľko krát za týždeň volať prípadne napíšem SMS a keď sa mi nebude páčiť, alebo by hrozil nejaký problém dám dohodnutou šifrovanou správou vedieť. Scenár mojej pracovnej náplne sa sčasti napĺňal. Vedela som však, že takýmto spôsobom života tam dlho nevydržím. To ponocovanie, značné pitie alkoholu aj keď som si dávala pozor, sexuálne narážky či priame ponuky na sex ma poriadne unavovalo. Vyvrcholilo to po jeden náročnej šichte. Ráno, keď sa nočný podnik zatvoril, odišla som spať do bytu od ktorého mal kľúče aj šéf. Hovoril, že kvôli tomu, aby nás mohol hocikedy skontrolovať ,či sme v poriadku. V podniku som robila už mesiac a nikdy neprišiel. Preto ma vôbec nenapadlo, že by som mohla byť v ohrození .Tej noci som toho dosť vypila. Bol to tuším piatok. Okrem toho som bola dosť obľúbená.  Ešte som nedopila pri jednom stole a už ma čakali pri druhom. Bolo to o krk. Chcela som niečo zjesť, aby ma nebolel žalúdok od toľkého alkoholu, ale nemala som silu. Jediné po čom som túžila, bol spánok . Zababušila som sa do perín a v momente som spala. Už vyše mesiaca som nevidela svojho priateľa  a chýbalo mi jeho objatie aj telo. Zdalo sa mi teda normálne,  že sa mi sníva erotický sen  a mám príjemné pocity. Pripisovala som to aj alkoholu, málokedy sa mi snívajú erotické sny. Zrazu som mala pocit, že som zaspala do práce a zobudila som sa. Preľakla som sa. Nado mnou sa skláňal šéf a prstami sa ma snažil vzrušiť. Kričala som naňho  nech okamžite prestane  a bránila som sa ako som vládala. On povedal, že ak niečo nedostane podobrotky, tak si to vezme nasilu. Vravel, že je moja chyba ,že som taká sexi. Vtom do mňa vnikol a vyhlásil, že sním dosiahnem taký orgazmus, aký som ešte nezažila. O orgazme nemohlo byť ani reči. Keď skončil, musela som sa takmer vydezinfikovať ,tak veľmi som na sebe pociťovala špinavosť   jeho osoby a toho  čo mi spravil. Vedela som, že tehotná nebudem, pretože som brala tabletky,  ale to druhé ma nenapadlo - pohlavné choroby. O niekoľko dní som dostala hrozné výtoky a bolesti. Výsledok ? Chlamýdie,  ktoré spôsobujú zápaly ženských pohlavných orgánov, tie  zapríčiňujú zrasty a žena môže zostať neplodná. Dúfala som, že sa vyliečim a nebudem niesť  žiadne následky. Bola som rada, že ma neznásilnil surovo a nespôsobil mi nejaké zranenia. Aspoň v tomto bral ohľad. Pobalila som sa a utiekla som. Už nikdy niečo také nechcem zažiť. Ale našťastie nemám z toho vážnu psychickú traumu. S tým čo sa stalo som sa časom zmierila a už to nikto nezmení.

Petra

Milovaná a zabezpečená

V podstate mi nič nechýbalo. Bola som vydatá, mala som tri deti, bola som milovaná... Existovalo však niečo, čo mi celé tie roky manželstva stále vŕtalo v hlave... Spomienka, neukojená túžba... Bol to len kúsok mojej minulosti. Kúsok mladosti, ktorý sa predo mnou zrazu vynoril. Stál predo mnou a ja by som sa mu bola najradšej vrhla  okolo krku. To však samozrejme nešlo. Manžel stál vedľa mňa, s úsmevom pozoroval moje srdečné zvítanie s neznámym mužom a moju náhlu nervozitu nedokázal vôbec pochopiť .

„Kto to bol?“  spýtal sa, keď sme zostali sami.

„ To bol Ernest,“ odvetila som potichu.“Kedysi som bola doňho bláznivo zaľúbená...“

Čo bola aj pravda.  Ak by sa bol Ernest na mňa čo len jediný raz pozrel, myslím, že môj život by dnes vyzeral trochu inak.

„ Áno? A čo sa stalo potom?“  vyzvedal manžel.

„Vôbec nič !“ povedala som, pokúšajúc sa očami znova natrafiť  v tom dave na Ernesta.

„A to ti mám veriť?“

Bolo to čudné. Po pätnástich rokoch  manželstva a troch deťoch bola táto nová situácia pre môjho manžela nezvládnuteľná.  Žiarlil.  V jeho hlave  vznikol príbeh, ktorý nemal (žiaľbohu) so skutočnosťou nič spoločné.  On to však nevzdal. Celý večer nehovoril  o ničom inom. Bola som taká nahnevaná a znechutená, že som sa prvý raz počas pätnástich rokov manželstva nechala zmiasť jeho provokatívnymi narážkami. Zrazu mi preplo v hlave a na plné ústa som vyhŕkla:

„Dobre. Tak zatiaľ ahoj!“

Už som si len hodila na seba kabát a zatvorila za sebou dvere. Na chrbte som cítila jeho šokovaný pohľad, ale nezmohol sa na slovo.

Kráčala som pomaly ulicami nočného mesta. Veľa som premýšľala a občas som si musela utrieť slzu z líca. Prišlo mi to tak všetko ľúto. Manžel sa ku mne nezachoval pekne, ale zase bol to dôkaz toho, že nie som mu ani po toľkých rokoch ukradnutá. Na mysli som mala aj Ernesta, stále som mala pred očami to príjemné stretnutie po rokoch. Bola vo mne túžba ešte raz ho stretnúť – muža, ku ktorému moja dávna láska znovu ožila. Snívala som počas chôdze a zrazu nastal šok.  Asi to chcela vyššia moc, ja som zrazu stála pred sklenou výplňou reštaurácie patriacej miestnemu hotelu a vo vnútri som za stolom videla večerať Ernesta. To bolo to najkrajšie, čo mohlo mojou nočnou potulkou stretnúť. Neváhala som ani minútu a rozbehla som sa smerom dnu. Našťastie sedel za stolom sám. Prišla som k nemu a zdvorilo som sa spýtala, či si môžem prisadnúť. Ernest sa veľmi potešil, že ma opäť vidí a spýtal sa ma ako som ho našla a čo robím v hoteli. Povedala som mu, že som mala zdravotnú prechádzku a čisto náhoda to zariadila, aby sme sa znovu stretli. Zasmial sa tomu, ale uveril mi, cítila som to. Potom sa ma spýtal, či nie som hladná, ale nechcela som nič jesť. Tak som počkala, kým on dovečeria a potom sme sa spolu presunuli do hotelového baru. Objednal fľašu dobrého vína a v nasledujúcich hodinách sa svet okolo nás akoby postupne strácal. Ernest si celý čas rezervoval len pre mňa. Miestami mu zavibroval telefón na stole, ale žiadny hovor nedvíhal. Po prvý raz ma bral skutočne vážne. Hovoril so mnou, zaujímal sa o môj život a zdalo sa, že sa celkom úprimne tešil, keď som rozprávala o deťoch.

„Tak ďaleko som to, žiaľ nedotiahol,“ priznal sa. „Zasvätil som svoj život práci a stále veľa cestujem, dokonca aj zajtra už budem letieť na iný koniec sveta...“

Čašník nám priniesol ďalšiu fľašu vína. Ernest si vychutnal poriadny dúšok toho čistého moku a pokračoval:

„Musíš byť veľmi šťastná,“ pousmial sa pritom a spýtavo sa na mňa pozrel. V tom momente mi mohol vyčítať celú pravdu z očí.

„Vždy som milovala len teba,“ zašepkala som.

Po chrbte mi stiekol pramienok studeného potu, keď som po pár pohárikoch vína dokázala vysloviť svoje najskrytejšie tajomstvo. Až po tom odviazaní zo mňa vytryskli všetky túžby a myšlienky nevypovedané pätnásť rokov, v ktorých som vždy čakala len naňho a snívala len o ňom.

„Saška, je to pravda?“ spýtal sa bez dychu a vzal mi ruku do jeho horúcich dlaní.

„Alebo sa so mnou len bezcitne zahrávaš?“

Pohľad do mojich očí mu stačil. Vzal moju ruku a pobozkal ju. Potom mi vtlačil horúci bozk na šiju. Celá som v tom momente zvlhla. Cítila som v rozkroku jemnú vibráciu čo zvyšovalo moju chuť na jeho celo. Mala som neskutočnú chuť na sex s Ernestom. Videl to na mne. Bez slova mi vložil do ruky kľúč od svojej izby s tým, že si musí ešte odskočiť niečo zobrať do auta. Vstala som, trasúc sa na celom tela, ale od šťastia a rastúcej túžby byť v tú noc krásne pomilovaná. Myslím, že si nikto nevšimol, keď som vystupovala hore schodmi. Našla som jeho izbu...

O pár minúť vošiel do izby aj on.  Jeho mocné ramená objali moje roztúžené telo. Potom mi jeho ruky siahli pod blúzku a našli moju pokožku, doháňajúc ma tým k doteraz nepoznanému vzrušeniu, ktorému sa nedalo odolať. Vyzliekol ma a nežne si ma obzrel.

„Bože, Saška ty si ale krásna,“ zamrmlal. „Musel som byť slepý a hlúpy!“

Stále si ma obzeral jeho zvedavými očami a ja som nadobudla pocit, že zostal rad na mne, aby som tiež začala pomaly objavovať jeho nahotu. Rozopla som mu košeľu a túžila dotknúť sa jeho hrude. Bol taký krásny, taký mäkký a napriek tomu plný sily. Po chvíli vzájomného skúmania našich tiel Ernest navrhol, aby sme pokračovali v sprche. Nenamietala som. Potrebovala som ju ako soľ. Krásne sme sa vzájomne namydlili a užívali si dotyky našich tiel. Potom mi chcel niečo pošepkať . Naklonil sa k mojej hlave a pohotovo som mu zatvorila ústa bozkom. Začalo sa vášnivé bozkávanie, súhra jazykov dopomáhala k maximálnemu vzrušeniu. Potom ma zrazu jemne zdvihol a odniesol k posteli.

„Zlatko prosím Ťa, zastav tú vodu v kúpeľni...“ stopla som ho nachvíľu v jeho činnosti, lebo nemám rada ak sa plytvá energiami. Bez slov ma poslúchol ale za pár sekúnd bol opäť pri mne. Ležala som nahá na posteli a on si ma pritiahol na jej okraj až do takej polohy, že moje chodidlá som zapustila do koberca v izbe. Ernest kľačal na koberci oproti môjmu lonu. Roztiahol mi nohy a perami začal dobýjať moje telo. Najprv vnútornú stranu lýtok, stehien a postupne sa dostal k mojej jaskynke. Pri tom vášnivom saní som prežívala neopísateľný pocit rozkoše. Moje telo sa vlnilo, hrudník sa mi tlačil smerom nahor a zaklonenou hlavou  a ukotvenými  lakťami som si zachovávala stabilitu na posteli. Veľmi hlasno som pritom vzdychala. Ernest vedel krásne lízať vagínu. Menil frekvenciu pohybu jazykom a miestami aj prerušil toto príjemné dráždenie, pritom stále kľačal na koberci a rukami mi hladil brucho prechádzajúc smerom k mojim prsiam. Bradavky som mala vztýčené ako štuplíky. Všimol si to. Rýchlym pohybom sa dostal na posteľ , naklonil sa hlavou k nim a začal mi ich perami sať a hrýzť.  Občas ma to aj zabolelo, ale city nado mnou zvíťazili. Nedokázala som sa mu vzoprieť, vlastne som to ani nechcela. Ernest stále preberal iniciatívu a ja som sa nechala unášať. Poprosil ma, aby som sa otočila a zaujala polohu na psíčka. Páči sa mi táto poloha, takže som bola aj rada, že ju zvolil. Ucítila som, že asi trikrát mi prebehol žaluďom po štrbine a pomaličky sa snažil zasunúť svoj penis dovnútra. Bola som však natoľko vzrušená, že do mňa vkĺzol veľmi šikovne bez toho, aby sa moja  pošva bránila. Zatvorila som oči a očakávala vášnivú súlož s bohatým vyvrcholením  nás oboch. Ernest bol na začiatku veľmi jemný. Jeho zasúvanie do mňa bolo pomalé a s citom. Príjemne ma pritom hladil v bedrovej časti môjho tela. Užívala som si to a moja vagína stále viac a viac vlhla. Dala o sebe vedieť čvachtavým zvukom. Ten Ernesta zrejme poriadne nabudil. Cítila som ako vytiahol svoj penis a vzápätí rázne a hlboko zasunul. Bože, zacítila som ho až niekde v hrdle. Z pomalých pohybov vzájomného trenia zrazu začal zrýchľovať.  Jeho piest naberal vo mne obrátky ako športiak.  Zovrela som päste a čelo tlačila do matracu. Cítila som každý pohyb až na doraz.  Moje telo sa vlnilo, cítila som ako sa mi smerom od slabín prenášajú vibrácie mexickou vlnou až k trupu. Hlasno som pri tom vzdychala. Moje vzdychanie ho rajcovalo a v nepravidelných intervaloch ma plesol po zadku. Páčilo sa mi ako ma hneď po údere zaliala vlna tepla a dopracovali sme sa aj k môjmu prvému orgazmu z tohto milovania. Toto som s mojím mužom nikdy nerobila a objavila som v sebe skrytú vášeň pre tento druh vzrušenia. Obdivovala som Ernestovu výkonnosť. Alkohol síce spôsobil nadmerné potenie, ale vôbec mi to v tej chvíli neprekážalo. Divoká jazda rýchlej súlože ma v určitých momentoch dostávala mimo zmyslového vnímania. Len prudké dorážanie, ktoré spôsobovalo vibráciu až niekde v maternici som chcela prerušiť zdvihnutím hlavy a vzpriamením trupu. Ernest mi to však nedovolil. Naopak, ešte viac mi pritlačil hlavu k matracu a pokračoval rýchlom súložení. Zistila som, že nemá význam klásť odpor.  Pochopila som, že toto je to čo ho vzrušovalo a chcela som ho uspokojiť. Mne sa to zatiaľ tiež páčilo. Síce občas trošku drsnejší pohyb zabolel, ale bolo to v norme. Brala som to ako novú skúsenosť a výrazné obohatenie doteraz stereotypného milovania so svojím mužom. Ernest aj pri tejto divokej jazde so mnou komunikoval. Pýtal sa ma či sa mi to takto páči. Nechcela som, aby prestal a preto vždy dostal súhlasnú odpoveď. Za odmenu potom na chvíľu zmiernil tempo a pohladil ma jemne po celom chrbte. Bola to veľmi príjemná zmena.  (pokračovanie príbehu)

Obchod so spoločníčkami

Je tomu viac ako 13 rokov. Ja (budem pre vás Mia) a moja kamarátka Denisa ( tiež pre zmenu) sme spolu študovali v Prahe.  Kto tu niekedy žil iste vie, že život študenta v tomto veľkomeste nie je lacný. Samozrejme za predpokladu, že si chcete trochu užívať život a nepozerať na každú korunu, ktorú máte vo vrecku, kde ju utratíte. S Denkou sme mali radi toto mesto. Chodili sme von za kultúrou, športom a v neposlednom rade sme ako mladé a pekné kočky milovali pražský nočný život. Nelákalo nás však byť na niekom závislé a nechať si platiť na diskotékach chľast od cudzincov s daňou odplatného ranného s*xu v hoteli či len rýchlou f*jkou v aute. Vedeli sme, že máme na viac... Zhodli sme sa obe na tom, že ak nám majú platiť, tak potom za našu spoločnosť v ich prítomnosti, ale nie za čisté rozťahovanie nôh ako to veľa k*ri*v hocikde. Ja aj Denisa sme boli mimoriadne pekné, mladé a inteligentné Slovenky, ktoré chceli vyplniť svoj voľný čas cestovaním a popritom si aj finančne prilepšiť k štúdiu. Druhý faktor, ktorý ovplyvnil naše zmýšľanie bola túžba bývať samostatne na priváte a nepodriaďovať sa poriadkovým predpisom na "koleji". Často sme spolu takto večer na izbe premýšľali. Nič seriózne nás však nenapadlo, stále to zaváňalo s*xom v b*rdeli, alebo na priváte. Potom sme nejaký čas tomu dali pauzu, lebo sme boli zamestnané školou. Skúškové obdobie nás jednoducho dotlačilo späť ku knihám a prestať myslieť na zábavu a ako zarobiť peniaze. Počas tohto obdobia však príležitosť zarobiť si peniaze  prišla aj sama. Keď sme sa spolu vracali z jednej takej skúšky, rozhodli sme sa, že je úspešné zvládnutie oslávime pohárikom vína v centre mesta. Sadli sme si v jednom obľúbenom podniku a pán, ktorý pred nami opustil stôl, nechal na stole ležať vtedy v Čechách známe inzertné noviny. Kým nám čašník priniesol pitie, listovala som novinami a prechádzala som očami jednotlivé inzeráty ponuky práce a peep kontakty. Zaujalo ma tam viac inzerátov, ale najpútavejší bol asi v takomto znení:

"Hledáme hezké dívky, jako doprovod na cestách pro zahraniční klientelu..."

Toto bolo presne to, čo nás s Denisou zaujímalo a hneď ako som jej ten inzerát ukázala, navrhla mi, aby sme na to číslo zavolali. Rozoberali sme to ešte celý večer na izbe, čo by to všetko mohlo obnášať. Zhodli sme sa na tom, že určite tam niekedy bude aj nejaký s*x, ale budeme trvať na tom, aby to nebolo postavené len na ňom. Nechceli sme tú ponuku len tak premárniť a volali sme na uvedené číslo hneď na druhý deň ráno. Ozval sa nám veľmi mladý hlas a na našu otázku či je ešte ponuka aktuálna, odpovedal kladne. Dohodli sme si stretnutie o dva dni v ranných hodinách v jednej talianskej kaviarni, ktorá sa nachádzala v širšom centre mesta. Boli sme veľmi prekvapené keď na stretnutie prišiel mladý (to sme čakali podľa hlasu v telefóne), nízkeho vzrastu s nechutne veľkým bruchom nie moc pekný muž. Zostali sme trošku zneistené a dokonca sme v prvej chvíli uvažovali aj nad tým, že odídeme ešte pred zoznámením sa. V konečnom dôsledku sme racionálne vyhodnotili, že nás predsa nezaujíma on, ale jeho ponuka. Zdvihnúť od stola sa môžeme hocikedy. Musím však podotknúť, že jeho vystupovanie bolo veľmi sebavedomé. Výška jeho ega prevyšovala tú fyziologickú výšku. Veľmi veľa rozprával, taký typický český kecálek až nám veľakrát unikala pointa o čom hovoril. Dozvedeli sme sa však, že chlapec robil niekoľko rokov  v Anglicku a tam chytil kontakt na jednu z najväčších celosvetových agentúr zaoberajúcou sa poskytovaním služieb v rámci escort servisu. Ubezpečoval nás, aby sme si to nezamieňali s vysloveným poskytovaním er*tických služieb. Že je to vždy o dohode medzi klientom a nami čo je dovolené. Pošepkal nám pritom, že ak sa nám klient páči a aj my jemu, chce sa v noci poláskať a ochotný za to nadštandardne priplatiť...no nestojí to za zamyslenie? Súhlasne sme mu prikývli. Potom nám povedal, že máme dar od Boha, že sme také krásne a môžeme profitovať z toho, že bohatí ľudia sú ochotní platiť za to, aby mohli byť v našej prítomnosti. Krásne vedel vymývať mozgy a už sa nám nezdal ani taký nesympatický. Nás však s Denkou zaujímalo, čo bude nasledovať ak jeho ponuku prijmeme. Povedal nám, že sa musíme dohodnúť na termíne kedy uskutočníme vytvorenie fotobookov, vypísaním potrebných formulárov na registráciu v centrálnom systéme agentúry a tam si potom prejdeme aj systém fungovania vrátane našich odmien. Už však na tom prvom stretnutí nám prízvukoval, že šikovné cieľavedomé dievčatá s dobrými referenciami zarábajú kráľovské peniaze a inú prácu ani nerobia, lebo jednoducho nie že nemajú čas, ale nechcú. Venujú sa svojim koníčkom prípadne obchodným aktivitám, keď zhodnocujú svoje zárobky. Počúvali sme ho s otvorenými očami a ústami ako sovy. Bola som presvedčená, že aj ja spolu s Denkou budeme patriť k žiadanej elite. Povedal nám , že sa nám ozve ešte v priebehu týždňa nakoľko musí dohodnúť fotografa  a my potom tiež nech sa vieme pripraviť na fotenie. Hovoril o návšteve kaderníka a zadovážení si viac kusov oblečenia ako šaty, plavky aj spodné prádlo na výmenu. Súhlasili sme s jeho návrhom aj keď niektoré veci nás trochu prekvapili. Cestou na kolej sme to ešte všetko spolu rozoberali, plánovali sme ako si  prvého zárobku prenajmeme vlastný byt a za ušetrené peniaze po skončení štúdia rozbehneme vlastný biznis. Dokonca aj komunikovať medzi sebou sme začali viac v angličtine, to len, aby sme si ju lepšie precvičili a vzájomne vypĺňali svoje nedostatky. Celý čas som premýšľala či z toho niečo bude a dúfala, že sa ozve ako sľúbil. Lebo dobre sa to všetko počúvalo, ale človek toho dokáže natárať a možno mal zaľubom niečo iné, len mu to nevyšlo. Rôzne konšpiračné teórie mi behali hlavou. S Denisou sme sa dohodli na tom, že ak sa nám do týždňa od stretnutia neozve, pripomenieme sa mu my. Našťastie nenechal nás dlho čakať. O dva dni nám zavolal, že začiatkom budúceho týždňa nás bude čakať  spolu s profi fotografom v ranných hodinách na jednej adrese, ktorá bola v okrajovej časti mesta. Išli sme sa tam pozrieť ešte v ten deň nenápadne, keď už bola vonku tma, aby nás náhodou nevidel. Zistili sme, že to bol rodinný dom, takže zmýliť sme sa nemohli. Na vchodovej bráne nebolo uvedené žiadne meno a ani sme nevideli, že by sa v tom dome svietilo. Po krátkom čase sme sa pobrali späť na kolej, ale aspoň sme vedeli, že budúci týždeň tam bez problémov trafíme.

V deň stretnutia som ešte ráno chlapíkovi volala, že a sme na ceste a potvrdil mi, že nás očakáva. Po príchode nás týpek zvítal a zároveň predstavil mladej babenke, ktorá nás mala nafotiť. Podľa toho ako sa k sebe familiárne správali, bolo zrejmé, že to bola jeho priateľka a robili spoločný biznis. Išlo o klasický rodinný dom, myslím tým, že bol zariadený na bývanie. Keď som sa spýtala či budeme fotiť tam, slečna nám oznámila, že v podkroví je pripravený ateliér a tam je jej pracovňa. Ponúkla nás ešte kávou, ktorú sme s ňou popíjali v obývačke na prízemí. Pýtala sa nás či už máme skúsenosti s profesionálnym fotením  a vieme aj samy dávať telo do správnych a pritom prirodzených polôh. S Denisou sme jej spoločne konštatovali, že to bude naša premiéra a necháme si pri pózovaní poradiť. Bola na nás veľmi milá a sľúbila, že nám veľmi  rada poradí. Chlapík sa do nášho rozhovoru zapojil a povedal, že nám môže pre inšpiráciu poukazovať fotky iných dievčat, ktoré fotili a pracujú preňho. Po kávičkovaní sme sa všetci presunuli hore do podkrovia na fotenie. Všetko prebiehalo celkom rýchlo a bez komplikácií až do momentu keď sme sa mali vyzliecť obidve donaha. S Denisou sme na seba nechápavo pozreli a ona sa potom fotografky spýtala, či je to nevyhnutné. Potvrdila nám, že áno a predpokladala, že s týmto sme ako spoločníčky rátali a mali to odkonzultované. Denisa pozrela na mňa a potom v zápätí sa chlapíka spýtala, či nám k tomu nechce bližšie niečo povedať, lebo o žiadnom fotení nahého tela nebola reč. Chlapík sa zatváril trocha kyslo a veľmi rýchlo pochopil, že nám bude musieť vysvetliť o čo vlastne ide. Zavolal si nás k sebe ku stolu v rohu miestnosti kde mal otvorený notebook. Poukazoval nám fotografie niektorých dievčat a teda musím povedať, že niektoré boli dosť odvážne akty. Povedali sme mu, že na tomto sme sa nedohodli a ani to fotiť nebudeme. Nakoniec nás presvedčil o tom, aby sme tie nahé fotky urobili, nechali si ich zatiaľ pre seba a uverejnili by sa dodatočne ak by sme mali pocit, že nie je o nás až taký záujem od klientov akoby sme čakali. Veľmi rýchlo sme pochopili, že je to z jeho strany len taktická hra. My sme si nemali odkiaľ odkontrolovať koľko klientov o nás prejaví záujem a môže tak naše objednávky presmerovať na iné dievčatá. Moje tušenie sa aj naplnilo, ale to spomeniem neskôr. Ďalej nám vysvetlil, že webová stránka na ktorej budeme uverejnené nie je prístupná pre Slovákov a Čechov a to takým spôsobom, že nezobrazí sa ak sa niekto prihlasuje zo slovenskej alebo českej IP adresy. To nám dalo  pocit ochrany a bezpečia. Vtedy som nerušila že existuje veľmi jednoduchá možnosť ako viete svoju IP adresu zatajiť a nahradiť inou zahraničnou. Dnes to ponúka aj veľa prehliadačov priamo vo svojom menu a nepotrebujete k tomu ani externý softvér. Ale tým nás dostal kam chcel a s Denisou sme nafotili aj nahé fotky a dali mu súhlas, aby ich tiež na stránke zverejnil. Prízvukoval, že nám to prinesie viac klientov a pritom vôbec nemusí ísť o s*x. Niektorí bohatí muži už vo veku jednoducho radi potešia svoje oči pohľadom na pekné ženské telo, či už na fotografii alebo potom aj naživo. Po ukončení fotenia sme s ním ešte prebehli doplnenie osobných údajov do formulára,  ktoré potom mali byť zobrazené na stránke. Tento proces prebehol veľmi rýchlo. Potom nás zaviezol autom do mesta a cestou nám vravel, že nám zaheslovaným emailom pošle upravené fotky na odsúhlasenie, aby ich mohol dať na stránku. Tú si potom budeme môcť pozrieť až keď sa stretneme s ním, lebo on sa vie pripojiť cez zahraničný server a nám by sa to kvôli blokácii IP adresy nezobrazilo. Vysvetlil nám, že takouto formou nám nude každej jednotlivo posielať aj ponuky od klientov spolu s ich fotografiami a my sa potom rozhodneme, či ponuku zoberieme alebo nie. Základné ceny sme si mali navrhnúť my, ale vychádzali sme z cien ostatných dievčat na webe. Vravel, že aj tak všetko navyše si dohodneme na mieste s klientom a bude mám dávať peniaze na ruku. Táto forma spolupráce nám zatiaľ vyhovovala len my zatiaľ nešlo do hlavy prečo sa nezmienil o jeho provízii. Bola som v tom, že mu vyplatíme určitú čiastku na ruku z peňazí, ktoré my obdržíme od klienta a z toho spätne pokryje náklady s našim vycestovaním. Predtým než sme vystúpili s auta ešte nám zaželal pekný deň a že čo najskôr nám pošle ten email s našimi fotkami. Podľa jeho slov čím skôr to tam dá, tým skôr už začneme zarábať. Fotky prišli v rekordnom čase hneď na druhý deň. Bolo vidieť, že mu na tom skutočne záleží. Ešte sme si s Denisou robili srandu. Zo žartu mi povedala: "Tak návnady sú hodené, už len čakať na pekných a bohatých kapríkov..."

Pamätám si dodnes, ako som sa tomu z chuti zasmiala. To bolo asi naposledy. Ostatné úsmevy už boli iba umelé buď z povinnosti alebo donútenia.

Nebola som zvyknutá niekoľko krát za deň otvárať si emailovú poštu a už vôbec nie "pracovný" email, ktorý som zadala chlapíkovi pri registrácii. Bola som v tom, že mi bude stačiť pozrieť sa na to vždy ku koncu dňa večer, keď budem mať kľud. Moja priorita bola predsa škola. Po telefonátoch od neho, prečo mu neodpovedám na maily a nevyjadrujem sa k ponukám som ho musela čiastočne schladiť a dohodli sme na  kompromisnom riešení, že aspoň raz počas dňa si otvorím poštu a budem reagovať. Nezabudol mať k tomu komentár v tom zmysle, že to by naozaj privítal, lebo takto sa nedá spolupracovať a to isté mám odkázať aj kolegyni. Ten bruchatý trpaslík ma tým pekne vytočil, ale na druhej strane som si uvedomila, že takto asi peniaze nezarobím. Ešte v ten večer sme si spolu s Denisou otvorili poštu a hodnotili jednotlivé ponuky. Žiaľ, ani jedna nás nenadchla. Ani jeden z dopytujúcich zákazníkov nebol náš typ a všetci boli na náš vkus buď veľmi starí, alebo s nevkusnou postavou. Takto sme mu to zamietli zopár krát a potom mi opätovne volal, že v čom je problém a či sa nám nezdá, že máme vysoko postavenú latku a ide iba o spoločnosť tak nech sa naučíme správať dostatočne profesionálne. Údajne každé jedno zamietnutie ponuky od zákazníka nám znižuje akýsi koeficient spoľahlivosti a nerobí to dobré meno agentúre. Nerád nám to hovorí, ale ak to bude takto pokračovať, budeme musieť ukončiť ešte ani poriadne nezačatú spoluprácu. Nebolo to od neho veľmi pekné, ale asi iné sme ani nemohli čakať. Bolo potrebné uvedomiť si jednu zásadnú vec. Nemôžeme sa na zákazníkov pozerať ako keby mali byť naši frajeri. Mali by sme sa naučiť cez to všetko preniesť a brať ich ako zdroj príjmu. Po telefonáte od chlapíka sme dobrý týždeň nedostali ani jeden mail. Zhodli sme sa na tom, že sme ho asi poriadne naštvali a naplnila sa hrozba o ktorej spomínal v telefonáte. Bola som ochotná čakať týždeň. Potom už mi to nedalo a zavolala som mu. Navrhol stretnutie v tom dome, kde sme sa boli s Denisou fotiť. Neváhala som a išla som to celé vydebatovať aj za Denisu. Nehovorila som jej, že tam idem. Chcela som ju informovať až o výsledku jednania.

Pokračovanie príbehu TU

Skúsenosti dievčat v zahraničí - II

Tŕnistá cesta nováčika

Cez jeden inzerát na internete som sa spojila so sprostredkovateľom práce v Rakúsku v jednom nočnom podniku. Bola som baba po maturite. Na výšku ma nezobrali, tak som sa rozhodla, že počas pauzy na ďalšiu prihlášku o rok, si trošku privyrobím. Zbehlo sa to všetko tak rýchlo. Ubehlo len pár dní po mojej reakcii na inzerát a už som bola vo Viedni. Dohoda bola, že najprv len na skúšku a že ani preto mi nebudú vybavovať povolenie, až keď sa osvedčím. Nevedela som, čo to všetko obnáša. Po príchode do lokálu som si všimla, že šéf ma pozoruje, ako sa bavím s hosťami. Myslela som si, že ide o bežnú kontrolu, veď som bola nová a ešte nikdy som nerobila v takom lokáli. Tanečnica, ktorá v tomto bare robila už vyše mesiaca, ma upozornila, že šéf má pravdepodobne v úmysle zbaliť ma. Mám sa preto od neho držať ďalej, aby som mu nedala príležitosť. Nebrala som to veľmi vážne, možno mi len závidela. Ráno sa bar zatvoril. Všetky dievčatá odišli po skupinkách spať. Ja som nemala kam, ešte mi šéf nestihol vybaviť nocľah u niektorého z jeho kamarátov... Blízko vo dvore bol sklad na nápoje, ktorý slúžil aj ako prechodné ubytovanie pre dievčatá. Nebola tam teplá voda  k dispozícii, len prasknutá práchnivejúca posteľ, spod ktorej vyliezali pavúky, obklopená bicyklami, skriňami, starými neónkami z lokálu, škatuľami a ďalej tam ešte bol stolík, varič a namiesto hrnca vedierko na ľad zo šampanského. O takomto stave som nevedela a ani len nemohla tušiť čo nastane, keď ma viedol cez neosvetlenú chodbu. Zrazu ma pritlačil o stenu, vyhrnul mi tričko a začal mi obchytkávať a lízať prsia. Zo šoku som sa zmohla na jeden úder - lakťom do tváre. Čakala som, že ma zbije. Našťastie mi iba vynadal do k*ri*v a poslal ma spať. Od tohto provizórneho bývania som nemala ani kľúče. Šéf ma zavrel a až večer mi prišiel otvoriť. Keďže toalety boli iba v lokáli, malú potrebu som bola vykonávať do sprchy. Našťastie som toho zjedla veľmi málo, pretože som si nemala ako kúpiť jedlo,  takže som nemusela ísť na  veľkú potrebu. Netušila som však, že to bol len prvý šéfov pokus. Druhý nedal na seba dlho čakať. Asi o dva dni ráno som takisto čakala, že mi otvorí dvere do skladu. Zatvoril lokál, vybral fľašu tequily a dva poháriky. Povedal, že len v tequile je pravda, a ak chcem poznať zmysel svojho života, musím ich vypiť aspoň päť. Mala som z neho strach a preto som mu nechcela odporovať. Skúšal na mňa všelijaké reči, ktorým som ani poriadne nerozumela. Potom sa začal vyzliekať a nabádal ma, aby som mu robila orálny s*x. Rázne som odmietla a to bola asi najväčšia chyba, ktorú som mohla urobiť. Zrazu zmenil svoj výraz tváre a nebol naňho veľmi príjemný pohľad. Cítila som, že bude nasledovať niečo zlé. Pristúpil ku mne tvárou v tvár. Špičky nosov sme mali od seba vzdialené ani nie na dva centimetre. Nedokázala som sa mu pozerať do očí. Sklopila som zrak smerom dole. Potom na mňa zreval až mi praskalo v ušiach:

"Asi sme si nerozumeli ty k*rv*! Už ma prestávaš baviť! Keď budem chcieť, aby si ma fajčila, tak ma budeš fajčiť!

V tom som schytala poriadnu facku až mi zazvonilo v hlave. Tá razantná sila jeho úderu spôsobila, že ma odhodila asi tri metre a padla som na podlahu. V tom si to namieril ku mne a spýtal sa ma či chcem dostať ešte jednu, alebo prídem k rozumu.

Skrútená na podlahe som pochopila, že nemám na výber a musím kapitulovať. Prosila som ho, aby ma už nebil, že urobím čo bude chcieť. Svojím nechutným úškrnom dal najavo, že dosiahol svoje. Prikázal mi vstať z podlahy a kľaknúť si na kolená. Dlaňou mi odhrnul vlasy, naklonil sa ku mne a šepotom mi povedal:

"Taká pekná babenka a robí problémy. Prečo si taká sprostučká. Bolo ti to treba?"

Kývnutím hlavy som mu dala najavo, že "nebolo"... Potom sa vzpriamil, nechal ma kľačať na zemi a vytiahol z nohavíc svoj p*n*s. Stroho a medzi zuby mi povedal. aby som začala fajčiť. V tom momente som sa cítila veľmi ponížená, ale musela som urobiť to, čo mi povedal, aj keď so strachom v očiach plných sĺz. Keď si uľavil, zobral ma do skladu a nakázal mi, aby som si rýchlo zbalila veci. On potom niekomu zatelefonoval. Nakoniec odišiel a povedal mi, aby som zbalená čakala, že niekoho po mňa pošle. Absolútne som nevedela o čo ide, čo sa bude diať. Mala som dosť veľký strach, že ma niekomu inému predal. Čakala som zamknutá v sklade. Bola som síce veľmi nevyspatá, ale od strachu a nervozity som nevedela prižmúriť oko. Asi po troch hodinách jeho odchodu zašramotili dvere a stál v nich vysoký holohlavý chlap. Kývol na mňa rukou, aby som ho nasledovala. Nasadli sme spolu do auta. Celý čas nepovedal ani pol slova. Neviem, či to bolo tým, že nechcel hovoriť alebo nevedel po slovensky. Sedela som vedľa neho na prednom sedadle. To asi preto, aby mal nado mnou kontrolu. Ja som však nemala v úmysle nikam utekať. Bála som sa ďalšej možnej bitky. Len som cestou dúfala, aby sa mi už nič zlého nestalo. Keď som na diaľnici zistila, že odbočujeme smer Bratislava, uľavilo sa mi. Na hraniciach sme zastavili, podal mi do rúk cestovný pas a naznačil mi, aby som si vystúpila z auta. On sa potom pohol s autom a mňa tam nechal stáť ako colný stĺp. Nevedela som, čo mám v tom momente robiť, či vyhľadať políciu, alebo niekoho poprosiť, či by ma nevzal cestou do Bratislavy. Zvolila som nakoniec druhú možnosť. Nechcela som vyvolávať nejaké problémy. Čoby som komu povedala, že som išla pracovať načierno a vystavila tak sama seba riziku? Okrem toho človek nikdy nevie, kedy by sa mi mohol niekto pomstiť. Kašlala som nato. Spokojná, bez peňazí som sa vrátila späť do Bratislavy. Zviezol ma jeden pán, ktorý sa vracal domov zo Schwechatu a videl ma tam stáť. Nič odo mňa nechcel. Povedala som mu, že som sa pohádala s priateľom a naštvaný ma nechal stáť na hraniciach. Zobral to ako možný fakt a povedal, že je rád ak mi mohol pomôcť a dúfa, že sa to medzi nami urovná. Po príchode do BA som sa mu veľmi pekne poďakovala a rozlúčili sme sa. Doma som povedala len toľko, že mi práca nevyhovovala a začala som si vážiť veci, ktorým som predtým neprikladala takú dôležitosť. Počas roka som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na VŠ a vyplatilo sa. Zobrali ma a aj som úspešne školu ukončila. Popri škole som mala brigády už len na Slovensku a môžem povedať, že iba „seriózne a poctivé“. Už by ma nikto nenalákal na rýchlo zarobené peniaze niekde do neznáma, kde ste jedna veľká nula. Neodporúčam to nikomu, ísť len tak na vlastnú päsť. Svet je v tomto zlý. Iba vás zneužijú.

Katka

Skúsenosti dievčat v zahraničí - I

Agentúra ma dala do bordelu

Už je tomu pomaly 15 rokov. Vtedy  som mala 20 rokov a veľké vyhliadky do života. Moja veľmi dobrá kamarátka ešte zo školy ma presviedčala, aby sme si išli zarobiť do zahraničia a potom zarobené peniaze investovali do nejakého spoločného biznisu. Najprv som namietala, nechcelo sa mi veľmi zo Slovenska odísť, ale napokon som súhlasila. Poprezerali sme pár inzerátov a vybrali sme si jednu agentúru, ktorá hľadala dievčatá do lokálneho podniku na tanec a sprostredkovanie zábavy pre turistov. Tancovať sme vedeli, boli sme aj pekné baby s výbornou postavou. Tak sme si povedali, že prečo nie. Určite jednoduchšie sa nám bude tancovať ako keby sme mali zbierať ovocie niekde na farme a naťahovať sa s ťažkými košmi. V agentúre nás presvedčili, že nás musia vyfotiť v plavkách, nakoľko majiteľ chce presne vopred vedieť aké dievčatá mu tam prídu a potrebuje mať reálnu predstavu o našich krivkách. Súhlasili sme. O pár dní sme dostali odpoveď, že sme prijaté a máme si prísť po letenky. Vlakom sme cestovali do Prahy a odtiaľ letecky do Talianska. Hneď na začiatku sme však dostali poriadny šok. Ubytovanie bolo hrozné. Toaleta nesplachovala, teplá voda tiekla len cícerkom, plyn bol iba v bombách. Bolo nás šesť dievčat na poschodových posteliach v maličkej izbičke. Bolo to vo februári, ale ten byt bol letný – len zo skla betónu a plechu. Žiadne prikrývky, žiadne ohrievače. Skoro všetky sme do večera dostali teplotu a kašeľ. Veľká dodávka nás večer pozbierala a odviezla do podniku. Agentúra nám sľúbila, že v meste budeme mať k dispozícii sprostredkovateľku, ktorá po nás príde na letisko. Na ňu sme sa mali obrátiť aj v prípade problémov. Keď som vstúpila do podniku, bolo mi jasné, že iba tancovať sa tu nebude. Toto vyzeralo na intímnejšie veci. Vpredu bol bar a boxy na sedenie. Vzadu zasa boxy s vysokou prepážkou, kde sa robilo naozaj všeličo podľa želania zákazníka. Keď jedna dievčina odmietla sedieť v zadných boxoch, majiteľka, pôvodom Poľka, ju vyšticovala a povedala jej, že je to jej robota. Prvý deň nás zachránil fakt, že sme nevedeli nič po taliansky, takže sme dozadu nechodili. Druhý deň sme volali sprostredkovateľke, to bola pre zmenu Češka, že chceme ísť do iného baru, alebo domov.  Poprosili sme ju, aby nám prebookovala letenky, lebo sa chceme vrátiť domov, no a ona nám povedala, že nie sú žiadne voľné miesta na najbližšie dva týždne (vtedy ešte Rayner nelietal a nebola taká pravidelnosť  letov). Vybavila nám nový klub. V novom klube sme zostali pár týždňov, kde to bolo obdobné. Všetko sa to točilo okolo s*xu a keď sme niečo chceli zarobiť, museli sme chrápať s nechutnými chlapmi. Tie talianske prasatá si s nami robili čo chceli. Kamarátka má dodnes strach z análneho s*xu, nakoľko po jednom vyčíňajúcom besnení mala úplne potrhané tkanivo v oblasti rektálneho otvoru. Mne za ten čas tiež poriadne prevetrali asi všetky možné otvory. Je mi z toho na g*c, keď si človek na to spomenie. Jedno však viem, že už neuverím rozprávkam o rýchlom zárobku (aj keď už mám svoj vek, ale len pre ponaučenie pre ostatné baby). Všetko sú to klamstvá. Čo človek zarobil, dal na cestu, ubytovanie a stravu. Vždy sa našiel spôsob, ako vás aj o to málo ošklbali. Niečo sa síce podarilo ušetriť, ale bola to oddretá práca. To nehovorím o tom, aký to má vplyv na psychiku. Človek sa musel siliť do dobrej nálady, musel piť alkohol a neskočiť chlapom na lep. Vtedy som potrebovala tie peniaze, mala som veľké plány, veľa dobrých nápadov, len mi chýbal kapitál na rozbeh. Až potom som si však uvedomila, akú obetu som preto musela urobiť a či mi to vlastne všetko stálo zato. Také nebezpečenstvo by som už nikdy nechcela podstúpiť kvôli peniazom, kvôli žiadnym peniazom a nie to ešte takým malým, čo som si nakoniec priniesla domov. S kamarátkou nám zostali iba oči pre plač, ale áno, neprajníci povedia: „Veď tak ti treba ty k*rv* jedna!!!“.  Áno, beriem ich názor, ale s tým rozdielom, že ja som sa nehlásila na pozíciu „k*rv*“. Ale hovorí sa , že všetko zlé je na niečo dobré. Som vyliečená z naivity a stratila som ružové okuliare o svete. 

Veronika

Nymfomanka z Bratislavy

Ešte počas Vianočných sviatkov som si cez internet dopisoval s jednou zrelšou ženou, ktorá cez známy zoznamovací  portál ponúkala svoje služby na súkromí. Nechcela ísť veľmi do hĺbky svojho súkromia, bavili sme sa vo všeobecnej rovine a zaujala ma hlavne tým, že dokázala pre mňa obetovať nejaký čas na plodnú komunikáciu pred bleskovým vychrlením cenníka, alebo notorického posielania rovnakých automatických správ každému záujemcovi o pokec. Je mi úplne jasné, že v tomto prípade to veľa krát robí za nich niekto iný, napr.  tzv. nútená ochrana. Bavila sa so mnou ako skúsená a sčítaná žena. Najprv som si myslel, že hľadá niekoho na vážny vzťah, alebo pri jej zrelom veku skôr priateľa na voľné chvíle, ale čím viac sme spolu komunikovali, tým viac jej otázky smerovali na intímnu tému a ako som s ňou vysporiadaný. Na rovinu som jej v jednom čete dal otázku, či to mám z jej strany brať ako ponuku na sex a či jej tak veľmi chýba. Prekvapila ma jej pohotová, stručná odpoveď jednou vetou, ktorá ale hovorila za všetko:

"Vieš, som nymfomanka a tá nikdy nemá dosť..."

Toto vo mne vzbudilo obrovskú túžbu spoznať túto zrelú "pumu". Nie kvôli tomu, že by som chcel zapadnúť do stoviek chlapov, ktoré jej prešlo cez ruky, alebo iný orgán (aspoň tak sa okrajovo zmienila s tým že miluje mužov a stále po nich baží), ale to že som chcel vedieť bližšie podrobnosti ako takáto nymfomanka premýšľa, čo ju k tomu viedlo a čo ju naviac uspokojuje. Takéto ženy musia mať veľa skúseností a možno si človek aj nejaké osvojí. Súhlasila so stretnutím jedine pod podmienkou že si od nej nejakú službu objednám a bola ochotná mi predtým poskytnúť malé interview, aby sme nešli hneď "na vec". Súhlasil som. Veď nikde nie je napísané, že ak si človek niečo objedná a zaplatí, že tú službu bude chcieť aj vykonať. A zase nemusím sa stoj čo stoj brániť, pokiaľ mi bude žena sympatická a tak ma nažhaví, že si budem kvalitnú  fajočku sám prosiť. Možno sa vám to bude zdať zvláštne a pomyslíte si, že som hlupák, ale ja som mal skutočne iné úmysly a cieľ.

Stretli sme sa u nej na byte v centre mesta. Vo vnútri bolo cítiť prenikavú vôňu éterického oleja a osvetlenie obývacej miestnosti pozostávalo len zopár sviečok rozmiestnených v každom rohu, približne asi po päť kusov. Nerátal som ich detailne. Len tak odhadom svojím pohľadom som usúdil. Ponúkla ochutnať kvalitnú kávu z Karibiku. Údajne ju neponúka každému, tak som si to mal ceniť. Kým odbehla do kuchyne, poobzeral sa po obývačke a pozoroval som rôzne suveníry z čoho som usúdil, že ide o dosť scestovaného človeka. Po pár minútach sa vrátila aj s kávou a poprosila ma, aby som ju nachvíľu ospravedlnil, pokiaľ si dá rýchlu sprchu. Neprotestoval som a pokojne som si vychutnával prinesenú kávu. Pokým sa sprchovala, ja som pokračoval v preskúmavaní interiéru. Z obývacej miestnosti boli ešte mierne pootvorené dvere, kde som uvidel roh postele, ktorá bola obtiahnutá červenou plachtou. Tiež tam bolo slabučké svetlo, ale stále, neblikajúce ako pri sviečkach. Chcel som sa zdvihnúť z gauča a nazrieť viac do tej miestnosti, ale strach z nečakaného prekvapenia majiteľky bytu mi to nedovolil. Určite by sa jej to nepáčilo a ešte by ma nedajbože obvinila, že som jej niečo vzal. Moje myšlienkové pochody zrazu prerušil jej hlas:

-Tak už som tu. Vydržali ste to tu? Kávička chutila?

-Ale áno, bola vynikajúca, ďakujem.

Ani neviem, kedy to tá žena stihla, ale mala na sebe už oblečené červené latexové šaty. Perfektne kopírovali jej udržiavanú postavu. Vyzerala jednoducho rajcovne.

- Môžem sa vám teda venovať. Čím začneme, alebo ideme hneď na tú fajočku, páčite sa mi a mám veľkú chuť pozrieť sa na vášho vtáka.

- Uff, tak to ste ma pekne zaskočili. Nečakal som takú rýchlu reakciu.

- A čo ste čakali mladý muž?

- V podstate máte pravdu. Ak ste mi pri písaní prezradila, že ste nymfomanka, tak iné som čakať ani nemohol. Ale ak dovolíte, radšej by som bol, ak by sme si najskôr pokecali, lebo potom už nato asi nebude čas. Tiež vás nechcem oberať o "pracovný" čas.

- Dobre, tak čo konkrétne by ste chceli vedieť?

- No zaujímalo by ma ako ste zistili, že ste nymfomanka? Ako sa to prejavuje? Čo vás dokáže najviac uspokojiť?

- Už od prvého sexuálneho kontaktu mám neskutočný sexuálny apetít. A čím som staršia, tým viac mi to chutí. Nedokážem byť čo i len jeden deň bez chlapa. Cítiť ho v sebe...

- Čo od chlapa očakávate?

- Cha, cha (smiech). Od mužov chcem jediné...hmm.

- A to je ?

- Od mužov chcem jediné: tvrdý náruživý sex a pocit, že som objektom ich túžby! Nie som z tých, čo čakajú, až im muž s takými kvalitami vbehne do cesty. Už sa roky sama starám, aby som si v posteli prišla na svoje.

Táto žena svojím rozprávaním na mňa pôsobila veľmi sebavedome.

-Prepáčte, čo vo vašom ponímaní znamená "prísť si na svoje" ?

-Pozrite sa, na to, aby žena zistila, čo naozaj chce, musí mať skúsenosti. Presne ako ja. Tipnete si s koľkými mužmi som dodnes spala?

- Tak to naozaj netuším. Nechcem vás ani podceniť a ani uraziť...

- Presné číslo ani ja neviem. Evidenciu som si začala robiť až neskôr. Ale podľa toho čo už evidujem, tak vy budete číslo 1368.

-Prosím !? 1368?

- Áno, čo pozeráte. Som už stará skúsená vydra, ktorej niečo prešlo cez posteľ.

- Prepáčte. Som len v nemom úžase akú máte v hlave štatistiku.

- Ale čoby, na to mám predsa počítač. Nepoužívam ho len na četovanie, ale vediem si v ňom aj evidenciu.

- Čo všetko obnáša taká evidencia? Môžem ju vidieť?

- Bohužiaľ, to vám nemôžem ukázať. Sú to moje súkromné informácie a som voči mojim klientom lojálna...

- Takže dôverné a tajné, rozumiem. Mohli by ste teda aspoň pomenovať niečo z toho, čo si zaznamenávate?

- O každom mužovi mám krátky záznam o jeho sexuálnej schopnosti a obľúbených praktikách, ich opis a samozrejme nesmú chýbať ani miery ich "miláčikov" a krátka poznámka na základe ktorej by som si vedela naňho časom spomenúť, teda to čo ho robilo jedinečným a nezameniteľným s iným mužom.

- Myslíte, nejaký poznávací znak na základe čoho by ste ho vedeli aj identifikovať?

- Áno...

- A čo by to mohlo byť napríklad? Alebo čo sa najčastejšie vyskytuje?

- Tetovanie, piersing...

- Aha, rozumiem, ale čomu nerozumiem a chcel by som pochopiť je to, čo vám to dáva? Aký máte z toho úžitok. Budú sa tieo informácie dať nejako využiť, alebo nebodaj zneužiť?

- Ako som už povedala, je to čisto pre moju internú potrebu. Na vašu otázku čo mi to dáva, no stávam sa viac a viac otvorenejšia, sebavedomejšia a bez zábran. A potom každý môj klient mal iné predstavy, čo všetko by mal a nemal mať jeho ideálny sexuálny objekt vzhľadom na profi služby ktoré očakával. Hovorí sa, že každý sa učí na svojich chybách...

- Učila ste sa zo svojich chýb byť dokonalou milenkou?

- V podstate áno. Ako správna učenlivá žiačka som si všetko bravúrne zaznamenala. Bez preháňania môžem potvrdiť: Poznám všetky "sextriky"!

- Tak toto ma zaujíma, čo myslíte pod tými sexitrikmi. Môžete nejaké prezradiť, alebo aspoň trošku ma dostať do obrazu? Teda nielen mňa, ale aj ako odkaz pre neskúsené mladé dievčatá?

Pokračovanie článku TU