sobota 21. marca 2020

Sedemnástka


V dnešnej dobe sa to zdá až neuveriteľné, ale ja som prišla o svoju poctivosť v sedemnástich aj keď je to len pár rokov dozadu. Nechcem byť prehnane sebavedomá, ale veľa chlapcov mi povedalo, že som neskutočne pekná a moje črty tváre sú tak jedinečné, že veľmi dlho si udržím status mladého dievčatka. Chlapci sa v  Starom meste pri barových pultoch predbiehali, kto ma dostane a začneme spolu chodiť. Ja som však hrala na dve strany. Bola som neskúsená mladá pipka, ktorá sa chcela zabávať, tancovať a piť a keď malo prísť na lámanie chleba, tak som dostala strach a zdrhla z klubu. Čím dlhšie som to robila, tým moje akcie na diskotékovej burze stúpali. Moja druhá tvár bola už menej lichotivá. Napriek môjmu správaniu a la ICE QUEEN, sa o mňa zaujímala skupinka zbohatlíkov, ktorí si uvedomovali, že moja  cena prejavenia záujmu o komunikáciu s nimi, a z nej vyplývajúce benefity do budúcnosti ,je veľmi vysoká. Kvôli tomuto daru som nemala veľmi veľa kamarátok, lebo všetkým som odháňala chlapov a z kuloárnych informácií som sa dozvedela, že ma prezývajú Metla. Nakoniec som však podľahla elegánovi z umeleckej branže, ktorý mi sľuboval 100% úspech na filmovom castingu. Áno, dovolím si vaše uvažovanie  predbehnúť – bola som až taká naivná a hlúpa. Ale za všetko môže moja zamilovanosť na prvý pohľad do toho charizmatického hajzlíka. Uspokojuje ma ale skutočnosť, že to nebola ONE NIGHT STAND, ale prežila som s ním pár pekných týždňov a nadobudla som pri ňom aj iný pohľad na mužov, aký som mala predtým. Ak vystrihnem moje herecké výkony v nočnom živote, tak v tom všednom som vnímala muža z dvoch polôh - mentorskej, kde ako príklad môžem uviesť svojho otca, ktorý mi bol vzorom, alebo prihlúplej, ktorú reprezentovali moji spolužiaci. Po romániku s umelcom som si začala ostrejšie uvedomovať, že na svete existujú muži, ktorí stoja za hriech nielen čo sa týka sexu, ale aj svojím spoločenským postavením a vplyvom. Pravdupovediac, začala som pánov tvorstva s chuťou a zanietením študovať. Neskutočne ma bavilo, škatuľkovať si ich do rôznych skupín. Rozdeľovala som ich na mužov, s ktorými stojí zato stýkať sa, pretože majú rôzne šance a možnosti, ktoré by som časom mohla využívať aj ja... A na zbytočné a nerozhodné tvory so sklonmi k podriadenosti, čo sa nežným pohlavím nechajú vláčiť životom a nemajú vlastný názor. Všímala som si mužskú smiešnosť, trápnosť, ale aj vážnosť a dôstojnosť. Niekedy som si pripadala ako v nejakom panoptiku. „Začínaš byť pekná sviňa Barborka...“ smiala som sa nad sebou. Moja sedemnásť ročná dušička plesala radosťou, že tak často a bez väčšej námahy mávam navrch nad silnejším pohlavím. Len málo samcov a samčekov točiacich sa okolo mňa vzbudzovalo môj rešpekt. S jedným z nich som sa náhodne stretla v podniku pod Michalskou. Viem, že bol firmou lokálu a stredobodom pozornosti miestnych zlatokopiek, ale moja detská tvárička ho očarila a požiadal ma, aby sme strávili večer spoločne pri jednom stole. Bol to vysoký tmavovlasý chalan s pohľadom neohrozeného lovca, s neobyčajným talentom k hudbe, syn bohatých rodičov, aspoň tak ho titulovali zlé miestne jazyky a toto všetko mi neskutočne imponovalo. „Žeby som bola stvorená na lásku s umelcami?“ položila som si sama sebe rečnícku otázku. Zatiaľ čo ja som chodila na gymnázium, Erik bol už študentom VŠMU. Nebol však tlačenkou svojich rodičov. Bol nadaný a nemusel sa veľa učiť. Vo všetkých oboroch patril k najlepším a najproduktívnejším. Išlo mu to samé od seba. Skúšky absolvoval s  úsmevom svetového borca a sršal humorom, keď ostatní potili krv. Toto všetko som sa dozvedela z našej plodnej komunikácie počas večera. Hovoril viac ako ja. Niežeby som sa nemala čím pochváliť, ale nenachádzala som pri ňom dostatočnú slovnú zásobu. Učarilo mi jeho sebavedomé vystupovanie. Pochopiteľne, že som nebola sama, ktorá  sa o Erika zaujímala. Nápadníčok mal celý roj, ale cítila som, že ja som favoritkou jeho srdca. Keď sme spolu sedeli, pozoroval ma s prižmúrenými očami a jeho nosné nozdry sa žiadostivo rozťahovali. Keď sme odchádzali z podniku, odprevadil ma taxíkom až k domu. Vystúpil spoločne so mnou z auta, aby ma objal a do ucha zašepkal:
"Musím ti niečo dôležité povedať  bez ohľadu nato ako to zoberieš. Máš v sebe niečo, čo ma neskutočne rajcuje a pozri sa na môj klin. Mám ho v tvojej prítomnosti v nohaviciach pekne tvrdý. Čo s tým vieme urobiť?"
Zostala som poriadne zaskočená, ale zároveň šťastná, že tak rýchlo o mňa prejavil záujem. V danom momente som sa zmohla len na jednu vetu:
"Mala by som byť sama doma. Naši odišli ešte včera na chalupu a vrátia sa až zajtra."
Viac mu nebolo treba hovoriť a nechal sa v rýchlosti pozvať ku mne domov. Opatrne som odomkla dvere a skontrolovala či je byt voľný. Naši boli preč a tak sme sa mohli venovať jeden druhému. Bez zbytočného plytvania časom sme sa pustili do milovania. Jeho bozky s virtuozitou jazyka podpaľovali moje vzrušenie ako stoh suchej slamy. Okamžite som začala vlhnúť v rozkroku a moja pošva sa v zášklboch sťahovala. Musel byť veľmi nadržaný a jeho túžba byť vo mne čím skôr, bola obrovská. Keď do mňa vnikal jeho pružný a tvrdý symbol mužskej pýchy, stúpala moja sexuálna horúčka takou rýchlosťou, že som mala strach, aby som nevzbĺkla. Erik t*tkal nežne a celý sa oddával mojej ženskosti. Jeho rozširujúci sa žaluď si razil cestičku mojou natešenou mušličkou a pripomínal ľadoborec. V krátkosti povedané, milovala som ho celým svojim telom, celou mojou ženskosťou a vnútorným JA, jednoducho chcela som mu patriť až do konca života.
Túto idylickú predstavu však jedného dňa narušila nečakaná a o to bolestivejšia sprcha. Erik ma pozval k nim domov. Jeho rodičia odcestovali do zahraničia na poznávací výlet a tak sme mali na milovanie nielen dostatok času, ale aj celý dom so všetkým servisom, ktorý poskytoval. V dome bol krytý bazén, suchá aj infra sauna. Za domom priestor na grilovanie, všetko sme si mohli užívať. Pustil z profesionálneho audiosystému  skvelú hudbu a vyzval ma do tanca. Tlačila som sa na neho celým svojim telom a zreteľne cítila ako mu v nohaviciach ožíva jeho krásny vták. Trela som podbrušok o jeho vydutý rázporok. Podráždený klitoris vyžadoval stále prudšie a rýchlejšie trenie. Erik to vycítil a zašiel mi rukou pod sukňu. Šikovne prekonal gumu nohavičiek a dvomi prstami zahájil vyslovene frenetické honenie povrchu mojej mušličky. Impulzy rozkoše putovali až do môjho mozgu. Prehla som sa k jeho ruke a zaklonila hlavu. Už som ďalej nedokázala  zadržať hlasité vzdychy a rukou som pevne, cez nohavice, zovrela jeho krvou naliaty a vzrušený úd. Dotancoval so mnou až do svojej izby, kde ma pomaly položil na posteľ. Vyzliekal ma cieľavedome, so šibalským úsmevom na tvári. Pritom neprestával ručne vzrušovať moje pohlavie. Dalo mu veľa práce stiahnuť mi nohavičky, pretože som hnaná veľkou slasťou stále prirážala na jeho dráždivé prsty. Nakoniec sa sám zbavil nohavíc a nedočkavo ma zakryl telom. Dýchal prerušovane a s námahou. Rukou som našla jeho úd a zaviedla som si ho medzi pysky ohanbia. Chvíľku som si ich trela jeho žaluďom. Hučal slasťou ako transformátor a náhle sa rázne vopchal až na dno mojej útulnej komôrky. Zatiaľ sa nehýbal, iba napínal a povoľoval svalstvo slasti plného a víťazného dobyvateľa. Polovičky jeho zadku sa mu chveli ako riť závodného koňa tesne pred štartom. Konečne  vyrazil a rozbehol kopulačné pohyby. Najskôr boli vláčne a dlhé. Asi po dvadsiatich prirážaniach som sa hlasno urobila a prudkými sťahmi pošvy dala najavo silu svojej rozkoše. Erik švihol do koní a rozt*tkal sa naplno. Napĺňala som sa sladkou bolesťou a zahryzávala sa do jeho ramena. Túžobne som čakala na jeho výron lásky. Krč na jeho lícnych svaloch oznamoval, že už sa skoro dočkám. Zámerne menil spôsob pohybov... Chvíľku krútil svojim vtákom, akoby niečo miesil a hneď ma zase útočne napichoval, so zámerom dostať sa do najtajnejších hlbín mojej mušličky. Naraz zaklonil hlavu a prehol sa v chrbtici. Z jeho pootvorených pier sa ozval naliehavý povzdych. Nachvíľu ztuhol a potom kŕčovito vytrhol úd z môjho vydráždeného tela. Upadol do nepravidelného chvenia a hlasným ťahavým nariekaním mi dávkoval semeno na brucho. Jeho prežívanie orgazmu ma tak vzrušilo, že som sa v závere jeho zášklbov tiež urobila. Jeho paže na ktorých podopieral svoje napnuté telo náhle povolili a on sa s výdychom úľavy zvalil na moje prsia.
V tej chvíli sa ozval zvonček. Obaja sme sa viditeľne zľakli a vytreštili oči. Erik dvihol hlavu a zahľadel sa smerom ku dverám, akoby očakával, že niekto vojde.
"Vaši?" zašepkala som so stiahnutým hrdlom.
Erik chvíľku premýšľal a potom sebaisto pokrútil hlavou.
"Vylúčené... Tí sú tam, kde majú byť."
"Tak kto?"
Zvonček sa ozval po druhý krát a naliehavo. Erik očividne zbledol a prehodil si cez nahé telo župan.
"Neviem..."
Opatrne sa vytratil do predsiene. Vzápätí som začula rozčúlený ženský hlas. Než som stačila vyskočiť z postele a niečo si hodiť na seba, stála vo dverách asi dvadsať ročná čiernovláska v elegantnom a určite nie lacnom kostýmčeku s nahnevaným úškľabkom na tvári. Za ňou sa krčil Erik a gestami mi dával najavo, že nevie čo sa deje...
"Kto je tá k*rva?" zakrákala ostro čiernovláska.
"Prestaň prosím Ťa Miriam" ozval sa očividne vystrašený Erik.
"Ty mlč! Ja si teraz pohovorím najprv s ňou..." prehlásila bojovne Miriam a krokom rozbesnenej dravej šelmy prišla k posteli. Ovládol ma hnev a chcela som sa postaviť, ale ona do mňa strčila a ja som znova padla na posteľ.
"Barbora všetko ti vysvetlím, ale teraz prosím Ťa odíď" polohlasne povedal Erik so zastreným hlasom. Miriam sa na neho zúrivo obrátila.
"To by sa ti páčilo zbabelec... Nikam nepôjde! Najprv ju trochu poučím o mojich právach... Nabudúce si dá už bacha..."
"Len žiadne násilne, Mirka... Prosím." lamentoval Erik a zložil si hlavu do dlaní.
"S tebou si to vybavím neskôr zlatko... Takto ma miluješ? To ti nedarujem..."
To mi napumpovalo adrenalín do mozgu a vyskočila som z postele. Aj keď som sa nikdy s nikým nebila, napriek tomu som zaujala perfektnú bojovú pozíciu. Moja sokyňa odhodila kabelku a bleskovým pohybom ma zdrapla za vlasy. Hlavu sa mi snažila stiahnuť k zemi. Našťastie sa mi v poslednej chvíli podarilo vymrštiť ruku hore a zachytiť medzi prsty jej naondulované vlasy. Bolestivo zakňučala a trochu povolila zovretie mojich vlasov. Náhle to bolo vyrovnané. Akýsi živočíšny inštinkt mi  prikazoval rýchlo zničiť tú cudziu samicu a odohnať  ju od svojho samca. Bola to zvláštna bitka. Ja nahá a moja súperka oblečená. Ťahali sme sa za vlasy po celej izbe. Snažila som sa ju voľnou rukou drapnúť do tváre, ale tá suka sa včas uhla. Cítila som, ako mi postupne dochádzajú sily. Zrazu som sa ocitla na zemi. Moja sokyňa sedela na mojom tele a so zúrivým hrdelným chrčaním ma fackovala ako zmyslov zbavená. Pomaly som strácala vedomie... Náhle prestala a zdvihla sa na nohy. Zahliadla som jej pokrivenú tvár a pokrčený účes. Dala si ruky v bok a zasipela:
"A teraz zmizni k*rva... A nikdy sa tu už neukazuj!"
Pomaly som sa zdvíhala zo zeme a zachytila pohľad v pozadí stojaceho Erika. Mal sklonenú hlavu a celý sa triasol. Áno, prehrala som tento pohlavný zápas... Moju prvú bitku o muža! Až neskôr som si uvedomila, že za to nestál a nebol ani mužom. Z môjho vysnívaného milenca sa stal obyčajný chudák.

Barbora



sobota 7. marca 2020

Oplodňovač


Bolo pekné ráno a ja som dorazil do svojej kancelárie plus mínus okolo ôsmej hodiny, tak ako to robím každý pracovný deň. Asistentka mi pripravila kávu a prebrali sme pár slov o blížiacom sa víkende a aké máme plány v rámci relaxu na konci týždňa. Mal som pohodovú náladu a vedel som, že práca mi pôjde celý deň od ruky. Keď som si konečne sadol k počítaču, pozrel som si aj osobný profil na Facebooku. Našiel som si tam jednu žiadosť o priateľstvo. Priznám sa, zo začiatku mi ten profil nič nehovoril, ale keď som sa detailnejšie oboznámil z jeho verejnými informáciami, bolo mi jasné, kto by sa chcel so mnou takto priateliť. Bola to stará známa spolužiačka ešte zo strednej školy. Podľa mojich informácií spred niekoľkých rokov som vedel, že tak isto býva v rovnakom meste ako ja, ale nejako sme sa prestali stýkať, asi aj pre každého nadmernú zaneprázdnenosť. Potvrdil som virtuálne priateľstvo a ďalej som sa s tým nezaoberal. Na 8.30 som mal dohodnuté dôležité obchodné rokovanie a mysľou som bol hlavne v jeho intenciách. Vždy som si zakladal na perfektnej príprave a koncentrácii. To mi prinášalo pracovné úspechy. A nebolo to inak ani v tomto prípade. Po úspešnom obchodnom jednaní som sa zo zvedavosti znovu pozrel na FB a to už som si našiel správu s obsahom, že Tereza ma pozdravuje a virtuálne mi zamávala. Konverzácia sa teda mohla začať. Na moje prekvapenie však konverzácia mala veľmi rýchly spád, lebo tá baba mi po pár vetách navrhla osobné stretnutie. Niežeby som ju nechcel vidieť, po tak dlhom čase, ale pripadalo mi to veľmi unáhlené a cítil som, že niečo  za tým asi bude. Mali sme sa stretnúť večer po práci. Chcel som ju pozvať niekde von na večeru, ale naliehala, že by uvítala niečo viac súkromné. Do hotela som ju nechcel ťahať, aby to nevyznelo veľmi blbo, avšak ona ma predbehla a sama navrhla, že ak by mi to nevadilo, rada by ma navštívila v mojom súkromí  a nech jej dám adresu. Zostal som v miernom šoku, čo samozrejme virtuálne na mne nemohla spozorovať, ale nakoniec som pristúpil na túto alternatívu. Každý normálny muž by si pod touto ponukou hneď predstavoval noc plnú vášne. Ja však nie, aj keď normálny samozrejme som. Teda ja áno, ale Tereza podľa môjho názoru určite nie. Takto som to prvotne vyhodnotil. Od prvého momentu, keď sme sa spoznali na strednej škole som ju miloval. No postupne ako som v priebehu školských čias prechádzal pubertou, začínal som zisťovať, že Terka je niečím iná ako ostatné dievčatá. Neskôr som už začal hocičo chápať a vnímať. Vyvrcholilo to tým, že som si  uvedomil jednu veľmi podstatnú vec. Tereza  zostane pre mňa aj naďalej skvelá kamarátka  a nič viac. Ale, aby som to vysvetlil. Jedna vec nás skutočne spájala. Ja som túžil po dievčatách a Tereza takisto. A vôbec sa tým netajila. Po maturite sa naše cesty rozdelili. Išiel som na vojnu, oženil som sa, rozviedol, znovu som sa oženil a zase rozviedol. Ubehlo viac ako dvadsať rokov a na Terezu som skoro zabudol a teraz  si ma našla. V podstate musím uznať , tie sociálne siete sú predsa len na niečo dobré. Bol som z toho dosť nervózny a nedočkavo som ju očakával.
Prišla trochu neskôr, veď ako správna žena a okrem iného na dobré sa vždy dlho čaká. Stála vo dverách. Usmievala sa tým svojím plachým úsmevom a ja som zisťoval, že sa v podstate ani nezmenila. Možno len vyzrela ako víno, ale samozrejme do krásy. Skoro som na chvíľu zabudol v akom sme zostali vzťahu a pocítil aj vzrušenie. Pozval som ju ďalej, objednal donáškou sushi, otvoril fľašku archívneho vína a prvú hodinu sme len tak trepali o všetkom možnom a miestami aj nemožnom. Veď bolo o čom. Tie roky, čo sme sa nevideli. Počas dlhotrvajúcej debaty som pomaly na Tereze spoznával, že sa niečím trápi. V uvoľnenej debate som jej navrhol, aby sa mi zdôverila, že možno jej budem vedieť pomôcť.
Zo začiatku vyslovene uhýbala. Musel som z nej páčiť každé slovo. Celá bola akosi v rozpakoch.
„ Borisko, je mi to strašne trápne, ale nevedela som na koho sa mám obrátiť. Ak mi teda môžeš pomôcť...“
„Aha...“  utrúsil som chladne.
Náhle som pocítil veľké sklamanie. Pravdou je, že v poslednej dobe sa mi začalo celkom dobre dariť. A naraz, akoby sa vrece roztrhlo s ľuďmi, ktorí nutne potrebujú moju „pomoc“.
„Nie Borko, ty si mi zle rozumel. Ja nepotrebujem tvoje peniaze!“ povedala so zvýšeným hlasom.
Prekvapilo ma to. Vždy ma zarážala jej chladná rozvaha a pokoj. Teraz bola viditeľne nervózna.
„Ty vieš, ako som na tom vo svojom súkromnom živote... „
Sama si naliala vína. Všimol som si, ako sa jej trasú prsty. Dlhé štíhle prsty. Ani neviem, kde sa vo mne vzala tá myšlienka. Naraz som si predstavil, ako tými prstami honí môj penis. A ten môj junáčisko v nohaviciach sa hneď prebudil k životu. To bolo asi tým, že som dlho nemal ženu. Pri mojich pracovných povinnostiach nato jednoducho nebol čas.
„Aj keď sú to už roky, viem čo bolo v tvojom súkromnom živote iné... ale nechápem akú pomoc odo mňa očakávaš?“
„Žijem s jednou priateľkou, už je tomu pekných pár rokov, ako... ja viem, asi to bude znieť smiešne... ale ako manželia. To sa ťažko chápe, ale celkom nám to spolu klape. Som šťastná. Nič mi nechýba, chápeš to? Iba...“
„Iba čo?“
Upila si z vína a zasmiala sa. Buď začínala byť opitá alebo hysterická.
„No naraz sa vo mne začína prejavovať materinský pud. Je to silné, neovládateľné, silnejšie ako ja. Vieš, s Helenou mi to celkom dobre klape. Ale čo keď odíde? Čo keď sa niečo stane? Roky bežia a ja starnem. A bojím sa.“
„Čoho? Čoho sa bojíš?“
„Samoty. Vidím spokojné rodiny s deťmi a naraz sa cítim o niečo ukrátená, prázdna, zbytočná... Boris, ja jednoducho chcem dieťa rozumieš?“
„Áno, čoby nie... ale ako ti mám v tom pomôcť?“
„Premýšľala som o adopcii, zákon to umožňuje iba manželom, o lesbičkách sa v ňom nehovorí. Pýtala som sa na umelé oplodnenie, ale zase tá istá pesnička. Lesby neprichádzajú do úvahy! A tak čo mi iné zostáva, než prísť k dieťaťu normálnym spôsobom?!
Urobila som si pár známostí, bola som naplno rozhodnutá skúsiť to s mužom, rozumieš? Ale nešlo to! Vždy keď k tomu malo prísť, tak to jednoducho nešlo!
Ten chlap mi bol jednoducho odporný, zdvíhal sa mi žalúdok, len čo sa ma dotkol. A tak som si spomenula na teba Borisko."
„Čože?! Tým chceš povedať, že...“
„Áno, správne to chápeš. Chcem, aby si mi urobil dieťa.“
Musel som si znovu naliať. Teraz sa pre zmenu triasli prsty mne. Polial som si obrus na stole.
„Ale Terezka, chápeš...“
„Pozri sa, chcem aby sa to odmakalo čo najrýchlejšie. Žiadne obchytkávanie, žiadne bozkávanie...aj tak sa budem musieť veľmi premáhať, tak mi to prosím ťa nesťažuj. Prosím... urob to čo máš a o viac sa nestaraj."
„Ale to je strašné, čo po mne chceš!“ nalial som si znovu vína.
„Čo je na tom strašné? Pre teba. Tebe to so ženou pripadá strašné?"
„Ale áno,  s takouto ženou a v tejto situácii áno...“
„To som akože kurva či chudera?! Boris!"
„Nie, tak som to nemyslel, veď ťa poznám od školy.“
„Borko, aj keď som lesba, chcem ťa ubezpečiť, že po anatomickej stránke som v prvom rade žena. Počuješ?! Som žena a zdravá žena...“
„Ja viem, ale pripadám si - ja neviem, ako plemenný býk! Alebo ako inseminátor, ktorý ja neviem, tu odoberie býkovi semeno a strekne ho do kravy."
„Hm, do kravy. Boris ty sa počúvaš? No vidím, že od teba sa pomoci nedočkám. Tak sa teda  maj a zabudni na to, že som ťa vôbec ohľadom takejto veci o niečo prosila.“
Vstala a uberala sa ku dverám. Do slabín sa zahryzla tupá bolesť. Páni, ona odíde a ja si ho budem musieť vyhoniť - ako puberťák. A pritom, kto by nevedel o jej sexuálnej orientácii, tak by povedal, že je to pekná samica.
„Tak počkaj,“ hlas sa mi trochu triasol „a kedy to chceš akože realizovať?“
Teraz zostala evidentne v rozpakoch. Naraz nevydržala môj pohľad, nevedela kam s očami.
„No ak by to išlo, aj dnes. Momentálne som v plodnej perióde. Tri mesiace si meriam teplotu.“
„Fajn. Ale budeš ma vo všetkom poslúchať, sľubuješ?"
Chcela mi niečo ostro namietať, už otvárala ústa, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslela a cúvla.
„Dobre. Pokúsim sa. Ale už konečne niečo rob, nech to mám čím skôr za sebou.“
„Tak dobre. Chceš sa ísť osprchovať?“
„Nie,“ v tvári celá horela „až potom. Ale ak chceš ty...“
„Áno idem. Pozri tam je potom spálňa, posteľ. Odosteľ a počkaj na mňa, hneď som späť.“
Odcupotal som do kúpeľne, rýchlo som sa vydrhol, oholil, navoňal  vodou po holení a utekal som rýchlo za ňou, oblečený iba v župane. Cítil som sa ako pred prvou svadobnou nocou. Moniku, moju exmanželku, som si tiež bral ako pannu. Ležala pod prikrývkou, prikrytá až po bradu.
„Počúvaj Terezka, ty si akože ešte nikdy... s chlapom nič...“
Ostro zavrtela hlavou. Nikde som však v izbe nevidel jej šaty. Strhol som z nej prikrývku. Vykríkla a opäť  sa prikryla.
„Kurnikšopa Terezka, cez šaty ti dieťa neurobím!“
Vyzula si iba topánky. Tvár sa jej začala smiešne škľabiť, uberala sa k plaču ako malé dievčatko. Bolo mi je trochu ľúto, ale pritom ma to neskutočne vzrušovalo.
„Terezka neblázni, nič zlé ti predsa neurobím. Uvidíš, že sa ti to bude páčiť. No tak, vyzleč sa.“
 Slzy jej začali stekať po tvári, ale pod prikrývkou začala robiť nejaké pohyby a plná hanby vystrčila spod prikrývky ruku a odhodila na koberec nežné čipkované nohavičky.
„ Ale tak Terezka, už mám toho akurát tak dosť! Ty si ako malé decko. Buď budeš spolupracovať alebo nie! Ty chceš niečo odo mňa!“
Rázne som z nej strhol prikrývku, odhodlaný ju povedzme aj znásilniť. Presne ako som predpokladal! Stiahla si pod sukňou iba nohavičky. Ležala tam vystretá ako lata, kolená zúfalo tisla k sebe, obe dlane v rozkroku. Triasol som sa neobyčajným vzrušením, ťažko som sa ešte ovládal.
„Tak počkaj dievčatko! Najprv ti ukážem čím ti to urobím!“ samým napätím som nemohol rozviazať pásik na župane. Čím viac som sa ho snažil rozviazať, tým viac som ho zamotával. Nakoniec som stratil trpezlivosť  a roztrhol som ho. Ako šialený som si prudko rozhalil župan. Stál mi ako sviečka, pekne tvrdý a mohutný.
Vykríkla zdesením. Prudko odvrátila hlavu a ešte pevnejšie zatvorila oči.
„Pozeraj sa!“ syčal som na ňu.
„Pozeraj sa na ten chobot! No tak otvor oči, lebo ti to nastriekam do ksichtu!"
Posadila sa a pokúsila odísť.
„Ja idem preč! Si hnusný! Prosím ťa, pusti ma!“
 Zvalil som ju naspäť do postele. Zmetala sa, kopala, pokúšala sa vyslobodiť , ale ja som si počínal ako zbesnený. Tvrdo a chrapúnsky som jej začal ohmatávať  prsia. Neboli veľké, ale pekne pružné, pevné, tak  akurát do ruky. Namáhavo a dychtivo som oddychoval, pot sa zo mňa lial a pritom ma triasla zimnica, zuby cvakali o seba akoby som mal maláriu. Vedel som čo robím, ale nedokázal som sa jednoducho ovládať . Akoby to robil vo mne niekto iný a ja som bol iba svedkom. A potom sa naraz prestala brániť a iba plakala srdcervúco nariekala.
„Prečo si taký Boris! Ja som ti tak verila. A ty?“
Prešiel ma záchvat amoku rovnako tak ako prišiel. Celý udýchaný som sa posadil vedľa nej a opäť som sa zahalil do župana. Zahanbil som sa.
„Prepáč Terezka. Neviem, čo sa to so mnou stalo. Asi to bude tým, že som dlho nemal ženu kvôli pracovným povinnostiam. Prepáč mi to. Ak chceš, pokojne môžeš odísť...“
Neodpovedala, iba ticho vzlykala do vankúša. Sukňa  sa jej pri tom zápase vyhrnula  a odhalila vysoko nahé, belavé stehno.
„Nehnevaj sa Terezka,“ šepkal som a pohladkal ju po vlasoch. Stále som bol ale silne vzrušený. Priľahol som si k nej. Iba povzlykávala. Jednu pažu mala voľne pozdĺž tela s otvorenou dlaňou. Ako som si k nej ľahol, hladkal som ju po vlasoch a stieral z jej líc slzy, celkom neúmyselne sa ocitlo moje prirodzenie v jej dlani. Najskôr iba tak cez látku župana, ale bol to pre mňa tak dráždivý pocit, že som neodolal  a znova rozhalil župan. Nahý falus pozvoľne vložil do tej otvorenej dlane. Zdalo sa, že to vôbec nezaregistrovala, ale ja som pritom zomieral slasťou. Bol to neskutočne vzrušujúci pocit. Pomaly sotva znateľne som ním začal v jej dlani pohybovať, síce nešikovne a neskúseno, no jej prsty sa k tej tvrdej a krvou pulzujúcej veci zomkli. Zastonal som.
Svoju dlaň som položil na jej odhalené  stehno, bolo horúce a neuveriteľne hebké, a pozvoľne som tú dlaň posunul  smerom hore, až k lemu sukne, ktorú som jej potom vyhŕňal vyššie a vyššie. Zočil som oblinu zadočku a vpredu mierne klenuté bruško, pod ním jemný pásik lona. Prsty nedočkavo vkĺzli medzi tieto jemné chĺpky a pokúšali sa predrať medzi pevne stisnuté stehná.
„Nie, prosím ťa, Borisko, nie...“ šepkala, oči síce neotvorila a tvár mala stále na vankúši, ale prstami sa naďalej pohrávala s mojím penisom.
Podľa známeho neomylného mrazenia dole v chrbtici som vedel, že čo nevidieť  bude mať dlaň plnú môjho semena. A pokiaľ ma pamäť neklamala, chcela ho úplne niekam inam.
„Terezka...“ horúčkovito som sa ju pokúšal prevrátiť na chrbát. Naraz bola ťažká, neohrabaná. Náhlil som sa, skutočne som mal za chvíľu vytiecť. Naraz sa nejako sama otočila, ale na brucho. Nebol čas na nejaké úvahy. Musel som opustiť jej dlaň a pokľakol  k nej. Kochal som sa na chvíľu krásnymi zadočkovými polovičkami a potom skĺzol môj pohľad na našpúlenú lastúru. Srdce mi búšilo ako zvon, keď som jej dával nohy od seba a tisol som sa medzi ne. Len čo som prstami preskúmal teplú úžľabinku , ihneď som sa nedočkavo prisal na jej zadoček. Chvel  som sa nedočkavosťou, ako panic, keď som sa pokúšal do nej vniknúť. Ucítila tlak penisu pri vchode do svojej jaskynky a vždy sebou šklbla, keď som bol na kraji. Rozčuľovalo ma to do nepríčetnosti, navyše som cítil, že každú chvíľu budem hotový.
„Kurnikšopa, drž, baba jedna! Uvoľni sa!“
Neskoro. Ani neviem, kde som ho mal. Či aspoň špičkou v nej, alebo len medzi pyskami, či medzi polkami, keď to na mňa prišlo. Zastonal som, strnul a bedrá sa mi rozochveli , keď som to zo seba pumpoval. Tereza vykríkla hrôzou a šmarila so sebou, až ma zhodila. Hneď bola na nohách.
„Panebože ty si ale prasa! Ty si dobytok! Pozri sa! Asi budem zvracať!“
Nechápajúc som zdvihol hlavu.
„ Ježišmária, ty toho narobíš pre trocha semena! Chcela si dieťa alebo nie?“
Prestala vyvádzať.
„To už to akože je?“
„Ale hovno,“ znechutený som sa prevrátil na chrbát a znudene som sa pohrával so zmäknutým penisom.
„ Veď som ho do teba ani poriadne nedostal.“
„Bože, aké je to hnusné. Tečie mi to po stehnách  a lepí sa to.“
Zlomyseľne som sa  zasmial:
„Vidíš, o čo si sa pripravovala? A to ešte nevieš, ako to chutí, keď sa to strieka do pusy! Chceš to poznať? Chceš?“ uvedomil som si, že som opäť pripravený, že mi zase pekne stojí.
„Tak poď, ideme ďalej robiť deti!“ švihol som s ňou na posteľ.
„Nie! Ja už nechcem!“
Zvalil som ju na chrbát a roztiahol doširoka stehná.
„Teraz spoznáš, čo je to pravá rozkoš!“
 Naľahol som si na ňu a vnikol do nej. Vykríkla od bolesti. Narazil som na prekážku, musel som viac pritlačiť. Kričala, ale prenikal som pomaly hlbšie a hlbšie. Aj mňa to bolelo, bola dosť suchá. Konečne som bol v nej dostatočne hlboko a začal som uskutočňovať dlhé pomalé pohyby.
„Nenávidím ťa!“ syčala podo mnou ako besná mačka.
„ Nenávidím vás, chlapi!“
 Zrýchlil som. Pocítil som, že začína vlhnúť. Prestala sa metať, nejako zvláčnela, naraz akoby to už nebola tá Tereza, cudzia, neprítomná, chladná. Prvýkrát  zastonala inak ako bolesťou. Zblízka som sa jej pozrel do tváre. Na moje počudovanie som na nej zazrel blížiacu sa rozkoš. Zahryzla sa do vrchnej časti dlane, aby potlačila výkrik. Zľahka som jej tú ruku dal dolu a pohladil ju po rozpálenej tvári.
„Krič dievčatko, len krič. Vychutnaj si to.“
Lapala po dychu oči mala vytreštené. Vypäla sa podomnou a ťahajúc zastonala.
„Prežívaj to každučkým kúskom tela. Každou cievkou, každým nervom. Cítiš, ako je to krásne?“
Prudko, ale rytmický začala pohadzovať hlavou zo strany na stranu. Bola krásne mokrá, kĺzal som v nej ľahko ako piest. Začala s prirážaním, chvíľu jej to trvalo, než našla súzvuk s mojím rytmom, ale potom som mal čo robiť, aby som jej stačil. Bolo to búrlivé tempo, neviem koľko orgazmov mala, alebo to bol jeden, dlhý, neutíchajúci.
Pocítil som blížiace sa vyvrcholenie. Krásne silné. Zastonal som a pritisol jej ústa ku svojim. Poddala sa dlhému vášnivému bozku. A potom som mal pocit, že som sa roztrhal, vybuchol na tisíc kúskov a rozmetaný na atómy som putoval vesmírom.
Trvalo to večnosť, kým som opäť začal vnímať svet. Posadil som sa. Celé telo ma krásne bolelo. Tereza sladko podriemkavala,  spokojne sa usmievala. Sklonil som sa k nej a pobozkal ju. Otvorila oči.
„Tak čo?“ usmial som sa na ňu. „Bol som lepší, než tá tvoja Helenka?“
„Bol si hnusný!  Príšerne hnusný!“
Znova som ju pobozkal  a jej paže ma k nej nežne pritiahli.
„Bol si krásne hnusný...“  zašepkala sladko a potom opäť po dlhšom bozku dodala:
„A myslíš si, že sa ti to bábätko podarilo hneď na prvý pokus?“
„Tak toto už je v rukách Božích.“

nedeľa 16. februára 2020

Sekretárka


Sedel som na gauči v jednej firme a čakal na klienta, presnejšie povedané obchodného riaditeľa spoločnosti. Oproti mne sedela pekná sekretárka a občas ma skontrolovala svojím pohľadom. Ja som si na konferenčnom stolíku otvoril notebook a kontroloval som si veci, ktoré budem chcieť riaditeľovi predložiť.
„Nedáte si kávu?“ nadviazala rozhovor sekretárka.
„Rád by som si dal... ehm... ak tu máte...“
Zodvihla sa od stola a išla do rohu miestnosti, kde bola mini kuchynka a dala postaviť na kávu. Potom sa vrátila cestou späť k svojmu stolu.
„Tak chvíľku vydržte prosím, hneď to bude...“
„To máme dnes, ale zlý čas,“ snažil som sa udržať komunikačnú linku.
„Prosím?“
„No, že to máme dnes zlé počasie...“
„Jáj, tak to áno...a údajne to má byť ešte horšie.“
Po chvíli sa vrátila do kuchynky zaliať kávu a priniesla mi ju na konferenčný stolík.
„Tak, nech sa páči kávička.“
„Veľmi pekne Vám ďakujem, ste milá.“
„Nie je zač, rado sa stalo.“
„Ešte raz ďakujem.“
Sadla si opäť za svoj stôl oproti mne a pozerala na veľký PC monitor.
„To čierne BMW je vaše?“ odstrihla svoj pohľad od monitora smerom na mňa.
„Áno, páči sa Vám?“
„Páči,“ šibalsky sa usmiala, “veľmi pekné autíčko. Mám veľmi rada veľké, luxusné a nablýskané autá“.
„No tak to máme spoločný názor, tiež sa mi páčia veľké a pohodlné autá. Viete veľa cestujem a pri dlhých trasách to človek ocení, že sa necíti polámaný.“
„Úspešným ľudom  patria k postaveniu zodpovedajúce typy áut,“ šibalsky sa usmiala a pokračovala v práci na počítači. Ja som sa tiež pokračoval v práci na notebooku a v miestnosti nastalo asi pár minútové ticho.
-Pracujete, tu už dlho?
-No, asi šesť mesiacov, takže nie moc dlho.
-Ale tak už ste po trojmesačnej skúšobnej dobe...
-Ste s pánom riaditeľom dohodnutý na konkrétnu hodinu?
-Áno, ale viac menej orientačne.
-Tak on by tu mal byť do polhodinky. Pokojne si zatiaľ vypite tú kávu.
Za stolom vypisovala nejaké papiere.
„A koľko máte rokov? Ja viem, že sa vám to môže zdať neslušné.“
„V pohode, mám 26 rokov.“
„No ja by som vám tipoval menej...“
„Menej? Tak ďakujem za kompliment,“ usmiala sa pritom. „To poteší každú ženu.“
„Skutočne?“
„Ehm, určite áno.“
„Ja si myslím, že ženu v dnešnej dobe potešia iba peniaze...“
„To tiež,“ s chuťou sa zasmiala „to tiež, samozrejme“.
Hodnú chvíľu sa prehrabávala v papieroch a potom pokračovala v rozhovore.
„Takže idete na prvé jednanie...“
„Hmm, no jednanie... Ja niečo preňho už mám a buď to zoberie, alebo nie.“
„Ehm, ehm... tak uvidíte...“
„A že som taký zvedavý. Koľko vám tu tak dáva? Teda koľko si tu zarobíte za mesiac?“
„No, neviem či je to vhodné hovoriť, ale... okolo 700 eur.“
„Iba?“
„No takto to je.“
„A to je celkom málo na Trnavu, či?“
„No, tak asi áno, chcelo by to viac, ale zase na druhej strane, snažím sa privyrobiť si...“
„Aha, takže máte ešte nejakú prácu...“
„Ja mám ešte brigádu...“
„Čo robíte ako brigádnička?“
„Robím fitnes trénerku.“
„Skutočne?“
„Áno, je to celkom zaujímavá práca a baví ma to... šport ma baví, takže... takže preto to robím.“
„Takže aj nejaké špeciálne diéty a tak čo?“
„Diéty nie, ja nie som nejaká špeciálna zástankyňa diét...“
„Žiadne sacharidové vlny a podobné veci?“
„Nie, nie... ja som úplne na normálnej strave.“
„Ja tiež veľmi rád jem, a mohol by som jednu takú neslušnú otázku len medzi štyrmi očami?“
Pozrela sa mi do oči, usmiala sa a potom povedala:
„Záleží ako neslušná bude, ale pokojne môžete...“
„Ste vydatá?“
„Nie som.“
„Tak potom slobodná?“
„Áno.“
„Inak keď robíte to fitnes, tak to musíte mať super postavu.“
„No tak to asi áno. To by malo patriť k tomu, keď už som fitnes trénerka.“
„Viete čo? Ja mám taký nápad...“
„Aký?“
„No mám jedného klienta, čo mu robím obchodné zmluvy a on má výhradné zastúpenie pre značkové spodné prádlo a robí si vlastné reklamné letáčiky do predajní. Potrebuje tam pekné, sympatické baby, no presne také typy, ako ste Vy? Nemala by ste záujem? Mohol by som vám takúto brigádu dohodnúť a tie honoráre veľmi ľahko prepíšu výšku vášho platu... “
S úžasom sa na mňa pozrela a bolo zreteľne vidieť, že ju moja ponuka zaujala.
„Tak, ale to znie celkom fajn. Určite áno?“
„Ako, že by...“
„No páčilo by sa mi to...“
„Môžem mať takú malú otázočku? Mohla by ste mi akože ukázať vašu postavu?“
„Ehm.“
„No mňa teraz niečo napadlo, ja vám poviem prečo...“
„O.K., ja v tom nevidím problém,“ zdvihla sa od svojho stola a postavila sa predo mňa. V napasovaných tesilových nohaviciach mala neskutočne vytvarovaný zadok.
„Takže, vy máte 26 rokov...“
„Áno.“
„A bruško, čo keď by ste mi ukázala bruško?“
Trochu sa zahanbila.
„Bruško?“
„No ja chcem iba vidieť, ako ste na tom s tým fitnes.“
„To je trochu hlúpe, aby som vám tu ukazovala bruško, nie?“
„Nie, nie... nie je.“
Nadvihla si letnú blúzku a ukázala perfektne vypracované bruško.
„Wau! To je neskutočné! Tak to áno, už viem, prečo som sa pýtal.“
„Ďakujem...“
„No a keď by ste teda mala fotiť to spodné prádlo, ste s tým úplne v pohode, či do akej miery ste hanblivá?“
„Tak ja nemyslím, že som veľmi hanblivá, spodné prádlo by bolo v pohode.“
„No ak by som vás mal odporučiť, tak teraz premýšľam, že či to urobiť len tak nezištne, alebo...“
„Áno...“ usmiala sa „no...“
„Viete čo myslím...“
„No, neviem...“ pozerala sa mi pritom stále do očí a usmievala sa „neviem čo tým myslíte...“
„Také to, že žena pokľakne a...“
„Čoooooo?! To fakt? No teda to je výzva... A ďalej?“
„No a potom to môže považovať za vybavené... Ja si myslím, že je to úplne normálne a bežné.“
„To je bežné?“
„Ehm.“
Na chvíľu sklonila hlavu. Tvárila sa, že veľmi hlboko premýšľa a potom sa opäť na mňa pozrela:
„No a čo ja by som mala preto urobiť? Aby ste ma teda odporučil?“
„Veď som vám vravel, ako to bežne funguje...“
„Ehm.“
„Takže pokľaknúť?“
Na hodnú chvíľu zostala v rozpakoch, ale výraz jej tváre napovedal, že ostáva len veľmi málo k tomu, aby sa rozhodla urobiť to.
„No to je teda celkom zaujímavá, tá vaša ponuka. A baby to takto normálne robia, áno?“
„No Vy z toho získate viac ako ja. A jednoducho musíte rátať s tým, že aj klient si vás vyskúša.“
„Ako? To aj on?“
„No poviem vám to takto. Všetky tie baby, modelky ktoré takéto niečo robia, tak robia aj určité služby navyše pre svojich zamestnávateľov. Tí im zato platia slušné prachy a podobe honorárov.“
„No to ste ma teda pekne prekvapil. Dnešné ráno som nečakala s takouto ponukou.“
„No veď ja sa s vami iba bavím, ale ak ste to myslela skutočne vážne, tak...“
„Tak?“
„No ak by ste sa chcela predsa len dohodnúť. Toto je zatiaľ iba tak, že sa o tom bavíme, ako to chodí...“
„Ehm...“ v rukách si pretáčala pero a pozerala sa stále na mňa „no možno by som o tom aj premýšľala.“
„Kľudne, veď ja mám času dosť... alebo vám nechám na seba vizitku.“
„Ak by som to ako skutočne prijala, tááaak, to vám musím akože to...?“
„No presne tak ako som hovoril. Tak, ako to bežne chodí...“
Zakusla si do pier a jednou rukou prehrabla vo vlasoch. Potom sa zdvihla od stola.
„Samozrejme, by ste mala istotu že... jednoducho ten džob dostanete. Ja jednoducho s babami nevyj*b*vam, prepáčte za výraz.“
„Áno... no tak ja by som asi nato pristúpila.“
„Áno?“ spýtal som sa s veľkým očakávaním.
„Chvíľku vydržte...“ zdvihla telefón a niekomu volala.
Ja som s napätím očakával, čo sa bude diať.
„Marienka, prosím ťa, ak by si chcela niečo odo mňa, tak ma teraz asi polhodinku neruš. Budem mať konferenčný hovor. O.K?...“
Pochopil som, že si vytvorila nerušené prostredie, aby sa mohla venovať zaslúženej práci. Ja som samozrejme nechcel vyzerať ako chudák, ktorý si takýmto lacným spôsobom  chce vynútiť sex, ale normálne som vybral z peňaženky 200 Eur a položil som jej ich na stôl. Pozrela na peniaze a len sa usmiala:
„Tak poďte ku mne bližšie...“
„Takže sme dohodnutí, áno?“
„Dohodnutí,“ odpovedala súhlasne.
„Myslíte, že teraz nikto nepríde?“
„Nebojte sa, teraz nás nikto nebude rušiť , riaditeľ chodí samostatným vchodom do svojej pracovne a to ho budem počuť.“
Pristúpil som k jej stoličke a spýtal sa:
„Tak ako to urobíme?“
„Nič, iba stojte prosím?“
„Aha...“


streda 5. februára 2020

Prázdniny s pani Simonou


Pochádzam z malého mesta na západnom Slovensku a každý rok som cez letné prázdniny chodila k mojej starej mame do malej dedinky na strednom Slovensku. Keď som chodila ešte na základnú školu tak som tam zotrvala aj celé dva prázdninové mesiace . Krásne hory a lesy, čistý vzduch, milí ľudia, ktorí ma cez babku veľmi dobre poznali. V podstate postupne z roka na rok aj ja ich. V jeden pekný letný deň, keď som sa už ako stredoškoláčka vybrala na prechádzku do neďalekého lesa za dedinou, asi po takej hodinke vychutnávania lesného ticha, sadla som si na pník vedľa príjemným zvukom žblnkotavého potoka. Bola som v tom, že som tam úplne sama. Horúci vzduch vo mne vyvolával aktívnu činnosť hormónov a ja som jednoducho dostala chuť sa v tom lese urobiť. U babky som nemala také súkromie, aby som sa mohla riadne uvoľniť a moje orgazmy boli veľmi hlasné aj keď som bola mladá žabka. Trvalo to asi len dve minúty, keď som postupne naberala krúživými pohybmi v dierke na obrátkach. Zrazu upss! Prišiel nečakaný moment prekvapenia. 
Na akékoľvek zachraňovanie situácie už bolo neskoro. Stála nado mnou  v slamenom klobúku a bledomodrých šatočkách. Uprene ma pozorovala s podivne napätým výrazom v tvári. Zhlboka vydýchla a usmiala sa. Tvár mi horela hanbou. Vybrala som prsty z dierky a široko roztiahnuté pokrčené nohy som dala kolenami k sebe. Vstala  som a pretiahla sukňu cez boky. Na nohavičky už nebol čas, tie som skrčila v dlani. Spoznala som ju okamžite. Bola to pani z veľkej chalupy tesne pri lese na konci dediny. Bola to zbohatlíčka z Bratislavy, ale ľudia v dedine s ňou nemali problém a aj ona bola k nim veľmi milá. Žiadna namyslená veľkomeštianka. Kde sa tam ale vtedy vzala, netuším do dnes. Nadvihla malý pletený košíček:
„Je tu plno jahôd, nechceš?“
Zavrtela som hlavou a stála som tam ako debil.
„Ty si tu v dedine na prázdninách, však?“ povedala a mne nezostávalo nič iné iba prikývnuť. Pristúpila ku mne a pohladila ma po tvári.
„No tak prečo sa červenáš. Ja to predsa nikomu nebudem rozprávať.“
Rozpačito som pokrčila ramenami. Čo na to predsa povedať?
 „To sa tu nenudíš? Také mladé dievča. Koľko máš vôbec rokov?“
„Šestnásť,“ pípla som.
„Vieš čo? Príď ku mne večer na chalupu, urobíme si oheň a opečieme viedenské klobásky.  U babky ti to vybavím, poznáme sa. Čo ty na to?“
Znovu som pokrčila ramenami a nerozhodne prikývla. Keď vás niekto v lese nachytá pri prstovaní  p*čky, tiež asi veľa rečí nenarobíte.
„Takže o šiestej,“ povedala pani a stratila sa v kroví.
Keď som sa vrátila domov, babula  fakt o všetkom už vedela. Teda o tom pozvaní samozrejme. To dá rozum.
„Pani Simona povedala, že pre tvoje bezpečie nechce, aby si sa v noci ťahala z horného konca cez celú dedinu,  tak ťa nechá u nej prespať.“
 Chudák babička, je to stará škola. Nie som úplne hlúpa a tak mi bolo všetko jasné. Sama som sa divila, ako ma to nadchádzajúce dobrodružstvo vzrušuje. Ale čo, napokon mala tá Simona pravdu. Tam skutočne skapal pes. Koniec koncov, keď  to tam bude o ničom, môžem kedykoľvek odísť.
 Vyšliapala som hore dedinou až na horný koniec k začiatku lesa. Tá chalupa bola celá zmodernizovaná  a pomerne veľká. Okolo celého objektu bol vysoký živý plot, takže zvonku nebolo vidieť na dvor. Drevená bránka bola otvorená a tak som vošla do dvora. Pani Simona sedela v plavkách na záhrade a čítala si časopis. Zamávala mi.
„Je teplo, však?“ povedala, položila časopis a vošla do chalupy. Mrkla som na titulnú stránku časopisu a spozorovala  milujúci sa pár žien. Aha. Simona mi priniesla orosenú  plechovku piva.
„ V tomto teple je pivo najlepšie. Ale nikomu ani muk!“ dala si ukazovák na pery.
 „Jasnačka pani...“
 „Hovor mi jednoducho Simona alebo Sima,“ zasmiala sa. „Plavky tu asi nemáš však? A ja som ti to zabudla povedať.“
Priznala som sa, že ma to nenapadlo. Pritom som už išla toľkokrát okolo a cez plot som počula skákanie do vody. Ale čo už.
 „Nevadí, tak sa budeš kúpať iba tak. Na viedenské klobásky je ešte čas.“
 Opatrne sa ponorila do bazéna, vykúkala jej iba hlava.
 „Tak poď, je to super.“
Pomaly som si vyzliekala sukňu.
 „Hádam by si sa nehanbila, veď sme obe ženy.“
 Nahá som sa ponorila vedľa nej. Simona siahla za seba a podala mi pohár s vínom. Môj Bože, to sa mi začalo páčiť. Tam sa so mnou konečne jednalo ako s dospelou! Popíjali sme a hovorili o všetkom možnom. Simona bola výborná spoločníčka. Slnko zapadlo a vo vode už bolo chladno.
„Poď na chvíľku dovnútra. Osušíme sa a niečo pojeme.“
Priznala som sa, že ani nemám hlad, ale dala by som si skôr ešte trochu toho vína. Nemohla som sa nabažiť  toho pocitu dospelosti.
„Vieš čo? Tak si zakúrime v krbe a už zostaneme tu. Alebo chceš oheň vonku?“
„ Ja by som radšej zostala. Máte to tu fajn.“
„ Dobre,“ povedala Simona a začala kmitať. Rozkúrila krb, priniesla drevo a na veľký tác nakrájala chlieb a viedenské klobásky. Potom zatvorila okenice a zamkla chalupu.
„ Je to tu na samote,“ povedala ospravedlňujúc. Odpovedala som jej, že je to v poriadku. Simona postavila na stôl šampanské. Parádička. Lenivo som sa rozvalila na sedačke.
„ Nepustíme si nejaké video?“ opýtala sa Simona medzi dvoma šlukmi z dlhej cigarety.
„ A čo máte?“
„Čo by si chcela?“
„Nechám to na vás. Veď sme tu dve samé ženské. Dala som si ukazovák na pusu. Simona ma napodobnila a potom vybrala film. Dievča s navlečeným kolíkom  š*kala kamošku kľačiacu na kolenách. Spomenula som si na Mirku, ako sme si ich u nej v izbičke pekne nah*nili. Pocítila som vzrušenie. Simona bola zrelá žena okolo štyridsiatky a ja som sa začínala tešiť, aby niečo poriadne začala. Sama som nemohla, to by bolo hlúpe.
„Ty Renátka, na čo si myslela tam v lese? Vieš dnes keď si si to robila.“
„Viete, že ani neviem... asi na to, aby mi bolo dobre.“
„Robíš si to často?“ Simona mala zastretý hlas.
„Robím, myslím že na tom nič nie.“
„No samozrejme, ja to tiež mám rada.“
Hovorili sme spolu a sledovali film. Padla druhá fľaša šampusu. Simona si sadla vedľa mňa a mierne roztiahla nohy. Očkom som sledovala, ako si tajne rozopína gombíky na šatách. Potom si ich zospodu vyhrnula a prstami si prehrabávala pár chĺpkov  na k*nde. To už bolo na mňa priveľa, cítila som, že úplne tečiem. Položila som dlaň na jej stehno a zľahka zmačkla. Slabo zastonala a zatvorila oči. Pootočila  som sa k nej a rozopla ostatné gombíky. Potom som šaty úplne rozhrnula. Mala obrovské prsia s tmavohnedými bradavkami.
„Chcete ju nahoniť?  opýtala som sa šepotom.
„Nevykaj mi!  Urob mi to ty moja malá k*rvička,“ chytila sa rukami za spodky stehien a otvorila sa. Vstala som, vyzliekla sa do nohavičiek a kľakla  pred ňu. Rukami som jej chytila zadoček a lízala p*ču. Otvorila oči.
„To je nádhera, taká malá a šikovná mačička,“ zastonala.
Nabrala si plnú hrsť mojich blonďavých  vlasov a trela si nimi p*ču okolo môjho jazyka. Za chvíľu začala híkať a prirážať.
„Už budem, makaj!“
 Strčila som jej do k*ndy prst a zúrivo š*kala.
„Áááááá,“ vyrazila zo seba metúca sa Simona a skrčila sa do klbka. Niekoľkokrát som ju pleskla po zadočku až to hlasito zamľaskalo. Sadla som si a napila sa vína. Simona sa ľahko chvela a stále ležala. Potom otvorila oči a usmiala sa.
„Ty blonďavá potvorka, ty si mi dala,“ zahrozila sa mi prstom a posadila sa.
„Chutila som ti?“
„Áno, veľmi. Máš ju tak veľkú a voňala mi.“
 „Tak poď ku mne, poď sem.“
 Ľahla som si na chrbát na jej stehná. Ešte si ma trochu posunula tak, že som mala zadoček v jej rozkroku. Roztiahla som nohy. Jednou rukou mi hladkala p*čku a druhou moje prsia.
„Najradšej by som ti tie prsíčka zjedla, máš krásne ružové bradavky,“ zohla sa a sala mi nabehnuté bradavky.
 „Si tak mladá,“ zašepkala. Po chvíľke sa začala venovať mojej p*čke.
„Tak čo urobíme s tou tvojou blonďavou buchtičkou?“

nedeľa 12. januára 2020

Kamaráti s výhodami



S Tomášom sa poznám od vysokej školy, kde sme chodili do jednej triedy. Bol a stále aj  je to jednoducho veľmi pekný chalan, sebavedomý, s ostrým pohľadom. Baby jednoducho boli a aj stále sú naňho namotané. On si to samozrejme uvedomoval a tento svoj potenciál aj značne využíval. A ja som patrila tiež medzi tie ovce, ktoré si mysleli, že si ho omotajú okolo prsta a bude sa venovať iba im. Tomáš bol rodený obchodník, vždy sa riadil systémom niečo za niečo. Problém bol však v tom, že toho niečo ho až tak veľa nestálo, bola to len jeho pozornosť voči druhej osobe, ktorá mu za patričnú službičku buď mohla zobať z ruky, alebo byť v jeho prítomnosti. Viem, že veľa mojich spolužiačok mu padli za posteľnú obeť a samozrejme aj ja, dokonca som bola šťastná keď som ho mohla prvý krát vyfajčiť v aute. Oproti ostatným babám mi dokonca venoval najviac času, ale to asi iba preto, lebo som mu ako sprostá písala seminárky na zápočet, zháňala rôzne materiály a dokonca aj obidve záverečné práce aj s komentárom boli moja robota. A to len všetko preto, lebo som chcela, aby mi venoval svoju pozornosť, aby ma miloval, aj keď v jeho ponímaní to bol len sex. Nikdy som nevedela, či má chuť nato, aby som sa spravila aj ja, alebo to mala byť iba moja robota urobiť ho ústami, či vytrpieť pár minút j*bačku na sucho, kým sa rýchlo neurobil. On ma vlastne priviedol k tomu, že sa mi taký drsný sex od alfa samca začal páčiť a ja som čoraz viac v sebe spoznávala submisívnu osobu, ktorá je na ňom závislá. Bola by som preňho urobila čokoľvek. Tomáš bol veľmi dobrý manipulátor, vedel si veľmi rýchlo preskúmať človeka a potom využívať jeho slabiny vo svoj prospech. Moja slabina bola, že som bola doňho buchnutá a akékoľvek jeho prianie, aj keď len nepriamo podané, bolo priam mojím rozkazom. Keď sme spolu chodili večer von tak ak sme boli sami, dokázal sa so mnou baviť na rôzne témy, ja som ho viac-menej počúvala, lebo moje názory ho zaujímali iba okrajovo. Alebo inak povedané, zaujímali ho iba veci, z ktorých mal prospech, ostatné filtroval. Ja som sa stým naučila počas piatich rokov na škole žiť a dokonca počas tohto obdobia sme plánovali, teda on plánoval a ja som sa mala z väčšej časti postarať o realizáciu jeho snov a našej budúcnosti ako možných nazvime to priateľov , ktorí budú spolu bývať a jeho požiadavka bola, aby sme na začiatku presadzovali liberálny vzťah, nakoľko sme ešte mladí a každý si potrebuje v súkromí užívať jeho slobodu. Ja som to pochopila tak, že sa bude venovať svojim koníčkom, ale nevedela som, že medzi nimi bude aj oblbovanie dievčat, tak ako to robil na škole. Mali sme spoločné bývanie, teda aby som to spresnila, na jeho naliehanie som si na seba zobrala hypotéku a kúpila byt. Ja som bola vlastníčka a mala som byť vďačná za to, že Tomáš bude so mnou bývať v mojom byte. Viac krát sa stalo, že som sa vrátila domov a bola som prekvapená zo ženskej návštevy. Keď som sa spýtala, čo tá baba u nás, alebo lepšie povedané um ňa na byte robila, ešte ma sfúkol, že čo si to dovoľujem ho obviňovať a pokojne môže odísť z bytu, ak mu neverím, Na jednej strane som si myslela svoje, aj to, že určite tam len nezostali pri káve, a na druhej strane som nechcela, aby odišiel, lebo som na ňom veľmi lipla. Vôbec by nebolo od veci, ak by som povedala, že som ho považovala sa svojho dominanta, ktorý bol takým mojím mentorom zároveň. Mal dar reči a vždy ma dokázal verbálne uzemniť, usmerniť a nielen to. Zároveň to bol preňho dôvod, aby ma dal dolu aj sexuálne fyzicky. Musela som mu robiť pravidelne odbery semena, alebo poslušne držať keď si ma nabíjal zozadu. Nebanovala som však, lebo som ho milovala, aj keď on si také niečo nechcel nechať pripustiť. Kamarátkam som sa nesťažovala, že mám pocit klátenia cudzích žien v mojom byte s mojím priateľom. Po škole sme sa každý venovali inému druhu práce a Tomáš ku mne až tak často nechodil, respektíve prišiel iba vtedy ak niečo potreboval. Už som bola preňho asi okukaná a dosť často chodieval po rôznych pracovných cestách. Veľa krát som ani nevedela čo sa nachádza v meste, alebo je niekde mimo. Dokonca obnovil častejšie návštevy k jeho rodičom, ani neviem kvôli čomu a ani ma to moc nezaujímalo.

O rok neskôr

Tomáš už nie je odkázaný na môj byt a s ním pravdepodobne definitívne aj na mňa. Jedného pekného dňa mi oznámil, že si príde po všetky veci, ktoré mal u mňa. Nebolo ich veľa a prezentoval to tak, ako keby som mala očakávať veľkú dodávku pred domom. Podarilo sa mu kúpiť jednoizbový byt. Povedal mi, že polovicu bytu zaplatil z vlastných úspor, tak som usúdila, že v práci sa mu musí dariť. Mal údajne kariérny postup. Keď som si to všetko dala dohromady, vyšlo mi z toho len jedno. Ja už nie som preňho zaujímavá. Má určite výborný príjem a tie svoje obdivovateľky si už môže vláčiť do vlastného bytu. On sa nimi ani netajil a rozprával mi o nich schválne, aby som si nenamýšľala, že som jediná a nepripútala sa k nemu. Sloboda a nezávislosť, to bolo aj bude vždy jeho.

V deň mojich narodenín

Som zvedavá, kedy si na mňa spomenie. Mala som narodeniny, čakala som, že mi zavolá. Nemýlila som sa. Telefonát sa však uberal úplne iným smerom. Hovoril mi o svojom novom byte. Na moje narodeniny akože zabudol. Vždy som mu ich musela pripomenúť:
„Čo si mi kúpil k narodeninám?“
„Ty máš narodeniny?“ začudoval sa.
„To si nevieš za tých šesť rokov zapamätať? spýtala som sa veľmi podráždená a dotknutá.
„A ty si nevieš za šesť rokov zapamätať, že ja si to nepamätám? pohotovo odpovedal.
Zase sa mu podaril dobrý verbálny smeč. Zasmiala som sa tomu.
„A čo si mi kúpila ty k posledným narodeninám? evidentne mal chuť pokračovať v prestrelke.
„Urobila som ti striptíz,“ chválila som sa.
„A teraz bude zase?“ vycítila som, že by chcel repete.
„Nebude!“ odpovedala som rezolútne.
„Ale mohol by byť. Tentoraz s robertkom.“
„Robertkov nemám rada“
„Tak so sviečkou, alebo s hocičím,“ začal si vymýšľať.
„Nie, nemám chuť. Veď aj tak sa ti pritom nepostavil.“
„A ty si vzrušená, keď vidíš ako sa muž vyzlieka?“
„Nie, ale to je iné.“
„Tak to vôbec nie je iné!“ potreboval zase výrazne zdôrazňovať svoju pravdu.
„Tak čo mi ti kúpiš? Aby sme to nezahovorili.“ Snažila som sa odľahčiť celú situáciu.
„Uvidíš.“
Keď prišiel ku mne domov, zistila som, že mi nakoniec kúpil aromatickú lampu a do nej olejček, ktorý mal pôsobiť ako afrodiziakum. Hneď som ju zapálila. Popíjali sme šampanské a čakali na spomínané účinky.
„Nemáš nejaké porno?“ spýtal sa celý znudený.
„Načo?“
„Osamelá žena predsa potrebuje niečo také“ evidentne si zo mňa uťahoval.
„Ja nie som osamelá žena a keď chceš môžem ti dať akurát nejaké časopisy. Ale to nebude porno.“
Až potom som si uvedomila, že som v podstate urobila veľkú chybu. Celý večer sa bude prehrabávať v nejakých časopisoch, namiesto toho, aby sa venoval mne.
Prehŕňal sa v nich a neodpustil si komentáre:
„Táto má dobré prsiská!“
„Páčia sa ti veľké prsia?“ vyzvedala som a chcela upútať jeho pozornosť na mňa.
„Čím väčšie, tým lepšie...“
„To znamená, že čím menšie, tým horšie? čakala som že prikývne, aby ma ranil, ako to bolo uňho zvykom.
„Čoby, keď je baba na h*vno ani veľké c*cky jej nepomôžu. Na čo čakáš, že ťa pochválim?“
„Nie, skôr by som chcela počuť, či ma máš rád.“
Prevrátil oči.
„Tie tvoje primitívne otázky ma privedú do hrobu.“
„Tak máš?“ domŕzala som.
„Nie!“ povedal schválne. Ja som mu samozrejme neverila.
„A nič ku mne necítiš?“
„Akú Aničku?“ robil sa blbým.
„A – nič – ku  mne ...“ zdôraznila som tu to polopatisticky.
„Ale niečo asi áno,“ priznal otrávene.
Po chvíli vyzvedal:
„A čo sex? Stále sa okolo teba točia nejakí muži, ako hovoríš.“
„To sú len platonické vzťahy,“ snažila som sa ho upokojiť.
„Čo sú to nejakí dôchodcovia na vozíčku?“ ironicky pochyboval.
„To by si sa divil...“ radšej už som nič viac nechcela povedať, aby som ho nedráždila. Dokázal byť pekne nepríjemný, ak mu to začalo v hlave j*bať.
Zrazu povedal:
„Ukáž, ako si to robíš sama.“
„Prosím ťa už ma to nebaví. Robím si to skoro stále a teraz keď to mám konečne teba, tak si to mám robiť sama?!“
„Suka, nes*r ma!“
„Tomáš, ja by som fakt radšej v sebe cítila tvoj teplý k*kot. Prosím, prosím.“
„Chcem sa pozerať, potom sa mi možno aj postaví, láka ma.“
„A inak sa ti nepostaví? Už ťa nevzrušujem?“
„Nebuď smiešna. Po šiestich rokoch?“
Zarazená som premýšľala, prečo ma on vzrušuje aj po šiestich rokoch stále rovnako a ja jeho nie. Som úbohá p*ča, ktorej mužským idolom nie je nikto iný iba on?
Pretrhol niť mojich myšlienok otázkou:
„Kedysi si ma vedela tak pekne a s chuťou fajčiť, prečo to už teraz ty suka nerobíš!?“, evidentne sa v ňom ozýval alkohol a začínal byť jemne podráždený.
Nebolo mojím cieľom vyvolať konfliktnú situáciu, kde by sa nakoniec zobral a odišiel z môjho bytu. Ja som s ním jednoducho nechcela prerušiť kontakt, lebo som vedela, že teraz už by sa nemal kvôli čomu vrátiť a ja som ho jednoducho nechcela stratiť. Milovala som ho a tak veľmi som chcela, aby ma aspoň z polovice miloval, ako ja jeho.
„Ty si ma zo začiatku, keď si ma potreboval získať, tiež vedel dobre vylízať a teraz si zlenivel, že nerobíš nič. Len tam sedíš a ani ťa nenapadne ľahnúť si ku mne,“ veľmi odvážne som mu vyčítala.
„Všade je zaužívaná taká sprostosť, že muž musí dobývať ženu. Prečo by to nemohlo byť  naopak? Ja som emancipovaný.“
„Súhlasím, môže to byť aj naopak, ale nie sústavne päť rokov.“
„Tebe sa stále niečo nepáči. Čo chceš?“





nedeľa 24. novembra 2019

Moje zamestnanie je sex. No a?



Myslím si, že moja práca nie je o nič horšia ani nemorálnejšia ako práca mnohých iných – v našej studenej, hrabivej spoločnosti, kde sa bezohľadne ide aj cez mŕtvoly.

„Pre kurvy nie je v mojom dome miesto!“ Toto mi zareval môj otec v zápale hnevu priamo do očí.
„Takže si nájdi prácu! Ak dokážeš aj niečo iné ako sa len celé noci flákať a váľať s chlapmi, môžeš pre mňa – za mňa  zase niekedy prísť!“ Moja mama iba plakala. Prosiac sa na mňa pozrela. Vedela som, čo tento pohľad znamená: Buď pokojná, dieťa a choď do svojej izby – otec sa o chvíľu upokojí...!
Ale ja som nemala chuť znovu ustúpiť. Môj pohár trpezlivosti sa naplnil.
„No dobre!“ zasyčala som. „Tak teda pôjdem!“
Nahnevane som sa na neho pozrela a vyšla z izby. Išla som hore, aby som si zbalila veci. Môj výstup bol dokonalý a neminul sa účinku.
„Ale toto predsa to dieťa nemôže,“ počula som ohromene kričať svojho otca. „Z čoho chce žiť?“
„To si si mal premyslieť predtým!“ odpovedala trpko moja mama. „Tak za ňou aspoň choď!“
„Ja? Neboj, veľmi rýchlo si to rozmyslí... Veď to nie je len tak...“ upokojoval mamu otec.

Ešte v ten večer som odišla z domu. Namierila som si to do jedného podniku v meste, ktorý býval nonstop otvorený a schádzali sa tam rôzni ľudia, ktorí v noci „nemohli spávať“. Sadla som si sama ku stolu a objednala kávu. Rozmýšľala som nad tým čo bude som mnou ďalej. Chcela som hneď ráno navštíviť svoju dobrú kamarátku a poprosiť ju, či by som nejaký čas nemohla prespať u nich doma. Že by to nejako s rodičmi prediskutovala. Pri druhom stole v podniku sedel jeden môj známy, ktorého som spoznala cez moju kamošku. Spávala s ním jeden čas. Chcel zbaliť aj mňa, ale zostalo to pri kamarátskom vzťahu. Rozprával sa tam s nejakou blondínou. Keď sa nám stretli pohľady, pozdravila som ho mimikou tváre a on mi to opätoval. Po krátkom čase blondínečka odišla a on si to namieril k môjmu stolu.
„Čau. Ty čo tu robíš o takomto čase?“ vyzvedal.
„Odišla som z domu. Chytila som sa s otcom a potrebujem prácu!“ povedala som známemu na rovinu.
„No, pekne... Hmm.“
„Mohol by si mi pomôcť?“ hľadala som v tom momente uňho spásu.
Zamyslel  sa a povedal: „Mám malý obchod. Pred týždňom mi odišla predavačka. Teraz som najal jedného mladého chalana – ale veľmi sa mi to nepáči. Muž za pultom nepôsobí na zákazníkov tak dobre. Keby si teda chcela...“
Spýtavo som sa na neho pozrela. „Áno, áno!“
„Je to malý sexshop. Bielizeň, filmy, pomôcky, sexi knihy a časopisy, zopár videokabínok... Musíš byť milá!“
S nemým úžasom som naňho pozerala, ale chcela som vedieť  viac, tak som ho nechala hovoriť ďalej o tej úžasnej ponuke.
„Budem ti platiť malý základný plat a aj desať percent z predaja. Keď sa o zákazníka dobre postaráš, je v hre ešte niečo navyše. Rozumieš, čo tým myslím?“
Stále som naňho pozerala s otvorenými ústami. Prebudil ma zo sna miernym štuchnutím do ruky.
„Mala by som ísť k tým chlapom na obveselenie do kabínok? Ako názorné vyučovanie...? spýtala som sa. Zdalo sa, že nie je nadšený mojou reakciou.
„Peniaze jednoducho nepadajú z neba, pokladík,“ upozornil ma chladne. „Môžeš si veľa zarobiť, vôbec nepreháňam. Ale nikto ti nedá nič zadarmo, s tým by si mala rátať. A ešte jedna veľmi dôležitá vec: Hľadám predavačku, ktorej by som mohol dôverovať. Keď ťa nachytám, ako mi berieš z kasy, oľutuješ to. Rozumieme si?“
Prikývla som.
„Nad obchodom je dokonca malý byt,“ zašvitoril. „Tam môžeš bývať, ak budeš chcieť. A predpokladám, že ak si teraz odišla z domu, tak jednoducho budeš chcieť. Ako prídavok ti ho dám bez nájmu!“
A za to ma potom budeš po záverečnej chodiť navštevovať vždy, keď budeš chcieť vyprázdniť gule. chcela som dodať. Ale držala som zobák. Uvedomovala som si, že v danej situácii nemám na výber a mohla som byť rada, že sa mi naskytla takáto možnosť v priebehu pár hodín nato, čo som odišla z domu a nemala kam ísť. A tak sa stalo, že o hodinu neskôr som si obzerala svoje úplne prvé pracovné miesto. V rúšku skorých ranných hodín, stála som tam medzi sexuálnymi pomôckami  a časopismi, ktorých úvodné stránky boli odpudivé. Prešla som videokabínky, v ktorých si muži mohli pozrieť pornofilm. Stála som pred regálmi s hriešne drahou spodnou bielizňou, ktorá mala vyvolať erotické pocity u ktoréhokoľvek muža.

***

„A tu je hneď aj tvoja prvá šanca,“ začal šéf na konci obhliadky. „Dnes zavolám, aby večer prišiel jeden mimoriadny zákazník. Určite si kúpi celú sadu bielizne pre svoju priateľku a nikdy nešetrí.  Ale on vždy uvíta, keď mu také mladé dievča ako ty tú bielizeň predvedie. Rozumieš, čo mám na mysli?“
„A kde to mám...“ začala som ticho. „Nemôžem predsa tu v obchode...“
„To ani nemusíš,“ upokojil ma hneď. „Teraz ti ukážem tvoj nový byt. To budeš pozerať!“
To som teda pozerala. To, čo opísal ako „malý byt na prvom poschodí“, bol komfortný, luxusne vybavený byt – úplné hniezdočko lásky, a ja som mala od prvého okamihu hrať kráľovnú lásky.
„Kurvou“  ma nazval môj otec – teraz som bola na najlepšej ceste stať sa jednou z nich. Ale tú myšlienku som hneď vypudila z hlavy. Nemala som iné východisko – alebo som mala nasledujúce noci stráviť niekde na ulici bez finančných prostriedkov?
Dobrý zákazník sa objavil okolo siedmej večer. Mal už viac ako päťdesiat, obliekal sa však ako energický tridsiatnik. S úľavou som zistila, že má upravený zovňajšok, a celkovo sa správal veľmi príjemne. Nebolo teda pre mňa príliš ťažké postaviť sa pred neho v spodnej bielizni, ktorá ukazovala všetko a nič neskrývala. Hodinu sedel v pohodlnom kresle a pozeral sa na mňa, zatiaľ čo ja som sa pred ním predvádzala v stále vyzývavejších nohavičkách. Potom sa už nedokázal ovládať. Vyskočil a podišiel ku mne. Bol dokonca veľmi nežný, keď ma objal.
„Si neuveriteľne krásna,“ povedal mi pevným hlasom.
„Ak budeš ku mne milá, neoľutuješ to...“
Nič som proti tomu nenamietala. A potom, čo som prekonala svoju prvotnú hanblivosť a strávila noc s týmto mužom, bolo zrazu všetko úplne jednoduché.
Keď nasledujúce ráno odišiel, našla som päťtisíckorunové bankovky na svojom nočnom stolíku. Áno očarovaná som sa pozerala na tie peniaze. Ešte nikdy som toľko peňazí nemala. Tento muž sa stal mojím najlepším zákazníkom. Po každé stretnutie bol veľmi veľkorysý.

***

Moji rodičia veľmi rýchlo zistili, čo robím. Môj otec so mnou už odvtedy neprehovoril ani slovo, ale také zlé to aj tak nie je. Moja matka ma občas navštevovala, hlavne vtedy, keď nemala peniaze, pretože môj otec jej dával stále menej a menej peňazí na domácnosť. Ja som jej potom vždy dala nejaké prachy, aby si kúpila niečo pekné. Nepracujem už ako predavačka v sexshope, ale v erotickej oblasti stále vyvíjam svoje aktivity. Za ten čas, čo sa tomu venujem, nadobudla som rôzne skúsenosti a známosti. Moja matka je spokojná, keď vie, že ja som spokojná a vôbec jej nevadí, že už dávno nie som tá dobrá, morálna meštiacka dcéra, ktorou som mala byť.


sobota 9. novembra 2019

Neverná na dovolenke



Na jeden neskutočný erotický zážitok zo svojej dovolenky  naozaj nezabudnem. Manželov priateľ žijúci v zahraničí nás pozval k sebe do domu pri mori. Keďže som sa s ním už predtým, vedela som, že vždy som sa mu páčila a priťahovala ho. Pripomenul mi to až okamih, keď sa po príchode priamo na mieste pozrel na mňa tými svojimi prebodávajúcimi modrými očami. No samozrejme, že k ničomu nemohlo dôjsť, veď som mala vedľa seba manžela, a verila som, že už ani nedôjde, no osud to zariadil inak. Manžela pracovne odvolali z dovolenky s tým, že to bude mať nad zmluvné podmienky zaplatené, lebo ho potrebujú. On sám mi navrhol, aby som zostala a užila si ešte tých pár posledných dní sama. Svojmu priateľovi Petrovi úplne dôveroval a ani sa mi zrejme nesnívalo o tom, aké erotické napätie medzi nami dvoma panuje. Na nič také ani nepomyslel. Ale ja áno. A to hneď po manželovom odchode. Ako každý deň, aj tento sme začínali v jacuzzi a ja som začala so zvádzaním. Netrvalo dlho a Petrovi padol zrak na vibrátor, ktorý som náhodou nechala v rohu bazéna. Rýchlo mi vyzliekol spodnú časť plaviek a nadvihol ma tak, aby som sedela na kraji jacuzzi, naširoko mi roztiahol nohy, priložil na moje pysky toho umelého vtáka a sústredene pozoroval, ako do mňa vnikajú jeho prvé centimetre. Keď už bol celý vnútri, začal ním pohybovať ako piestom dnu a von. Bola som taká plná rozkoše, že som nevládala dýchať. No vtedy Peter vibrátor vytiahol. No moja červená, prekrvená a rozpálená dierka divo pulzovala a nevedela sa dočkať úžasného Petrovho nástroja lásky. Ale on začal jazykom na mojom klitorise. Už som sa vôbec neovládala. Kričala som od túžby a vzrušenia. Potom som to zobrala do vlastných rúk. Ponorila som sa pod vodu, uvoľnila jeho vtáka z plaviek a vzala ho do úst. Bol hrubý, no aj tak sa mi podarilo zasunúť si ho takmer celý do úst. Len čo som sa vynorila, aby som znova nabrala dych, Peter ma opäť rýchlo ponoril, aby som mohla pokračovať. Čo najdlhšie som mu ho sala a láskala svojimi perami aj jazykom, zapojac do práce aj ruky. A vtedy som už v ústach zacítila prvé slané kvapky. Keď som sa opäť vynorila, moja túžba cítiť ho v sebe bola ešte väčšia ako predtým. Postavila som sa k okraju bazéna a pomaly si pritlačila vlhkú dierku na jeho úd. Tvrdo do mňa vnikol a ja som zavzdychala od rozkoše. Umelý vták bol dobrý, no neexistuje nič lepšie ako mať v sebe veľkého , hrubého vtáka. Zatiaľ čo Peter stále silnejšie prirážal, sama som sa hrala so svojím klitorisom. Vtedy ma chytil rukami za boky a začal ma nadvihovať a púšťať dolu. Tvrdo som dopadala na jeho úd. Bolo to úžasné. Jeho ruky čoraz pevnejšie zvierali môj pás a jeho nástroj lásky neúnavne pracoval ďalej. Cítila som, že sa už-už urobím. Silno som ho zovrela a krúživými pohybmi si začala oňho trieť klitoris. Bol tak hlboko v mojej kundičke, keď začala pulzovať a mojím telom otriasla prvá vlna orgazmu. Potom chytil do rúk moje prsia a silno ich začal stláčať. Moje pulzujúce steny narážali o jeho vtáka, takže aj on už bol na pokraji vyvrcholenia. Lapala som po vzduchu od rozkoše, keď som cítila, ako sa jeho bojovník vo mne zachvel pred tým, ako postriekal vnútro mojej jaskynky. Vtedy môj orgazmus vyvrcholil. Bol taký dlhý... Vibrovala som v jeho lone, a keď sa moja dierka poslednýkrát okolo neho zachvela, nadýchla som sa a pozrela dolu. Petrovo semeno zo mňa vytekalo a vytváralo na vode biele pásiky. Po tomto dlhom milovaní sme boli obaja správne unavení, a tak sme si nahí, usmiati a spokojní  ľahli jeden vedľa druhého na trávu a oddychovali. Nie, to nebolo naše posledné milovanie, ešte sme mali pred sebou dva dni. A ja som sa už nevedela dočkať...