nedeľa 12. januára 2020

Kamaráti s výhodami



S Tomášom sa poznám od vysokej školy, kde sme chodili do jednej triedy. Bol a stále aj  je to jednoducho veľmi pekný chalan, sebavedomý, s ostrým pohľadom. Baby jednoducho boli a aj stále sú naňho namotané. On si to samozrejme uvedomoval a tento svoj potenciál aj značne využíval. A ja som patrila tiež medzi tie ovce, ktoré si mysleli, že si ho omotajú okolo prsta a bude sa venovať iba im. Tomáš bol rodený obchodník, vždy sa riadil systémom niečo za niečo. Problém bol však v tom, že toho niečo ho až tak veľa nestálo, bola to len jeho pozornosť voči druhej osobe, ktorá mu za patričnú službičku buď mohla zobať z ruky, alebo byť v jeho prítomnosti. Viem, že veľa mojich spolužiačok mu padli za posteľnú obeť a samozrejme aj ja, dokonca som bola šťastná keď som ho mohla prvý krát vyfajčiť v aute. Oproti ostatným babám mi dokonca venoval najviac času, ale to asi iba preto, lebo som mu ako sprostá písala seminárky na zápočet, zháňala rôzne materiály a dokonca aj obidve záverečné práce aj s komentárom boli moja robota. A to len všetko preto, lebo som chcela, aby mi venoval svoju pozornosť, aby ma miloval, aj keď v jeho ponímaní to bol len sex. Nikdy som nevedela, či má chuť nato, aby som sa spravila aj ja, alebo to mala byť iba moja robota urobiť ho ústami, či vytrpieť pár minút j*bačku na sucho, kým sa rýchlo neurobil. On ma vlastne priviedol k tomu, že sa mi taký drsný sex od alfa samca začal páčiť a ja som čoraz viac v sebe spoznávala submisívnu osobu, ktorá je na ňom závislá. Bola by som preňho urobila čokoľvek. Tomáš bol veľmi dobrý manipulátor, vedel si veľmi rýchlo preskúmať človeka a potom využívať jeho slabiny vo svoj prospech. Moja slabina bola, že som bola doňho buchnutá a akékoľvek jeho prianie, aj keď len nepriamo podané, bolo priam mojím rozkazom. Keď sme spolu chodili večer von tak ak sme boli sami, dokázal sa so mnou baviť na rôzne témy, ja som ho viac-menej počúvala, lebo moje názory ho zaujímali iba okrajovo. Alebo inak povedané, zaujímali ho iba veci, z ktorých mal prospech, ostatné filtroval. Ja som sa stým naučila počas piatich rokov na škole žiť a dokonca počas tohto obdobia sme plánovali, teda on plánoval a ja som sa mala z väčšej časti postarať o realizáciu jeho snov a našej budúcnosti ako možných nazvime to priateľov , ktorí budú spolu bývať a jeho požiadavka bola, aby sme na začiatku presadzovali liberálny vzťah, nakoľko sme ešte mladí a každý si potrebuje v súkromí užívať jeho slobodu. Ja som to pochopila tak, že sa bude venovať svojim koníčkom, ale nevedela som, že medzi nimi bude aj oblbovanie dievčat, tak ako to robil na škole. Mali sme spoločné bývanie, teda aby som to spresnila, na jeho naliehanie som si na seba zobrala hypotéku a kúpila byt. Ja som bola vlastníčka a mala som byť vďačná za to, že Tomáš bude so mnou bývať v mojom byte. Viac krát sa stalo, že som sa vrátila domov a bola som prekvapená zo ženskej návštevy. Keď som sa spýtala, čo tá baba u nás, alebo lepšie povedané um ňa na byte robila, ešte ma sfúkol, že čo si to dovoľujem ho obviňovať a pokojne môže odísť z bytu, ak mu neverím, Na jednej strane som si myslela svoje, aj to, že určite tam len nezostali pri káve, a na druhej strane som nechcela, aby odišiel, lebo som na ňom veľmi lipla. Vôbec by nebolo od veci, ak by som povedala, že som ho považovala sa svojho dominanta, ktorý bol takým mojím mentorom zároveň. Mal dar reči a vždy ma dokázal verbálne uzemniť, usmerniť a nielen to. Zároveň to bol preňho dôvod, aby ma dal dolu aj sexuálne fyzicky. Musela som mu robiť pravidelne odbery semena, alebo poslušne držať keď si ma nabíjal zozadu. Nebanovala som však, lebo som ho milovala, aj keď on si také niečo nechcel nechať pripustiť. Kamarátkam som sa nesťažovala, že mám pocit klátenia cudzích žien v mojom byte s mojím priateľom. Po škole sme sa každý venovali inému druhu práce a Tomáš ku mne až tak často nechodil, respektíve prišiel iba vtedy ak niečo potreboval. Už som bola preňho asi okukaná a dosť často chodieval po rôznych pracovných cestách. Veľa krát som ani nevedela čo sa nachádza v meste, alebo je niekde mimo. Dokonca obnovil častejšie návštevy k jeho rodičom, ani neviem kvôli čomu a ani ma to moc nezaujímalo.

O rok neskôr

Tomáš už nie je odkázaný na môj byt a s ním pravdepodobne definitívne aj na mňa. Jedného pekného dňa mi oznámil, že si príde po všetky veci, ktoré mal u mňa. Nebolo ich veľa a prezentoval to tak, ako keby som mala očakávať veľkú dodávku pred domom. Podarilo sa mu kúpiť jednoizbový byt. Povedal mi, že polovicu bytu zaplatil z vlastných úspor, tak som usúdila, že v práci sa mu musí dariť. Mal údajne kariérny postup. Keď som si to všetko dala dohromady, vyšlo mi z toho len jedno. Ja už nie som preňho zaujímavá. Má určite výborný príjem a tie svoje obdivovateľky si už môže vláčiť do vlastného bytu. On sa nimi ani netajil a rozprával mi o nich schválne, aby som si nenamýšľala, že som jediná a nepripútala sa k nemu. Sloboda a nezávislosť, to bolo aj bude vždy jeho.

V deň mojich narodenín

Som zvedavá, kedy si na mňa spomenie. Mala som narodeniny, čakala som, že mi zavolá. Nemýlila som sa. Telefonát sa však uberal úplne iným smerom. Hovoril mi o svojom novom byte. Na moje narodeniny akože zabudol. Vždy som mu ich musela pripomenúť:
„Čo si mi kúpil k narodeninám?“
„Ty máš narodeniny?“ začudoval sa.
„To si nevieš za tých šesť rokov zapamätať? spýtala som sa veľmi podráždená a dotknutá.
„A ty si nevieš za šesť rokov zapamätať, že ja si to nepamätám? pohotovo odpovedal.
Zase sa mu podaril dobrý verbálny smeč. Zasmiala som sa tomu.
„A čo si mi kúpila ty k posledným narodeninám? evidentne mal chuť pokračovať v prestrelke.
„Urobila som ti striptíz,“ chválila som sa.
„A teraz bude zase?“ vycítila som, že by chcel repete.
„Nebude!“ odpovedala som rezolútne.
„Ale mohol by byť. Tentoraz s robertkom.“
„Robertkov nemám rada“
„Tak so sviečkou, alebo s hocičím,“ začal si vymýšľať.
„Nie, nemám chuť. Veď aj tak sa ti pritom nepostavil.“
„A ty si vzrušená, keď vidíš ako sa muž vyzlieka?“
„Nie, ale to je iné.“
„Tak to vôbec nie je iné!“ potreboval zase výrazne zdôrazňovať svoju pravdu.
„Tak čo mi ti kúpiš? Aby sme to nezahovorili.“ Snažila som sa odľahčiť celú situáciu.
„Uvidíš.“
Keď prišiel ku mne domov, zistila som, že mi nakoniec kúpil aromatickú lampu a do nej olejček, ktorý mal pôsobiť ako afrodiziakum. Hneď som ju zapálila. Popíjali sme šampanské a čakali na spomínané účinky.
„Nemáš nejaké porno?“ spýtal sa celý znudený.
„Načo?“
„Osamelá žena predsa potrebuje niečo také“ evidentne si zo mňa uťahoval.
„Ja nie som osamelá žena a keď chceš môžem ti dať akurát nejaké časopisy. Ale to nebude porno.“
Až potom som si uvedomila, že som v podstate urobila veľkú chybu. Celý večer sa bude prehrabávať v nejakých časopisoch, namiesto toho, aby sa venoval mne.
Prehŕňal sa v nich a neodpustil si komentáre:
„Táto má dobré prsiská!“
„Páčia sa ti veľké prsia?“ vyzvedala som a chcela upútať jeho pozornosť na mňa.
„Čím väčšie, tým lepšie...“
„To znamená, že čím menšie, tým horšie? čakala som že prikývne, aby ma ranil, ako to bolo uňho zvykom.
„Čoby, keď je baba na h*vno ani veľké c*cky jej nepomôžu. Na čo čakáš, že ťa pochválim?“
„Nie, skôr by som chcela počuť, či ma máš rád.“
Prevrátil oči.
„Tie tvoje primitívne otázky ma privedú do hrobu.“
„Tak máš?“ domŕzala som.
„Nie!“ povedal schválne. Ja som mu samozrejme neverila.
„A nič ku mne necítiš?“
„Akú Aničku?“ robil sa blbým.
„A – nič – ku  mne ...“ zdôraznila som tu to polopatisticky.
„Ale niečo asi áno,“ priznal otrávene.
Po chvíli vyzvedal:
„A čo sex? Stále sa okolo teba točia nejakí muži, ako hovoríš.“
„To sú len platonické vzťahy,“ snažila som sa ho upokojiť.
„Čo sú to nejakí dôchodcovia na vozíčku?“ ironicky pochyboval.
„To by si sa divil...“ radšej už som nič viac nechcela povedať, aby som ho nedráždila. Dokázal byť pekne nepríjemný, ak mu to začalo v hlave j*bať.
Zrazu povedal:
„Ukáž, ako si to robíš sama.“
„Prosím ťa už ma to nebaví. Robím si to skoro stále a teraz keď to mám konečne teba, tak si to mám robiť sama?!“
„Suka, nes*r ma!“
„Tomáš, ja by som fakt radšej v sebe cítila tvoj teplý k*kot. Prosím, prosím.“
„Chcem sa pozerať, potom sa mi možno aj postaví, láka ma.“
„A inak sa ti nepostaví? Už ťa nevzrušujem?“
„Nebuď smiešna. Po šiestich rokoch?“
Zarazená som premýšľala, prečo ma on vzrušuje aj po šiestich rokoch stále rovnako a ja jeho nie. Som úbohá p*ča, ktorej mužským idolom nie je nikto iný iba on?
Pretrhol niť mojich myšlienok otázkou:
„Kedysi si ma vedela tak pekne a s chuťou fajčiť, prečo to už teraz ty suka nerobíš!?“, evidentne sa v ňom ozýval alkohol a začínal byť jemne podráždený.
Nebolo mojím cieľom vyvolať konfliktnú situáciu, kde by sa nakoniec zobral a odišiel z môjho bytu. Ja som s ním jednoducho nechcela prerušiť kontakt, lebo som vedela, že teraz už by sa nemal kvôli čomu vrátiť a ja som ho jednoducho nechcela stratiť. Milovala som ho a tak veľmi som chcela, aby ma aspoň z polovice miloval, ako ja jeho.
„Ty si ma zo začiatku, keď si ma potreboval získať, tiež vedel dobre vylízať a teraz si zlenivel, že nerobíš nič. Len tam sedíš a ani ťa nenapadne ľahnúť si ku mne,“ veľmi odvážne som mu vyčítala.
„Všade je zaužívaná taká sprostosť, že muž musí dobývať ženu. Prečo by to nemohlo byť  naopak? Ja som emancipovaný.“
„Súhlasím, môže to byť aj naopak, ale nie sústavne päť rokov.“
„Tebe sa stále niečo nepáči. Čo chceš?“





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára